{"guid": "ussr:038c61e5-2481-4928-a934-89647b4be77b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.533.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 533/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 533/2016 z 30. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 533/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.533.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "nazov": "čl. 26 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-4", "nazov": "čl. 17 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/038c61e5-2481-4928-a934-89647b4be77b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.533.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.533.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.533.2016.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 533/2016-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti INOUT STUDIO, s. r. o., Palkovičova 9, Bratislava, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj podľa čl. 17 ods. 1 a 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 276/2013\nz 24. mája\n\n2013\n\na uznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n6 Cdo 223/2013 z 30. júla 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti INOUT STUDIO, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nsp.\n\nzn.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra\n2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti INOUT STUDIO, s. r. o., Palkovičova 9,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou BIZOŇ &\nPARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Juraj Bizoň, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1\na 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj\npodľa čl. 17 ods. 1 a 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 276/2013 z 24. mája 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 6 Cdo 223/2013 z 30. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke v procesnom postavení\nodporkyne v konaní pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vedenom\npod sp. zn. 16 C 29/2013 sa navrhovateľ\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorého podstata spočívala:\n«(a) v odstránení dielov č. 1-5 audiovizuálneho diela\nz internetových\n\nstránok\n\nwww.lokaltv.sk,\n\nwww.facebook.com/LokalTV.official\n\na www.youtube.com/user/LokalTV2010,\n(b) v zákaze používať slová napr.\nna internetových stránkach podľa písm. a) tohto bodu,\n(c) v zákaze účinkovania animovanej postavy nazvanej napr.\nv audiovizuálnom diele\n\nna internetových stránkach podľa písm. a) tohto\n\nbodu,\n(d) v odstránení konkrétnych diskusných príspevkov z internetovej stránky\nwww.lokaltv.sk,\n(e) v zákaze vyrobiť a uverejniť ďalšie pokračovanie audiovizuálneho diela\nna internetových stránkach podľa písm. a) tohto bodu.»\n\n2\n\nOkresný súd uznesením sp. zn. 16 C 29/2013 z 28. marca 2013 návrh navrhovateľa\nna nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Podľa sťažovateľky okresný súd dospel\nk záveru, že:\n«(a) „dôvody uvádzané navrhovateľom sú totiž natoľko všeobecné, že bez ďalšieho\nnemôžu viesť k úvahe súdu o možnej hroziacej ujme na právach navrhovateľa a skôr sú\ndôvodmi na preukázanie dôvodnosti nároku navrhovateľa, ktorého sa mieni v budúcnosti\ndomáhať návrhom vo veci samej“;\n(b) „formulácia petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zodpovedá\nformulácii petitu návrhu vo veci samej“;\n(c) „nie je prípustné, aby súd odporcovi zakazoval len všeobecné používanie\nnavrhovateľom uvádzaných slov, slovných spojení a obrazovej podoby animovanej postavy\nbez ďalšieho, teda bez akéhokoľvek spojenia alebo spojitosti s určitými okolnosťami alebo\nosobou“;\n(d)„navrhovateľ\n\nním\n\npožadovaným\n\nnariadením\n\npredbežného\n\nopatrenia\n\nv navrhovanom znení však nedosiahne legitímny cieľ a nezabráni sa ním uvádzaným\nzásahom do jeho práv, nakoľko sám navrhovateľ v návrhu uviedol, že toto konanie odporcu\nuž do jeho osobnostných práv zasiahlo“;\n(e) „navrhovateľ má možnosť v prípade ďalších neoprávnených zásahov zo strany\nodporcu do jeho osobnostných práv, ku ktorým by mohlo podľa tvrdenia navrhovateľa\nv budúcnosti dôjsť, brániť sa žalobou na ochranu osobnosti“;\n(f) „tvrdenie navrhovateľa, že útoky odporcu do jeho osobnostných práv, ktoré\npretrvávajú a budú pokračovať a preto konkrétna ochrana práv navrhovateľa bude sťažená,\nnie je žiadnym spôsobom odôvodnené a nepostačuje na nariadenie predbežného opatrenia,\nktorého sa navrhovateľ domáha.“»\nProti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 16 C 29/2013 z 28. marca 2013 podal\nnavrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že\nodvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a nariadil predbežné opatrenie,\npodľa ktorého sťažovateľka je povinná:\n\n3\n\n«- odstrániť a účinne zabezpečiť odstránenie z webovej stránky odporcu\nwww.lokaltv.sk,\n\nako\n\naj\n\nz\n\nwebových\n\nstránok\n\nwww.facebook.com/LokaITV.official\n\na www.youtube.com/user/LokalTV2010 a účinne zamedziť šírenie a prístup tretích osôb\n(s výnimkou právnych zástupcov poskytujúcich účastníkom tohto konania právne služby)\nk odvysielanému prvému dielu audiovizuálnej interaktívnej show s názvom\nktorý bol pod názvom „\n\n“ sprístupnený verejnosti dňa 24. 01. 2013, k druhému\n\ndielu audiovizuálnej interaktívnej show s názvom\n„\n\n,\n\n, ktorý bol pod názvom\n\n“ sprístupnený verejnosti dňa 01. 02. 2013, k tretiemu dielu audiovizuálnej\n\ninteraktívnej show s názvom\n\n, ktorý bol pod názvom „\n\n“\n\nsprístupnený verejnosti dňa 08. 02. 2013, k štvrtému dielu audiovizuálnej interaktívnej show\ns názvom\n\n, ktorý bol pod názvom\n\n“ sprístupnený\n\nverejnosti dňa 15. 02. 2013 a k piatemu dielu audiovizuálnej interaktívnej show s názvom\n, ktorý bol pod názvom „\n\n“ sprístupnený verejnosti dňa 22. 02.\n\n2013, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n- zdržať sa zverejňovania, sprístupňovania a šírenia slovného spojenia\n“; slovného spojenia „\n„\n\n“; slovného spojenia\n\n“; slova „\n\n“; slova\n\n“; slovného spojenia\n\n“; slova „\n\n“; slova „\n\n“; slovného spojenia „\n\n“ a slova „teplý“ vo všetkých ich gramatických tvaroch v písomnej, zvukovej\na zvukovoobrazovej forme prostredníctvom webovej stránky Odporcu www.lokaltv.sk, ako\naj\n\nprostredníctvom\n\nwebových\n\na www.youtube.com/user/LokalTV2010,\n\nstránok\na\n\nto\n\nwww.facebook.com/LokaITV.official\naž\n\ndo\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia vo veci samej.\n- zdržať sa zverejňovania, sprístupňovania a šírenia obrazovej podoby animovanej\npostavy vystupujúcej v audiovizuálnej interaktívnej show s názvom\nvysielanej odporcom a pomenovanej\n\nalebo „\n\na to\n\nprostredníctvom webovej stránky Odporcu - www.lokaltv.sk, ako aj prostredníctvom\nwebových\n\nstránok\n\na www.youtube.com/user/LokalTV2010,\n\nwww.facebook.com/LokalTV.official\na\n\nrozhodnutia vo veci samej.\n\n4\n\nto\n\naž\n\ndo\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\n- odstrániť a účinne zabezpečiť odstránenie z webovej stránky Odporcu\nwww.lokaltv.sk a účinne zamedziť šírenie a prístup tretích osôb (s výnimkou právnych\nzástupcov poskytujúcich účastníkom tohto konania právne služby)\nku komentáru\n\n“, ktorého autorom je\n\na ktorý\n\nbol pridaný dňa 05. 02. 2013 o 05:36 h ako reakcia k prvej časti audiovizuálnej\ninteraktívnej show s názvom\n\n, pod názvom „\n\nku komentáru\n\nšak teba nezmerá\n\nžiadny teplákomer aký si teplý ... originál“, ktorého autorom je „\n\n“ a ktorý\n\nbol pridaný dňa 02. 02. 2013 o 3:46 h ako reakcia k druhej časti audiovizuálnej\ninteraktívnej show s názvom\n\n, pod názvom „\n\n“,\n\nku komentáru\n„\n\nktorého autorom je\n“ a ktorý bol pridaný dňa 26. 02. 2013 o 3:02 h ako reakcia k tretej\n\nčasti audiovizuálnej interaktívnej show s názvom\n\n, pod názvom „\n\n“,\nku komentáru „\nje „\n\n“, ktorého autorom\n\n“ a ktorý bol pridaný dňa 14. 02. 2013 o 3:26 h ako reakcia k tretej časti\n\naudiovizuálnej interaktívnej show s názvom\n\n, pod názvom „\n\nku komentáru „\n„\n\n“,\n\n?!“, ktorého autorom je\n\n“ a ktorý bol pridaný dňa 15. 02. 2013 o 05:03 h ako reakcia k štvrtej\n\nčasti audiovizuálnej interaktívnej show s názvom\n\n, pod názvom\n\n, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n- zdržať sa vydávania, zverejňovania, sprístupňovania a šírenia ďalších pokračovaní\naudiovizuálnej interaktívnej show s názvom\nstránky\n\nodporcu\n\n-\n\nwww.lokaltv.sk,\n\nako\n\nprostredníctvom webovej\naj\n\nprostredníctvom\n\nwebových\n\nstránok\n\nwww.facebook.com/LokalTV.official a www.youtube.com/user/LokalTV2010, a to až do\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.»\nOdvolací súd súčasne uložil povinnosť navrhovateľovi podať návrh vo veci samej\nv lehote 30 dní od doručenia tohto predbežného opatrenia.\n\n5\n\nSťažovateľka formuluje v sťažnosti výhrady proti skutkovým záverom krajského\nsúdu, pričom v tejto súvislosti uvádza, že\n«(a) „odvolací súd nemá ani predstavu, akým iným flagrantnejším spôsobom by\nmalo byť zasiahnuté do najzákladnejších ľudských práv“;\n(b) „navrhovateľ zosmiešnil a stále zosmiešňuje osobu navrhovateľa v tých\nnajintímnejších osobnostných rovinách, na ochranu ktorým musí mať a má nárok každý\nčlovek. V tomto prípade, vzhľadom na skutočnosť, že osoba navrhovateľa je osobou verejne\nznámou, vystupujúcou v umeleckej oblasti, je dehonestujúci dopad uvedenej show na jeho\nosobu ešte vypuklejší“;\n(c) konanie Sťažovateľa považuje za „absolútne neprijateľné a tým najhrubším\nspôsobom zasahujúce do osobnej cti, dôstojnosti, dobrej povesti a dobrého mena, tým\npádom do osobnosti navrhovateľa“;\n(d) „je intenzita zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti takého\nrozsahu, pričom sa stále stupňuje tým, že vznikajú nové časti uvedeného diela takého\nrozsahu a vykonávaná takým spôsobom, že vydanie predbežného opatrenia je plne\nodôvodnené a neodporujúce zákonu.“»\nProti označenému uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo nariadené predbežné\nopatrenie, podala sťažovateľka dovolanie z dôvodov podľa § 237 písm. f) a písm. g)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Najvyšší súd ako dovolací súd uznesením\nsp. zn. 6 Cdo 223/2013 z 30. júla 2014 dovolanie sťažovateľky ako neprípustné odmietol.\nSťažovateľka tvrdí, že „oboma napadnutými rozhodnutiami boli porušené\nnasledujúce základné práva... právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36\nods. 1 Listiny, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo nebyť\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny, právo\nna prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo na\nprejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, právo\nna slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1, ods. 4 Ústavy, čl. 17 ods. 1, ods. 4 Listiny a čl. 10\nods. 1, ods. 2 Dohovoru.“.\n\n6\n\nSťažovateľka predovšetkým namieta, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia\nprvostupňové rozhodnutie vydal miestne nepríslušný súd. V tejto súvislosti v sťažnosti\nuvádza, že «navrhovateľ zaslal dňa 25. 01. 2013 SMS správu štatutárnemu zástupcovi\nSťažovateľa, v ktorej tomuto Navrhovateľ oznámil, že cit: „v pondelok zajebem ukrutnu\nzalobu s jednym dost vyznamnym pravnikom a dam do toho vsetko co som kedy zarobil aj\nkeby som mal zbankrotovat tak zajebem pointu“\nOd tohto okamihu Sťažovateľ pravidelne zisťoval na miestne príslušnom súde,\nOkresnom súde Bratislava II, či voči Sťažovateľovi nebola podaná žaloba alebo návrh na\nnariadenie predbežného opatrenia, aby sa k tomuto návrhu mohol Sťažovateľ riadne a včas\nvyjadriť a tým zabrániť vzniku škôd na jeho majetku. Ako ale neskôr vyplynulo, navrhovateľ\npodal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na miestne nepríslušnom súde, (zrejme)\naby tým znemožnil Sťažovateľovi vyjadriť sa k návrhu.».\nPodľa názoru sťažovateľky „ústavný princíp zákonného sudcu nemožno žiadnym\nspôsobom obchádzať, i keby dôvody na to boli akékoľvek... Iba taký sudca určený podľa\nrozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je\nzákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy, resp. súdom zriadeným zákonom podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.\nNa podporu svojej argumentácie sťažovateľka poukazuje aj na nález ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 510/2012, v ktorom ústavný súd podľa nej rozhodoval v obdobnej veci. Podľa\nsťažovateľky z uvedeného nálezu ústavného súdu vyplýva, že „nedostatok procesnej\npodmienky miestnej príslušnosti je v zásade podľa platnej právnej úpravy odstrániteľným\nnedostatkom podmienok konania. Osobitnou kategóriou je však konanie o návrhu na\nnariadenie predbežného opatrenia v prípadoch, v ktorých nie je daná miestna príslušnosť\npodľa § 88 Občianskeho súdneho poriadku, a v prípadoch, ak navrhovateľ nevystupuje\nv rôznych veciach ako navrhovateľ, pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej\npríslušnosti uplatní. V uvedenej procesno-právnej situácii treba nedostatok procesnej\npodmienky miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky\nkonania. Tento nedostatok podmienky konania znamená zároveň úplnú negáciu základného\npráva na zákonného sudcu.“.\n\n7\n\nSťažovateľka ďalej uvádza, že citované závery ústavného súdu prevzal aj najvyšší\nsúd v uznesení sp. zn. 4 MObdo 3/2013 z 22. augusta 2013, podľa ktorého „ak navrhovateľ\npodal návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku na miestne nepríslušný súd, pričom miestna príslušnosť nevyplýva z § 88 O. s. p.\na ani navrhovateľ nevystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, po vznesení\nnámietky nedostatku miestnej príslušnosti odporcom v odvolaní podanom proti uzneseniu\no nariadení predbežného opatrenia, musí odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. g/ a ods. 3\nO. s. p. toto napadnuté uznesenie zrušiť a konanie o nariadení predbežného opatrenia\npodľa § 104 ods. 1 O. s. p. zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak\nv dôsledku postupu navrhovateľa nie je možné poskytnúť ochranu práva odporcu na\nzákonného sudcu, potom nie je možné ani poskytnúť ochranu práva navrhovateľa na\nurýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\n(R 106/2014).“.\nV nadväznosti na už citované sťažovateľka namieta, že «iný senát Najvyššieho súdu,\nktorý vydal napadnuté uznesenie 1/, prekvapivo rozhodol v rozpore s citovanými právnymi\nnázormi Ústavného súdu a Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu a rozhodol, že\n„v konaní o nariadenie predbežného opatrenia námietka nedostatku miestnej príslušnosti\nuplatnená odporcom v odvolaní nemá právnu relevanciu.“ Naviac podľa Najvyššieho súdu\n„konanie o dovolaní je samostatným konaním, ktoré za osobitných podmienok môže\nnasledovnať po právoplatnom skončení základného konania. Ak by za prvý úkon, ktorým\núčastník môže namietať miestnu nepríslušnosť, malo byť považované aj dovolanie, mohlo by\nto viesť k absurdnému dôsledku, keď by bol v rozpore so zásadou právnej istoty a efektivity\nspätne považovaný za vadný postup súdov v základnom konaní, hoci ten bol až do\nprávoplatného skončenia konania súladný so zákonom.“».\nSťažovateľka zastáva názor, že „dovolacie konanie je prirodzeným pokračovaním\nprvostupňového a odvolacieho konania, nejedná sa o samostatné konanie... Nič teda\nnebráni Sťažovateľovi, aby nedostatok miestnej príslušnosti v prvostupňovom konaní\nnamietol v dovolaní, ak sa jedná o jeho prvý úkon vo veci...\n\n8\n\nKeďže o návrhu Navrhovateľa rozhodol miestne nepríslušný súd, bolo tým porušené\nprávo Sťažovateľa nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a na prejednanie veci súdom\nzriadeným zákonom podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny, resp. čl. 6 ods. 1\nDohovoru...\nTým, že Najvyšší súd nedostatočne zdôvodnil, prečo sa odchýlil od ustálenej\njudikatúry, tak vydaním Napadnutého rozhodnutia 1/ rozhodol v rozpore s princípom\nprávnej istoty, čím porušil právo Sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivý proces\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru došlo aj napadnutým uznesením krajského súdu ako odvolacieho súdu sp. zn.\n5 Co 276/2013 z 24. mája 2013 z dôvodu, že nebolo vydané nestranným súdom.\nSťažovateľka vo vzťahu k tejto námietke v sťažnosti konštatuje, že «Krajský súd\nv Napadnutom rozhodnutí okrem iného uviedol, že... odvolací súd nemá ani predstavu,\nakým iným flagrantnejším spôsobom by malo byť zasiahnuté do najzákladnejších ľudských\npráv... výrobu a zverejnenie audiovizuálneho diela „\n\n“ vyhodnotil ako\n\n„absolútne neprijateľné a tým najhrubším spôsobom zasahujúce do osobnej cti, dôstojnosti,\ndobrej povesti a dobrého mena, tým pádom do osobnosti navrhovateľa.».\nV tejto súvislosti sťažovateľka zdôrazňuje, že „k citovanému názoru na\nprejednávanú vec dospel Krajský súd už v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia a bez vypočutia Sťažovateľa. Na základe tohto má Sťažovateľ\npochybnosti o nestrannosti senátu Krajského súdu, ktorý vydal Napadnuté rozhodnutie... Ak\nby Krajský súd nemal v úmysle vysloviť svoj právny názor na meritum veci, nepochybne by\nzvolil miernejšiu a vecnejšiu formuláciu odôvodnenia Napadnutého rozhodnutia 2/.\nPredmetné výroky Krajského súdu ale sú skutočne nad mieru emotívne a veľmi nezvyčajné\npre odôvodnenie súdneho rozhodnutia.“.\nSťažovateľka namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie\nnapadnutým uznesením krajského súdu aj z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia\n\n9\n\na vytýka odvolaciemu súdu, že «obmedzením sa na skonštatovanie, že „vydanie\npredbežného opatrenia je plne odôvodnené a neodporujúce zákonu“ mohol Krajský súd\nnanajvýš odôvodniť nariadenie nejakého (bližšie nekonkretizovaného) predbežného\nopatrenia. Toto odôvodnenie je ale absolútne nepostačujúce pre odôvodnenie absolútneho\nzákazu zverejniť určité audiovizuálne dielo alebo slová, resp. slovné spojenia na\ninternetovej stránke... Napadnuté rozhodnutie nespĺňa ani minimálne kvalitatívne\npožiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, preto takéto odôvodnenie ako\nobsahuje Napadnuté rozhodnutie skutočne nemožno nazvať ináč ako povrchné.».\nNapokon sťažovateľka tvrdí, že vydaním napadnutého uznesenia krajského súdu\ndošlo k neprimeranému obmedzeniu jej základného práva na slobodu prejavu zaručeného\nčl. 26 ods. 1 a 4 ústavy, čl. 17 ods. 1 a 4 listiny a práva zaručeného čl. 10 ods. 1 a 2\ndohovoru. V rámci odôvodňovania tejto časti sťažnosti sťažovateľka po poukaze na to, že\n«Krajský súd test proporcionality nevykonal a dokonca paušalizoval každé potencionálne\npokračovanie seriálu „Zapál Rytmausa“, alebo používanie slov „teplý“, „odhŕňač a pod.\nna neoprávnený zásah do osobnostných práv Navrhovateľa...“ namieta, že „by uverejnením\nsporných dielov seriálu „\n\n“ akokoľvek zasiahol do osobnostných práv\n\nNavrhovateľa... Sťažovateľ ale považuje zákaz zverejniť ďalšie pokračovanie seriálu, ako aj\npoužívať predmetné slovné spojenia za bezprecedentný zásah do práva Sťažovateľa na\nslobodu prejavu.».\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo obchodnej spoločnosti INOUT STUDIO, s. r. o. na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny, na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru, nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy\na čl. 38 ods. 1 Listiny, na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru, na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa článku 6 ods. 1\nDohovoru, na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1, ods. 4 Ústavy, čl. 17 ods. 1, ods. 4\nListiny a čl. 10 ods. 1, ods. 2 Dohovoru, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n\n10\n\n24. 05. 2013, č. k 5 Co/276/2013-113, a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa\n30. 07. 2014, sp. zn. 6 Cdo/223/2013, porušené boli.\nII. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 05. 2013, č. k. 5 Co/276/2013113, a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 07. 2014, sp. zn. 6 Cdo/223/2013, zrušuje\na vec vracia na ďalšie konanie.\nIII. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní spoločne a nerozdielne\nuhradiť obchodnej spoločnosti INOUT STUDIO, s. r. o. trovy konania na účet obchodnej\nspoločnosti BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n11\n\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila\nsťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane poukazuje na to, že nie je\nsúčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že jeho\núlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného\nsúdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou\nalebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je určená princípom\nsubsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,\nak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo\núpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\n\n12\n\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva na\nprejednanie veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a nakoniec porušenie svojho základného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26\nods. 1 a 4 ústavy a podľa čl. 17 ods. 1 a 4 listiny a práva podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru\nuznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 276/2013 z 24. mája 2013 a uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 6 Cdo 223/2013 z 30. júla 2014.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 4, čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 17 ods. 1 a 4, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.\n5 Co 276/2013 z 24. mája 2013\nPodstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je jej tvrdenie, že krajský súd\nnariadením predbežného opatrenia z 24. mája 2013 z dôvodu, že v konaní na prvom stupni\nrozhodoval miestne nepríslušný súd  okresný súd namiesto Okresného súdu Bratislava II,\nporušil jej základné právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1\nústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny. Podľa sťažovateľky rozhodnutím miestne nepríslušného\nsúdu o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia je konanie postihnuté\nvadou podľa § 237 písm. g) OSP, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť\ndovolania. Postup miestne nepríslušného (prvostupňového) súdu rozhodujúceho o návrhu\nnavrhovateľa znemožňujúci sťažovateľke skutkovo a právne argumentovať k podanému\nnávrhu sťažovateľka zároveň vníma ako odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237\npísm. f) OSP. Podľa sťažovateľky v odvolacom konaní rozhodovali vylúčení sudcovia,\n„pretože títo prejudikovali, že sa dopustila obzvlášť závažného neoprávneného zásahu do\nosobnostných práv Navrhovateľa“, čím došlo k porušeniu jej práva na prejednanie veci\nnestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na základe tvrdenia, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu je nepreskúmateľné, sťažovateľka zastáva názor, že pre\nnedostatok jeho odôvodnenia jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa\nsťažovateľky sa odvolací súd «ani nepokúsil vysporiadať s tým, aká značná, závažná\na dokonca až neodstrániteľná ujma by mohla Navrhovateľovi vzniknúť, ak by na\n13\n\ninternetových stránkach podľa bodu 9 písm. a) tejto sťažnosti bolo uverejnené ďalšie\npokračovanie seriálu „\n\n“ alebo niektoré z predmetných slov a slovných\n\nspojení bez akejkoľvek väzby na osobu Navrhovateľa».\nV nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky ústavný súd pripomína\nšpecifický charakter sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý vzhľadom na dikciu\noznačeného ustanovenia ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že ju možno podať len\nsubsidiárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Zmysel a účel\nzásady subsidiarity vyplýva z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže\nbyť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom\nrámci predovšetkým úlohou všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých\nostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nÚstavný súd konštatuje, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala\nsťažovateľka dovolanie. Sťažovateľka argumentuje tým, že jej krajský súd odňal možnosť\nkonať pred súdom z dôvodu rozhodovania miestne nepríslušným súdom v konaní\no nariadenie predbežného opatrenia na prvom stupni, odvolacie rozhodnutie nebolo vydané\nnestranným súdom a z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu pre\nnedostatok jeho odôvodnenia, s čím spája aj svoje tvrdenie o neprimeranom obmedzení\nsvojho práva na slobodu prejavu.\nNámietky procesných vád podľa § 237 písm. g) a písm. f) OSP sú vždy predmetom\nskúmania dovolacieho súdu. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu najvyšší súd posudzuje ako inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP], ktorá ale nezakladá prípustnosť dovolania\n[porovnaj napr. rozsudok sp. zn. 2 Cdo 5/1997 z 28. augusta 1997 (R 111/1998), uznesenia\nvo veciach sp. zn. 2 Cdo 83/2010, sp. zn. 7 Cdo 52/2011, sp. zn. 7 Cdo 109/2011, sp. zn.\n3 Cdo 79/2012, sp. zn. 3 Cdo 135/2012, sp. zn. 3 Cdo 143/2012 a sp. zn. 3 Cdo 363/2012].\nPri\n\ntakomto\n\nprávnom\n\nposúdení\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nvecne\n\nnepreskúmava\n\nnámietku\n\no nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ak dovolanie inak nie je\n\n14\n\nprípustné. Na druhej strane existujú rozhodnutia, v ktorých najvyšší súd považuje\nnedostatok odôvodnenia za vadu, ktorá vedie k odňatiu možnosti účastníka konať pred\nsúdom [§ 237 písm. f) OSP] a zakladá prípustnosť dovolania (napr. sp. zn. 4 Cdo 171/2005,\nsp. zn. 1 Obdo V 91/2007, sp. zn. 2 Cdo 80/2012, sp. zn. 4 Cdo 165/2012, sp. zn.\n4 Cdo 424/2012, sp. zn. 6 Cdo 259/2012, sp. zn. 5 Cdo 107/2013 a sp. zn. 5 Cdo 369/2013).\nPri uvedenej právnej kvalifikácii najvyšší súd v zásade vždy vecne preskúma námietku\nnepreskúmateľnosti\n\nrozhodnutia\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\npre\n\nnedostatok\n\ndôvodov\n\n(IV. ÚS 52/2014). Tak to bolo aj v posudzovanej veci, keď najvyšší súd na základe\ndovolania podaného sťažovateľkou preskúmal jej dovolaciu námietku o nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu s následkom odňatia možnosti sťažovateľky konať pred\nsúdom.\nVzhľadom na skutočnosti, ktoré sťažovateľka v sťažnosti namieta, ústavný súd\nkonštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie krajského súdu, pretože ho\nz uvedených hľadísk preskúmal najvyšší súd na základe dovolania sťažovateľky, hoci išlo\no procesné uznesenie, ktorým najvyšší súd dovolanie odmietol.\nV súvislosti s namietaným porušením označených základných práv podľa ústavy\na práva podľa dohovoru je preto z ústavného hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce,\nči sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s námietkami\nsťažovateľky, ktoré následne uplatnila v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, smerujúcimi\nproti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 223/2013 z 30. júla 2014 (obdobne napr.\nm. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 52/2014).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľky v časti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu krajského súdu a postupu,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre\nnedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n15\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 38 ods. 1 listiny uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 223/2013\nz 30. júla 2014\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil na\nposúdenie otázky, či možno považovať napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za ústavne\nudržateľné a akceptovateľné z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka proti nemu uplatnila.\nZo sťažnosti predovšetkým vyplýva tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného\npráva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nToto tvrdenie je založené na sťažnostnej argumentácii, podľa ktorej jej bola odopretá súdna\nochrana v konaní o nariadenie predbežného opatrenia tým, že vo veci nerozhodol zákonný\nsudca, t. j. sudca vecne a miestne príslušného súdu, keďže prvostupňový súd nebol podľa jej\nnázoru miestne príslušný, pretože podľa miesta jej sídla bol miestne príslušným súdom\nOkresný súd Bratislava II.\nÚstavný súd vo vzťahu k argumentácii uplatnenej sťažovateľkou v sťažnosti\npovažuje za potrebné poznamenať, že táto je porovnateľná s argumentáciou uvedenou v jej\ndovolaní. Najvyšší súd sa s dovolacou argumentáciou sťažovateľky zaoberal v dovolacom\nkonaní, pričom v napadnutom uznesení formuloval záver, podľa ktorého dovolanie\nsťažovateľky smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento mimoriadny opravný\nprostriedok nie je prípustný, a preto ho odmietol.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97,\nII. ÚS 81/00) všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi\nupravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto predpisom je zákon č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov.\nPrávo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak\nsú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\n\n16\n\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú\n§ 236 a nasl. OSP. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu\nodvolacieho súdu sú upravené v § 237 a § 239 OSP. V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti\ndovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu sa v § 237 OSP výslovne uvádza, že\ndovolanie je prípustné len z dôvodov uvedených v § 237 písm. a) až písm. g) OSP. Podľa\n§ 239 ods. 3 OSP je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie o predbežnom\nopatrení.\nVychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd považuje za potrebné\nuviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,\npatrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do\nprávomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nsústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Zo subsidiárnej\nštruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd\nvyplývajúcich z ústavy alebo dohovoru (I. ÚS 4/00), preto právomoc ústavného súdu pri\nochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. II. ÚS 13/01), alebo všeobecné súdy neposkytnú ochranu\noznačeným základným právam sťažovateľa v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré\nupravujú výkon ich právomoci.\nNa základe uvedených právnych názorov ústavný súd preskúmal napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu, ktorým dovolací súd odmietol dovolanie sťažovateľky proti\nuzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Co 276/2013 z 24. mája 2013 ako neprípustné podľa\n§ 218 ods. 1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 OSP.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľky, podľa ktorej sa najvyšší súd v napadnutom\nuznesení ústavne neakceptovateľným spôsobom vysporiadal s jej argumentáciou\n\n17\n\nk dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. g) OSP založenou na tvrdení o nesprávnom\nobsadení súdu prvého stupňa, ktorú sťažovateľka odôvodnila tým, že tento súd nebol\nmiestne príslušný na konanie o nariadenie predbežného opatrenia, pretože podľa miesta jej\nsídla bol všeobecne miestne príslušným súdom Okresný súd Bratislava II, sa v napadnutom\nuznesení najvyššieho súdu uvádza:\n„Podľa § 105 ods. 1 O. s. p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však\nnavrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu\npríslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd\nskúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na\nnámietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.\nPodľa ustanovenia § 75 ods. 8 veta druhá a tretia O. s. p. návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo\npredbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia\nodmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho\nodmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho\nsúdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.\nPodľa § 221 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu\no návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 105 ods. O. s. p. súd skúma miestnu príslušnosť\npodľa § 84 O. s. p. (tzv. všeobecnú miestnu príslušnosť) iba v prípade, ak navrhovateľ\nvystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť\nnamieta účastník (prevažne odporca). To znamená, že v iných prípadoch nie je oprávnený\ntúto príslušnosť skúmať. Ak nie sú splnené podmienky pre skúmanie miestnej príslušnosti,\nteda ak ju súd neskúma, má to zároveň za následok, že jej prípadný nedostatok je zo zákona\nzhojený. Pôvodne miestne nepríslušný súd sa tým zo zákona stáva (a naďalej je) miestne\npríslušným pre celé konanie. Túto podmienku konania považuje zákon za splnenú a ani\nv opravnom konaní nemožno robiť záver, že by vec bola na súde prvého stupňa prejednaná\npred miestne nepríslušným súdom. Pokiaľ sú splnené podmienky na skúmanie miestnej\npríslušnosti, potom je jej prípadný nedostatok odstrániteľný postupom upraveným v § 105\nods. 2 O. s. p.\n\n18\n\nÚčastník konania (v zásade odporca) môže nedostatok miestnej príslušnosti\nrelevantne namietať len pri prvom úkone, ktorý mu patrí. Vzhľadom na citované\nustanovenia § 75 ods. 8 veta druhá a tretia O. s. p. a § 221 ods. 3 O. s. p., môže v konaní\no nariadenie predbežného opatrenia nastať situácia, keď odporca nebude mať k dispozícii\nžiaden prvý úkon, ktorým by mohol namietať miestnu nepríslušnosť, pretože\no prebiehajúcom konaní sa dozvie až doručením uznesenia odvolacieho súdu o nariadení\npredbežného opatrenia, teda v čase, keď už konanie končí. Je to dôsledok platnej právnej\núpravy inštitútu predbežného opatrenia, ktorá vytvára priestor na to, aby ten, komu sa má\npredbežným opatrením uložiť nejaká povinnosť, sa o nariadenom predbežnom opatrení\ndozvedel až v okamihu, keď je voči nemu účinné, a to z dôvodu, aby nemohol zmariť jeho\núčel. Za tejto situácie je prípadný nedostatok všeobecnej miestnej príslušnosti zhojený už\nv okamihu, keď súd zistí, že navrhovateľ nevystupuje v rôznych veciach opätovne ako\nnavrhovateľ, resp. ak túto skutočnosť nezistí včas.\nPrvým úkonom, ktorým môže odporca namietať nedostatok miestnej príslušnosti,\nmôže byť len úkon v rámci prebiehajúceho konania. Skončením konania účastníctvo\nv konaní končí, a teda účastníkovi už nemôžu vznikať žiadne procesné práva, ktoré zákon\ns týmto konaním spája. Za takýto prvý úkon preto nemožno považovať dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.\nKonanie o dovolaní je samostatným konaním, ktoré za osobitných podmienok môže\nnasledovať po právoplatnom skončení základného konania. Ak by za prvý úkon, ktorým\núčastník môže namietať miestnu nepríslušnosť, malo byť považované aj dovolanie, mohlo by\nto viesť k absurdnému dôsledku, keď by bol v rozpore so zásadou právnej istoty a efektivity\nspätne považovaný za vadný postup súdov v základnom konaní, hoci ten bol až do\nprávoplatného skončenia konania súladný so zákonom. Takúto interpretáciu, považujúcu\ndovolanie za prvý úkon, ktorým možno namietať miestnu nepríslušnosť, treba preto ako\nneprijateľnú odmietnuť.\nV prejednávanej veci išlo práve o situáciu, keď sa odporkyňa o prebiehajúcom\nkonaní dozvedela až doručením uznesenia o nariadení predbežného opatrenia odvolacím\nsúdom. Námietka miestnej príslušnosti prvostupňového súdu (ktorý inak rozhodol v jej\nprospech) neprichádzala do úvahy, pretože odporkyňa žiaden prvý úkon, ktorým by mohla\ntakúto námietku vzniesť, nemala a ani, vzhľadom na platnú právnu úpravu, mať nemohla.\n\n19\n\nAk nebola splnená ani podmienka pre skúmanie všeobecnej miestnej príslušnosti\nspočívajúca v tom, či navrhovateľ nevystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ,\nbol prípadný nedostatok všeobecnej miestnej príslušnosti zhojený. Súd prvého stupňa a ani\nodvolací súd sa touto otázkou už nemohli zaoberať. Prvostupňový súd preto nebol\nnesprávne obsadený a konanie pred ním nebolo postihnuté vadami vyplývajúcimi z § 237\npísm. f/ a g/ O. s. p.\nPokiaľ dovolateľka poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 22. augusta 2013 sp. zn. 4 MObdo 3/2013 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 5. júna 2013 sp. zn. II. ÚS 510/2012 (podľa ktorých ak navrhovateľ podal návrh na\nnariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. O. s. p. na miestne nepríslušný súd,\npričom miestna príslušnosť nevyplýva z § 88 O. s. p. a ani navrhovateľ nevystupuje\nv rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, po vznesení námietky nedostatku miestnej\npríslušnosti odporcom v odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, musí\nodvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. g/ a ods. 3 O. s. p. toto napadnuté rozhodnutie zrušiť\na konanie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 104 ods. 1 O. s. p. zastaviť pre\nneodstrániteľný nedostatok podmienky konania) dovolací súd poznamenáva, že tieto\nrozhodnutia sú pre danú vec nepoužiteľné, pretože sa týkajú inej situácie, pri ktorej bola\nnámietka miestnej nepríslušnosti uplatnená v odvolaní proti uzneseniu súdu o nariadení\npredbežného opatrenia.\nNa rozdiel od záverov v uvedených rozhodnutiach však aj pre takýto prípad zastáva\ndovolací súd názor, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia námietka nedostatku\nmiestnej príslušnosti uplatnená odporcom v odvolaní nemá právnu relevanciu. Vyžaduje to\nzachovanie účelu a zmyslu inštitútu predbežného opatrenia, ktorým sa sleduje, aby prípadné\nmeritórne rozhodnutie vo veci malo vôbec reálny význam. Ak podľa platnej právnej úpravy\nsa návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručuje odporcovi až spolu s uznesením\no jeho nariadení a ak dôvodová správa k novele Občianskeho súdneho poriadku vykonanej\nzákonom č. 384/2008 Z. z. v súvislosti s tým k § 75 ods. 8 (pôvodne 9) výslovne uvádza, že\nzáujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv musí mať prednosť pred právom\nodporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky),\npotom rovnako v záujme zachovania účelu a zmyslu predbežného opatrenia možno\nobmedziť právo odporcu namietať v odvolaní miestnu nepríslušnosť tým, že sa na takúto\n\n20\n\nnámietku nebude prihliadať. Inak povedané, odvolanie nie je prvým úkonom, ktorým by\nodporca v konaní o nariadenie predbežného opatrenia mohol namietať miestnu\nnepríslušnosť. Takýmto prvým úkonom by mohol byť len úkon urobený do vydania\nrozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, ak by takýto úkon odporcovi patril.\nVzhľadom na platnú právnu úpravu však v konaní o nariadenie predbežného opatrenia\nodporcovi žiaden prvý úkon, ktorým by mohol namietať nedostatok miestnej príslušnosti,\nnepatrí (žiaden nemá). Tým, že prípadný nedostatok miestnej príslušnosti, ak nie sú splnené\npodmienky pre jej skúmanie, treba zo zákona považovať za zhojený, nemôže nastať stav\nrozhodovania nezákonným sudcom z dôvodu miestnej nepríslušnosti súdu. Pôvodne\nnepríslušný súd sa totiž zhojením tohto nedostatku stáva súdom príslušným.\nInterpretácia akceptujúca uplatnenie námietky nedostatku miestnej príslušnosti\nv odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a vedúca k záveru, že\nodvolací súd musí uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zrušiť a konanie zastaviť\npre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, zdanlivo dáva prednosť právu na\nzákonného sudcu pred zachovaním účelu a zmyslu predbežného opatrenia. Zdanlivo preto,\nlebo z dôvodov už uvedených vyššie o porušenie práva na zákonného sudcu nejde. Súčasne\nnerešpektuje právo navrhovateľa na legitímne očakávanie, že prípadný nedostatok\nvšeobecnej miestnej príslušnosti je zo zákona zhojený (pôvodne miestne nepríslušný súd sa\nzo zákona stáva príslušný), ak súd, na ktorý podal návrh, nie je oprávnený túto príslušnosť\nskúmať. Navrhovateľa v podstate sankcionuje za to, že len využil právo, ktoré mu zákon\ndáva. Zároveň sankcionuje aj súd, ktorý predbežné opatrenie nariadil, hoci postupoval\nv súlade s ustanoveniami zákona, o ktorých platí prezumpcia ústavnosti. Okrem toho, hoci\nto nie je nevyhnutné, formalisticky sa odkláňa od dlhoročných ustálených záverov právnej\nteórie a súdnej praxe, ktoré považujú nedostatok podmienky miestnej príslušnosti za\nodstrániteľný, resp. zhojiteľný (por. Ján Mazák, Základy občianskeho procesného práva,\ntretie vydanie, Bratislava: Vydavateľstvo právnickej literatúry IURA EDITION, spol. s r. o.,\nrok 2007, str. 63, a tiež Vlastimil Handl - Jozef Rubeš a kol., Občanský soudní řád komentář, I. diel, Praha: Nakladateľstvo Panorama, rok 1985, str. 482).“\nV posudzovanej veci bola kľúčovou námietka sťažovateľky, že možnosť konať pred\nsúdom jej bola odňatá tým, že o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia\n\n21\n\n(týkajúceho sa ochrany jeho osobnosti) rozhodol miestne nepríslušný súd. V tejto súvislosti\nsťažovateľka tvrdí, že došlo k porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu, keď\nnapriek skutočnosti, že námietku miestnej príslušnosti uplatnila pri prvom úkone, ktorý jej\npatril a ktorým bolo dovolanie, najvyšší súd ako dovolací súd to nevzal do úvahy\na neposkytol ochranu jej označenému základnému právu.\nZákladné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu\nzo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto\nzákladné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude\nrozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní, podľa vopred známych pravidiel, ktoré\nsú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým\nsudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol\nvylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber sudcov a sudcov „ad hoc“ (m. m.\nI. ÚS 239/04). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným\npredpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).\nPojem zákonný sudca je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami,\nktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva.\nK týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov,\npotom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nvymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch\na viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo\nsenátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje\nzákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne\npríslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 38 ods. 1 listiny (IV. ÚS 57/2012).\nZ pohľadu ústavného súdu prichodí v preskúmavanej veci predovšetkým v zhode\ns najvyšším súdom konštatovať, že v dôsledku procesnej situácie, ktorú konštruuje hypotéza\nprávnej normy [v zmysle § 105 ods. 1 OSP súd skúma miestnu príslušnosť podľa § 84 OSP\n\n22\n\n(tzv. všeobecnú miestnu príslušnosť) iba v prípade, ak navrhovateľ vystupuje v rôznych\nveciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca. Ak nie sú\nsplnené podmienky na skúmanie miestnej príslušnosti, teda ak ju súd neskúma, má to\nzároveň za následok, že jej prípadný nedostatok je zo zákona zhojený. Pôvodne miestne\nnepríslušný súd sa tým zo zákona stáva (a naďalej je) miestne príslušným pre celé konanie]\nnemožno považovať za vadný postup súdov v základnom konaní (okresného súdu\na krajského súdu), pretože ten bol až do právoplatného skončenia konania o nariadenie\npredbežného opatrenia súladný so zákonom. Za konštrukcie platnej právnej úpravy (§ 75\nods. 8 OSP zavedený zákonom č. 384/2008 Z. z. a účinný od 15. októbra 2008) sa\nsťažovateľka dozvedela o priebehu konania (a teda aj o tvrdenej vade miestnej\nnepríslušnosti okresného súdu) až v okamihu, kedy jej bolo doručené uznesenie odvolacieho\nsúdu o nariadení predbežného opatrenia, ktoré týmto okamihom nadobudlo právoplatnosť aj\nvykonateľnosť (4. júna 2013).\nPodľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez\nvýsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V zmysle § 75 ods. 8 OSP o nariadení\npredbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na\nnariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením,\nktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie\no jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie\nodvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.\nV danom prípade boli podľa názoru ústavného súdu tieto zákonné limity ustanovené\nv § 75 ods. 6 a 8 OSP na vydanie predbežného opatrenia rešpektované.\nAk teda v danej veci súdy o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného\nopatrenia rozhodli bez nariadenia pojednávania a pokiaľ sťažovateľke nedoručili návrh na\nnariadenie predbežného opatrenia pred jeho nariadením a rozhodli o nariadení predbežného\nopatrenia bez vyjadrenia ostatných účastníkov, zodpovedá ich procesný postup uvedeným\nustanoveniam zákona. Keďže súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia\n\n23\n\nodmietol, nebolo povinnosťou súdov oboznámiť sťažovateľku s návrhom. Postup súdov,\nktorý bol v súlade so zákonom, nemohol viesť k porušeniu základného práva sťažovateľky\n(dovolateľky) na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, a tým\nk odňatiu možnosti sťažovateľky konať pred súdom.\nÚstavný súd poznamenáva, že v preskúmavanej veci námietka sťažovateľky\n(„v konaní na prvom stupni rozhodoval miestne nepríslušný súd... čím bolo Sťažovateľovi\nodňaté právo oboznámiť sa s návrhom Navrhovateľa...“) sa dotýka ústavnoprávneho\nrozmeru súčasnej právnej úpravy postupu súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia v prípade, ak predbežné opatrenie nariadi až odvolací súd. K tomu\ntotiž v praxi dochádza (a tak to bolo aj vo veci sťažovateľky, pozn.) bez akejkoľvek\npredchádzajúcej účasti odporcu na konaní o nariadení predbežného opatrenia, ak bol návrh\nna jeho nariadenie zamietnutý alebo odmietnutý súdom prvého stupňa [a teda aj bez\nmožnosti namietať miestnu príslušnosť pri prvom úkone, ktorý odporcovi (sťažovateľke)\npatrí].\nSkúmanie ústavnej konformity právnej úpravy z hľadiska zásahu do procesných práv\núčastníka konania, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje, však presahuje rámec\nkonania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd je oprávnený o nej meritórne\nrozhodnúť len v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy\n(v obdobnej veci rozhodol Ústavný súd Českej republiky nálezom PL. ÚS 16/09\nz 19. januára 2010). Ústavný súd na podporu uvedeného záveru poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že „každé konanie pred ústavným súdom možno\nzačať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne\nz nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jeho\nvlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto\nkoncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci\na ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom“ (II. ÚS 66/01, tiež\nII. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07). Z citovaného okrem iného vyplýva, že\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc,\nktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Záver\n\n24\n\nvyplývajúci z citovaného právneho názoru má nesporne aj ústavnú relevanciu a to zvlášť\nv prípadoch, ak by sa v konaní, ktoré patrí v zmysle čl. 131 ods. 2 ústavy do pôsobnosti\nsenátu ústavného súdu, mala uplatniť právomoc, ktorú ústava zveruje do pôsobnosti pléna\n(čl. 131 ods. 1 ústavy), čo je aj prípad sťažovateľky. Aj ústavný súd je totiž viazaný čl. 2\nods. 2 ústavy, a preto si senát ústavného súdu nemôže v rozpore s ústavnou úpravou\natrahovať právomoc pléna ústavného súdu, a to ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu\nmohlo byť v prospech ochrany základných práv a slobôd (porovnaj IV. ÚS 50/2010).\nNad rámec uvedeného záveru ústavný súd poznamenáva, že v rámci novej právnej\núpravy zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (týmto zákonom sa zrušuje\nObčiansky súdny poriadok) s účinnosťou od 1. júla 2016 už pri úprave nariadenia\nneodkladného opatrenia v § 329 ods. 1 umožňuje protistrane vyjadriť sa k odvolaniu\na k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Cdo 223/2013 z 30. júla 2014\nÚstavným súdom bolo opakovane judikované, že rozhodovanie o návrhu na\nnariadenie predbežného opatrenia v súdnom konaní možno považovať predovšetkým za\nsúčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 222/04, m. m.\nII. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00, I. ÚS 46/00). Ústavná konformita predbežných opatrení musí\nbyť posudzovaná aj cez prizmu požiadaviek kladených ústavným poriadkom na\ndodržiavanie princípov spravodlivého súdneho procesu, ktorého základné kautely sú\nvymedzené v čl. 6 ods. 1 dohovoru (Markass Car Ltd proti Cypru, rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 15. 10. 2009, sťažnosť č. 51591/99, Micaleff proti Malte, rozsudok\nz 23. 10. 2001, sťažnosť č. 17056/06, rozsudok vo veci Pekárny a cukrárny Klatovy, a. s.\nproti Českej republike z 12. 1. 2012, sťažnosť č. 12266/07).\n\n25\n\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že „v odvolacom konaní rozhodovali vylúčení\nsudcovia, pretože títo prejudikovali, že sa Sťažovateľ dopustil obzvlášť závažného\nneoprávneného zásahu do osobnostných práv Navrhovateľa...“. Tým podľa jej tvrdenia\ndošlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nZ relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že dovolací súd\nv súvislosti s touto námietkou sťažovateľky zdôraznil, že „opodstatnenou nebola ani\ndovolacia námietka odporkyne o rozhodovaní vylúčenými sudcami v odvolacom konaní,\nktorú odôvodňovala tým, že odvolací súd prejudikoval jej neoprávnený zásah do\nosobnostných práv navrhovateľa. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 19)\nvýslovne uviedol, že vydanie predbežného opatrenia v tejto veci nemožno v žiadnom prípade\nchápať ako prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, nakoľko po riadne vykonanom\ndokazovaní môžu byť preukázané iné skutočnosti, na základe ktorých môže súd dospieť\nk inému záveru, než pri nariadení tohto predbežného opatrenia. Okrem toho v zmysle § 14\nods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe\nsudcu v konaní o prejednávanej veci, teda ani jeho skutkové a právne závery, právne\nuvažovanie, argumentácia a celkový spôsob odôvodnenia rozhodnutia.“.\nÚstavný súd považuje citovanú časť argumentácie najvyššieho súdu obsiahnutú\nv napadnutom uznesení k tejto námietke sťažovateľky za ústavne akceptovateľnú o to viac,\nže je konformná s právnymi názormi vyslovenými v doterajšej judikatúre ústavného súdu\n(IV. ÚS 82/09, IV. ÚS 257/2010, IV. ÚS 338/2013).\nNeoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci\nrozhodoval nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť\nsudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a dôvery občanov\na iných subjektov práva v právo a právny štát.\n\n26\n\nSudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich\npomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich\nnezaujatosti. Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde\nnižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. Dôvodom na\nvylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej\nveci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 1 až 3 OSP).\nÚčelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prerokovaniu veci,\nk nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti\nneobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,\nktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia\nurčitého právne významného vzťahu sudcu k veci alebo jeho osobného vzťahu k\núčastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny\npohľad na vec, a preto vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nPomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má konkrétny záujem na určitom\nspôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo\nzainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne má na tomto\nvýsledku nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv.\nneprocesným spôsobom, t. j. inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za\nkonania najavo v zmysle § 132 OSP. O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania\n(ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom\n(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim.\nZákladom vylúčenia sudcu, ako to vyplýva z už uvedeného § 14 ods. 1 OSP, môžu\nbyť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však domnienka účastníka o možnej\nneobjektívnosti sudcov.\nNa základe uvedeného ani v súvislosti s touto námietkou sťažovateľky teda ústavný\nsúd nemá s prihliadnutím na citovanú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia dôvod\nspochybňovať závery najvyššieho súdu o tom, že vo veci vydania predbežného opatrenia\n\n27\n\nrozhodoval nestranný súd. Podľa tvrdenia sťažovateľky „nad mieru emotívne“ výroky\nodvolacieho súdu aj podľa názoru ústavného súdu nie sú dôvodom, pre ktoré by bolo možné\nkonštatovať, že vo veci konali a rozhodovali vylúčení sudcovia.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu s následkom odňatia jej možnosti konať pred súdom, z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd ju považoval za nedôvodnú, pričom\nuviedol, že „v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 O. s. p. sa § 157 ods. 2 O. s. p.\no náležitostiach odôvodnenia rozsudku použije pre uznesenie primerane. Táto primeranosť\nznamená, že pri uznesení o nariadení predbežného opatrenia, aj s prihliadnutím na\ndočasnosť takéhoto rozhodnutia, je z hľadiska náležitostí jeho odôvodnenia postačujúce\nstručné vysvetlenie, prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. Tento záver podporuje aj znenie\n§ 76 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého, že ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\nv celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na\nnariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí\nuvádzať.\nV prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu\npožiadavku riadneho a dostatočného odôvodnenia spĺňa.“.\nV nadväznosti na citované ústavný súd zdôrazňuje, že skúmanie, či napadnuté súdne\nrozhodnutie je riadne odôvodnené, nie je len otázkou počtu argumentov uvedených\nv odôvodnení, ale aj ich kvality. Toto hodnotenie takto v sebe inkorporuje aj aspekt\nprávneho posúdenia veci samej, pretože dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu možno\nhodnotiť len vo vzťahu k predmetu konania a ku konkrétnym okolnostiam prípadu\n[sporným skutočnostiam, námietkam účastníkov konania a pod. (IV. ÚS 52/2014)]. Tento\nzáver potvrdzuje aj konštatovanie najvyššieho súdu v napadnutom uznesení, podľa ktorého\nuznesenie odvolacieho súdu je riadne odôvodnené, ak je z neho zrejmé, „prečo odvolací\nsúd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a akými podstatnými úvahami sa riadil, keď\nnávrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel“. Dovolací súd tiež uviedol, že „na\nodôvodnenie rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia nemožno klásť rovnaké\npožiadavky, aké má spĺňať meritórne rozhodnutie (napr. test proporcionality v prípade\n\n28\n\nstretu základných práv). Vylučuje to jeho povaha a účel, krátky časový limit na jeho vydanie\na najmä skutočnosť, že mu nepredchádza riadne vykonané dokazovanie.“.\nNa účely preskúmania ústavnej udržateľnosti záveru najvyššieho súdu o tom, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu je riadne odôvodnené, vyjadreného v napadnutom\nuznesení ústavný súd považoval za potrebné posúdiť z ústavných hľadísk aj odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn. 5 Co 276/2013 z 24. mája 2013, ktorým\nzmenil uznesenie okresného súdu ako súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh\nnavrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, a predbežné opatrenie proti\nsťažovateľke nariadil.\nZ odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že odvolací súd sa pred\nrozhodovaním o podanom odvolaní (navrhovateľom) detailne oboznámil s obsahom spisu,\npredloženými dôkazmi, ako aj priamo s obsahom internetovej stránky sťažovateľky\nwww.lokaltv.sk/zapal-rytmausa. Na rozdiel od právneho názoru súdu prvého stupňa\nv odôvodnení uznesenia, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že v tomto štádiu\nkonania je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov nariadením navrhovaného\npredbežného opatrenia, dospel odvolací súd (na základe oboznámenia sa so skutkovým\nstavom vo veci zo spisu, ako aj z internetovej stánky, ktorú prevádzkuje odporca a obsahom\nodvolania) k záveru, že v tomto prípade sú splnené všetky predpoklady na vydanie\nnavrhnutého predbežného opatrenia. Tento svoj záver odvolací súd odôvodnil takto:\n«Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby\ndočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho\nrozhodnutia bol ohrozený. Aj keď pri nariadení predbežného opatrenia ide vždy o dočasnú\núpravu pomerov medzi účastníkmi, túto dočasnú úpravu musí konajúci súd vždy odvodzovať\nod nároku, alebo práva, ktoré má byť uplatnené v konaní vo veci samej.\nV tomto prípade súd prvého stupňa mal pri posudzovaní podaného návrhu na\npredbežné opatrenie za to, že navrhovateľ nepreukázal, že v tomto štádiu konania je\npotrebné dočasne upraviť pomery účastníkov nariadením navrhovaného predbežného\nopatrenia, keď nepreukázal a ani dostatočným spôsobom neosvedčil existenciu hrozby\nbezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. Skutočnosti, ktorými navrhovateľ\n\n29\n\nodôvodňuje potrebu nariadenia predbežného opatrenia, a to že odporca porušuje právo\nnavrhovateľa na súkromie a právo na česť a dôstojnosť a na ochranu dobrého mena\nnavrhovateľa ešte sami o sebe neosvedčujú nebezpečenstvo ohrozenia práv navrhovateľa\nako predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvody uvádzané navrhovateľom\nmajú byť natoľko všeobecné, že bez ďalšieho nemôžu viesť k úvahe súdu o možnej hroziacej\nujme na právach navrhovateľa a skôr sú dôvodmi na preukázanie dôvodnosti nároku\nnavrhovateľa, ktorého sa mieni v budúcnosti domáhať návrhom vo veci samej.\nNavrhovateľa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia zaťažuje dôkazné bremeno\nosvedčenia, že jeho situácia a ním opísaný stav vyžaduje skutočne naliehavú a rýchlu\núpravu pomerov, nakoľko bez nej by došlo k nezvrátiteľnému poškodeniu jeho práv, príp.\nk inej ujme; túto podmienku sa navrhovateľovi podľa mienky súdu prvého stupňa\nnepodarilo osvedčiť...\nPrimárne, odvolací súd zisťoval, či môže animovaná postava „\n\n“\n\nvystupujúca v uvedenej internetovej show Zapál Rytmausa, vyvolávať u divákov dojem, že\nmôže ísť v prenesenom význame, pre potreby uvedenej show o osobu navrhovateľa.\nOdvolací súd je presvedčený, pričom opačný názor nevyjadril ani súd prvého stupňa, že\nuvedená postava má jednoznačne u divákov evokovať až jednoznačne dávať najavo, že ide\no osobu navrhovateľa. Takže zámer odporcu o zosobnenie osoby navrhovateľa s postavou\n„\n\n“ je bez ďalšieho zrejmý. Za nie nezanedbateľný fakt, považuje\n\nodvolací súd skutočnosť, že sám navrhovateľ v neskorších dieloch uvedenej interaktívej\nshow premenoval postavu „\n\n“ na „\n\n“, čím akoby chcel\n\nzmierniť hrubým spôsobom zvulgarizované priezvisko navrhovateľa.\nOdvolací súd sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť s názorom súdu prvého stupňa,\nže navrhovateľ nepreukázal, že v tomto štádiu konania je potrebné dočasne upraviť pomery\núčastníkov nariadením navrhovaného predbežného opatrenia.\nOdvolací súd nemá ani predstavu, akým iným, flagrantnejším spôsobom by malo byť\nzasiahnuté do najzákladnejších ľudských práv, aby boli splnené podmienky na vydanie\nobdobného predbežného opatrenia. Navrhovateľ zosmiešnil a stále zosmiešňuje osobu\nnavrhovateľa v tých najintímnejších osobnostných rovinách, na ochranu ktorým musí mať\na má nárok každý človek. V tomto prípade, vzhľadom na skutočnosť, že osoba navrhovateľa\n\n30\n\nje osobou verejne známou, vystupujúcou v umeleckej oblasti, je dehonestujúci dopad\nuvedenej show na jeho osobu ešte vypuklejší.\nOsoba „\n\n“, neskôr „\n\n“, ktorá ako už bolo vyššie\n\nuvedené má znázorňovať osobu navrhovateľa je odporcom v uvedenej internetovej show\nzobrazovaná ako osoba s homosexuálnou orientáciou, je opisovaná mimoriadne\nponižujúco, v jednej časti uvedenej show mala dokonca poskytnúť inej mužskej postave,\nktorá zjavne pripomína známeho pornoherca českej národnosti orálny sex, pričom tvár\npostavičky „\n\n“ neskôr „nesie jasné znaky“ poskytovania tejto sexuálnej praktiky.\n\nTakéto vulgárne, obscénne spojenia smerujúce k osobe navrhovateľa považuje\nodvolací súd pri akokoľvek chápanej miery „umeleckej nadsádzky“ za absolútne\nneprijateľné a tým najhrubším spôsobom zasahujúce do osobnej cti, dôstojnosti, dobrej\npovesti a dobrého mena, tým pádom do osobnosti navrhovateľa. V tomto prípade nie je\núlohou odvolacieho súdu posudzovať vkus divákov, či sa im takýto druh humoru páči, ani\nneposudzuje kvalitu prípadne hodnotu daného audiovizuálneho diela. Úlohou súdu je\nposkytnúť právnu ochranu účastníkovi konania v tom prípade ak má za to, že na takéto\nposkytnutie právnej ochrany je dôvod a sú splnené podmienky pre jej poskytnutie.\nSúd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia aj z dôvodu, že\npri inštitúte predbežného opatrenia v zásade platí, že výrok predbežného opatrenia nemá\nbyť totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, a to najmä z dôvodu, aby predbežné\nopatrenie, ktoré má len dočasný charakter, nevytvorilo nenávratný (nenapraviteľný) stav\nv právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania. Ak by súd vyhovel návrhu navrhovateľa na\nnariadenie predbežného opatrenia v požadovanom znení rozhodol by de facto aj o tých\nprávach a povinnostiach, o ktorých bude rozhodovať vo veci samej a tak predbežné\nopatrenie by predchádzalo rozhodnutiu súdu o veci samej, čo je v rozpore s jeho účelom.\nNavrhovateľom požadované predbežné opatrenie by prejudikovalo rozhodnutie vo veci\nsamej, v dôsledku čoho by bol výrok meritórneho rozhodnutia nadbytočný. Navrhovateľ\npredbežným opatrením tak podľa mienky súdu prvého stupňa nesledoval dočasnú, ale trvalú\núpravu pomerov účastníkov konania, ktorá okolnosť je ďalším dôvodom na zamietnutie jeho\nnávrhu.\nK tejto úvahe súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že je potrebné\nindividualizovať a konkretizovať pri každom konaní o predbežnom opatrení či táto\n\n31\n\nvšeobecne platná zásada konania o predbežnom opatrení musí platiť univerzálne. V tomto\nprípade má odvolací súd za to, že potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi\nkonania má prednosť pred takto formálne chápaným predpokladom na vydanie\npredbežného opatrenia. Navrhovateľ za daného stavu v podstate nemá ani inú právnu\nmožnosť ako sa brániť právnymi prostriedkami voči znevažujúcim útokom na jeho osobu,\npričom vydanie predbežného opatrenia v danej veci nemožno v žiadnom prípade chápať ako\nprejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, nakoľko po vykonanom riadnom dokazovaní,\nmôžu byť preukázané iné skutočnosti na základe ktorých môže súd dospieť k inému záveru,\nako pri vydaní tohto predbežného opatrenia. Odvolací súd taktiež poukazuje na fakt, že vo\nveci samej sa navrhovateľ mieni domáhať aj uloženia povinnosti odporcovi zničiť hmotné\nsubstráty, ktoré má odporca k dispozícii a na ktorých sú zachytené odvysielané časti\naudiovizuálnej interaktívnej show a súčasne bude požadovať aj priznanie majetkovej\nsatisfakcie. Takže vo veci samej sa pravdepodobne bude navrhovateľ domáhať aj iného\npráva ako si uplatnil v návrhu na vydanie predbežného opatrenia aj keď vyplývajúce\nz identického právneho základu.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je intenzita zásahu do práva navrhovateľa na\nochranu osobnosti takého rozsahu, pričom sa stále stupňuje tým, že vznikajú nové časti\nuvedeného diela takého rozsahu a vykonávaná takým spôsobom, že vydanie predbežného\nopatrenia je plne odôvodnené a neodporujúce zákonu.»\nVychádzajúc predovšetkým z citovaného, ústavný súd po oboznámení sa so všetkými\nrozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré boli vo veci sťažovateľky o nariadenie\npredbežného opatrenia vydané, konštatuje, že záver najvyššieho súdu, podľa ktorého\nnapadnutým uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nodvolací súd neodňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom z dôvodu, že svoje\nuznesenie náležite neodôvodnil, nie je arbitrárny. Najvyšší súd svoj právny záver\nv napadnutom uznesení primerane odôvodnil, preto ho nemožno považovať za zjavne\nneodôvodnený a podľa názoru ústavného súdu je z ústavného hľadiska udržateľný\na akceptovateľný.\n\n32\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nariadenie predbežného opatrenia má\ndočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka\nrýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú\nvšetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia\no veci. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní\nskutkového základu pre vydanie predbežného opatrenia, avšak § 75 ods. 6 OSP dáva\nzreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Skutočnosti, z ktorých sa\nvyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané\ndôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom\nopatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP). Pre nariadenie predbežného\nopatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť\nnávrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou\nsituáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 149/2010 z 5. augusta 2010). Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je\nrozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia\no predbežnom opatrení a rozsudku (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 5/2012\nz 28. novembra 2012).\nÚstavný súd poukazuje tiež na to, že dočasná úprava práv a povinností, ktorá je\núčelom predbežného opatrenia, nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov\nkonania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní\no predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery\núčastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa\nvydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti\nkomu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla\nzasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich\nnemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia\npredstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh\nzrušené (IV. ÚS 257/2010).\n\n33\n\nVychádzajúc zo špecifického charakteru predbežných opatrení, ústavný súd vo svojej\nustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že meritórne posudzuje predbežné opatrenia\nzásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení\npredbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom\nvýnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu\n(IV. ÚS 82/09).\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k právnemu záveru, ktorý najvyšší\nsúd v napadnutom uznesení vyslovil, dospel ústavne konformnou interpretáciou\na aplikáciou príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti\nústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už konštantne uvádza, že postup\nsúdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi\nupravujúcimi postupy v občianskoprávnom alebo trestnoprávnom konaní, nemožno\npovažovať za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97).\nÚstavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 30. júla 2014. Skutočnosť, že\nsťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu\npredmetný právny výklad príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku najvyšším\nsúdom ako dovolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.\n\n34\n\nSumarizujúc už uvedené, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade\nneexistujú také skutočnosti, ktoré by signalizovali reálnu možnosť vysloviť porušenie\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 30. júla\n2014 po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\nII.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 4 ústavy\na podľa čl. 17 ods. 1 a 4 listiny a práva podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 223/2013 z 30. júla 2014\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na\nochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 17 ods. 1 listiny sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 17 ods. 4 listiny slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu\nverejného zdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez\nzasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby\nvyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\n\n35\n\nVýkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosť, aj zodpovednosť, môže podliehať\ntakým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon\na ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej\ncelistvosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany\npovesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority\na nestrannosti súdnej moci (čl. 10 ods. 2 dohovoru).\nZ obsahu sťažovateľkinej argumentácie prednesenej ústavnému súdu v sťažnosti je\nzrejmé, že podstata ňou namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 4\nústavy a podľa čl. 17 ods. 1 a 4 listiny a práva podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru tkvie\nv namietanej nesprávnosti skutkových a právnych záverov krajského súdu obsiahnutých\nv napadnutom uznesení z 24. mája 2013 vedúcich podľa jej názoru k zjavne neprimeranému\nobmedzeniu jej slobody prejavu.\nZo sťažnosti vyplýva, že porušenie slobody prejavu garantovanej ústavou, listinou\ni dohovorom sťažovateľka namieta v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na to, ak\nústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu nemohlo dôjsť\nk porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny a ani jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak\nv posudzovanej veci nemohlo dôjsť ani k neprípustnému zásahu do slobody prejavu\nsťažovateľky.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú\nskutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 26 ods. 1 a 4 ústavy a podľa čl. 17 ods. 1 a 4 listiny a práva podľa\nčl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 223/2013 z 30. júla\n2014 po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom\nprerokovaní odmietol aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n\n36\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.\nÚstavný súd nad rámec už uvedeného považuje za vhodné uviesť, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu z 24. mája 2013 o nariadení predbežného opatrenia na jednej\nstrane preventívne bráni eventuálnemu poškodeniu práv navrhovateľa, ku ktorému by\nmohlo dôjsť zásahom do ochrany jeho osobnosti pred prijatím meritórneho rozhodnutia, no\nna druhej strane berie do úvahy požiadavku minimalizácie zásahu do práv sťažovateľky\ntým, že v súlade so zákonom obmedzuje časovú pôsobnosť predbežného opatrenia do\nprávoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom na tento účel krajský súd uložil\nnavrhovateľovi v lehote 30 dní od doručenia predbežného opatrenia podať na súde žalobu\nv merite veci (čo aj navrhovateľ splnil v určenej lehote 3. júla 2013). Ústavný súd zistil, že\nkonanie vo veci samej na návrh navrhovateľa je vedené okresným súdom pod sp. zn.\n16 C 29/2013, pričom v súčasnosti nie je ešte právoplatne skončené.\nMedzičasom v exekučnej veci oprávneného proti sťažovateľke o vymoženie uloženej\npovinnosti predbežným opatrením vedenej Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn.\n55 Er 3754/2013 odvolací krajský súd uznesením sp. zn. 18 CoE 380/2014 z 28. novembra\n2014 zamietol námietky sťažovateľky proti exekúcii na základe uznesenia  predbežného\nopatrenia krajského súdu sp. zn. 5 Co 276/2013 z 24. mája 2013 (exekučného titulu)  s tým,\nže postup oprávneného pri nútenom vymáhaní povinnosti sťažovateľky vyplývajúcej\nz exekučného titulu považoval za legitímny a dôvodný.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. júna 2016\n\n37", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "súlad-súlad právnych predpisov", "sudca-nestrannosť", "predbežné opatrenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:647bb549-4698-47d1-bebf-ecb55212beda", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 52/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 52/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:647bb549-4698-47d1-bebf-ecb55212beda"}, {"guid": "ussr:52ab3a10-3bfc-4fdb-8d0e-e3aeef014ebe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ab3a10-3bfc-4fdb-8d0e-e3aeef014ebe"}, {"guid": "ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 510/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2012 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763"}, {"guid": "ussr:09d92a5c-c0da-4ad8-8e3e-ed2c01390a53", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 57/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 57/2012 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09d92a5c-c0da-4ad8-8e3e-ed2c01390a53"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:0d753a5e-598c-4d3b-9e80-997d5394ac85", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/09 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d753a5e-598c-4d3b-9e80-997d5394ac85"}, {"guid": "ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4"}, {"guid": "ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/06 z 20. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:301f2cb8-2452-40e1-a70f-311f7f6aed2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.228.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.228.2022.1"}, {"guid": "ussr:238e6330-f650-4d3a-9834-cf38dd970a4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.230.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 230/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 230/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.230.2022.1"}, {"guid": "ussr:c5a8fe14-35a1-443b-9ce2-74c4a0060665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.82.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.82.2022.1"}, {"guid": "ussr:8bd21342-4563-41dc-8079-44ceb36df414", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.144.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 144/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/2021 z 18. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.144.2021.1"}, {"guid": "ussr:5295a0bd-7545-4328-ab85-853be82b0b91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.47.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/2021 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.47.2021.1"}, {"guid": "ussr:a6e9ac5e-b09e-4777-a0bc-38b5989f4cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.427.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 427/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.427.2020.1"}, {"guid": "ussr:64730033-e6e5-4471-932d-f9f4d1be5ae2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.330.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.330.2020.1"}, {"guid": "ussr:d27fdbf1-6554-4641-b327-943169418cf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1"}, {"guid": "ussr:c41e1ea4-e27c-40b4-bb6b-e5715c87e0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1"}, {"guid": "b6d2e285-b175-4e72-8d90-7b25dbf6e7e7:8b45023f-1930-417c-8266-7879f4c768aa", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2324200895.3", "spisova_znacka": "21CoCsp/35/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/35/2024 z 30. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2324200895.3"}, {"guid": "e877c119-e3d3-44ef-87ab-a4bcd5db09df:f1cd3be9-7ea8-425d-b1dc-6f06c0afdd75", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1221200798.1", "spisova_znacka": "4Cob/77/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/77/2021 z 21. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1221200798.1"}, {"guid": "e877c119-e3d3-44ef-87ab-a4bcd5db09df:562db6cf-7bde-4f93-8a06-451ba8f3b6b6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1221200798.1", "spisova_znacka": "4Cob/77/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/77/2021 z 21. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1221200798.1"}]}