{"guid": "ussr:b736188f-1620-4268-bd1e-fd5956fa891e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.508.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 508/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 508/2016 z 23. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 508/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.508.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b736188f-1620-4268-bd1e-fd5956fa891e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.508.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.508.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.508.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 508/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\n, v mene ktorej koná advokát\n\n,\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia jej základných práv podľa čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 So 4/2014\nz 25. februára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2015\nfaxom doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie svojich základných práv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa\nčl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na spravodlivý proces podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 So 4/2014 z 25. februára 2015\n\n(ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“). Zároveň totožnú sťažnosť sťažovateľka\ndoručila ústavnému súdu aj poštou 26. mája 2015.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne\nč. 4752087390 z 8. júla 2002 bola žiadosť sťažovateľky o starobný dôchodok zamietnutá\nz dôvodu, že „ku dňu 8. 2. 2012 nebola zamestnaná najmenej 25 rokov“. Dôvodom\nnezapočítania určitých dôb zamestnania bola absencia evidenčných listov sťažovateľky\na ďalších listín v príslušných archívoch. Sťažovateľka uvádza, že po vydaní tohto\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne neustále suplovala úlohu štátnych orgánov pri riadnom\nzisťovaní skutkového stavu a v určitej časti nakoniec mala úspech.\nRozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 4752087390 z 3. októbra 2002 bol\nsťažovateľke od 8. februára 2002 priznaný starobný dôchodok v sume 2 374 Sk.\nTento dôchodok sa jej následne prepočítaval a jeho výška sa upravovala na základe\nvalorizácie,\n\nako aj preukázania\n\nďalšej\n\nsťažovateľky\n\nnaďalej zostali\n\nobdobia\n\ndoby\n\nzamestnania.\n\njej zamestnania\n\nu\n\nSpornými\n\nvšak\n\npodľa\n\nzamestnávateľa\n\n(obdobie 8. júl 1962  10. január 1964),\n19. január 1982  1. september 1982) a\n\n(obdobie\n(obdobie\n\n1. január 1986  31. január 1986).\nSťažovateľka uvádza, že do dnešného dňa opakovane namieta nedostatočne zistený\nskutkový stav a z neho vyplývajúce nesprávne započítanie jednotlivých období\njej zamestnania, a to aj v rámci konaní o zvýšenie jej starobného dôchodku. Nároky\nsťažovateľky boli predmetom viacerých súdnych konaní vedených na Krajskom súde\nv Nitre (ďalej len „krajský súd“), pričom ako príklad uvádza konania vedené pod spisovými\nznačkami: 19 Sd 119/2008, 19 Sd 112/2009, 19 Sd 156/2010, 19 Sd 44/2012.\nPosledným takýmto konaním bolo podľa sťažovateľky konanie vedené pod\nsp. zn. 19 Sd 45/2013, ktoré je predmetom tejto sťažnosti. Krajský súd rozsudkom\nč. k. 19 Sd 45/2013-12 z 28. októbra 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 4752087390 zo 6. decembra 2012, ktorým Sociálna\n\n2\n\npoisťovňa rozhodla o zvýšení starobného dôchodku sťažovateľke od 1. januára 2013.\nSťažovateľka uvádza, že vo vzťahu k jej námietkam týkajúcim sa sporných období\nzamestnaní krajský súd iba poukázal na svoj skorší rozsudok č. k. 19 Sd 44/2012-19\nz 18. mája 2012, a preto nepovažoval za dôvodné opakovane posudzovať tieto jej námietky.\nSťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie. Najvyšší súd však\nnapadnutým rozsudkom rozsudok krajského súdu potvrdil. Napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu nadobudol právoplatnosť 25. marca 2015.\nSťažovateľka v tejto sťažnosti porušenie základného práva na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, základného práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnamieta práve napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, pričom uvádza, že ochrany svojich\npráv sa snaží domôcť už trinásť rokov. Počas tohto neprimerane dlhého obdobia sa jej\npodarilo dosiahnuť čiastočný úspech, keď sa od prvotného zamietnutia žiadosti o starobný\ndôchodok dopracovala najskôr k jeho priznaniu a neskôr k postupnému zvýšeniu z dôvodu\nzapočítania ďalších období zamestnania. Napriek množstvu konaní, ktoré iniciovala, sa jej\ndo dnešného dňa nepodarilo dosiahnuť úplnú ochranu svojich práv. Postup príslušných\nštátnych orgánov podľa nej vždy pripomína akýsi kruh, z ktorého sa sťažovateľka nevie\nvymaniť. Sťažovateľka uvádza, že keď namietne započítané doby zamestnania, štátny orgán\nju vyzve na predloženie dôkazov, keďže ona dôkazmi nedisponuje, štátny orgán dopytuje\nv tejto veci viaceré archívy, keďže archívy oznámia, že sa v nich príslušné listiny\nnenachádzajú, štátny orgán potvrdí správnosť výpočtu starobného dôchodku a celý proces\nsa podľa nej môže opakovať.\nSťažovateľka uvádza, že od ústavného súdu nežiada posúdiť, či príslušné orgány\nsprávne vypočítali výšku jej starobného dôchodku, či pri jej výpočte vychádzali z riadne\nzisteného stavu veci alebo či zohľadnili všetky doby zamestnania, ale to, aby ústavný súd\nv rámci svojich právomocí preskúmal, či postup štátnych orgánov popísaný v tejto sťažnosti\nmožno označiť za ústavne komfortný.\n\n3\n\nPodľa\n\nsťažovateľky\n\npodstatu\n\ncelého\n\nproblému\n\npomerne\n\ndobre\n\nvystihuje\n\nkonštatovanie krajského súdu v rozsudku č. k. 19 Sd 44/2012-19 z 18. mája 2012, ktorý bol\npotvrdený rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 9 So 101/2012 z 30. septembra 2013,\nv ktorom krajský súd «na jednej strane uznal opodstatnenosť sťažovateľkiných námietok\nohľadom\n\nneštandardného\n\npostupu,\n\nresp.\n\nnezachovania\n\nžiadnych\n\ndokumentov\n\no jej zamestnaní, zároveň ale uviedol, že „za tento nedostatok však nenesie zodpovednosť\nodporkyňa ani štát, pretože neexistuje žiadny právny predpis, na základe ktorého by bolo\nmožné akýmkoľvek spôsobom riešiť uvedený právny problém, resp. situáciu, v ktorej\nsa navrhovateľka ocitla“. Najvyšší súd SR k uvedenému dodal, že vedenie evidenčných\nlistov o dobe zamestnania a zárobku bolo do 31. 12. 2003 povinnosťou zamestnávateľov\na pokiaľ zamestnávateľ tieto nepredložil, nemožno nepreukázanie doby zamestnania,\nprípadne hrubých zárobkov klásť za vinu Sociálnej poisťovni.».\nSťažovateľka uvádza, že v čl. 1 ods. 1 ústavy sú zakotvené ústavné princípy\na demokratické hodnoty, ktoré vytvárajú vo svojom súhrne a vzájomnej previazanosti\nkoncepciu materiálneho právneho štátu, ktorá zahŕňa požiadavku na obsahovú a hodnotovú\nkvalitu právnej normy. Preto pokiaľ príslušné zákony explicitne nemysleli na prípadnú\nstratu alebo zničenie príslušných archívov, považuje za absurdné a z ústavného hľadiska\nneakceptovateľné, aby napriek tomu, že sama neporušila žiadnu svoju zákonnú povinnosť,\nzostávala jedinou osobou sankcionovanou za vzniknutý protiprávny stav. Povinnosťou\nkonajúcich štátnych orgánov bolo podľa sťažovateľky pristúpiť k takému výkladu zákona\na využiť také prostriedky na dosiahnutie jeho účelu, ktoré by zabezpečili náležitú ochranu\njej práv. Žiadna prípadná medzera v právnej úprave nemôže mať podľa nej za následok\nporušenie jej základného práva garantovaného v ústave. Podľa sťažovateľky „v takomto\nprípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval,\nale naopak garantoval (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04). Ústavný\nsúd SR vo svojej judikatúre (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010)\nopakovane zdôrazňuje, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom\nnemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup,\nktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným\nznením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona,\n\n4\n\nhistória jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov.\nPri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý\nnie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných\nprincípoch právneho štátu.“. Sťažovateľka zastáva názor, že konajúce štátne orgány\nsa v prerokúvanej\n\nveci\n\nuvedenými\n\nprávnymi\n\nnázormi\n\nústavného\n\nsúdu\n\nneriadili,\n\nčím v konečnom dôsledku postupom najvyššieho súdu a jeho rozsudkom došlo „k takej\ninterpretácii a aplikácii dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s ústavou,\nt. j. je z ústavného hľadiska neospravedlniteľná, neudržateľná a v konečnom dôsledku\nby viedla k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae)“.\nPodľa sťažovateľky správne orgány, krajský súd aj najvyšší súd neustále opomínajú\nzohľadniť konkrétne okolnosti daného prípadu. Sťažovateľka zastáva názor, že vo viacerých\nsúdnych rozhodnutiach je síce poukazované na „rozsiahlosť“ dokazovania pred správnymi\norgánmi, no táto rozsiahlosť je bližšie odôvodňovaná iba poukazovaním na dopytovanie\njednotlivých archívov. Podľa nej by však krajský súd a najvyšší súd nemali klásť dôraz\nna kvantitatívnu (t. j. na počet listov a žiadostí adresovaných jednotlivým archívom, pozn.\nsťažovateľky), ale na kvalitatívnu stránku vykonaného dokazovania. Sťažovateľka je toho\nnázoru, že vykonané dokazovanie v predmetnej veci sa obmedzilo výlučne na dopytovanie\narchívov kvôli evidenčným listom a súvisiacim dokladom sťažovateľky a v prípade\nnegatívnych odpovedí na opakované dopytovanie sťažovateľky. Sťažovateľka predložila\nviacero (nepriamych) dôkazov (napr. osobný dotazník z 25. mája 1985, ktorý bol súčasťou\njej zdravotnej dokumentácie a okrem iného obsahuje aj priebeh predchádzajúcich\nzamestnaní, členský preukaz ROH, lístky do kina z roku 1983, na ktoré si z občianskeho\npreukazu pri jeho výmene rukou prepísala priebeh zamestnaní), ktorých vierohodnosť\nnebola do dnešného dňa spochybnená, napriek tomu sa s nimi príslušné orgány\nnevysporiadali.\nPodľa sťažovateľky sa konajúce orgány alibisticky priklonili k preneseniu dôkaznej\npovinnosti na sťažovateľku napriek tomu, že nikdy nemala zákonnú povinnosť takéto\nlistinné dôkazy uchovávať. Príslušné orgány tiež opomenuli, že „to bol práve štát, ktorý\nnajskôr roky nútil svojich občanov pracovať pod hrozbou vyvodzovania trestnoprávnej\n\n5\n\nzodpovednosti za spáchanie trestného činu Príživníctva podľa § 203 zákona č. 140/1961 Zb.\na ktorý následne vedenie a uchovávanie príslušnej evidencie preniesol zo štátu (štátnych\npodnikov) na súkromné spoločnosti. Štát garantoval ústavné právo občana na zamestnanie,\nale zároveň sankcionoval jeho nevyužívame...“. Domnieva sa preto, že postup jednotlivých\nkonajúcich inštitúcií, keď dôkazy ňou predložené nevyhodnotili z historického hľadiska ako\npreukázateľné len z dôvodu, že v archívoch sa nič nenachádza, a túto dobu nezapočítali\nako dobu zamestnania, je neprijateľný. „Sťažovateľka nebola stíhaná ani odsúdená\nza trestný čin príživníctva a preto je dôvodná domnienka, že celú dobu svojho aktívneho\nživota pracovala, čo dosvedčujú aj ňou predložené listinné dôkazy. Neexistencia\nakýchkoľvek archívnych dokumentov nemá byť na jej neprospech, ale práve má podporiť\ndôkazy prezentované sťažovateľkou, ktoré nie sú ničím spochybnené.“\nK porušeniu základného práva na primerané zabezpečenie v starobe podľa čl. 39\nods. 1 ústavy sťažovateľka uvádza, že je povinnosťou štátu vytvoriť na realizáciu tohto\nzákladného práva náležité podmienky. V predmetnej veci však to tak nebolo. Sťažovateľka\nje toho názoru, že neplnenie si povinností zo strany štátu, resp. konajúcich orgánov\nv sociálnom zabezpečení, nemôže byť na jej ťarchu, pretože nemohla žiadnym spôsobom\ncelú vec ovplyvniť.\nPodľa sťažovateľky v predmetnej veci nie je sporné to, že v príslušných archívoch\nabsentujú dôležité dokumenty týkajúce sa jej zamestnaní, resp. ak sa zachovali, že tieto sa\ndoteraz nepodarilo dohľadať, no nemôže súhlasiť s názormi konajúcich súdov, že za túto\nsituáciu nenesie žiadnu zodpovednosť štát, príp. Sociálna poisťovňa. Podľa sťažovateľky\nbolo povinnosťou štátu zabezpečiť riadnu archiváciu relevantných dokumentov,\nresp. v prípade prenesenia tejto povinnosti na súkromné subjekty zabezpečiť efektívny\nsystém kontroly plnenia týchto povinností, a to nielen vo formálnom, ale najmä\nv materiálnom zmysle slova. Z doterajšieho priebehu konania je podľa nej zrejmé,\nže v jej prípade si štát túto povinnosťou nesplnil, čím porušil jej ústavne garantované právo\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy. „Vzhľadom\nna špecifické okolnosti daného prípadu, ktoré sťažovateľka nijako nezavinila (neporušila\nžiadnu svoju zákonnú povinnosť), je ústavne konformný taký výklad príslušných zákonných\n\n6\n\nustanovení, ktorý pri zisťovaní období jednotlivých zamestnaní sťažovateľky využije všetky\ndostupné dôkazné prostriedky, vrátane svedeckých výpovedí samotnej sťažovateľky (ktoré\nnavyše potvrdzujú nepriame dôkazy). Naopak za prílišný formalizmus (ktorý Krajským\nsúdom v Nitre naznačenú medzeru v práve nevypĺňa, ale ešte viac prehlbuje) považujeme\ntaký postup, kedy konajúce orgány dôkaznú povinnosť presunú na sťažovateľku.\nSťažovateľka si je vedomá svojej povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení,\ntáto povinnosť však nezbavuje príslušné orgány ich vlastných povinností v procese\ndokazovania.“ Potvrdením takéhoto postupu zo strany všeobecných súdov došlo podľa\nsťažovateľky k porušeniu základného práva na spravodlivý proces.\nK porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy došlo tým, že hoci počas posledných trinástich rokov bolo\nv predmetnej veci vydaných niekoľko právoplatných rozhodnutí, účel právnej úpravy nebol\ndo dnešného dňa naplnený.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Základné práva\n\n,\n\n,\n\n, štátna\n\nobčianka SR, a to právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe podľa čl. 39 ods. 1, právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\nboli rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 So/4/2014 zo dňa\n25. februára 2015 porušené.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 So/4/2014 zo dňa\n25. februára 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000,- €, slovom\npätnásťtisíc eur, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľke trovy\nkonania v sume 355,72 € na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária\n\n7\n\n, č. ú.\n\n,\n\na to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\n\n8\n\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka v petite sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Porušenie označených práv však sťažovateľka\nodôvodňuje predovšetkým vo vzťahu k správnemu orgánu (Sociálnej poisťovni, pozn.)\nkonajúcemu vo veci priznania starobného dôchodku a jeho následného zvyšovania\na krajskému súdu, a to nielen v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu, ale aj vo vzťahu k ďalším konaniam týkajúcim sa rovnakého predmetu,\nv ktorých mala sťažovateľka postavenie navrhovateľky. Podstatnou námietkou sťažovateľky\nv predmetnej veci odôvodňujúcou porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je jej nesúhlas s posúdením otázky rozdelenia\ndôkazného bremena vzhľadom na skutkové okolnosti jej prípadu. Podľa sťažovateľky\nsprávny orgán, krajský súd a najvyšší súd sa alibisticky priklonili k preneseniu dôkaznej\npovinnosti na sťažovateľku. Zároveň sťažovateľka uvádza, že najvyšší súd v napadnutom\nrozsudku použil takú interpretáciu a aplikáciu dotknutých právnych predpisov, ktorá je\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľná a neudržateľná. Sťažovateľka žiada ústavný súd,\naby posúdil, či postup správneho orgánu, krajského súdu a najvyššieho súdu možno\npovažovať za ústavne konformný.\nPorušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľka vidí v tom, že napriek tomu, že počas posledných\ntrinástich rokov bolo v predmetnej veci vydaných niekoľko právoplatných rozhodnutí, účel\nprávnej úpravy nebol do dnešného dňa naplnený.\nPorušenie jej základného práva na primerané zabezpečenie v starobe podľa\nčl. 39 ods. 1 ústavy sťažovateľka pripisuje skôr štátu, resp. orgánom vykonávajúcim svoju\n\n9\n\npôsobnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré si podľa nej nesplnili povinnosť\nvytvoriť na realizáciu tohto základného práva náležité podmienky.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti návrhom\nna rozhodnutie, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého\nrozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah\npredmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej\nochrany. Ústavný súd môže totižto rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha\nv petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa\nsvojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným\nadvokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nVzhľadom na viazanosť ústavného súdu návrhom na rozhodnutie posudzoval ústavný\nsúd porušenie označených práv sťažovateľky len vo vzťahu k rozsudku najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n\n10\n\nVo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd uvádza, že z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť a prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať\nspoločne (II. ÚS 71/97, III. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010, IV. ÚS 195/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a pri uplatňovaní\nzákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010).\nÚlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010). Do právomoci ústavného súdu v konaní\npodľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné zase uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení tohto právneho predpisu, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03, IV. ÚS 792/2013).\nNajvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok krajského súdu, ktorým\nkrajský súd potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 4752087390 zo 6. decembra 2012\no zvýšení starobného dôchodku sťažovateľky.\n\n11\n\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd ako súd odvolací\npreskúmal rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľky nie je\ndôvodné (sťažovateľka namietala, že sa ani dosiaľ nedočkala svojich zákonných nárokov,\nmá zhodnotených iba 27 rokov, chýba jej započítanie dôb zamestnania v\n,\n\na\n\na mesačná výška starobného\n\ndôchodku je podľa nej nízka, pozn.). Podľa najvyššieho súdu „krajský súd správne\npoukázal na to, že o nároku navrhovateľky na zhodnotenie ňou tvrdených dôb zamestnania\nv\n\n,\n\na\n\nuž bolo právoplatne\n\nrozhodnuté súdom, a to rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 19 Sd/44/2012-19 zo dňa\n18. 05. 2012, v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 30. 09. 2013, sp. zn.\n9 So/101/2013. Keďže navrhovateľka odporkyni nepredložila žiadne nové doklady, ktoré\nby preukazovali tieto jej tvrdenia, odporkyňa nebola povinná o započítaní uvedených dôb\nznovu rozhodovať.\nPredmet súdneho prieskumu je daný tým, čo bolo predmetom rozhodnutia\nodporkyne, ktorý navrhovateľka napadla opravným prostriedkom z 08. 02. 2013.\nPredmetom terajšieho konania bolo preto iba rozhodnutie odporkyne číslo\n475 208 7390 zo dňa 06. 12. 2012 o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľky\nod 01. 01. 2013 podľa § 82 a § 293ce zákona a podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z.\nPodľa § 1 písm. a) opatrenia sa starobný dôchodok v roku 2013 zvyšuje o 11,20 €.\nNebolo sporné, že navrhovateľke bol starobný dôchodok ku dňu 01. 01. 2013\nvyplácaný v sume 182,30 € mesačne. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyne bol starobný\ndôchodok navrhovateľky zvýšený od 01. 01. 2013 o 11,20 € (na 193,50 € mesačne).\nAj odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je súladné so zákonom\na preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 O. s. p.\npotvrdil ako vecne správny.“\nÚstavný súd po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu v kontexte so sťažovateľkou\nnamietanou nesprávnou interpretáciu či aplikáciou dotknutých právnych predpisov,\nna ktoré najvyšší súd odkazuje v odôvodnení svojho rozsudku, nezistil taký výklad\n\n12\n\na aplikáciu príslušných ustanovení právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu. Práve naopak, podľa názoru ústavného súdu výklad a závery najvyššieho súdu\nv napadnutom rozsudku sú ústavne konformné.\nNajvyšší súd správne konštatoval, že predmetom konania pred krajským súdom\nbolo iba rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 4752087390 zo 6. decembra 2012 o zvýšení\nstarobného dôchodku sťažovateľky, a preto posudzoval zákonnosť postupu a rozhodnutia\nkrajského súdu len vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu Sociálnej poisťovne.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právny názor, na ktorom\nje založený napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, je z ústavného hľadiska akceptovateľný\na v okolnostiach danej veci nič nenasvedčuje tomu, že by ním mohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Skutočnosť, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku vyslovil právne závery,\nktoré sťažovateľka nepovažuje za správne či dostatočné a s ktorými nesúhlasí, nemôže sama\nosebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto záverov a taktiež\nnezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor ústavného súdu svojím\nvlastným (napr. IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011).\nÚstavný súd s odvolaním sa na tieto skutočnosti a závery pri predbežnom\nprerokovaní odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nZa zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd aj námietku sťažovateľky týkajúcu\nsa porušenia jej základného práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy. Podľa názoru ústavného súdu\nsťažovateľka v sťažnosti neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\nporušenie označeného základného práva napadnutým rozsudkom.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\npodľa ktorej ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje ústavný\n\n13\n\nsúd len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie\ntohto práva ešte mohlo trvať (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05,\nII. ÚS 175/2015). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti\npred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje\nvo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03).\nPodľa sťažovateľky k porušeniu označeného základného práva malo dôjsť\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu z dôvodu, že hoci počas posledných trinástich\nrokov bolo v predmetnej veci vydaných niekoľko právoplatných rozhodnutí, účel právnej\núpravy nebol do dnešného dňa naplnený. Ústavný súd vo vzťahu k takto formulovanej\nnámietke sťažovateľky odôvodňujúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy uvádza, že medzi namietaným porušením označeného práva sťažovateľky\na napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nie je žiadna príčinná súvislosť, na základe\nktorej by mohol ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\ndospieť k záveru o jeho porušení.\nV súvislosti s touto časťou sťažnosti smerujúcou proti napadnutému rozsudku\nnajvyššieho súdu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\nk porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (ako aj práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote) nemôže dôjsť samotným rozhodnutím\nkonkrétneho orgánu verejnej moci, ale len jeho postupom (nečinnosťou, nesprávnym\npostupom a podobne). Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, ak sťažovateľ namieta\nporušenie tohto práva konkrétnym rozhodnutím orgánu verejnej moci, nie jeho postupom,\nústavný súd takú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (m. m. III. ÚS 258/05,\nIII. ÚS 337/08, IV. ÚS 724/2014). Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto časti\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej.\n\n14\n\nKeďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už\nnezaoberal jej ďalšími návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "dokazovanie-v správnom konaní", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie", "výklad (interpretácia)-právnej normy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3f18ea0b-eda1-448a-aed5-013d4bb4d4b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.175.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.175.2015.1"}, {"guid": "ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 792/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 792/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:a3215938-4240-4dbc-9570-b54e2fce420b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 337/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3215938-4240-4dbc-9570-b54e2fce420b"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:33390658-b522-4384-bf51-3f784247fb77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 258/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 258/05 z 28. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-28", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33390658-b522-4384-bf51-3f784247fb77"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:42a9db5a-a96e-43f6-9a2d-1e3f55c2a8cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 204/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/03 z 14. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-14", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42a9db5a-a96e-43f6-9a2d-1e3f55c2a8cc"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": []}