{"guid": "ussr:fd4773ca-8b97-40ab-8f77-63bfe198eb90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.622.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 622/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 622/2016 z 10. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 622/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.622.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-08-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fd4773ca-8b97-40ab-8f77-63bfe198eb90", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.622.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.622.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.622.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 622/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7 C 31/2011 zo 16. mája 2011, uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 274/2011 z 28. septembra 2011 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 300/2012 z 30. septembra 2013\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2014\nelektronickou poštu a 10. marca 2014 osobne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 7 C 31/2011 zo 16. mája 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného\nsúdu“), uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n2 Co 274/2011 z 28. septembra 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n2 Cdo 300/2012 z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením\nzo 16. mája 2011 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.\nProti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým uznesením z 28. septembra 2011 tak, že uznesenie okresného súdu\npotvrdil.\nProti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením z 30. septembra 2013 tak, že dovolanie odmietol.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu bolo\n25. novembra 2013 doručené advokátovi\n\n, ktorý „následne toto\n\nuznesenie vrátil prvostupňovému súdu, nakoľko tento advokát bol sťažovateľovi určený\nrozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 2. 3. 2012, sp. zn. 6 N 35/2012, na zastupovanie\nsťažovateľa v základnom konaní, t. j. v konaní o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava 1 pod sp. zn. 7 C 31/2011. Predmetné rozhodnutie Centra právnej pomoci\n\n2\n\nsa nevzťahovalo na konanie o dovolaní, vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn.\n2 Cdo 300/2012.\nSťažovateľ má za to, že doručenie uvedeného uznesenia nepríslušnému advokátovi\nnemohlo vyvolať žiadne právne účinky, nakoľko sťažovateľ nebol v dovolacom konaní ním\nzastúpený, a teda uvedené uznesenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť jeho doručením\ndomnelému právnemu zástupcovi, ktorého si sťažovateľ ani nezvolil a ani mu nebol určený\nCentrom právnej pomoci pre jeho zastupovanie v dovolacom konaní.\nPre úplnosť sťažovateľ uvádza, že požiadal Centrum právnej pomoci aj o určenie\nadvokáta pre uvedené dovolacie konanie, avšak rozhodnutím zo dňa 8. 2. 2012, sp. zn.\n6 N 250/12, nebol sťažovateľovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v tomto\ndovolacom konaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ riadne a včas odvolanie\na Krajský súd v Bratislave dňa 22. 1. 2014 rozhodnutie Centra právnej pomoci zrušil\na vrátil mu vec na ďalšie konanie. Centrum právnej pomoci teda do dnešného dňa\nprávoplatne nerozhodlo o žiadosti sťažovateľa zo dňa 9. 1. 2012 o priznanie nároku\nna poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní.\nPrvostupňový\n\nsúd\n\npredložil\n\nspis\n\nNajvyššiemu\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa bez toho, aby rozhodol o návrhu sťažovateľa\nna oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní.\nČo sa týka zastúpenia advokátom v dovolacom konaní, prvostupňový súd taktiež\ndoposiaľ nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. 9. 2013, sp. zn.\n2 Cdo 300/2012, dovolanie sťažovateľa odmietol, pričom v záhlaví uznesenia v rozpore\nso skutočným stavom uviedol, že sťažovateľ bol zastúpený advokátom.“.\nSťažovateľ v sťažnosti tiež poukazuje na to, že žiadosťou z 27. januára 2014 požiadal\nCentrum právnej pomoci o určenie advokáta na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy a na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom o tejto sťažnosti nebolo\nrozhodnuté.\n\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n\n3\n\n„Dovolací súd napriek tomu, že súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol o návrhu\nsťažovateľa a o jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie\nkonanie, o sťažovateľom podanom dovolaní konal a rozhodol bez toho, aby bol sťažovateľ\nako dovolateľ v tomto dovolacom konaní zastúpený advokátom, hoci podmienka zastúpenia\nadvokátom je neobíditeľnou podmienkou dovolacieho konania bez možnosti výnimky\na je zriadená zákonom na zaistenie ochrany práva a právom chránených záujmov\ndovolateľa.\nDovolací súd pri jeho rozhodovaní mylne vychádzal z toho, že splnomocnenie, ktoré\nudelil sťažovateľ advokátovi na jeho zastupovanie v základnom konaní vo veci je platné\naj v dovolacom konaní.\nSťažovateľ má za to, že povinné zastúpenie advokátom v dovolacom konanie\nnie je v zákone stanovené samoúčelne. Sťažovateľ má za to, že súd prvého stupňa i dovolací\nsúd sa neodôvodnene uspokojili s tým, že v základnom spise je priložené splnomocnenie\nna zastupovanie sťažovateľa v základnom konaní. Nech by bolo predmetné splnomocnenie\nakokoľvek nepresne sformulované, zo spisu samotného je zrejmé, že dovolanie podal\nsťažovateľ sám, bez akejkoľvek právnej pomoci, a to časovo pred tým, ako splnomocnil\nna jeho zastupovanie v základnom konaní.\nSťažovateľ má teda za to, že súd prvého stupňa a predovšetkým dovolací súd\nnesprávne právne posúdili materiálnu stránku kogentnej právnej úpravy povinného\nzastúpenia advokátom v dovolacom konaní podľa ust. § 241 ods. 1 OSP. Takýmto postupom\noboch všeobecných súdov došlo k takému výkladu cit. zák. ust., ktorý je v rozpore s čl. 152\nods. 4 Ústavy SR. Podanie dovolania účastníkom konania bez toho, aby bolo vypracované,\nalebo aspoň následne doplnené právnym zástupcom z radov advokátov, nezodpovedá\nzmyslu a účelu, ktorý vložil zákonodarca do obsahu ustanovenia § 241 ods. 1 OSP,\na neumožňuje účastníkovi konania úplné naplnenie jeho práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 a nasl. Ústavy SR.\nSťažovateľ má za to, že dovolací súd tým, že o dovolaní sťažovateľa konal a rozhodol\nbez toho, aby bol sťažovateľ v tomto konaní riadne a účinne zastúpený, dopustil\nsa porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru..., práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to nielen samotným konaním a rozhodnutím\n\n4\n\nbez riadneho zastúpenia advokátom, ale aj tým, že takýmto postupom dovolací súd zmaril\nzákonné právo sťažovateľa na kvalifikované sformulovanie a odôvodnenie jeho dovolania,\nvčítane dovolacích dôvodov.\nSťažovateľ má taktiež za to, že aj súd prvého stupňa jeho vyššie popísaným postupom\nznemožnil sťažovateľovi, aby bol v dovolacom konané riadne a predovšetkým účinne\nzastúpený, a to najmä tým, že nevyzval ním nesprávne predpokladaného právneho zástupcu\nsťažovateľa v postavení dovolateľa, aby dovolanie predložené účastníkom konania doplnil\ntak, aby aj po materiálnej stránke bola naplnená kogentná právna úprava ust. § 241 ods. 1\nOSP a predovšetkým právo účastníka konania na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13\nDohovoru, ako aj iné súvisiace práva uvedené predchádzajúcom odseku.“\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„... Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil práva (sťažovateľa)... podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru...\n... Ústavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nruší\n\nuznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej republiky zo dňa 15. 5. 2012, sp. zn. 5 Cdo 76/2012 (zjavne malo ísť o sp. zn.\n2 Cdo 300/2012 z 30. septembra 2013, pozn.).\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- EUR, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia,\na to do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.\n... Okresný súd Bratislava 1 porušil práva (sťažovateľa)... podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru...\n... Okresný súd Bratislava 1 je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ osobitne\nneodôvodňuje.\nVýzvou z 22. augusta 2014 ústavný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti,\npoučil ho, aké náležitosti má v sťažnosti doplniť, ako aj o následkoch nedoplnenia sťažnosti.\n\n5\n\nSťažovateľ sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 12. septembra\n2014 elektronickou poštou. V tomto podaní s poukazom na § 42 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) (platného a účinného v čase rozhodovania\nvšeobecných súdov) uvádza, že „nebude toto elektronické podanie doplnené písomne,\nnakoľko nejde o návrh vo veci samej“.\nV súvislosti so žiadosťou o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci\na určenie advokáta na zastupovanie vo veci sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažovateľ\nuvádza:\n«Centrum právnej pomoci priloženým rozhodnutím zo dňa 24. 2. 2014, sp. zn.\n1915/2014-KaBa, mi nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu,\nže „vo veci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu“, nakoľko Centrum právnej pomoci\nprišlo k záveru, že „postupom dovolacieho súdu nebolo porušené žiadne ústavné právo\nžiadateľa“. Proti uvedenému rozhodnutiu som podal odvolanie − návrh na preskúmanie\njeho zákonnosti, o ktorom Krajský súd v Bratislave priloženým rozsudkom zo dňa 6. 6.\n2014, č. k. 9 Sp 25/2004-25, rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie CPP potvrdil. Proti\nuvedenému rozsudku som podal odvolanie dňa 1. 8. 2014 (v prílohe), o ktorom nebolo\nzatiaľ rozhodnuté.»\nK žiadosti týkajúcej sa dovolacieho konania a rozhodnutiu Centra právnej pomoci\nsp. zn. 6 N 250/2012 z 8. februára 2012, ktorým mu nebol priznaný nárok na poskytovanie\nprávnej pomoci v dovolacom konaní, sťažovateľ uvádza, že „proti priloženému rozsudku\nKrajského súd v Bratislave zo dňa 22. 1. 2014, sp. zn. 4 Sp 24/2012, ktorým bolo napadnuté\nrozhodnutiu CPP zrušené (ako som uviedol v mojej ústavnej sťažnosti), som podal\nodvolanie dňa 17. 3. 2014, t. j. po podaní ústavnej sťažnosti z dôvodov uvedených\nv priloženom odvolaní, predovšetkým z dôvodu, že podľa môjho názoru konajúci súd mal\no zákonnosti rozhodnutia CPP rozhodnúť meritórne, vzhľadom na to, že zo stavu\ndokazovania takéto rozhodnutie bolo možné.“.\n\n6\n\nK ďalším náležitostiam, ktoré mal v sťažnosti doplniť, sťažovateľ uvádza:\n„Vzhľadom na to, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o mojej vyššie\nuvedenej žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci a určenie advokáta\nna zastupovanie v predmetnom konaní pred ústavným súdom, k predmetnej Vašej výzve\nďalej uvádzam, že ďalšie chýbajúce náležitosti mojej ústavnej sťažnosti budú doplnené\npo právoplatnom rozhodnutí o uvedenej žiadosti, a to buď určeným alebo zvoleným\nadvokátom v závislosti od výsledku rozhodnutia.“\nII.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti tak, aby jednoznačne uviedol,\nproti ktorému orgánu jeho sťažnosť smeruje a proti akému zásahu smeruje. Sťažovateľ\nv podaní, ktorým reagoval na výzvu ústavného súdu, uvádza, že ďalšie náležitosti doplní\n„po právoplatnom rozhodnutí o uvedenej žiadosti (o priznanie nároku na poskytovanie\nprávnej pomoci, pozn.), a to buď určeným alebo zvoleným advokátom v závislosti\nod výsledku rozhodnutia“.\nNapriek uvedenému vyjadreniu sťažovateľa ústavný súd predbežne prerokoval\nsťažnosť sťažovateľa aj bez jednoznačného ustálenia predmetu konania. Vychádzal pri tom\n\n7\n\nz toho, že sťažovateľ v petite sťažnosti žiada vysloviť porušenie základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru najvyšším\nsúdom. V nadväznosti na to v petite žiada zrušiť uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Cdo 76/2012 z 15. mája 2012. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uznesenie najvyššieho\nsúdu z 15. mája 2012 výslovne neuvádza. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ\nnamieta právne závery všeobecných súdov v konaní o jeho žiadosti o oslobodenie\nod súdnych poplatkov. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ označuje napadnuté uznesenie\nsp. zn. 2 Cdo 300/2012 z 30. septembra 2013, ktoré najvyšší súd vydal v tomto konaní\n(o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, pozn.) a toto uznesenie priložil\nako prílohu k svojej sťažnosti. Napadnutým uznesením najvyšší súd odmietol dovolanie\nsťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu z 28. septembra 2011. Týmto uznesením\nkrajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu zo 16. mája 2011, ktorým tento nepriznal\nsťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Ústavný súd preto posudzoval toto\nuznesenie a označenie uvedeného uznesenia najvyššieho súdu v petite sťažnosti považuje za\nzrejmú nesprávnosť.\nJe zrejmé, že predmetné uznesenia všeobecných súdov sa bezprostredne týkali\nkonania o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov v rámci konania\no ochrane osobnosti. Okresný súd a krajský súd preskúmavali opodstatnenosť žiadosti\nsťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom okresný súd rozhodol tak,\nže sťažovateľa neoslobodil od platenia súdnych poplatkov, keďže jeho pomery takéto\noslobodenie neodôvodňovali (§ 138 ods. 1 OSP). Krajský súd sa s týmto právnym záverom\nokresného súdu stotožnil a uznesenie okresného súdu potvrdil. Proti uzneseniu krajského\nsúdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom namietal, že postupom okresného súdu\na krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP\n„nakoľko mu napriek jeho osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom nepriznali\noslobodenie od súdnych poplatkov“.\nPokiaľ ide o konanie o žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov\na o rozhodnutia všeobecných súdov o tejto žiadosti, ústavný súd poukazuje na princíp\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu, z ktorého vyplýva, že každá fyzická osoba alebo\n\n8\n\nprávnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať\npostupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý\nje kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne\nII. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).\nÚstavný súd sa pridržiava ustálenej rozhodovacej činnosti (I. ÚS 182/2013,\nIII. ÚS 478/2013, I. ÚS 78/2014, IV. ÚS 259/2014, m. m. I. ÚS 420/2013, II. ÚS 129/2012,\nIII. ÚS 440/2013, IV. ÚS 625/2012), podľa ktorej napadnutými uzneseniami, ktorými súd\nnepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj uzneseniami, ktoré v inštančnom\npostupe takéto rozhodnutie potvrdili, nemohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do označeného\nzákladného práva. Samotné vydanie napadnutých uznesení, ale ani nadobudnutie\nprávoplatnosti týchto uznesení nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu\npre sťažovateľa. K takému dôsledku by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia\no zastavení konania podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v spojitosti s § 104 ods. 2 OSP [od 1. júla 2016\nv spojitosti s § 161 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“), pozn.] z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom.\nÚstavný súd nie je bežnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou voči všeobecným\nsúdom vo vzťahu k ich akýmkoľvek rozhodnutiam vrátane rozhodnutí procesného\ncharakteru (IV. ÚS 259/2014).\nÚstavný súd poukazuje na to, že proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné\nodvolanie [podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, resp. od. 1. júla 2016 podľa § 357\npísm. a) CSP] a vo vzťahu proti eventuálnemu nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod\nuvedený v § 237 písm. f) OSP, resp. od 1. júla 2016 na dovolací dôvod podľa § 420 písm. f)\nCSP. Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti uzneseniu\nokresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť uplatňovať všetky\ntie námietky, ktoré má voči právnemu záveru o nesplnení podmienok na oslobodenie\n\n9\n\nod súdnych poplatkov, ktorý je základom uznesenia okresného súdu zo 16. mája 2011\nv spojení s uznesením krajského súdu z 28. septembra 2011. Všeobecné súdy preto budú\nmať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania z dôvodu nezaplatenia súdneho\npoplatku v konaní, v ktorom sťažovateľovi nebolo na základe jeho žiadosti priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov, je v danom prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie\nktorých sťažovateľ namieta.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje tiež na to, že okresný súd uznesením\nč. k. 7 C 31/2011-86 zo 16. januára 2014 zastavil konanie, pričom sťažovateľ, zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom, podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a žiadosť\no odpustenie\n\nzmeškania\n\nlehoty.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nuznesením\n\nč. k.\n\n7 C 31/2011-107\n\nz 15. septembra 2014 návrh na odpustenie zmeškania lehoty zamietol. Sťažovateľ,\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, podal proti uzneseniu z 15. septembra 2014\nodvolanie. Krajský súd ako odvolací súd vybavil vec prípisom č. k. 4 Co 803/2014-131\nz 28. mája 2015 bez rozhodnutia o odvolaní. V predmetnom prípise uviedol:\n„... Rozhodnutím centra právnej pomoci zo dňa 02. 03. 2012 bol navrhovateľovi\npriznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci... Bude preto povinnosťou Vášho súdu\nobrátiť sa na Centrum právnej pomoci o informáciu, či uvedené rozhodnutie bolo vydané\na či je platné a účinné. V takom prípade potom uznesenie o zastavení konania zo dňa\n16. 01. 2014, č. k. 7 C 31/2011-86, nebolo navrhovateľovi ako účastníkovi konania\ns priznaným nárokom na poskytovanie právnej pomoci účinne doručené a z uvedeného\ndôvodu mu preto ani nezačala účinne plynúť lehota na podanie odvolania proti nemu.\nZa takejto situácie potom nie je možné prihliadať ani na odvolanie proti nemu zo dňa\n10. 06. 2014 podané spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty a o tejto žiadosti nie\nje potrebné rozhodovať. Pre prípad platnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní\nnároku na právnu pomoc navrhovateľovi bude potrebné uznesenie o zastavení konania\nzo dňa 16. 01. 2014, č. k. 7 C 31/2011-86, opätovne doručiť právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa za účelom nového začatia plynutia odvolacej lehoty proti nemu. Pre prípade\nnegatívnej odpovede z CPP predložte spis odvolaciemu súdu opätovne za účelom\nrozhodnutia o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu zo dňa 15. 09. 2014...“\n\n10\n\nZ prípisu Centra právnej pomoci z 9. septembra 2015 doručeného okresnému súdu\n14. septembra 2015 vyplýva, že „24. 02. 2014 bolo vydané rozhodnutie o zmene\nzastupovania oprávnenej osoby a na zastupovanie oprávnenej osoby bol určený\n...\n\nRozhodnutie\n\no\n\nzmene\n\nnadobudlo\n\nprávoplatnosť\n\ndňa 18. 03. 2014.\nV súčasnosti sa spis centra... nachádza v príručnom archíve, nakoľko samotné\nkonanie 7 C/31/2011 bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava I,\nč. k. 7 C/31/2011-86 zo dňa 16. 01. 2014.“\nZ uvedených skutočností takto v závislosti od posúdenia uvedených skutkových\nokolností okresným súdom a krajským súdom vyplýva, že možnosť sťažovateľa podať\nodvolanie proti uzneseniu o zastavení konania nie je vylúčená.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol\nako neprípustnú.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa posúdenia splnenia podmienky\npovinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní najvyšším súdom, ústavný súd\npoukazuje na to, že sťažovateľ podal dovolanie 12. decembra 2011. Z prípisu Centra\nprávnej pomoci z 9. septembra 2015 vyplýva, že Centrum právnej pomoci priznalo\nsťažovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 7 C 31/2011 rozhodnutím z 2. marca 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n27. marca 2012. Splnomocnenie na zastupovanie v konaní sťažovateľ udelil a určený\nadvokát ho prijal 15. marca 2012, t. j. ešte pred rozhodnutím najvyššieho súdu v dovolacom\nkonaní. Z predmetného splnomocnenia vyplýva, že sťažovateľ splnomocnil advokáta\n\n11\n\n„najmä... na zastupovanie v konaní vedenom\nna Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 7 C/31/2011...“, a tiež na to,\naby „podával opravné prostriedky... to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov\npotrebné osobitné splnomocnenie“.\nAk na tomto základe najvyšší súd v napadnutom uznesení z 30. septembra 2013\ndospel k záveru (ktorý vyjadril v záhlaví napadnutého uznesenia, pozn.), že sťažovateľ\nbol v dovolacom konaní zastúpený advokátom\n\n,\n\n, nemožno podľa ústavného súdu tento právny záver považovať za arbitrárny\n(svojvoľný). Z tohto dôvodu nebolo možné akceptovať námietku sťažovateľa týkajúcu\nsa splnenia podmienky povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní. V tejto časti\npreto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec veci ústavný súd uvádza, že pokiaľ ide o konanie o žiadosti sťažovateľa\no priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy, zo zistení ústavného súdu vyplýva, že najvyšší súd o odvolaní sťažovateľa proti\nrozsudku krajského súdu zo 6. júna 2014 rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 Sžo 75/2014\nz 21. júla 2016 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil. Predmetným rozsudkom krajský\nsúd zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra právnej\npomoci, ktorým sťažovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.\nVzhľadom na predmet konania, ktorého sa sťažnosť sťažovateľa týkala (konanie\no žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov), ani prípadné doplnenie sťažnosti\nkvalifikovaným právnym zástupcom by nebolo spôsobilé privodiť úspech v konaní o tejto\nsťažnosti, preto ústavný súd nepovažoval za potrebné čakať na doplnenie tejto sťažnosti\nprávnym zástupcom sťažovateľa (porovnaj tiež II. ÚS 305/2015).\n\n12\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. augusta 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "rozhodnutie-procesnej povahy", "poplatok-oslobodenie", "ochrana osobnosti", "Centrum právnej pomoci", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na právnu pomoc v konaní", "účinný prostriedok nápravy (ESĽP)", "zastúpenie, zastupovanie-povinné právne zastúpenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:661f3454-16b9-471c-8d47-7d7f58026902", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.305.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 305/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 305/2015 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.305.2015.1"}, {"guid": "ussr:fc903a51-bf0a-4c71-a987-8103a82ce1d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 259/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 259/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc903a51-bf0a-4c71-a987-8103a82ce1d2"}, {"guid": "ussr:e5c6d553-5748-4414-84d4-298fcbbf1372", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 78/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5c6d553-5748-4414-84d4-298fcbbf1372"}, {"guid": "ussr:8db212cc-898a-48a6-8c15-957d45fb88c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 478/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 478/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8db212cc-898a-48a6-8c15-957d45fb88c2"}, {"guid": "ussr:62dc1d69-f35e-4946-8be5-0c613ab50c59", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 440/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 440/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62dc1d69-f35e-4946-8be5-0c613ab50c59"}, {"guid": "ussr:6fe95613-5fcc-4b65-988e-9ea123335287", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 420/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 420/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6fe95613-5fcc-4b65-988e-9ea123335287"}, {"guid": "ussr:44bf2bc1-3e14-4949-be7f-890a0480c722", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 182/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/2013 z 27. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44bf2bc1-3e14-4949-be7f-890a0480c722"}, {"guid": "ussr:9249294b-4b3a-4fea-813e-222bafbfb516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 625/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 625/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9249294b-4b3a-4fea-813e-222bafbfb516"}, {"guid": "ussr:cbfbd36d-62ba-428a-b000-8f7253880b62", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbfbd36d-62ba-428a-b000-8f7253880b62"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "b56c4ec5-43eb-4481-bc69-271cc35f0350:f8b26f31-f158-4def-828a-21e682f781f4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1012200368.1", "spisova_znacka": "4Sp/24/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/24/2012 z 21. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-01-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1012200368.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:efc82a85-71d8-473e-9c8f-26a80ac0a325", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.326.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.326.2018.1"}, {"guid": "ussr:073615f4-4720-4907-b3a3-9105688def71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.406.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 406/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 406/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.406.2018.1"}]}