{"guid": "ussr:0337e521-daf2-4bf9-b556-fa0043b9797e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/97 z 18. 2. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. februára 1998, sp. zn. II. ÚS 58/97, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1998-02-18", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-3", "nazov": "čl. 142 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-142", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0337e521-daf2-4bf9-b556-fa0043b9797e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1997.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 58 /97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa\nČernáka, sudcov JUDr. Anny Danielčákovej a JUDr. Ľubomíra Dobríka na\nneverejnom zasadnutí 18. februára 1998 prerokoval podnet Investičného fondu\nPSIPS, a. s., Banská Bystrica, Rudlovská cesta 85, zastúpeného JUDr. Vladimírom\nŠebom, komerčným právnikom, Bratislava, Panenská 7, o porušení čl. 46 ods. 1, čl.\n48 ods. 2 a čl. 142 ods. 3\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky Najvyšším súdom\n\nSlovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 4 Sž 41/96 a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd\n41/96\n\nSlovenskej\n\nporušil\n\nrepubliky\n\nkonaním\n\nvo\n\nveci pod\n\nsp. zn. 4 Sž\n\nzákladné ústavné právo Investičného fondu PSIPS, a. s.,\n\nBanská Bystrica, Rudlovská cesta 85, na súdnu ochranu zákonom ustanoveným\npostupom garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky tým, že neprerokoval jeho vec verejne a v jeho prítomnosti a\nrozsudok nevyhlásil verejne.\n\n2. V ďalšej časti podnetu\n\nn e v y h o v u j e.\nOdôvodnenie\nI.\n\nInvestičný fond PSIPS, a. s., Banská Bystrica, Rudlovská cesta 85, zastúpený\nJUDr. Vladimírom Šebom, komerčným právnikom Bratislava, Panenská 7,\nodvolávajúc sa na čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podal na Ústavný súd\nSlovenskej republiky podnet, v ktorom navrhoval na základe prijatého podnetu začať\nkonanie o porušení ústavných práv Investičného fondu PSIPS, a. s., Banská Bystrica,\nRudlovská cesta 85, v konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky v jeho\nprávnej veci. Ide o konanie pod sp. zn. 4 Sž 41/96, v ktorom podľa tvrdenia\nnavrhovateľa boli Najvyšším súdom SR porušené čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 142\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nPorušenie týchto ústavných článkov nastalo podľa navrhovateľa tým, že, hoci\nsa domáhal zákonom ustanoveným postupom svojho práva, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky nepostupoval zákonným postupom. V označenom konaní sa neuskutočnilo\nverejné pojednávanie, nebola rešpektovaná dispozičná\n\nzásada navrhovateľa s\n\nkonaním a nebola dodržaná ústavná povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku tak,\nako to ustanovujú citované ústavné články.\nV odôvodnení svojho podnetu navrhovateľ uviedol:\nDňa 12. 4. 1996 podal na Najvyšší súd SR žalobu proti Ministerstvu financií\nSlovenskej republiky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia tohto ministerstva.\nNa Najvyššom súde SR bolo súdne konanie začaté a vedené pod sp. zn. 4 Sž 41/96.\nDňa 27. 9. 1996 navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania č. 4 Sž 41/96 z\ndôvodu, že 20. 3. 1996 sa začalo na Obvodnom súde Bratislava I. konanie o určenie\nneplatnosti doručenia rozhodnutia Ministerstva financií SR z 15. 1. 1996 č. 002/1996\nSAN. Konanie v tejto veci nebolo skončené, čo podľa jeho názoru s poukazom na §\n\n2\n\n83 OSP, bránilo začatiu konania\n\nna\n\nNajvyššom\n\nsúde\n\nSR. Okrem toho\n\nnavrhovateľ tiež poukazuje na to, že 1. 4. 1996 podal na Generálnu prokuratúru\nSlovenskej republiky podnet na podanie protestu proti rozhodnutiu Ministerstva\nfinancií SR č. 002/1996 SAN, ktoré\nrozhodnutím\n\nzo\n\nminister\n\nfinancií\n\nSR\n\npotvrdil\n\nsvojím\n\n14. 3. 1996 č. 4638/1996-56 a zamietol podaný rozklad.\n\nProkurátorka Generálnej prokuratúry\n\nSR listom zo 16. 10. 1996 oznámila\n\nnavrhovateľovi, že vstúpila do konania č. 4 Sž 41/96 vedeného na Najvyššom súde\nSR na základe žaloby IF PSIPS, a. s., Banská Bystrica, Rudlovská cesta 85, o\nzrušenie rozhodnutia ministra financií SR zo 16. 3. 1996 č. 4638/1996-56. Na základe\nstanoviska prokurátorky Generálnej prokuratúry SR, ako aj nekonania\nsúdu\n\nNajvyššieho\n\nSR, požiadal navrhovateľ Generálnu prokuratúru SR (21. 10. 1996), aby\n\npodala protest proti označenému rozhodnutiu Ministerstva financií SR. Pokiaľ ide o\nnávrh na začatie konania vedenom na Najvyššom súdu SR pod č. k. 4 Sž 41/96\nnavrhovateľ uvádza, že využil svoje právo a vzal späť návrh na začatie konania.\nK podanému podnetu označil navrhovateľ písomné dôkazy, ktorých niektoré\nfotokópie aj k podnetu priložil.\nK späťvzatiu navrhovateľ tvrdí, že listom z 18. 10. 1996, ktorého fotokópiu\ndokladá, predseda senátu Najvyššieho súdu SR oznámil jeho právnemu zástupcovi,\nže späťvzatie nemôže akceptovať vzhľadom na tú skutočnosť, že 30. septembra 1996\nvo veci vedenej na Najvyššom súde SR pod č. k. 4 Sž 41/96 rozhodol a svojím\nrozhodnutím je viazaný. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené až 4. 12. 1996.\nV odôvodnení podnetu navrhovateľ (po odcitovaní niektorých ústavných\nčlánkov a ustanovení OSP) vyslovuje názor, že v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je zakotvená dispozičná zásada, ktorá mu dáva právo jednak obrátiť sa s\nnávrhom na ochranu svojich práv na súd, ako aj voľne s ním disponovať, tzn.\nkedykoľvek ho vziať späť. V prípade jeho konania na Najvyššom súde SR mu\nnebolo umožnené toto právo využiť, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho\nústavného práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n\n3\n\nPorušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR podľa navrhovateľa je v tom, že predmetom\nkonania na Najvyššom súde SR bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nMinisterstva financií SR, teda vec, ako podľa tvrdenia navrhovateľa vyplýva zo\nspisu, právne vôbec nie jednoduchá. Napriek tejto skutočnosti v rámci uvedeného\nkonania Najvyšší súd SR nevytýčil ani jedno pojednávanie, čím došlo k porušeniu\nustanovení § 6 a § 250f OSP a tým aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a zabránilo sa tým\núčastníkovi konať pred súdom a tým chrániť svoje práva a napomáhať spoľahlivému\nzisteniu všetkých skutočností pre objektívne zistenie súdu.\nNavrhovateľ je tiež toho názoru, že veľký časový odstup od podania žaloby až\npo rozhodnutie o nej a doručenie písomného vyhotovenia rozsudku navrhovateľovi\nnie je možné kvalifikovať ako rešpektovanie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ale naopak,\nprieťahy v konaní neboli ničím podložené.\nNajvyšší súd SR okrem toho, že nevytýčil v uvedenej veci ani jedno\npojednávanie, nepredvolal účastníkov konania ani na vyhlásenie rozsudku a teda dňa\n30. 9. 1996, ani inokedy, rozsudok vo veci samej nevyhlásil.\nTýmto postupom súd porušil ustanovenie § 156 ods. 3 OSP a hlavne porušil čl.\n48 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 Ústavy SR. K tejto námietke navrhovateľ poukazuje tiež na\nrozhodnutie Európskej komisie pre ľudské práva o veci prípustnosti sťažnosti pod\nčíslom 26384/95 podanou\n\nproti Slovenskej republike z 26. 6. 1996.\n\nZ týchto dôvodov preto navrhovateľ senátu Ústavného súdu SR navrhuje, aby\nvyslovil, že\n1. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.\nzn. 4 Sž 41/96 došlo k porušeniu ústavného práva IF PSIPS, a. s., Banská Bystrica,\nRudlovská cesta 85, na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov a\nv jeho prítomnosti zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a k\nporušeniu ústavného práva IF PSIPS, a. s., Banská Bystrica, Rudlovská cesta 85,\n\n4\n\ndomáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nestrannom súde\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n2. Nevyhlásením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 9. 1996\nsp. zn. 4 Sž 41/96 verejne došlo k porušeniu ústavného práva IF PSIPS, a. s.,\nBanská Bystrica, Rudlovská cesta 85, na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle čl.\n142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nII.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) v súlade s čl.\n130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a s ustanovením §\n25 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. (ďalej len „zákon o\nkonaní pred Ústavným súdom SR“) prijal podnet Investičného fondu PSIPS, a. s.,\nBanská Bystrica, Rudlovská cesta 85, na ďalšie konanie.\nV súlade s ustanovením § 29 ods. 5 zákona o konaní pred Ústavným súdom\nSR sudca spravodajca zaslal podnet Investičného fondu PSIPS, a. s., Banská Bystrica,\nRudlovská cesta 85, Najvyššiemu súdu SR s tým, aby sa k nemu vyjadril.\nPredseda Najvyššieho súdu SR v liste (z 8. 10. 1997) adresovanom predsedovi\nÚstavného súdu SR oznámil, že Najvyšší súd SR zaujal už na základe žiadosti sudcov\nÚstavného súdu SR k prijatému podnetu občana viackrát stanovisko k ústavnému\nvymedzeniu pôsobnosti Ústavného súdu SR vo vzťahu ku všeobecným súdom. Na\ntomto stanovisku zotrváva. Z toho dôvodu preto považuje „reagovanie na požiadavku\nsudkyne Ústavného súdu SR z pohľadu jej obsahového zamerania za nenáležité“.\n\nPokiaľ ide o namietané prieťahy v konaní poznamenáva, že „ Najvyššiemu\nsúdu SR podľa § 17 ods. 1 zákona SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov\nSlovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách\n\n5\n\nprísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v platnom znení, nebola podaná sťažnosť\nna prieťahy v konaní.\nPodstatou stanoviska, na ktoré v liste predseda Najvyššieho súdu SR odkazuje\nje tvrdenie, že všeobecný súd môže byť účastníkom konania pred Ústavným súdom\nSR, lenže iba v procesnom postavení navrhovateľa. Pokiaľ ide o čl. 46 Ústavy SR\n(namietaný aj v posudzovanom prípade) Najvyšší súd SR uvádza, že ho nemožno\núčelovo chápať tak, že Ústavný súd SR má prieskumný dohľad nad konaním a\nrozhodovaním všeobecných súdov, lebo iba všeobecné súdy poskytujú ochranu\nplynúcu z citovaného článku Ústavy SR tak, že postupujú v konaní súc viazané\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je garanciou\nna súdnu ochranu. Zákonnosť konania a rozhodnutia všeobecného súdu možno\nnapadnúť opravnými prostriedkami len podľa príslušných ustanovení Trestného\nporiadku a Občianskeho súdneho poriadku, o ktorých rozhoduje druhostupňový, resp.\nNajvyšší súd SR.\nIII.\n\nÚstavný súd pri výkone svojej pôsobnosti vychádza z ústavného poslania a\npostavenia Ústavného súdu SR v systéme deľby štátnej moci. Ústava SR v siedmej\nhlave rozdeľuje súdnu moc, vrátane súdnej ochrany práv a slobôd, medzi súd ústavný\na všeobecné súdy. Ústavný súd SR má svoju pôsobnosť upravenú v prvom oddiele\ncitovanej časti Ústavy SR; úprava pôsobnosti všeobecných súdov je podľa čl. 143\nods. 2 druhého oddielu siedmej hlavy Ústavy SR zverená zákonu.\n\nZ tejto deľby súdnej moci Ústavný súd SR vždy vychádza a dôsledne ju\ndodržiava, a preto už viackrát vyslovil názor, že je súdnym orgánom ochrany\nústavnosti (nie zákonnosti), že nie je v systéme všeobecného súdnictva, to znamená,\nnemá nad všeobecnými súdmi prieskumný dohľad, nie je ich súdom odvolacím ani\n\n6\n\nnadradeným, a preto nemôže zasahovať do jurisdikčnej činnosti vo veciach, ktoré\npatria do ich pôsobnosti. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy rozhodujú v\nobčianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť\nrozhodnutí správnych orgánov. Vo svojich konaniach Ústavný súd SR posudzuje\nzákonnosť len z ústavnoprávnych aspektov. V konaniach o ústavnej sťažnosti a o\npodnete fyzickej alebo právnickej osoby otázky zákonnosti sú relevantné vo väzbe\npriamej príčinnej súvislosti s ústavným právom alebo slobodou, resp. s posudzovaním\nnámietok ich porušenia. Osobitne je to neopomenuteľnou podmienkou v prípade, keď\nÚstava SR výslovne odkazuje na zákon alebo zákonom ustanovený postup.\nNámietky navrhovateľa smerujú k porušeniu ústavného práva na súdnu\nochranu v konaní vedenom a už skončenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. 4 Sž 41/96.\nVzhľadom na už uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR, Ústavný súd SR\nústavnosť postupu v označenom konaní preskúmal v rozsahu podaného podnetu a z\ndôkazového spisového materiálu doloženého navrhovateľom. Listom z 12. 2. 1998\nvyslovil navrhovateľ súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\nNavrhovateľ tvrdí, že 12. 4. 1996 podal na Najvyšší súd SR žalobu proti\nMinisterstvu financií Slovenskej republiky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nMinisterstva financií SR zo dňa 15. 1. 1996 č. 002/1996 SAN.\nV podaní pod označením „informácia“ osobne doručenom na Najvyšší súd SR\n22. 8. 1996 právnym zástupcom navrhovateľa tento (okrem informácií súvisiacich s\nhospodárením s majetkom v Investičnom fonde PSIPS, a. s., Banská Bystrica,\nRudlovská cesta 85, čo je ale otázka súvisiaca s meritom veci) žiadal, aby Najvyšší\nsúd SR podľa možnosti, čo najskôr prejednal ich žalobu a vyniesol rozhodnutie.\nListom z 27. 9. 1996 pod názvom „informácia“ zástupca navrhovateľa z dôvodu\nvydania predbežného opatrenia Ministerstvom financií SR žiadal opätovne Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky o čo najskoršie prejednanie žaloby a rozhodnutie vo veci\nsamej.\n\n7\n\nOdvolávajúc sa na ustanovenie § 6 Občianskeho súdneho poriadku 1. októbra\n1996 podal zástupca navrhovateľa na Najvyšší súd SR návrh na prerušenie konania č.\n4 Sž 41/96 z dôvodu, že 20. 3. 1996 sa začalo na Obvodnom súde Bratislava I.\nkonanie o určenie neplatnosti doručenia rozhodnutia Ministerstva financií SR č.\n002/1996 SAN z 15. 1. 1996. V závere návrhu zástupca navrhovateľa žiada o\noznámenie termínu pojednávania veci v prípade, ak súd konanie nepreruší.\nNa návrh navrhovateľa na prerušenie konania vo veci 4 Sž 41/96, ako aj na\nspäťvzatie návrhu, odpovedal predseda senátu Najvyššieho súdu SR 18. 10. 1996, že\nnávrhom na prerušenie konania sa súd nezaoberal z dôvodu, že 30. septembra 1996\nuž vo veci rozhodol a to tak, že žalobu zamietol.\nPokiaľ ide o späťvzatie žaloby v plnom rozsahu v liste sa uvádza, že tento\npostup vzhľadom na uvedené dôvody neprichádza do úvahy, lebo súd je rozhodnutím\nzo dňa 30. septembra 1996 viazaný.\nKde je právo, tam je aj právna ochrana. Túto klasickú zásadu napĺňa druhá\nhlava Ústavy SR, ktorej ustanovenia prvého a siedmeho oddielu majú akcesorickú\npovahu k právam a slobodám garantovaným v oddiele druhom až šiestom a spolu so\nzákladnými princípmi právneho štátu vyjadrenými v čl. 1 a čl. 2 Ústavy SR tvoria\nrámec ústavnoprávnej ochrany práv a slobôd.\n\nPrávo na súdnu ochranu je podľa druhej hlavy, siedmeho oddielu Ústavy SR\nsúčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jasne a jednoznačne to ustanovuje čl.\n46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Podľa odseku 2\ncitovaného ústavného článku, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\n\n8\n\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Právo na súdnu ochranu\nalebo inak nazývané právo na prístup k súdu a na spravodlivý súdny proces zahŕňa,\nokrem záruk inštitucionálnej povahy (zriadenie súdu), aj záruky procesné. Ústavné\nsúdnoprocesné princípy garantované v civilnom aj v trestnom konaní čl. 47 ods. 3,\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR sú predovšetkým princíp rovnosti strán (všetci účastníci sú\nsi v konaní rovní). Druhým procesným princípom je verejné prerokovanie veci. S\nverejným\n\nprerokovaním\n\n(prejednávaním)\n\nveci\n\nsúvisí\n\nprincíp\n\nústnosti\n\na\n\nbezprostrednosti s právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Lehota, v\nktorej má byť vec prejednaná, má byť bez zbytočných prieťahov. Verejnosť možno\nvylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nÚstavné garancie domáhania sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne, sú z hľadiska spôsobu\npodmienené, resp. odkazujúce na zákon. Tento postulát je vyjadrený už v základnom\nustanovení čl. 46 ods. 1, ako aj v delegujúcom ustanovení ods. 4 citovaného článku\nÚstavy SR.\nV posudzovanom prípade je to najmä Občiansky súdny poriadok (OSP),\nkonkrétne najmä ustanovenia uvedené navrhovateľom (§ 6, § 96, § 156 ods. 1 a ods.\n3 a § 250f OSP), ale aj ďalšie § 115 a 116 OSP; § 5, 7 a 8 zákona o súdoch a\nsudcoch\nč. 335/1991 Zb. a zákon o správnom konaní č. 71/1967 Zb.\n.\nNavrhovateľ v posudzovanom prípade postupoval zákonom ustanoveným\npostupom, keď na vecne a miestne príslušný súd, splniac tiež ďalšie podmienky\nkonania, podal návrh - žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu.\nO žalobe Najvyšší súd SR rozhodol spôsobom upraveným v ustanovení §\n250f OSP bez pojednávania.\n\n9\n\nV konaní o podnete je vylúčené hodnotiť súlad, či nesúlad ústavnosti\nustanovenia § 250f OSP. Je nespochybniteľné, že možnosť postupu súdu podľa\ncitovaného ustanovenia je výnimkou, či prelomením zásady verejnosti, ústnosti a\nbezprostrednosti prerokovania veci.\nVýnimočnosť použitia postupu podľa ustanovenia § 250f OSP je znásobený\ntiež charakterom\n\nsprávneho súdnictva. Inštitút správneho súdnictva je vo\n\nvšeobecnosti chápaný ako preskúmavanie zákonnosti aktov verejnej správy súdom,\nktorého podstatou je ochrana práv fyzických a právnických osôb pred nezákonným\nrozhodnutím orgánov výkonnej moci a pred prípadným zneužitím výkonnej moci.\nSlovenská právna úprava správneho súdnictva (recipovaná z právneho poriadku\nprávneho predchodcu štátu) je založená na zásade jednoinštančného konania s\nvylúčením (okrem výnimky) opravných prostriedkov. Už samotný fakt, že v\nsprávnom súdnictve sa preskúmava len zákonnosť správneho rozhodnutia a nekoná sa\no samotnom práve, je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva považované za\nneúplnú (obmedzenú) jurisdikciu.\nPreto charakter výnimky postupu podľa § 250f OSP ho predurčuje k tomu, aby\npoužitie tohto postupu bolo dôsledne zvážené a aby bolo prísne sledované splnenie\nvšetkých podmienok možnosti jeho použitia. Nestačí konštatovanie, že ide len o\nposúdenie právnej otázky.\nZo znenia § 250f OSP „v jednoduchých prípadoch, najmä ak je nepochybné,\nže správny orgán vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a ak ide len o\nposúdenie právnej otázky, môže súd bez pojednávania rozhodnúť o žalobe\nrozsudkom“ vyplýva, že postup podľa citovaného ustanovenia je možný len v prípade\nsplnenia všetkých kumulatívnych podmienok. Základnou podmienkou postupu podľa\n§ 250f OSP je, že v konaní ide o jednoduchý prípad. Najvyšší súd SR sa v rozsudku\nvôbec nezmieňuje, prečo považoval prejednávanú vec za jednoduchú, či bol správne\nzistený skutkový stav, ale len konštatoval, že ide len o posúdenie právnej otázky.\n\n10\n\nÚstavný súd vychádza z názoru (ktorý je konformný s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva), že konanie o poskytnutí ochrany právam a slobodám sa\nposudzuje komplexne a že nedostatky spôsobené v jednom štádiu konania alebo na\njednom stupni, môžu byť reparované na inom stupni. Ako už bolo uvedené, konanie v\nsprávnom súdnictve je jednostupňové , čím správne senáty sú jediným súdom\n(súdnym tribunálom), kde môže fyzická alebo právnická osoba realizovať svoje\nprávo na súdnu ochranu. V danom prípade pred „jediným tribunálom“ - senátom\nNajvyššieho súdu SR bolo postupované spôsobom, ktorý vylúčil ústnosť, verejnosť a\nprítomnosť účastníka v súdnom konaní.\nPostup podľa ustanovenia § 250f OSP je síce v slovenskej úprave správneho\nsúdnictva zákonným postupom, ale možno ho aplikovať len v prípade, že účastník\nmal možnosť byť vypočutý aspoň pred správnym orgánom a vyjadriť sa k\nprejednávanej veci. Navrhovateľ nemal túto možnosť ani pred správnym orgánom Ministerstvom financií SR, ani v konaní pred Najvyšším súdom SR, a to napriek\nskutočnosti, že sa svojho ústavného práva písomne niekoľkokrát dovolával.\nIde predovšetkým o princíp verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní\nveci. Aj v tomto smere navrhovateľ postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, keď sa verejnosti a ústnosti konania nevzdal, ale\nvýslovne sa jej dožadoval. Princíp verejnosti\n\nnie je\n\nabsolútny, to znamená,\n\numožňuje už spomenuté výnimky, jednak z hľadiska stupňov konania (judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje verejnosť aspoň na jednom stupni), ako\naj zákonných dôvodov čl. 48 ods. 2 druhá veta Ústavy SR (§ 116 OSP). Výnimky z\nprincípu\n\nverejnosti sa\n\nale vzťahujú na súdne pojednávanie, nie na vyhlásenie\n\nrozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná. Vyplýva to z\ndoslovného znenia čl. 142 ods. 3 Ústavy SR „rozsudky sa vyhlasujú v mene\nSlovenskej republiky a vždy verejne“. S touto dikciou je totožné aj ustanovenie\n§ 8 zákona o súdoch a sudcoch. Obdobná povinnosť je v ustanovení § 156 ods. 1\nOSP. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia OSP „rozsudok sa vyhlasuje spravidla\nhneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo, „ak to nie je možné, súd na\nvyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na tri dni“. Rozsudok Najvyššieho súdu\n\n11\n\nSR 4 Sž 41/96 nebol vyhlásený verejne, čím bolo postupované v rozpore s čl. 142\nods. 3 Ústavy SR pri súčasnom nesplnení povinností uložených súdu vyššie\nuvedenými zákonmi, teda zákonom ustanoveným postupom.\nV konaní na základe prijatého podnetu Investičného fondu PSIPS, a. s., Banská\nBystrica, Rudlovská cesta 85, Ústavný súd SR posudzoval namietané porušenie\nústavného práva navrhovateľa na súdnu ochranu z hľadiska ústavných postulátov, tak\nako vyplývajú z vyjadrenia v článkoch Ústavy SR, ktoré upravujú právo na súdnu a\ninú právnu ochranu, vrátane zákonného postupu upraveného v príslušných, na\nposudzovaný prípad sa vzťahujúcich zákonných ustanovení a zistil, že v tomto\nkonaní neboli dodržané súdnoprocesné princípy, resp. záruky spravodlivého procesu,\nktorý tieto ústavné princípy bližšie v zákonoch reglementujú. To je takým porušením\nzákona, ktoré je súčasne v priamej príčinnej súvislosti s porušením ústavných\nčlánkov, ktoré (právo na spravodlivý súdny proces) súdnoprocesné princípy\n(civilného procesu), teda ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu garantujú\n(čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 142 ods. 3 Ústavy SR).\nPokiaľ ide o namietané zbytočné prieťahy v konaní, Ústavný súd SR sa\nnestotožnil z názorom navrhovateľa, resp. túto námietku neposudzoval z dôvodu, že\nzbytočnosť prieťahov navrhovateľ ničím neodôvodnil a rovnako\n\nnepreukázal\n\nvyužitie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach a\nobvodoch\nsúdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách\nprísediacich (zákon o štátnej správe súdov), čo pri podnete Ústavný súd SR\nzohľadňuje. Preto Ústavný súd SR ako súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124\nÚstavy SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 18. februára 1998\n\n12\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr.\n\nČernák\npredseda senátu\n\n13\n\nJúlius", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8219ec77-8094-47c8-a257-64cda3f4e10f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.443.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 443/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 443/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.443.2020.1"}, {"guid": "ussr:dfb27789-6d6d-458b-8a2a-6ba0cfdc2640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.238.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 238/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 238/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.238.2016.1"}, {"guid": "ussr:cdebca18-89af-4a16-9b64-82fc0fff45e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:32d5e877-8057-49a1-9a75-5057e55d6212", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2013 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32d5e877-8057-49a1-9a75-5057e55d6212"}, {"guid": "ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/01 z 4. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa"}, {"guid": "ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 301, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:5c356c10-3fd9-46a2-bf7e-cc607b58b312", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.6.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 6/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 6/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.6.2000.1"}, {"guid": "4badf4b1-d4a9-4833-b8c5-aeb8779f2e60:ba380c6e-d386-41c3-8809-e64fd33a6196", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5411204164.2", "spisova_znacka": "4Obdo/36/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 z 22. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5411204164.2"}, {"guid": "4badf4b1-d4a9-4833-b8c5-aeb8779f2e60:e66c0bf4-c70b-4ed6-ba4e-fdfe466c84cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5411204164.2", "spisova_znacka": "4Obdo/36/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 z 22. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5411204164.2"}, {"guid": "4badf4b1-d4a9-4833-b8c5-aeb8779f2e60:7b17e65e-2979-4163-9177-fe86170507f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5411204164.2", "spisova_znacka": "4Obdo/36/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 z 22. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5411204164.2"}, {"guid": "4badf4b1-d4a9-4833-b8c5-aeb8779f2e60:7e54e762-7fb4-47a3-8d3a-6e1b00346366", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5411204164.2", "spisova_znacka": "4Obdo/36/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 z 22. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5411204164.2"}, {"guid": "fd5b4ac0-3d44-4860-8142-190b02f9ad73:45394079-8e57-489a-ba54-b0fbbcd01c68", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1205209010.7", "spisova_znacka": "16Co/89/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/89/2023 z 4. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1205209010.7"}, {"guid": "21a6b2dc-5b3a-43f3-87b6-6602f862ce0d:96925899-5af3-4bbb-bc06-d8d739d9ca15", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6614213410.1", "spisova_znacka": "17Co/314/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/314/2015 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6614213410.1"}]}