{"guid": "ussr:c782716d-910a-4461-b23a-aa5d30692188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.585.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2016 z 21. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júla 2016, sp. zn. II. ÚS 585/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.585.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-07-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c782716d-910a-4461-b23a-aa5d30692188", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.585.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.585.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.585.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 585/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n, vo veci namietaného\nporušenia ich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npráv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžr 33/2013 z 9. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n,\n\n,\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n,\n(ďalej len „sťažovateľ\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia v 1. až 6. rade“) a\n“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\na základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n4 Sžr 33/2013 z 9. decembra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\nSťažovatelia v 1. až 6. rade splnomocnili sťažovateľa\n\nna podanie\n\nsťažnosti „plnou mocou“ zo 4. februára 2015.\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú:\n„Najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline\nč. 29 Sp/24/2013-18 z 21. 6. 2013..., ktorým sa potvrdilo rozhodnutie Obvodného\npozemkového úradu v Žiline č. ObPÚ-OPR 2013/00139/R z 26. 2. 2013..., ktorým sa\nnevyhovelo nášmu reštitučnému nároku.“\nSťažovatelia po rekapitulácii svojej argumentácie, ktorú prezentovali v konaní pred\nOkresným úradom Žilina (predtým Obvodný pozemkový úrad v Žiline, pozn.), v konaní\npred Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a v konaní pred najvyšším súdom,\npredkladajú vlastný výklad zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom\na o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z.\no niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) a vyjadrujú nesúhlas a nespokojnosť\ns právnym posúdením, ktoré aplikovali Okresný úrad Žilina a všeobecné súdy.\n\n2\n\nSťažovatelia namietajú, že „[m]y sme však do konca r. 1992 neuplatnili reštitučný\ntitul prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. o) Zákona\na vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. m) Zákona, pretože\no cit. reštitučných tituloch sme sa subjektívne dozvedeli až po r. 1992, teda po zákonnej\nlehote, zastávame názor, že Zákon sa vzťahuje aj na predmetnú pozemok.\nTeda, my sme riadne a včas uplatnili reštitučný nárok na príslušnom pozemkovom\núrade, v ktorom sme uplatnili tri reštitučné tituly, avšak dva z nich boli uplatnené po prvý\nkrát až v r. 2004, a týmto najpodstatnejším faktom, dá sa povedať, sa najvyšší súd takmer\nvôbec nezaoberal!\nV r. 1992 sme uplatnili len jeden reštitučný titul v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. m)\nzák. č. 229/91 Zb., teda vyvlastnenie za náhradu pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy\nneslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.“.\nNa základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd SR rozsudkom č. 4 Sžr/33/2013 z 9.12.2014 porušil základné právo\nsťažovateľov vr. 1)\n, v r. 5)\n\n, vr. 2)\n\n, vr. 3)\n\n, v r. 6)\n\n, v r. 4)\n\na v r. 7)\n\nvlastniť majetok garantované v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru, právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, právo\nna spravodlivý súdny proces garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a právo na účinný\nprostriedok nápravy garantované v čl. 13 Dohovoru a čl. 47 Charty základných práv EÚ.\n2. Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4 Sžr/33/2013\nz 9. 12. 2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré\nnemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým\nzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov v 1. až 6. rade\nV súvislosti so sťažnosťou sťažovateľov v 1. až 6. rade, ktorí splnomocnili\nsťažovateľa\n\naj v ich „mene uplatniť sťažnosť na ústavnom súde“, ústavný súd\n\npoukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej sťažovatelia (fyzické alebo právnické\nosoby) môžu prostredníctvom sťažností podľa čl. 127 ústavy namietať len porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, ale nie aj porušenie základných práv a slobôd iných.\nSťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú porušenie svojich základných práv alebo\nslobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne\nneoprávnenými (m. m. III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95, II. ÚS 32/06).\nKeďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podala za sťažovateľov v 1.  6. rade\nnimi splnomocnená fyzická osoba, ktorá je síce aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti\ntýkajúcej sa namietaného porušenia svojich základných práv a slobôd napadnutým\n\n4\n\nrozhodnutím, nie však práv a slobôd iných, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov\nv 1. až 6. rade podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú neoprávnenou osobou\n(obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 5/2012, IV. ÚS 476/2013).\nII.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03,\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07, III. ÚS 214/2010).\nSťažovateľ\n\nnamieta, že k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20\n\na čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu a základného práva podľa čl. 47 charty došlo tým, najvyšší súd sa\njeho „najpodstatnejším faktom... takmer vôbec nezaoberal“, a napadnuté rozhodnutie\npovažuje za arbitrárne a z právneho hľadiska neudržateľné.\nSťažovateľ\n\nnamieta, že najvyšší súd sa s jeho podstatnou argumentáciou\n\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne nevysporiadal, a tým porušil jeho práva.\nNajvyšší súd napadnuté rozhodnutie v podstatnej časti odôvodnil takto:\n«26. Základnou meritórnou odvolacou námietkou je konštatovanie navrhovateľa,\nže pre konanie o reštitučnom nároku uplatnenom dňa 27.08.2004 nie je prekážkou\ntá skutočnosť, že o požadovanom pozemku vzhľadom na totožné, resp. obdobné alebo\nvzájomne si odporujúce reštitučné tituly (viď body č. 3 až 5) bolo už prostredníctvom\nrozhodnutia č. 2000/01424/OU-OPPLH-Úa dňa 23.08.2000 právoplatne rozhodnuté\nv predchádzajúcom reštitučnom konaní vedenom podľa zák. č. 229/1991 Zb.\nNajvyšší súd sa s uvedenou námietkou vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru\na následne uvedené právne názory nestotožnil.\n27. Je nepochybné, že nápravy krívd sa v reštitučných konaniach môžu domáhať iba\nosoby, ktoré preukážu, že tieto krivdy boli spôsobené alebo im alebo osobám, s ktorými ich\n\n5\n\nzák. č. 503/2003 Z. z. spája ako s oprávnenými osobami. Hlavným zámyslom zákonodarcu\npre prijatie reštitučných majetkových zákonov bolo zmierniť následky niektorých\nmajetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku\nv\n\nobdobí\n\nrokov\n\n1948\n\naž\n\n1989,\n\nnásledne\n\ndosiahnuť\n\nzlepšenie\n\nstarostlivosti\n\no poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde\na upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj\nv súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia (viď preambula\nk zák. č. 229/1991 Zb. v spojitosti na účel sledovaný aj zákonom č. 480/1991 Zb. o dobe\nneslobody). Tento zámysel zákonodarca vymedzil pre účely zák. č. 503/2003 Z. z. textom\nzakotveným v ust. § 1.\nPodľa § 1 zákona č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody v rokoch 1948 až 1989\nkomunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony.\nPodľa § 2 zákona č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody právne akty prijaté v dobe\nuvedenej v § 1 sa zrušujú len vtedy, ak tak ustanovujú osobitné zákony.\nPodľa § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva\nk pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu...\nZ ustanovenia § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. pre Najvyšší súd vyplýva obdobný záver, ako\nuž uvádzal krajský súd, a to že tento zákon upravuje prinavrátenie vlastníctva k pozemkom,\nktoré neboli vydané podľa zák. č. 229/1991 Zb., poprípade neboli vydané podľa § 37 až 39\nzákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,\npozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pričom\nv procese navrátenia musí byť preukázané, že ide o pozemky, ktoré tvoria alebo\npoľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle § 2 zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo tvoria\nlesný pôdny fond v zmysle zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.\nNajvyšší\n\nsúd\n\nhore\n\nuvedené\n\nustanovenie\n\na\n\nsamotný\n\núčel\n\nzák.\n\nč. 503/2003 Z. z. s prihliadnutím na svoju doterajšiu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Sž-o-KS 1/2005) a mu známu judikatúru interpretuje v tom duchu, že má\noprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov svoj nárok na kompetentnom verejnom\norgáne neuplatnili postupom podľa § 9 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. v lehote určenej\nv ust. § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona, umožniť uplatniť si nárok na vydanie nehnuteľnosti,\n\n6\n\nvlastníctvo ku ktorým prešlo na štát niektorým zo spôsobov taxatívne vymedzeným v § 3 zák.\nč. 503/2003 Z. z., a to v novo ustanovenej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť\nod 01. 01. 2004 a skončí dňa 31. 12. 2004.\nPráve sporná interpretácia predmetu zákona č. 503/2003 Z. z. opierajúca sa o výklad\nobsahu slovného spojenia „[vlastníctvo] ktoré nebolo vydané“ je zdrojom existujúcej\nrozdielnosti názorov medzi navrhovateľom a odporcom (s podporou krajského súdu).\nNavrhovateľ zotrváva na formálnom stanovisku k výkladu tohto slovného spojenia, t. j. že\nmu nebolo doručené rozhodnutie, ktoré by obsahovalo výrok o vydaní vlastníctva (t. j.\ndotknutej nehnuteľnosti), naopak odporca (s podporou krajského súdu) pristupuje k výkladu\nuvedeného pojmu z materiálneho hľadiska, t. j. kladie si otázku, či o žiadosti na vydanie\nvlastníctva už bolo rozhodované (t. j. bez ohľadu na pozitívny či negatívny výsledok\nkonania)...\nV prípade navrhovateľa a zúčastnených osôb je nesporné, a vyplýva to aj\nz napadnutého rozhodnutia odporcu (viď body č. 3 a 4), že si ako žiadatelia dňa 01.06.1992\nna bývalom Pozemkovom úrade v Žiline uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k tej istej\nparc. č. 5032 z dôvodu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. m) zák. č. 229/1991 Zb. (prechod\npozemku na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ\nnehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená) s tým, že vyplatenú\nsumu za pozemky po dohode uhradia.\nO dotknutom pozemku bolo následne Okresným úradom v Žiline rozhodnuté dňa\n23. 08. 2000 pod č. 2000/01424/OU-OPPLH-Úa a jeho vecná správnosť bola potvrdená\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline dňa 17. 08. 2001 pod sp. zn. 10 S/114/2000 s tým, že\ndňa 04. 10. 2001 uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.\n31. Najvyšší súd, ako správne konštatoval krajský súd, v zmysle citovanej judikatúry\n(sp. zn. 2 Sžo 82/2009) zdôraznil, že\n„Reštitučné zákony č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z. z. boli prijaté s cieľom zmierniť\nnásledky\n\nniektorých\n\nmajetkových\n\nkrívd,\n\nku\n\nktorým\n\ndošlo\n\nvoči\n\nvlastníkom\n\npoľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Ich vzťah je\nvyriešený v ustanovení § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje\nnavrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, t. j.\nzákona č. 229/1991 Zb.. príp. § 37 - § 39 zákona č. 330/1991 Zb. Ide teda o dva právne\n\n7\n\npredpisy rovnakej právnej sily, ktoré nemožno posudzovať podľa vzťahu všeobecný −\nosobitný zákon.\nÚčelom zákona č. 503/2003 Z. z. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré\nneuplatnili svoj nárok v lehote do 31. decembra 1992 (podľa zákona č. 229/1991 Zb.), aby\ntento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote do 31. decembra 2004. Predmetom\nvydania podľa zákona č. 530/2003 Z. z. sú pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné\nnároky alebo boli uplatnené po zákonom stanovenej lehote. V reštitučnom konaní podľa\nzákona č. 503/2003 Z. z. v nadväznosti na konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa\nzohľadňuje totožnosť predmetu, t.j. nehnuteľnosti, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok,\nnezohľadňuje sa totožnosť subjektu - žiadateľa.\nMôže nastať situácia, kedy v konaní podľa zákonov č. 229/1991 Zb.\na č. 503/2003 Z. z. vystupuje tá istá osoba ako žiadateľ o navrátenie vlastníctva, avšak\npredmet konania (nehnuteľnosť) je iný. Táto skutočnosť − totožnosť subjektu −\nnepredstavuje prekážku v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. (§ 1). Na druhej strane\nsa však môže vyskytnúť situácia, kedy v konaní podľa zákonov č. 229/1991 Zb.\naj č. 503/2003 Z. z. bola predmetom tá istá nehnuteľnosť, na ktorú si uplatňoval reštitučný\nnárok ten istý alebo iný žiadateľ: pričom podľa zákona č. 229/1991 Zb. bolo vo veci\naj právoplatne rozhodnuté. V tomto prípade − totožnosť predmetu konania − ide o\nprekážku konania podľa zákona č. 503/2003 Z. z. bez ohľadu na to, či ide o rovnakých\núčastníkov konania alebo nie; inak povedané, právoplatné rozhodnutie o konkrétnej\nnehnuteľnosti vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. vylučuje konanie, predmetom ktorého\nje tá istá nehnuteľnosť, podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Rovnako nie je rozhodujúce, či\nsprávny orgán o žiadosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol pred alebo po účinnosti\nzákona č. 503/2003 Z. z., pretože je potrebné najskôr rozhodnúť o reštitučnej žiadosti podľa\nzákona č. 229/1991 Zb. a až následne o žiadosti podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Tieto\nkonania nemožno spojiť do jedného konania, v ktorom by sa konalo a rozhodovalo o\nobidvoch reštitučných nárokoch, pretože to vylučuje znenie § 1 citovaného zákona č.\n503/2003 Z. z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s názorom krajského súdu. že pre\nvec je podstatnou skutočnosť, že účastníci konania podľa zákona č. 229/1991 Zb. a podľa\nzákona č. 503/2003 Z. z. neboli totožní. Práve naopak, podstatnou bola totožnosť predmetu\n\n8\n\nkonania. Aj vzhľadom na ustanovenie § 21 zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého\nak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa\nim vec celá. Tak tomu bolo aj v prípade navrhovateľa, keď jeho bratovi, prípadne jeho\nprávnym nástupcom, bol vydaný celý spoluvlastnícky podiel po pôvodných vlastníkoch na\nuplatnených nehnuteľnostiach. Navrhovateľ preto v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z.\nuž nebol legitimovaný na získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých už bolo\nprávoplatne rozhodnuté podľa zákona č. 229/1991 Zb. ani na získanie náhrady za takéto\nnehnuteľnosti...\nPre vec je však podstatné, či v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. bolo rozhodnuté\no všetkých nehnuteľnostiach − pozemkoch − zapísaných v PK vložke č. X. v katastrálnom\núzemí H. H.“\n32. V súvislosti s citovaným rozsudkom však navrhovateľ zdôrazňuje (viď bod č. 8)\nprávne názory vyslovené v inom a to v odlišnom rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.\n6 Sžo/205/2008 z 23.09.2009, ktorý naopak v obdobnej veci zrušil rozhodnutie obvodného\npozemkového úradu.\n33. V zmysle judikatúry Ústavného súdu (m.m. uznesenie č. k. IV. ÚS 499/2011-25\nz 22. 11. 2011)\n„Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne\nrelevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď\n(napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu\nprávnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v\noblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne\na predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb\nk orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť\nvšeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej\nsituácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná\n(IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery\nvšeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných\nveciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené\n\n9\n\nv analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty\nani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).“\n34. Ako už bolo vyššie opísané (najmä body č. 27 a 28 a najmä bod 31), právoplatné\nrozhodnutie o konkrétnej nehnuteľnosti vydané podľa zák. č. 229/1991 Zb. vylučuje\nkonanie, predmetom ktorého je tá istá nehnuteľnosť, podľa zák. č. 503/2003 Z. z., inak\npovedané právo požadovať od štátu navrátenie vlastníctva sa podaním žiadosti skonzumuje.\nZ uvedeného dôvodu odvolacej námietke nemohol Najvyšší súd vyhovieť.\n35. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že krajský súd neakceptoval jeho reštitučné\nargumenty rozšírené o vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady, poprípade k prevzatiu\nnehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu, t. j. § 3 ods. 1 písm. m) a o)\nzák. č. 503/2003 Z. z., Najvyšší súd zdôrazňuje, že vzhľadom na hore uvedené závery ide\no neskoro uvedené reštitučné dôvody. Preto sa v tejto časti nemôže v plnom rozsahu\npridržovať právnych názorov krajského súdu.\n36. Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom uvádza,\nže napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia\nv zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza\nz dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne\nposúdené.\n38. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po\nvyhodnotení námietok navrhovateľky a stanoviska odporcu ako aj s prihliadnutím na závery\nobsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí\nsp. zn. 2 Sžo 82/2009 z 27. januára 2010 ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 499/2011, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich\nodchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového\nstavu alebo prijatie\n\nprotichodného zjednocovacieho\n\nstanoviska),\n\ns osvojením si\n\nargumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O. s. p. rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku rozsudku...»\nÚstavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že je orgánom ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy). Vychádzajúc z uvedeného, úlohou ústavného súdu je posúdiť, či\n\n10\n\nnajvyšší súd reagoval na ťažiskovú argumentáciu sťažovateľa\n\nspôsobom, ktorý\n\nje ústavne udržateľný.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nSťažnosť sťažovateľa je síce odôvodnená, no nie vo vzťahu k namietanému\nporušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ teda nepreukázal\nexistenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením v petite označeného\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a napadnutým rozhodnutím, čo svedčí aj v tejto\nčasti o zjavnej neopodstatnenosti jeho sťažnosti.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n11\n\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nO zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá\nzásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých\nje založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá\nformálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nZ pohľadu ústavného súdu treba považovať za rozhodujúce, že najvyšší súd svoj\nprávny názor primerane odôvodnil, nepostupoval arbitrárne, rešpektoval zmysel a účel\nuvedených ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. Argumentácia najvyššieho súdu nie je\nvnútorne rozporná, predstavuje tak jeden z prípustných a ústavne konformných spôsobov\nprávneho posúdenia uvedeného skutkového stavu.\nÚstavný súd zastáva názor, že právne závery najvyššieho súdu, že právoplatné\nrozhodnutie o konkrétnej nehnuteľnosti vydanej podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších\n\n12\n\npredpisov vylučuje konanie, predmetom konania je tá istá nehnuteľnosť podľa zákona\nč. 503/2003 Z. z., ako bola v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb., t. j. je prekážkou\nkonania podľa zákona č. 503/2003 Z. z., bez ohľadu na to, či ide o rovnakých účastníkov\nkonania, alebo nie, sú ústavne akceptovateľné a zodpovedajú cieľu reštitučných právnych\npredpisov − zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorých došlo voči\nvlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989.\nS prihliadnutím aj na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako\naj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.\nII. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd\nsťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nústavný súd odkazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej základné právo zaručené v čl. 20\nods. 1 ústavy (čo v celom rozsahu platí, aj pokiaľ ide o právo pokojne užívať svoj majetok\nzaručené v čl. 1 dodatkového protokolu) zahŕňa požiadavku minimálnych garancií procesnej\npovahy ustanovených priamo v označenom článku ústavy, ktorých nedodržanie môže mať\nza následok porušenie aj tohto základného práva popri porušení základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), a taktiež zahŕňa požiadavku spravodlivosti\nsúdneho konania (čl. 6 ods. 1 dohovoru) (napr. I. ÚS 23/01, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 116/05)\na v nadväznosti na uvedené konštatuje, že po odmietnutí sťažnosti v časti týkajúcej sa\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, potom\nuž neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 20 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Navyše ústavný súd\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepovažoval ani za svojvoľné, ani arbitrárne, a preto\nnemôže byť v príčinnej súvislosti ani s namietaným porušením čl. 20 ústavy a práva podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu. Dospel preto k záveru, že aj túto časť sťažnosti je potrebné\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n13\n\nV súvislosti s namietaným porušením práva sťažovateľa\n\npodľa čl. 13\n\ndohovoru ústavný súd uvádza, že z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby a právnické\nosoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky nápravy pred\nnárodným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených dohovorom.\nUplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí preto nadväzovať na aspoň\nobhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom\n(III. ÚS 38/05). Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že z povahy a obsahu\npráva podľa čl. 13 dohovoru vyplýva, že o ich porušení by bolo možné uvažovať len vtedy,\nak by najvyšší súd napadnutým rozhodnutím porušil požiadavky vyplývajúce zo základného\npráva sťažovateľa zaručeného mu čl. 46 ods. 1 ústavy, t. j. len v spojení s porušením tohto\nzákladného práva.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 47 ods. 2 charty ústavný súd poukazuje na čl. 51 ods. 1 charty, podľa ktorého\nustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány,\núrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.\nV dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie\nv súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie,\nktoré boli na ňu prenesené zmluvami.\nPodľa čl. 52 ods. 7 charty súdy Únie a členských štátov náležite prihliadajú\nna vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.\nZ citovaných článkov charty vyplýva, že čl. 47 ods. 2 charty je potrebné\ninterpretovať v súlade s čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím na vysvetlivky k charte (ďalej\nlen „vysvetlivky“), ktoré boli 14. decembra 2007 publikované pod č. 2007/C 303/2, ako aj\nna existujúcu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“).\nPodľa vysvetliviek k čl. 51 ods. 1 charty cieľom čl. 51 je určiť rozsah pôsobnosti\ncharty. Čo sa týka členských štátov Európskej únie, z judikatúry Súdneho dvora\njednoznačne vyplýva, že povinnosť rešpektovať základné práva vymedzené v rámci Únie je\n\n14\n\npre členské štáty záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva Únie\n(rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989, s. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991\nvo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb.\n1997, s. I-7493). Súdny dvor potvrdil uvedenú judikatúru týmto spôsobom: „Naviac je\npotrebné si uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce z ochrany základných práv v právnom\nporiadku Spoločenstva sú rovnako záväzné pre členské štáty, pokiaľ vykonávajú právne akty\nSpoločenstva...“ (rozsudok z 13. 4. 2000 vo veci C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737, bod 37).\nToto pravidlo ako je obsiahnuté v tejto charte, sa, samozrejme, vzťahuje tiež na ústredné\norgány, ako aj na regionálne alebo miestne orgány a na verejnoprávne subjekty, pokiaľ\nvykonávajú právo Únie.\nPostup a rozhodovanie najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu v reštitučnom konaní nemá podľa názoru ústavného súdu žiaden súvis\ns právom Európskej únie.\nVzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že postup najvyššieho súdu\nnemožno testovať podľa čl. 47 ods. 2 charty, čo bolo podkladom na rozhodnutie ústavného\nsúdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa\n\nv tejto časti odmietol v súlade so svojou\n\ndoterajšou judikatúrou (II. ÚS 29/2011) ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa\n\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\n\nuž nezaoberal.\nNad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom\nna dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania\nuž nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku\nkvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa\n\n, pretože dôvody, pre ktoré\n\nústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom\nprávneho zástupcu.\n\n15\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júla 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konanie pred ústavným súdom-oprávnenie na podanie návrhu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41dc70f1-07c4-461a-a053-4a800c5ef50e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2013 z 15. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41dc70f1-07c4-461a-a053-4a800c5ef50e"}, {"guid": "ussr:7a56283e-6c6e-459b-98e2-0ed7f753eeaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/2011 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a56283e-6c6e-459b-98e2-0ed7f753eeaf"}, {"guid": "ussr:8a8a6d19-de5a-4606-a719-9a90eb6ba882", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 5/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a8a6d19-de5a-4606-a719-9a90eb6ba882"}, {"guid": "ussr:cbc773ef-e248-4594-9012-d56c0ee20501", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbc773ef-e248-4594-9012-d56c0ee20501"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 356/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06 z 10. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-10", "citacie_n": 581, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/05 z 27. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-27", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cdec469e-a98b-44cf-a33b-af98ff3fb1d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.359.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 359/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.359.2017.1"}]}