{"guid": "ussr:e871658e-7d30-4910-80f7-91cd90f362b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.499.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2015 z 2. 12. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 499/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.499.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-12-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e871658e-7d30-4910-80f7-91cd90f362b1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.499.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.499.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.499.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 499/2015-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o prijatej sťažnosti\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr.\n\nVladimírom\n\n,\nŠtefekom,\n\nŠkultétyho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 430/2013, za účasti Krajského súdu\nv Bratislave, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Co 430/2013 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť\nmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štefeka, Škultétyho 1, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom, Škultétyho 1, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 430/2013\no odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 44 C 126/2011-297 zo 6. mája 2013.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n«... Sťažnosť podávam z dôvodu, že som dňa 05. 04. 2005 požiadal Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „úrad práce“), o peňažný príspevok\nna kúpu osobného motorového vozidla. Úrad práce rozhodnutím č. 2005/03496 zo dňa\n15. 04. 2005 nevyhovel tejto žiadosti a bez právneho odôvodnenia veci zamietol.\nDňa 07. 09. 2005 som opäť požiadal úrad práce, o peňažný príspevok na kúpu\nosobného motorového vozidla. Úrad práce rozhodnutiami č. 2005/05936 a 2005/05937\nzo dňa 11. 10. 2005 opätovne nevyhovel mojej žiadosti a opätovne bez právneho\nodôvodnenia vec zamietol.\n\n2\n\nDňa 23. 09. 2011 som preto podal pod sp. zn. 44 C/126/2011 žalobu na Okresný súd\nBratislava III, vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré porušenie vidím\nv postupe a konaní úradu práce, deklarovanom v rozhodnutiach pod č. 2005/03496 zo dňa\n15. 04. 2005 a pod č. 2005/05936, 2005/05937 zo dňa 11. 10. 2005.\nDňa 06. 05. 2013 Okresný súd Bratislava III vo veci porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania, rozsudkom pod 44 C 126/2011-297 v celom rozsahu podanú žalobu\nzamietol...\nPreto som dňa 18. 06. 2013 podal cestou Okresného súdu v Bratislave III na\nKrajský súd v Bratislave proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. 05. 2013\npod č. k. 44 C 126/2011-297 odvolanie...\nOdvolanie sa vedie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 Co/430/2013.\nZ dôvodu, že sa od podania odvolania dňom 18. 06. 2013 vo veci vôbec nekonalo,\nsom podal dňa 21. 10. 2014 (po 14-tich mesiacoch) Krajskému súdu v Bratislave sťažnosť\nna prieťahy v súdnom konaní z dôvodov, že príslušný súd efektívne nekoná...\nO sťažnosti rozhodol podpredseda Krajského súdu v Bratislave dňa 30. 10. 2014\npod č. konania Spr. 2327/2014, pričom dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná a že vo veci\nsamej bude senát konať v priebehu prvého štvrťroku 2015...\nKu dnešnému dňu predsedníčka senátu nenariadila termín pojednávania vo veci\n2 Co 430/2013 v súlade s ust. § 214 ods. 1, písm. c/ O. s. p.\nKrajský súd v Bratislave odo dňa podania odvolania zo dňa 18. 06. 2013 (dva roky)\nvo veci 2 Co/430/2013 nekoná vôbec, čím napriek prísľubu predsedu Krajského súdu\nv Bratislave, súd nekonaním vo veci spôsobuje neodôvodnené, zbytočné prieťahy.»\nSťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie\nkonanie a nálezom rozhodol takto:\n„1. Základné práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd,\n\npostupom\n\nKrajského\n\npod č. k. 2 Co/ 430/2013, porušené boli.\n\n3\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nv konaní\n\nvedenom\n\n2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod\nč. k. 2 Co/430/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n2 000 € (slovom dvetisíc EUR), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť M. P. na jeho účet trovy konania\nv sume 26,- EUR.“\nÚstavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné\na zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto\nju uznesením č. k. II. ÚS 499/2015-11 z 20. augusta 2015 prijal na ďalšie konanie\n[§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. októbra 2015 predsedu\nkrajského súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň\nho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.\nPredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 22. októbra 2015\n(č. Spr. 3437/15) doručenom ústavnému súdu 23. októbra 2015 uviedol, že súhlasí s tým,\naby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci. Vo vyjadrení ďalej okrem iného\nuviedol:\n„Dňa 13. 10. 2015 som požiadal\n\n, predsedníčku senátu\n\n2 Co, o vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti. Menovaná predsedníčka senátu vo svojom\nvyjadrení zo dňa 21. 10. 2015 uviedla, že v predmetnej veci bolo dňa 21. 10. 2015\nrozhodnuté, pričom v súčasnosti sa rozsudok písomne vyhotovuje. Po jeho vyhotovení bude\nzákladný spis súdu prvého stupňa sp. zn. 44 C/126/2011 vrátený Okresnému súdu\nBratislava III.\nK uvedenému vyjadreniu predsedníčky senátu tunajšieho súdu dodávam,\nže postup tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 2 Co/430/2013 bol ovplyvnený objektívnym\n\n4\n\nstavom súdnych oddelení (t. j. 2 Co, 2 CoPr, 2 CoD, 2 Cop, 2 NcC) vo veci konajúceho\nsenátu a prednostným vybavovaním starších vecí, ktoré sa vybavujú prednostne podľa\nporadia, v akom boli podané. Vzhľadom na predmet veci sa nejednalo o súdne konanie,\nktoré by malo prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou (výživné, pracovné veci\na pod.) tak, ako je to ustanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany\npráva a Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, pričom v r. 2014 na tunajší súd\nnadmerne stúpol počet podaní v občianskoprávnych veciach, okrem iného aj v takých, ktoré\nsa vybavujú prednostne.“\nPrávny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského\nsúdu z 30. októbra 2015 (doručenom ústavnému súdu 5. novembra 2015) uviedol:\n„Dňa 21. 10. 2014 (pred rokom) podal pán\n\nsťažnosť predsedovi Krajského\n\nsúdu v Bratislave pre prieťahy v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co/430/2013...\nKu sťažnosti zaujal stanovisko podpredseda Krajského súdu v Bratislave dňa\n30. 10. 2014 listom pod sp. zn. 2327/14. Sťažnosť na prieťahy vyhodnotil ako dôvodnú (pred\nrokom) a sťažovateľa ubezpečil, že senát bude vo veci konať v priebehu prvého štvrťroka\n2015...\nNapriek zásahu podpredsedu KS v Bratislave senát vo veci podaného odvolania\nsťažovateľom ďalej nekonal.\nVyjadrenie predsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, k výzve\nÚstavného súdu SR považujem za nekompetentné. Už pred rokom, dňa 30. 10. 2014,\nKrajský súd v Bratislave sťažnosť pána\n\nuznal za dôvodnú. Vo vyjadrení predsedu\n\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, po ďalšom roku neodôvodnenej\nnečinnosti, však predseda súdu tvrdí, že prieťahy sú spôsobené zaťažením súdu, sudcov\na že v danej veci sa nejedná o vec, ktorej súdne konanie by malo prebehnúť s osobitnou,\nresp. výnimočnou rýchlosťou. Odvolanie sťažovateľa v konaní, kde ako invalidný dôchodca\nžiada o príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, zrejme podľa názoru Krajského\nsúdu v Bratislave, dôležité nie je.\nZ obsahu vyjadrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave je ďalej zrejmé,\nže príslušný senát začal vo veci konať až po intervencii Ústavného súdu SR, t. j. po doručení\nvýzvy na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.\n\n5\n\nVýzva Ústavného súdu SR zo dňa 5. 10. 2015 bola Krajskému súdu doručená dňa\n9. 10. 2015.\nDňa 13. 10. 2015 predseda KS v Bratislave vyzval predsedníčku senátu 2 Co\nJUDr. Hajdínovú na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.\nSenát o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom dňa 21. 10. 2015 a v ten istý deň sa\npredsedníčka senátu k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedovi súdu tak, že vo veci bolo\npráve dňa 22. 10. 2015 rozsudkom rozhodnuté.\nNa rozhodnutie napokon postačovalo senátu KS v Bratislave 8 dní –\nod 13. do 21. 10. 2015.\nKrajský súd v Bratislave od podania odvolania sťažovateľa proti rozsudku OS\nv Bratislave III dňom 18. 6. 2013, napriek sťažnostiam, vôbec nekonal. Podľa ustálenej\njudikatúry Ústavného súdu SR sa za prieťah zapríčinený postupom súdu považuje situácia,\nkedy s prihliadnutím na ďalšie okolnosti a osobitosti prejednávanej veci, nebol zo strany\nkonajúceho súdu vykonaný žiaden úkon po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov.\nV danej veci trvala nečinnosť od 18. 6. 2013 do 21. 10. 2015, preto považujeme\npodaný návrh za dôvodný a žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky aby rozhodol\nv zmysle petitu.“\nSťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu tiež uviedol,\nže súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n6\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva\nupraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť\n\n7\n\nvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie\ndôkazov.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje\naj povahu prerokúvanej veci.\n1. Predmetom konania pred krajským súdom je odvolanie sťažovateľa proti\nrozhodnutiu okresného súdu. Ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľom a krajským súdom,\nani so zreteľom na povahu veci ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá\nby odôvodňovala záver o jej právnej či faktickej zložitosti.\n2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa\nuplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu\nsťažovateľa, ktorý podal odvolanie krajskému súdu v súvislosti s prieťahmi v napadnutom\nkonaní o jeho odvolaní.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup samotného krajského súdu v napadnutom konaní.\nZo sťažnosti a zo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ podal krajskému súdu\n18. júna 2013 odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd po viac ako dvoch\n\n8\n\nrokoch nečinnosti nariadil pojednávanie na 21. október 2015 a na pojednávaní rozhodol\no uvedenom odvolaní sťažovateľa.\nÚstavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení krajského súdu\nz 22. októbra 2015, že „postup tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 2 Co/430/2013 bol\novplyvnený objektívnym stavom súdnych oddelení (t. j. 2 Co, 2 CoPr, 2 CoD, 2 Cop, 2 NcC)\nvo veci konajúceho senátu a prednostným vybavovaním starších vecí, ktoré sa vybavujú\nprednostne podľa poradia, v akom boli podané... pričom v r. 2014 na tunajší súd nadmerne\nstúpol počet podaní v občianskoprávnych veciach, okrem iného aj v takých, ktoré\nsa vybavujú prednostne“. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06, IV. ÚS 665/2013), podľa ktorej nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská\nrepublika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo\nďalší počet pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej\nprávnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti\nza pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.\nÚstavný súd, vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel k záveru, že postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 430/2013 a predovšetkým jeho\nnečinnosťou v období od podania odvolania od 18. júna 2015 do nariadenia pojednávania\na rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa (28 mesiacov) došlo k zbytočným prieťahom. Z toho\nvyplýva, že postupom krajského súdu došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127\n\n9\n\nods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať\ntomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Uplatnenú sumu primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodňujem nezodpovedným prístupom súdu k preskúmaniu opravného\nprostriedku pod č. k. 2 Co/430/2013, neodôvodnenou nečinnosťou, kedy svojím zdĺhavým\nkonaním (resp. nekonaním) spôsobil u sťažovateľa stav právnej neistoty.\nPostup súdu pociťujem ako ujmu na ľudskej dôstojnosti ako dôchodcu, ktorý\nje odkázaný na sociálnu Pomoc, a preto sa domáham primeraného finančného\nzadosťučinenia aj v peniazoch. Ako invalidný dôchodca, zvlášť citlivo vnímam právnu\nneistotu a liknavosť súdu pri vybavovaní svojich záležitostí, čo viedlo k mojej psychickej\nujme, ale i k hmotnej núdzi, vzhľadom na môj príjem na hranici životného minima, ako\ninvalidného dôchodcu a občana ZŤP-S.“\nSťažovateľ požadoval finančné odškodnenie v sume 2 000 €.\n\nSo zreteľom na dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn. 2 Co 430/2013,\nberúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (povaha konania, skutočnosť, že krajský súd\nv čase rozhodovania ústavného súdu už vo veci rozhodol), ústavný súd považoval\nza odôvodnené priznať mu sumu 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56\nods. 4 zákona o ústavnom súde.\n\n10\n\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu\nvznikli\n\nv\n\ndôsledku\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nadvokátom\n\nJUDr. Vladimírom Štefekom a ktoré uplatnil doplnením petitu sťažnosti o bod 5 v podaní\ndoručenom ústavnému súdu 19. novembra 2015. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť\nniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania\njeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá\nbola 839 €. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,\nspísanie sťažnosti a jej doplnenie, vyjadrenie k stanovisku krajského súdu) v súlade s § 1\nods. 3, § 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 139,83 €, t. j.\ncelkovo 3 x 139,83 €, ktoré spolu s režijným paušálom 3 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\ntvoria celkovú sumu 444,66 €.\nFinančnú účasť sťažovateľa vo výške 26 € stanovenú Centrom právnej pomoci\nBratislava (ďalej len „Centrum“) a uvedenú v bode 4 petitu pôvodnej sťažnosti sťažovateľa,\nktorá vyplynula z rozhodnutia Centra sp. zn. 7095/2015-KaBA z 3. júna 2015 o nároku\nna poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi a ktorú sťažovateľ uhradil určenému\nprávnemu zástupcovi, t. j. JUDr. Vladimírovi Štefekovi, ústavný súd nezahrnul medzi trovy\nkonania, a teda ani do výroku o trovách konania.\nPriznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\n11\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. decembra 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "odvolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/430/2013", "guid": "a882c2ae-b9f4-44d5-8205-58404f58c18e:c17d4282-797b-42e3-af1e-3a1e9c6a1766", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a3c4a20-3da5-4af6-a8c4-c640b5144530", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 665/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 665/2013 z 20. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a3c4a20-3da5-4af6-a8c4-c640b5144530"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "a882c2ae-b9f4-44d5-8205-58404f58c18e:c17d4282-797b-42e3-af1e-3a1e9c6a1766", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1311211640.1", "spisova_znacka": "2Co/430/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/430/2013 z 20. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1311211640.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4ed71454-efa0-4120-bde0-0993f484d083:7f0ddf76-2d4f-4e0c-90ca-0e7ace7c6805", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1016201291.1", "spisova_znacka": "5S/203/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/203/2016 z 18. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016201291.1"}]}