{"guid": "ussr:c6007667-717f-466f-a688-3082076f19e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.601.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 601/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 601/2016 z 21. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júla 2016, sp. zn. II. ÚS 601/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.601.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-07-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c6007667-717f-466f-a688-3082076f19e6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.601.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.601.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.601.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 601/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom\nJUDr. Danielom Blyšťanom, Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o.,\nRastislavova 784/68, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 187/2013 a jeho\nrozsudkom zo 16. mája 2014 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod\nsp. zn. 9 Co 77/2014 a jeho rozsudkom z 20. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných\n\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 187/2013 a jeho rozsudkom\nzo 16. mája 2014 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 Co 77/2014 a jeho rozsudkom z 20. januára 2016.\nŽalobkyňa\n\npodala voči sťažovateľke žalobu, ktorou sa domáhala\n\nzrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3 C 2215/2012\nz 19. januára 2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd rozsudkom č. k.\n10 C 187/2013-161 zo 16. mája 2014 rozhodol tak, že okrem iného zrušil napadnutý\nrozhodcovský rozsudok. Sťažovateľka sa proti tomuto rozsudku odvolala. Krajský súd\nrozsudkom č. k. 9 Co 77/2014-205 z 20. januára 2016 rozhodol tak, že rozsudok okresného\nsúdu vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku potvrdil.\nSťažovateľka v sťažnosti poukazuje na to, že v obdobných veciach podala dovolania\nna Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý ich však odmietol\nz dôvodu podľa § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 218 ods. 1\npísm. c) Občianskeho súdneho poriadku, čo odôvodnil tým, že ide o dovolanie v obdobnej\nveci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom (napr.\nuznesenie sp. zn. 3 Cdo 265/2015, kde poukázal na konania vedené pred najvyšším súdom\npod spisovými značkami: 5 Cdo 460/2014, 3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014,\n3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 3 Cdo 474/2014, 3 Cdo 99/2015, 3 Cdo 224/2015). Podľa\nsťažovateľky je preto zrejmé, že jej najvyšší súd neposkytol a ani neposkytne účinnú\nochranu jej ústavou garantovaných práv, a tak je ústavná sťažnosť jediným možným\nprostriedkom ochrany ňou označených práv.\nVo vzťahu k odvolaciemu súdu sťažovateľka namieta, že sa s jej odvolacími\nnámietkami vysporiadal stručne a nekonkrétne, pričom na niektoré vôbec nereagoval a ani\nneposkytol stanovisko k tomu, či tieto námietky sú alebo nie sú relevantné a prečo.\nRozhodnutie odvolacieho súdu je preto podľa sťažovateľky nepreskúmateľné a arbitrárne:\n„Odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu stručným spôsobom, poukazujúc\nna ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Uvedené ustanovenie však nemožno aplikovať mechanicky.\n\n2\n\nPri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné zohľadniť požiadavky vyplývajúce z práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V danom prípade je zrejmé, že neboli\nsplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p., dokonca ani pre potvrdenie\nrozsudku. Rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za riadne odôvodnený v súlade\ns ust. § 157 O.s.p., je nepreskúmateľný a arbitrárny, pričom postupom odvolacieho súdu\nv hrubom rozpore s ust. § 219 O.s.p. bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom ako\naj porušené jeho právo na spravodlivý proces.“\nSťažovateľka namieta, že sa odvolací súd nevysporiadal s jej námietkami, „ktoré sa\ntýkali nielen vedenia konania ale aj vykonania dokazovania. Sťažovateľ namietal porušenie\nust. § 118 ods. 2, § 118 ods. 1 aj § 118 ods. 4 O.s.p., § 122 a nasl. a najmä § 129 O.s.p.,\ntieto námietky odvolací súd ale ignoroval a vôbec sa k nim nevyjadril.“.\nOdvolací súd sa ďalej podľa sťažovateľky riadne nevysporiadal s konkrétnymi\nskutkovými\n\nokolnosťami\n\nprípadu,\n\nnajmä\n\ns otázkou\n\nindividuálneho\n\ndojednania\n\nrozhodcovskej doložky, s tým, že rozhodcovská doložka bola zjavne formálne aj obsahovo\noddelená od textu všeobecných poistných podmienok (osobitný stĺpec na poslednej strane,\nväčšie písmo zvýraznené kurzívou, výslovne v písomnej forme uvedené právo odmietnuť\nrozhodcovskú doložku, výslovne písomne uvedené právo aj dodatočne odstúpiť od\nrozhodcovskej doložky a i.). Napokon namieta, že odvolací súd sa nevyjadril ani\nk odvolacej námietke, že súd mal povinnosť vykonať test primeranosti podmienky.\nSťažovateľka vidí porušenie svojich ústavných práv aj v porušení jej procesných\npráv, ktoré namietala v podanom odvolaní a s ktorými sa krajský súd „nijako nevyporiadal\nale úplne ich ignoroval“.\nPodľa sťažovateľky mimoriadne dôležitou námietkou, ku ktorej sa krajský súd\nnevyjadril, „bolo porušenie ust. § 122 O.s.p. a najmä § 129 O. s. p. zo strany súdu prvého\nstupňa. Sťažovateľ namietal a naďalej namieta, že by prvostupňový súd vykonal listinné\ndôkazy, ktoré predkladali účastníci konania, a teda že súd nepostupoval v súlade s ust.\n§ 129 O.s.p., preto je celé konanie zmätočné a skutkový stav ani nebol zistený. K uvedenej\n\n3\n\nnámietke sa odvolací súd nevyjadril. Ako teda mohol odvolací súd potvrdiť rozsudok, ak\nnebol ani skutkový stav zistený v súlade so zákonmi? Je úplne zrejmé, že nedodržaním\npostupu vykonávania listinných dôkazov podľa ust. § 129 O.s.p. došlo k hrubému porušeniu\nústavných práv sťažovateľa a k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces.“. Sťažovateľka\nuvádza, že v spise a ani v zápisniciach z pojednávania sa nenachádza údaj o tom, že by súd\nčítal listiny, teda dôkazy podľa § 129 Občianskeho súdneho poriadku. „Prvostupňový súd\nžiaden z listinných dôkazov nevykonal podľa § 129 O.s.p., a toto sťažovateľ namietal,\na odvolací súd sa s týmto nijako nevyporiadal. Súd prvého stupňa rovnako neuviedol\na nezdôvodnil, ktoré dôkazy (napr. listinné) nevykoná a prečo. To všetko predstavuje hrubý\nzásah do práva sťažovateľa na spravodlivý proces.“ Sťažovateľka ďalej namieta aj to, že\nkrajský súd „neoznámil výsledky prípravy pojednávania, čím porušil ust. § 118 ods. 1\nO.s.p., súd porušil aj ust. § 118 ods. 2 a 4 – k týmto námietkam sa odvolací súd\nnevyjadroval vôbec“.\nOkresný súd podľa sťažovateľky „nedodržal snáď ani jedno z ustanovení § 118\nO.s.p., upravujúce priebeh konania. Rozhodnutie súdu tak bolo nepredvídateľné a je aj\nnepreskúmateľné, nakoľko skutkový stav, o ktorý sa opiera súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku nebol zistený v súlade so zákonom a nemôže byť podkladom pre žiadne zákonné\nrozhodnutie. Vzhľadom na nedodržanie postupu podľa ust. § 118 a to § 118 ods. 1, § 118\nods. 2, § 118 ods.4, § 122 a nasl. či § 129 O.s.p. bolo rozhodnutie aj celé konanie pred\nOkresným súdom nepredvídateľné, zmätočné, a sťažovateľovi bolo odňaté právo na\nspravodlivý proces a prístup k súdu.“.\nSťažovateľka namieta porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súdy\npostupovali v rozpore nielen s predpismi Slovenskej republiky, ale aj so smernicou\n93/13/EHS a rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie. Uvádza, že ak „súd v konaní\nposudzuje ne/prijateľnosť rozhodcovskej doložky ako podmienky, tak súd by musel\nvzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu vykonať tzv. test primeranosti podmienky\na až podľa jeho výsledkov prípadne konštatovať hrubú nerovnováhu v neprospech\nspotrebiteľa – k tomuto však nedošlo“.\n\n4\n\nV rámci testu primeranosti „ten, kto mieni označiť podmienku za neprijateľnú, teda\nmusí skutkovo preukázať, že v jej dôsledku tu vznikol nepomer v konkrétnych právach\na povinnostiach v neprospech spotrebiteľa A TO\n\nV ČASE\n\nUZAVRETIA\n\nZMLUVY\n\n(nie neskôr) a preukázať navyše, že tento nepomer nie je bežný, ale dokonca HRUBÝ...\nJe nepochybné, že aj rozhodnutie o tom, že prípadný skutkovo zistený nepomer v právach\na povinnostiach v neprospech spotrebiteľa musí byť presvedčivo a preskúmateľne\nzdôvodnené logickým myšlienkovým postupom, pričom súd musí uviesť premisy a skutkové\nzistenia z ktorých vychádzal.“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci Csipai (C-472/11), z ktorého pre súdy vyplýva povinnosť „opodstatniť\nvyhlásenie podmienky za neprijateľnú podmienku skutkovými a právnymi závermi získanými\npostupom podľa čl. 4 Smernice (u nás § 53 ods. 10 OZ)“.\nOdvolávajúc sa aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (C-342/13), uvádza,\nže súdy sú povinné skúmať, či rozhodcovská doložka zbavuje spotrebiteľa práva na\nprerokovanie veci pred všeobecným súdom alebo mu tento prístup sťažuje. „V danom\nprípade dojednaná rozhodcovská doložka takéto následky nielenže nemá (ani dohodnuté)\nale ani mať nemôže, a to práve z dôvodu existencie zákonnej úpravy rozhodcovského\nkonania okrem iného aj zákonnej úpravy práva spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku okrem iného aj z dôvodu porušenia právnych predpisov na\nochranu spotrebiteľa. Preto aj zákonná úprava bráni tomu, aby v danom prípade\nrozhodcovská doložka bránila spotrebiteľovi v jeho práve obrátiť sa na všeobecný súd.“\nSťažovateľka uvádza, že povinnosť vykonania testu primeranosti podmienky vyplýva\nz toho, že „zákonodarca prezumuje legitímnosť dojednania samotnej rozhodcovskej doložky\nv spotrebiteľskej zmluve“. V tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 3057/10, v ktorom sa uvádza, že na záver o neplatnosti\nrozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je potrebné najmä individuálne posúdenie jej\nformulácie a jej obsahu.\n\n5\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nIII.\nK namietanému porušeniu práv napadnutým postupom a rozsudkom okresného\nsúdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\n\n6\n\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\nSťažovateľka sťažnosťou napáda rozsudok okresného súdu. Zo sťažnosti vyplýva, že\nsťažovateľka využila svoje právo podať proti napadnutému rozsudku okresného súdu\nodvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu práv napadnutým postupom a rozsudkom krajského\nsúdu\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že súdy okrem iného nevykonali „test\nprimeranosti podmienky“, v dôsledku čoho postupovali nielen v rozpore s predpismi\nSlovenskej republiky, ale aj so smernicou 93/13/EHS a rozhodnutiami Súdneho dvora\nEurópskej únie. V rámci tohto testu „ten, kto mieni označiť podmienku za neprijateľnú, teda\nmusí skutkovo preukázať, že v jej dôsledku tu vznikol nepomer v konkrétnych právach\na povinnostiach v neprospech spotrebiteľa A TO V ČASE UZAVRETIA ZMLUVY (nie\nneskôr) a preukázať navyše, že tento nepomer nie je bežný, ale dokonca HRUBÝ...\nJe nepochybné, že aj rozhodnutie o tom, že prípadný skutkovo zistený nepomer v právach\na povinnostiach v neprospech spotrebiteľa musí byť presvedčivo a preskúmateľne\nzdôvodnené logickým myšlienkovým postupom, pričom súd musí uviesť premisy a skutkové\nzistenia z ktorých vychádzal.“.\n\n7\n\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vo vzťahu k všeobecným\nsúdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej\núrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už\nopakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne\ndohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len\nústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou a dohovorom\nnajmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú\narbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 74/05,\nI. ÚS 241/07).\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená, ak\npri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).\n\n8\n\nKrajský súd v napadnutom rozsudku, stotožňujúc sa s odôvodnením okresného súdu,\nokrem iného uviedol: „Podstatnou právnou otázkou v danej veci v súvislosti aj s dôvodmi\nuvádzanými žalovaným v odvolaní bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej\nrozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej\nvšetky vzájomné spory a sporné otázky poistenia budú rozhodované v rozhodcovskom\nkonaní je podmienkou individuálne dojednanou a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý\nnepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).\nVychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 22.1.2010 bola medzi účastníkmi\nkonania uzatvorená poistná zmluva, pričom jej súčasť tvorili všeobecné poistné\npodmienky.“\n„Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy... je to, že je pre spotrebiteľa vopred\npripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.\nZmluvy uzatvorené so žalobcom túto charakteristiku v celom rozsahu spĺňajú. Súčasťou\npoistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol\nnakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej\nrozhodcovskej doložky (XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť\nvýlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka\nv štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach\ninkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,\na ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom\nkonaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.\nZa právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie žalovaného o individuálnom\ndojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto\nosobitných zmluvných dojednaniach (časť XVII. Všeobecných poistných podmienok bod 3)\nsi účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa\nrozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach.\nZ týchto zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala\nstratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá sa týkala\nrozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné zmluvné\ndojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou z Všeobecných poistných\npodmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia\n\n9\n\nsporov vo Všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach\nnemožno označiť inak, ako zavádzajúcu.\nV súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je\ndosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, ako súkromnou osobou, na ktorého\nzmluvné strany delegovali túto právomoc. Často sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len\nv podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej\nzmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam\nrozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne\no právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok\nz pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na\nrešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov,\nje plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná\nalebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že\nslabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces\nnedokáže náležite naplánovať, sú úplne na mieste.\nRozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko\ntáto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok\nodmietnuť\n\nalebo\n\nsa\n\npodrobiť\n\nvšeobecným\n\nobchodným\n\npodmienkam,\n\na teda\n\naj\n\nrozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.“\nPodľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok krajského súdu nemožno\npovažovať za arbitrárny. Hoci sa, vychádzajúc z § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku, stotožnil s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu,\nv záujme presvedčivosti argumentáciu okresného súdu rozvinul, a tak sa nemožno stotožniť\ns názorom sťažovateľky, podľa ktorej krajský súd rozhodnutie potvrdil stručným spôsobom\na iba mechanicky aplikoval uvedené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe a záveroch krajského súdu nič\nústavne\n\nnekonformné,\n\nčo\n\nby\n\nnasvedčovalo\n\njeho\n\narbitrárnosti\n\nalebo\n\nústavnej\n\nneakceptovateľnosti. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s argumentáciou krajského súdu\nnestotožňuje, sama osebe nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\n\n10\n\nkrajského súdu svojím vlastným. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť\nv tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa sťažovateľky sa krajský súd nevysporiadal s námietkami, „ktoré sa týkali nie\nlen vedenia konania ale aj vykonania dokazovania. Sťažovateľ namietal porušenia ust.\n§ 118 ods. 2, § 118 ods. 1 aj § 118 ods. 4 O.s.p., § 122 a nasl. a najmä § 129 O.s.p., tieto\nnámietky odvolací súd ale ignoroval a vôbec sa k nim nevyjadril.“. Sťažovateľka uvádza, že\nkrajský súd sa v rozhodnutí o jej odvolaní nezaoberal námietkou, obsahom ktorej bolo\n„porušenie ust. § 122 O.s.p. a najmä § 129 O. s. p. zo strany súdu prvého stupňa.\nSťažovateľ namietal a naďalej namieta, že by prvostupňový súd vykonal listinné dôkazy,\nktoré predkladali účastníci konania, a teda že súd nepostupoval v súlade s ust. § 129 O.s.p.,\npreto je celé konanie zmätočné a skutkový stav ani nebol zistený. K uvedenej námietke sa\nodvolací súd nevyjadril.“. Podľa sťažovateľky v spise a ani v zápisniciach z pojednávania\nsa nenachádza údaj o tom, že by súd čítal listiny, teda dôkazy podľa § 129 Občianskeho\nsúdneho poriadku. „Prvostupňový súd žiaden z listinných dôkazov nevykonal podľa § 129\nO.s.p., a toto sťažovateľ namietal, a odvolací súd sa s týmto nijako nevyporiadal. Súd\nprvého stupňa rovnako neuviedol a nezdôvodnil, ktoré dôkazy (napr. listinné) nevykoná\na prečo. To všetko predstavuje hrubý zásah do práva sťažovateľa na spravodlivý proces.“\nPodstatou tejto námietky sťažovateľky je tvrdenie, že krajský súd sa nedostatočne,\nresp. vôbec nevyporiadal s jej námietkami uvedenými v odvolaní, týkajúcimi sa vedenia\nkonania a vykonávania dokazovania.\nOdvolací súd v tejto súvislosti uviedol: „Je tiež zrejmé, že súd prvého stupňa vo veci\nvykonal dokazovanie v zmysle návrhov účastníkov konania, vypočul svedkyňu\n, sprostredkovateľku poistenia a zároveň na pojednávaní konanom dňa\n14.3.2014 oboznámil obsah spisu spolu so všetkými predloženými listinnými dôkazmi (č. l.\n143).“ Podľa názoru ústavného súdu je uvedené vyjadrenie odvolacieho súdu postačujúce,\nkeďže týmto dáva odpoveď na podstatu námietky sťažovateľky. Ústavný súd poukazuje na\nsvoju konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej sú všeobecné súdy povinné v rámci\nodôvodnenia rozhodnutia poskytnúť odpoveď na konkrétne námietky účastníkov konania\n\n11\n\na zároveň dať jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\nrelevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany. Uvedené však neznamená\npovinnosť všeobecných súdov dať odpoveď na všetky otázky, ktoré nastolili účastníci\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\nNa základe už uvedeného preto ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti ako\nzjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júla 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "471fc21c-a7df-4274-bb31-99602f0939c3:0cd99f52-a913-4193-ab37-b0793133868f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113221042.2", "spisova_znacka": "9Co/77/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/77/2014 z 19. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113221042.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b902013b-e79f-48eb-bb91-b59afe67cd4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.915.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 915/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 915/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.915.2016.1"}]}