{"guid": "ussr:7c31eded-7c84-4fbd-bd08-2960e4d4f425", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.504.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 504/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 504/2016 z 15. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 504/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.504.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7c31eded-7c84-4fbd-bd08-2960e4d4f425", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.504.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.504.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.504.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 504/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 35 Tk 1/2014-332 z 9. júna 2014\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Tdo 7/2016-390 zo 17. februára\n2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Martinom\n\nOlosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, ktorou namieta porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) č. k.\n35 Tk 1/2014-332 z 9. júna 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 3 Tdo 7/2016-390 zo 17. februára\n2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom\nokresného súdu uznaný za vinného v bode 1 zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby\na zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v spojení s § 138\npísm. b) Trestného zákona a v bode 2 zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy\nv štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 145 ods. 1 a ods. 2 písm. c)\nTrestného zákona v spojení s § 139 písm. c) Trestného zákona. Za to bol sťažovateľovi\nokrem iného uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov, na výkon ktorého bol\nzaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Napadnutým\nrozsudkom okresný súd schválil dohodu o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda\no vine a treste“) podľa § 255 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) v spojení s § 334 ods. 1 a 4 Trestného\nporiadku uzavretú medzi prokurátorom Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská\nprokuratúra“) a sťažovateľom ako obžalovaným na hlavnom pojednávaní konanom 9. júna\n2014.\nSkutok, pre ktorý bol sťažovateľ napadnutým rozsudkom okresného súdu\nprávoplatne uznaný za vinného, spočíval v tom, že sťažovateľ\n«1/ od presne neurčeného obdobia roku 2006 do 11. novembra 2013 v mieste\ntrvalého bydliska, v rodinnom dome v obci\n, opakovane pod vplyvom alkoholu svoju manželku\n\nťahal za vlasy,\n\nkopal do nôh, udieral päsťami do oblasti hrudníka a fackal ju, zo začiatku, prvé štyri roky\ntak raz za pol roka, neskôr intenzita jeho útokov bola každé dva až tri mesiace, čím jej\n\n2\n\nspôsoboval rôzne podliatiny na rukách, nohách a hrudníku, zároveň jej pri útokoch\nvulgárne nadával, že je kurva, prostitútka a bachraňa, žiarlil na ňu a vyčítal jej, že chodí za\ninými chlapmi, čím je spôsoboval psychické utrpenie, [ďalej len „skutok podľa bodu 1“]\n2/ dňa 11. novembra 2013 asi o 06.50 hod., v obývačke rodinného domu č. 1025\nv obci\n\n, po predchádzajúcej hádke, v úmysle\n\nusmrtiť pristúpil k svojej manželke\n\na mačetou o celkovej dĺžke 62 cm a dĺžke\n\nčepele 47,5 cm ju odzadu sekol minimálne 5-krát do oblasti hlavy, zároveň ju sekol po\noboch rukách, keď si kryla hlavu rukami, čím jej spôsobil sečnú ranu v čelovo-temennej\noblasti vľavo 5 cm dlhú idúcu na kosť, dve sečné rany v temenno-záhlavovej oblasti vľavo\ns dĺžkou 7cm a 9 cm, sečnú ranu na záhlaví vpravo prenikajúcu do podkožia, otvorenú\nzlomeninu horného článku 4. prsta na pravej ruke, sečnú ranu na chrbte pravej ruky, sečnú\nranu na chrbte 4. a 5. prsta pravej ruky, sečnú ranu v oblasti pravého predlaktia dlhú 1,5\ncm, sečnú ranu v oblasti dolného článku palca na ľavej ruke, otvorenú zlomeninu dolného\nčlánku palca ľavej ruky, amputáciu dolného článku ukazováka na ľavej ruke, sečnú ranu na\nchrbtovej strane dolného článku 3. prsta ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali chirurgický\nzákrok s hospitalizáciou 8 dní v nemocnici a obmedzenia v obvyklom spôsobe života po\ndobu 12 týždňov, pričom ak by si\n\nnechránila pred útokom hlavu\n\npredostretými rukami došlo by k jej usmrteniu.» [ďalej len „skutok podľa bodu 2“]\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ najskôr sám\na následne prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku namietal zásadné porušenie svojho práva na obhajobu.\nNajvyšší súd dovolanie sťažovateľa napadnutým uznesením odmietol podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku, pretože podľa jeho záveru bolo zrejmé, že v predmetnej trestnej veci\nnebol naplnený sťažovateľom uplatnený dovolací dôvod.\nSťažovateľ svoju sťažnosť podanú ústavnému súdu odôvodňuje najmä takto:\n„V danej trestnej veci došlo k porušeniu práva na obhajobu a rovnosť zbraní, ktoré\nmajú za následok porušenie práva na spravodlivý proces.\n... jediným relevantným dôkazom pre kvalifikáciu skutku ako pokusu zločinu vraždy\nbol znalecký posudok znalca\n\nzadovážený vyšetrovateľom v prípravnom\n\n3\n\nkonaní. Samotné znalecké dokazovanie v prípravnom konaní však prebiehalo značne\nneštandardne, navyše spôsobom, ktorý nemá v právnom štáte miesto. Znalec totiž najprv\nvypracoval posudok, podľa ktorého záveru zbraň - mačeta nebola v danom prípade\nspôsobilá privodiť poškodenej smrť, a poškodená nebola poranená takým rozsahom, že by\njej to mohlo zapríčiniť smrť (č. l. 131 spisu). Takéto závery posudku samozrejme vylučovali\nkvalifikáciu skutku ako pokusu vraždy a ustálili iba ublíženie na zdraví. Následne však\ndozorujúci prokurátor vydal dňa 20.01.2014 písomný pokyn, aby vyšetrovateľ uložil\nznalcovi znalecký posudok doplniť, pretože znalec podľa názoru prokurátora nemohol\nvedieť a riadne posúdiť stav veci bez toho, aby osobne nepreskúmal samotnú zbraň.\nSamotný súdny znalec však ako odborne spôsobilá osoba a odborník pritom v konaní vôbec\nnežiadal, aby mu zbraň bola pri vypracovaní posudku predložená. Taktiež vyšetrovateľ,\nktorý je pri vyšetrovaní nezávislý a samostatný, nevidel sám na tento postup a na doplnenie\nposudku dôvod. Je tak zrejmé, že znalec bol OČTK, ktorému závery jeho posudku\nnevyhovovali, priamo inštruovaný, čo následne vyústilo, že znalec pri doplnení posudku\nabsolútne zmenil svoje predchádzajúce závery a v doplnení posudku už uzavrel, že\npredmetná zbraň bola schopná spôsobiť smrť poškodenej. Na základe tohto doplnenia\nposudku (skôr jeho opravou na základe vyžiadania prokurátora) potom bol skutok\nprekvalifikovaný (čl. 5) a na moju osobu podaná obžaloba pre pokus obzvlášť závažného\nzločinu vraždy. Trestné stíhanie vo veci pritom začalo pre trestný čin ublíženia na zdraví\npodľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/. Tr. zák. Je tak nesporné, že v prípravnom konaní bolo\nznalecké dokazovanie vykonané nezákonne a v rozpore so základnými právami obvineného,\nnajmä právom na obhajobu. V konaní mal byť znalec po doplnení posudku vypočutý,\npričom mi malo byť umožnené klásť znalcovi otázky resp. mal byť vypracovaný tzv.\nkontrolný znalecký posudok, nakoľko predchádzajúce meniace sa závery znalca\ndôvodne vzbudzujú pochybnosti o správnosti záverov jeho posudku ako aj\nnestrannosti osoby znalca. Znalec by ako garant odbornosti problematiky nemal nikdy\npodliehať tlakom ktorejkoľvek strany (a to ani nepriamo), inak jeho postavenie nie je\nnestranné a nezávislé.\n2. Treba zdôrazniť, že každý obvinený sa priznáva ku skutku a nie aj ku jeho právnej\nkvalifikácii. Ja sa ku skutku priznal, nie však ako ku pokusu vraždy, ale ako ku ublíženiu na\nzdraví. Uvedenému nasvedčuje i to, že vo veci bola podaná obžaloba (a nie návrh na\n\n4\n\nschválenie dohody o vine a treste), pričom k dohode došlo až po otvorení hlavného\npojednávania (HP). Z celej situácie na HP som bol zmätený, chápal som veci tak, že som sa\npriznal k ublíženiu na zdraví a nie k pokusu vraždy a vec sa uzavrie dohodou v zmysle\nmôjho priznania. Taktiež môj obhajca ma nedostatočne informoval o procesnej stránke\nveci, pričom na nejakú kvalifikovanú poradu na HP nebol priestor a iba ma inštruoval, že\nbez dohody mi bude uložený vysoký trest. HP bolo narýchlo prerušené a následne namiesto\nprejednania veci bola schválená dohoda o vine a treste, čo je pri tak závažnej kvalifikácii\na uloženom treste viac ako neštandardné a v celom kontexte procesu bolo porušením práva\nna obhajobu.\n3. V konaní mi bol vyšetrovateľom pri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania\nzamietnutý návrh na vykonanie výsluchu svedkov\n\na\n\n, ktorí\n\nmali priame vedomosti o našom spolužití s poškodenou. Tento dôkaz bol pri trestnom čine\ntýrania blízkej osoby a zverenej osoby plne namieste a mohol preveriť a vyvrátiť tvrdenia\npoškodenej o údajnom dlhodobom týraní jej osoby. Vyšetrovateľ tak vykonával iba dôkazy\nv môj neprospech, čo je neprípustné. Nevykonanie navrhovaných dôkazov je porušením\nzásady rovnosti zbraní a práva na obhajobu. Nevykonaním dôkazov došlo objektívne\nk znemožneniu preukazovať moje tvrdenia. Základom každého procesu je totiž dokazovanie\nprávne významných skutočností. Preto bolo esenciálnou povinnosťou mi umožniť vykonať\nvšetky navrhnuté dostupné dôkazy preukazujúce a podporujúce moje tvrdenia. Takto som\nnebol subjektom ale iba objektom procesu, bez reálnej a účinnej možnosti preukázať\nv procese akékoľvek svoje tvrdenia a obranu. ...\n4. ... V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro\nmitio), teda rozhodnúť v prospech obvineného (zásada in dubio pro reo). Vina obvineného\nmusí byť preukázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.\n... Je zrejmé že vyššie citovanými rozhodnutiami, ako aj konaním, ktoré im\npredchádzalo, bolo porušené moje právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa\nČl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky... základné právo na spravodlivý súdny proces\nzaručené podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na základné právo na obhajobu podľa Čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.“\n\n5\n\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti potom sťažovateľ navrhuje, aby\nústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... na súdnu a inú právnu ochranu\n\nzaručené podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces\nzaručené podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na základné právo na obhajobu podľa Čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nOkresného súdu v Žiline sp. zn. 35 Tk 1/2014 zo dňa 09. 06. 2014 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 7/2016 zo dňa 17. 02. 2016 porušené bolo.\n2. Rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 35 Tk 1/2014 zo dňa 09. 06. 2014\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 7/2016 zo dňa 17. 02. 2016\nsa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd v Žiline a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní uhradiť\nspoločne a nerozdielne sťažovateľovi... trovy konania...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n6\n\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na obhajobu podľa čl. 50\nods. 3 ústavy napadnutým rozsudkom okresného súdu\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného namieta porušenie svojho základného práva na\nobhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy napadnutým rozsudkom okresného súdu. Ústavný súd\nvo vzťahu k tejto časti sťažnosti sťažovateľa poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na\nprincípe subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana\nústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale\núlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až\nv prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\nZ princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre\nkaždú osobu, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého musí\nrešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto predtým, než podá sťažnosť ústavnému\nsúdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza\nprávomoci ústavného súdu (m. m. IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom\n\n7\n\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred inými orgánmi\nverejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu, ktorým prvostupňový súd schválil\ndohodu o vine a treste uzavretú medzi sťažovateľom a prokurátorom krajskej prokuratúry,\nmal sťažovateľ možnosť podľa druhej vety § 334 ods. 4 Trestného poriadku podať\ndovolanie z dôvodu zásadného porušenia svojho práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Sťažovateľ túto možnosť aj využil a dovolanie podal. Najvyšší\nsúd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku s tým, že sťažovateľom označený dovolací dôvod nebol splnený.\nÚstavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 35 Tk 1/2014\nzistil, že obsah dovolania, ktoré sťažovateľ v posudzovanej veci podal najvyššiemu súdu, je\nv zásade totožný s obsahom sťažnosti, ktorú podal ústavnému súdu. Najvyšší súd pritom\nv sťažovateľom namietaných skutočnostiach, podľa neho svedčiacich o zásadnom porušení\njeho práva na obhajobu, nevzhliadol naplnenie zodpovedajúceho dovolacieho dôvodu,\na preto dovolanie sťažovateľa bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí odmietol.\nReálne uplatnená právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa,\nv ktorom namietal zásadné porušenie svojho práva na obhajobu napadnutým rozsudkom\nokresného súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vylučuje právomoc\nústavného súdu preskúmať sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva na\nobhajobu napadnutým rozsudkom okresného súdu, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku tých\nistých skutočností, ktoré už sťažovateľ namietal v podanom dovolaní.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n\n8\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\na o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa prvej vety § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (napr. m. m.\nI. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010) považoval\nv posudzovanej veci lehotu na podanie sťažnosti za zachovanú aj vo vzťahu k napadnutému\nprávoplatnému rozsudku okresného súdu, keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu\ndoručená v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote od doručenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou\nkonštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci\nvšeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95,\n\n9\n\nII. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 50\nods. 3 ústavy ústavný súd poznamenáva, že napriek v časti II.1 tohto uznesenia\nkonštatovanému nedostatku právomoci na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa v časti\nnamietaného porušenia jeho základného práva na obhajobu napadnutým rozsudkom\nokresného súdu, v súlade s materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti vzal pri\nposudzovaní namietaného porušenia označeného základného práva sťažovateľa do úvahy aj\nobsah napadnutého rozsudku okresného súdu a preskúmal aj postup predchádzajúci jeho\nvydaniu, keďže napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu o podanom dovolaní tvoria z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej\nochrany jeden celok (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\nZákladné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ktorého obsah je\nkonkretizovaný predovšetkým v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku, zaručuje, že\nvšetky oprávnené osoby budú mať čas na prípravu obhajoby, ďalej že budú mať možnosť\npripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne významným\nspôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Účelom práva zaručeného\nčl. 50 ods. 3 ústavy je poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného\nčinu (II. ÚS 8/96).\nPodľa právneho názoru ústavného súdu (II. ÚS 34/99) právo na obhajobu sa zaručuje\nako základné právo fyzickej osoby. Podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri\nochrane základných práv a slobôd. Jedným zo základných pravidiel týkajúcich sa ochrany\nzákladných práv je zásada nastolenia spravodlivej rovnováhy medzi verejnými záujmami,\nktoré sú predmetom ústavnej ochrany garantovanej jednotlivými základnými právami.\nV prípade konfliktu medzi chránenými verejnými záujmami sa jeden zo záujmov nemôže\n\n10\n\nnadradiť nad iný tak, aby sa poprel účel ochrany priznanej inému chránenému verejnému\nzáujmu. V okolnostiach posudzovanej veci ide o riešenie konfliktu medzi verejným\nzáujmom na odhalení a potrestaní páchateľa trestného činu a tými verejnými záujmami,\nkvôli ktorým sa ústavou priznáva právo na obhajobu.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPodľa sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo aj tým, že znalecké dokazovanie\nv posudzovanej veci bolo vykonané nezákonným spôsobom, keďže znalec vo svojom\nposudku najskôr dospel k záveru, že použitá zbraň (mačeta) a rozsah zranení poškodenej\nneboli spôsobilé privodiť jej smrť, a až pri doplnení posudku na základe pokynu prokurátora\nznalec ustanovil opačný záver. Takto doplnený znalecký posudok bol potom podkladom na\nzmenu právnej kvalifikácie skutku, zo spáchania ktorého bol sťažovateľ obvinený, na pokus\nvraždy. Podľa sťažovateľa mal byť znalec po doplnení znaleckého posudku vypočutý\na vo veci mal byť vypracovaný tzv. kontrolný znalecký posudok.\nZ vyžiadaného spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 35 Tk 1/2014, ku ktorému\nje pripojený aj vyšetrovací spis Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline\nČVS: KRP-48/1-VYS-ZA-2014 (ďalej aj „spis okresného súdu“), vyplýva, že uznesením\n\n11\n\nvyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: ORP-547/OVK-CA-2013 z 19. novembra 2013 bol\nna účely objasnenia skutočností dôležitých pre trestné konanie pribratý\n, znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie (ďalej\nlen „znalec“), ktorého úlohou bolo dať odpovede na otázky uvedené v uznesení. Znalec\nvo svojom znaleckom posudku č. 99/2013 z 22. decembra 2013 (ďalej len „znalecký\nposudok“) dospel okrem iného k záveru, že „Pri útoku, ktorý bol vedený na oblasť hlavy,\npričom si poškodená rukami kryla hlavu nedošlo k poškodeniu dôležitého orgánu pre život –\nmozgu. Útok na hlavu bol vedený väčšou intenzitou, opakovane, predmetom útoku bola\nmačeta, jej hmotnosť mi nie je známa. Zraňujúci predmet však neprenikol do lebečnej\ndutiny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti som dospel k názoru, že v hodnotenom prípade\nnebola poškodená poranená takým rozsahom, že by to mohlo viesť k jej smrti.“.\nProkurátor krajskej prokuratúry pokynom sp. zn. Kv 25/13/5500 z 20. januára 2014\nuložil vyšetrovateľovi požiadať znalca o doplnenie znaleckého posudku, keďže po\noboznámení sa s jeho závermi dospel k záveru, že „je nutné konštatovať, že znalecký\nposudok je potrebné doplniť, pretože znalec nemal k dispozícii predmet, ktorým bol vedený\nútok – mačetu, a preto nemohol riadne zodpovedať na všetky položené otázky“. Prokurátor\nkrajskej prokuratúry vyšetrovateľovi uložil, aby po vrátení „predmetu č. 13 (mačety)“\nz Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru tento predmet predložil\nznalcovi, a požiadal ho o doplnenie znaleckého posudku a o zodpovedanie nasledujúcich\notázok:\n„Či pri použití tohto predmetu – mačety a vedení útoku na hlavu je možné spôsobiť\nčloveku smrť?\nČo zabránilo zraňujúcemu predmetu – mačete preniknúť do lebečnej dutiny\na poškodiť mozog poškodenej?\nPri akej intenzite útoku by mohlo dôjsť k preniknutiu zraňujúceho predmetu – mačety\ndo lebečnej dutiny a poškodeniu mozgu poškodenej?\nAk by sa poškodená pred útokom nechránila rukami, aké poranenia mohla utrpieť?\nBoli útokom ohrozené aj iné časti tela poškodenej (napr. krk)? Ak áno, aké životne\ndôležité orgány boli ohrozené?\nĎalšie významné skutočnosti súvisiace so zraňujúcim predmetom – mačetou.“\n\n12\n\nVyšetrovateľ Policajného zboru na základe pokynu prokurátora krajskej prokuratúry\nprípisom sp. zn. KRP-48/1-VYS-ZA-2014 z 27. februára 2014 požiadal znalca o doplnenie\nznaleckého posudku.\nZnalec v doplnení svojho znaleckého posudku z 5. marca 2014 okrem iného uviedol:\n„Zraňujúci predmet je možné popísať ako mačetu s reznou hranou o hmotnosti 600\ngr.\nPredmetom, ktorým bol útok vedený na hlavu poškodenej vzhľadom na hmotnosť\npredmetu, intenzitu násilia, početnosti útokov mohlo dôjsť u poškodenej osoby k jej smrti.\n... pri smere útoku a intenzite násilia ako aj hmotnosti zraňujúceho predmetu mohlo\ndôjsť aj k poraneniu veľkých žilových splavov uložených pod lebečnou klenbou\ns následnými závažnými poruchami mozgového tkaniva a poškodená by bola ohrozená na\nživote aj veľkou stratou krvi.“\nV nadväznosti na uvedené vo vzťahu k tejto časti námietok sťažovateľa ústavný súd\npoukazuje na to, že podľa § 230 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku je prokurátor v rámci\ndozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní oprávnený dávať vyšetrovateľovi\nzáväzné pokyny na postup vo vyšetrovaní. Podľa prvej vety § 146 Trestného poriadku ak je\nznalecký posudok neúplný, treba požiadať znalca o doplnenie posudku. Až v prípade, že\ndoplnenie posudku neviedlo k jeho úplnosti, je potrebné pribrať iného znalca (druhá veta\n§ 146 Trestného poriadku). Postup prokurátora krajskej prokuratúry, ktorý dal\nvyšetrovateľovi pokyn, aby v záujme náležitého objasnenia veci požiadal znalca\no doplnenie posudku, pri vypracovaní ktorého znalec nemal k dispozícii predmet (použitú\nzbraň) rozhodujúci pre objektívne zodpovedanie položených otázok, bol podľa názoru\nústavného súdu v súlade s Trestným poriadkom. Doplnenie znaleckého posudku pritom\nnasvedčuje tomu, že práve charakter a vlastnosti použitej zbrane mali podstatný vplyv na\nzávery znalca, predovšetkým čo sa týka spôsobilosti tohto predmetu spôsobiť poškodenej\nsmrť. Ústavný súd tiež poukazuje na to, že sťažovateľ bol v predmetnom trestnom konaní\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (ustanoveným obhajcom) a nič mu\nnebránilo v tom, aby v plnom rozsahu uplatňoval procesné práva obvineného ustanovené\n\n13\n\nv Trestnom poriadku vrátane možnosti namietania záverov podaného znaleckého posudku,\nresp. jeho doplnenia.\nĎalšiu časť námietok sťažovateľa uplatnených v sťažnosti podanej ústavnému súdu\ntvoria jeho výhrady, že pri uzatváraní dohody o vine a treste nemal vedomosť o právnej\nkvalifikácii skutku, k spáchaniu ktorého sa priznal, ako obzvlášť závažného zločinu vraždy\nv štádiu pokusu, ale domnieval sa, že skutok je kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na\nzdraví, pričom zo situácie, ktorá vznikla na hlavnom pojednávaní, bol „zmätený“.\nSťažovateľ argumentuje, že jeho obhajca ho „nedostatočne informoval o procesnej stránke\nveci“, pričom hlavné pojednávanie „bolo narýchlo prerušené a následne namiesto\nprejednania veci bola schválená dohoda o vine a treste“.\nV súvislosti s posudzovaním námietok sťažovateľa ústavný súd zo spisu okresného\nsúdu zistil, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: ORP-574/OVK-CA-2013\nz 11. novembra 2013 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre\npodozrenie zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 a 2 písm. b)\nTrestného zákona na základe skutku podľa bodu 2. Uznesením vyšetrovateľa Policajného\nzboru ČVS: ORP-574/OVK-CA-2013 z 11. novembra 2013 bolo začaté trestné stíhanie\npodľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a zároveň vznesené obvinenie sťažovateľovi podľa\n§ 206 ods. 1 Trestného poriadku za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa\n§ 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) a d) Trestného zákona, a to pre skutok tvorený\nskutkom podľa bodu 1, ako aj skutkom podľa bodu 2.\nUznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 11 Tp 31/2013 z 13. novembra 2013 bol\nsťažovateľ vzatý do väzby podľa § 87 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Opatrením Okresného súdu Čadca sp. zn.\n11 Tp 31/2013 z 13. novembra 2013 bol sťažovateľovi podľa § 40 ods. 1 Trestného\nporiadku z dôvodov podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ustanovený obhajca\n, advokát so sídlom v\n\n14\n\nPrípisom z 10. marca 2014, ktorý bol sťažovateľovi vo výkone väzby oznámený\n14. marca 2014, vyšetrovateľ Policajného zboru upozornil sťažovateľa podľa § 206 ods. 6\nTrestného poriadku, že jeho konanie, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie za zločin\ntýrania blízkej osoby a zverenej osoby, „bude na základe skutočností zistených v priebehu\nvyšetrovania, najmä doplneného znaleckého posudku\n\n, znalca\n\nz odboru Zdravotníctvo a farmácia...“ posudzované v časti skutku podľa bodu 1 ako týranie\nblízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného\nzákona a v časti skutku podľa bodu 2 ako obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu\npodľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 145 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona\ns poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Písomné upozornenie na zmenu\nprávnej kvalifikácie skutku bolo 14. marca 2014 doručené aj ustanovenému obhajcovi\nsťažovateľa.\nSťažovateľ 2. apríla 2014, teda už po zmene právnej kvalifikácie skutku, pred\nvyšetrovateľom Policajného zboru za prítomnosti substitučne zastúpeného obhajcu okrem\niného vypovedal, že „... ja som svoju manželku zabiť nechcel... a čo sa týka trestu, súhlasím\ns trestom, ktorý mi pôvodne hrozil, teda súhlasím s trestom 5-12 rokov“.\nSkutočnosť, že došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku, zo spáchania ktorého bol\nsťažovateľ obvinený, bola výslovne uvedená aj v písomnom zázname o preštudovaní\nvyšetrovacieho spisu, ktorého sa po skončení vyšetrovania 16. apríla 2014 zúčastnil\nsťažovateľ, ako aj jeho substitučne zastúpený obhajca.\nPrávna kvalifikácia skutku podľa bodu 1 ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby a skutku podľa bodu 2 ako obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu bola\naj obsahom obžaloby prokurátora krajskej prokuratúry sp. zn. Kv 25/13 zo 6. mája 2014\npodanej Okresnému súd Žilina. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že obžaloba sa\npodľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku doručuje obvinenému do vlastných rúk.\nK procesu uzatvárania dohody o vine a treste v posudzovanej veci vyplývajú zo spisu\nokresného súdu tieto skutočnosti:\n\n15\n\nSťažovateľ pri výsluchu v prípravnom konaní 12. novembra 2013, teda pred zmenou\nprávnej kvalifikácie skutku, uviedol: „Na záver ešte chcem uviesť, že som bol poučený\no tom, že prokurátor môže v tejto veci začať konanie o dohode o vine a treste, čomu som\nplne porozumel a k tomu žiadam a prosím prokurátora, aby začal konanie o dohode o vine\na treste pre účely ktorého sa k predmetnému skutku mi kladeného v uznesení za vinu, plne\npriznávam.“ Pri výsluchu 2. apríla 2014, teda už po zmene právnej kvalifikácie sťažovateľ\nuviedol, že „v tomto štádiu k dohode (o vine a treste, pozn.) pristúpiť nechcem, s dohodou\nnesúhlasím“.\nPri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania 16. apríla 2014 sťažovateľ po podaní\nnávrhu na doplnenie vyšetrovania uviedol: „Zároveň žiadam, aby dozorujúci prokurátor\nzačal konanie o dohode o vine a treste.“\nV štádiu konania po podaní obžaloby sťažovateľ písomným podaním doručeným\nOkresnému súdu Žilina 16. mája 2014 žiadal „o uzavretie dohody o vine a treste“, pričom\nďalej uviedol: „Nie všetko z čoho som obvinený sa zakladá na pravde, pretože mnohý na\nmňa klamú a čo sa týka toho týrania je najväčšia lož. No aj tak trvám na uzavretí dohody\no vine a treste.“ Svoj záujem o uzavretie dohody o vine a treste sťažovateľ potvrdil aj na\nneverejnom zasadnutí 21. mája 2014, na ktorom okresný súd rozhodoval o ďalšom trvaní\njeho väzby, kde uviedol: „K môjmu písomnému podaniu uvádzam, že chcem uzatvoriť\ndohodu o vine a treste. Priznávam sa.“\nNa hlavnom pojednávaní 9. júna 2014 sťažovateľ za prítomnosti substitučne\nzastúpeného obhajcu opätovne prejavil vôľu uzavrieť dohodu o vine a treste, a keďže\nprokurátor, ktorý s dohodou súhlasil, nežiadal o vrátenie veci na postup podľa § 232 a § 233\nTrestného poriadku, okresný súd hlavné pojednávanie v súlade s § 255 ods. 3 Trestného\nporiadku prerušil o 9.19 h na účely konania o dohode o vine a treste.\nZo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste č. k. Kv 25/13/5500-40 z 9. júna 2014\nvyplýva, že sťažovateľ bol prokurátorom poučený, že má právo vyjadriť sa okrem iného\nk tomu, „či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu“. Sťažovateľ v rámci\n\n16\n\nkonania o dohode o vine a treste vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Súhlasím\nso skrátenou formou konania a taktiež sa vzdávam práva na verejný proces. Prehlasujem,\nže rozumiem tomu, čo sa mi kladie za vinu. ... Prokurátorom mi bola vysvetlená právna\nkvalifikácia skutku. Priznávam sa v plnom rozsahu, že som sa dopustil konania uvedeného\nv obžalobe prokurátora... ktorá mi bola riadne doručená. Svoju vinu za toto konanie\nuznávam. ... Súhlasím, aby súd vydal rozsudok, ktorým bude uznaná moja vina (za, pozn.)\nobzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu... a zločin týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby...“\nOkresný súd pokračoval v hlavnom pojednávaní od 10.45 h a po predložení návrhu\nna schválenie dohody o vine a treste prokurátorom pristúpil ku kladeniu otázok\nsťažovateľovi podľa § 333 ods. 3 písm. a) až j) Trestného poriadku, pričom ako šiesta\nv poradí bola sťažovateľovi položená otázka „či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako\ntrestného činu“, na ktorú, rovnako ako na všetky ostatné, odpovedal sťažovateľ „áno“.\nNásledne predseda senátu udelil slovo na „konečné návrhy“, v rámci ktorých sa sťažovateľ\nvyjadril, že súhlasí so schválením dohody o vine a treste. Okresný súd nato vyhlásil\nrozsudok, ktorým schválil dohodu o vine a treste v znení, v akom bola dohodnutá medzi\nprokurátorom a sťažovateľom, a v akom bola predložená súdu.\nZ už uvedeného je podľa názoru ústavného súdu zrejmé, že sťažovateľ, zastúpený\nustanoveným obhajcom, mal preukázateľne v každom štádiu trestného konania vedeného\nvoči jeho osobe vedomosť o právnej kvalifikácii skutku, zo spáchania ktorého bol obvinený,\nresp. obžalovaný. O uzavretie dohody o vine a treste sťažovateľ sám opakovane, v priebehu\ndlhšieho časového obdobia prejavil záujem a konanie o tejto dohode sám inicioval. Samotné\nuzavretie dohody o vine a treste medzi sťažovateľom a prokurátorom krajskej prokuratúry,\nako aj jej schválenie okresným súdom potom prebehlo v súlade s procesným postupom\nustanoveným v Trestnom poriadku. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že\ndodatočná zmena postoja sťažovateľa k jeho odsúdeniu nemôže sama osebe založiť\nporušenie ním označených základných práv podľa ústavy, resp. práva podľa dohovoru.\n\n17\n\nK námietke sťažovateľa, že jeho návrh na vykonanie dokazovania výsluchom\nsvedkov po preštudovaní vyšetrovacieho spisu bol vyšetrovateľom odmietnutý, ústavný súd\nuvádza, že oprávnenie policajta odmietnuť návrh na doplnenie vyšetrovania, ak ho\nnepovažuje za potrebný, je ustanovené v § 208 ods. 1 Trestného poriadku. Zo spisu\nokresného súdu vyplýva, že sťažovateľ po preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania\npredložil vyšetrovateľovi list napísaný\n\na\n\na tieto osoby\n\nnavrhol vypočuť. Vyšetrovateľ po odmietnutí doplnenia vyšetrovania výsluchom uvedených\nosôb založil predmetný list do spisu ako listinný dôkaz.\nK výhrade sťažovateľa, že „v prípade existencie pochybností musí súd postupovať\nmiernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obvineného (zásada in dubio pro\nreo)“, ústavný súd poukazuje na to, že podľa § 232 ods. 1 Trestného poriadku jednou\nz obligatórnych podmienok začatia konania o dohode o vine a treste, a následne aj jej\nuzavretia a schválenia súdom je, že vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti priznania\nobvineného. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo v prípravnom\nkonaní vykonané rozsiahle dokazovanie vrátane výsluchu svedkov navrhnutých obhajcom\nsťažovateľa, znaleckého dokazovania znalcami z viacerých odvetví, analýzy DNA,\nobhliadky miesta činu či zaistenia vecných dôkazov. Prokurátor krajskej prokuratúry po\nvykonanom dokazovaní zjavne považoval dôkaznú situáciu za dostatočne preukaznú na\npodanie obžaloby a okresný súd následne za dostatočnú na posúdenie splnenia všetkých\nzákonnom ustanovených podmienok schválenia dohody o vine a treste. Ústavný súd pritom\nv ich postupe a rozhodnutiach nezistil nedostatky ústavnej intenzity.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia sťažnosti\nsťažovateľa nevyplývajú žiadne jeho výhrady voči tomuto rozhodnutiu, keďže sťažovateľ\nvšetky svoje námietky smeruje výslovne proti napadnutému rozsudku okresného súdu, resp.\nproti postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Medzi napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu a sťažovateľom namietanými skutočnosťami, v dôsledku ktorých podľa neho došlo\nk porušeniu jeho označených práv, tak neexistuje príčinná súvislosť, ktorá by mohla viesť\nk záveru o ich porušení napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n\n18\n\nNa základe uvedeného, po preskúmaní sťažnosti, jej príloh a spisu okresného súdu\nvrátane vyšetrovacieho spisu dospel ústavný súd k záveru, že výkon právomoci\nvšeobecných súdov v posudzovanej trestnej veci sťažovateľa bol ústavne konformný a že\nsťažovateľom napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov nie sú arbitrárne ani svojvoľné\na nevykazujú také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľom označených základných\npráv podľa ústavy, resp. označeného práva podľa dohovoru.\nÚstavný súd preto na predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti sťažovateľa\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:92d25b91-0ca1-40cf-b9ea-4e2057bc3ae4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/99 z 28. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-28", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/96 z 4. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-04", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "c7c94261-e528-42cc-96d3-8b7c6ca4517d:c4865c7b-e89e-43b9-93fe-323aec1da43a", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Tk/1/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 35Tk/1/2014 z 9. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2014-06-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c7c94261-e528-42cc-96d3-8b7c6ca4517d:c4865c7b-e89e-43b9-93fe-323aec1da43a"}], "citovane_v": []}