{"guid": "ussr:8fe1c9a9-64c8-4841-87ea-fe9220c77dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2015 z 1. 6. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 578/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-06-01", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "nazov": "čl. 36 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8fe1c9a9-64c8-4841-87ea-fe9220c77dbd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 578/2015-60\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť Slovenskej záručnej a rozvojovej\nbanky, a. s., Štefánikova 27, Bratislava, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nRELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nMgr. Marián Masarik, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20, čl.\n46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 Listiny základných práv\na slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 CoKR 6/2013 z 30. apríla 2014, za účasti\nKrajského súdu v Prešove, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s., na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n4 CoKR 6/2013 z 30. apríla 2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 CoKR 6/2013 z 30. apríla 2014\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý uhradiť Slovenskej záručnej a rozvojovej\nbanke, a. s., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat\ncentov) na účet jej právnej zástupkyne Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o.,\nDvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2014\nfaxovou správou a 6. augusta 2014 poštou doručená sťažnosť Slovenskej záručnej\na rozvojovej banky, a. s., Štefánikova 27, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách\naj „sťažovateľ“), právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o.,\nDvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Marián Masarik,\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 CoKR 6/2013 z 30. apríla\n2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (banka) ako veriteľka na\nzáklade úverovej zmluvy č. U30 50910-2006 z 15. mája 2006 (ďalej len „úverová zmluva“)\nposkytla obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej\n\n2\n\nlen „dlžník“ alebo „žalovaná“), úver v sume 11 700 000 Sk pri úrokovej sadzbe vo výške\n3M BRIBOR + 1,8 % p. a. na financovanie kúpnej ceny polyfunkčnej budovy a zriadenie\ncentra pohrebných služieb s dobou splatnosti do 21. septembra 2015 v znení neskorších\ndodatkov (podľa dodatku č. 3 k úverovej zmluve, ktorý bol uzavretý 1. marca 2010, došlo\nk zmene výšky úrokovej sadzby na EURIBOR + 3,5 % p. a.).\nUznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 R 5/2010\nz 21. júna 2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 121/2010 z 24. júna 2010,\nbola povolená reštrukturalizácia dlžníka a bola ustanovená správkyňa\n\n,\n\n(ďalej len „správkyňa“).\nSťažovateľka uvádza, že «v lehote na prihlásenie pohľadávok si prihlásil svoju\nzabezpečenú pohľadávku vo výške 317 114,72 EUR z titulu poskytnutého úveru podľa\núverovej zmluvy. V lehote na popieranie pohľadávok však bola pohľadávka sťažovateľa ako\nveriteľa zo strany správcu popretá v celom rozsahu (a to čo do právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia ako aj poradia zabezpečovacieho práva). Správca\nv reštrukturalizačnom konaní dňa 19. 08. 2010 poprel celú pohľadávku sťažovateľa ako\nveriteľa a ako dôvod popretia právneho dôvodu a výšky pohľadávky uviedol: „Pohľadávku\npopieram z dôvodu, že veriteľ si svoje právo neprihlásil riadne a spôsobom ustanoveným\nzákonom, keďže prihláška veriteľa je neurčitá, nejasná a nezrozumiteľná a v rozpore\ns obsahom príloh, ktoré veriteľ pripojil k prihláške. Taktiež prihlášku popieram z dôvodu\nspornosti právneho dôvodu vzniku pohľadávky a vymáhateľnosti pohľadávky. Ako vyplýva\nz príloh a tiež z textu prihlášky, časť prihlásenej sumy v čase podania prihlášky nebola\nsplatná. Jednotlivé splátky úveru sa stanú splatné až v budúcnosti, vždy v mesačných\nintervaloch. Z prihlášky však nie je zrejmé, aká časť prihlásenej sumy veriteľa už je splatná\na aká časť prihlásenej sumy sa stane splatná v budúcnosti. Veriteľ si svoj nárok prihlásil\njednou prihláškou, avšak veriteľ si mal svoje pohľadávky - jednotlivé splátky úveru, ktoré sa\nstanú splatné v budúcnosti, prihlásiť ako podmienené pohľadávky pre každú splátku\nosobitne s uvedením podmienky - uplynutie času.».\n\n3\n\nZ uvedeného dôvodu sa sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne v konaní\npred okresným súdom domáhala proti žalovanej určenia pravosti popretej pohľadávky.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. l Cbi 19/2010 z 21. marca 2011 žalobu sťažovateľky\no určenie popretej pohľadávky zamietol. Následne krajský súd na základe odvolania\nsťažovateľky rozsudkom sp. zn. 4 CoKR 1/2011 z 21. decembra 2011 rozsudok súdu prvého\nstupňa zmenil a žalobe sťažovateľky vyhovel.\nZo sťažnosti ďalej vyplýva, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolacieho súdu sp. zn. 1 Obdo 7/2012 z 30. apríla 2013 bol\nrozsudok odvolacieho súdu z 21. decembra 2011 zrušený a vec bola krajskému súdu vrátená\nna ďalšie konanie. Podľa sťažovateľky dovolací súd „je toho názoru, že pri rozhodovaní\no určení popretej pohľadávky nemohol pri posudzovaní prihlášky žalobcu v otázke\nsplatnosti záväzku dlžníka v reštrukturalizačnom konaní vychádzať z analógie legis, pretože\nustanovenie § 46 ZKR upravuje splatnosť záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením\nkonkurzu ako účinok vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú za splatné“.\nNa základe rozhodnutia dovolacieho súdu následne krajský súd rozsudkom\n4 CoKR 6/2013 z 30. apríla 2014 rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým žalobu\nsťažovateľky o určenie popretej pohľadávky zamietol, ako vecne správny potvrdil. Podľa\nsťažovateľky krajský súd dospel k záveru, že „žalobca... mal si prihlasovať pohľadávky\nsplatné v budúcnosti ako podmienené pohľadávky. Preto rozhodnutie okresného súdu je\nsprávne, pokiaľ návrh žalobcu zamietol, keď si žalobca nesprávne jednou prihláškou\nprihlásil celú pohľadávku z úveru vrátane doposiaľ nesplatných splátok úveru, ktoré ale\nmal prihlásiť samostatnými prihláškami ako podmienené pohľadávky s uvedením\npodmienky - uplynutia času (dátum splatnosti jednotlivých splátok podľa § 120 ods. 3 ZKR).\nTo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu v tejto veci.“.\nPodľa sťažovateľky arbitrárnosť napadnutého rozsudku krajského súdu spočíva\n„v extrémnom nesúlade právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami,\nv interpretácii, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom súdnej a právnej praxe (odklon od\nustálených právnych názorov súdnej a právnej praxe bez toho, aby boli dostatočne uvedené\n\n4\n\ndôvody rozhodnutia), v nerešpektovaní kogentných kategorických noriem nedovoľujúcich\nodchýlky od určených práv a noriem a nepripúšťajúcich výnimky, resp. v jej interpretácii,\nako aj v hodnotení dôkazov, ktoré bolo vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného\nracionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté\nskutkové závery“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka tvrdí, že «formalistickým prístupom krajského súdu\nv napadnutom rozsudku bol zmarený základný zmysel a účel sťažovateľom požadovanej\nsúdnej ochrany (pred nezákonným postupom správcu), ale aj zabránilo v prístupe k súdnej\nochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať\nsťažovateľovi ako účastníkovi konania.\nV predmetnom prípade je nespochybniteľné, že sťažovateľ ako banka, ktorá\npreukázateľne poskytla dlžníkovi úver, je nositeľom hmotného práva, t. j. má voči dlžníkovi\npohľadávku. Pohľadávka sťažovateľa ako veriteľa riadne vznikla pred začatím\nreštrukturalizačného konania bez ohľadu na skutočnosť, že účastníci úverovej zmluvy si\ndohodli „splátkový kalendár“, ktorý je len dohodou o predĺžení lehoty splatnosti\njednotlivých splátok úveru (t. j. o splácaní existujúcej pohľadávky veriteľa). Sťažovateľ má\nza to, že nie je ústavne udržateľné, aby formalistickým prístupom (správcu i všeobecných\nsúdov), dokonca bez náležitej opory v dotknutých ustanoveniach ZKR, sťažovateľ pri\nprocesnom uplatňovaní svojho jednoznačného práva (prihláškou i následne iniciovaným\nincidenčným konaním) bol reálne zbavený svojich práv a bolo mu odňaté i právo na súdnu\nochranu (postupom všeobecných súdov; konkrétne najmä napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu). Sťažovateľ poukazuje na to, že v reštrukturalizácii v konečnom dôsledku ani nemá\nzásadnejší význam, či si veriteľ prihlási splatnú alebo nesplatnú pohľadávku, pretože\ns týmto sa aj tak musí vyporiadať plán. Rozhodujúcou otázkou má byť, či je sťažovateľ ako\nveriteľ nositeľom (hmotného) práva. Zákon (ZKR) pritom ani vôbec neupravuje, že by si\nveritelia mali prihlasovať prihláškami do reštrukturalizácie len splatné pohľadávky, a ani\nto, že by si mali nesplatné pohľadávky prihlasovať ako podmienené.».\nSťažovateľka tiež tvrdí, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku\n„vôbec nevyporiadal s podstatnými argumentmi sťažovateľa ani ústavne konformným\n\n5\n\nspôsobom neodôvodnil odklon od svojho predchádzajúceho rozhodnutia... Krajský súd...\nbez vysvetlenia preberá odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré potvrdzuje, akoby bol\nkrajský súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, ktorým však takto viazaný nebol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením zo dňa 30. 04. 2013\nč. k. 1 Obdo/7/2012-264 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove ako\nodvolacieho súdu zo dňa 21. 12. 2011 č. k. 4 CoKR/1/2011-255 zrušil a vrátil vec krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. Z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu však vyplýva viazanosť\nprávnym názorom len v jedinej právnej otázke (str. 14 predmetného rozhodnutia) a krajský\nsúd nebol viazaný žiadnym iným právnym názorom najvyššieho súdu.\nZ právneho názoru najvyššieho súdu nevyplývajú závery, ku ktorým dospel krajský\nsúd s odvolaním sa na rozhodnutie najvyššieho súdu.“.\nSťažovateľka svoje tvrdenie o porušení ňou označených práv zakladá najmä na\ntýchto skutočnostiach:\n«Pohľadávka sťažovateľa popretá správcom bola prihlásená riadne a včas.\nPrihláška pohľadávky bola podaná v potrebnom počte rovnopisov nielen u správcu, ale aj\nna súde, bola podaná na predpísanom tlačive, prihláška obsahovala všetky náležitosti\nvyžadované zákonom, bola podpísaná, datovaná, správne vyplnená a boli k nej priložené\nvšetky relevantné prílohy. Keďže pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom,\npohľadávka bola do reštrukturalizačného konania prihlásená ako zabezpečená s tým, že\nv súlade s citovaným ustanovením § 122 ods. 2 ZKR bol v prihláške uvedený aj druh,\nporadie a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva spolu s určením majetku, ktorým je\nzabezpečená ako aj suma, do ktorej je zabezpečená. Údaje v nej uvedené boli preukázané\nkópiami relevantných dokumentov, ktoré sú prílohou prihlášky.\nTáto skutočnosť bola potvrdená správcom (správkyňou) listom zo dňa 30. 07. 2010,\nv ktorom uviedla: „Týmto potvrdzujem, že doručená prihláška spĺňa všetky náležitosti\npodľa § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a možno ju\npovažovať za úplnú...\nPrávny dôvod vzniku pohľadávky nie je sporný. Právnym dôvodom vzniku\npohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej veriteľovi vznikla pohľadávka.\n\n6\n\nPohľadávka žalobcu vznikla poskytnutím finančných prostriedkov žalovanému na základe\núverovej zmluvy.\nOkrem toho aj žalovaný uznal dlh vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy, a to\nvo forme notárskej zápisnice N 98/2006, Nz 20504/2006, NCRis 20416/2006 spísanej dňa\n26. 05. 2006, ktorá bola prílohou č. 6 prihlášky pohľadávky.\nSťažovateľ má za to, že pohľadávka je vymáhateľná a v tomto prípade neobstojí ani\npopretie pohľadávky z dôvodu spornosti vymáhateľnosti pohľadávky... Vychádzajúc\nzo skutočnosti,\n\nže\n\nžalovaný\n\nbez\n\nupovedomenia\n\nsťažovateľa\n\npodal\n\nnávrh\n\nna\n\nreštrukturalizáciu, je zrejmé, že sa jeho finančná situácia podstatne zhoršila a ohrozila\nriadne splácanie poskytnutého úveru, žalovaný je v omeškaní so splácaním svojho záväzku\nvoči sťažovateľovi, a preto sťažovateľ bol oprávnený v zmysle bodu 8.1. článku VIII.\núverovej zmluvy nielen požadovať splatenie úveru vrátane úrokov i poplatkov jednorazovo\npred termínom splatnosti, uplatniť právo vyplývajúce zo zabezpečenia úveru ale aj vymáhať\npohľadávku v zmysle platných právnych predpisov. Realizácia výkonu práv sťažovateľa\nvyplývajúcich z uvedeného ustanovenia úverovej zmluvy sa stala značne obmedzenou, čím\nbol sťažovateľ ako veriteľ jednoznačne postavený do znevýhodňujúceho postavenia, čo však\nneznamená, že vymáhateľnosť pohľadávky, ktorá mimochodom nie je ani premlčaná, je\nsporná.\nS názorom správcu (správkyne), že sťažovateľ ako veriteľ si mal svoje pohľadávky\njednotlivé splátky úveru, ktoré sa stanú splatné v budúcnosti, prihlásiť ako podmienené\npohľadávky pre každú splátku osobitne s uvedením podmienky - uplynutie času, sa\nsťažovateľ taktiež nestotožňuje.\nSprávca (správkyňa) k uvedenému názoru dospel na základe analógie, pričom\nvychádzal z toho, že aj leasingové spoločnosti si samostatnými prihláškami prihlasujú\njednotlivé budúce splátky fakturované svojim klientom samostatne. Odignoroval skutočnosť,\nže ako podmienené pohľadávky sa prihlasujú len pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti.\nAplikácia tejto analógie na daný prípad nie je adekvátna, nakoľko podľa názoru\nsťažovateľa splatnosť jednotlivých splátok vyplývajúcich z úverovej zmluvy nemožno\nstotožňovať so vznikom pohľadávky, a najmä nie vtedy, ak z príloh podanej prihlášky ako aj\nz vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že sťažovateľ má a eviduje vo svojom\ninformačnom systéme len jednu pohľadávku, ktorá už vznikla na základe úverovej zmluvy.\n\n7\n\nPodľa názoru sťažovateľa bola prihlásená pohľadávka čo do právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti, výšky, nesporná. Pohľadávka bola zabezpečená zabezpečovacím právom,\na preto bola pohľadávka do reštrukturalizačného konania prihlásená ako zabezpečená...\nKeďže k zániku zabezpečenej pohľadávky nedošlo a nedošlo ani k zániku záložného práva,\npodľa názoru sťažovateľa prihlásené zabezpečovacie právo stále trvá a preto by mala byť\nuznaná nielen jeho existencia, ale aj prihlásené poradie...\nPodľa názoru sťažovateľa popretím prihlásenej pohľadávky správcom (správkyňou)\nbez prihliadnutia na vyjadrenia dlžníka a sťažovateľa ako veriteľa, neporovnaním\nprihlásenej pohľadávky s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov\ndlžníka sa správca dopustil porušenia dotknutej úpravy ZKR a tým, že nepostupoval\ns odbornou starostlivosťou a pohľadávku sťažovateľa poprel v plnom rozsahu, poškodil\nsťažovateľa ako veriteľa a znemožnil aj výkon jeho práv vyplývajúcich zo ZKR.»\nV tejto súvislosti sťažovateľka namieta, že tak krajský súd, ako aj okresný súd „mali\nprihliadať nielen na to, že ZKR nezakazuje prihlásiť do reštrukturalizačného konania\nnesplatnú pohľadávku (v zmysle ústavného princípu čo nie je zákonom zakázané je\ndovolené), a ďalej mali vo svojich rozhodnutiach zohľadniť a riadne odôvodniť aj\nnasledovné otázky:\ni) ZKR neupravuje splatnosť nesplatných záväzkov dlžníka v dôsledku povolenia\nreštrukturalizácie,\nii)\n\nZKR\n\nneupravuje\n\nspôsob\n\nprihlasovania\n\nnesplatnej\n\npohľadávky\n\ndo\n\nreštrukturalizačného konania,\niii) v žiadnom ustanovení ZKR neukladá veriteľom povinnosť prihlasovať do\nreštrukturalizačného konania nesplatné časti pohľadávok samostatne a splatné časti\npohľadávok samostatne...,\niv) v žiadnom ustanovení ZKR neukladá veriteľom povinnosť prihlasovať do\nreštrukturalizačného konania nesplatné splátky úveru samostatnými prihláškami ako\npodmienené pohľadávky s uvedením podmienky - uplynutia času, tak ako to uviedol krajský\nsúd v odôvodnení napadnutého rozsudku s odvolaním sa na to, že je to vraj názor\nNajvyššieho súdu a vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu v tejto veci (podľa názoru\nsťažovateľa z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tento záver vôbec\n\n8\n\nnevyplýva, a preto ho ani nemožno považovať za názor Najvyššieho súdu SR – tento názor\nje účelovo vykonštruovaný krajským súdom a v rozpore s Uznesením Najvyššieho súdu\nč. k. 1 Obdo/7/2012-264 zo dňa 30. 04. 2013) – tento právny názor nemá oporu ani v ZKR\nani v právnej a súdnej praxi,\nv) taktiež mali prihliadať aj na účel a zmysel ZKR a zohľadniť nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. ÚS 306/2010 vydaný v súvislosti s problematikou upravujúcou práva na ochranu\npred diskrimináciou v spojení s právom na súdnu ochranu...“.\nKeďže súdy (okresný súd i krajský súd) podľa názoru sťažovateľky „pri\nrozhodovaní na vyššie uvedené vôbec neprihliadali a svoje rozhodnutia dostatočne a\npresvedčivo neodôvodnili... ich rozhodnutia úplne popierajú základ ZKR, obchádzajú jeho\nzmysel ako aj účel“, porušili tým jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 36 listiny a tiež právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. K zásahu do označených práv došlo podľa sťažovateľky navyše aj\n„nevyslovením prípustnosti podania dovolania voči napadnutému rozsudku vo výroku\nsvojho potvrdzujúceho rozsudku...“, v dôsledku čoho jej krajský súd svojím postupom\n„odňal možnosť konať pred súdom“.\nV súvislosti s námietkami voči napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka\npoukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob 216/2012\nz 19. decembra 2012, z ktorého podľa nej vyplýva potvrdenie správnosti jej postupu pri\nprihlasovaní pohľadávky v reštrukturalizácii dlžníka.\nPodľa sťažovateľky rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 CoKR 6/2013 z 30. apríla\n2014 došlo aj k porušeniu čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu. V tejto\nsúvislosti argumentuje tým, že „v Obchodnom vestníku 224/2010 dňa 23. 11. 2010 bolo\nzverejnené Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 11. 2010 sp. zn. 1 R/5/2010,\nktorým súd rozhodol, že potvrdzuje reštrukturalizačný plán dlžníka v znení prijatom\nschvaľovacou schôdzou dňa 26. 10. 2010, ktorý je prílohou tohto uznesenia, končí\nreštrukturalizáciu dlžníka...\n\n9\n\nPlán, potvrdený súdom, spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práv, a preto ho možno\npovažovať za inú právnu skutočnosť. Avšak až v prípade, ak súd právoplatne rozhodne\nv konaní\n\no\n\nurčení\n\npohľadávky,\n\nmožno\n\nvyvodiť\n\núčinky\n\nsúdom\n\npotvrdeného\n\nreštrukturalizačného plánu vo vzťahu k tejto pohľadávke.\n... nezákonným potvrdením reštrukturalizačného plánu zaniklo sťažovateľovi právo\ndomáhať sa uspokojenia pôvodných pohľadávok od spoludlžníkov a ručiteľov dlžníka\na z majetku tretích osôb a nezákonným potvrdením rozsudku okresného súdu napadnutým\nrozsudkom krajského súdu nie je v zmysle citovaného ustanovenia § 124 ods. 6 ZKR možné\npohľadávku vymáhať ani od dlžníka. Sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom jednoznačne\npoškodený.“.\nPorušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy spočíva podľa sťažovateľky v tom, že „napadnutým rozsudkom, ktorému\npredchádzal nezákonný postup správcu, bol sťažovateľ znevýhodnený a vylúčený\nz uplatňovania svojich práv účastníka reštrukturalizačného konania...“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove 4 CoKR/6/2013-287 zo dňa 30. 04. 2014 porušené\nboli.\n2. Základné práva sťažovateľa... vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove 4 CoKR/6/2013-287 zo dňa 30. 04. 2014 porušené boli.\n3. Základné právo sťažovateľa... na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove 4 CoKR/6/20 13-287\nzo dňa 30. 04. 2014 porušené bolo.\n\n10\n\n4. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 4 CoKR/6/2013-287 zo dňa 30. 04. 2014 sa\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n5. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi... trovy konania na účet jej\nprávnej zástupkyne Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o... do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľ uplatňuje a vyčísľuje náhradu trov právneho\nzastúpenia ku dňu podania sťažnosti vo výške 340,90 Eur vrátane DPH...“\nPodľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka\nvzhľadom na hroziaci vznik ďalšej ujmy  vrátenie zábezpeky v sume 63 423 € uhradenej\njej dlžníkom v zmysle reštrukturalizačného plánu  tiež navrhuje, aby ústavný súd odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn. 4 CoKR 6/2013 z 30. apríla\n2014 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 Cbi 19/2010 z 21. marca 2011 do\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením sp. zn. II. ÚS 578/2015\nz 10. septembra 2015 ju prijal na ďalšie konanie. Súčasne označeným uznesením nevyhovel\nnávrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 CoKR 6/2013\nz 30. apríla 2014 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 Cbi 19/2010\nz 21. marca 2011.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie účastníci konania po predchádzajúcej výzve\nústavného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil\nod ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako\naj s obsahom sťažnosti a listín k nej pripojených dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 15. októbra 2015\n(Spr 10084/2015, doručenom ústavnému súdu 22. októbra 2015) okrem iného uvádza:\n11\n\n„... Vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4 CoKR/6/2013 podľa\nnás odvolací súd konal v medziach svojej právomoci. Jeho úvahy napísané v dôvodoch\nrozhodnutia z 30. 4. 2014 vychádzajú z konkrétnych faktov prípadu, sú logické a majú\noporu v obsahu spisového materiálu. V dôvodoch rozsudku sú obsiahnuté také skutočnosti\nskutkového i právneho posúdenia veci, aké sú žiadané aplikáciou ustanovenia § 157 ods. 2\nO. s. p. Opätovne sa žiada poukázať na obsah rozsudku Krajského súdu vo veci sp. zn.\n4 CoKR/6/2013 i písomné vyjadrenie predsedu senátu k tejto veci.\nSťažovateľkin prejav nespokojnosti s napadnutými uzneseniami je potrebné hodnotiť\naj tak, že obsah základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR nie je zárukou toho, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníka konania. Základným atribútom je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby\nbol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne.\nPodľa nášho názoru, v predmetných veciach bol vyššie uvedený predpoklad\ndodržaný postupom odvolacieho súdu, aj obsah rozhodnutí je zákonný, nearbitrárny a\npreskúmateľný čo do dôvodov. Preto nie je možné z hľadiska doterajšieho stavu veci\nkonštatovať porušenie základných práv účastníka ... Odvolací súd, pokiaľ sa týka\nodôvodnenia rozhodnutia, využil možnosť danú § 219 O. s. p., že je možné sa obmedziť na\nodôvodnenie a skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia vydaného\nsúdom prvého stupňa. Odvolací súd tak skonštatoval správnosť dôvodov uvádzaných v\nodôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nNavrhuje preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť.“\nPredsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení odkazuje aj na stanovisko\npredsedu senátu, ktorý o veci sťažovateľky rozhodoval. Tento po uvedení genézy\npredmetného incidenčného konania zotrval na dôvodoch napadnutého rozsudku, pričom\nokrem iného uviedol:\n«Dňa 17. 9. 2010 bol podaný na OS Prešov návrh\n\n, proti odporcovi\n\n, o určenie popretej pohľadávky, pretože správkyňa\nodporcu v reštrukturalizačnom konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii /ZKR/ poprela pohľadávku navrhovateľa ako veriteľa odporcu\n\n12\n\nz úverovej zmluvy č. U3050910 - 2006. Správkyňa poprela pohľadávku z dôvodu, že veriteľ\nsi svoje právo neprihlásil riadne a spôsobom ustanoveným zákonom, keďže prihláška\nveriteľa je neurčitá, nejasná a nezrozumiteľná a v rozpore s obsahom príloh, ktoré veriteľ\npripojil k vyhláške. Z prihlášky nie je zrejmé, aká časť prihlásenej sumy veriteľa je splatná\na aká časť prihlásenej sumy sa stane splatná v budúcnosti. Veriteľ si mal svoje pohľadávky\n- jednotlivé splátky úveru, ktoré sa stanú splatné v budúcnosti, prihlásiť ako podmienené\npohľadávky pre každú splátku osobitne s uvedením podmienky - uplynutie času. Podľa\nnavrhovateľa, pohľadávku prihlásil riadne a včas, je zabezpečená zabezpečovacím právom\na veriteľ nemusel prihlasovať budúce splátky úveru ako podmienené pohľadávky.\nOS Prešov rozsudkom zo dňa 21. 3. 2011 č. k. 1 Cbi 19/2010-166 žalobu zamietol.\nPodľa názoru OS veriteľ si mohol v reštrukturalizačnom konaní jednou prihláškou uplatniť\nlen splatné pohľadávky a nezaplatené nesplatné pohľadávky ako podmienené pohľadávky\nsamostatnými prihláškami. Správkyňa postupovala správne.\nNa odvolanie navrhovateľa KS v Prešove rozsudkom zo dňa 21. 12. 2011\nč. k. 4 CoKR/1/2011-225 zmenil rozsudok OS Prešov a určil, že navrhovateľ je veriteľom\npohľadávky prihlásenej do reštrukturalizačného konania vo výške 317.114,72 eur z\núverovej zmluvy. Povinnosťou navrhovateľa ako veriteľa bolo podľa § 121 ZKR prihlásiť\nsvoju pohľadávku jednou prihláškou, t. j. aj splátky úveru splatné v budúcnosti. Nesplatné\npohľadávky sa nemajú prihlasovať osobitnými prihláškami ako podmienené pohľadávky.\nNa dovolanie odporcu NS SR uznesením zo dňa 30. 4. 2013 č. k. 1 Obdo 7/2012-264\nzrušil rozsudok KS v Prešove. Podľa odvolacieho súdu povinnosťou žalobcu ako veriteľa\nbolo prihlásiť celú pohľadávku z úveru, teda aj nesplatné mesačné splátky. Podľa\ndovolacieho súdu, reštrukturalizačné konanie zaťažuje súd zistiť a odhaliť spoločný záujem\nveriteľov pri kolektívnom uspokojení veriteľov a zabrániť individuálnemu uplatňovaniu či\nvýkonu práv jednotlivých veriteľov. Konkurzné konanie na rozdiel od konania\no reštrukturalizácii obsahuje v ustanovení § 46 ZKR úpravu splatnosti záväzkov úpadcu,\nktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, že vyhlásením konkurzu sa považujú za splatné.\nOdvolací súd nemohol v otázke splatnosti vychádzať z analógie legis, pretože ustanovenie\n§ 46 ZKR upravuje splatnosť záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu\núčinok vyhlásenia konkurzu tak, že sa nesplatné považujú za splatné. Pre nesprávny výklad\n\n13\n\nzákona dovolací súd zrušil rozsudok KS a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom je odvolací\nsúd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.\nKS súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v rozsudku zo dňa 30. 4. 2014\nč. k. 4 CoKR/6/2013-287 potvrdil rozsudok OS Prešov. Nie je možné jednou prihláškou\nprihlásiť celú úverovú pohľadávku, t. j. splátky splatné spolu so splátkami, ktoré nie sú\nzročné. Nezročné pohľadávky sa majú prihlásiť ako podmienené pohľadávky podľa § 120\nods. 3 ZKR.\nV sťažnosti navrhovateľa Ústavnému sudu SR sa vytýka rozhodnutiu KS v Prešove\narbitrárnosť napadnutého rozsudku KS v extrémnom nesúlade právnych záverov\ns vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami...\nAko predseda odvolacieho senátu k ústavnej sťažnosti navrhovateľa uvádzam toľko,\nže nepovažujem rozhodnutie senátu za rozhodnutie, ktoré by nespĺňalo náležitosti\ndostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia. Nepovažujem ho ani za\narbitrárne, vydané na základe svojvôle a v rozpore s doterajšou súdnou praxou. Pokiaľ\nodvolací súd v prvom rozsudku zmenil rozsudok Okresného súdu a vychádzal zo záveru, že\npodľa ZKR môže veriteľ jednej pohľadávky z jedného úverového vzťahu prihlásiť naraz\njednou prihláškou, nemusí deliť prihlášky na splatné a nesplatné, tzv. podmienené\npohľadávky, prihlasované osobitnou prihláškou. Dovolací súd však upozornil na nemožnosť\ntzv. analógie legis podľa § 46 ZKR, že po vyhlásení konkurzu sa nesplatné pohľadávky\nstávajú splatnými, čím ozrejmil potrebu „deliť“ pohľadávky z úveru na splatné a nesplatné\na osobitne\n\nsamostatne ich uplatniť v reštrukturalizácii ako podmienené pohľadávky.\n\nOdvolací súd bol aj upozornený na viazanosť týmto právnym názorom podľa § 243d ods. 1\nOSP. Preto nemôžem súhlasiť s výtkou navrhovateľa, že odvolací súd nebol viazaný\nprávnym názorom dovolacieho súdu a nedostatočne nezdôvodnil, prečo sa odchýlil od\nsvojich právnych úvah v prvom a druhom rozsudku. Tu sme boli usmernení dovolacím\nsúdom na právne hodnotenie nároku a spôsob prihlasovania pohľadávky z úveru do\nreštrukturalizácie s osobitným posúdením splatných a nesplatných pohľadávok.\nČo sa týka nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, je potrebné\nzvážiť možnosti dané OSP v § 219 ods. 2 OSP, že je možné sa obmedziť v odôvodnení na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Z hľadiska toho, že boli\nv doterajšom dokazovaní na OS, odvolacom súde i dovolacom vyjadrené právne závery\n\n14\n\nvo veci, ako účastníkov, tak súdov, a pre viazanosť v rozhodovaní závermi NS SR, preto ani\nodôvodnenie rozhodnutia KS zo dňa 30. 4. 2014 nemuselo byť rozsiahle, ale dávalo\ndostatočné právne závery k otázke nároku navrhovateľa a dôvodov, prečo jeho nároku\nnebolo vyhovené...»\nPo predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k sťažnosti v liste z 11. novembra 2015\n(ústavnému súdu doručenému 20. novembra 2015) vyjadril prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu aj dlžník ako dotknutý účastník konania vedeného krajským súdom pod\nsp. zn. 4 CoKR 6/2013, ktorý vo svojom liste najmä uvádza, že „... sa v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením sťažnosťou napadnutého rozsudku, ako aj so stanoviskom\npredsedníčky Krajského súdu v Prešove a predovšetkým so stanoviskom predsedu senátu,\nkeďže z predmetných písomností je zrejmé, že Krajský súd v Prešove ako odvolací súd\npostupoval v odvolacom konaní súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR\na v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne právne odôvodnil, na akom základe dospel\nk právnemu záveru o neodôvodnenosti žaloby.\nPrincipiálna právna otázka o spôsobe prihlasovania pohľadávok bola vyriešená\nv súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a v súlade so zachovaním princípu\nprávnej istoty a preto nemohlo dôjsť k porušeniu ústavných práv sťažovateľa...\nV súvislosti so správnosťou prihlasovania pohľadávok do reštrukturalizácie je nutné\nzdôrazniť, že zákon sankcionuje nesprávnosť prihlášky mimoriadne prísne, kedy sa na\nprihlášku v dôsledku napr. absencie akejkoľvek náležitosti neprihliada a preto máme za to,\nže nedôvodne ústretový výklad v prospech veriteľov je v priamom rozpore s účelom\nzákona...\nZároveň si dovoľujem v mene klienta požiadať, aby bola vec ústne prejednaná.“.\nDňa 25. mája 2016 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie podania dlžníka\nz 11. novembra 2015, v ktorom dlžník prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nna podporu svojej doterajšej argumentácie upriamuje pozornosť ústavného súdu na\ntú skutočnosť, že „mal sťažovateľ podať dovolanie v zmysle ust. 237 písm. f) O. s. p. (aj keď\nmu túto možnosť priamo odvolací súd nepriznal, avšak zákon túto sťažovateľovi dával) a nie\npriamo ústavnú sťažnosť, nakoľko tak vynechal z rozhodovania Najvyšší súd SR, ktorý\n\n15\n\nprávny názor vyslovil, v čoho dôsledku nie je možné preskúmať správnosť postupu\nodvolacieho súdu pri výklade právnej normy...“.\nÚstavný súd nevyhovel žiadosti dlžníka o ústne prerokovanie veci pred ústavným\nsúdom z dôvodu, že nie je účastníkom konania pred ústavným súdom o sťažnosti\nsťažovateľky, aj keď nespochybňuje, že dlžník má právny záujem na výsledku tohto\nkonania. V súlade so svojou ustálenou judikatúrou (napr. I. ÚS 50/06, II. ÚS 501/2010,\nIV. ÚS 492/2012, IV. ÚS 54/2012) ústavný súd však argumentáciu obsiahnutú v podaní\njeho právneho zástupcu primerane zohľadnil pri svojom rozhodovaní.\nStanovisko krajského súdu z 15. októbra 2015, ako aj vyjadrenie právneho zástupcu\ndlžníka zaslal ústavný súd na vedomie a prípadné vyjadrenie sťažovateľke. Právny zástupca\nsťažovateľky vo svojom vyjadrení zo 7. decembra 2015 (doručenom ústavnému súdu\n10. decembra 2015) k uvedeným stanoviskám okresného súdu a dlžníka okrem iného\nuvádza:\n«Vyjadrenie Krajského súdu v Prešove... k sťažnosti považuje sťažovateľ za formálne\na účelové...\nNapadnuté rozhodnutie súdu v predmetnej veci sa týka právneho posúdenia\na dôsledného rozlišovania „vzniku pohľadávky“ z úverovej zmluvy a „splatnosti\njednotlivých splátok pohľadávky“ z úverovej zmluvy. „Vznik pohľadávky“ a „splatnosť\npohľadávky“ sú dva zo základných právnych pojmov, pri aplikovaní a výklade ktorých by\nvšeobecné súdy nemali mať žiadne pochybnosti.\nAž následne ide o aplikáciu posúdenia vzniku pohľadávky a splatnosti pohľadávky\nv kontexte zákona č. 7/2005 Z. z. pri prihlasovaní pohľadávky do reštrukturalizačného\nkonania...\nSťažovateľ dopĺňa svoju argumentáciu o porušení práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v kontexte aktuálnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov...»\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\n\n16\n\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nÚstavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nDodržiavanie ústavy orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé\nrešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná a realizačná klauzula\nustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\n\n17\n\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad\nkaždej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným\nzákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán\naplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo\nsa v plnom rozsahu vzťahuje aj na interpretáciu právnych noriem týkajúcich sa konkurzu\na reštrukturalizácie (porovnaj Ďurica, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii.\nBratislava: EUROKODEX 2010, s. 6).\nPožiadavka ústavne súladného výkladu aplikovanej právnej normy sa teda vzťahuje\nv celom rozsahu aj na právne skutočnosti predpokladané zákonom č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) súvisiace s právnym\npostavením veriteľa ako účastníka reštrukturalizačného konania a jeho oprávnenia\nuplatňovať práva spojené s prihlásenou pohľadávkou a na výklad, či tieto právne\nskutočnosti z ústavného hľadiska boli alebo neboli naplnené (nastali alebo nenastali).\nPosúdenie týchto právnych skutočností a ich interpretácia však nemôžu byť natoľko\nformalistické, aby sa prostredníctvom nich v konečnom dôsledku nielen zmaril účel\npožadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré\nnemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pripísať na ťarchu účastníkovi konania, ktorý\nsa tejto ochrany domáha.\nÚstavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že rozhodnutiu všeobecného\nsúdu musí predchádzať taký jeho postup, ktorý zodpovedá garanciám spravodlivého\nsúdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej\nzmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v práve\nna spravodlivý proces, v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie\n(m. m. I. ÚS 230/03).\nJedným z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie je okrem práva domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie\n\n18\n\nkontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou\nkontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania\nmali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na\n„protiargumenty“ protistrany (napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04).\nÚstavný súd pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\nktorý v súvislosti s rovnosťou účastníkov konania používa pojem „rovnosť zbraní“, podľa\nsvojej konštantnej judikatúry vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná\nmožnosť predložiť svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok\n(napr. v prípade Beer proti Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer\nB. V. proti Holandsku 1993, Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku\n2002).\nÚstavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej\nmoci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle\na s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu\npredmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého\npostupu orgánu verejnej moci (m. m. II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym\npostupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva\nv potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez\nakýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného\ngarantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale\naj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade\ns procesnými predpismi.\nZ ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo\n\n19\n\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr.\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež\nvo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,\nneprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\nv napadnutej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich\nskutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska\nakceptovateľná a udržateľná.\nIII.\nPredmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 CoKR 6/2013 z 30. apríla 2014, ktorým\nbol potvrdený rozsudok okresného súdu o zamietnutí jej žaloby o určenie popretej\npohľadávky v reštrukturalizačnom konaní sp. zn. 1 R 5/2010 vedenom voči dlžníkovi.\nSťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n\n20\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za\nnevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili\nplatenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky vzal predovšetkým do úvahy,\nže namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickej\nspoločnosti do tej miery favorizované, že pri jeho uplatňovaní v zásade neprichádza\ndo úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad, ani také formálne interpretačné\npostupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie,\nči dokonca jeho popretie (I. ÚS 2/08).\nPri posudzovaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd musel taktiež\nzobrať do úvahy zákonom ustanovenú záväznosť právneho názoru najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu v preskúmavanej veci ustanovenú v § 243d Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“).\n\n21\n\nNajvyšší súd ako súd dovolací svoj právny názor v zrušujúcom uznesení sp. zn.\n1 Obdo 7/2012 z 30. apríla 2013 odôvodnil takto:\n„V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd zmeňujúcim rozsudkom vo veci samej,\ndovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré je prípustné týmto\nmimoriadnym opravným prostriedkom napadnúť...\nDovolateľ existenciu dovolacích dôvodov proti rozsudku odvolacieho súdu\nodôvodňoval tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241\nods. 2 písm. c) O. s. p.) a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p.)...\nSúd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca v reštrukturalízačnom konaní\nproti dlžníkovi, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1 R/5/2010 prihlásil svoju\npohľadávku vo výške 317 114,72 Eur postupom podľa § 121 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.\nz. ... Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca pred dňom splatnosti\npohľadávky nebol oprávnený od dlžníka vymáhať dlžnú sumu, keďže táto sa nestala\nsplatnou.\nOdvolací súd v zmeňujúcom rozsudku dospel k zisteniu, že povinnosťou žalobcu ako\nveriteľa bolo prihlásiť celú pohľadávku z úveru, teda aj nesplatné mesačné splátky, preto\nrozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel.\nReštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny proces, v ktorom je\nvšeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva pod obsahom pojmu\nspoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom)\nuspokojení veriteľov prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých\nveriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu\nči výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.\nMaximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní\nvzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem\nveriteľov.\nPri posudzovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii\nje súd povinný postupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera\nuspokojenia ich pohľadávok, čo možno vyvodiť zo základných zásad konkurzu a\nreštrukturalizácie (§ 5 ZKR).\n\n22\n\nKonkurzné konanie na rozdiel od konania o reštrukturalizácii obsahuje v ustanovení\n§ 46 ZKR úpravu splatnosti záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako\núčinok vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú za splatné.\nPodľa § 119 ods. 1 ZKR účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník,\nnavrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje\npohľadávky.\nOdvolací súd v zmeňujúcom rozsudku uzavrel, že povinnosťou žalobcu ako veriteľa\nbolo prihlásiť celú pohľadávku z úveru, teda aj nesplatné mesačné splátky úveru.\nDovolací súd je toho názoru, že odvolací súd pri rozhodovaní o určení popretej\npohľadávky nemohol pri posudzovani prihlášky žalobou v otázke splatnosti záväzku dlžníka\nv reštrukturalizačom konaní vychádzať z analógie legis, pretože ustanovenie § 46 ZKR\nupravuje splatnosť záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok\nvyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú za splatné.\nNesprávnym právnym posúdením odvolacieho súdu je omyl pri aplikácii práva na\nzistený skutkové zistenia súdom prvého stupňa aj v prípade, ak odvolací súd aplikoval síce\nsprávny predpis, ale nesprávne ho vyložil.\nKeďže výskyt niektorej z vád uvedených v ustanovení § 241 ods. 2 O. s. p.,\nje dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť\nvždy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je\nodvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá\nO. s. p.), sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu,\nopätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní...“\nV nadväznosti na toto rozhodnutie najvyššieho súdu krajský súd napadnutým\nrozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 Cbi 19/2010 z 21. marca 2011,\nktorým bol návrh sťažovateľky o určenie popretej pohľadávky zamietnutý.\n\n23\n\nKrajský súd svoj rozsudok sp. zn. 4 CoKR 6/2013 z 30. apríla 2014 odôvodňuje\ntakto:\n„Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. 4. 2013 č. k.\n1 Obdo/7/2012-264 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie...\nKrajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd\nsa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2\nO. s. p.) a k tomu dodáva:\nPodľa § 243d ods. 1 O. s. p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd,\nktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci, pritom je právny názor súdu, ktorý\nrozhodoval o dovolaní, záväzný. V danom prípade odvolací súd je viazaný právny názorom\nNajvyššieho súdu, že pri posudzovaní prihlášky žalobcu do reštrukturalizácie nemožno\nvychádzať z analógie legis podľa § 46 ZKR, že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu od\nvyhlásenia konkurzu sa stávajú splatné, preto ani povolením reštrukturalizácie nedošlo\nk splatnosti celého nároku žalobcu z poskytnutého úveru. Ak ustanovenie § 114 ods. 1\npísm. d/ ZKR hovorí, že začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky, že druhá\nstrana zmluvy nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom a že vypovedanie zmluvy\nalebo odstúpenie od zmluvy z toho dôvodu nie je účinným, potom ani žalobca nemohol na\nzáklade tohto znenia § 114 ZKR vypovedať zmluvu alebo riešiť otázku predčasnej splatnosti\núverovej zmluvy, pretože by to bolo neúčinné. Je potrebné vychádzať z úverovej zmluvy\na dohody podľa čl. V bodu 5.1, že klient sa zaväzuje splácať úver v 88-tich pravidelných\nmesačných splátkach vždy k 21. dňu v mesiaci od 5/2008 do 8/2015 vo výške 132.000,- Sk.\nNárok žalobcu sa stáva postupne splatným každomesačne a nie je splatný celý zostatok\núveru. Preto aj žalobca ako veriteľ mohol v reštrukturalizácii postupovať tak, že prihlasoval\nsvoje splatné pohľadávky prihláškou. Nemohol jednou prihláškou spolu prihlásiť celú\núverovú pohľadávku, teda pohľadávky splatné, aj mesačné pohľadávky z úveru, ktoré nie sú\nsplatné. Preto správkyňa konkurznej podstaty poprela pohľadávku, že prihláška veriteľa je\nneurčitá, nejasná a nezrozumiteľná, pretože nie je jasné, ktorá časť prihlásenej sumy v čase\npodania prihlášky nebola splatná. Žalobca mal prihlásiť nesplatné pohľadávky\nz jednotlivých mesačných splátok s uvedením podmienky - uplynutia času. Žalobca mal\nzachovať postup na uplatnenie práva s poukazom na § 120 ods. 1 ZKR, pretože môžu nastať\n\n24\n\núčinky predpokladané zákonom, že ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas\nneuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia\nreštrukturalizačného plánu súdom zaniknú (§ 120 ods. 1 veta druhá ZKR). Žalobca podľa\nnázoru Najvyššieho súdu mal si prihlasovať pohľadávky splatné v budúcnosti ako\npodmienené pohľadávky. Preto rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ návrh\nžalobcu zamietol, keď si žalobca nesprávne jednou prihláškou prihlásil celú pohľadávku\nz úveru vrátane doposiaľ nesplatných splátok úveru, ktoré ale mal prihlásiť samostatnými\nprihláškami ako podmienené pohľadávky s uvedením podmienky - uplynutia času (dátum\nsplatnosti jednotlivých splátok podľa § 120 ods. 3 ZKR). To vyplýva aj z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu v tejto veci.\nKrajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pričom\nje viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.“\nPodľa názoru krajského súdu vyplývajúceho z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nsp. zn. 4 CoKR 6/2013 z 30. apríla 2014 a tiež zo stanoviska predsedníčky krajského súdu\nz 15. októbra 2015 vyplýva, že krajský súd, rešpektujúc zákonom ustanovenú viazanosť\nprávnym názorom najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu (vo veci prihlasovania splatných\na nesplatných pohľadávok veriteľa z úveru v reštrukturalizácii), nemohol porušiť základné\nprávo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a ani právo podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPre účely posúdenia podstatnej sťažnostnej námietky sťažovateľky spočívajúcej\nv tom, že k popretiu jej pohľadávky z úverovej zmluvy prihlásenej v reštrukturalizačnom\nkonaní vedenom voči dlžníkovi všeobecnými súdmi [okresným súdom a krajským súdom\n(jeho v poradí druhým rozsudkom)] došlo na základe ich prílišného formalistického postupu\npri výklade a aplikácii príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii,\nobchádzajúc ich účel a zmysel, sa ústavný súd musel zaoberať ústavnou konformitou\ninterpretácie relevantných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii krajským\nsúdom ako súdom odvolacím.\n\n25\n\nPodľa § 159 ods. 1 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov\na pre všetky orgány...\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo\nzrušené, koná o veci ďalej. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní,\nzáväzný (§ 243d ods. 1 prvá a druhá veta OSP).\nZáväznosť rozhodnutia súdu je jeho vlastnosť, v dôsledku ktorej má rozsudok\núčinky, ktoré založiť má. Právna teória i súdna prax (pozri okrem iného napr. rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 155/2010) rozoznávajú dva základné typy záväznosti\nrozhodnutí najvyššieho súdu, a to na jednej strane záväznosť precedenčnú alebo judikatórnu\n[v inej (než prerokúvanej) skutkovo a právne obdobnej veci] a na druhej strane záväznosť\nkasačnú alebo inštančnú [v tej istej (priamo prerokúvanej) veci]. Samozrejme, v určitom\nprípade môže mať to isté rozhodnutie najvyššieho súdu zároveň účinky záväznosti oboch\ntypov (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 12/2016 z 31. marca 2016).\nZákladným znakom precedenčnej záväznosti je, že presahuje judikatórne hranice tejktorej prerokúvanej veci, má všeobecný význam a týka sa bližšie neurčeného okruhu\nskutkovo a právne obdobných prípadov. I keď rozhodnutie najvyššieho súdu v právnom\nporiadku Slovenskej republiky nemožno chápať tak, ako je v anglo-americkom právnom\nsystéme vnímaný precedens, predsa len aj jeho rozhodnutie predstavuje určité východisko\npre rozhodovanie všeobecných súdov Slovenskej republiky v iných, skutkovo a právne\nrovnakých alebo obdobných prípadoch. Pre precedenčnú záväznosť je typické aj to, že pri\nnej existuje možnosť súdu nižšieho stupňa nepodriadiť sa právnemu názoru súdu vyššieho\nstupňa vtedy, keď  reflektujúc právne závery vyššieho súdu vyslovené v inej právnej veci \nnáležite v dobrej viere vysvetlí svoj právny odklon, predostrie svoje konkurujúce úvahy\na začne s rozhodnutím vyššieho súdu (judikátom najvyššieho súdu) zmysluplný právny\ndialóg, v rámci ktorého polemizuje s právnymi názormi vyššieho súdu a vysvetlí, prečo svoj\nprávny názor považuje za lepšie zodpovedajúci podstate prerokúvanej veci.\n\n26\n\nÚčinky kasačnej záväznosti sú podstatne odlišné. Požiadavky na reflektovanie\nprávneho názoru najvyššieho súdu zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho\nzrušujúcom rozhodnutí sú pri následnom rozhodovaní odvolacieho súdu výrazne prísnejšie\nnež v prípade precedenčnej (judikatórnej) záväznosti. Pre konanie po zrušení rozhodnutia\ndovolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti nižšieho súdu\n(odvolacieho alebo prvostupňového) právnym názorom vysloveným dovolacím súdom.\nKasačná (inštančná) záväznosť vyplývajúca z § 243d ods. 1 OSP môže byť reflektovaná len\nbezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu.\nRešpektujúc skutočnosť, že v konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí\ndovolacieho súdu odvolací súd v zásade nemá žiadny priestor pre úvahy, či bude, alebo\nnebude rešpektovať právny názor najvyššieho súdu, ústavný súd v okolnostiach prípadu\npovažuje za zásadne neprijateľný názor odvolacieho súdu v preskúmavanej veci, ktorý\ncelkom neprípustne  len na základe vlastného uváženia (a pritom zjavne extenzívne),\nvykladá záväzný právny názor najvyššieho súdu zaujatý v predchádzajúcom zrušujúcom\n(kasačnom) rozhodnutí najvyššieho súdu.\nPodstatnou v posudzovanom prípade je odpoveď na otázku, či je splatnosť\npohľadávky veriteľa (resp. záväzku dlžníka) právne relevantná pri jej uplatňovaní\n(prihlasovaní) veriteľom v reštrukturalizačnom konaní.\nJe nesporné, že záväzný právny názor dovolacieho súdu sa v preskúmavanej veci\nobmedzil len na vyslovenie nemožnosti odvolacieho súdu pri posudzovaní prihlášky\nsťažovateľky v otázke splatnosti záväzku dlžníka v reštrukturalizačnom konaní vychádzať\nz analógie legis § 46 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, s čím sa v zásade stotožňuje aj\nústavný súd.\nPodľa § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nesplatné pohľadávky\na záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku\npodliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za\n\n27\n\nsplatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to rovnako platí pre podmienené pohľadávky,\nktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.\nV intenciách citovaného ustanovenia splatnosť pohľadávok a záväzkov, ktoré neboli\nsplatné pred vyhlásením konkurzu, je len účelová a dočasná. Účelovosť sa prejavuje v tom,\nže je to len pre účely konkurzu a dočasnosť v tom, že trvá len do zrušenia konkurzu. Po\nzrušení konkurzu sa obnovuje pôvodná splatnosť záväzkov, ktoré neboli uspokojené,\na pohľadávok, ktoré neboli splnené. Splatnosť nesplatných záväzkov úpadcu umožní\nveriteľom úpadcu prihlásiť si svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Splatnosť\nnesplatných pohľadávok úpadcu umožní správcovi vymáhať pohľadávky v prospech\nkonkurznej podstaty (pozri Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár.\nBratislava: C. H. Beck, 2015, s. 499).\nReštrukturalizačné konanie je osobitný druh civilného konania, v ktorom si veritelia\nvymáhajú svoje pohľadávky. Je to špecifické konanie, pretože má aj ďalšie funkcie. Na\nrozdiel od konkurzu slúži na ozdravenie podnikateľských subjektov, ktorým sa umožňuje\nzbaviť časti dlhov. Tak ako v iných konaniach, aj v reštrukturalizačnom konaní si musí\nveriteľ uplatniť svoje právo, ak chce, aby jeho pohľadávka, spravidla jej časť, bola\nuspokojená. Prihláška pohľadávky veriteľa je tak v podmienkach reštrukturalizácie dlžníka\nzákonnou formou uplatnenia práva na prístup k súdu, ktoré je imanentnou súčasťou práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon\nneustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len\nveritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa\ntieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto\nnároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.\nPodľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky, ktoré vznikli\nvoči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok\n\n28\n\nvznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného\nkonania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú\nprihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia\núčinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného\nplánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.\nPodľa § 120 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii za prednostné pohľadávky\nsa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí\nreštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok,\nktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť\nv reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade\npotvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči\ndlžníkovi.\nPodľa § 136 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii záväzná časť plánu\nobsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu\nvzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa\nvzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako\nje to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie\npríslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú,\nalebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.\nPodľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zverejnením uznesenia\no potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa\ntohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako\naj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to\nplatí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.\nReštrukturalizácia je často označovaná za súdnu ochranu poskytovanú právnym\nporiadkom dlžníkom, ktorí sú podnikateľmi, pred ich veriteľmi. Táto ochrana však nemôže\nbyť vykladaná tak, že samotný inštitút reštrukturalizácie by mal znemožňovať prihlásenie si\n\n29\n\npohľadávok veriteľmi do súdneho konania, ktorým reštrukturalizačné konanie bezpochyby\nje. Úlohou tohto inštitútu\n\nje len ochrana prevádzky podniku dlžníka\n\npočas\n\nreštrukturalizačného konania, a to práve na účely neskoršieho vyššieho uspokojenia\npohľadávok veriteľov.\nPreto zákon o konkurze a reštrukturalizácii pri reštrukturalizácii neustanovuje ako jej\nnásledok „splatnenie“ záväzkov dlžníka (teda pohľadávok veriteľov) tak, ako to je\nv prípade konkurzu (§ 46 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Uvedené však\nnespôsobuje zánik oprávnenia veriteľov prihlásiť si pohľadávky do reštrukturalizačného\nkonania. Naopak, z § 120 zákona o konkurze a reštrukturalizácii jednoznačne vyplýva, že\nv prípade, ak si veriteľ svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla v období pred začatím\nreštrukturalizačného konania, do tohto konania v zákonom ustanovenej lehote neprihlási\nprihláškou, právo vymáhať nárok z tejto pohľadávky voči dlžníkovi mu v prípade\npotvrdenia reštrukturalizačného plánu zaniká. Za pohľadávky, ktorých neuplatnenie v rámci\nreštrukturalizačného\n\nkonania\n\nprihláškou\n\nzákon\n\nnesankcionuje\n\nneskoršou\n\nnevymáhateľnosťou, zákon o konkurze a reštrukturalizácii pritom považuje len prednostné\npohľadávky, ktorých taxatívny výpočet je uvedený v § 120 ods. 2 tohto zákona.\nDo reštrukturalizácie sa pod sankciou neskoršej nevymáhateľnosti prihlasujú aj\npohľadávky, ktorých vznik závisí od splnenia určitej podmienky (podmienené pohľadávky).\nPojem podmienka však právna teória i súdna prax jednoznačne charakterizuje ako neznámu,\nbudúcu, možnú, dovolenú a zároveň neistú právnu skutočnosť (pozri § 36 Občianskeho\nzákonníka), pričom plynutie času tak, ako to v súvislosti s prihlasovaním nesplatných\npohľadávok sťažovateľky z jednotlivých mesačných splátok úveru vykladá krajský súd\nv napadnutom rozsudku, za takúto podmienku podľa názoru ústavného súdu považovať\nnemožno. Odhliadnuc od uvedeného, pre posúdenie, či mala byť určitá pohľadávka\nprihlásená ako podmienená, navyše nie je právne relevantné, kedy nastane splatnosť danej\npohľadávky, resp. či sa tak stalo pred začatím reštrukturalizačného konania, alebo sa tak\nstane až po tomto momente. Rozhodný je totiž bez akýchkoľvek pochybností moment\nvzniku danej pohľadávky, pričom pri pohľadávke z úveru je týmto momentom moment\nposkytnutia samotného úveru.\n\n30\n\nRozhodujúcim teda podľa názoru ústavného súdu v preskúmavanej veci je to, či\na v akom rozsahu vznikol sťažovateľke vymáhateľný nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy.\nAko vyplýva z tvrdenia sťažovateľky, ale aj z obsahu napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, sťažovateľka je nositeľkou hmotného práva, t. j. má voči dlžníkovi pohľadávku. Jej\npohľadávka vznikla poskytnutím finančných prostriedkov dlžníkovi na základe úverovej\nzmluvy z 15. mája 2006 (teda pred začatím reštrukturalizačného konania), pričom dlžník\nsvoj dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy uznal vo forme notárskej zápisnice sp. zn.\nN 98/2006, Nz 20504/2006, NCRis 20416/2006 z 26. mája 2006. Túto skutočnosť dlžník\nnepoprel ani v priebehu súdneho konania o určenie popretej pohľadávky.\nAk teda odvolací súd vykladal povinnosť prihlásenia pohľadávok veriteľa\n(sťažovateľky) vyplývajúcich z úverovej zmluvy tak, že sa majú prihlásiť len tie úverové\nnároky veriteľa, ktoré sa týkali splátok splatných do reštrukturalizačného konania,\na nesplatné pohľadávky z jednotlivých mesačných splátok si veriteľ mal prihlásiť\ns uvedením podmienky  plynutia času, a z tohto dôvodu poprel celú prihlásenú pohľadávku\nsťažovateľky vrátane zabezpečovacieho práva, podľa názoru ústavného súdu neprihliadol\nbez relevantného dôvodu na aplikáciu ustanovenia § 120 ods. 1 a 2 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii. Tento právny záver formuloval krajský súd nad rámec záväzného\nprávneho názoru dovolacieho súdu bez primeraného odôvodnenia, čo ústavný súd považuje\nza prejav formalistického prístupu k interpretácii relevantných právnych noriem, ktorý má\nvo svojich dôsledkoch prvky arbitrárnosti, resp. ide o právny záver, ktorý možno považovať\nz ústavného hľadiska za zjavne neodôvodnený.\nZ hľadiska materiálneho chápania ochrany ústavnosti, ktoré ústavný súd preferuje\nvo svojej rozhodovacej činnosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07\natď.), bolo v danom prípade potrebné, aby krajský súd presvedčivým spôsobom odôvodnil\nsvoj právny záver a naopak, aby ústavne akceptovateľným spôsobom vyvrátil v danom\nprípade tiež do úvahy prichádzajúci spôsob interpretácie relevantných právnych noriem,\npodľa ktorej do reštrukturalizačného konania je potrebné prihlásiť všetky pohľadávky, ktoré\nvznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, a to aj v prípade, že ku dňu povolenia\nreštrukturalizácie ešte nie sú splatné.\n31\n\nPodľa názoru ústavného súdu krajský súd v danom prípade z dvoch do úvahy\nprichádzajúcich interpretačných záverov zvolil taký, ktorý nekorešponduje spravodlivému\nusporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi posudzovaného súdneho konania, ktoré je\nzákladným prejavom materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti (m. m. IV. ÚS 1/07,\nIV. ÚS 75/08, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07 atď.) a zároveň aj kľúčovým imperatívom pre\nvýklad a aplikáciu právnych noriem uskutočňovanú všeobecným súdom. Ak už krajský súd\nzvolil druhý z možných prístupov k usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania\n(v incidenčnom konaní v rámci reštrukturalizačného konania), bolo nevyhnutné, aby svoje\nprávne závery presvedčivým spôsobom odôvodnil (aj v otázke ním deklarovaného zániku\nzabezpečenia nárokov veriteľa záložným právom, ktoré v odôvodnení napadnutého\nrozsudku úplne absentuje), a tým preukázal aj ich ústavnú akceptovateľnosť.\nNedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k námietkam\nsťažovateľky treba preto aj s ohľadom na uvedené skutočnosti považovať podľa názoru\nústavného súdu za ďalší dôvod na vyslovenie porušenia jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSúčasťou uvedených práv je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný\nsúd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými\nokolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho, rešpektujúc záväzný\nprávny názor dovolacieho súdu, viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Podľa názoru\nústavného súdu však postup a napadnutý rozsudok krajského súdu uvedené atribúty nespĺňa.\nÚstavný súd navyše uvádza, že v skutkovo i právne obdobnej veci vedenej pod\nsp. zn. 2 CoKR 2/2015 už krajský súd rozhodol (uznesením zo 7. mája 2015) opačne ako\nv napadnutom rozhodnutí, keď zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 Cbi 19/2013\nz 29. septembra 2014 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie so záverom, že\n„výklad aj ustanovenie § 120 ods. 1, 2 ZKR nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do\nrozporu so zmyslom vykladaného normatívneho textu...“. Obdobný názor, odkazujúc na\nvýklad právnej normy, konkrétne ustanovení § 120 ods. 1, 2 a 3 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, zodpovedá aj rozhodnutiam Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu\nodvolacieho v konaní vedenom pod sp. zn. 43 Cob 253/2012, sp. zn. 43 Cob 207/2014.\n\n32\n\nZároveň možno poukázať aj na rovnaký právny záver, ku ktorému dospel pri\nporovnateľných právnych úpravách aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn.\n31 Cdo 4356/2008.\nK znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp\nprávnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je\npredvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú\nprávne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď\n(napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia\nbyť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj\nk porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní\njednoty rozhodovania. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké\nalebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne\na rozumne zdôvodniť (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, II. ÚS 243/05).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd nespochybňuje svoj ustálený právny názor,\npodľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov\na suplovať tak poslanie, ktoré podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1]\nzveruje najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), ktorému okrem iných priznáva aj\nprávomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01). Napriek tomu aj existencia rozdielnej\njudikatúry všeobecných súdov k posudzovanému právnemu problému signalizuje (spolu\ns už uvedeným), že krajský súd vo veci sťažovateľky nerešpektoval požiadavky vyvoditeľné\nzo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto nálezu.\n\n33\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nKeďže ústavný súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli\nporušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné zrušiť tento rozsudok\nkrajského súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a vrátiť mu vec na ďalšie konanie pre účely\nopätovného prerokovania a rozhodnutia (bod 2 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd s ohľadom na uvedené osobitne zdôrazňuje, že v ďalšom postupe bude\nkrajský súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými najmä v III. časti tohto\nnálezu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Krajský súd bude tiež viazaný rozhodnutím\no vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona\no ústavnom súde).\nSťažovateľka namietala porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru aj\nnevyslovením prípustnosti podania dovolania voči napadnutému rozsudku krajského súdu\nargumentujúc, že „šlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nakoľko sa\ntýkalo právneho problému výslovne neupravenom ZKR, ku ktorému neexistuje žiadna\njudikatúra ani stanovisko najvyššieho súdu, na ktoré by bolo možné prihliadnuť...“. Za\nokolností, keď ústavný súd sťažnosti vyhovel a vyslovil porušenie práv sťažovateľky,\nzároveň zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, bolo už\nbez právneho významu, aby vyhovel explicitne aj tejto námietke sťažovateľky. Zrušenie\nnapadnutého rozsudku má totiž v procesnej rovine za následok pokračovanie incidenčného\nkonania vo fáze, v akej sa nachádzalo pred vydaním sťažnosťou napadnutého rozsudku\nkrajského súdu. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\n\n34\n\n2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 2, 3 a 4 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného jej\nčl. 20 ods. 1 ústavy a práva zaručeného jej čl. 1 dodatkového protokolu sa ústavný súd riadil\nprincípom minimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia\nktorých sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010), ktorý\nvyplýva z jeho subsidiárneho postavenia pri ochrane základných práv a slobôd. Vychádzal\npritom v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 186/06, IV. ÚS 311/08)\nz toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na zrušením napadnutého rozsudku (pozri ďalej časť III tohto nálezu k odôvodneniu bodu 2\nvýroku tohto nálezu) sa otvára priestor na to, aby sa krajský súd sám vyrovnal s ochranou\nuvedených práv hmotného charakteru.\nÚstavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľky nevyhovel, uprednostňujúc\nprávomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv účastníkov konania\npred ochranou v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd nevyhovel sťažnosti ani v časti, ktorou sa sťažovateľka domáhala\nvyslovenia porušenia čl. 36 ods. 2 a 4 listiny. Vychádzal pritom z odôvodnenia sťažnosti,\nz ktorého zjavne vyplýva, že sťažovateľka namieta v skutočnosti len základné právo\ngarantované v čl. 36 ods. 1 listiny, ktorý je identický s čl. 46 ods. 1 ústavy. Navyše\nvyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 36 ods. 2 listiny by prichádzalo do úvahy\nv zásade len vtedy, keď by napadnutý rozsudok bol vydaný v rámci správneho súdnictva\na vyslovenie porušenia základného práva vyplývajúceho z čl. 36 ods. 3 listiny v prípade, ak\nby predmetom namietaného súdneho konania bolo rozhodovanie o náhrade škody. Obdobne\nneprichádza do úvahy ani porušenie ustanovenia čl. 36 ods. 4 listiny, ktoré má charakter\nústavnej blankety, a nie subjektívneho základného práva.\n\n35\n\nIV.\nÚstavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym\nzastupovaním Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A,\nBratislava, v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal úhradu trov konania,\nvychádzajúc zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky v prvom polroku 2013 v sume 804 € (úkony právnej služby advokáta boli\nvykonané v roku 2014) aplikáciou § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom ich vyčíslil v sume 268 € za dva úkony právnej\nslužby po 134 €, t. j. príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie na súd,\n2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,04 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 %\nDPH (56,82 €), pretože právna zástupkyňa je platcom DPH. Priznaná úhrada trov konania\npre sťažovateľku predstavuje celkovú sumu 340,90 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nStanovisko právnej zástupkyne sťažovateľky k vyjadreniu krajského súdu, doručené\nústavnému súdu 10. decembra 2015, nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah\n(sumarizácia dosiaľ známych skutočností) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci\nsamej, a preto odmenu zaň nepriznal.\nTrovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\n\n36\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júna 2016\n\n37", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-spory vyvolané konkurzom (incidenčné)", "analógia-legis/zákona", "úver", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "arbitrárnosť", "výklad (interpretácia)-formalistický", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoKR/6/2013", "guid": "f8396594-5de7-4fff-85b9-c72b28860415:af9c15ca-a331-4a09-ab1e-571c325881e3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:186d8209-01a1-4d28-b5a8-cac9578d95d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186d8209-01a1-4d28-b5a8-cac9578d95d4"}, {"guid": "ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/08 z 7. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-07", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 243/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/05 z 9. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-09", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd"}, {"guid": "ussr:40fb7bc3-c1df-4eda-b43c-ce8ee74839ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/06 z 16. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40fb7bc3-c1df-4eda-b43c-ce8ee74839ac"}, {"guid": "ussr:8aa121bf-c1c4-4512-8669-1f3f2dbfe69f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 186/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8aa121bf-c1c4-4512-8669-1f3f2dbfe69f"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f427aca5-c8bb-41bb-8e2a-9851fd822d27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.429.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 429/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 429/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.429.2022.2"}, {"guid": "ussr:485ebbf3-a8e7-4f9a-9c90-db716b0949ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.314.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.314.2022.1"}, {"guid": "ussr:b84f997a-3d17-42de-a6ee-f7c0e0a4fc78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.321.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.321.2020.1"}, {"guid": "53982894-f5b9-479e-81bc-58a0128e1a9c:5aa96839-e268-45ea-9777-41bec1810418", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200278.1", "spisova_znacka": "8Asan/26/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/26/2020 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200278.1"}, {"guid": "297a749b-3a7d-4a80-b9cf-7ff17d20eab9:b3a4e734-72a5-454b-9113-8f5d436de41a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1", "spisova_znacka": "2Cob/50/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/50/2023 z 2. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1"}, {"guid": "89a6e9e2-be84-4af1-b0f3-2c7bcbd64195:81af6822-e3e5-4770-805f-8411a91bb0f5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5118209303.1", "spisova_znacka": "14Cob/206/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/206/2019 z 22. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5118209303.1"}, {"guid": "78d8012d-2848-45ef-ab69-76f09819269c:024fd122-39d7-45ef-b42e-259454f22c4f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7016201267.2", "spisova_znacka": "7S/119/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/119/2016 z 7. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201267.2"}, {"guid": "2798e99d-ea9c-4793-b3e7-b07f782c4c78:6a2134b2-fbe7-4243-acf1-97f90aaa9481", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2024:5122208945.9", "spisova_znacka": "43Cbi/11/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 43Cbi/11/2022 z 17. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2024-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2024:5122208945.9"}]}