{"guid": "ussr:48658549-84d1-4002-80b2-fec61ff88eb9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.609.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 609/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 609/2015 z 24. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 609/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.609.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "nazov": "čl. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-1", "nazov": "čl. 9 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-4", "nazov": "čl. 23 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 5", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 5", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-23", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/48658549-84d1-4002-80b2-fec61ff88eb9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.609.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.609.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.609.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 609/2015-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov\n\nLajosa\n\nsťažnosť\nzastúpenej zákonnou\n\nMészárosa\n\na\n\n,\n\nLadislava\n\nOrosza\n\npredbežne\n\na maloletej\n\nzástupkyňou\n\n–\n\nmatkou\n\nprerokoval\n\n,\n,\n\n,\nvšetci\n\nbytom\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners,\ns. r. o., Radvanská 21, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky\nMgr. Márie Kolíkovej, ktorou\n1.\n\nnamieta\n\n- porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 41\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie svojich práv podľa čl. 5,\nčl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa oznámením Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1 S 166/2015-53 z 20. júla 2015,\n- porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 41 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s porušením čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nsvojho práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nako aj porušenie svojich práv podľa čl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1\nDohovoru o právach\n\ndieťaťa\n\niným\n\nzásahom\n\nSlovenskej\n\ninformačnej\n\nslužby\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 poskytnutím vyjadrenia\nč. 65/152-D-12-200/2014-S a č. 65/152-D-12-220/2014-S,\n- porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie\nsvojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\nzásahom Krajského súdu v Bratislave spočívajúcim v neobsadení senátu 1S zákonným\npočtom sudcov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 166/2015,\n- porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 166/2015;\n2.\n\na maloletá\n\n,\n\n, namietajú porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s porušením čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva podľa\nčl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1 S 166/2015-53 z 20. júla 2015 a iným zásahom Slovenskej\ninformačnej služby v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004\nposkytnutím vyjadrenia č. 65/152-D-12-200/2014-S a č. 65/152-D-12-220/2014-S;\n3. maloletá\n\n,\n\n, namieta porušenie základného práva\n\npodľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie svojich práv podľa čl. 5, čl. 8\nods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa oznámením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1 S 166/2015-53 z 20. júla 2015 a iným zásahom Slovenskej informačnej\nslužby v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 poskytnutím\nvyjadrenia č. 65/152-D-12-200/2014-S a č. 65/152-D-12-220/2014-S, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\na maloletej\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\n2\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\n„sťažovateľka“) a maloletej\n\n,\n\n(ďalej len\n(ďalej len „maloletá\n\nsťažovateľka“), zastúpenej zákonnou zástupkyňou – matkou\nlen „sťažovatelia“), všetci bytom\n\n(spolu ďalej\n, zastúpených Advokátskou\n\nkanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom advokátky a konateľky Mgr. Márie Kolíkovej, ktorou\n1. sťažovateľ namieta\n- porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením\nčl. 1 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie svojich práv\npodľa čl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa oznámením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 166/2015-53 z 20. júla 2015,\n- porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 41 ods. 4 ústavy\nv spojení s porušením čl. 41 ods. 1 ústavy, svojho práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru,\nako aj porušenie svojich práv podľa čl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa iným zásahom Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 poskytnutím vyjadrenia\nč. 65/152-D-12-200/2014-S a č. 65/152-D-12-220/2014-S (ďalej aj „zásah SIS“),\n- porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy\na porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nzásahom krajského súdu spočívajúcim v neobsadení senátu 1S zákonným počtom sudcov\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 166/2015,\n- porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 166/2015;\n2. sťažovateľka\n\na\n\nmaloletá\n\nsťažovateľka\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nzákladných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 23 ods. 4 ústavy v spojení s porušením\nčl. 41 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru oznámením\nkrajského súdu č. k. 1 S 166/2015-53\n\nz\n\n20.\n\n3\n\njúla\n\n2015\n\na\n\niným\n\nzásahom\n\nSIS\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 poskytnutím vyjadrenia\nč. 65/152-D-12-200/2014-S a č. 65/152-D-12-220/2014-S;\n3. maloletá sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 41 ods. 4\nústavy a porušenie svojich práv podľa čl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa oznámením krajského súdu č. k. 1 S 166/2015-53 z 20. júla 2015 a iným\nzásahom SIS v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 poskytnutím\nvyjadrenia č. 65/152-D-12-200/2014-S a č. 65/152-D-12-220/2014-S.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je občanom Izraela, ktorý v rokoch\n1991 až 1996 študoval na území Slovenskej republiky (právo), na základe čoho mu bolo\nudelené povolenie na pobyt. Po ukončení štúdia sa vrátil do Izraela a uzavrel manželstvo,\nktoré bolo po určitom čase ukončené rozvodom. Následne sťažovateľ uzavrel manželstvo\nso sťažovateľkou, občiankou Slovenskej republiky, z ktorého sa narodila aj maloletá\nsťažovateľka.\nSťažovateľ 23. júla 2014 podal žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území\nSlovenskej republiky. O tejto žiadosti rozhodlo oddelenie cudzineckej polície Policajného\nzboru Trnava (ďalej len „správny orgán“) rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-882-017/2014-Ž\n(bez uvedenia dátumu vydania) doručeným sťažovateľovi 30. septembra 2014 tak,\nže žiadosť zamietlo „z dôvodu, že sťažovateľ nedoložil správnym orgánom vyžadované\ndoklady o bezúhonnosti. Sťažovateľ tieto doklady nemohol doložiť z objektívnych príčin, a\nto konkrétne z dôvodu, že príslušné orgány štátu Izrael... neboli schopné dodať tento doklad\nv čase lehoty na vydanie rozhodnutia...“.\nSťažovateľ podal proti rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, o ktorom rozhodlo\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej len „odvolací správny orgán“)\nrozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2014/012463-005 zo 17. decembra 2014 tak, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu zrušilo. Sťažovateľ v odvolacom konaní predložil doklady preukazujúce\njeho bezúhonnosť.\n\n4\n\nV tom istom konaní bolo „Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava...\ndňa 12. novembra 2014 doručené vyjadrenie Slovenskej informačnej služby Bratislava...\nč. 65/152-D-12-2002014-S, ktoré bolo zaevidované ako dôkaz č. PPZ-HCP-7/2014-BA9.\nPredmetné vyjadrenie obsahuje dôvernú podľa nášho názoru neoverenú, zavádzajúcu\na s najvyššou pravdepodobnosťou nepravdivú, informáciu o sťažovateľovi. Táto informácia\nbola a je jediným údajným dôkazom o domnelej spoločenskej nebezpečnosti sťažovateľa.\nSamotná hodnota a kvalita tejto informácie je relatívna, nakoľko informácia sa dodnes\nnestala podnetom na začatie trestného konania, priestupkového konania a taktiež sťažovateľ\nna jej základe nebol vyhostený, ani inak potrestaný či už na území Slovenskej republiky\nalebo inej krajiny. Z dôvodu, že predmetná informácia nebola podkladom pôvodného\nrozhodnutia správneho orgánu, ako aj z dôvodu, že sťažovateľovi bolo objektívne\nznemožnené sa k SIS-kou poskytnutej informácii vyjadriť, bolo rozhodnutie správneho\norgánu doručené dňa 30. septembra 2014 odvolacím orgánom zrušené...\nV ďalšom konaní správny orgán dal priestor sťažovateľovi na vyjadrenie k novému\npodkladu rozhodnutia, teda k utajovanej informácii, avšak bez toho, aby sťažovateľ mal\nvedomosť o jej obsahu. Správny orgán iba informoval sťažovateľa o existencii dôvernej\ninformácie o činnosti, ktorou sťažovateľ vraj ohrozuje verejnú bezpečnosť a je spoločensky\nnebezpečný, pričom táto informácia bola poskytnutá štátnym orgánom SIS. Správny orgán\nnerešpektoval rozhodnutie odvolacieho orgánu v tom zmysle, že nevykonal žiadnu činnosť\nna\n\nprešetrenie\n\nskutočností\n\nsťažovateľom\n\nuvádzaných,\n\nako\n\nani\n\nžiadny\n\nz\n\nním\n\nnavrhovaných krokov schopných odhaliť pochybenie SIS a preukázať jeho tvrdenia\no nepravdivosti SIS-kou poskytnutej informácie.“.\nSprávny orgán následne opäť rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-291038/2015-Ž z 5. februára 2015 tak, že žiadosť sťažovateľa o udelenie tolerovaného pobytu\nzamietol, „ale tento krát sa hlavným argumentom správneho orgánu stala podľa nášho\nnázoru zjavne nepravdivá a zavádzajúca dôverná informácia poskytnutá SIS“.\nProti\n\nrozhodnutiu\n\nsprávneho\n\norgánu\n\nz\n\n5. februára 2015\n\npodal\n\nsťažovateľ\n\nodvolanie, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA22015/005435-004 z 13. mája 2015 tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu.\n\n5\n\nDňa 8. júla 2015 podal sťažovateľ krajskému súdu žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odvolacieho správneho orgánu podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“). Spolu s podaním žaloby sťažovateľ žiadal, aby krajský súd\nodložil vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu z 13. mája 2015.\nDňa 14. júla 2015 podal sťažovateľ opakovanú žiadosť o odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia.\nKeďže krajský súd o žiadostiach sťažovateľa nerozhodol, podal 20. júla 2015\nsťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).\nDňa 24. júla 2015 bolo sťažovateľovi doručené „Oznámenie“ č. k. 1 S 166/2015-53\nz 20. júla 2015, v ktorom krajský súd oznámil, že jeho žiadostiam o odklad vykonateľnosti\nnebolo vyhovené.\nPodľa sťažovateľa predmetné oznámenie krajského súdu z 20. júla 2015 „možno\ndefinovať v intenciách tohto konkrétneho prípadu ako iný zásah, ktorým došlo k porušeniu\na ohrozeniu rozsiahleho počtu práv“ sťažovateľov.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že jeho úmyslom je zotrvať na území Slovenskej\nrepubliky. Poukazuje na konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 5 S 289/2014 týkajúce\nsa jeho trvalého pobytu, taktiež na predchádzajúce konanie s rovnakým predmetom, ktoré\nbolo vedené pod sp. zn. 2 S 338/2010. Výsledok týchto konaní ovplyvnila informácia\nobsiahnutá vo vyjadrení SIS.\nV súvislosti s vyjadrením SIS podal sťažovateľ „žalobu na preverenie informácie\nposkytnutej SIS-kou. Tieto kroky boli zamerané na oboznámenie sa s utajovanou\nskutočnosťou, aby ju sťažovateľ mohol v prebiehajúcom konaní vyvrátiť (Žiadosť o vydanie\nsúhlasu s jednorazovým oboznámením sa s utajovanou skutočnosťou zo dňa 24. júna 2015\na zamietavá odpoveď riaditeľa SIS zo dňa 20. júla 2015), alebo kroky upozorňujúce SIS\n\n6\n\nna omyl v jej činnosti s výzvami na prehodnotenie a preverenie SIS-kou evidovaných\na poskytovaných informácii (Žiadosť o poskytnutie informácie, riadne vyhodnotenie\ninformácie a sťažnosť v zmysle zákona o sťažnostiach doručená SIS dňa 29. apríla 2015,\nodpoveď SIS zo dňa 15. mája 2015, oznámenie prešetrenia sťažnosti zo dňa 15. júla 2015).\nAni jeden z týchto krokov nemal pozitívny úspech, tak ako v minulých konaniach\nprebiehajúcich od roku 2009, kde sa taktiež jedinou prekážkou ich úspešného zavŕšenia\nstala informácia poskytnutá SIS...\nDomnievame sa, že vyjadrenie SIS obsahujúce utajovanú skutočnosť predstavuje iný\nzásah, ktorý je v zmysle čl. 127 Ústavy schopný porušiť základné práva jednotlivca...“.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal krajský súd o informáciu o zložení senátu\nkrajského súdu 1S, ktorý prerokováva predmetnú vec. Krajský súd 5. augusta 2015 doručil\nsťažovateľovi odpoveď na jeho žiadosť, v ktorej uvádza:\n«... V tejto odpovedi súd konštatuje, že senát 1 S sa skladá z: „predseda senátu:\n− zodpovedná za chod senátu, členovia senátu:\n− neobsadené... jedno miesto člena senátu 1S je neobsadené\nz dôvodu, že v súčasnosti je na tunajšom súde nedostatočný počet sudcov“. Na základe\nvyššie uvedeného sa sťažovateľ dňom doručenia dozvedel o ďalšom inom zásahu súdu,\nktorým spočíva v neobsadení zákonného senátu a pravdepodobnej nečinnosti súdu.\nNeobsadením zákonného senátu došlo zo strany súdu k porušeniu práva na zákonného\nsudcu, nakoľko vo veci by nerozhodoval zákonný sudca, respektíve senát v zákonom\npredpísanom zložení... Zároveň sa sťažovateľ domnieva, že ak súd vo veci nekoná z dôvodu\nneobsadenia zákonného senátu dostatočným počtom sudcov, jedná sa o nečinnosť...»\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n«Existenciu zásahu súdu preukazuje listina doručená dňa 24. júla 2015 označená\nako „Oznámenie“, v ktorej súd oznamuje sťažovateľovi, že jeho žiadosti o odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu č. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004\nnebolo vyhovené...\nExistenciu zásahu SIS dokazujú vyjadrenie SIS č.: 65/152-D-12-200/2014-S, ktoré\nsprávny orgán zaevidoval ako č. p.: PPZ-HCP-D-7/2014-BA9 a vyjadrenie SIS č.: 65/152-\n\n7\n\nD-12-220/2014-S, ktoré správny orgán zaevidoval ako č. p.: PPZ-HCP-D-8/2014-BA9.\nSťažovateľ sa o skutočnosti, že sa jedná o reálne zásahy do jeho základných práv a slobôd\ndozvedel až prostredníctvom rozhodnutia odvolacieho orgánu č. p.: PPZ-HCP-BA22015/005435-004 doručeného sťažovateľovi dňa 9. júna 2015...\nExistenciu iného zásahu súdu v konaní sp. zn.: 1 S/166/2015 spočívajúceho\nv neobsadení\n\nzákonného\n\nsenátu\n\na\n\npravdepodobnej\n\nnečinnosti\n\nsúdu\n\nsťažovateľ\n\ndokazuje prostredníctvom odpovede súdu na žiadosť o sprístupnenie informácii zo dňa\n5. augusta 2015...»\nK namietanému porušeniu práva sťažovateľov na súkromie a rodinný život\nsťažovateľ poukazuje predovšetkým na to, že výsledok doterajších konaní týkajúcich\nsa jeho trvalého pobytu ovplyvnilo vyjadrenie SIS. V týchto konaniach správny orgán,\nodvolací správny orgán a aj krajský súd konštatovali, že «nemajú právomoc prešetrovať\nkvalitu SIS-kou poskytnutej informácie. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia\nkonštatuje: „Odvolací orgán ďalej konštatuje, že SIS pri plnení úloh podľa § 2 ods. 1 a 2\nzákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe získava informácie\nku konkrétnej osobne a na OCP PZ Trnava bola dňa 16. mája 2015 doručená informácia,\nktorá je utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia „Dôverné“. Odvolací orgán ďalej\nuvádza, že nemá v kompetencii posudzovať, či je poskytnutá informácia nepreverenou\na nedôvodnou, ale po doručení takejto informácie zo SIS postupuje v zmysle zákona\nč. 404/2011 Z. z.“ Hoci zákon o pobyte cudzincov neustanovuje viazanosť správneho alebo\nodvolacieho orgánu informáciou pochádzajúcou od SIS, domnievame sa, že sa\nv rozhodovacej praxi správneho orgánu vytvorila mimozákonná prax, podľa ktorej ak SIS\nposkytne informáciu o nebezpečnosti určitej osoby, je to dôvod na odopretie udelenia\ntolerovaného, ako aj iného druhu pobytu.\nNakoľko žiadny z orgánov... podľa ich stanovísk nemá právomoc vyhodnocovať\npravdivosť a preverenie informácií poskytovaných SIS-kou, sme toho názoru, že túto činnosť\ns ohľadom na následky a ujmu spôsobenú sťažovateľovi a celej jeho rodine môže v tomto\nmomente vykonať jedine Ústavný súd...».\nVzhľadom na reálnu nemožnosť prešetriť informáciu SIS iným štátnym orgánom\nnesie podľa sťažovateľa SIS «zodpovednosť za kvalitu a hodnovernosť informácie, ktorú\n\n8\n\nposkytuje... SIS musí mať vedomosť o vplyve ňou poskytovanej informácie na rozhodovanie\nsprávneho orgánu... SIS nemôže poskytnúť správnemu orgánu len čistú informáciu o tom,\nže disponuje určitou informáciou o konkrétnej osobe. Pre samostatné objektívne\nrozhodovanie správneho orgánu je nevyhnutne potrebné, aby SIS zhrnula vo svojom\nvyjadrení aspoň základné skutočnosti o spôsobe získania informácie (či pochádza\nod anonyma, alebo je získaná činnosťou agentov, prípadne inou činnosťou SIS), o jej\npreverení (či došlo k prevereniu, kedy a akým spôsobom, prípadne či bola informácia viac\nkrát preverovaná) a výsledky takéhoto preverenia. Podľa nášho názoru zákonodarca\nv zákone o pobyte cudzincov predpokladá, že SIS poskytne práve takéto komplexné\nstanovisko, čím umožní správnemu orgánu dôkladne a objektívne vyhodnotiť závažnosť\na pravdivosť informácie. Následne potom môže správny orgán objektívne zvážiť celý\nskutkový stav, prihliadnuť na ďalšie skutočnosti uvádzané sťažovateľom ako aj existenciu\njeho rodinných pút vo vzájomnej súvislosti s poskytnutým vyjadrením SIS a samostatne\nrozhodnúť... S ohľadom na vyššie uvedené sa domnievame, že správny a odvolací orgán\nv kooperácii so SIS vytvorili akúsi mimozákonnú aplikačnú prax, kde správny ani odvolací\norgán nie sú hodnotiacimi orgánmi rozhodujúcimi o existencii ohrozenia verejnej\nbezpečnosti v konkrétnom prípade. Práve naopak, stali sa len akýmsi ďalším potvrdením\npravdivosti informácie SIS, ktorá tým že utajovanú skutočnosť o sťažovateľovi poskytne,\nalebo neposkytne, reálne rozhodne o udelení tolerovaného, ale aj trvalého pobytu. Uvedený\nstav je o to závažnejší, že sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi nebolo povolené\noboznámiť sa s utajovanou informáciou poskytnutou SIS, a teda správnemu orgánu reálne\nani nemohol preukázať, že od jeho osoby nehrozí Slovenskej republike žiadne\nnebezpečenstvo.\nSme toho názoru, že informácia poskytnutá SIS správnemu a odvolaciemu orgánu\nje identická s informáciou poskytnutou SIS príslušnému orgánu vo vyjadrení SIS zo dňa\n7. novembra 2007 č. p.: 63/964-V-407-64/2007-S, a teda: „Osoba\n\n,\n\nsa zapájal do organizovania trestnej činnosti, ilegálne dovážal zbrane\nz Ukrajiny a následne ich predával do arabského...“. I keď táto informácia bola\nsťažovateľom viac krát spochybnená, domnievame sa, že správny a odvolací orgán\nju naďalej považujú za pravdivú. Je to zarážajúce najmä s ohľadom na skutočnosť,\nže sťažovateľ správnemu aj odvolaciemu orgánu doložil vyjadrenie Veľvyslanectva\n\n9\n\nUkrajiny v Slovenskej republike zo dňa 16. septembra 2009, ktorým Ukrajina deklaruje, že\nsťažovateľ nikdy nevstúpil na územie Ukrajiny. Okrem toho sťažovateľ poskytol týmto\norgánom aj vyjadrenie Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky na Ukrajine Úradu\npolicajného pridelenca Kyjev zo dňa 6. novembra 2009, ktorý po dopyte na Ministerstve\nvnútra Ukrajiny a týmto orgánom vykonanej lustrácie osoby\n\nkonštatoval, že\n\nUkrajina nemá k dispozícii žiadne informácie o tejto osobe. Z uvedeného jednoznačne\nvyplýva, že sťažovateľ sa nemohol dopustiť činností, o ktorých SIS tvrdí, že k nim podľa jej\ninformácii došlo.».\nPodľa sťažovateľa informácia v stanovisku SIS je neopodstatnená, o čom svedčí\naj to, že v roku 2014 mu Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tel Avive udelilo vízum\ntypu „D“, a to «po lustrácii jeho osoby a doručení odobrujúceho stanoviska Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky... v roku 2014 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\nnevyhodnotilo osobu sťažovateľa ako ohrozujúcu bezpečnosť Slovenskej republiky. Tvrdíme,\nže k tomu došlo tak, že Ministerstvo vnútra buď nemalo k dispozícii, alebo neprikladalo\ndôležitosť informácii, ktorú SIS poskytuje iným štátnym orgánom. Sťažovateľovi do dnes nie\nje jasné, ako mohla SIS dňa 7. novembra 2007 poskytnúť príslušnému orgánu informáciu\no nebezpečnosti sťažovateľa a jeho údajnej ilegálnej aktivite a dňa 23. septembra 2008\nuž SIS vo vyjadrení pre Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Skalica č. p.:\nUHCP-145-3/RHCP-BA-SI-Ž-2008\n\npoprela\n\ntúto\n\nskutočnosť\n\ntvrdením:\n\n„nezískala\n\nk menovanej osobe informácie, ktoré by sme poskytli príjemcom“... Z dostupných zdrojov\nnadobudol sťažovateľ dojem, že informácia o ilegálnych činnostiach sťažovateľa, ktorou\ndisponuje SIS bola poskytnutá práve anonymným zdrojom z blízkeho okolia sťažovateľa.\nPoskytnutie tejto nepravdivej informácie podľa sťažovateľovej mienky súvisí s jeho\npredchádzajúcim rozvodom ukončeným manželstvom, nakoľko s bývalou manželkou a jej\nrodinou sa rozišiel za dramatických okolnosti, pričom existuje podozrenie, že sa mu práve\ntakýmto spôsobom (znemožnením jeho ďalšieho života v Slovenskej republike s novou\nmanželkou) chce rodina bývalej manželky pomstiť.\nDomnievame sa, že práve na základe vyššie uvedenej utajovanej informácie správny\na odvolací orgán odmietli udeliť sťažovateľovi tolerovaný pobyt, i napriek tomu, že táto\ninformácia bola sťažovateľom spochybnená. Domnievame sa, že SIS má povinnosť\n\n10\n\nvo vyjadrení poskytovať komplexné informácie získané so svojej činnosti, a to\naj s informáciu o zdroji či druhu činnosti, pri akej bola táto informácia získaná, či bola\npreverená a ako dopadlo prešetrenie, preverenie tejto informácie. Bez takejto činnosti\nsi správny ani odvolací orgán nemôžu spraviť komplexný obraz o veci.\nPráve z dôvodu, že správny orgán nemal ako prešetriť zjavne zavádzajúcu a mylnú\ninformáciu poskytnutú SIS-kou, je dnes sťažovateľ povinný opustiť územie Slovenskej\nrepubliky, čo môže spôsobiť definitívnu a fatálnu nielen ujmu, ale de facto odňatie jeho práv\na právnych záujmov obzvlášť práva na rodinný život a rodičovských práv. Fatálnosť\ntakéhoto poškodenia práva na rodinný život možno vyvodzovať z reálnej vzdialenosti medzi\nIzraelom a Slovenskou republikou. Ak bude sťažovateľ nútený opustiť územie Slovenskej\nrepubliky, stratí možnosť fyzického kontaktu s manželkou ako aj s maloletou dcérou... Ujma\nspôsobená odlúčením sťažovateľa od jeho rodiny sa ukazuje ako najzávažnejšia práve\nvo vzťahu k maloletej dcére sťažovateľa. Jedná sa o dieťa, ktoré ešte nedovŕšilo 2 roky\na práve v tomto období si buduje psychický a sociálny vzťah k svojmu okoliu...».\nPrávo sťažovateľa na súkromie a rodinný život porušil aj krajský súd tým,\nako posúdil jeho žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho správneho\norgánu.\n„Žiadosť... odôvodnil sťažovateľ skutočnosťou, že ak nedôjde k odkladu, tak bude\nv zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov musieť opustiť\núzemie Slovenskej republiky, v opačnom prípade mu bude hroziť administratívne vyhostenie\npodľa ustanovenia § 82 a nasledujúcich zákona o pobyte cudzincov. Sťažovateľ upozornil\nsúd, že ak nedôjde k odkladu vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu a sťažovateľ\nbude pod hrozbou opustenia krajiny, alebo krajinu nútene opustí, bude de facto odňaté jeho\nprávo na rodinný život... Súd podľa nášho názoru vôbec nevzal do úvahy skutočnosť,\nže žalobca je v manželskom zväzku s občiankou Slovenskej republiky. Súd tak urobil napriek\ntomu, že v zmysle ustanovenia čl. 41 ods. 1 Ústavy musí takýto manželský zväzok v rámci\nústavných a zákonných limitov všestranne chrániť. Preto sa domnievame, že súd\npri vyhodnocovaní sťažovateľovej žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia prekročil\nÚstavou mu ustanovené limity, rozhodol svojvoľne bez toho, aby vzal do úvahy právo\nna súkromie a rodinný život sťažovateľa, čím toto právo porušil.“\n\n11\n\nPodľa sťažovateľa poskytovaním a šírením predmetnej informácie zo strany SIS\na tiež tým, že krajský súd nevyhovel jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia,\ndochádza k rozdeleniu rodiny a nútenému odňatiu dieťaťa otcovi, teda aj k porušeniu\nrodičovských práv sťažovateľa a práv maloletej sťažovateľky podľa čl. 5, čl. 9 ods. 1, čl. 10\nods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s čl. 41 ods. 4 ústavy.\nUvedeným zásahom SIS a tým, že krajský súd nevyhovel žiadosti o odklad\nvykonateľnosti, dochádza aj k porušeniu základného práva sťažovateľky a maloletej\nsťažovateľky podľa čl. 23 ods. 4 ústavy. Nútený odchod sťažovateľa z územia Slovenskej\nrepubliky bude mať výrazný dopad na chod jeho domácnosti – predovšetkým emocionálny,\npsychický a tiež ekonomický. Túto situáciu bude možné riešiť len odchodom sťažovateľky\na maloletej sťažovateľky za sťažovateľom, „teda opustením Slovenskej republiky\nspôsobeným nátlakom a bezohľadným správaním štátnych orgánov Slovenskej republiky,\nktoré nedostatočne zohľadňujú právo sťažovateľov na rodinný život“.\nSťažovateľ namieta tiež porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 ústavy a porušenie práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti poukazuje\nna svoju argumentáciu v žalobe o preskúmanie zákonnosti a v žiadostiach o odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia. Uvádza, že svoje žiadosti odôvodnil aj tým, že po odchode\nalebo nútenom vyhostení zo Slovenska mu bude prakticky znemožnené domáhať sa svojich\npráv v konaniach pred súdom, a „... preto aj s ohľadom na argumentáciu k porušeniu\nrodičovských práv a práva na rodinný život sa domnievame, že súd nezvážil dôkladne všetky\naspekty konkrétneho prípadu a nezohľadnil hľadisko proporcionality pri rozhodovaní\no odklade vykonateľnosti rozhodnutia. Zároveň súd dospel k záveru, ktorý je v rozpore\ns účelom a významom inštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 250c OSP.\nNa základe vyššie uvedeného sa preto domnievame, že súd sa pri svojej úvahe o (ne)udelení\nodkladu vykonateľnosti rozhodnutia dopustil zjavnej svojvôle.\nSúčasne sa domnievame, že vybavenie žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia\nlen oznámením bez odôvodnenia je neprípustné, obzvlášť v takomto zložitom prípade.\n\n12\n\nTakáto forma nedáva sťažovateľovi žiadne záruky, že súd sa vysporiadal dostatočne vážne\ns jeho žiadosťou a vyvážil všetky sťažovateľove práva v konflikte, prípade zohľadnil\njedinečnosti konkrétneho prípadu.\nOsobitnou okolnosťou pri porušení práva na spravodlivý proces je skutočnosť,\nže v konaní sp. zn.: 1 S/166/2015 do dnešného dňa nie je plne obsadený zákonný senát. Súd\nteda nemá možnosť vo veci v súlade s právom rozhodnúť a podľa nášho názoru nemohol\nzákonne rozhodnúť ani o sťažovateľovej žiadosti na odklad vykonateľnosti rozhodnutia.\nZároveň upozorňujeme Ústavný súd, že v súdnom konaní sp. zn.: 1 S/166/2015\nprebiehajúcom pred súdom máme, s ohľadom na nekompletnosť zákonného senátu,\npodozrenie na nečinnosť súdu.“.\nSťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež má „podozrenie“ na\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n„Súd sa neobsadením všetkých sudcov v senáte 1 S rozhodujúcom v konaní sp. zn.:\n1 S/166/2015 dopustil nezákonnosti, ktorá má aj svoj ústavný rozmer. Je zrejmé, že len\nkrajský senát zložený z 3 sudcov možno z hľadiska právnej úpravy Slovenskej republiky\n(podľa zákona o súdoch) možno považovať za zákonný. Na základe vyššie uvedeného\nsa domnievame, že sa súd dopustil porušenia práva sťažovateľa podľa ustanovenia čl. 48\nods. 1 Ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že neobsadil celý zákonný senát.\nS ohľadom na skutočnosť, že v konaní sp. zn.: 1 S/166/2015 prebiehajúcom pred\nsúdom máme zároveň podozrenie, že v súčasnosti dochádza k nečinnosti súdu, a teda súd\nnekoná hoci v tom nemá žiadnu zákonnú prekážku. Začatie súdneho konania súd zaväzuje,\naby v konaní konal. Ak súd konanie začal, no vo veci nekoná z dôvodu vlastnej chyby, jedná\nsa podľa nášho názoru o zjavnú nečinnosť súdu a prieťahy v konaní porušujúce právo\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy.“\nSťažovateľ zastáva názor, že skutočnosti, ktoré uvádza vo svojej sťažnosti,\nodôvodňujú, aby ústavný súd v predmetnej veci prijal sťažnosť na ďalšie konanie\n\n13\n\naj v prípade, ak dospeje k záveru, že sťažovatelia nevyčerpali dostupné prostriedky nápravy,\nt. j. žiada, aby ústavný súd neaplikoval princíp subsidiarity.\n„Podľa vyššie uvedeného je zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade je kľúčovým\nhľadiskom čas. Ak nedôjde k čo najskoršiemu konečnému rozhodnutiu vo veci samej alebo\nodkladu vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, tak sťažovateľ bude musieť\nopustiť územie Slovenskej republiky. V tomto momente neexistuje orgán, ktorý by o\npredmetných zásahoch do práv žalobcu mohol rozhodnúť ako konečná inštancia rýchlejšie\nako Ústavný súd... s ohľadom na špecifiká tohto konkrétneho prípadu sa domnievame, že\nvšetky ostatné orgány verejnej moci a procesy ochrany práv (s výnimkou Ústavného súdu a\nkonania pred ním) sú neefektívne a nefunkčné.\nZ uvedeného podľa nášho názoru jednoznačne vyplýva, že aplikovanie princípu\nsubsidiarity pre rozhodovanie Ústavného súdu na úkor princípu právneho štátu, právnej\nistoty a práv sťažovateľov na súkromie a rodinný život, či spravodlivý proces a súdnu\nochranu je v priamom rozpore s cieľom princípu subsidiarity. Domnievame sa, že ak\nby došlo k otestovaniu možnej ujmy na právach spôsobených v tomto prípade bezvýhradným\naplikovaním princípu subsidiarity prostredníctvom testu proporcionality, počínanie\nÚstavného súdu, ktorým by z dôvodu princípu subsidiarity rozhodovania Ústavného súdu\nodmietol sťažnosť sťažovateľov, takýto zásah by nevyhovel už v prvej zložke testu\nproporcionality, nie to ešte vo zvyšných dvoch.\nVzhľadom na uvedené máme za preukázané, že je nevyhnutne potrebné, aby Ústavný\nsúd či už s ohľadom na uskutočnené kroky sťažovateľa pre vyriešenie tejto veci, alebo\nz dôvodu jeho ťažkej životnej situácie nepristupoval k výkladu ustanovenia čl. 127 ods. 1\npríliš formalisticky, ale práve naopak a prijal túto sťažnosť na ďalšie konanie.“\nNa tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„... Základné právo sťažovateľa na súkromie a rodinný život podľa čl. 8 ods. 1\nDohovoru v spojení s čl. 19 ods. 1 a čl. 41 ods. Ústavy; ako aj rodičovské práva sťažovateľa\npodľa čl. 5, čl. 9 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení\ns čl. 41 ods. 4 Ústavy\niným zásahom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1 S/166/2015-53 z 20. júla 2015\n(oznámením o nevyhovení žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Prezídia\n\n14\n\nPolicajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004) porušené boli\na iným zásahom Slovenskej informačnej služby obzvlášť v konaní č. k.: PPZ-HCPBA2-2015/005435-004 (poskytovaním vyjadrenia obsahujúceho neurčité utajované\ninformácie o sťažovateľovi s cieľom zabrániť sťažovateľovi v získaní pobytu na území\nSlovenskej republiky) porušené boli.\n... Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy v spojení\ns právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy\na v spojení s čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy\niným zásahom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1 S/166/2015-53 z 20. júla 2015\n(oznámením o nevyhovení žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Prezídia\nPolicajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004) porušené bolo\na iným zásahom Krajského súdu v Bratislave spočívajúcom v neobsadení zákonného\nsenátu 1 S zákonným počtom sudcov v konaní sp. zn.: 1 S/166/2015 porušené bolo.\n... Právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy s spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru\niným zásahom Krajského súdu v Bratislave spočívajúcom v neobsadení zákonného\nsenátu 1S zákonným počtom sudcov v konaní sp. zn.: 1 S/166/2015 porušené bolo.\n... Právo sťažovateľa podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1\nDohovoru\niným zásahom Krajského súdu v Bratislave spočívajúcom v neobsadení zákonného\nsenátu 1S zákonným počtom sudcov v konaní sp. zn.: 1 S/166/2015 porušené bolo.\n... Práva maloletej dcéry sťažovateľa na súkromie a rodinný život podľa čl. 8 ods. 1\nDohovoru v spojení s čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 Ústavy; ako aj práva dieťaťa podľa čl. 5,\nčl. 9 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s čl. 41 ods. 4\nÚstavy; ako aj právo podľa čl. 23 ods. 4 Ústavy\niným zásahom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1 S/166/2015-53 z 20. júla 2015\n(oznámením o nevyhovení žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Prezídia\nPolicajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004) porušené boli\n\n15\n\na iným zásahom Slovenskej informačnej služby obzvlášť v konaní č. k.: PPZ-HCPBA2-2015/005435-004 (poskytovaním vyjadrenia obsahujúceho neurčité utajované\ninformácie o sťažovateľovi s cieľom zabrániť sťažovateľovi v získaní pobytu na území\nSlovenskej republiky) porušené boli.\n... Právo manželky sťažovateľa na súkromie a rodinný život podľa čl. 8 ods. 1\nDohovoru v spojení s čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 Ústavy; ako aj právo podľa čl. 23 ods. 4\nÚstavy\niným zásahom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1 S/166/2015-53 z 20. júla 2015\n(oznámením o nevyhovení žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Prezídia\nPolicajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004) porušené boli\na iným zásahom Slovenskej informačnej služby obzvlášť v konaní č. k.: PPZ-HCPBA2-2015/005435-004 (poskytovaním vyjadrenia obsahujúceho neurčité utajované\ninformácie o sťažovateľovi s cieľom zabrániť sťažovateľovi v získaní pobytu na území\nSlovenskej republiky) porušené boli.\n... Iný zásah Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1 S/166/2015-53 z 20. júla 2015\n(oznámenie o nevyhovení žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Prezídia\nPolicajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004) sa zrušuje a vracia\nna ďalšie konanie.\n... Prikazuje Krajskému súdu v Bratislave urobiť v konaní sp. zn.: 1 S/166/2015\núkony podľa príslušných právnych predpisov na zákonné obsadenie senátu 1 S\n... Slovenskej informačnej službe obzvlášť v konaní č. k.: PPZ-HCP-BA22015/005435-004 sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd\nsťažovateľa, manželky sťažovateľa a jeho maloletej dcéry poskytovaním vyjadrení\npríslušným orgánom, ktoré obsahujú neurčité utajované informácie o sťažovateľovi s\ncieľom zabrániť sťažovateľovi v získaní pobytu na území Slovenskej republiky\n... Krajský súd v Bratislave a Slovenská informačná služba sú povinní\nspoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľom náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške\n15 000.- EUR... každému po 5.000,- EUR do 30 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho\nprávneho zástupcu.\n\n16\n\nKrajský súd v Bratislave a Slovenská informačná služba sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľom trovy konania do 30 dní od doručenia tohto nálezu\nna účet jeho právneho zástupcu.“\nSťažovateľ v sťažnosti tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení\npodľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a odložil vykonateľnosť\nrozhodnutia odvolacieho správneho orgánu z 13. mája 2015.\n„Sťažovatelia sa nachádzajú v životnej situácii, ktorú bez pomoci Ústavného súdu\nnedokážu riešiť. Jedinou alternatívou prípadnému definitívnemu opusteniu Slovenskej\nrepubliky sa v tomto čase javí právomoc Ústavného súdu rozhodnúť o dočasnom opatrení,\nktorým odloží vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu v konaní o žiadosti o udelenie\ntolerovaného pobytu. Odkladom vykonateľnosti tohto rozhodnutia nadobudne v zmysle\nzákona o pobyte cudzincov sťažovateľ titul na legálny pobyt na území Slovenskej republiky.\nHoci je zrejmé, že sťažnosťou nie je napádané rozhodnutie odvolacieho orgánu, iba\nodkladom vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré úzko súvisí s iným\nzásahom tak súdu ako aj SIS, môže dôjsť k zabezpečeniu práv sťažovateľa pred ich odňatím,\nrespektíve pred závažnou ujmou, ktorá by na nich mohla vzniknúť. Preto žiadame Ústavný\nsúd, aby pristúpil k implicitnému výkladu ustanovenia § 52 ods. 2 zákona o Ústavnom súde\na odložil vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu, ako rozhodnutia úzko súvisiaceho\ns napádanými inými zásahmi súdu a SIS...“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú\ntakto:\n„... je potrebné brať do úvahy aj vzniknutú nemajetkovú ujmu. Jedná sa najmä\no ujmu spôsobenú neustálym stresom z možného odchodu sťažovateľa a nebezpečenstvom\nzačatia konania o administratívnom vyhostení proti nemu, ale aj ujmu spôsobenú\nsťažovateľovej manželke a jeho maloletej dcére nátlakom vyvíjaným na nich súdom a SIS.\nObzvlášť s ohľadom na významne porušené právo na rodinný život sťažovateľov,\nako aj s ohľadom na vek maloletej dcéry, ktorá môže byť protiprávnou činnosťou štátnych\n\n17\n\norgánov najviac zasiahnutá (čo sa môže v neskoršom období odraziť na jej psychickom\na fyzickom zdraví)...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n18\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nII.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľov oznámením krajského súdu\nč. k. 1 S 166/2015-53 z 20. júla 2015\nV tejto časti sťažnosti sťažovatelia namietajú, že oznámením č. k. 1 S 166/2015-53\nz 20. júla 2015, ktorým krajský súd oznámil sťažovateľovi, že nevyhovel jeho žiadosti\no odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu z 13. mája 2015, boli\nporušené\n- základné práva sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 1 a 2 v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10\nods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,\n- základné práva sťažovateľky a maloletej sťažovateľky podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 23\nods. 4 ústavy v spojení s porušením čl. 41 ods. 1 ústavy a ich právo podľa čl. 8 ods. 1\ndohovoru a\n- základné právo maloletej sťažovateľky podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a jej práva podľa\nčl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.\n\n19\n\nSťažovateľ sa domnieva, že vo svojich žiadostiach o odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia odvolacieho správneho orgánu dostatočne preukázal na hrozbu závažnej ujmy.\nPodľa sťažovateľa ak nedôjde k odkladu vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho správneho\norgánu, bude musieť opustiť územie Slovenskej republiky, v opačnom prípade bude môcť\nbyť administratívne vyhostený. Takto by došlo k zásahu do súkromného a rodinného života\nsťažovateľov. Sťažovateľ sa domnieva, že preukázal zákonné dôvody na odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu podľa § 250c ods. 1 OSP, preto\nsa krajský súd dopustil svojvôle, keď jeho žiadostiam nevyhovel a odoprel mu reálny\nprístup k súdu.\nSťažovateľ tiež tvrdí, že krajský súd mal svoje oznámenie náležite odôvodniť tak,\naby bolo zrejmé, z akých dôvodov nevyhovel žiadostiam o odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.\nSťažovateľ podal krajskému súdu 8. júla 2015 žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odvolacieho správneho orgánu a tiež návrh na odklad vykonateľnosti tohto\nrozhodnutia. Dňa 14. júla 2015 podal opakovanú žiadosť, ktorou žiadal, aby krajský súd\nodložil vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.\nOznámením č. k. 1 S 166/2015-53 z 20. júla 2015 predsedníčka senátu krajského\nsúdu sťažovateľovi oznámila, že „v súlade s ustanovením § 250c ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku... žiadosti zo dňa 08. 07. 2015 a zo dňa 14. 07. 2015 o odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 zo dňa\n13. 5. 2015 nebolo vyhovené“.\nPodľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný\nprostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.\n\n20\n\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,\nv ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto\nrozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250c ods. 1 OSP žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť\nrozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť\núčastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť,\nak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda\nsenátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.\nÚstavný súd už v predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. III. ÚS 456/2014) uviedol,\nže odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu má mimoriadny\ncharakter, keďže súd v ňom prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu.\nSprávny súd o ňom rozhodne v prípade, že dospeje k záveru o existencii hrozby závažnej\nujmy, ktorá je v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správneho rozhodnutia (nie\ns výkonom ako takým). Reálnosť hrozby závažnej ujmy posudzuje súd v medziach správnej\núvahy, ktorej možnosť vyplýva z formulácie § 250c ods. 1 OSP, podľa ktorej predseda\nsenátu môže uznesením odložiť vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nZ § 250c ods. 1 OSP tiež vyplýva, že ak súd vyhovie žiadosti účastníka konania, rozhodne\no tom uznesením. Zo znenia uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku však\nnevyplýva, že súd by mal vydať zamietavé rozhodnutie (uznesenie), keďže Občiansky\nsúdny poriadok v druhej vete § 250c ods. 1 uvádza, že ak predseda senátu nevyhovie\nžiadosti, upovedomí o tom účastníka. Takáto formulácia bola v záujme ochrany princípu\nprávnej istoty účastníkov konania do § 250c OSP doplnená zákonom č. 424/2002 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov, ktorý týmto poskytol účastníkom konania právo na oboznámenie sa\ns nesúhlasným posúdením žiadosti o odklad vykonateľnosti správneho rozhodnutia formou\nupovedomenia.\n\n21\n\nÚstavný súd konštatuje, že krajský súd dospel prostredníctvom postupu predsedníčky\nsenátu 1S k záveru vyjadrenému v oznámení z 20. júla 2015 na základe postupu upraveného\nv zákone a v medziach svojich právomocí (m. m. I. ÚS 4/08, III. ÚS 456/2014), a preto\nústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu krajského súdu.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97).\nÚstavný súd považoval postup krajského súdu, v rámci ktorého nevyhovel žiadosti\nsťažovateľa o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, o čom\nho upovedomil v súlade s ustanoveniami procesného práva, za ústavne akceptovateľný\na udržateľný, preto nemožno uvažovať o vyslovení porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ v tejto časti sťažnosti neuviedol také skutočnosti, ktoré by naznačovali\nmožnú príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základných práv podľa čl. 48\nods. 1 a 2 ústavy a oznámením krajského súdu z 20. júla 2015.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu absencia porušenia ústavnoprocesných\nprincípov (čl. 46 až čl. 48 ústavy) v zásade vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti\nvšeobecných súdov za porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa hmotnoprávneho\ncharakteru, medzi ktoré patria aj sťažovateľmi označené základné práva podľa čl. 19 ods. 1\na 2, čl. 23 ods. 4 a čl. 41 ods. 4 ústavy, právo podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a práva podľa\nčl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\n(m. m. IV. ÚS 116/05, II. ÚS 78/05). Ústavný súd totižto nie je opravnou inštanciou voči\nvšeobecným súdom, ale súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení\ns čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by potom v zásade nahradzoval skutkové a právne\nzávery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré\n\n22\n\nje základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných\nsúdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.\nÚstavný súd tiež zdôrazňuje, že čl. 1 ods. 1, resp. čl. 41 ods. 1 ústavy majú charakter\nústavných princípov, resp. všeobecných interpretačných pravidiel, ktoré sú všetky orgány\nverejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní ústavy, a preto sú vždy\nimplicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o\nsťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 119/07). Keďže predmetom tohto\nkonania je rozhodovanie o porušení základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a\nzákladných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, možno v tomto\nkonaní uvažovať o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 ústavy len v spojení s porušením\nkonkrétneho základného práva alebo slobody. Pretože v posudzovanom prípade ústavný súd\nnedospel k záveru o porušení niektorého základného práva alebo slobody, nemohol dospieť\nani k záveru o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 ústavy.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nNavyše ústavný súd uvádza, že rozhodovanie správneho súdu podľa § 250c ods. 1\nOSP nevylučuje právo na ochranu tých práv, ktorých porušenie sa namieta v sťažnosti,\npretože o napadnutom rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu (o odklad ktorého\npredbežne ide) má právomoc rozhodnúť krajský súd vo veci samej (§ 247 a nasl. OSP;\nporovnaj tiež I. ÚS 4/08).\nÚstavný súd prihliadol aj na to, že účelom rozhodovania o odložení vykonateľnosti\nrozhodnutia správneho orgánu (§ 250c ods. 1 OSP) je iba predbežná a dočasná úprava práv\na povinností, ktorá ešte nevylučuje, že ochrana právam sťažovateľov bude konečným\nrozhodnutím vo veci samej poskytnutá (I. ÚS 4/08). Sťažovatelia nemôžu zo skutočnosti,\nže žiadostiam sťažovateľa o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho správneho\norgánu nebolo nevyhovené, odvodiť, že žaloba sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti\n\n23\n\nrozhodnutia odvolacieho správneho orgánu nie je v ich prípade účinným prostriedkom\nochrany ich základných práv (m. m. II. ÚS 99/07).\nPrihliadnuc na tieto skutočnosti,\n\nústavný súd neakceptoval argumentáciu\n\nsťažovateľov, ktorou sa domáhali, aby ústavný súd v tejto veci neaplikoval princíp\nsubsidiarity. Ústavný súd zo sťažnosti nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,\nže aktuálne uplatňovaná ochrana práv sťažovateľov krajským súdom v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 S 166/2015 v systéme správneho súdnictva podľa § 247 a nasl. Občianskeho\nsúdneho poriadku na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podanej\nsťažovateľom nie je dostupná a účinná.\nII.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľov zásahom SIS\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu\nten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04).\n\n24\n\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nsvojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nZ tejto časti sťažnosti vyplýva, že\n- sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 41\nods. 4 ústavy v spojení s porušením čl. 41 ods. 1 ústavy, svojho práva podľa čl. 8 ods. 1\ndohovoru, ako aj porušenie svojich práv podľa čl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa zásahom SIS,\n- sťažovateľka a maloletá sťažovateľka namietajú porušenie základných práv podľa\nčl. 19 ods. 2 a čl. 23 ods. 4 ústavy v spojení s porušením čl. 41 ods. 1 ústavy a porušenie\npráva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru zásahom SIS a\n- maloletá sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 41 ods. 4\nústavy a porušenie svojich práv podľa čl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa zásahom SIS.\nZ argumentácie v tejto časti sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie\noznačených práv podľa ústavy, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa zásahom SIS –\nposkytnutím vyjadrenia SIS správnemu orgánu, ktoré obsahuje utajované skutočnosti\ntýkajúce sa sťažovateľa, ktoré boli rozhodujúce pre zamietnutie jeho žiadosti o udelenie\ntolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky správnym orgánom. Zo sťažnosti tiež\nvyplýva, že sťažovateľ namieta, že\n- správny orgán ho neoboznámil s obsahom vyjadrenia SIS a nebolo to umožnené\nani jeho právnemu zástupcovi;\n- správny orgán nevykonal ním navrhnuté šetrenie, ktoré malo preukázať\nnepravdivosť vyjadrenia SIS;\n- správny orgán, odvolací správny orgán a aj krajský súd si osvojili „mimozákonnú\nprax“, podľa ktorej nehodnotia informácie poskytnuté SIS ako dôkaz, ale svojím postupom\nfakticky zaviedli zásadu viazanosti informáciou poskytnutou SIS. V tejto súvislosti\n\n25\n\npoukazuje sťažovateľ na postup správnych orgánov v konaní o udelenie trvalého pobytu\na na postup krajského súdu v konaniach, v ktorých preskúmaval zákonnosť rozhodnutí\no trvalom pobyte sťažovateľa;\n- vyjadrenie SIS musí mať určité formálne a obsahové náležitosti, t. j. vyjadrenie\nmusí obsahovať spôsob získania informácie, údaje o preverení informácie a výsledky tohto\npreverenia tak, aby vyjadrenie mohlo byť vecne preskúmané správnymi orgánmi, prípadne\nkrajským súdom z hľadiska úplnosti, pravdivosti, hodnovernosti a pod.\nPredmetným zásahom SIS (poskytnutím vyjadrení v konaní správneho orgánu\no žiadosti sťažovateľa o udelenie tolerovaného pobytu) malo dôjsť aj k porušeniu\noznačených práv sťažovateľky a maloletej sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru, ako aj\nk porušeniu práv maloletej sťažovateľky podľa Dohovoru o právach dieťaťa.\nSprávny orgán v rozhodnutí z 5. februára 2015, ktorým zamietol žiadosť sťažovateľa\no udelenie tolerovaného pobytu, poukazuje na informáciu o sťažovateľovi, ktorú získal\n12. novembra 2014 a 11. decembra 2014 a «ktorá je utajovanou skutočnosťou so stupňom\nutajenia „Dôverné“... Vzhľadom na to, že získané informácie sú utajovaného charakteru...\nnie je možné uvedené informácie zverejniť... Pretože sa jedná o informáciu poskytnutú\nSlovenskou informačnou službou ako jediným oprávneným orgánom štátu, v ktorého\nkompetencii je posudzovanie možného ohrozenia bezpečnosti štátu, správny orgán nemá\ndôvod túto informáciu spochybňovať.» (citované z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsprávneho orgánu z 13. mája 2015, pozn.).\nOdvolací správny orgán v rozhodnutí z 13. mája 2015 tiež poukázal na vyjadrenia\nSIS č. 65/152-D-12-200/2014-S a č. 65/152-D12-220/2014-S a uviedol, že sa s nimi\n„oboznámil... sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou... V prípade uvedenia\ntýchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je utajovanou písomnosťou by mohlo\ndôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe.“.\nÚstavný súd pripúšťa, že sťažovateľom namietaný postup správnych orgánov by\nmohol vyvolať neprípustný zásah do jeho práv. Sťažovateľ napokon v tejto súvislosti a aj\n\n26\n\nz tohto dôvodu podal proti rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu žalobu, ktorou\nsa domáha, aby krajský súd preskúmal zákonnosť jeho rozhodnutia. Vo svojej žalobe\nuviedol v zásade zhodnú argumentáciu na ochranu svojich práv, ktoré mali byť podľa jeho\ntvrdenia porušené, ako vo svojej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Nepochybne bude\núlohou krajského súdu preskúmať námietky sťažovateľa týkajúce sa vyjadrení SIS,\npredovšetkým toho, či a v akej miere a akým spôsobom je potrebné oboznámiť účastníka,\nprípadne jeho právneho zástupcu s informáciami, ktoré sú utajovanou skutočnosťou,\nči je správny orgán viazaný vyjadrením SIS, alebo je povinný takéto vyjadrenie hodnotiť\nako iný dôkaz a pod.\nPrávomoc krajského súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu o žalobe\nsťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ešte nerozhodol, vylučuje, aby o týchto\nnámietkach rozhodoval ústavný súd, preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci.\nNad rámec veci ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že krajský súd\npri rozhodovaní o žalobe sťažovateľa bude viazaný právnymi závermi ústavného súdu, ktoré\nuž vo svojej doterajšej judikatúre uviedol v súvislosti s rozhodovaním vo veciach\ns podobným predmetom konania.\n\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru iným zásahom krajského súdu spočívajúcim v neobsadení\nsenátu 1S zákonným počtom sudcov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 166/2015\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n\n27\n\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nSťažovateľ v tejto časti sťažnosti v prvom rade namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 ústavy,\nporušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušenie\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a ekvivalentnej garancie,\nktorá tvorí obsah práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, z dôvodu, že vec bola pridelená senátu\nkrajského súdu 1S, v ktorom je podľa rozvrhu práce jedno miesto sudcu neobsadené.\nÚstavný inštitút zákonného sudcu je založený predovšetkým na zákonom\nustanovenej právomoci, ako aj vecnej a miestnej príslušnosti súdu. Okrem toho je potrebné\nvziať do úvahy rozvrh práce, ktorý určuje sudcu alebo senát príslušný na rozhodnutie\nkonkrétneho\n\nprípadu\n\nIV. ÚS 298/2011).\n\n28\n\n(obdobne\n\nII. ÚS 47/99,\n\nI. ÚS 11/01,\n\nIII. ÚS 285/2010,\n\nZa zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené\npredpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie\nk určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu\n(napr. I. ÚS 239/04, II. ÚS 417/06, III. ÚS 285/2010, IV. ÚS 298/2011).\nPodľa názoru ústavného súdu má rozvrh práce zásadný význam pre uplatnenie\nústavou garantovaného práva na zákonného sudcu. Zákonným sudcom môže byť\nktorýkoľvek sudca daného súdu, ktorý sa podľa rozvrhu práce má stať sudcom v danej veci.\nElementárnou podmienkou v tomto prípade však je, aby sa vec pridelila v súlade\ns rozvrhom práce pre daný kalendárny rok, v ktorom je vec oprávnenej osoby doručená\ntomuto súdu (IV. ÚS 3/08, IV. ÚS 298/2011).\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu\nsudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie\na rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami\nsú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník\nkonania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred\nurčeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať\nlen v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\nPodľa § 49 písm. a) zákona o súdoch predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov\nv oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie\nakt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní\nvýkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.\nPodľa § 50 ods. 2 zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje\n\n29\n\na) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených\nvybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,\nb) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce\nsa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi\na organizuje činnosť senátu,\nc) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov\na súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi\nkonanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho\núradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať\njednotlivé úkony,\nd) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej\nneprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona o súdoch rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol\nzabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu\nrovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov.\nPodľa § 52 ods. 7 zákona o súdoch zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú\nsudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu\nspôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade. Po každej zmene\nrozvrhu práce je predseda súdu povinný zabezpečiť vyhotovenie úplného znenia rozvrhu\npráce. Úplne znenie rozvrhu práce zverejní predseda súdu rovnako ako rozvrh práce.\nPredseda krajského súdu na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa mailom\n(zaevidovaným pod sp. zn. Spr. 6210/15) zo 4. augusta 2015 oznámil, že „senát 1S\nje personálne obsadený tak, ako je uvedené v zverejnenom rozvrhu práce... na r. 2015\n(predseda senátu:\nsenátu:\n\n– zodpovedná za chod senátu, členovia\n– neobsadené).\n\n... jedno miesto člena senátu 1S je neobsadené z dôvodu, že v súčasnosti\nje na tunajšom súde nedostatočný počet sudcov potrebných na zaplnenie neobsadených\n\n30\n\nmiest, pričom počty voľných miest sudcov na jednotlivých súdoch určuje Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky.“.\nPodľa rozvrhu práce krajského súdu na rok 2015 (Spr. 3520/14) v znení dodatku\nč. 7 účinného od 4. septembra 2015 senát 1S nie je obsadený tromi sudcami krajského súdu.\nZ mailovej správy krajského súdu zo 4. augusta 2015 vyplýva, že nedostatočné\npersonálne obsadenie krajského súdu sudcami spôsobuje stav, že jedno miesto sudcu senátu\n1S je neobsadené. Predseda krajského súdu neuviedol, akým spôsobom sa uprázdnilo\nmiesto príslušného sudcu v senáte 1S. Tento stav (neobsadenie miesta sudcu) a stav\ns podobnými účinkami mohol byť spôsobený právnymi skutočnosťami, ktoré majú\nza následok zánik funkcie sudcu [porovnaj § 17 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o sudcoch“)], preložením sudcu na iný súd podľa § 14 zákona o sudcoch,\nprerušením výkonu funkcie sudcu podľa § 24 zákona o sudcoch alebo pre existenciu\nprekážky výkonu funkcie sudcu (predovšetkým rodičovskej dovolenky) podľa § 60 zákona\no sudcoch. Tento stav v zásade vzniká prirodzene zo zákonom predpokladaných dôvodov.\nÚlohou predsedu súdu ako orgánu riadenia a správy súdu (§ 33 ods. 2 zákona\no súdoch) je vytvárať podmienky na riadny výkon súdnictva (§ 32 ods. 1 zákona o súdoch).\nJeho povinnosťou je zabezpečiť, aby výkon súdnictva vo všeobecnosti vrátane vo veci\nsťažovateľa, t. j. prerokovanie a rozhodnutie vo veci, ktorá tvorí predmet konania, prebiehal\nriadne a bez zbytočných prieťahov, a to bez ohľadu na to, že právomoci pri určovaní počtu\nsudcov a obsadzovaní voľných miest sudcov vykonáva aj Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky. Predseda súdu pritom postupuje podľa zákona o súdoch a podľa\nrozvrhu práce [§ 49 písm. a) zákona o súdoch], predovšetkým podľa všeobecných zásad\nplatných pre občianskoprávne, správne a obchodné kolégium na príslušný kalendárny rok\na na základe rozdelenia agendy medzi jednotlivé senáty a prostredníctvom inštitútu\nzastupujúceho senátu, ktoré sú obsahom rozvrhu práce.\n\n31\n\nVychádzajúc z uvedeného vyplýva, že neobsadenie senátu všeobecného súdu\nzákonom predpokladaným počtom sudcov nepredstavuje samo osebe porušenie základného\npráva na zákonného sudcu. Z uvedených dôvodov nemožno dospieť ani k záveru\no existencii príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, namietaným porušením čl. 1 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a špecifikovaným zásahom krajského súdu.\nSťažovateľ v súvislosti s neobsadeným senátom krajského súdu 1S namieta aj\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 166/2015.\nSťažovateľ v tejto časti sťažnosti namieta, že neobsadenie senátu krajského súdu 1S tromi\nsudcami predstavuje stav, ktorý znemožňuje, aby krajský súd prerokoval a rozhodol\npredmetnú vec. Krajský súd je takto podľa jeho tvrdenia nečinný a vznikajú zbytočné\nprieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 166/2015.\nPri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní\nmá nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,\nI. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem\nautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom\nna konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými\nvýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\n32\n\nods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta\nv takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak\ndlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05). Dôvodom\nna odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup\nvšeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné\nkvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).\nSťažovateľ podal 8. júla 2015 žalobu o preskúmanie rozhodnutia odvolacieho\nsprávneho orgánu z 13. mája 2015. Sťažovateľ tiež podal 20. júla 2015 sťažnosť na prieťahy\nv konaní podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch. Krajský súd prípisom z 20. júla 2015 oznámil\núčastníkom konania, že nevyhovel žiadosti sťažovateľa z 8. júla 2015 a zo 14. júla 2015\no odklad vykonateľnosti odvolacieho správneho súdu. Zo zistení ústavného súdu vyplýva,\nže krajský súd následne doručoval žalobu sťažovateľa na vyjadrenie, resp. si aj vyžiadal\nadministratívny spis. V čase predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľov ústavným\nsúdom krajský súd vo veci samej nerozhodol.\nKonanie o žalobe sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia trvá dva\nmesiace, pričom krajský súd sa vysporiadal so žiadosťami sťažovateľa o odklad\nvykonateľnosti odvolacieho správneho orgánu a vykonal procesné úkony nevyhnutné\nna rozhodnutie vo veci samej. Aj s prihliadnutím na predmet konania a jeho význam\npre sťažovateľa nemožno v tomto konaní uvažovať o porušení základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 166/2015. Tento záver je opodstatnený\naj napriek tomu, že senát krajského súdu 1S nie je podľa odpovede z 5. augusta 2015\nobsadený tromi sudcami krajského súdu. Neobsadenie senátu predpísaným počtom sudcov\nje zákonom predpokladanou skutočnosťou, pričom existuje kvalifikovaný postup\nna odstránenie tohto stavu na základe zákona o súdoch a rozvrhu práce príslušného súdu\n(napr. inštitút zastupovania sudcu, resp. senátu, zmena rozvrhu práce opatrením predsedu\nsúdu).\n\n33\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti týkajúcej sa\nnamietaného porušenia práv sťažovateľov v súvislosti s neúplným obsadením senátu\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. septembra 2015\n\n34", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prieťahy", "ochrana súkromného a rodinného života", "ochrana utajovaných skutočností", "maloletý-zvláštna ochrana", "vyhostenie", "príčinná súvislosť", "cudzinec, cudzinci", "rodičovské práva, rodina", "Slovenská informačná služba", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "výkladové pravidlo", "návrh-zjavne neopodstatnený", "vykonateľnosť-odklad"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d941b564-f03d-438f-973c-69f108c4613e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 456/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 456/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d941b564-f03d-438f-973c-69f108c4613e"}, {"guid": "ussr:83b98529-865d-49db-af13-553c1a5ac5a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 298/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 298/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83b98529-865d-49db-af13-553c1a5ac5a9"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:51a069a7-81ac-446e-b83a-a1984002ed6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 285/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 285/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51a069a7-81ac-446e-b83a-a1984002ed6b"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:8600ca26-bc5d-414a-aeae-a9da492f450f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8600ca26-bc5d-414a-aeae-a9da492f450f"}, {"guid": "ussr:c18e75fa-4a31-4fd7-b084-06e4deae783b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/08 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18e75fa-4a31-4fd7-b084-06e4deae783b"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:c4a05bfc-5453-4dfb-9b65-e203a1f4612b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 99/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4a05bfc-5453-4dfb-9b65-e203a1f4612b"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:631ff62c-8ce9-4fd5-87ee-dbc8b96290be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 417/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 417/06 z 21. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-21", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:631ff62c-8ce9-4fd5-87ee-dbc8b96290be"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/05 z 27. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-27", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160"}, {"guid": "ussr:44c39c82-c02d-4b9a-b5cb-c3d697472758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 92/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 92/05 z 30. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-30", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44c39c82-c02d-4b9a-b5cb-c3d697472758"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:0c015f07-133f-47a0-b5bd-078fcd84d779", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c015f07-133f-47a0-b5bd-078fcd84d779"}, {"guid": "ussr:082a8e53-e22e-4187-ae8b-6cc9d9c6264f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 197/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:082a8e53-e22e-4187-ae8b-6cc9d9c6264f"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:088fbc69-694b-4ff4-b560-4ec81f05c278", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/02 z 22. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-22", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:088fbc69-694b-4ff4-b560-4ec81f05c278"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:36146c99-b3af-4648-b48e-e010e613de40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 11/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/01 z 13. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36146c99-b3af-4648-b48e-e010e613de40"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:16a7fd04-671d-420d-9dd4-4770e7c5ca3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.624.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 624/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 624/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.624.2016.1"}]}