{"guid": "ussr:2c1d9188-b904-4ab5-8feb-bdf5da8ef764", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.619.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 619/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 619/2016 z 10. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 619/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.619.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-08-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c1d9188-b904-4ab5-8feb-bdf5da8ef764", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.619.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.619.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.619.2016.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 619/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Evy Uhaľovej,\nsúdnej exekútorky, Exekútorský úrad, Š. Moyzesa 9877/43, Zvolen, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou UHAĽ s. r. o., Š. Moyzesa 9877/43, Zvolen, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 894/2013 a jeho\nuznesením z 25. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Mgr. Evy Uhaľovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2016\ndoručená sťažnosť Mgr. Evy Uhaľovej, súdnej exekútorky, Exekútorský úrad,\nŠ. Moyzesa 9877/43, Zvolen (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na majetok a pokojné\nužívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Zvolen\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 894/2013 a jeho uznesením\nz 25. apríla 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 23. júna 2016.\nZo sťažnosti vyplýva, že k porušeniu práv sťažovateľky došlo uznesením okresného\nsúdu č. k. 11 Er 894/2013-27 z 25. apríla 2016, ktoré jej bolo doručené 27. apríla 2016.\nTýmto uznesením jej okresný súd nepriznal právo na náhradu trov exekúcie, ktoré jej\nvznikli v súvislosti s výkonom rozhodnutia oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne,\na. s. (ďalej len „oprávnená“), voči povinnému\n\n(ďalej len „povinný“).\n\nExekúcia bola vedená pod sp. zn. Ex 2322/13.\nDôvodom nepriznania náhrady trov exekúcie bolo primárne zastavenie exekúcie\npodľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). Došlo teda k povoleniu reštrukturalizácie na\nmajetok povinného, a to uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 11/2015\nz 3. septembra 2015. Okresný súd ako hlavné dôvody pre nepriznanie náhrady trov exekúcie\nuviedol, že trovy exekučného konania sťažovateľke neprináležia, pretože voči povinnému sa\nexekúcia zo zákona (podľa § 118 ods. 3 zákona o konkurze) zastavuje, pričom zároveň\nneboli splnené podmienky na to, aby povinnosť nahradiť trovy bola uložená oprávnenej\npodľa § 203 Exekučného poriadku. Podľa názoru okresného súdu sťažovateľka si mala\ntrovy exekúcie uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní.\nOkresný súd v uznesení tvrdí, že nemohol rozhodnúť o náhrade trov podľa § 203\nods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením\noprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnená totiž\nnezavinila zastavenie exekúcie. Rovnako nebolo možné podľa jeho názoru aplikovať\nodsek 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani\nna úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nedošlo totiž k zastaveniu exekúcie pre\n\n2\n\nnemajetnosť povinného, ale z dôvodu povolenia reštrukturalizácie. Napokon okresný súd\nvylúčil aj možnosť aplikácie odseku 3, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na\nmajetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený.\nPodľa názoru okresného súdu totiž v tomto prípade nedošlo k vyhláseniu konkurzu na\nmajetok povinného, ale k povoleniu reštrukturalizácie jeho majetku. S poukazom na\nustanovenie § 120 a nasl. zákona o konkurze uviedol, že sťažovateľka si mala trovy uplatniť\nv rámci reštrukturalizačného konania a svoju pohľadávku prihlásiť u príslušného správcu,\nčo však neurobila.\nPodľa názoru sťažovateľky došlo k zásadnému odopretiu jej práva na náhradu trov\nexekúcie, teda jej práva na súd. Postupom okresného súdu jej bola odňatá možnosť konať\npred súdom, čo sa týka práv priznaných jej v ustanovení § 196 Exekučného poriadku, podľa\nktorého za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov\na náhrada za stratu času. Exekučný poriadok tak súdnemu exekútorovi garantuje právo na\nodmenu, ktorá mu patrí za exekučnú činnosť, a to v každom prípade. Je to odôvodnené tým,\nže súdny exekútor (ako štátom určená a splnomocnená osoba na uskutočnenie núteného\nvýkonu rozhodnutia) nemôže odmietnuť vykonanie exekúcie. Pri uskutočňovaní exekúcie\nvystupuje ako verejný činiteľ, teda vo vzťahu k povinnému ako verejnoprávny\na autoritatívny subjekt plniaci úlohy v zmysle poverenia daného štátom. Štát mu za to\nv § 196 Exekučného poriadku priznáva právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov\na náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. Tieto trovy potom podľa názoru sťažovateľky\nprioritne podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (podľa ktorého náklady podľa § 196\nuhrádza povinný) hradí povinný ako akúsi sankciu za to, že dobrovoľne neplnil to, čo mu\nukladá vykonateľné rozhodnutie, pričom týmto konaním zapríčinil začatie exekúcie spojené\ns trovami súdneho exekútora.\nSťažovateľka ďalej poukázala na to, že v ustanovení § 205 ods. 5 Exekučného\nporiadku (podľa ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto\na v akej výške platí trovy exekúcie) je stanovená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť\no trovách exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavuje. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na\nprípady, keď k zastaveniu exekúcie dochádza priamo zo zákona.\n\n3\n\nSporná otázka podľa sťažovateľky v danom prípade je, či bol okresný súd oprávnený\nnáhradu trov exekúcie nepriznať, čo prima facie znamená, že o trovách rozhodol. Je\npotrebné si podľa názoru sťažovateľky v prvom rade uvedomiť, že Exekučný poriadok\nneumožňuje, aby trovy exekúcie pripadli na ťarchu súdneho exekútora. Práve naopak,\nukladá povinnosť, aby niekto tieto trovy znášal. Zo znenia ustanovenia § 200 ods. 5\nExekučného poriadku vyplýva, že je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške\nplatí trovy exekúcie. Pri gramatickom výklade tohto ustanovenia trovy exekúcie musí vždy\nniekto súdnemu exekútorovi zaplatiť. Exekučný poriadok jasne a zrozumiteľne koncipuje\npožiadavku, aby trovy exekúcie vždy niekto znášal a aby tak nedochádzalo k činnosti\nsúdneho exekútora bezplatne. Náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi teda patrí vždy.\nZnamená to, že exekútorovi za výkon exekúcie nie je možné toto právo odoprieť, ako to\nurobil okresný súd v danom prípade. Súd môže zvážiť iba správnu výšku trov, nie je však\noprávnený nepriznať ich vôbec.\nPodľa sťažovateľky nemožno súhlasiť ani s názorom okresného súdu, podľa ktorého\nsi mala sťažovateľka trovy exekúcie uplatniť v reštrukturalizačnom konaní. Ušlo totiž\npozornosti okresného súdu, že pohľadávka súdneho exekútora na náhradu trov vzniká až\nrozhodnutím súdu (nie teda samotnou skutočnosťou, že vynaložil náklady a vyvinul nejakú\nčinnosť). Ďalším dôvodom brániacim uplatneniu trov v reštrukturalizačnom konaní je to, že\nv tomto konaní súdny exekútor uplatňuje trovy len voči úpadcovi, teda povinnému.\nV reštrukturalizačnom konaní neprichádza do úvahy priznanie náhrady trov voči\noprávnenému. Súdny exekútor však bez rozhodnutia o trovách nemôže vedieť, či podľa\núvahy súdu nemá právo na náhradu trov voči oprávnenému. Všetky tieto okolnosti bránia\ntomu, aby si súdny exekútor bez rozhodnutia súdu uplatnil trovy exekúcie voči podstate,\na to skôr, ako o týchto trovách rozhodne exekučný súd.\nOkresný súd ďalej podľa sťažovateľky nesprávne interpretoval ustanovenie § 203\nods. 3 Exekučného poriadku. Správne mal podľa tohto ustanovenia zaviazať na náhradu trov\noprávnenú. Aj keď sa možno stotožniť s právnym názorom okresného súdu v otázke\nvylúčenia aplikácie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, nemožno súhlasiť s tým, že\nv prípade zastavenia exekúcie pre povolenie reštrukturalizácie na majetok povinného\n\n4\n\nneprichádza do úvahy aplikácia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže ten upravuje\nnáhradu trov konania iba v prípade vyhlásenia konkurzu. Správne je totiž potrebné pri\nposudzovaní aplikácie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku na reštrukturalizáciu povinného\npoužiť analógiu procesného práva. Okresný súd mal preto skúmať, či zastavenie exekúcie\npre povolenie reštrukturalizácie povinného možno považovať za právnu skutočnosť\nrovnajúcu sa právnej skutočnosti, ktorej zodpovedá určité výslovné ustanovenie, konkrétne\n§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku týkajúci sa vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.\nTakáto rovnocennosť právnych skutočností je daná rovnakými účinkami vyhlásenia\nkonkurzu a povolenia reštrukturalizácie majetku povinného. V oboch prípadoch dochádza\nk zastaveniu exekúcie zo zákona, teda obe konania majú vo vzťahu k exekúcii rovnaké\núčinky. Napriek tomu Exekučný poriadok upravuje trovy exekúcie len v prípade vyhlásenia\nkonkurzu\n\ndlžníka.\n\nAbsentuje\n\nteda\n\núprava\n\ntrov\n\nexekúcie\n\nv\n\nprípade\n\npovolenia\n\nreštrukturalizácie na majetok povinného. Vzhľadom na spoločný účel oboch konaní a ich\núčinok na exekúciu možno ustáliť, že aplikácia analógie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku\nna reštrukturalizáciu povinného je možná a najmä vhodná. Okresný súd odmietol\nanalogickú aplikáciu bez bližšieho odôvodnenia. Poukázal len na dôvodovú správu\nnepočítajúcu s touto alternatívou. Takýto postup je podľa sťažovateľky arbitrárny a prísne\nformalistický.\nPodľa názoru sťažovateľky dôsledkom absencie rozhodnutia o tom, kto bude znášať\npovinnosť zaplatiť trovy konania, je porušenie čl. 1 dodatkového protokolu, keďže\nsťažovateľka uznesením okresného súdu prišla o nádej, resp. legitímne očakávanie, že\nexekučnou činnosťou sa jej majetok zväčší, resp. že nedôjde k jeho zmenšeniu vynaložením\nvlastných trov v súvislosti s exekúciou. Totiž integrálnou súčasťou majetkových práv, a teda\naj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, je aj ochrana\nlegitímneho očakávania, pričom do tejto kategórie patria aj pohľadávky majúce oporu\nvo vnútroštátnej legislatíve.\nOkresný súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol a citoval viaceré rozhodnutia\nústavného súdu na podporu svojich právnych záverov. Tieto rozhodnutia vychádzali\nz rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Van der\n\n5\n\nMussele v. Belgicko z 23. 11. 1983. Na základe tohto rozhodnutia ústavný súd stavia\nsúdneho exekútora na roveň podnikateľa, čo ale podľa sťažovateľky nie je správne.\nSťažovateľka je toho presvedčenia, že z uvedeného rozhodnutia ESĽP nemožno\nvychádzať automaticky, bez poznania skutkového stavu. Vo veci Van der Mussele\nv. Belgicko išlo o advokátskeho koncipienta, ktorý bol v zmysle belgických zákonov\npovinný poskytovať právne služby v trestnom konaní nemajetným klientom pro bono.\nPri tejto činnosti mu vznikli náklady a musel vynakladať vlastné finančné prostriedky,\nnáhradu ktorých mu v tom čase platný zákon v Belgicku nepriznával. Ak by odmietol\nvykonávať túto prax, mohol byť disciplinárne potrestaný, a to až vyčiarknutím zo zoznamu\nadvokátskych koncipientov, čo by znamenalo aj nemožnosť neskoršieho vykonávania\nadvokátskej praxe. Bol toho názoru, že došlo k porušeniu zákazu povinnej práce podľa čl. 4\ndohovoru, ale aj k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu. Vo vzťahu k čl. 4 dohovoru zaujal ESĽP stanovisko, podľa ktorého\nk jeho porušeniu nedošlo, pretože Van der Mussele sa do advokátskej komory prihlásil\ndobrovoľne a vedel, že určité úkony bude musieť v priebehu koncipientskej praxe robiť pro\nbono (bezplatne). Nestotožnil sa ani s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 dodatkového\nprotokolu, pretože v zmysle platného zákona bol povinný výdavky spojené s obhajobou\nznášať na svoje vlastné náklady, keďže zákon mu v tom čase právo na náhradu trov\nnepriznával.\nVzhľadom na uvedený stručný obsah rozhodnutia vo veci Van der Mussele\nv. Belgicko je sťažovateľka toho názoru, že ho nemožno aplikovať na rozhodovanie\no trovách exekúcie. Nie je možné porovnávať a dávať na roveň povolanie advokáta\na súdneho exekútora, pretože každý vykonáva svoju činnosť podľa iného predpisu, má iný\ncharakter, ako aj postavenie voči štátu. Kým advokát je súkromná osoba – podnikateľ –\nvykonávajúca slobodné povolanie, súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba\nna realizáciu núteného výkonu exekučných titulov. Jediné, čo majú tieto povolania\nspoločné, je to, že ani advokát, ale ani súdny exekútor nemusia vykonávať u nás činnosť pro\nbono, pretože v prípade ustanovenia advokáta súdom mu náklady a odmenu uhrádza štát.\n\n6\n\nĎalej považuje sťažovateľka za podstatné, že súdneho exekútora nemožno\nstotožňovať s podnikateľom, keďže ako štátom poverená osoba má postavenie verejného\nčiniteľa, pričom vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Súdny exekútor\nvykonáva svoju činnosť nestranne a nezávisle a jeho podnikateľská činnosť je v porovnaní\ns činnosťou advokáta výrazne obmedzená. Kým podnikanie patrí do sféry súkromného\npráva, exekučná činnosť je súčasťou sféry verejného práva. Tým je vylúčené prirovnávať\npostavenie exekútora k postaveniu podnikateľa v otázke nesenia rizika podnikateľskej\nčinnosti. Exekučnej činnosti chýba samostatnosť, pretože súdny exekútor je de facto\npodriadený exekučnému súdu, ktorý rozhoduje o tom, či súdneho exekútora poverí\nvykonaním exekúcie. Súdny exekútor nevykonáva exekučnú činnosť z vlastnej iniciatívy,\nale na základe návrhu na vykonanie exekúcie. Preto o samostatnosti jeho konania nemožno\nhovoriť. Rovnako súdny exekútor nevykonáva činnosť vo vlastnom mene, pretože ju\nvykonáva ako predstaviteľ štátu v špecifickom režime, kde síce vystupuje vo svojom mene\npri výkone činnosti, ale používa pritom štátny znak ako znak verejného práva, čo v prípade\npodnikateľa nie je prípustné. V prípade vzniku škody výkonom exekučnej činnosti\nzodpovedá za túto štát, nie teda priamo súdny exekútor. Prioritou súdneho exekútora nie je\ndosahovanie zisku, ako je to v prípade podnikateľa, pretože účelom jeho činnosti\na dôvodom, pre ktorý bol kreovaný, je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí.\nSťažovateľka dospieva k názoru, že činnosť súdneho exekútora nemôže byť ani len\nporovnávaná s podnikateľskou činnosťou, pretože jej chýbajú základné znaky podnikania.\nNemôže byť ani slobodným povolaním, lebo slobodné povolanie neobmedzuje svojich\nčlenov vo vykonávaní ďalšej činnosti, funkcie, práce, ako to je v prípade súdneho\nexekútora. Možno dospieť k záveru, že vec Van der Mussele v. Belgicko nie je možné\naplikovať na rozhodovanie súdov o trovách konania súdnych exekútorov. Sťažovateľka\npreto apeluje na ústavný súd, aby zvážil svoje predchádzajúce rozhodnutia v otázke náhrady\ntrov exekúcie a prehodnotil, či nie sú dané dôvody na zmenu vlastnej judikatúry na účely\nzachovania riadneho a spravodlivého výkonu rozhodnutia.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľky Mgr. Eva Uhaľová, súdny exekútor(...)\n\n7\n\n- na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,\n- na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd\n- na majetok a pokojné užívanie majetku podľa článku 1 ods. 1 Dodatkového\nprotokolu Dohovoru\nuznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.04.2016 pod sp. zn. 11Er/894/2013-27\na jeho postupom porušené boli.\nUznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.04.2016 pod sp. zn. 11Er/894/2013-27\nsa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“\nII.\nZ uznesenia okresného súdu č. k. 11 Er 894/2013-27 z 25. apríla 2016 doručeného\nsťažovateľke podľa dátumovej pečiatky 27. apríla 2016 vyplýva, že sa jej náhrada trov\nexekúcie nepriznáva. Podľa konštatovania okresného súdu sťažovateľka uplatnila náhradu\ntrov exekúcie vo výške 42,57 €. Podľa názoru okresného súdu vzhľadom na ustanovenie\n§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku nebolo možné priznať sťažovateľke náhradu trov\nexekúcie. Je to tak preto, že oprávnená procesne nezavinila situáciu, ktorá viedla\nk zastaveniu exekúcie (neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi zavineným konaním\noprávnenej a povolením reštrukturalizácie), čo vylučuje aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 1\nExekučného poriadku. Rovnako neprichádza do úvahy zaviazať oprávnenú na náhradu trov\npodľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda pre zastavenie exekúcie z dôvodu\nnemajetnosti povinného, keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu povolenia\nreštrukturalizácie majetku povinného. Napokon bolo treba vylúčiť aj možnosť aplikácie\nustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého by trovy exekúcie znášala\noprávnená, ak by sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený\nkonkurz. V skutočnosti došlo k povoleniu reštrukturalizácie majetku povinného a takýto\ndôvod zastavenia exekúcie nevyplýva z ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.\nToto ustanovenie treba vykladať striktne. Ak by totiž bolo úmyslom zákonodarcu, aby trovy\nexekúcie znášal oprávnený aj v prípade, ak bola exekúcia zo zákona zastavená v dôsledku\npovolenia reštrukturalizácie majetku povinného, potom by to bol uzákonil, resp. aspoň\n\n8\n\nuviedol v dôvodovej správe. Sťažovateľka mala svoj nárok uplatniť v reštrukturalizačnom\nkonaní prihlásením svojej pohľadávky u príslušného správcu, čo však neurobila aj napriek\ntomu, že o povolení reštrukturalizácie bola, resp. pri zachovaní odbornej starostlivosti mala\nbyť informovaná.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\n\n9\n\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nJadrom sťažnosti je názor sťažovateľky, podľa ktorého súdny exekútor v každom\nprípade má dostať náhradu trov exekučného konania, resp. tieto nikdy nemôže on sám\nznášať. S tým súvisí aj jej názor, podľa ktorého ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného\nporiadku nemožno vykladať doslovne, ale tak, že nevyhnutné trovy exekúcie znáša\noprávnený nielen vtedy, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol\nvyhlásený konkurz, ale aj vtedy, ak bola povolená reštrukturalizácia majetku povinného.\nInými slovami, sťažovateľka je presvedčená o potrebe extenzívneho výkladu tohto\nustanovenia, a to práve preto, že podľa nej súdny exekútor má v každom prípade dostať\nnáhradu trov.\n\n10\n\n„Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú\nuspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným\ndôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery\nkompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd\nv tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der\nMussele proti Belgicku, rozsudok z 23. 11. 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené,\nže riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko\nneuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi\ns výkonom tejto profesie.“ (napr. III. ÚS 351/07, IV. ÚS 236/08)\nObdobné stanovisko vyplýva aj z rozhodovacej praxe ESĽP, ktorý vyslovil, že nejde\no povinnú alebo nútenú prácu v prípade exekútora, ktorý sa nedomohol zaplatenia trov\nexekučného konania najmä preto, že povinný (prípadne i oprávnený) bol vymazaný\nz obchodného registra, resp. zomrel, prípadne nemal prostriedky na úhradu trov.\nZa podstatné treba považovať, že súdny exekútor sa na danú prácu ponúkol dobrovoľne\na bremeno na neho uvalené trovami nebolo neprimerané (Mihal v. Slovenská republika\nč. 23360/08 a č. 31303/08 z 28. 6. 2011).\nPri premietnutí už uvedených zásadných stanovísk do prerokúvanej veci treba\nz pohľadu ústavného súdu predovšetkým konštatovať, že existujúca zákonná úprava\nnegarantuje bezpodmienečne súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.\nNemožno totiž dosť dobre vylúčiť prípad, keď na náhradu trov objektívne nebude možné\nzaviazať ani povinného, ale ani oprávneného. Je to tak napríklad v prípade, ak dôjde\nk zániku oboch týchto subjektov ako právnických osôb bez právneho nástupcu, resp.\nk úmrtiu fyzických osôb, po ktorých nezostane žiaden majetok. Rovnako aj v prípade\ndoslovného výkladu ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku nebude možné zaviazať\noprávneného (a tým menej povinného) na náhradu trov súdneho exekútora, ak k zastaveniu\nexekúcie dôjde z dôvodu povolenia reštrukturalizácie majetku povinného.\nPodľa názoru ústavného súdu doslovný výklad ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného\nporiadku, ku ktorému sa priklonil okresný súd, treba považovať za jeden z možných\n\n11\n\nvýkladov tohto ustanovenia. Ďalším možným výkladom je extenzívny výklad presadzovaný\nsťažovateľkou. Oba tieto výklady treba považovať za ústavne konformné a ako také\nza akceptovateľné. Ústavná konformnosť výkladu okresného súdu sa opiera jednak\no judikatúru ústavného súdu, ale aj o rozhodovaciu prax ESĽP. Pritom z citovaných\nrozhodnutí ESĽP v dvoch veciach sťažovateľa Mihala proti Slovenskej republike je\nnepochybné, že závery pôvodne vychádzajúce z veci Van der Mussele v. Belgicko\n(týkajúcej sa advokáta, resp. advokátskeho koncipienta) možno aplikovať aj v prípadoch\nsúdnych exekútorov.\nÚstavný súd na záver poznamenáva, že nepovažoval za potrebné zaoberať sa\nprávnym názorom okresného súdu, podľa ktorého sťažovateľka mala a mohla nárok na\nnáhradu trov uplatniť v rámci reštrukturalizačného konania proti povinnému, keďže táto\núvaha okresného súdu je irelevantná vo vzťahu k riešeniu otázky, či oprávnená mala byť\nalebo nemala byť zaviazaná na náhradu trov sťažovateľky.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. augusta 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ac2892cb-716c-4368-9161-7a5afb5e3778", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/08 z 1. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-01", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac2892cb-716c-4368-9161-7a5afb5e3778"}, {"guid": "ussr:dd8c3c4b-bf20-4d4f-a37e-fd71cc17088e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd8c3c4b-bf20-4d4f-a37e-fd71cc17088e"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "7dfdf918-fffe-4172-8117-9095302bc39e:f7b5056c-561e-400e-9be7-dd837cad6181", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/894/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Er/894/2013 z 27. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2015-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7dfdf918-fffe-4172-8117-9095302bc39e:f7b5056c-561e-400e-9be7-dd837cad6181"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f7264430-a57f-4d24-8032-1787a01db172", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.414.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 414/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 414/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.414.2024.1"}, {"guid": "ussr:a1a4c952-44f1-49a2-9e5c-9f7bde22d8e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.191.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.191.2024.1"}, {"guid": "ussr:cb7d51c2-8939-436f-a664-ca263f0d5325", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.498.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 498/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 498/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.498.2021.1"}, {"guid": "ussr:fa59154e-63a4-44b9-8fb5-f2fd17e17afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.119.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 119/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.119.2020.1"}, {"guid": "ussr:51e4c2b4-2c4a-44e3-8fd1-1a313a2380ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.209.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 209/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.209.2017.1"}, {"guid": "ussr:35282071-a54f-44b7-b39c-449a8e431c4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.742.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 742/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 742/2016 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.742.2016.1"}, {"guid": "ussr:50088afc-052b-45b8-8064-8d667b12e766", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.62.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 62/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.62.2017.1"}, {"guid": "ef727a1f-ce6e-4b2a-aeac-a2315d52c084:10bd84ec-801d-440a-a8b6-3d90df3faf83", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6111210608.1", "spisova_znacka": "15Co/68/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/68/2019 z 14. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6111210608.1"}, {"guid": "56b59afe-b7f0-4bb6-aeb9-3b345d77aa07:bc8d1a75-bbcd-40b1-8c00-73c25bfc7cad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8207206002.1", "spisova_znacka": "28CoE/9/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 28CoE/9/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8207206002.1"}, {"guid": "f3adf543-3c7c-4eca-95a4-34418fb41adc:2c5482e0-5e59-4112-a081-0d1d51a60003", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4211210354.1", "spisova_znacka": "8CoE/55/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/55/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4211210354.1"}, {"guid": "8b9ea9ae-7a70-4492-a3d1-7aa974d0b396:a546e2c1-e195-41c6-914b-b694f520a76f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4607214516.1", "spisova_znacka": "26CoE/66/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/66/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4607214516.1"}, {"guid": "ea3f77f2-206d-4f0d-afa4-59eec5bc8651:f349719c-7133-434d-9c17-0d05edf6e1e5", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1507211884.2", "spisova_znacka": "B5-37Er/2327/2007", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-37Er/2327/2007 z 6. 5. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1507211884.2"}, {"guid": "101a8aec-4bf6-4a65-953e-b0a9b0ec4359:64fee4c4-c5bc-4932-a500-810b6c8c60f1", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2112218060.3", "spisova_znacka": "7Er/669/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 7Er/669/2012 z 12. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2112218060.3"}]}