{"guid": "ussr:12858876-77d6-4800-812c-da4925c87599", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.561.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 561/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 561/2016 z 20. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júla 2016, sp. zn. II. ÚS 561/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.561.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-07-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/12858876-77d6-4800-812c-da4925c87599", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.561.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.561.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.561.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 561/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\n, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 12 Co 45/2015 z 29. októbra 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom\n\n, ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n12 Co 45/2015 z 29. októbra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) .\nZo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol účastníkom konania\nvedeného Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 25 C 161/2014\no zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom v procesnom postavení žalovaného.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 25 C 161/2014 z 18. decembra 2014 uložil sťažovateľovi\npovinnosť zaplatiť žalobkyni peňažné plnenie spolu s príslušenstvom a taktiež ho zaviazal\nnahradiť žalobkyni trovy konania. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zákonnej\nlehote odvolanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 12 Co 45/2015 z 29. októbra 2015 potvrdil\nrozsudok súdu prvého stupňa a sťažovateľovi uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy\nodvolacieho konania.\nSťažovateľ považuje rozsudky všeobecných súdov v jeho právnej veci za\n„neodôvodnené a arbitrárne“, keďže „prvostupňový a druhostupňový súd vec nesprávne\nprávne posúdili. Nedostatočne zistili skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov\ndospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdy prvého a druhého stupňa taktiež\nnesprávne vec právne posúdili tým, že nepoužili správne ustanovenie právneho predpisu\na nedostatočne zistili skutkový stav“.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„... medzi nebohým otcom žalobkyne\n\na sťažovateľom bola dňa\n\n01. 10. 2012 uzatvorená písomná zmluva o dielo, ktorej predmetom boli práce na stavbe\n, pričom cena za dielo bola dohodnutá na pevnú\nsumu 5.000 EUR.\nV súvislosti s touto zmluvou otec navrhovateľky vystavil odporcovi faktúru č. 012012 zo dňa 03. 11. 2012, znejúcu na sumu 1.024 EUR, uhradená dňa 6. 11. 2012, faktúru\nč. 02-2012 zo dňa 3. 12. 2012, znejúcu na sumu 2.200 EUR, uhradená dňa 10. 12. 2012, a\n\n2\n\nfaktúru č. 03-2012 zo dňa 26. 12. 2012, znejúcu na sumu 1.800 EUR, uhradená dňa 31. 12.\n2012, čím bola zo strany sťažovateľa uhradená cena za dielo v zmysle zmluvy o dielo zo dňa\n01. 10. 2012, na čo prvostupňový a druhostupňový súd vôbec neprihliadli, čím pochybili.\nV zmysle čl. V. zmluvy o dielo zo dňa 1. 10. 2012 bola medzi otcom žalobkyne\na sťažovateľom dohodnutá splatnosť ceny za dielo a to do 3 dní po uhradení\nfaktúry sťažovateľa na jeho účet fakturovanej spoločnosti\n\n,\n\npre ktorú bol sťažovateľ dodávateľom, s čim otec žalobkyne súhlasil... a potvrdil to svojim\npodpisom aj na zmluve o dielo zo dňa 01. 10. 2012...\nKeďže v danom prípade predmetná zmluva o dielo neobsahovala ustanovenie, že sa\nmôže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, má sťažovateľ za to, že\npísomne dohodnutý zmluvný vzťah sa v súlade s § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka zmenil\nústne, pričom po celý čas išlo o jeden a ten istý predmet zmluvy a to výkon práce na stavbe\nza rovnaké obdobie a to od mesiaca október do\nmesiaca december 2012.\nAj faktúra č. 04-2012, znejúca na sumu 1.856 EUR, zo dňa 31. 12. 2012, sa týkala\nvýkonu práce na stavbe\n\nza uvedené obdobie. Nárok\n\nna prípadné vyplatenie sumy 1.856 EUR bol iba v tom prípade, ak by sťažovateľovi objednávateľovi prišli peniaze na účet od spoločnosti\n\n, s čím\n\nnebohý otec žalobkyne súhlasil...\nza života ani raz nepýtal peniaze z faktúry č. 04-2012, pretože mu bola\nvyplatená písomne zmluvne dohodnutá suma 5.000 EUR, a súhlasil s tým, že mu aj prípadne\nďalšie peniaze v danej sume budú vyplatené až po úhrade faktúry sťažovateľa fakturujúcom\nspoločnosti\n\n..\n\nNebohý otec žalobkyne v čase, keď sa so sťažovateľom dohodli na prípadnej zmene\nceny za dielo o sumu 1.856 EUR vedel, že spoločnosť\n\nmá\n\nproblémy s vyplácaním a to aj voči sťažovateľovi, čím sa neskôr dňom 21. 10. 2013 dostala\ndo reštrukturalizácie, a preto súhlasil s tým, tak ako to súhlasil aj pri uzatváraní zmluvy\no dielo dňa 01. 10. 2012, že mu sťažovateľ túto faktúru zaplatí až, keď skutočne dôjdu\npeniaze na účet sťažovateľa...\nZároveň sťažovateľ vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že mali dohodu, že ak by\npeniaze od firmy nedošli, bolo by potrebné faktúru zrušiť alebo stornovať alebo ak by prišla\n\n3\n\nnižšia čiastka, vyplatila by sa len časť, na čo už súd prvého stupňa a druhého stupňa taktiež\nnesprávne neprihliadli.“\nPodľa názoru sťažovateľa «záver súdu že „uhradením faktúry čiastočne vo výške\n300 EUR dňa 19. 06. 2013 mal za to, že sťažovateľ uznal aj zvyšok dlhu, keďže tak možno\nusudzovať práve z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19. 06. 2013, keďže sám\nžalovaný uviedol, že účel je úhrada faktúry 4/2012“, je nesprávny.\nSťažovateľ nikdy neuznal dlh voči otcovi žalobkyne a nebolo to ani dňa 19. 06. 2013.\nPeniaze jej dal len kvôli pohrebu jej otca, ktorý zomrel dňa 16. 06. 2013, a s ktorým mal\ndobré vzťahy. Ani príjmový pokladničný doklad, ktorý vystavuje, ten, čo prijíma peniaze\na ktorý nevystavoval sťažovateľ, nezakladá uznanie dlhu a neznamená, že ním možno\nusudzovať, že plnením sťažovateľ uznal aj zvyšok záväzku...\nSťažovateľ nemohol uznať záväzok, pretože tento nebol ani splatný, resp. je\nnedôvodný, keďže nemá vyplatené peniaze od spoločnosti\nSťažovateľ má za to, že žalobkyni nevznikol ani nárok na úroky z omeškania\nzo žalovanej sumy, keďže tieto neboli ani predmetom dedenia v dedičskom konaní po\nnebohom\n\n. Žalobkyňa nadobudla iba pohľadávku vo výške istiny\n\n1.856 EUR až dňom 28. 12. 2013 a to právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve v konaní\nvedenom pod sp. zn. 35 D/656/2013, čím nebola vecne legitimovaná na podanie žaloby\nohľadne úrokov z omeškania, na čo súdy prvého a druhého stupňa neprihliadli a ktoré jej\nprisúdili úrok z omeškania odo dňa 15. 01. 2013.»\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza:\n„... súd druhého stupňa pochybil, ak vyslovil, že dojednanie o splatnosti je neplatné\npre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že sa prieči dobrým\nmravom. To, že podnikateľský sektor v Slovenskej republike nefunguje, je všeobecne známe\na dokladoval to aj z vlastnej skúsenosti sťažovateľ, a preto takýto záver súdu druhého\nstupňa je veľmi nespravodlivý...“ a „priznanie trov prvostupňového a druhostupňového\nkonania žalobkyni považuje sťažovateľ vzhľadom na vyššie uvedené za nedôvodné\na nesprávne“.\n\n4\n\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\n... vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo pokojne užívať majetok podľa čl. 1\nods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 12 Co/45/2015-108, zo dňa 29. 10. 2015,\nporušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 12 Co/45/2015-108, zo dňa 29. 10. 2015,\nsa zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Prešove je povinný uhradiť\n\n... trovy konania (trovy\n\nprávneho zastúpenia - § 13a ods. 1 písm. a) a c) v spojení s ustanovením § 11 ods. 3\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov - 2 x 71,37 EUR + § 16 ods. 3\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov - 2 x 8,58 EUR) v sume 159,90 EUR\ndo 15 dní od doručenia rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za\nzjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí\naj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.\nnedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná\nv kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nÚstavný súd považuje za potrebné z hľadiska limitov ústavnej kontroly rozhodnutí\nvšeobecných súdov poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\n\n6\n\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\n\n7\n\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale\nnemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\n\n8\n\nÚstavný súd poukazuje tiež na to, že čl. 46 ústavy je primárnym východiskom pre\nzákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na\nposkytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba\nmať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nZ už uvedeného (pozri najmä časť I tohto uznesenia) vyplýva, že podľa tvrdenia\nsťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým bol\npotvrdený rozsudok súdu prvého stupňa (okresný súd svojím rozsudkom zaviazal\nsťažovateľa na zaplatenie peňažného plnenia spolu s príslušenstvom, pričom žalobkyni\npriznal voči sťažovateľovi právo na náhradu trov konania) a ktorým zároveň krajský súd\npriznal žalobkyni proti sťažovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.\nV súvislosti s námietkami sťažovateľa ústavný súd považoval za potrebné poukázať\nna relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, v ktorej sa okrem\niného uvádza:\n„Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a k tomu dodáva:\nOkresný súd rozhodol o nároku žalobkyne z uzavretej zmluvy o dielo, kde faktúra\nč. 04-2012 na sumu 1.856,- eur nebola zaplatená v lehote splatnosti 14. 1. 2013 v celej\nvýške a dlh predstavuje 1.556,- eur. Podľa osvedčenia o dedičstve nebohý\npohľadávku voči\n\nmal\n\n, ktorú v dedičskom konaní nadobudla žalobkyňa.\n\nŽalovaný sa bránil povinnosti zaplatiť zostatok dlhu 1.556,- eur s poukazom na to, že podľa\nuzavretej zmluvy o dielo z 1. 10. 2012 zhotoviteľ -\n\nsúhlasí s tým, že cena diela za\n\npredmet zmluvy bude vyplatená po uhradení faktúry - na účet objednávateľa. Jedná sa\no určitú odkladaciu podmienku, na základe ktorej objednávateľovi\npovinnosť preplácať cenu diela až po tom, čo odberateľ objednávateľa\n\n9\n\nvznikla\n,\n\nv danom prípade\n\n, zaplatí za vykonané práce na stavbe\n\nFormačno-pastoračný dom.\nZmluvný vzťah právneho predchodcu žalobkyne a žalovaného bol zmluvou o dielo\npodľa § 536 ods. 1 a násl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., pričom zmluvou o dielo\nsa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho\nvykonanie. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný\nzhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve,\npričom podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať\ndielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom\nmieste.\nŽalovaný nerozporoval to, aby dielo nebolo riadne vykonané a nebolo odovzdané\notcom žalobkyne, ale spochybňoval oprávnenie žalobkyne požadovať zaplatiť cenu diela, ak\npodľa dohody má dôjsť k zaplateniu až vtedy, keď odberateľ žalovaného ako objednávateľa\nzaplatí objednávateľovi. Ak zhotoviteľ dielo riadne dokončil, potom zhotoviteľovi vzniklo\nprávo na zaplatenie ceny diela podľa dohody, kde odkladaciu podmienku až zaplatí\nobjednávateľ žalovaného - vznikne žalovanému zaplatiť cenu diela je podmienkou, ktorá sa\nprieči dobrým mravom a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. neplatná. Ak\nje platenie viazané na platbu tretej osoby a vznikne situácia, že tretia osoba\nobjednávateľovi nezaplatí, nenastane potom nikdy splatnosť ceny diela a nemôže byť\nvymáhateľná. Nastane tak stav, že aj keď objednávateľ - žalovaný prijal od zhotoviteľa\nprávneho predchodcu žalobkyne plnenie, nebude mať povinnosť za dielo zaplatiť. Takéto\ndojednanie je v rozpore so zákonom, a to konkrétne s § 39 Občianskeho zákonníka, že\nneplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nobchádza zákonu alebo sa priči dobrým mravom. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je\nsprávne, pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšku ceny diela. Krajský súd preto\npotvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ je žalovaný ako\nobjednávateľ zaviazaný k povinnosti zaplatiť zvyšok dohodnutej ceny diela.\nKrajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov\nkonania, pretože boli vypočítané správne v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. Neúspešný\nžalovaný má povinnosť nahradiť žalobkyni, ako úspešnému účastníkovi, trovy konania.“\n\n10\n\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 250/09).\nV nadväznosti na uvedené východisko ústavný súd poukazuje na relevantnú časť\nodôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sp. zn. 25 C 161/2014 z 18. decembra 2014,\nv ktorej sa uvádza:\n«Právny predchodca žalobkyne uzatvoril so žalovaným dňa 01. 10. 2012 zmluvu\no dielo, pričom cena diela bola dohodnutá na 5 000 Eur. Predmetom zmluvy boli výkony\npráce na stavbe formačno-pastoračného domu v mesiacoch október až december 2012.\nPrávny predchodca žalobkyne,\n\n, na základe tejto zmluvy o dielo a ním\n\nvykonaných prác vystavil žalobcovi faktúry č. 1/2012, 2/2012, 3/2012 a 4/2012. Faktúra\nč. 1/2012 bola z 03. 11. 2012 na sumu 1 024 Eur, faktúra 2/2012 bola z 03. 12. 2012 na\nsumu 2 220 Eur, faktúra 3/2012 bola z 29. 12. 2012 na 1 800 Eur a na základe týchto faktúr\nžalobca vystavil príjmový pokladničný doklad na faktúru č. 1/2012 dňa 06. 11. 2012, na\nfaktúru č. 2/2012 dňa 10. 12. 2012 a na faktúru č. 3/2012 dňa 31. 12. 2012. Dňa\n31. 12. 2012 bola vystavená faktúra č. 4/2012 so splatnosťou 14. 01. 2013. Rovnaký\npríjmový pokladničný doklad ako na predchádzajúcich faktúrach bol vystavený aj na\nfaktúru č. 4/2012 dňa 19. 06. 2013 a bolo uhradených 300 Eur. Iná suma z tejto faktúry\nuhradená nebola.\nDňa 16. 06. 2013 právny predchodca žalobkyne zomrel a na tunajšom súde prebehlo\ndedičské konanie pod spisovou značkou 35 D 656/2013. Osvedčením o dedičstve\nč. 35 D 656/2013-54 zo dňa 09. 12. 2013 boli spísané aktíva a pasíva dedičstva a taktiež\nbola uzatvorená dedičská dohoda, na základe ktorej prihlásenú pohľadávku poručiteľa voči\nžalovanému v žalovanej sume nadobudla žalobkyňa. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo\núčinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 28. 12. 2013.\n\n11\n\nŽalobkyňa vyzývala žalovaného ústne ako aj písomne na úhradu predmetnej faktúry\nešte počas života svojho otca, čo robil aj sám poručiteľ, avšak žalovaný uhradil po smrti\nporučiteľa len 300 Eur.\nŽalovaný, tak vo svojich ústnych ako aj písomných vyjadreniach uviedol, že nikdy\nnepopieral, že poručiteľom práce vykonávané boli, poručiteľ tieto riadne vykonal.\nS poručiteľom mal však údajne dohodu, že predmetné práce uhradí až po tom, ako budú\njemu uhradené platby od hlavného objednávateľa. Tieto mu však ani do podania žaloby\nuhradené neboli. Žalovaný ďalej tvrdil a túto skutočnosť aj preukázal, že svoju pohľadávku\nvoči hlavnému objednávateľovi, spoločnosti\n\n, prihlásil\n\nv reštrukturalizácii dlžníka č. 1 R 10/2013. Žalovaný si voči tejto spoločnosti uplatnil\npohľadávku vo výške 7 168,80 Eur. Žalovaný sa pri svojej obrane odvolával na článok 5\nzmluvy, ktorý uvádza, že „zhotoviteľ bude prevedené práce fakturovať po ukončení\nzmluvných prác, ktorých cenu diela sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť po uhradení faktúry\ndo 3 dní na účet objednávateľa. Zhotoviteľ súhlasí s tým, že mu cena za predmetné zmluvy\nbude vyplatená po uhradení faktúry - na účet objednávateľa“. Sám žalovaný zároveň\nuviedol, že z predmetnej zmluvy o dielo bola vyplatená dohodnutá zmluvná cena.»\nV ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sp. zn. 25 C 161/2014 z 18. decembra 2014\nokresný súd formuluje svoje právne závery takto:\n„V predmetnom konaní mal súd za nepochybne preukázané, že medzi právnym\npredchodcom žalobkyne a žalovaným bol právny vzťah vzniknutý na základe zmluvy o dielo.\nKeďže obaja účastníci zmluvy vystupovali ako podnikateľské subjekty, zmluva o dielo sa\nspravovala Obchodným zákonníkom. Pôvodne bol tento právny vzťah na základe písomnej\nzmluvy o dielo zo dňa 01. 10. 2012. Po vykonaní dohodnutých prác za dohodnutú sumu však\nmedzí účastníkmi vznikla ďalšia zmluva o dielo - ústna, na základe ktorej zhotoviteľ, právny\npredchodca žalobkyne, vykonal ďalšie práce apo ich uskutočnení a odovzdaní vyfakturoval\ndohodnutú cenu objednávateľovi, teda žalovanému. Tento prevzal predmetné vykonané\npráce, vystavenú faktúru však v určenej dobe splatnosti neuhradil. Po tom, ako poručiteľ\nzomrel, jeho pohľadávka, ktorú mal voči žalovanému, prešla v dedičskom konaní na\nžalobkyňu, o čom svedčí osvedčenie v rámci dedičského konania po poručiteľovi. Následne\nžalobkyňa vyzývala žalovaného na úhradu nezaplatenej časti faktúry. Tento tak do podania\n\n12\n\nžaloby neurobil. Dňa 19. 06. 2013 uhradil žalovaný žalobkyni časť z predmetnej faktúry\na úhradu časti si dal potvrdiť na príjmový pokladničný doklad, na rovnaký, aký vystavoval\nporučiteľovi pri uhrádzaní predchádzajúcich faktúr z písomnej zmluvy o dielo. Ako účel\nv príjmovom a výdavkovom pokladničnom doklade je uvedená faktúra 04/2012, teda tá\nfaktúra, ktorej nezaplatenú časť si žalobkyňa uplatňuje v tomto konám. Súd teda vychádzal\nz toho, že z ústnej zmluvy o dielo boli vykonané a odovzdané práce právnym predchodcom\nžalobkyne. Žalovaný ich však neuhradil úplne. Uhradením faktúry čiastočne vo výške\n300 Eur dňa 19. 06. 2013 však mal súd za to, že žalovaný uznal aj zvyšok dlhu, keďže tak\nmožno usudzovať práve z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19. 06. 2013, keďže\nsám žalovaný uviedol, že účel je úhrada faktúry 4/2012. Žalovaný tvrdil, že aj v zmluve\no dielo, ktorú uzatvárali s poručiteľom ústne, malo byť dohodnuté, že mu predmetnú faktúru\nuhradí až po tom, čo mu uhradí finančné prostriedky hlavný objednávateľ, avšak tieto\nskutočnosti sa mu preukázať nepodarilo. Poukazoval na článok 5 písomnej zmluvy. Súd\nvšak znenie tohto článku zmluvy nepovažoval v prvom rade za určité, z ktorého by bola\nzrejmá táto dohoda a po druhé, ako súd uviedol, táto zmluva o dielo bola zavŕšená\nuskutočnením a odovzdaním prác a vyplatením príslušnej sumy za dielo. Následne však bola\npodľa súdu uzatvorená ústna zmluva o dielo, ktorá sa týkala vykonania ďalších prác.\nVzhľadom teda na skutočnosti uvedené vyššie a predovšetkým na uznanie záväzku\nčiastočnou úhradou zo strany žalovaného, mal súd za to, že žaloba je v celom rozsahu\ndôvodná, a teda priznal žalobkyni ňou uplatnenú sumu...\nKeďže faktúra 4/2012 bola splatná 14. 01. 2013, od 15. 01. 2013 sa žalovaný dostal\ndo omeškania, a to z celej sumy. Do úhrady časti predmetnej sumy dňa 19. 06. 2013 bol\nžalovaný v omeškaní s celou sumou a súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania v zákonnej\nvýške 8,75 % ročne. Od 20. 06. 2013 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy\n1 556 Eur, a teda súd priznal žalobkyni ňou uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,5 %\nročne až do zaplatenia.“\nVo vzťahu k otázke náhrady trov konania okresný súd v rozsudku sp. zn.\n25 C 161/2014 z 18. decembra 2014 uvádza:\n„Žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej teda priznal aj náhradu trov konania,\npozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v súlade s podľa § 10 ods. 1, § 13a, § 16 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\n13\n\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie\na príprava právneho zastúpenia, 2x účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Prešov)\na taktiež 2x polovičná odmena za ďalšie porady s klientom dňa 30. 10. 2014 a 17. 12. 2014.\nSadzba za jeden úkon predstavuje 71,37 Eur. Spolu tak odmena predstavuje 285,48 Eur.\nSúd taktiež žalobkyni priznal režijný paušál 5x 8,04 Eur, spolu 40,20 Eur. Celkové trovy\nprávneho zastúpenia tak boli 325,68 Eur, Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho\nzastúpenia za úkon vyjadrenie na uznesenie a výzvu súdu, keďže nešlo o podanie vo veci\nsamej a taktiež ani vyjadrenie vo veci - úprava petitu, keďže toto vyjadrenie predniesol\nprávny zástupca priamo na pojednávaní. Žalobkyni bola priznaná aj náhrada iných trov\nkonania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 93 Eur. V súlade\ns § 149 ods. 1 O. s. p. je žalovaný povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobkyni na\núčet jej právneho zástupcu.“\nÚstavný súd konštatuje, že skutkový stav ustálený okresným súdom v konaní\nvedenom pod sp. zn. 25 C 161/2014, s ktorým sa stotožnil v napadnutom rozsudku aj\nkrajský súd, vychádza z objektívnych postupov okresného súdu a ich uplatnenia v súlade\ns procesnými predpismi, a preto považuje skutkové závery, ku ktorým dospel okresný súd\nv označenom rozsudku, z ústavného hľadiska za akceptovateľné.\nVychádzajúc predovšetkým z citovaných častí napadnutého rozsudku, ústavný súd\nkonštatuje, že krajský súd sa v ňom ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal\ns odvolaním sťažovateľa, s ktorého argumentáciou sa nestotožnil, a preto odvolaním\nnapadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Napadnutý rozsudok\nkrajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený\na ani za arbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú\noporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení\nObchodného zákonníka (vo vzťahu k posúdeniu právnych vzťahov zmluvných strán\nv súvislosti s uzatvorenou zmluvou o dielo, ako aj vo vzťahu k otázke príslušenstva\nuplatnenej pohľadávky), Občianskeho zákonníka (vo vzťahu k otázke neplatnosti právneho\núkonu priečiaceho sa dobrým mravom) a Občianskeho súdneho poriadku (vo vzťahu\nk otázke náhrady trov konania). Ústavný súd preto považuje spôsob interpretácie a aplikácie\n\n14\n\nuvedených právnych predpisov za ústavne konformný a nesignalizujúci porušenie\nsťažovateľom označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru.\nNa tomto základe ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto v tejto časti\nsťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd konštatuje, že ich porušenie\nsťažovateľ namieta v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak v konkrétnych okolnostiach posudzovanej\nveci nemohlo dôjsť ani k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti\nodmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júla 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "2307666e-332b-424a-8d92-d3399c9192f8:bb0a840f-cb17-468f-b314-e245c25a2eee", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114204058.1", "spisova_znacka": "12Co/45/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/45/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114204058.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9b9c96e9-ff8c-430d-8813-7aa7aa044cbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.561.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 561/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 561/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.561.2016.1"}]}