{"guid": "ussr:2d95df06-3a54-4c64-b0e5-8c08d92d7a7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.562.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2016 z 20. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júla 2016, sp. zn. II. ÚS 562/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.562.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-07-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2d95df06-3a54-4c64-b0e5-8c08d92d7a7e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.562.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.562.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.562.2016.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 562/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti ALANSON s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, právne zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Marônek & Partners s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Ján Marônek, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 118/2014 z 2. decembra\n2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti ALANSON s. r. o., o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ALANSON s. r. o., Bancíkovej 1/A,\n\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), právne zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou Marônek & Partners s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Ján Marônek, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a 2\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžf 118/2014\nz 2. decembra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Dňa 11. apríla 2016 bolo ústavnému\nsúdu doručené písomné podanie sťažovateľky, ktorým opravila „chyby v písaní v petite\nústavnej sťažnosti“.\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:\n«Sťažovateľ v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení platnom do 31. 12. 2013 (ďalej len „zákon o DPH“) dňa 22. 10. 2012 oznámil\nDaňovému úradu Bratislava, že vznikol ako právny nástupca spoločnosti\n\n,\n\nktorá bola riadne registrovaným platiteľom DPH a to na podklade projektu rozdelenia,\nkedy spoločnosť\n\nzanikla bez likvidácie a sťažovateľ sa ako jej právny\n\nnástupca stal platiteľom DPH zo zákona. Na podklade predmetného oznámenia vydal\nDaňový úrad Bratislava dňa 19. 11. 2012 Oznámenie o nevydaní osvedčenia o registrácii\nna DPH č. 9101302/5/3426509/12/Kes (ďalej len „Oznámenie o neregistrácii“), ktorým\noznámil sťažovateľovi, že mu osvedčenie o registrácii na DPH nevydá.\nSťažovateľ návrhom na prijatie opatrenia proti nečinnosti zo dňa 13. 02. 2013 žiadal\nFinančné riaditeľstvo SR, aby na základe § 66 Daňového poriadku zákona č. 563/2009 Z. z.\no správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) ako druhostupňový orgán prijal opatrenie\nproti nečinnosti Daňového úradu Bratislava a bezodkladne vydal sťažovateľovi osvedčenie\no registrácii k DPH. Finančné riaditeľstvo SR dňa 18. 03. 2013 vydalo stanovisko\nč. 1100322/1/132591/2013-1051, ktorým oznámilo, že zastáva názor, že správca dane je\nnielenže oprávnený, ale aj povinný skúmať, či sú splnené podmienky ust. § 4 ods. 6 zákona\no DPH a až na základe získaných a preverených skutočností registrovať, resp. neregistrovať\ndaňový subjekt za platiteľa DPH. Ďalej Finančné riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že\nsprávca dane nebol nečinný.\n\n2\n\nSťažovateľ podnetom zo dňa 15. 02. 2013 žiadal Finančné riaditeľstvo SR, aby na\nzáklade § 64 ods. 3 Daňového poriadku ako druhostupňový orgán rozhodol o nulite\nOznámenia o neregistrácii. Finančné riaditeľstvo oznámením č. 1100302/198654/20131051 zo dňa 27. 02. 2013 oznámilo sťažovateľovi, že jeho podnet nie je prípustný, nakoľko\nna Oznámenie o neregistrácii nie je možné aplikovať § 64 Daňového poriadku.\nSťažovateľ sa so závermi Daňového úradu Bratislava nestotožnil a preto dňa 16. 01.\n2013 podal Krajskému súdu v Bratislave žalobu podľa piatej časti druhej hlavy zákona\nč. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p“)\no preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia a postupu Daňového úradu\nBratislava...\nDňa 26. 09. 2014 bol sťažovateľovi doručený Rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nčíslo konania 6S 11/2013-63 zo dňa 12. 09. 2014. ktorým konajúci súd žalobu sťažovateľa\nzamietol. Voči vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal sťažovateľ\nv zákonnej lehote dňa 06. 10. 2014 odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého\nrozsudku tak, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 09. 2014,\nčíslo konania 6 S 11/2013-63 sa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nformálne označené ako Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. č. 9101302/5/3426509/12/Kes zo dňa\n19. 11. 2012 zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie alebo\nalternatívne tak, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie...\nNajvyšší súd SR, ktorý vo veci rozhodoval ako odvolací súd však odvolaniu\nsťažovateľa nevyhovel a rozsudkom sp. zn. 3Sžf/118/2014 zo dňa 02. 12. 2015 (ďalej len\n„Rozsudok“) napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil.\nV odôvodnení svojho rozsudku sa pritom odvolal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sžf/35/20l4 zo dňa 18. 06. 2015, s ktorého závermi sa plne stotožnil.»\nPodľa názoru sťažovateľky je napadnutý rozsudok najvyššieho súdu „arbitrárny\na nepreskúmateľný“, pretože „vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to\nnajmä v týchto dvoch rovinách:\n\n3\n\n1. Daňový úrad nebol zákonom splnomocnený vydať napadnuté rozhodnutie a to tak\nči už vo forme oznámenia alebo riadneho rozhodnutia.\n2. Daňový úrad nebol v prípade oznámenia oprávnený nijako skúmať postavenie\nprávneho nástupcu zaniknutého platiteľa DPH, ale len vyhodnotiť skutočnosť, či došlo\nk naplneniu hypotézy právnej normy, s ktorou zákon spája vznik postavenia platiteľa DPH,\nt. j. bol oprávnený skúmať len skutočnosť, či došlo k zániku platiteľa DPH bez likvidácie\na či oznamovateľ je právnym nástupcom takto zaniknutého subjektu.“.\nVo vzťahu k námietke, že Daňový úrad Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) „nebol\nzákonom splnomocnený vydať napadnuté rozhodnutie“, sťažovateľka uvádza:\n„Z Oznámenia daňového úradu o neregistrácii, z rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave a ani z Rozsudku NSSR, ktorý je predmetom tejto sťažnosti, nevyplýva na\nzáklade akého konkrétneho ustanovenia zákona mohol daňový úrad takýmto spôsobom\npostupovať a preto sú v tejto časti všetky tieto rozhodnutia nepreskúmateľné, arbitrárne\na teda aj nezákonné...“\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka argumentuje:\n„Nemožno sa pritom stotožniť s názorom Daňového úradu Bratislava a názorom\nvysloveným v Rozsudku Najvyššieho súdu SR o tom, že daňový úrad je v prípade právneho\nnástupníctva oprávnený skúmať, či právny nástupca spĺňa ku dňu svojho vzniku atribúty\nzdaniteľnej osoby podľa definície zakotvenej v § 3 zákona o DPH z dôvodu, že právny\nnástupca odvodzuje svoje postavenie zdaniteľnej osoby od svojho právneho predchodcu,\nktorý nepochybne bol ku dňu svojho zániku zdaniteľnou osobou, keďže ku dňu svojho zániku\nhol registrovaným platiteľom DPH Registrovaným platiteľom môže byť len zdaniteľná\nosoba. Keďže právny predchodca sťažovateľa bol registrovaným platiteľom DPH a táto\nregistrácia mu ku dňu jeho zániku nebola zrušená bolo potrebné považovať právneho\npredchodcu sťažovateľa ku dňu jeho zániku za zdaniteľnú osobu rovnako ako jeho všetkých\nprávnych nástupcov. Sťažovateľ teda svojim vznikom vstúpil do právneho postavenia svojho\nprávneho predchodcu a stal sa v zmysle zákona platiteľom DPH, o čom urobil riadne\noznámenie príslušnému správcovi dane, ktorý bol na podklade tohto oznámenia povinný\nsťažovateľa riadne zaregistrovať pre DPH a vydať mu osvedčenie o registrácii pre DPH.“\n\n4\n\nV súvislosti s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,\nv ktorej poukazuje na to, že «v zmysle Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) majú členské štáty\nprávo prijať opatrenia smerujúce k zamedzeniu zneužívania postavenia platiteľov DPH\nsmerujúcich k podvodným činnostiam, bol správny orgán ... vo veci zákonnej registrácie\noprávnený posudzovať skutočnosť, či sťažovateľ spĺňa ku dňu svojho vzniku atribúty\nzdaniteľnej osoby tak, ako sú definované v § 3 zákona o DPH», sťažovateľka uvádza:\n„Za opatrenia, na ktoré sa smernica odvoláva, nemožno považovať rozhodnutie\ndaňového úradu bez toho, aby k tomu bol členským štátom vytvorený právny rámec.\nOpatrenia, na ktoré Smernica odkazuje, členské štáty prijímajú legislatívnou činnosťou\nvytvárajúc pri tom právny rámec pre správne orgány, ktoré tieto opatrenia majú\nuplatňovať. Bez vytvorenia právneho rámca nemôže správny orgán konať inak ako mu\numožňuje vnútroštátny predpis upravujúci postupy pri správe daní. Nedostatočná alebo\nnedokonalá implementácia práva EÚ pritom nemôže byť na ujmu práv fyzických\na právnických osôb. Poukazujeme tiež na to, že predmetná smernica neustanovuje osobitné\npravidlá vo vzťahu k právnemu nástupníctvu platiteľov DPH. V tomto smere Slovenská\nrepublika ako členský štát neprijala žiadne opatrenia, ktoré by smerovali k tomu, aby bol\nvytvorený právny rámec skúmania postavenia zdaniteľnej osoby v prípade, že táto vzniká\nako právny nástupca inej zdaniteľnej osoby, naopak v súlade s princípmi právneho\nnástupníctva bola zvolená konštrukcia vytvorenia právneho postavenia platiteľa na strane\nvšetkých právnych nástupcov osoby, ktorá ako zanikajúci subjekt bola platiteľom DPH.\nPreto rozhodnutie, ktorým sa právnemu nástupcovi nepriznáva postavenie zdaniteľnej\nosoby a tým aj platiteľa DPH je rozhodnutím bez právneho základu, ktorým sa navyše\nústavne nekonformným spôsobom výkladu práva popierajú všeobecne platné zásady\nprávneho nástupníctva, v zmysle ktorých právny nástupca vstupuje dňom svojho vzniku do\nvšetkých práv a povinností právneho predchodcu, ako aj do jeho právneho postavenia. Ako\nsme už uviedli vyššie, pri zákonnej registrácii môže daňový úrad podľa nášho názoru\nzisťovať len fakty a okolnosti preukazujúce to, či skutočne nastali právne skutočnosti, s\nktorými zákon spája u oznamovateľa vznik postavenia platiteľa DPH, t. j. či došlo k vzniku\ndaňového subjektu ako právneho nástupcu platiteľa DPH. V tejto súvislosti poukazujeme aj\nna skutočnosť, že žalovaný pred vydaním napadnutého oznámenia nevyzval sťažovateľa na\n\n5\n\npredloženie žiadnych doplňujúcich dokladov alebo vysvetlení, pričom sťažovateľovi oznámil\nskutočnosť, že registráciu nevykoná bez toho, aby mu umožnil sa vyjadriť relevantným\nspôsobom k podkladu rozhodnutia a predkladať prípadné dôkazy na podporu svojich\ntvrdení, čím mu de facto znemožnil akúkoľvek formu obrany, čo je podľa nášho názoru\nsamo o sebe v rozpore s obsahom ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, na čo\nNSSR v Rozsudku vôbec nereflektoval.\nTaktiež poukazujeme aj na tú skutočnosť, že aj samotný právny predchodca\nsťažovateľa vznikol rovnako ako sťažovateľ a na základe oznámenia o tejto skutočnosti bol\nDaňovým úradom Bratislava registrovaný ako platiteľ DPH. Fakt, že Daňový úrad\nBratislava bez toho, aby došlo k zmene skutkovej situácie alebo k relevantnej zmene\nlegislatívy vydal v skutkovo a právne rovnakej veci protichodné rozhodnutie, je popretím\nzákladnej zásady právnej istoty, ktorá je zároveň základným atribútom pojmu právny štát.“\nV záverečnej časti odôvodnenia sťažnosti uvádza sťažovateľka vybrané rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, „ktoré boli v skutkovo a právne totožných veciach vydané“, pričom\npoukazuje na „diametrálne odlišnú rozhodovaciu činnosť“ najvyššieho súdu a cituje\njudikatúru ústavného súdu, podľa ktorej „protichodné právne závery vyslovené\nv analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu princípu právnej istoty, ale ani\nk dôvere v spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 75/09)“.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„I. Základné práva spoločnosti ALANSON s. r. o. podľa článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a právo\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/118/2014 zo dňa 02. 12. 2015 porušené\nboli.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/118/2014 zo dňa\n02. 12. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n\n6\n\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do dvoch mesiacov od\nnadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu zaplatiť spoločnosti ALANSON s. r. o. náhradu\nnemajetkovej ujmy v sume 700,- EUR.\nIV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti ALANSON\ns. r. o. trovy konania v sume 363,80 EUR s DPH na účet právneho zástupcu sťažovateľa...\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\n\n7\n\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nV nadväznosti na argumentáciu sťažovateľky uplatnenú v sťažnosti ústavný súd\npoukazuje na všeobecné východiská svojej judikatúry, ktoré uplatňuje pri predbežnom\nprerokovávaní, resp. rozhodovaní o porovnateľných sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb.\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie\nprávnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich\nnositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu\nzákladného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,\núloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez\nakejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto\nkonaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto\nich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou\ntakýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním\nzákladných práv a slobôd.\nÚstavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa\ntakéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým\n\n8\n\nzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.\nÚstavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu\nverejnej moci. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa\nv konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu\nverejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania\nskutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj\nodôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia\nv súlade s procesnými predpismi (m. m. II. ÚS 9/00, III. ÚS 94/03, IV. ÚS 303/09,\nI. ÚS 207/2010).\nV zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý má právo domáhať sa\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nV zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 2 listiny sa každý kto tvrdí, že bol na\nsvojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže obrátiť na súd, aby\npreskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu\nvšak nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚčelom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny (ako aj\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je v prvom rade zaručiť každému prístup k súdnej\nochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo na súdnu ochranu\nzaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny umožňuje každému, aby sa stal po\nsplnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní\npredpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa\n\n9\n\núčastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré\nz tohto postavenia vyplývajú.\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj\nodvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že\nvyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\n\n10\n\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre\nzákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na\nposkytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba\nmať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nPrávne názory týkajúce sa obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na preskúmavanie rozhodnutí orgánov\nverejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 2 listiny.\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto\nzáklade formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd považoval za potrebné z hľadiska limitov\nústavnej kontroly rozhodnutí všeobecných súdov poukázať na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\n\n11\n\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nV súvislosti so skutočnosťou, že sťažnosť sťažovateľky smeruje proti napadnutému\nrozsudku najvyššieho súdu vydanému v správnom súdnictve (podľa V. časti Občianskeho\nsúdneho poriadku platného do 30. júna 2016; ďalej aj „OSP“), je podľa názoru ústavného\nsúdu navyše potrebné pri jej posudzovaní zohľadňovať špecifiká správneho súdnictva.\nV rámci správneho súdnictva súdy preskúmavali „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov\norgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP).\nZ uvedeného vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či\nkompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne\na procesno-právne predpisy. Teda treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo\nrozhodnutia orgánu verejnej správy (m. m. porovnaj napr. IV. ÚS 428/09).\nVychádzajúc z uvedených všeobecných východísk, ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní pristúpil k preskúmaniu sťažnostnej argumentácie sťažovateľky, ktorá je\nvo svojej podstate založená na tvrdení, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je\n„arbitrárny a nepreskúmateľný“, pretože „vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, a to najmä v týchto dvoch rovinách:\n1. Daňový úrad nebol zákonom splnomocnený vydať napadnuté rozhodnutie a to tak\nči už vo forme oznámenia alebo riadneho rozhodnutia.\n\n12\n\n2. Daňový úrad nebol v prípade oznámenia oprávnený nijako skúmať postavenie\nprávneho nástupcu zaniknutého platiteľa DPH...“\nV nadväznosti na argumentáciu sťažovateľky uplatnenú v sťažnosti ústavný súd\npovažuje za potrebné poukázať na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, v ktorej sa okrem iného uvádza:\n«Podľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako\nodvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže\nv odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení\nuvedie. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu rozhodovať v obdobných veciach rovnako,\nktorá úzko súvisí s princípom právnej istoty.\nSenát najvyššieho súdu už v obdobných veciach uzneseniami sp. zn. 3 Sžf/70/2014\na sp. zn. 3 Sžf/71/2014, obe zo dňa 4. augusta 2015, zrušil rozsudky súdu prvého stupňa,\nktorými boli zamietnuté žaloby a zastavil konanie z dôvodu, že žalobou napadnuté\noznámenia žalovaného o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, nepovažoval\nNS SR za administratívne rozhodnutie v zmysle § 247 ods. 1 OSP s konštitutívnymi\núčinkami, ktoré by zakladali, menili alebo rušili oprávnenia a povinnosti daňových\nsubjektov. V oboch prípadoch išlo o žalobcov, ktorí sa dožadovali deklaratórneho vydania\nosvedčenia na registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH na základe skutočnosti,\nže boli právnymi nástupcami platcu DPH, obchodnej spoločnosti\n\n, zrušenej\n\nbez likvidácie rozdelením na dvadsať samostatných obchodných spoločností.\nV nadväznosti na uvedené Najvyšší súd SR dôvodil, že vo vyššie uvedených\nprípadoch sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane ex lege, teda mimo rozhodnutia. Ide tu\no obdobný princíp ako je vykonanie zápisu záznamom v katastri nehnuteľností. Preto sa v\nzmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o DPH konštitutívne administratívne rozhodnutia\nnevydávali. Právny stav, ktorý nastal v daných veciach, senát najvyššieho súdu s poukazom\nna ustanovenie § 250t OSP vyhodnotil ako nečinnosť orgánu verejnej správy ohľadne\nprávne významnej skutočnosti, ktorá nastala ex lege.\nVzhľadom k tomu, že právna otázka charakteru registrácie platiteľa DPH z titulu\njeho právneho nástupníctva po zrušení jeho právneho predchodcu rozdelením, je\nv konaniach pred najvyšším súdom novo nastoľovaná a právne názory senátov najvyššieho\n\n13\n\nsúdu sa v tejto otázke deklaratórnosti, príp. konštitutívnosti registrácie, s prihliadnutím na\ncieľ sledovaný zákonom o DPH, postupne kryštalizovali a dotvárali, senát najvyššieho súdu\nv tejto prejednávanej veci prehodnotil svoje právne závery kreované v jeho skorších\nrozhodnutiach zo dňa 4. augusta 2015 vo veciach sp. zn. 3 Sžf/70/2014 a sp. zn.\n3 Sžf/71/2014.\nV prejednávanej veci odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že ide o právneho\nnástupcu obchodnej spoločnosti\n\n, ktorá bola taktiež zrušená bez likvidácie\n\nrozdelením na dvadsať obchodných spoločností. Mimo iných sa právnym nástupcom tejto\nspoločnosti okrem žalobcu stala i obchodná spoločnosť\n,\n\n,\n\n. Tejto spoločnosti, rovnako ako žalobcovi, žalovaný odmietol\n\nvydať osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, proti čomu sa obchodná spoločnosť ako\nprávny nástupca platcu DPH, spoločnosti\n\n, bránila podaním žaloby na\n\nrovnakom právnom základe ako žalobca v tejto veci. Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nč. k. 1 S 16/2013-63 zo dňa 13. februára 2014 žalobu spoločnosti\n\nzamietol\n\na Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8 Sžf/35/2014 zo dňa 18. júna 2015\nuvedený rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\nSenát najvyššieho súdu so zámerom zamedziť vytvoreniu stavu právnej neistoty pre\nprípady právnych nástupcov zrušenej obchodnej spoločnosti\n\n, zhodne sa\n\ndožadujúcich vydania im deklaratórneho osvedčenia registrácie pre DPH z titulu právneho\nnástupníctva po registrovanom platcovi DPH, v záujme zjednotenia rozhodovania\nnajvyššieho súdu vo veciach s rovnakou právnou otázkou, dokonca na rovnakom skutkovom\nzáklade, v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 OSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf/35/2014 zo dňa 18. júna 2015, ktorého odôvodnenie ďalej\nv príslušnom rozsahu uvádza:\nPredmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia - oznámenia žalovaného\nč. 9101302/5/3426622/12/Kes zo dňa 19. 11. 2012, ktorým oznámil žalobcovi nevydanie\nosvedčenia podľa § 4 ods. 6 zák. o DPH, keďže sa nestal platiteľom DPH zo zákona,\nnakoľko jeho právny predchodca nebol ku dňu výmazu z obchodného registra zdaniteľnou\nosobou, tak ako to definuje § 3 zák. o DPH.\nNakoľko v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi\nodvolania viazaný, zaoberajúc sa len námietkami vznesenými v podanom odvolaní a po ich\n\n14\n\nvyhodnotení vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu\nsúdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.\nkonštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s nim\nstotožňuje v celom rozsahu. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu,\naby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočné neopakoval pre účastníkov známe\nskutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 3 ods. 1 zák. o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva\nnezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky\ntejto činnosti.\nPodľa § 3 ods. 2 zák. o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa\nrozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov,\nobchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej\nčinnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú\ntvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného\nmajetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok\nv bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel\ndosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa\nmanželia nedohodnú inak.\nPodľa § 4 ods. 6 zák. o DPH (účinného v rozhodnom čase), platiteľom sa stáva aj\nprávnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť\npodniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a\nto odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba,\nak ie právnym nástupcom platiteľa, ktorý- zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala\nprávnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť\nalebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý\nnastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby,\n\n15\n\njej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo\nplatitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali\nplatiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný\nplatiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu\nidentifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia\noznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.»\nVo vzťahu k námietke sťažovateľky, že daňový úrad nebol „oprávnený nijako\nskúmať postavenie právneho nástupcu zaniknutého platiteľa DPH“, najvyšší súd uvádza, že\n«... len takáto osoba (zdaniteľná osoba, pozn.) môže byť registrovaná pre DPH. Takýto\nzáver nielenže vyplýva priamo z gramatického obsahu a slovného spojenia použitého\nv dotknutom ustanovení, ale je aj v súlade s jeho systematickým výkladom. Registrácia pre\nDPH, či už na základe dosiahnutého obratu alebo dobrovoľnej registrácie sa vzťahuje na\nzdaniteľné osoby, a niet rozumného dôvodu predpokladať, že v prípade postupu o aký šlo\nvo veci samej, teda registrácie právnych nástupcov platiteľov DPH, by zákonodarca ako\ndôsledok právnej úpravy zamýšľal, aby boli registrované na DPH aj osoby, ktoré nie sú\nzdaniteľnými osobami. Nie každý právny nástupca bez likvidácie zaniknutého platiteľa DPH\nsa stáva automaticky platiteľom DPH, ale môže sa ním stať len právny nástupca, ktorý bol\naj zdaniteľnou osobou podľa zák. o DPH.\nŽalobca poukázal na rozsudok SDEÚ C-527/11 Ablessio SI A, v ktorom súdny dvor\ndospel k záveru, že čl. 213, 214 a 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia\ntomu, aby daňový úrad členského štátu odmietol prideliť identifikačné číslo pre daň\nz pridanej hodnoty spoločnosti len preto, že táto spoločnosť podľa uvedeného úradu\nnedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na výkon prihlasovanej\nekonomickej činnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti už bolo\nviackrát pridelené takéto číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali\nekonomickú činnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po\npridelení uvedeného čísla, bez toho, aby dotknutý daňový úrad na základe objektívnych\nskutočností preukázal, že existujú vážne nepriame dôkazy umožňujúce dospieť k podozreniu,\nže pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom dopustiť\n\n16\n\nsa podvodu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či uvedený daňový úrad poskytol\nvo veci samej vážne nepriame dôkazy o existencii nebezpečenstva podvodu.\nSúdny dvor sa v tejto veci zaoberal prípadom, v ktorom Ablessio, lotyšská spoločnosť\ns ručením obmedzeným, požiadala lotyšský daňový úrad, aby ju zapísal do registra ako\nplatiteľa DPH, teda nejednalo sa o registráciu právneho nástupníka.\nJe potrebné uviesť, že Súdny dvor v citovanom rozsudku zároveň pripomenul (bod\n29, 30), že členské štáty musia zabezpečiť správnosť zápisov do registra zdaniteľných osôb\nna účely zabezpečenia riadneho fungovania režimu DPH. Príslušnému vnútroštátnemu\norgánu teda prináleží overiť, či prihlasovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, predtým,\nnež mu pridelí identifikačné číslo pre DPH (pozri rozsudok Mecsek-Gabona, už citovaný,\nbod 63). Členské štáty teda môžu legitímne v súlade s čl. 273 prvým odsekom smernice\n2006/112 prijať príslušné opatrenia, aby zabránili zneužívaniu identifikačných čísel,\nosobitne podnikmi, ktorých činnosť, a teda aj postavenie zdaniteľnej osoby je fiktívne. Tieto\nopatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie riadneho výberu\ndane a predchádzanie podvodom a nesmú viesť k opakovanému spochybneniu práva na\nodpočet DPH, a tým neutrality tejto dane (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. 09. 2007,\nCollée, C-146/05, Zb. s. 1-7861, bod 26; Nidera Handelscompagnie, už citovaný, bod 49;\nDankowski, už citovaný, bod 37, a VSTR, už citovaný, bod 44).\nPrávny predchodca žalobcu spoločnosť\n\npočas svojej existencie\n\nnevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, a preto ani nemohol žalobca vlastné postavenie\nako zdaniteľná osoba odvodzovať od svojho právneho predchodcu. Činnosť právneho\npredchodcu žalobcu podľa zistených skutočností bola len fiktívna (resp. žiadna), sám\nžalobca naviac netvrdil, že je zdaniteľnou osobou, ktorá by vykonávala nejakú ekonomickú\nčinnosť, ale odvodzoval toto postavenie od svojho právneho predchodcu, pričom sa bránil\ntým, že správca dane tieto okolnosti ani nemohol zisťovať, a preto Najvyšší súd považoval\npostup správcu dane ako príslušného vnútroštátneho orgánu smerujúci k zabráneniu\nzneužívania identifikačných čísel pre DPH, keď neregistroval žalobcu pre DPH na základe\njeho oznámenia za súladný so zák. o DPH a judikatúrou SDEÚ.\nRovnako za nedôvodnú považoval najvyšší súd argumentáciu skoršie účinným\nznením § 4 ods. 6 zák. o DPH, keď namiesto slovného spojenia „zdaniteľná osoba“ bol\n\n17\n\npoužitý pojem „obchodné spoločnosti a družstvá“, z ktorej žalobca vyvodil, že pre vydanie\nosvedčenia o registrácii pre DPH nemusel byť zdaniteľnou osobou.\nUstanovenie § 4 definuje, ktoré zdaniteľné osoby sa musia alebo môžu stať\nplatiteľmi dane a čo sa na účely tohto zákona považuje za obrat (v zásade príjmy za dodané\ntovary a služby okrem tých, ktoré sú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane,\na okrem príležitostného predaja hmotného majetku mimo zásob a nehmotného majetku).\nPôjde o tuzemské osoby. príp. aj o zahraničné osoby, ktoré majú prevádzkareň na území SR,\nvykonávajúce ekonomické aktivity v tuzemsku vo svojom sídle, prevádzkarni, alebo ak\ntakéto miesto neexistuje, vykonávajúce ekonomické aktivity v mieste bydliska.\nV ust. §§ 4 až 6 je upravená registrácia osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane. To\nznamená, že tieto osoby budú povinné uplatňovať daň pri dodávkach tovarov a služieb,\na zároveň budú mať právo na odpočítanie dane z týchto prijatých plnení. Osoby, ktoré budú\npovinné požiadať o registráciu podľa § 7, sa nestanú platiteľmi dane, t. j. nebudú mať\nprávo na odpočítanie dane, ale budú mať povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru z iného\nčlenského štátu. Týmito osobami budú osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ako aj právnické\nosoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, t. j. ide o všetky rozpočtové, príspevkoví\norganizácie a iné právnické osoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Pôjde o také\nprípady, ak tieto osoby nadobudnú tovar z iného členského štátu a hodnota tohto tovaru\ndosiahne 420 000 Sk (10 000 €) za kalendárny rok. Potom budú povinné podať žiadosť o\nregistráciu pre daň. Na základe toho budú povinné platiť daň podľa tohto zákona a podávať\ndaňové priznania. Týmto osobám bude pridelené identifikačné číslo pre daň, ktoré budú\npoužívať pri objednávaní tovarov z iných členských štátov (Ministerstvo financií SR k čl. I.\nDôvodová správa k zákonu č. 222/2004 Z. z., o dani z pridanej hodnoty [Systém ASPI]\nNRSR - Národná rada SR ASPI_ID LIT36385SK. Dostupné v Systému ASPI. ISSN: 1339133X).\nPokiaľ zmena § 4 ods. 6 zák. o DPH, podľa žalobcom citovanej dôvodovej správy,\nmala za účel pri registrácii právnych nástupcov zaniknutých platiteľov pokrývať všeobecnú\nskupinu neurčitých subjektov, ktoré možno subsumovať pod pojem „zdaniteľná osoba“,\npotom táto zákonite zahŕňa aj konkrétnejšie pojmy ako obchodná spoločnosť a družstvo.\nOpačný výklad je v rozpore tak so systematikou uvedeného ustanovenia (§ 4), ako aj\ns úmyslom zákonodarcu zrejmým z vyššie citovanej dôvodovej správy.\n\n18\n\nAk by právny nástupca platiteľa nemusel byť zdaniteľnou osobou, šlo by o výnimku\nz pravidla obsiahnutého v § 4, že za platiteľa DPH sa registrujú tuzemské zdaniteľné osoby\n(fyzické a právnické osoby), a táto skutočnosť by bola vyjadrená rovnako ako napr. v § 7\nzák. o DPH, teda napríklad použitím slovného spojenia právnická osoba, ktorá nie je\nzdaniteľnou osobou alebo obdobným slovným spojením.».\nV súvislosti s odvolacou námietkou sťažovateľky, že daňový úrad mal vo veci vydať\nrozhodnutie (poukazujúc na konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici),\nnajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku argumentuje:\n„... rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici boli vydané v konaní proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy, nie v konaní o správnej žalobe. V dôvodoch krajský súd\npoukázal na tú skutočnosť, že právo na súdnu ochranu možno zabezpečiť len na základe\nvydania rozhodnutia, keďže len toto rozhodnutie možno preskúmať, nakoľko oznámenia\nsprávcu dane preskúmať nemožno a viaceré podané žaloby, v ktorých žalobcovia žiadali\npreskúmať zákonnosť oznámení správcov dane boli krajským súdom zamietnuté ako\nneprípustné. Nevydanie rozhodnutia by tak bolo porušením čl. 46 Ústavy SR. Zároveň sa\nkrajský súd nad rámec vlastného predmetu konania vyjadril k správnosti postupu správcu\ndane, ktorý považoval za správny, keďže automatická registrácia bez akéhokoľvek\npreskúmania skutkového stavu nie je žiaduca a nebola by v súlade s cieľom sledovaným\nsmernicou 2006/112/ES.\nJe nepochybné, že z právneho poriadku nevyplýva daňovému úradu v prípade\nodmietnutia vydania osvedčenia o registrácii pre DPH povinnosť vydať rozhodnutie\nso všetkými formálnymi náležitosťami, naviac v prejednávanom prípade nemožno hovoriť\no možnom porušení čl. 46 Ústavy SR, keďže súd prvého stupňa meritórne preskúmal\noznačené oznámenie správcu dane bez ohľadu na formu z hľadiska jeho zákonnosti\npovažujúc ho za rozhodnutie materiálnej povahy, s ktorým posúdením sa najvyšší súd\nstotožnil.\nPre zdôraznenie správnosti tohto záveru je nutné poukázať na uznesenie Ústavného\nsúdu SR č. k. I. ÚS 226/2014-22 zo dňa 21. 05. 2014, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR\nč. k. I. ÚS 494/2014-35 zo dňa 10. 09. 2014, kde bol ako ústavne akceptovateľný posúdený\nzáver Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Prešove o neexistencii povinnosti\n\n19\n\ndaňového úradu v prípade odmietnutia vydania osvedčenia o registrácii pre DPH vydať\nformálne rozhodnutie, ktorý bol vyslovený v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil\ns rozsudkom krajského súdu a nepovažujúc námietky žalobcu vznesené v odvolaní za\ndôvodné, napadnutý rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny\npotvrdil, pričom v podrobnostiach naň poukazuje.“\nV nadväznosti na citované ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že správny súd nie je\nsúdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu\nalebo rozhodnutia orgánu verejnej správy a jeho úlohou je výlučne preskúmať, či postup\na rozhodnutie orgánu verejnej správy v danej veci je v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesno-právnymi predpismi.\nZ citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd na\npodklade administratívneho a súdneho spisu (prihliadnuc na vec vedenú pod sp. zn.\n8 Sžf 35/2014, ktorá sa týka rovnakej právnej otázky a má rovnaký skutkový základ)\npodrobne preskúmal zákonnosť postupu správnych orgánov a ústavne akceptovateľným\nspôsobom, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa nestotožnil s jednotlivými odvolacími\nnámietkami sťažovateľky a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napadnutý rozsudok\npodľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený a ani za\narbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu\nv dotknutých právnych predpisoch, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2012 a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nK argumentácii sťažovateľky, že najvyšší súd vec nesprávne právne posúdil,\nv dôsledku čoho rozhodol inak ako v obdobných veciach, a tým porušil i princíp rovnosti\núčastníkov v konaní, považuje ústavný súd za potrebné poznamenať, že mu neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\n\n20\n\npredpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje\nnajvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iného priznáva aj právomoc\nzaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01). Preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu\nk určitej otázke rôzne právne názory, nemožno z takéhoto ich postupu mechanicky\nvyvodzovať porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny (a ani čl. 6 ods. 1 dohovoru), pričom ústavný súd vzhľadom na svoje\nústavné postavenie a princíp minimalizácie zásahov do činnosti všeobecných súdov, ktorý\nštandardne uplatňuje vo svojej judikatúre, do takéhoto  vo všeobecnosti nežiaduceho \nstavu vstupuje len vo výnimočných prípadoch. Vo veci sťažovateľky ústavná\nakceptovateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vylučuje, aby\nústavný súd uplatnil výnimku zo svojho štandardného prístupu k preskúmavaniu\nprávoplatných rozhodnutí všeobecných súdov.\nZ uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\na základnými právami podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj\nprávom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri\npredbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky uvedenými v petite jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júla 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a8e6e97d-8264-4ba5-adf8-e3c6bcf74a33", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 494/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 494/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8e6e97d-8264-4ba5-adf8-e3c6bcf74a33"}, {"guid": "ussr:fe1f5371-aa08-44cc-8f8b-0149174d091a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe1f5371-aa08-44cc-8f8b-0149174d091a"}, {"guid": "ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/09 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd"}, {"guid": "ussr:95a21c9a-39a5-4586-aea0-21a9de8f7a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95a21c9a-39a5-4586-aea0-21a9de8f7a56"}, {"guid": "ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7"}, {"guid": "ussr:c739df26-a6af-4326-a8ad-621cc20f6d16", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c739df26-a6af-4326-a8ad-621cc20f6d16"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c4779b9f-e368-46ad-97da-1967575d0c32", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 94/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4779b9f-e368-46ad-97da-1967575d0c32"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3db0bbe0-c7ab-4288-a0d8-76588f8f05de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.690.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 690/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 690/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.690.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fd649bc-3e4a-4162-bf0b-789417efd584", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.418.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.418.2017.1"}, {"guid": "2269267b-3ee6-4d4d-a6e8-02f3e226aa06:400aeee0-d05d-4bdd-9c2e-c27eb673e5b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200660.1", "spisova_znacka": "3Sžf/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/3/2017 z 30. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200660.1"}, {"guid": "e6dbb206-24d0-4ed4-ac58-fea83f5e3bf5:9b3f492b-4039-4e3b-9a8c-294c3a76917d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9016897963.1", "spisova_znacka": "3Sžf/42/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/42/2016 z 30. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9016897963.1"}, {"guid": "4bc5f056-1ec3-450d-85fb-325369d736b5:b351ea55-ad1a-4f37-864b-726a85ce9b38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200133.1", "spisova_znacka": "3Sžf/2/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/2/2017 z 30. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200133.1"}, {"guid": "cf863313-627a-4926-8a83-a9995530642b:642d0ddf-3f3d-4174-a461-285f0d568a72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200504.1", "spisova_znacka": "3Sžf/5/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/5/2017 z 30. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200504.1"}, {"guid": "8a229615-526d-4c2c-975b-05c6ec410183:c90951bd-e1fa-44b5-8b21-0f805443a4d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200817.1", "spisova_znacka": "3Sžf/4/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/4/2017 z 30. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200817.1"}, {"guid": "052a13db-6658-4abd-9e58-f322bae11fac:a8c33981-bcaf-40af-adbf-d21c28aabfad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200658.1", "spisova_znacka": "3Sžf/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/6/2017 z 30. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200658.1"}, {"guid": "55e0ced3-380e-4e43-9d8c-bc8a3daa939f:df1eb240-a95f-48ea-b0cb-3775166cb3ce", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201035.1", "spisova_znacka": "1S/92/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/92/2018 z 17. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201035.1"}, {"guid": "55e0ced3-380e-4e43-9d8c-bc8a3daa939f:8ebc2ccf-a455-4546-8c8d-f71774b1100f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201035.1", "spisova_znacka": "1S/92/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/92/2018 z 17. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201035.1"}, {"guid": "d2e6caea-97d8-48ec-9168-5afab965e034:e022bd4c-8ef3-4dbd-a31e-cccbbb3843a1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201032.1", "spisova_znacka": "6S/114/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/114/2018 z 22. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201032.1"}, {"guid": "d2e6caea-97d8-48ec-9168-5afab965e034:e2a4de69-6a36-44b5-a23a-e6756d3fd435", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201032.1", "spisova_znacka": "6S/114/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/114/2018 z 22. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201032.1"}, {"guid": "10c6767a-8530-4efa-a8ec-84765217c9c9:6eb32503-0d14-4663-b40b-b7e741ed0b84", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201034.1", "spisova_znacka": "6S/115/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/115/2018 z 22. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201034.1"}, {"guid": "10c6767a-8530-4efa-a8ec-84765217c9c9:42b26598-b696-4595-8820-c97d668f3748", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201034.1", "spisova_znacka": "6S/115/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/115/2018 z 22. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201034.1"}, {"guid": "f1551a1b-81a1-4f0a-8950-0834fcba3135:aced3b3d-9c72-4297-9746-06805e6b0f3a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201031.1", "spisova_znacka": "2S/114/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/114/2018 z 24. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201031.1"}]}