{"guid": "ussr:7cabf2e3-785f-457b-ab31-7260a4b00739", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.483.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2016 z 15. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 483/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.483.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7cabf2e3-785f-457b-ab31-7260a4b00739", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.483.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.483.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.483.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 483/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej\nspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou\nspoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod spisovými značkami:\nRvp 9768/2015, Rvp 9769/2015, Rvp 9770/2015, Rvp 9771/2015, Rvp 9772/2015,\nRvp 9773/2015, Rvp 9774/2015, Rvp 9775/2015, Rvp 9776/2015, Rvp 9777/2015\na Rvp 9778/2015 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 Co 424/2014\nz 23. marca 2015 (Rvp 9768/2015), sp. zn. 24 Co 651/2014 z 11. marca 2015\n(Rvp 9769/2015), sp. zn. 23 Co 605/2014 zo 17. marca 2015 (Rvp 9770/2015), sp. zn.\n24 Co 640/2014 z 18. marca 2015 (Rvp 9771/2015), sp. zn. 23 Co 681/2014 z 30. marca\n2015 (Rvp 9772/2015), sp. zn. 24 Co 649/2014 z 11. marca 2015 (Rvp 9773/2015), sp. zn.\n11 Co 292/2014 z 11. februára 2015 (Rvp 9774/2015), sp. zn. 9 Co 116/2015 zo 14. apríla\n2015 (Rvp 9775/2015), sp. zn. 9 Co 54/2015 z 10. marca 2015 (Rvp 9776/2015), sp. zn.\n24 Co 509/2014 z 1. apríla 2015 (Rvp 9777/2015), sp. zn. 25 Co 352/2014 z 8. apríla 2015\n(Rvp 9778/2015), ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými\nznačkami:\n\nRvp 9768/2015,\n\nRvp\n\n9769/2015,\n\nRvp\n\n9770/2015,\n\nRvp\n\n9771/2015,\n\nRvp 9772/2015, Rvp 9773/2015, Rvp 9774/2015, Rvp 9775/2015, Rvp 9776/2015,\n\nRvp 9777/2015 a Rvp 9778/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené\npod sp. zn. Rvp 9768/2015.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. júna 2015\ndoručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len\n„napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne\nv konaniach vedených Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný súd“), predmetom\nktorých je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je\nteda súčasne súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mal spôsobiť.\nOkresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkami, proti ktorým podala sťažovateľka\nodvolania. Následne jej okresný súd vyrubil uzneseniami za podané odvolania súdny\npoplatok 20 €, podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].\nProti uzneseniam okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala sťažovateľka\n\n2\n\nodvolania. Krajský súd svojimi napadnutými uzneseniami potvrdil rozhodnutia okresného\nsúdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolania.\nPodľa názoru sťažovateľky „postupom v odvolacom konaní a napadnutým\nrozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd,\nktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):\n- právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\nTvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:\n«Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený\nsvojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto\nnemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie... Podľa položky\nč. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu,\nspoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je podanie\nodvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,\ndovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov... V prílohe\nzákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená\npoplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.\nSťažovateľovi bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“)\nuložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu\npredstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.\n1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.»\n\n3\n\nSťažovateľka poukázala i na rozsudok «Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 29. marca 2007, sp. zn.4 Cdo 39/2007, cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené\nv Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky\nnevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky\nsúdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe\nprikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy,\npretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno\nukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá\npoplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ\ntomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch\nzáver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver, že\npoplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».\nSťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov\nnavrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa\npredpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.\nV danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo\npred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti\ns podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo\npodľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\nod poplatku vecne oslobodené.“.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach\nrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu, ako aj\npostupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uznesenia krajského súdu zruší,\nveci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie,\nako aj úhradu trov konania.\n\n4\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\nV zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na\nspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\n\n5\n\nZákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné\nkonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými\nznačkami:\n\nRvp 9768/2015,\n\nRvp\n\n9769/2015,\n\nRvp\n\n9770/2015,\n\nRvp\n\n9771/2015,\n\nRvp 9772/2015, Rvp 9773/2015, Rvp 9774/2015, Rvp 9775/2015, Rvp 9776/2015,\nRvp 9777/2015 a Rvp 9778/2015, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť,\na prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a charakter rozhodnutí krajského\nsúdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nuznesenia.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu\n(bod 2 výroku tohto uznesenia)\nSťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,\nktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa o povinnosti\nsťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.\nZ hľadiska premetu sporu ide vo všetkých pôvodných konaniach o prípady\nposudzované ako tzv. bagateľné veci (sťažovateľka bola zaviazaná na zaplatenie súdneho\npoplatku v sume 20 €). Za daných okolností už samotný predmet sporu v napadnutých\nkonaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie\nsťažností už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučuje\nu tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe\nuplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich\nprieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť\n\n6\n\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch\nextrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu\nsporu a pre jeho právne posúdenie (IV. ÚS 358/08).\nNapriek uvedenému ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa k napadnutým\nuzneseniam aj z vecného hľadiska. V tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu\njudikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie\nprávnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich\nnositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu\nzákladného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,\núloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez\nakejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto\nkonaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto\nich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou\ntakýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním\nzákladných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej\nmoci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle\na s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých\nprocesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého\npostupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa\nv rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití\nvšetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom,\nže takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto\nobjektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\n\n7\n\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom\nkonania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto\npostavenia vyplývajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil\naj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by\nuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú\nzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len\nvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\n\n8\n\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť\npodľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29;\nHiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre\nzákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na\nposkytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba\nmať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n\n9\n\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietaných veciach aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci\npredbežného prerokovania sťažností aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval,\na to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná,\na na tomto základe formulovať záver, či sťažnosti nie sú zjavne neopodstatnené.\nSťažovateľka v sťažnostiach predovšetkým namieta, že krajský súd nesprávne\naplikoval prílohu (sadzobník súdnych poplatkov položka 7a) zákona o súdnych poplatkoch,\nčím malo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nV relevantnej časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí krajský súd okrem iného\nuviedol, že podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť\nvzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti o vykonanie poplatkového\núkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ. Podľa poznámky č. 3 k položke 1 sadzobníka\nsúdnych poplatkov, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci\nsamej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie\npredbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý z nich\npoplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane navrhovateľa\nalebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného\nspoločenstva tak, že v prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 1 OSP)\nplatia súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade\nnerozlučného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 2 OSP) spoločne a nerozdielne.\nKrajský súd ďalej k veci dodal, že súdny poplatok sa vyrubuje nielen za samotný\nnávrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej\nmoci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony vrátane podaného\nodvolania.\nPodľa názoru krajského súdu sa súdny poplatok neplatí len za samotné podanie\nnávrhu, a tak zo strany okresného súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov\n\n10\n\npodliehajúcich súdnemu poplatku. Ak konanie o návrhu na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom sa v sadzobníku súdnych poplatkov nachádza (v položke 7a), potom nejde\no poplatok, ktorý v sadzobníku súdnych poplatkov nie je uvedený.\nKrajský súd ďalej uviedol, že okresný súd sa spravoval pri vyrubení súdneho\npoplatku za konanie o odvolaní položkou sadzobníka súdnych poplatkov č. 7a (ako prílohy\nk zákonu o súdnych poplatkoch) účinnou v čase vzniku poplatkovej povinnosti, teda v čase\npodania odvolania, a dôvodne prihliadal na poznámku č. 3 k položke č. 1 sadzobníka\nsúdnych poplatkov, § 5 ods. 1 písm. a), ako aj ustanovenie § 17 ods. 2 a § 18ca zákona\no súdnych poplatkoch. Námietka, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, je\nirelevantná, keďže v danom prípade k použitiu analógie zo strany súdu nedošlo.\nPodľa krajského súdu tak okresný súd uzneseniami, ktorými uložil sťažovateľke\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, aplikoval správny právny predpis a\nsprávne ho aj vyložil. V uzneseniach bola správne označená položka sadzobníka súdnych\npoplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a bol vyrubený v správnej výške.\nOdvolania sťažovateľky podľa názoru krajského súdu preto, aj pokiaľ ide o rozsah\nodôvodnenia samotného uznesenia, krajský súd nepovažoval za dôvodné, ak z uznesenia o\nvyrubení súdneho poplatku už uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Krajský súd\npreto považoval postup okresného súdu, ktorý rozhodoval o povinnosti sťažovateľky\nzaplatiť súdny poplatok za odvolanie, za správny a sťažovateľkou napadnuté uznesenia\nokresného súdu krajský súd potvrdil.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutých\nuzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacími\nnámietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia okresného\nsúdu potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenia krajského súdu nemožno podľa\nnázoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,\nktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú\npodstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona o súdnych\npoplatkoch (položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov).\n\n11\n\nÚstavný súd zastáva názor, že medzi napadnutými uzneseniami a postupom, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie\nreálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom\nprerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnené.\nVzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "163f8f5b-e382-4c90-9963-fe29d119e97c:5a9810bb-1053-4aa5-b6f1-d2aaa413359d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2113204759.2", "spisova_znacka": "24Co/640/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/640/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113204759.2"}, {"guid": "42ab6461-b86c-4099-9e74-65a6ba1afa10:a759f0b4-7f93-44d8-9cec-d7ed19bdb935", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2113203780.2", "spisova_znacka": "9Co/54/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/54/2015 z 9. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-03-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113203780.2"}, {"guid": "712d9ff5-f320-4f40-9004-62696f319db9:2f05c8fc-0046-4344-bbed-209918099d12", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5412204247.1", "spisova_znacka": "11Co/292/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/292/2014 z 13. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-07-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5412204247.1"}], "citovane_v": []}