{"guid": "ussr:99617963-8518-4458-bdff-dcae415f1b4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 588/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 588/2016 z 21. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júla 2016, sp. zn. II. ÚS 588/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-07-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/99617963-8518-4458-bdff-dcae415f1b4e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1/text", "citacie_n": 25, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 588/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte\nzloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nLajosa\n\nMészárosa,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nĽudmily\n\nGajdošíkovej\n\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\nGEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica,\nv mene ktorej koná advokátka JUDr. Diana Messingerová, vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 5/2013-52\nz 28. mája 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 75/2014\nz 25. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojich základných práv čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n\n„krajský súd“) č. k. 2 S 5/2013-52 z 28. mája 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 6 Sžo 75/2014 z 25. novembra 2015 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že na základe personálneho rozkazu ministra vnútra\nSlovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) č. 579 z 3. augusta 2012 (ďalej len\n„rozkaz ministra vnútra“), ktorý mu bol doručený 9. augusta 2012, bol prepustený\nzo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e)\nzákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“). Proti tomuto\nrozkazu ministra vnútra sťažovateľ podal 23. augusta 2012 rozklad.\nDňa 22. novembra 2012 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie ministra vnútra\nč. SLV-PS-PK-139/2012 (ďalej len „rozhodnutie ministra vnútra“), ktorým bol jeho rozklad\nzamietnutý. Sťažovateľ následne 7. januára 2013 podal na krajskom súde žalobu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra. Krajský súd 28. mája 2014\nnapadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol. Proti rozsudku krajského súdu\nsťažovateľ podal odvolanie, ktoré najvyšší súd svojím rozsudkom potvrdil.\nZ rozsudku krajského súdu vyplýva, že sťažovateľ bol „prepustený zo služobného\npomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože zvlášť hrubým\nspôsobom porušil služobnú prísahu s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo\nna ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť,\nže žalobca (sťažovateľ, pozn.) v období od 26. 05. 2011 do 24. 04. 2012 po predchádzajúcej\ndohode s\n\na\n\nnajmenej v 50 prípadoch podal žiadosť o\n\nuznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezených vozidiel, pričom na tento účel\nvyhotovoval fiktívne kúpne zmluvy, na základe ktorých sa on alebo jemu známe osoby stali\nvlastníkmi týchto vozidiel. Niektoré kúpne zmluvy žalobca vyhotovil na svoje meno a tieto aj\npodpísal ako kupujúci. Ostatné zmluvy vyhotovil na rôzne jemu známe osoby. Tieto zmluvy\nnásledne spoločne s čestným vyhlásením a inými dokladmi predkladal na Odbore pre cestnú\n\n2\n\ndopravu a pozemné komunikácie Obvodného úradu vo\n\nako pravé a pravdivé.\n\nŽalobca takto konal napriek tomu, že prihlasované vozidlá on ani ostatné osoby uvedené\nna fiktívnych kúpnych zmluvách nikdy nevlastnili, nevideli, nevedeli o nich žiadne predošlé\núdaje a ani nikdy nebola za tieto vozidlá vyplatená kúpna cena. Odbor pre cestnú dopravu\na pozemné komunikácie Obvodného úradu vo\n\n, po predložení týchto dokladov\n\nžalobcom, vydal na vozidlá rozhodnutie o uznaní typového schválenia ES jednotlivo\ndovezeného vozidla z členského štátu EÚ. Na základe týchto rozhodnutí boli vozidlá\nprihlásené do evidencie motorových vozidiel na rôznych okresných dopravných\ninšpektorátoch v SR a následne odpredané tretím osobám. Žalobca vždy na každé vozidlo\nprijal od\n\nalebo\n\nhotovosť 175,- alebo 180,- eur určenú\n\nna poplatky spojené so zahájením konania o uznaní typového schválenia ES, pričom tieto\npoplatky na jednotlivé vozidlo celkovo predstavovali sumu 172,- eur. Zvyšok si žalobca\nnechával pre vlastnú potrebu. Naviac podľa výpovede\nu vozidiel zn.\n\na vozidlá zn.\n\nza zahájenie konania\nalebo\n\n,\n\nu ktorých o zahájenie konania žalobca požiadal, prevzal tento od neho v jednom prípade\nodmenu 50,- eur a v druhom prípade 150,- eur. Šetrením orgánov činných v trestnom\nkonaní bolo zistené, že medzi vozidlami, ktoré žalobca takto prihlásil, sa nachádzalo\naj 11 vozidiel predtým odcudzených.“.\nZo sťažnosti a z rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že proti sťažovateľovi\nje vedené trestné stíhanie. Sťažovateľ zastáva názor, že v trestnom konaní, ktoré je proti\nnemu vedené, je popísané konanie, ktoré nesúvisí s výkonom služobných povinností,\na v tejto trestnej veci sa cíti byť poškodeným, pretože prišiel o finančné prostriedky, keďže\nbol konaním spoluobžalovaných uvedený do omylu. Zároveň uvádza, že celé trestné\nkonanie smeruje k tomu, že voči nemu bude zastavené. Čo však považuje vzhľadom na\nuvedené za podstatné zdôrazniť, je, že on sa v súvislosti s výkonom štátnej služby\nnedopustil nijakých previnení, nikdy nebol disciplinárne potrestaný a vždy si svedomito\nplnil svoje povinnosti. Nikdy sa nedostal ani do rozporu s Trestným zákonom.\nPodľa sťažovateľa by mal správny orgán pri posúdení porušenia prísahy alebo\nslužobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom prihliadať na osobu policajta (jeho doterajšie\n\n3\n\nhodnotenia, pozn. sťažovateľa), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj\npri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej\npovinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych\npovinností a vzniknuté dôsledky. Táto úvaha podľa sťažovateľa musí v konečnom dôsledku\nzodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam, musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní\na musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Sťažovateľ\nzastáva názor, že na uvedené pri hodnotení porušenia služobnej prísahy a ním namietaných\na uvádzaných skutočností prihliadané nebolo.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza: „je pravdou, že otázka trestnoprávnej zodpovednosti\nnemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho\nopatrenia (NS SR sp. zn. 1 Sžo 98/2008). Nemožno však ignorovať úplne a bezvýhradne\nustanovenie § 135 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd je viazaný rozhodnutím príslušných\norgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt\npostihnuteľný podľa osobitných predpisov. Ak sa teda má za to, že otázka trestnoprávnej\nzodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie\npersonálneho opatrenia, tak potom musí byť v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci\nzrejmé, či sa skutok stal alebo nie, či tento je alebo nie je trestným činom. Ministerstvo\nvnútra SR svojou vlastnou úvahou tvrdí, že to, čo je mi kladené za vinu v trestnom konaní,\nsa stalo a uvedený skutok je trestným činom. Tieto skutočnosti považujem za hrubé\nporušenie zásady prezumpcie neviny v zmysle čl. 50 ods. 2 Ústavy SR.“\nSťažovateľ nerozumie, že ak otázka trestnoprávnej zodpovednosti nemusí byť\nzhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad na prijatie personálneho opatrenia, prečo\npotom práve podklady trestného konania tvorili podklad na vydanie personálneho rozkazu.\nV tomto si podľa sťažovateľa protirečí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\naj všeobecné súdy, a to je podľa sťažovateľa práve základ právneho problému v jeho veci.\nSťažovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že sankciu za porušenie služobnej\nprísahy a služobnej povinnosti nemožno stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou,\nktorá sa v tomto prípade podľa neho stala podkladom pre rozhodnutie o jeho prepustení\n\n4\n\nzo služobného pomeru, pretože trestné konanie, ktoré je proti nemu vedené, k dnešnému\ndňu nie je ukončené. Podľa sťažovateľa stotožnenie sa s trestnoprávnou zodpovednosťou\nv predmetnej veci by bolo porušením jednej z hlavných zásad trestného konania,\na to prezumpcie neviny.\nPodľa sťažovateľa „ústava v zmysle čl. 50 ods. 2 ustanovuje prezumpciu neviny ako\nvýchodisko pre uplatnenie trestnej zodpovednosti. Túto úpravu však nemožno vysvetliť tak,\nže ústavná ochrana prezumpcie neviny je obmedzená výlučne na trestnú zodpovednosť\na že všetky ostatné formy právnej zodpovednosti možno založiť na zásade prezumpcie viny\ntak, ako to bolo pri vydaní personálneho rozkazu Ministerstvom vnútra. Zásada prezumpcie\nneviny patrí k všeobecným zásadám právneho štátu. Prezumpcia neviny ako základné právo\npriznané čl. 50 ods. 2 slúži síce na ochranu v trestnom konaní, ale v ostatných právnych\nvzťahoch sa prezumpcia neviny zaručuje v rámci zásad implikovaných v úprave čl. 1 ods. 1\nÚstavy SR o právnom štáte. Aj v správnom konaní a iných, napr. daňovom konaní\na vo všetkých ostatných prípadoch uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu\norgánov verejnej moci voči osobe orgán verejnej moci musí predpokladať nevinu osoby,\nproti ktorej uplatňuje všeobecne záväzný právny predpis.“.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že k naplneniu § 192 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 73/1998 Z. z. je potrebné kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok,\na to porušenie služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom\na preukázanie, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým\nzáujmom štátnej služby, k čomu podľa sťažovateľa nedošlo.\nV závere sťažovateľ poukazuje na to, že „stanovisko ZO OZP\n\nzo dňa\n\n24. 7. 2012“ o prerokovaní jeho prepustenia výborom je podpísané len predsedom výboru,\npričom tam chýba stanovisko ostatných členov výboru a taktiež chýba, resp. neexistuje,\nstanovisko, že následne došlo k prerokovaniu návrhu jeho prepustenia medzi výborom\na služobným úradom. Sťažovateľ na predmetné skutočnosti poukazoval od samého začiatku\na keďže neboli splnené na základe už uvedeného formálne ani materiálne podmienky jeho\nprepustenia, je toho názoru, že voči nemu musia byť potom právne neúčinné aj ostatné\n\n5\n\nrozhodnutia týkajúce sa jeho prepustenia zo služobného pomeru. Poukazuje tiež na to,\nže aj keď to namietal, uvedenými skutočnosťami sa krajský súd ani najvyšší súd nezaoberal.\nPodľa sťažovateľa zo „stanov OZP SR“ vyplýva, že štatutárni zástupcovia\n„OZP SR“ sú predseda a podpredsedovia „OZP SR“. Títo sú oprávnení vystupovať v mene\n„OZP SR“ navonok, podpisovať zmluvy, dohody a iné právne záväzky s cudzími objektmi.\n„Vystupovať v mene OZP v SR navonok môžu iba dvaja štatutárni zástupcovia spoločne,\npričom jeden z nich musí byť predseda. Výbor ZO OZP rozhoduje väčšinou hlasov všetkých\nčlenov. Po nahliadnutí do písomných materiálov som zistil, ako som už niekoľkokrát\nuvádzal, že pred doručením môjho prepustenia sa neuskutočnilo stretnutie medzi zástupcom\nslužobného úradu a predsedom a podpredsedom výboru ZO OZP\n\n. Aby došlo\n\nk prerokovaniu môjho prepustenia so služobným úradom, muselo by mu byť najprv známe\nstanovisko ostatných členov výboru k prepusteniu, čo však ale v danej veci nebolo splnené,\npretože chýba zápis o prejednaní spolu s prezenčnou listinou členov výboru so stanoviskom\nkaždého z nich pri hlasovaní.“ Neprerokovanie prepustenia výborom „ZO OZP vo\n“ je podľa sťažovateľa hrubým porušením zákonom ustanovených podmienok\na nesplnením tak formálnych, ako aj materiálnych podmienok jeho prepustenia.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1/ Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo/75/2014 zo dňa\n25. 11. 2015 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S 5/2013-52\nzo dňa 28. 5. 2014 došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa\nvyplývajúcich z čl. 46 ods. 1, 2, čl. 48 ods. 2 a v spojení s čl. 50 ods. 2 Ústavy SR.\n2/ Ústavný súd SR zrušuje Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Sžo/75/2014 zo dňa 25. 11. 2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n2 S 5/2013-52 zo dňa 28. 5. 2014 a prikazuje týmto súdom, aby vo veci znova rozhodli.\n3/ Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 363,07\nEur do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne,\nAdvokátska kancelária Gereg & Messingerová, s. r. o., zast. JUDr. Diana Messingerová,\nHorná Strieborná 4, Banská Bystrica,\n,\n\n6\n\n, na účet vedený v\n.“\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2,\nčl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 50 ods. 2 ústavy rozsudkom krajského súdu a rozsudkom\nnajvyššieho súdu. Podstatou argumentácie sťažovateľa je jeho nesúhlas s rozhodnutím\nministra vnútra o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.\nSťažovateľ zastáva názor, že minister vnútra si v rozpore so zákonom vytvoril vlastný\núsudok o otázke, ktorú nebol oprávnený riešiť, teda či došlo k protiprávnemu konaniu\na kto sa tohto konania dopustil, a na základe toho aj rozhodol. Podľa názoru sťažovateľa až\nsúd v trestnom konaní bol oprávnený rozhodnúť o tom, či skutok, ktorý mu bol kladený\n\n7\n\nza vinu, bol spáchaný alebo nie, navyše v čase jeho prepustenia trestné konanie vedené proti\nnemu ešte nebolo ani právoplatne skončené. Preto podľa neho rozhodnutiami ministra\nvnútra došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny zakotvenej v čl. 50 ods. 2 ústavy.\nZároveň namieta, že posúdenie porušenia služobnej prísahy ministerstvom vnútra podľa\nsťažovateľa nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a vykonanému dokazovaniu.\nK nesplneniu formálnych a materiálnych podmienok jeho prepustenia zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru prispelo podľa sťažovateľa aj to, že v danej veci\nnedošlo ani k prerokovaniu jeho prepustenia výborom „ZO OZP vo\n\n“. Podľa\n\nsťažovateľa uvedené napriek tomu, že to namietal v žalobe o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia ministra vnútra a neskôr aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, nebolo\nzo strany všeobecných súdov, t. j. krajského súdu a najvyššieho súdu, napravené.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje\nsa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 ústavy rozsudkom krajského súdu\n\n8\n\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať\no základných právach alebo slobodách alebo ľudských právach a základných slobodách\nvyplývajúcich z medzinárodných dohovorov je podmienená princípom subsidiarity, ktorý\nurčuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam\na slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy). Právomoc\nústavného súdu preto nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov\n(IV. ÚS 236/07, II. ÚS 523/2014). Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá\nnamieta porušenie svojho základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto\nochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne\npredsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04,\nI. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\nZmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Z uvedeného teda vyplýva,\nže pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd oprávnený konať alebo\nrozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní\nodmietne pre nedostatok svojej právomoci.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu bol prípustný riadny opravný\nprostriedok − odvolanie. Právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa\nvo vzťahu ku krajskému súdu mal preto najvyšší súd v rámci odvolacieho konania.\nSťažovateľ právo podať odvolanie proti rozsudku krajského súdu využil a najvyšší súd\no ňom riadne rozhodol.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\n2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu\n\n9\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je vo veciach, ktoré patria\ndo právomoci všeobecných súdov, alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou\n(II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Kompetencie ústavného súdu preto nenahrádzajú postupy a rozhodnutia\nvšeobecných súdov a nepoužívajú sa ani na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti.\nKritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo\nbyť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv a slobôd a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu\nide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd\n(IV. ÚS 238/07).\nV nadväznosti na to ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 27/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00).\nProstredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať ochrany svojich práv\nna súde. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 339/2013). Súčasťou obsahu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie,\n\n10\n\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zameral svoju pozornosť na to, aby\npreskúmal, či skutkové a právne závery najvyššieho súdu, na ktorých založil napadnutý\nrozsudok, neboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a či tento napadnutý rozsudok\nje z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný a či zároveň ním nedošlo k porušeniu\noznačených práv sťažovateľa.\nRozsudkom najvyššieho súdu bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudok krajského\nsúdu, ktorým tento súd zamietol žalobu podanú sťažovateľom vo veci jeho nezákonného\nprepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Dôvodom prepustenia\nsťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1\npísm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom\na jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu\ndôležitých záujmov štátnej služby.\nNajvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\n(platného a účinného v čase rozhodovania všeobecných súdov) konštatoval, že nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nvo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré podľa neho vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku rozsudku najvyššieho súdu. Najvyšší súd považoval\nprávne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom na to, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval\npre účastníkov\n\nznáme\n\nskutočnosti\n\nspolu\n\ns právnymi\n\nzávermi\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\nsa v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nrozhodnutia krajského súdu.\n\n11\n\nNajvyšší súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol: „zákon č. 73/1998 Z. z.\nv ustanovení § 47 až § 63 upravuje služobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc\na skončenie služobného pomeru v ustanoveniach § 189 až § 199.\nPodľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva\nv dôslednom plnení povinnosti ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi,\nďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi,\nnariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\nPodľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný\na) plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi\na ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,\nnariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ako bol s nimi riadne oboznámený,\nb) [správne má byť písm. g), pozn.] v štátnej i mimo štátnej služby zdržať sa konania,\nktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nc) [správne má byť písm. h), pozn.] dodržiavať služobnú disciplínu.\nPodľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z...\nPodľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred\nvydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je\npovinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje\nrovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo\nneprospech účastníka konania.\nSenát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel\nk záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade\ns citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na\nzáklade ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležité zaoberali a žalovaný\nsa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležité vysporiadal s odvolacími námietkami\nžalobcu.\nOdvolací súd poukazuje na to, že skutkový stav, ktorý zakladal dôvod prepustenia\nzo služobného pomeru sporný nebol, tento nespochybňoval ani žalobca.\nK námietkam žalobcu najvyšší súd uvádza, že aktívne plnenie uložených úloh\nje základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti\n\n12\n\nk PZ, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona. Aktívne a svedomité plnenie\nuložených úloh nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie spáchané policajtom.\nZákon dokonca v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre\nmiernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy.\nNajviac žalobca ako príslušník PZ bol povinný i mimo štátnej služby s poukazom\nna § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z. [správne má byť § 48 ods. 3 písm. g) zákona\nč. 73/1998 Z. z., pozn.] zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Nesporne aj podľa názoru najvyššieho súdu\nžalobca porušil svojim vyššie uvedeným konaním ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), g), h)\nzákona č. 73/1998 Z. z.“\nPodľa najvyššieho súdu „nie je opodstatnená ani námietka žalobcu, že sankciu\nza porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať\ns trestnoprávnou\n\nzodpovednosťou,\n\nktorá\n\nsa\n\nv\n\ntomto\n\nprípade\n\nstala\n\npodkladom\n\npre rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru, pretože konanie v trestnej veci\nk dnešnému dňu nebolo skončené, keďže v danom prípade zákonné predpoklady prepustenia\nmuseli byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nemohli byť preto závislé od výsledku\nprípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej\nprísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí dosahovať intenzitu trestného činu alebo\npriestupku.\nNapokon neopodstatnená je aj námietka žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného\nabsentuje správna úvaha a presvedčujúce zdôvodnenie preukazujúce naplnenie druhej\nkumulatívnej zákonnej podmienky pre skončenie služobného pomeru žalobcu, a to,\nže zotrvanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne\npresvedčivo zdôvodnili aj naplnenie tejto kumulatívnej zákonnej podmienky pre skončenie\nslužobného pomeru žalobcu. Aj najvyšší súd sa stotožňuje so záverom žalovaného,\nže je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka\nPZ zotrval policajt, t. j. žalobca, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými\nopatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa vyššie uvedeného predmetného\nkonania dopustil.\n\n13\n\nRovnako aj najvyšší súd poukazuje na to, že svedomité plnenie služobných povinností\na dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka\nPZ, teda aj žalobcu a nie je možné ním ospravedlniť uvedené protiprávne konanie žalobcu.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňový personálny rozkaz boli v súlade\nso zákonom a keďže námietky žalobcu neodôvodňujú ich zrušenie, žalobu bolo potrebné\npodľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.\nNajvyšší súd tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutí žalovaného,\nzhodne s názorom krajského súdu nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto aj podľa názoru\nnajvyššieho súdu sú náležité a podrobne odôvodnené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené, považoval\nnámietky žalobcu smerujúce proti rozsudku súdu prvého stupňa za nedôvodné, také, ktoré\nnemôžu ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a §\n219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.“.\nÚstavný súd pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľa proti rozsudku\nnajvyššieho súdu vzal do úvahy aj obsah odôvodnenia rozsudku krajského súdu, keďže\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\nPodľa názoru krajského súdu nedošlo k porušeniu sťažovateľom označených\nzákonných ustanovení a konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky (žalovaný, pozn.) bolo vykonané v súlade so zákonom. Žalovaný\npodľa krajského súdu rešpektoval zásadu zákonnosti, zásadu materiálnej pravdy, princíp\nrovnosti zbraní a princíp nezneužitia uváženia. Správne orgány náležite zistili skutkový stav\na pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné podklady.\nVo vzťahu k posúdeniu otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo\nslužobnej povinnosti krajský súd uviedol, že toto je predmetom správneho uváženia\nžalovaného a krajskému súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné\noprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu\n\n14\n\n„porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože\nby tým vstupoval do právomoci organu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 OSP\nvyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej\núvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia.\nŽalovaný podľa krajského súdu v súlade s platnou právnou úpravou vykonal\nprešetrenie veci. Dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval\nza postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí a spáchanie protiprávneho konania\nžalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal.\nK námietke sťažovateľa, že ide o neprimerané opatrenie (rozhodnutie), keďže\nnekonal ako príslušník Policajného zboru, ale v dobe osobného voľna, a nemal v úmysle\nniekoho poškodiť, krajský súd len dodal, že „ak mal žalobca za jedno vozidlo odmenu\nod 3 do 8 eur (v dvoch prípadoch malo ísť o vyššie sumy), nemožno určite hovoriť, že by u\nneho došlo k veľkému prospechu, ba dokonca mohol byť aj poškodený, ako to sám tvrdil.\nNič to však nemení na skutočnosti, že vykonával protiprávnu činnosť pomerne dlhé obdobie\n(cca 1 rok) a to ako príslušník PZ, pretože týmto bol aj v dobe osobného voľna. Policajt je\ntotiž povinný v štátnej službe ako aj mimo nej zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť\nvážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor (§ 48 ods. 3 písm. g/ zákona). Navyše všetky\nzúčastnené osoby vedeli, že žalobca je príslušníkom PZ.“. Podľa názoru krajského súdu\nrozhodnutie žalovaného je pre sťažovateľa síce prísne, ale nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom.\nVo vzťahu k poukazovaniu sťažovateľa na to, že neboli brané do úvahy výsledky\njeho doterajšej služobnej činnosti v Policajnom zbore, krajský súd konštatoval, že „aktívne\nplnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta,\na to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 48 ods. 3\nzákona. Svoju profesionálnu anamnézu žalobca sám negoval svojím protiprávnym konaním.\nAktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre\n\n15\n\nprotiprávne konanie spáchané policajtom. Zákon dokonca v ustanovení § 192 ods. 1 písm.\ne/ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej\nprísahy.“.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že „žalovaný v samostatnom\npersonálnom konaní nerozhodoval o tom, či sa žalobca dopustil niektorého z priestupkov\nuvedených v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo\ntrestného činu podľa Trestného zákona. Je potrebné uviesť, že zákonné predpoklady\nprepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku\nprípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej\nprísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo\npriestupku. Príslušný nadriadený policajta nerieši otázku, či tento spáchal alebo nespáchal\npriestupok alebo trestný čin...\nŽalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti\na je v dostatočnom rozsahu odôvodnené tak, ako to ukladá § 241 ods. 3 zákona. Žalovaný\nsa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami, na ktoré žalobca v podanom\nrozklade poukazoval...“.\nPodľa krajského súdu zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade\nspočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného\nzboru, keď v rozpore s postavením príslušníka Policajného zboru na účely zadováženia\nfinančného prospechu, hoci aj malého, preukázateľne vykonával už popísanú protiprávnu\nčinnosť.\nKrajský súd bol tiež toho názoru, že bola splnená aj zákonná podmienka\nna prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktorá\nspočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých\nzáujmov štátnej služby. Podľa krajského súdu „ako príslušník PZ bol povinný plniť\nsvedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi prepismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,\npríkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Je nezlučiteľné\n\n16\n\ns dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval\npolicajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie\ndisciplíny príslušníkov PZ, sa uvedeného konania dopustil. Každý príslušník PZ má\nv porovnaní s iným občanom väčšiu zodpovednosť za svoje konanie vyplývajúce z jeho\nprofesie a svojím správaním má byť vzorom iným občanom.“.\nKrajský\n\nsúd\n\nsa\n\nnapokon\n\nzaoberal\n\naj\n\nnámietkou\n\nsťažovateľa\n\ntýkajúcou\n\nsa neprerokovania jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru s odborovým orgánom. Podľa krajského súdu „ak § 225 ods. 2 písm. c) zákona\n(zákona č. 73/1998 Z. z., pozn.) neobsahuje tzv. doložku sankcie neplatnosti, aj napriek\ntej skutočnosti, že odborový orgán sa v stanovenej lehote nevyjadrí k predloženému návrhu,\nnebráni to prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Ak by aj nadriadený\nvopred neprerokoval návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, išlo by síce\no porušenie uvedeného ustanovenia zákona, ktoré však nemá žiaden vplyv na právoplatnosť\na vykonateľnosť personálneho rozkazu.\nZákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona bola v danom prípade\ndodržaná tým. že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka\nPZ bol pred vydaním personálneho rozkazu vopred prerokovaný s príslušným odborovým\norgánom (ZO OZP v SR č. 919-1 vo\n\n), ktorý sa k nemu v zákonnej lehote\n\nsúhlasne vyjadril. Výhrady žalobcu k činnosti odborového orgánu sa síce javia ako\ndôvodné, avšak žalovaný zákonný postup dodržal. Žalovaný nemá možnosť ovplyvňovať\nčinnosť odborového orgánu a keď si tento nedôsledne plní svoje povinnosti a nechráni\nzáujmy členov, je to vec aktivity samotných členov, aby bola na príslušnej úrovni zjednaná\nnáprava.“.\nV súvislosti s namietaným porušením označených základných práv sťažovateľa\npodľa ústavy rozsudkom najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu vydaným v správnom\nsúdnictve bolo podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť aj špecifiká správneho\nsúdnictva. V správnom súdnictve súd pri svojom konaní a rozhodovaní nenahrádza činnosť\norgánov verejnej správy, ale len preskúmava „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánu\nverejnej správy, o ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné\n\n17\n\na ukrátili ju na jej právach (§ 247 ods. 1 OSP), teda preskúmava to, či kompetentné orgány\npri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali\npríslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli.\nV tejto súvislosti je preto potrebné vziať do úvahy aj to, že správny súd spravidla nie je\nsúdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu\nalebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nv spojení s rozsudkom krajského súdu ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany.\nNajvyšší súd v napadnutom konaní postupoval v medziach svojej právomoci, jeho úvahy\na závery (s prihliadnutím aj na argumentáciu krajského súdu) vychádzajú z konkrétnych\nfaktov, sú logické, rešpektujú zmysel a účel príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z.,\na preto ich možno aj z ústavného hľadiska považovať za udržateľné a právne\nakceptovateľné. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej\npostup súdu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi\nv občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného\npráva na súdnu ochranu vyjadreného v čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný\nsúd nezistil skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 50 ods. 2 ústavy ústavný súd dospel\nk záveru, že medzi rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením čl. 50 ods. 2\nústavy nie je príčinná súvislosť. Princípy uvedené v čl. 50 ústavy sa aplikujú v trestnom\nkonaní, predmetom konania najvyššieho súdu nebolo rozhodovanie o vine a treste\nsťažovateľa za skutok kvalifikovaný podľa Trestného zákona.\n\n18\n\nVo vzťahu k uvedenému ústavný súd poukazuje aj na závery svojej ustálenej\nrozhodovacej činnosti, podľa ktorej dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, postupom alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody namietaným rozhodnutím,\npostupom,\n\nako\n\naj\n\niným\n\nzásahom\n\norgánom\n\nštátu,\n\nreálnosť\n\nktorej\n\nby\n\nmohol\n\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, III. ÚS 138/02,\nIV. ÚS 1/2012, IV. ÚS 473/2012).\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú skutočnosti, ktoré\nby signalizovali po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie možnosť vyslovenia\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nPokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy,\nústavný súd nezistil, že by sťažovateľovi bolo napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ako\nsúdu odvolacieho znemožnené obrátiť sa na súd, keď sa domnieval, že rozhodnutím\nministerstva vnútra bol ukrátený na svojich právach. Sťažovateľ uplatnil ochranu proti\nsvojmu prepusteniu zo služobného pomeru v správnom konaní a následne aj v konaní pred\nvšeobecnými súdmi. Táto ochrana mu nebola žiadnym spôsobom obmedzená alebo\nznemožnená. Tak súd prvého stupňa, ako aj druhostupňový súd zákonnosť rozhodnutia\nministerstva vnútra preskúmali a svoje závery riadne odôvodnili.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nv sťažnosti podľa názoru ústavného súdu absentuje akékoľvek zdôvodnenie porušenia tohto\noznačeného základného práva sťažovateľa.\n\n19\n\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa aj v časti namietajúcej\nporušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri predbežnom\nprerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júla 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prezumpciu neviny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:326410ce-1e2c-4602-b27d-9da2c2167a29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 138/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/02 z 25. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-25", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:326410ce-1e2c-4602-b27d-9da2c2167a29"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3d9498da-8cf0-4b99-9b3e-2d7089053158", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.650.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 650/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 650/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.650.2024.1"}, {"guid": "ussr:9c341fad-4940-4b3c-96ac-acf829039bfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.271.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 271/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/2024 z 6. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.271.2024.2"}, {"guid": "ussr:957c9624-6150-43d8-bf7e-985f9ace6568", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.229.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.229.2024.1"}, {"guid": "ussr:de30493b-5079-4c67-ab99-ce6fb43b005b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.211.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.211.2024.1"}, {"guid": "ussr:ac6c1217-83b5-4f22-bb70-cca3977219a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.363.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.363.2023.1"}, {"guid": "ussr:85ea3107-e881-4e1c-9ca7-5faf1ac380e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.362.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 362/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 362/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.362.2023.1"}, {"guid": "ussr:1f354913-ff92-4016-a86a-7c44dc3b5bbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.107.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 107/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 107/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.107.2023.1"}, {"guid": "ussr:804df87f-7346-4d8f-9128-4bec23ecb707", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.505.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 505/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 505/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.505.2022.1"}, {"guid": "ussr:1f0c181d-69e9-47c4-8a17-c019f50fe6da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.295.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.295.2022.1"}, {"guid": "ussr:5c49c260-ea66-44fa-86dc-7366dfb674ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.2.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.2.2022.1"}, {"guid": "ussr:af445196-9a42-4bb0-9ab3-c3076dcc54a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.576.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.576.2021.1"}, {"guid": "ussr:842a9452-5ea9-474b-9369-b3fff0852cd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.468.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.468.2021.1"}, {"guid": "ussr:294c73c8-4b0c-4e26-9dcb-be9208c1e23e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.368.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 368/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 368/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.368.2021.1"}, {"guid": "ussr:49b5ad91-3b17-4715-a69b-706dc4bf7796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 226/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1"}, {"guid": "ussr:672ac060-08a8-48ef-a1c1-ca24294dba70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.596.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.596.2020.1"}, {"guid": "ussr:637276e9-35e2-419c-8f0f-cdc6fd9542da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.529.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 529/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 529/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.529.2020.1"}, {"guid": "ussr:7c60fe98-4431-42a6-921c-24e13779df0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.531.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.531.2020.1"}, {"guid": "ussr:1666928d-ba9f-41f6-8d3c-a1ef0ac4a669", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:c540e999-4199-405d-b07e-891b957a3dfc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.32.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.32.2019.1"}, {"guid": "ussr:52370643-f9e9-4bbf-a802-d9e8edb99bf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.498.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 498/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.498.2018.1"}, {"guid": "ussr:3a24187a-dca8-467d-a938-8be2cca32d8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.424.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 424/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2018 z 6. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.424.2018.1"}, {"guid": "8d8a9762-2e6f-4d6a-94c7-24aa41de21b8:9ab8219f-a1d1-485f-9888-90976b45f9d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/62/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/62/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1"}, {"guid": "8d8a9762-2e6f-4d6a-94c7-24aa41de21b8:e3ed59e9-1ae9-4453-8bcb-0e97a0063a72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/62/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/62/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1"}, {"guid": "0508828a-a6cd-4461-b493-01fef422485d:6782be1c-7972-4220-a2aa-844c0541e04d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4016200600.1", "spisova_znacka": "8Asan/9/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/9/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200600.1"}, {"guid": "0508828a-a6cd-4461-b493-01fef422485d:df444e28-d2e9-4f7f-aa8d-1a5add686ea3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4016200600.1", "spisova_znacka": "8Asan/9/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/9/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200600.1"}]}