{"guid": "ussr:27b7f2e1-fd98-46fa-9760-60617449f57f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.493.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 493/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 493/2016 z 15. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 493/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.493.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/27b7f2e1-fd98-46fa-9760-60617449f57f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.493.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.493.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.493.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 493/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prípisom Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. k. 39578/2016-61/D/108 z 19. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“)\n\nprípisom\n\nMinisterstva\n\nspravodlivosti\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ministerstvo spravodlivosti“) č. k. 39578/2016-61/D/108 z 19. apríla 2016 (ďalej len\n„prípis ministerstva spravodlivosti“). Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie\n\nprávneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a odôvodnenie požadovanej výšky\nfinančného zadosťučinenia.\nZo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo Okresným súdom Košice I\n(ďalej len „okresný súd“) vedené trestné konanie pod sp. zn. 1 T 34/2014. Trestné konanie\nbolo právoplatne skončené 2. júla 2014. Sťažovateľ uvádza, že proti trestnému rozkazu\nokresného súdu sp. zn. 1 T 34/2014 zo 16. júna 2014 nepodal odpor z dôvodu neznalosti,\nako aj nedostatočnej spolupráce jeho obhajkyne, čím mu zaniklo právo na podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku – dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku.\nKeďže už v predmetnej veci nemohol podať dovolanie, podal ministerstvu\nspravodlivosti podnet na podanie dovolania z dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného\nporiadku. Ministerstvo spravodlivosti však jeho podnet na podanie dovolania 8. marca 2016\nprípisom sp. zn. 39578/2016-61/D/108 odložilo podľa § 369 ods. 6 Trestného poriadku\na o jeho podnete na podanie dovolania nekonalo.\nDňa 29. marca 2016 podal v prospech sťažovateľa podnet na podanie dovolania jeho\npriateľ\n\n(ďalej aj „priateľ sťažovateľa“). Sťažovateľ je toho názoru, že tento\n\npriateľ bol osobou oprávnenou na podanie podnetu, pretože nebol osobou oprávnenou na\npodanie samotného dovolania, pričom zároveň aj zistil porušenie zákona v trestnej veci\nsťažovateľa.\nDňa 22. apríla 2016 ministerstvo spravodlivosti napadnutým prípisom oznámilo\npriateľovi sťažovateľa, že jeho podnet na podanie dovolania podaný v trestnej veci\nsťažovateľa odkladá.\nSťažovateľ namieta, že ministerstvo spravodlivosti už uvedenými prípismi, ktorými\nodložilo ich podnety na podanie dovolania, porušilo sťažovateľovo základné právo podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy z dôvodu, že právne závery ministerstva spravodlivosti, ktoré boli\npodkladom pre rozhodnutie, sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne.\n\n2\n\nSťažovateľ uvádza, že „ministerstvo spravodlivosti odôvodnilo svoje rozhodnutie\ntým, že dovolanie, ktoré má podať ministerka spravodlivosti je závislé od kvalifikovaného\npodnetu, ktorý však môže podať len niektorá zo strán konania, teda osoba, ktorá bola\nsubjektom v predmetnom trestnom konaní. V prípade určenia iných osôb môžeme per\nanalogiam aplikovať aj ustanovenie upravujúce podanie odvolania, pričom oprávnenou\nosobou je príbuzný obvineného v priamom pokolení jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec,\nmanžel alebo druh.\nZ uvedeného vyplýva, že podanie podnetu na podanie dovolania ministerke\nspravodlivosti prostredníctvom akejkoľvek fyzickej osoby za vyššie uvedenej situácie\nnemôže mať materiálny účinok podľa § 369 ods. 1 Tr. por.\nV prípade, ak by okruh osôb oprávnených podať podnet bol neobmedzený, podnet\nna dovolanie by mohol podať ktokoľvek v akejkoľvek trestnej veci, čo by v konečnom\ndôsledku neprimerane zaťažilo celý súdny systém.“.\nSťažovateľ považuje uvedený právny názor ministerstva spravodlivosti za nesprávne\nprávne posúdenie veci, ktoré je zjavne neodôvodnené a arbitrárne a porušuje jeho označené\nzákladné právo podľa ústavy. V nadväznosti na to poukazuje na nález ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 220/2011.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že ministerstvo spravodlivosti v odôvodnení svojho prípisu,\nktorý bol určený jeho priateľovi, nesprávne a zavádzajúco uviedlo, že „vzhľadom k tomu,\nže v podaní sám uvádzate, že nie ste oprávnenou osobou na podanie podnetu na dovolanie\nministerke spravodlivosti, Vaše podanie bude odložené a v danej veci nebudeme podávať\ndovolanie“. Sťažovateľ však argumentuje, že jeho priateľ v podnete uvádza, že nie\nje oprávnenou osobou na podanie dovolania, ale je osobou oprávnenou na podanie podnetu\nna dovolanie. Podľa sťažovateľa ministerka spravodlivosti môže podať dovolanie len\nna podnet osoby, ktorej zákon nepriznáva samostatné právo na podanie dovolania. Z tohto\nvýkladu podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že musí ísť o osoby, ktoré neboli\nsubjektom v trestnom konaní a ani nie sú osobami v príbuzenskom pomere s odsúdeným,\nkeďže týmto osobám zákon dáva právo na samostatné podanie dovolania. Zastáva názor, že\naj keď nepodal odpor proti trestnému rozkazu, ministerke spravodlivosti § 372 ods. 1\n\n3\n\nTrestného poriadku umožňuje aj v takomto prípade dovolanie podať, avšak len na podnet\nosoby, ktorej zákon nepripúšťa samostatné podanie dovolania. Je presvedčený, že právo\npodať podnet na podanie dovolania môžu využiť len osoby, ktoré nie sú osobami\nv príbuzenskom pomere, teda cudzie osoby ako napríklad blízki priatelia. Podľa neho\nTrestný poriadok nešpecifikuje, ktoré osoby sú oprávnené podať podnet na podanie\ndovolania. Práve naopak, špecifikuje len osoby, ktoré ho podať nemôžu. Domnieva sa preto,\nže úvaha a právny názor ministerstva spravodlivosti, že ak by okruh osôb oprávnených\npodať podnet bol neobmedzený, v konečnom dôsledku by to neprimerane zaťažilo celý\nsúdny systém, sú nesprávne. Je podľa neho na ministerstve spravodlivosti, aby\npo preskúmaní spisových materiálov zistilo, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zákona a ak\nzistí porušenie zákona, ministerka spravodlivosti je podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku\noprávnená dovolanie podať. V prípade, že porušenie nezistí, môže ho odmietnuť,\nno v každom prípade sa týmto podnetom má zaoberať a dôkladne ho prešetriť.\nV závere uvádza, že závery ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k nemu nie sú\nsprávne a spravodlivé a ani v súlade s relevantnou zákonnou a ústavnou právnou úpravou.\nVzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie\nkonanie a následne vydal tento nález: „Základné právo\n\nna súdnu a inú\n\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nevybavením podnetov na dovolanie\nministerstvom spravodlivosti pod číslom 39578/2016-61/D/108 zo dňa 19.04.2016 porušené\nbolo.\nÚstavný súd SR ukladá Ministerstvu spravodlivosti SR vo veci opätovne konať\na náležite rozhodnúť.\nSťažovateľovi Ústavný súd SR priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n1 000 Eur, ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné zaplatiť v lehote 2 mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.“\nVýšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ žiada priznať z dôvodu,\nže len samotné konštatovanie porušenia jeho základného práva nestačí. Žiada, aby ústavný\nsúd pri jej určení vychádzal „zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti,\n\n4\n\no ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie\npodľa čl. 41 Dohovoru a aplikoval ich na konkrétne fakty prípadu“. Žiada tiež zohľadniť\naj skutočnosť, že odložením podnetov zo strany ministerstva spravodlivosti môže\npo rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho základného práva podľa ústavy, opätovnom\nprešetrení podnetov na podanie dovolania a zistení porušenia zákona dôjsť k tomu,\nže dovolanie bude podané v čase, keď už bude mať vykonaný celý trest odňatia slobody,\nktorý mu bol uložený v predmetnej trestnej veci okresného súdu a ochrana jeho práv bude\noneskorená. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje aj obavou\no ochranu jeho práv, psychického napätia a pocitov sklamania z odloženia a nekonania\no podnetoch na podanie dovolania.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n\n5\n\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nJednou z možností, pre ktoré môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľa\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde je jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nÚstavný súd je podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého\nsa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej sťažnosti, a text uvedený mimo petitu považuje za súčasť\nodôvodnenia, ktoré nemôže doplniť petit.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť „nevybavením podnetov\nna dovolanie ministerstvom spravodlivosti pod číslom 39578/2016-61/D/108 zo dňa\n19.04.2016“. Sťažovateľ však v návrhu na rozhodnutie označil len prípis ministerstva\nspravodlivosti sp. zn. 39578/2016-61/D/108 z 19. apríla 2016. Vzhľadom na to ústavný súd\npristúpil k preskúmaniu porušenia označeného základného práva podľa ústavy len\nvo vzťahu k označenému prípisu ministerstva spravodlivosti.\n\n6\n\nK porušeniu označeného základného práva podľa sťažovateľa malo dôjsť tým, že\nministerstvo spravodlivosti napadnutým prípisom nevyhovelo podnetu na podanie\ndovolania, ktoré v jeho prospech podal jeho priateľ. Sťažovateľova argumentácia sa\npredovšetkým odvíja od rozdielneho názoru na okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať\npodnet na podanie dovolania v prospech obvineného ministerke spravodlivosti, teda od\nrozdielneho výkladu § 369 ods. 1 druhej vety Trestného poriadku oproti výkladu, z ktorého\nvychádzalo pri posúdení podnetu ministerstvo spravodlivosti. Podľa sťažovateľa sú právne\nzávery ministerstva spravodlivosti, ktoré boli podkladom na jeho rozhodnutie, zjavne\nneodôvodnené a arbitrárne, nie sú ani v súlade s relevantnou zákonnou a ústavnou právnou\núpravou.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že nie je jeho úlohou podávať\nvýklad zákona, v tomto prípade § 369 ods. 1 Trestného poriadku v časti týkajúcej sa okruhu\nosôb oprávnených na podanie podnetu ministrovi spravodlivosti. Úlohou ústavného súdu je\nposúdiť, či ministerstvo spravodlivosti tým, že neakceptovalo podnet na podanie dovolania,\nktorý podal sťažovateľov priateľ, mohlo zasiahnuť do sťažovateľom označeného\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nÚstavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že nie je orgánom ochrany\nzákonnosti, ale ochrany ústavnosti. Porušenie zákonnosti je súčasne porušením ústavnosti\nv prípade, ak má za následok a je v priamej príčinnej súvislosti s porušením konkrétneho\nústavného článku (II. ÚS 23/96).\nÚstavný súd vychádzal pri posúdení sťažnosti zo svojej ustálenej judikatúry, podľa\nktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno\npovažovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné, a ich\nvyčerpanie teda nie je podmienkou prípustnosti sťažnosti (napr. II. ÚS 357/06,\n\n7\n\nIV. ÚS 323/07, IV. ÚS 277/08, III. ÚS 214/2010). Podnet na podanie dovolania podľa § 369\nods. 1 Trestného poriadku nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom\na z hľadiska trestného procesného práva ho možno považovať iba za informáciu ministrovi\nspravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom\nustanovené právne dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá\npovinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti\nposúdiť a rozhodnúť, či podá, alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade,\nak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie\npodnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná\nústavnoprávna ochrana (napr. m. m. I. ÚS 585/2012, II. ÚS 268/2012, IV. ÚS 471/2011,\nIII. ÚS 435/2010, III. ÚS 214/2010).\nÚstavný súd pripomína, že k zákonným podmienkam, ktorých splnenie Trestný\nporiadok vyžaduje na podanie kvalifikovaného podnetu na podanie dovolania, patrí aj\nposúdenie okruhu oprávnených osôb na jeho podanie.\nZároveň ústavný súd poukazuje na to, že úvaha, či sú splnené zákonné podmienky\nna podanie dovolania vrátane posúdenia okruhu oprávnených osôb na podanie podnetu,\npatrí do kompetencie ministerky spravodlivosti, nie osoby, ktorá podala podnet, ani osoby,\nv prospech ktorej bol podnet podaný.\nZ uvedeného teda vyplýva, že ministerka spravodlivosti nemohla odložením podnetu\nna podanie dovolania podaného priateľom sťažovateľa porušiť sťažovateľom označené\nzákladné právo. S podaním podnetu je totiž spojené len právo podávateľa podnetu, aby sa\nním ministerka spravodlivosti zaoberala (v prvom rade posúdila, či sú vôbec splnené\nzákonné podmienky na podanie takéhoto podnetu, pozn.), náležite sa s nimi vysporiadala\na o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumela. K uvedenému podľa názoru ústavného súdu\ndošlo, keď ministerka spravodlivosti posúdila podnet podávateľa a následne ho\nupovedomila podľa § 369 ods. 6 Trestného poriadku o tom, že o podnete konať nebude,\npretože nie je osobou, ktorej zákon priznáva právo na jeho podanie. Podľa názoru ústavného\n\n8\n\nsúdu nemožno takýto postup zo strany ministerstva spravodlivosti označiť za\nneodôvodnený, arbitrárny či ústavne neakceptovateľný.\nK námietke sťažovateľa týkajúcej sa okruhu osôb oprávnených podať podnet\nna podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku, ústavný súd ešte dodáva,\nže prístup k súdnej ochrane (a inej právnej ochrane) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je\nneobmedzený, domáhať sa ho možno len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie\nvykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy). Podmienky prístupu k súdnej ochrane práv sú limitované\naj prostredníctvom určenia oprávnených osôb na podávanie návrhov a opravných\nprostriedkov. Osobitná úprava podľa Trestného poriadku umožňuje v presne určených\na v zásade výnimočných prípadoch podať dovolanie ministerke spravodlivosti, pričom\npodmienkou podania dovolania je podnet oprávnenej osoby. Zákon neupravuje, kto\nje oprávnenou osobou, ale negatívnym vymedzením určuje, kto nie je oprávnenou osobou\nna podanie podnetu, čo však neznamená, že vychádza z neohraničenej množiny osôb, ako\nsi to vykladá sťažovateľ. Toto ustanovenie je súčasťou Trestného poriadku, ktorý upravuje\nokruh subjektov, ktoré majú a vykonávajú vplyv na priebeh konania a ktorým zákon na\nuskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.\nRozširovanie tohto okruhu smerujúce k obdobe verejnej žaloby (actio popularis), ktorá\nby umožnila komukoľvek podať podnet na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti,\nnemá oporu v právnom poriadku (napr. II. ÚS 769/2014).\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súdu ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak by sťažovateľ\nv petite svojej sťažnosti riadne označil prípis ministerstva spravodlivosti, ktorým bol\nodložený sťažovateľom podaný podnet na podanie dovolania, na ktorý tiež poukazuje\nv odôvodnení jeho sťažnosti, ústavný súd by aj v tomto prípade postupoval a posudzoval\ndanú vec obdobným spôsobom, pretože tým, že sťažovateľ nevyužil svoje právo podať proti\ntrestnému rozkazu odpor, odoprel sám sebe právo neskôr podať dovolanie, resp. podnet na\npodanie dovolania.\n\n9\n\nPodľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá\nminister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon\nnepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania\nuvedenú v § 372 ods. 1.\nPodľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra\nspravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať\nriadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.\nZ uvedeného vyplýva, že nie iba dovolanie, ale aj podnet na podanie dovolania môže\npodať len osoba, ktorá spĺňa podmienku uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. To\nznamená, že ak takáto osoba nevyužila právo podať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa\nv prípadoch, v ktorých to zákon pripúšťa, riadny opravný prostriedok, resp. tento nepodal\nani prokurátor alebo poškodený, nielenže nemôže podať dovolanie, ale ani podnet na\npodania dovolania.\nPokiaľ sťažovateľ vo svojej sťažnosti argumentoval nálezom č. k. III. ÚS 220/201153 zo 6. marca 2012, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného\npráva, stalo sa tak na základe iných skutkových okolností, a teda nejde o totožnosť\nsťažnostných dôvodov.\nVo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd\nuvádza, že takejto žiadosti vyhovie, ak to odôvodňujú osobné, majetkové a zárobkové\npomery žiadateľa a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nárokov na ochranu\nústavnosti. Ústavný súd v tomto prípade upustil od rozhodovania o tejto žiadosti z dôvodov\nprocesnej ekonómie, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by podľa\nnázoru ústavného súdu už nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti,\nnež je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n\n10\n\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol v celom rozsahu, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej uvedenými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "výklad (interpretácia)-právnej normy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:acc8515e-420b-4bbe-b774-84ee1a6b3ddf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 769/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 769/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acc8515e-420b-4bbe-b774-84ee1a6b3ddf"}, {"guid": "ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31"}, {"guid": "ussr:624f7075-5457-4244-8342-84fe41ba9b90", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624f7075-5457-4244-8342-84fe41ba9b90"}, {"guid": "ussr:7ceed4f1-932c-4f69-be20-9156ec7f9af7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2011 z 6. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ceed4f1-932c-4f69-be20-9156ec7f9af7"}, {"guid": "ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68"}, {"guid": "ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c"}, {"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:a4aad612-b3bc-4d1c-b4ae-524dcd25cf3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4aad612-b3bc-4d1c-b4ae-524dcd25cf3c"}, {"guid": "ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 323/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 323/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:eecb8c7e-409e-49f3-adc8-8d68e373e813", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 23/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/96 z 22. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-22", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f0b83ffd-1a7c-4e11-b7ec-d03b42e0fe6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.94.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 94/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.94.2026.1"}, {"guid": "ussr:ba086bb4-49f1-43ea-86df-366cfadf1d3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.183.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2024 z 4. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.183.2024.1"}, {"guid": "ussr:3ffb1693-cc32-41b5-b505-daf4dbd54ceb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.112.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.112.2024.1"}, {"guid": "ussr:e6db392d-b852-4a74-8026-4a62c02dedd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.113.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 113/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.113.2024.1"}, {"guid": "ussr:e0ab35e8-b2ad-4cf3-bbb9-2f98b82d68ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.191.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 191/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 191/2021 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.191.2021.1"}, {"guid": "ussr:174a2222-42b0-4e83-8289-183a784f53b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2018.1"}, {"guid": "ussr:89097ff8-d2d6-4e68-887e-6c814d6def0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.68.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.68.2017.1"}]}