{"guid": "ussr:529c40d4-f8d1-46fa-aebb-3e89e49e10d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.614.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 614/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 614/2016 z 10. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 614/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.614.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-08-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/529c40d4-f8d1-46fa-aebb-3e89e49e10d3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.614.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.614.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.614.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 614/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. augusta\n2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne\nĽudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc.,\n\nAdvokátska kancelária, Nezábudková 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 552/2014-184\nz 12. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n\n9 Co 552/2014-184 z 12. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým bola\nzamietnutá žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a ktorým bol zmenený\npôvodne vyhovujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n17 C 179/2010-74 zo 16. júna 2011.\n2. Podstatou sťažnosti je v zásade nesúhlas sťažovateľky s hmotnoprávnym\nposúdením jej sporu s bývalým zamestnávateľom, ktorého jadrom je výklad pojmu lekársky\nposudok v zmysle Zákonníka práce. Sťažovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav\npotvrdený lekárskou správou Sociálnej poisťovne požiadala o preradenie z pozície vedúcej\npredajne na pozíciu pokladníčky. Zamestnávateľ neuznal jej lekársku správu, a keďže sa\nniekoľko dní nedostavila na pracovisko, tak s ňou okamžite ukončil pracovný pomer\nvýpoveďou. Okresný súd jej žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vyhovel,\nlebo správu Sociálnej poisťovne považoval za akceptovateľný lekársky posudok, dokonca\nviac než štandardný lekársky posudok. Naopak, krajský súd prvým rozsudkom sp. zn.\n9 Co 461/2011 z 25. apríla 2013 zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol, pretože\nlekárskym posudkom môže byť len iný dokument presne predpokladaný zákonom. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd uznesením sp. zn.\n4 Cdo 411/2013 z 18. júna 2014 tento prvý rozsudok krajského súdu zrušil pre výraznú\nprocesnú arbitrárnosť, nedostatočnosť odôvodnenia, a teda odňatie možnosti konať pred\nsúdom. V konaní po dovolacom rozhodnutí krajský súd opätovne zmeňujúcim, teda už\ndruhým rozsudkom zamietol žalobu sťažovateľky, pričom podrobnejšie zdôvodnil, že\nlekárskym posudkom je len dokument podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej\nstarostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004\nZ. z.“). Tento druhý rozsudok je napadnutý ústavnou sťažnosťou pre nespokojnosť\ns odôvodnením pojmu lekársky posudok, čím malo byť porušené sťažovateľkino právo na\nsúdnu ochranu.\n3. Ako uvádza sťažovateľka, odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje zásadný\nrozpor predovšetkým v postupe krajského súdu, ktorým druhostupňový súd hodnotil postup\na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Obsah tejto vady vníma sťažovateľka prostredníctvom\nvýkladu a aplikácie právnych noriem, ktorú zvolil krajský súd vo vzťahu k pojmom\n2\n\nlekársky posudok na účely preradenia na inú prácu, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,\nzávažné porušenie pracovnej disciplíny, riadne prerokovanie odborovým orgánom. Záver\nkrajského súdu, že sťažovateľka hodnoverným spôsobom nepreukázala, že predložila\nzamestnávateľovi lekársky posudok na účely preradenia na iný druh práce a že odporcovi\nnevznikla povinnosť preradiť sťažovateľku na iný druh práce, a teda že sťažovateľka svojou\nneprítomnosťou na pracovisku závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, čím dala\nzamestnávateľovi dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, považuje sťažovateľka\nza rozporné s obsahom ustanovení § 125 a § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“). Samotný krajský súd však v predmetnom rozsudku tvrdí, že zistený skutkový stav\nprvostupňovým súdom prijal za správny. Správnosť zisteného skutkového stavu podľa\nkrajského súdu sťažovateľka v doterajšom konaní nenapadla. Krajský súd v danom prípade\nsvoju argumentáciu, že došlo zo strany prvostupňového súdu k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu návrhu sťažovateľky, opiera najmä o to, že posudok vydaný Sociálnou\npoisťovňou sa vzťahuje iba na postupy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), a teda nemá\npracovnoprávne účinky. Uvedené stanovisko je podľa názoru sťažovateľky v rozpore\ns obsahom § 125 a § 132 OSP. Sťažovateľka predložila rozhodnutie orgánu sociálneho\nzabezpečenia, ktorým deklarovala svoju zníženú pracovnú schopnosť v rozsahu 45 %.\nZákon o sociálnom poistení sa v prvom rade síce vzťahuje na sociálne poistenie, upravuje\nvšak rozsah sociálneho poistenia (§ 1 ods. l), ktorý odvodzuje od zárobkovej činnosti (§ 3),\nt. j. aj od závislej práce. Závislú prácu definuje Zákonník práce. Pokiaľ prvý predpis pracuje\ns pojmami druhého predpisu, nie je vylúčené použiť aj inštitút prvého predpisu (posudok)\nna situáciu podľa druhého predpisu. Taktiež rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia\nspĺňalo znaky lekárskeho posudku podľa zákona č. 576/2004 Z. z. a deklarovalo zníženú\npracovnú schopnosť v rozsahu 45 % a invaliditu sťažovateľky. Tieto skutočnosti boli\npodstatné pre rozhodnutie vo veci samej a Občiansky súdny poriadok použitie tohto\nprostriedku nezakazuje. Sťažovateľka sa domnieva, že krajský súd posúdil ňou\nprezentované skutočnosti spôsobom, ktorým jej odňal súdnu ochranu, a teda aj možnosť\nkonať. Krajský súd v konečnom dôsledku povedal, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne\nnebolo spôsobilé deklarovať zdravotný stav sťažovateľky a pokles pracovnej schopnosti až\no 45 %, a to vo vzťahu k zamestnávateľovi. Sťažovateľka uviedla, že Zákonník práce v § 55\n\n3\n\nods. 2 písm. a) nezakazuje zamestnancovi, ktorý žiada preradenie na iný druh práce,\npredložiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne. To, že zákonodarca novelou Zákonníka práce\núčinnou od 1. septembra 2007 vypustil povinnosť predkladať rozhodnutie orgánu\nsociálneho zabezpečenia, nebránilo sťažovateľke toto rozhodnutie predložiť. Sťažovateľka\nje fyzickou osobou a podľa čl. 2 ods. 3 ústavy v spojení s § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka\npráce jej platná právna úprava nezakazuje predložiť aj rozhodnutie orgánu sociálneho\nzabezpečenia, ak spĺňa náležitosti lekárskeho posudku. Samotný okresný súd vo svojom\nrozsudku konštatoval, že rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia má vyššiu výpovednú\nsilu. Postup odporcu pred okamžitým skončením pracovného pomeru bol podľa\nsťažovateľky striktne formálny a technický, alibistický a účelový.\n4. Sťažovateľka je presvedčená, že v danom prípade nebol zo strany krajského súdu\nnáležite zistený skutkový stav veci aj napriek tomu, že predchádzajúce rozhodnutie\nkrajského súdu najvyšší súd zrušil v celom rozsahu a vrátil mu na ďalšie konanie.\n5. Sťažovateľka ďalej namieta, že pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej\ndisciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadať na osobu zamestnanca, ním zastávanú\nfunkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo\nk porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca. V prípade absencie, či išlo\no svojvoľné nenastúpenie na výkon práce alebo o absenciu, ktorá má pozadie v zdravotnom\nstave zamestnanca. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vôbec neprihliadol na osobu\nzamestnanca, čo správne najvyšší súd vyhodnotil, keď zrušil rozsudok krajského súdu\nv celom rozsahu.\n6. Podľa sťažovateľky krajský súd zákonné podmienky uvedené v § 16 zákona\nč. 576/2004 Z. z. vysvetlil v predmetnom rozsudku len všeobecne a bez povšimnutia\nponechal tú časť ustanovenia, ktorá uvádza, na žiadosť koho sa lekársky posudok vydáva.\nOdôvodnenie rozsudku krajského súdu nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo malo za následok porušenie práva sťažovateľky na\nspravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)\nOSP.\n\n4\n\n7. Na základe uvedených argumentov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa -\n\n(...), na súdnu ochranu zaručené\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu\nBratislava, sp. zn.: 9Co/552/2014-184 zo dňa 12.11.2015, ktorým Krajský súd Bratislava\nzamietol návrh sťažovateľa o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v súvislosti s\nrozhodnutím o trovách konania porušené bolo.\n2. Zrušuje sa Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn.: 9Co/552/2014-184 zo\ndňa 12.11.2015 a vec sa vracia Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa ustálenej\nrozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd\nBratislava povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Marián Ševčík,\nCSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava(...)Celkovo trovy právneho zastúpenia:\n17,16+286= 303,16 eur.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25\n\n5\n\nods. 2 zákona o ústavnom súde, neprípustné návrhy môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n9. Z obsahu sťažnosti a sťažnostného návrhu ako celku je zrejmé, že ústavná\nsťažnosť smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu.\n10. Zmeňujúci rozsudok znamenal za aktuálne platného a účinného Občianskeho\nsúdneho poriadku priamu prípustnosť dovolania.\nOd reformy civilného procesu z roku 1991, ktorým sa civilný proces vrátil\nmodifikovane k prvorepublikovým moderným tradíciám, sa dovolaním označujú v podstate\ndva odlišné procesné inštitúty (porov. II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010). Jedným je ochrana\nproti najzávažnejším procesným záťažiam, tzv. zmätočné dovolanie podľa § 237 OSP, kde\nrozhodnutie o jeho prípustnosti a opodstatnenosti v podstate splýva. Druhým je dovolanie\npodľa § 238 a § 239 OSP. Cieľom tohto druhého dovolania bolo zjednotiť rozdielne názory,\nspravidla hmotnoprávne, krajského súdu a okresného súdu na jednu vec, a tým\nzjednocovanie judikatúry vôbec. Obrazne povedané, ide aj o súdenie medzi súdmi, ktoré\nrozhoduje najvyšší súd. V tomto prípade je daná prípustnosť typom a povahou výroku\n(§ 238 ods. 1 OSP: „Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým\nbol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.“).\nV predmetnej veci je výrok formálne zmeňujúci a aj materiálne ide o opačný právny\nnázor krajského súdu. Nie je tu teda pochybnosť o prípustnosti dovolania. Sťažovateľka\nmohla prostredníctvom takto prípustného dovolania, ako je zrejmé z § 241 ods. 2 OSP\n[„Dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237\nods. 1, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.“], napadnúť\nprakticky akúkoľvek právnu otázku (zmätočná vada, iná procesná vada, hmotnoprávne\nposúdenie), ktorá môže byť predmetom ústavnoprávnej ochrany, a to tak odňatie možnosti\nkonať pred súdom, ktoré zmieňuje, ale aj hmotnoprávne riešenie veci, s ktorým\n6\n\nsťažovateľka v podstate polemizuje (porov. tiež I. ÚS 154/09). Z vývoja veci je zrejmé, že\nsťažovateľka už v predmetnej veci úspešne podala dovolanie proti prvému zmeňujúcemu\nrozsudku krajského súdu, a preto niet dôvodu, aby tak urobila opätovne. Krajský súd nebol\nviazaný konkrétnym právnym názorom, len mal dovysvetliť svoju právnu pozíciu, čo aj\nurobil. Sťažovateľka teda môže opätovne napadnúť procesnú stránku odôvodnenia (rozsah),\nako aj stránku hmotnoprávnu (výklad právnych noriem).\n11. Ústavný súd tiež odkazuje na právnu vetu uznesenia sp. zn. II. ÚS 313/2015\n(č. 62/2015 Zbierky nálezov a uznesení), podľa ktorej „Dovolanie podľa § 238 ods. 2 OSP\nje účinným prostriedkom ochrany základných práv alebo slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde, ktorý je nutné vyčerpať, ak je zrejmé, že ide o zmeňujúci rozsudok\na účastník konania považuje zmeňujúcu časť za porušujúcu ústavu.“.\n12. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka nevyužila zjavne prípustný opravný\nprostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv účinne poskytuje a na ktorého\npoužitie je oprávnená, a preto ústavný súd odmieta jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení\ns § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú pre nevyčerpanie opravných\nprostriedkov.\n13. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. augusta 2016\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7b064266-6496-4ddf-99d9-b003f64c51d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.313.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 313/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 313/2015 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.313.2015.1"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:bab97fb0-cf74-460d-9ead-685d4f84748a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/09 z 20. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bab97fb0-cf74-460d-9ead-685d4f84748a"}, {"guid": "8ab294f9-f7bc-4873-9b44-db7628ab64bc:8e4d0ce1-8370-4d46-b18d-8949f37c9a85", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1210220546.3", "spisova_znacka": "9Co/552/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/552/2014 z 11. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1210220546.3"}, {"guid": "5d007484-614b-48f2-b601-9cf6049b57db:d3ff8437-9475-4f28-9527-75dbba44a2c9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1210220546.1", "spisova_znacka": "9Co/461/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/461/2011 z 24. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210220546.1"}], "citovane_v": []}