{"guid": "ussr:e623a178-0f10-4673-8d26-dd03dd95bc0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.518.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2016 z 23. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 518/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.518.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e623a178-0f10-4673-8d26-dd03dd95bc0f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.518.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.518.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.518.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 518/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného TIMAR & partners, s. r. o., Štúrova 42, Šaľa,\nprostredníctvom ktorej koná advokát JUDr. Tibor Timár, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky prípisom generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nč. k. XVI/2 Pz 60/15/1000-6 z 8. júla 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného TIMAR & partners, s. r. o., Štúrova 42, Šaľa, prostredníctvom\nktorej koná advokát JUDr. Tibor Timár, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) prípisom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 60/15/1000-6 z 8. júla 2015 (ďalej len „napadnutý prípis“).\n\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že proti sťažovateľovi\nbolo uznesením\n\nvyšetrovateľa\n\nPrezídia\n\nPolicajného\n\nzboru,\n\nNárodnej\n\nkriminálnej\n\nagentúry, špecializovaného tímu Bratislava (ďalej aj „vyšetrovateľ policajného zboru“)\nČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA-2014 z 19. decembra 2014 vznesené obvinenie pre obzvlášť\nzávažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 239 ods. 1 a 4\npísm. a) Trestného zákona (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia z 19. decembra\n2014“) na tom skutkovom základe, že «dňa 10. marca 2006, v Bratislave, v postavení\nriaditeľa štátneho podniku\n\n... v rozpore s § 19 ods. 2 zákona...\n\no štátnom podniku... podpísal v mene\no prevádze\n\nso\n\n“ (Vodná elektráreň\n\npredmetu ktorej\n\n.. „Zmluvu\n) na zmluvné obdobie 30 rokov, podľa\n\nmajú právo realizovať predaj elektriny a podporných služieb\n\nprodukovaných\n\nna trhu s elektrinou a zároveň zabezpečovať výkon prevádzky\n\nvrátane opráv a údržby a uhrádzať všetky náklady s tým súvisiace s výškou ročného podielu\nprevádzkovateľa\nz výnosov\n\nna úhrnných výnosoch z predaja elektriny\nrealizovaných na\n\nurčenou 35 %\n\nna trhu s elektrickou energiou, ktorej jednou\n\nz príloh je podľa bodu č. 8 Dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov\nv čase podpisu „Zmluvy o prevádzke\n\n“ vedel, že\n\nna náhradu za vysporiadanie majetkových práv k\nmajetkových vzťahov\n\n, pričom\n\nuž majú uznaný právny nárok\npodľa čl. 4 „Dohody o usporiadaní\n\n“... zo dňa 24.03.2006 podpísanej medzi\nš. p...\n\n,\n\n,\n\n... a Ministerstvom\n\nhospodárstva SR... (ktorej účinnosť nastala splnením jednej z odkladacích podmienok –\ndňom účinnosti zmluvy o prevádzke\n\n), podľa Dohody poskytne\n\nnáhradu v sume rovnajúcej sa hodnote majetku\n\nv prospech\nku koncu mesiaca\n\npredchádzajúceho dňu, kedy Dohoda nadobudla účinnosť a táto predstavuje sumu\n4 398 661 088 00 Sk a náhrada bude rozdelená na rovnaké ročné platby počas obdobia\n30 rokov podľa zásad dohodnutých v Zmluve o prevádzke\na\n\nSúčasne s touto dohodou sa\n\npráv k majetku\n\n,\n\n,\n\n, ktorú uzatvorili\na\n\nvzdali akýchkoľvek\n\nzískala právo zaradiť majetok\n\ndo majetku štátu s ktorým\n\nhospodári, pričom podľa čl. 6.1 predmetnej zmluvy poskytne\n\nv prospech\n\nnáhradu, sumu finančných prostriedkov rovnajúcu sa hodnote\n\nku koncu mesiaca\n\npredchádzajúceho dňu, kedy táto zmluva nadobudla účinnosť vo výške 4 398 661 088 Sk\n\n2\n\na tento právny nárok vychádza z užívania majetku\nv rokoch 1994-2006 na základe uznesenia vlády SR č. 901/1994,\nvedel, že uvedené uznesenie vlády SR nemohlo vyvolať právne účinky vlastníctva\nk technologickej časti\nkedy v rokoch 1994 – 2006\n\n, vedel, že právny stav založený týmto uznesením vlády,\nvykazujú vlastnícke právo k majetku\n\nna základe\n\nuvedeného uznesenia vlády je v rozpore so Zmluvou medzi ČSSR a Maďarskou republikou\no výstavbe sústavy vodných diel\n\nz roku 1977 a vedel, že\n\nmajú Dohodu o vysporiadaní majetkových práv k\nako kompenzáciu za užívanie majetku\n\nprávny nárok na sumu v nej uvedenú\n\nv rokoch 1994-2006, a teda bez akejkoľvek\n\nprávnej a ekonomickej opodstatnenosti umožnil\n\nprevádzkovať\n\na získavať\n\nročný výnos vo výške 35 % z jej prevádzky v období od mesiaca apríl 2006 až doposiaľ, čím\ntýmto konaním porušil zákonne danú povinnosť spravovať a opatrovať cudzí majetok\na spôsobil\n\nškodu vo výške 253 402 151 €.» (citované z uznesenia vyšetrovateľa\n\npolicajného zboru o vznesení obvinenia z 19. decembra 2014, pozn.).\nSťažovateľ podal proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení\nobvinenia z 19. decembra 2014 sťažnosť, ktorú špeciálny prokurátor Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „špeciálny prokurátor\ngenerálnej prokuratúry“) uznesením č. k. VII/1 Gv 74/14/1000-60 z 13. februára 2015\n(ďalej len „uznesenie z 13. februára 2015“) zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom\nna skutočnosť, že podľa sťažovateľa boli uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru\no vznesení obvinenia z 19. decembra 2014 a špeciálneho prokurátora generálnej prokuratúry\nz 13. februára 2015 nezákonnými rozhodnutiami v prípravnom konaní, podal podľa § 364\nods. 1 a 2 Trestného poriadku s poukazom na § 44 ods. 1 a § 363 ods. 1 Trestného poriadku\nmimoriadny opravný prostriedok – návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí\nv prípravnom konaní. Generálny prokurátor návrhu sťažovateľa nevyhovel, pričom\nv napadnutom prípise „skonštatoval v závere, že nezistil potrebu zrušenia uznesenia\nprokurátora a vyšetrovateľa“.\n\n3\n\nSťažovateľ zastáva názor, že generálny prokurátor vôbec nereagoval na jeho\npodstatné námietky, a tým porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\nPodľa sťažovateľa napadnutý prípis generálneho prokurátora „nedáva žiadnu\nprávnu ani inú odpoveď, ktorá by zodpovedala právu na súdnu a inú právnu ochranu\nv zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, je potrebné poukázať na... záver generálneho prokurátora\nuvedený v opatrení, v ktorom konštatuje porušenie ustanovenia § 176 ods. 2 Trestného\nporiadku zo strany špeciálneho prokurátora, avšak sám žiadnu nápravu na základe\nmimoriadne opravného prostriedku sťažovateľa nevykonal. Podstatu návrhu sťažovateľa na\nzrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní v podobe mimoriadneho\nopravného prostriedku spočívala v tom, že sťažovateľ okrem iných skutočností namietal, že\nuznesenie prokurátora je nepreskúmateľné a arbitrárne, keďže nedalo odpoveď v podstatnej\nprávnej rovine na ním v sťažnosti namietané právne a skutkové okolnosti. V tejto súvislosti\nza najpodstatnejšiu okolnosť považoval sťažovateľ nedostatočné vysporiadanie sa\nšpeciálneho prokurátora s okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť podľa § 28 Trestného\nzákona (výkon práv a povinností). Posúdením obsahu sťažnosti sťažovateľa voči vzneseniu\nobvinenia ako aj obsahu mimoriadneho opravného prostriedku je nepochybné, že\nsťažovateľ okrem domáhania sa toho, že je na mieste posúdenie konania obvineného\nv statuse výkonu práv a povinností podľa § 28 Trestného zákona..., sa v rámci uvedených\npodaní domáhal a uvádzal skutočnosti, ktoré dávajú skutkový a právny základ pre záver, že\nskutok, pre ktorý má vznesené obvinenie sťažovateľ nie je trestným činom. Ani týmito\nzávermi, ktoré uvádzal a dôvodil sťažovateľ sa generálny prokurátor v rámci opatrenia\nvôbec nezaoberal (rovnako ako sa nimi nezaoberal ani špeciálny prokurátor).“.\nSťažovateľ sa nestotožňuje s názorom vyšetrovateľa policajného zboru vyplývajúcim\nz jeho uznesenia o vznesení obvinenia z 19. decembra 2014, podľa ktorého v prípade\nak rozhodnutie vlády Slovenskej republiky alebo rozhodnutie nadriadeného vydané v súlade\ns týmto rozhodnutím vlády Slovenskej republiky je nezákonné, povinná osoba nesmie plniť\nvtedy, ak vedela, že je nezákonné alebo ak bolo celkom zjavne nezákonné.\nPodľa sťažovateľa „obvinený konal... na základe záväzných rozhodnutí nadriadeného, ktoré\n\n4\n\nboli dané rozhodnutiami vlády SR, a preto ak tieto boli nezákonné, potom obvinený konal\nbeztrestne, keďže jeho konaniu je nutné pripísať status výkonu práv a povinností podľa § 28\nTrestného zákona“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky opatrením generálneho prokurátora SR zo dňa 08. 07. 2015,\nč. k. XVI/2 Pz 60/15/1000-6 porušené bolo.\n2. Opatrenie\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nSR\n\nzo\n\ndňa\n\n08.\n\n07.\n\n2015,\n\nč. k. XVI/2 Pz 60/15/1000-6 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenie v sume 338,38 €...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\n\n5\n\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ tvrdí, že napadnutým prípisom generálneho prokurátora došlo\nk porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy tým, že generálny prokurátor sa nezaoberal „odôvodnením“ uvádzaným\nsťažovateľom v jeho sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení\nobvinenia z 19. decembra 2014. V sťažnosti pritom mal uvádzať dôležité skutočnosti, ktoré\ndávajú skutkový a právny základ na záver o tom, že tu existuje okolnosť vylučujúca\nprotiprávnosť podľa § 28 Trestného zákona, ako aj na záver, že skutok, pre ktorý bolo\nvznesené obvinenie sťažovateľovi, nie je trestným činom, pričom „Ani týmito závermi,\nktoré uvádzal a dôvodil sťažovateľ sa generálny prokurátor v rámci opatrenia vôbec\nnezaoberal.“.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená,\nak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti,\n\npatrí\n\naj\n\nabsencia\n\nústavnoprávneho\n\nrozmeru\n\nnamietaných\n\npochybení,\n\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,\nposudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.\n\n6\n\nZ obsahu napadnutého prípisu vyplýva, že generálny prokurátor (v zastúpení)\npreskúmal na vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis Prezídia Policajného zboru, Národnej\nkriminálnej agentúry, špecializovaného tímu Bratislava ČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA-2014\na dozorový spis Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nsp. zn. VII/1 Gv 74/14/1000 a na ich základe konštatoval správnosť a zákonnosť uznesenia\nvyšetrovateľa policajného zboru z 19. decembra 2014 a aj nadväzujúceho uznesenia\nšpeciálneho prokurátora generálnej prokuratúry z 13. februára 2015, pritom okrem iného\nuviedol:\n«Rovnako ako vyšetrovateľ PZ a špeciálny prokurátor som dospel k záveru, že boli\nsplnené všetky zákonné podmienky na to, aby bolo\n\npodľa § 206\n\nods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin porušovania\npovinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného\nzákona. O vznesení obvinenia\n\nrozhodol vyšetrovateľ PZ najmä\n\nna základe zadovážených listinných dôkazov, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení jeho\nuznesenia sp. zn. ČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA-2014 z 19. decembra 2014. Skutočnosti, ktoré\nvyplývajú z uvedených dôkazov dostatočne odôvodňujú podozrenie, že obvinený\nsa dopustil skutku kladeného mu za vinu, uvedeného vo výroku\nuznesenia, a svojím konaním naplnil zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/\nTrestného zákona po stránke objektívnej a subjektívnej. Okrem toho, že vyšetrovateľ PZ pri\nzadovažovaní dôkazov postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 6, ods. 10 Trestného\nporiadku, a to spôsobom a v rozsahu uvedenom v § 119 Trestného poriadku, možno\nv súvislosti s obsahom Vášho návrhu len zdôrazniť, že v zmysle platnej judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ustálenej justičnej praxe a napokon aj\nsamotného znenia ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní\nvyšetrovateľa a prokurátora o vznesení obvinenia sa nevyžaduje úplná istota, ale len vyšší\nstupeň pravdepodobnosti, že sa trestného činu dopustila určitá osoba, ktorý sa neskôr na\nzáklade ďalšieho vykonaného dokazovania potvrdí alebo vyvráti. Úlohou ďalšieho\nvyšetrovania bude zabezpečiť vykonanie ďalších dôkazov, ktorú sú potrebné na zistenie\nskutkového stavu tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a až po ich\nvykonaní a vyhodnotení v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, bude\n\n7\n\nmožné v trestnej veci rozhodnúť v súlade so zákonom, a to aj o prípadnej trestnoprávnej\nzodpovednosti ďalších osôb. Návrh, ktorý ste podali v zastúpení obvineného\nmožno považovať za dôvodný len v časti, v ktorej namietate, že špeciálny prokurátor\nsa\n\nv odôvodnení\n\nuznesenia\n\nsp.\n\nzn.\n\nVII/1 Gv 74/14/1000-60 z 13. februára 2015 v dostatočnej miere nezaoberal všetkými\nskutočnosťami, ktoré ste uviedli v odôvodnení sťažnosti obvineného\nz 12. januára 2015. Je nepochybné, že odôvodnenie neobsahuje všetky skutočnosti v zmysle\nustanovenia § 176 ods. 2 Trestného poriadku, avšak uvedené porušenie zákona nemožno\npovažovať za „podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci“ tak, ako\nto vyžaduje zákon v ustanovení § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Vzhľadom na to, že\nv trestnej veci... som nezistil porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie\nnamietaného uznesenia vyšetrovateľa PZ... a ani nadväzujúceho uznesenia špeciálneho\nprokurátora... za použitia mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku,\nVášmu návrhu som nevyhovel, o čom Vás upovedomujem v súlade s § 365 ods. 1 Trestného\nporiadku.»\nVychádzajúc z konkrétnych okolností posudzovanej veci a vzhľadom na kľúčový\nargument sťažovateľa, podľa ktorého sa tak generálny prokurátor, ako aj špeciálny\nprokurátor generálnej prokuratúry nezaoberali okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť podľa\n§ 28 Trestného zákona, ústavný súd považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť\nuznesenia vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení obvinenia z 19. decembra 2014\n(špeciálny prokurátor generálnej prokuratúry sa s ňou v uznesení z 13. februára 2015\nstotožnil, pozn.), v ktorej sa najmä uvádza:\n«V prípade do úvahy prichádzajúceho posudzovania konania obvineného ako\nokolnosť vylučujúca protiprávnosť činu (výkon práv a povinností v zmysle § 28 Trestného\nzákona), ten výkon práv a povinností upravuje nasledovne: „Čin inak trestný nie je trestným\nčinom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia\npracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému\nprávnemu predpisu ani ho neobchádza, spôsob výkonu práva a povinnosti nesmie\n\n8\n\nodporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu. Vyšetrovateľ, v súlade s dosiahnutým\nstavom poznania právnej teórie a vedy konštatuje, že rozhodnutie vlády alebo rozhodnutie\nnadriadeného v súlade s takýmto rozhodnutím vlády, nesmie povinná osoba plniť vtedy,\nak vedela, že je nezákonne alebo ak bolo zjavne nezákonne; ak aj napriek tomu povinná\nosoba povinnosti za takýchto rozhodnutí plnila a v súvislosti s tým sa dopustila trestného\nčinu, je za tento trestný čin zodpovedná. Ak má osoba podliehajúca zákonnej povinnosti\nplniť rozhodnutia vlády alebo rozhodnutie nadriadeného v súlade s takýmto rozhodnutím\nvlády vedomosť, že rozhodnutie vlády je nezákonné, alebo ak rozhodnutie vlády bolo zjavne\nnezákonne, tak úlohy z nich vyplývajúce nesmie splniť. Ak by takáto osoba úlohy z takýchto\nrozhodnutí vlády za týchto podmienok plnila a v súvislosti s tým by sa dopustila trestného\nčinu, nemôže sa dovolávať okolnosti vylučujúcej protiprávnosť na základe výkonu práva\na povinnosti. Táto osoba bude zodpovedná za trestný čin.»\nPodľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo\nzistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný\nčin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré\nihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným\nsúdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti,\na ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí\nbez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia\noznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia\nbez meškania.\nZ napadnutého prípisu vyplýva, že generálny prokurátor akceptoval nielen záver\nšpeciálneho prokurátora generálnej prokuratúry vyjadrený v jeho uznesení z 13. februára\n2015, v ktorom vyhodnotil postup a uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení\nobvinenia z 19. decembra 2014 ako správne, ale aj uznesenie vyšetrovateľa policajného\nzboru o vznesení obvinenia, ktoré je podľa jeho názoru dostatočne odôvodnené zistenými\nskutočnosťami. Pokiaľ aj generálny prokurátor vytkol špeciálnemu prokurátorovi generálnej\nprokuratúry nedostatky jeho rozhodnutia z 13. februára 2015 (že sa nezaoberal všetkými\nskutočnosťami, ktoré vyplývali zo sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného\n\n9\n\nzboru o vznesení obvinenia, pozn.), uviedol, že tieto nebolo možné považovať\nza «„podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci“ tak, ako to\nvyžaduje zákon v ustanovení § 363 ods. 1 Trestného poriadku».\nZ relevantnej časti napadnutého prípisu vyplýva, že generálny prokurátor sa\nimplicitne stotožnil s odôvodnením vyplývajúcim z uznesenia špeciálneho prokurátora\nz 13. februára 2015, v ktorom špeciálny prokurátor generálnej prokuratúry zdôraznil,\nže vyšetrovateľ policajného zboru sa dôsledne vysporiadal aj „s otázkou záväznosti\nuznesenia vlády SR č. 901/1994 vo vzťahu k obvinenému“, v súvislosti s ktorým bola\nsťažovateľom namietaná existencia okolnosti vylučujúcej protiprávnosť v súlade s § 28\nTrestného zákona.\nVychádzajúc z citovaných častí napadnutého prípisu v spojení s citovanými časťami\nuznesenia vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení obvinenia z 19. decembra 2014,\nústavný súd zastáva názor, že v ňom obsiahnuté názory generálneho prokurátora nemožno\npovažovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Skutočnosť, že sťažovateľ sa\ns právnymi názormi generálneho prokurátora nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonných predpisov generálnou prokuratúrou (generálnym prokurátorom, pozn.) by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných\nzákonných ustanovení, že by sa tým zásadne poprel ich účel a význam. Ústavný súd nezistil,\nže by napadnutému prípisu z 8. júla 2015 bolo možné vyčítať jednostrannosť, ktorá by\nzakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich\núčelu, podstaty a zmyslu. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti\nako zjavne neopodstatnenej.\nÚstavný súd zároveň považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v danom\nprípade sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd na základe ním namietaných pochybení\norgánov činných v trestnom konaní už v počiatočnom štádiu trestného stíhania vyslovil\nporušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n10\n\nV tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho právomoc\nrozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity.\nPrincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu predstavuje ústavný príkaz pre každú osobu,\nz ktorého vyplýva, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie\nsvojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu\nten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci\nústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).\nAplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie, ústavný súd vo svojej konštantnej\njudikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec\nprocesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov\nnaprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich\nštádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania\nmožno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci,\nktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch\nspôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 166/2010,\nm. m. tiež II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna\núprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi aj v ďalšom štádiu trestného konania\n(po podaní obžaloby) ako obžalovanému v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne\núčinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd, ku ktorým malo\npodľa jeho názoru dôjsť v dôsledku protiprávneho postupu vyšetrovateľa policajného zboru\na špeciálneho prokurátora generálnej prokuratúry, ako aj generálneho prokurátora\nv predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude (je) oprávnený konať\na rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania\nv predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie\nvšetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti\na ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu\n\n11\n\ntrestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05,\nIII. ÚS 109/05 alebo II. ÚS 294/06). Uvedené skutočnosti zakladajú aj dôvod\nna odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,\nako aj z dôvodu jej neprípustnosti.\nPo odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval\no ďalších návrhoch sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "opravný prostriedok-mimoriadny", "trestné stíhanie", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "trestné konanie-prípravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75"}, {"guid": "ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/07 z 19. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-19", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 294/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/02 z 31. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4dc694e7-d03e-4a64-98e1-3d83bf259a17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/2021 z 16. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.41.2021.2"}]}