{"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. januára 1998, sp. zn. II. ÚS 48/97, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Drgonec", "sudca_id": 1104, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jan-drgonec-1104", "datum_vydania": "1998-01-07", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1/text", "citacie_n": 311, "text": "II. ÚS 48/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 7. januára 1998,\nv senáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa Černáka, sudcov JUDr. Ľubomíra\nDobríka a JUDr. Jána Drgonca, vo veci podnetu\n\n, bytom\n\nzastúpeného JUDr. Mariánom Pállom, advokátom, o porušení práva\nna prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok,\nzaručeného čl. 30 ods. 4 v spojitosti s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\ntakto\nrozhodol:\n1. Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia č. 530 z 5. februára\n1997\n\np o r u š i l a\n\nprávo\n\nna prístup k voleným a iným\n\nverejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 1 a\nčl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Vo zvyšnej časti sa podnetu n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 16. júna\n1997 podnet\n\n, bytom\n\nzastúpeného JUDr.\n\nMariánom Pállom, advokátom, Košice, Protifašistických bojovníkov 1, na začatie\nkonania pred ústavným súdom podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) pre porušenie ústavných práv priznaných v čl. 30 ods. 4 v\nspojitosti s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.\nIšlo o druhý podnet predkladateľa, v ktorom na podklade tých istých\nskutkových okolností namietol porušenie ústavy. Prvým podnetom z 24. februára\n1997 namietol porušenie čl. 74 ods. 1 ústavy a na ústavnom súde sa domáhal zrušenia\nvyhlásenia nastúpenia\n\nna uprázdnený mandát po poslancovi\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)\na zrušenia osvedčenia, že\n\nsa stal poslancom, ako aj\n\nuloženia povinnosti predsedovi národnej rady povolať jeho ako náhradníka na\nuprázdnený mandát. Ústavný súd prvý podnet z 24. februára 1997 na neverejnom\nzasadnutí 12. mája 1997 prerokoval a pod č. II. ÚS 28/97 uznesením rozhodol o jeho\nodmietnutí z dôvodu, že medzi postupom štátneho orgánu a označeným právom,\nporušenie ktorého\n\nnamietal, neexistovala príčinná súvislosť, v\n\ndôsledku čoho bol podnet zjavne neopodstatnený.\nV druhom podnete podanom na ústavný súd 16. júna 1997 namietol\nprávo občana priznané v čl. 30 ods. 4 ústavy na prístup k voleným a iným\nverejným funkciám za rovnakých podmienok, k porušeniu ktorého došlo konaním\nnárodnej rady za okolností, aké uviedol už vo svojom prvom podnete.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č.\n293/1995 Z. z. (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z. v platnom znení“): „Návrh nie je\nprípustný, ak sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol.“ Podľa § 25 ods. 2 zákona\n2\n\nč. 38/1993 Z. z. v platnom znení ústavný súd môže neprípustný návrh na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nOba podnety sa odlišujú v predmete podania a predmetom\n\nprvého\n\nbolo\n\noznačené porušenie čl. 74 ods. 1 ústavy („poslanci sú volení vo všeobecných, rovných,\npriamych voľbách s tajným hlasovaním“), zatiaľ v druhom podnete navrhovateľ tvrdil,\nže bolo porušené jeho základné právo a slobody, ktoré mu zaručuje čl. 30 ods. 4 ústavy.\nOchranu základného práva nemožno odmietnuť len z toho dôvodu, že sa o ňu uchádza\nosoba, ktorá už skôr namietala porušenie práva z iných zákonných dôvodov, ale s\npoukazom na porušenie iného článku ústavy. Neprichádzalo by v úvahu odmietnutie\nnávrhu ani v tom prípade, ak by navrhovateľ namietal porušenie svojho práva v\nsúvislosti s totožným skutkovým stavom, keď v predchádzajúcom podaní nesprávne\npoužil právnu kvalifikáciu. Ústavný súd preto nepovažoval vec podľa § 24 ods. 1\nzákona č. 38/1993 Z. z. za rozhodnutú, preto rozhodol podnet prijať na ďalšie konanie.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu v konaní o podnete\nSúdnu moc v Slovenskej republike vykonáva ústavný súd a súdy Slovenskej\nrepubliky. Ide o dva samostatné systémy, ktoré sú vybavené osobitnými právomocami.\nVzájomne sa nenahradzujú a nie sú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.\nPrávomoc všeobecného súdnictva sa vymedzuje čl. 142 ods. 1 ústavy, podľa\nktorého: „Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, súdy\npreskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.“ V nadväznosti na to\nrozhodujú podľa § 13 - 17 Trestného poriadku v trestných veciach.\nPodľa Občianskeho súdneho poriadku súdy rozhodujú:\n„V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré\nvyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj\nz obchodných vzťahov (včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich\npodľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.“(§ 7 ods. 1)\n\n3\n\n„Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to\nustanovuje zákon.“(§ 7 ods. 2)\nPodľa § 244 ods. 1: „V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.“\nPlatný právny poriadok orgánom všeobecného súdnictva nepriznáva právomoc\nrozhodovať o otázkach ochrany ústavnosti.\nPrávomoc ústavného súdu ústava výslovne neustanovuje len v čl. 125 - 129.\nÚstava do právomoci ústavného súdu výslovne zveruje aj rozhodovanie o neplatnosti\nprávnych predpisov, ktoré v Slovenskej republike zostali v platnosti podľa čl. 152 ods.\n1 ústavy. Právomoc ústavného súdu implicitne ustanovuje aj čl. 130 ods. 3 ústavy,\npretože v právnom štáte je vylúčené, aby oprávnená osoba mohla namietnuť porušenie\nsvojho práva na štátnom orgáne, ktorý nemá právomoc o jej veci konať. Pre\nuplatňovanie právomoci ústavného súdu podstatné je aj ustanovenie čl. 124 ústavy.\nKonanie pred ústavným súdom sa môže začať na návrh fyzickej alebo právnickej\nosoby podľa čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy alebo podľa čl. 130 ods. 3 ústavy.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavný súd začne konanie, ak podá návrh každý,\no ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 ústavy.\nPodľa čl. 127 ústavy: „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným\nrozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy\na orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody\nobčanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“ Ústava v tomto\nprípade ustanovuje subsidiárnu právomoc ústavného súdnictva voči všeobecnému\nsúdnictvu. Ak o základných právach a slobodách občanov porušených právoplatným\nrozhodnutím orgánu výkonnej moci alebo orgánu územnej samosprávy nerozhodol\nvšeobecný súd, občan sa prostredníctvom ústavnej sťažnosti môže uchádzať o ochranu\nsvojich práv pred ústavným súdom. Ústavná sťažnosť je procesným prostriedkom\nzabezpečenia dostupnosti základného práva zaručeného poslednou vetou čl. 46 ods. 2\n4\n\nústavy. Článkom 127 sa vytvára podiel ústavného súdu na tej časti právomoci\nvšeobecných súdov, ktorou orgány všeobecného súdnictva vykonávajú správne\nsúdnictvo. Pretože všeobecné súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, čl. 127 ústavy sa zakladá subsidiárna právomoc\nústavného súdu konať o zákonnosti tých rozhodnutí orgánov výkonnej moci a územnej\nsamosprávy, ktoré nepodliehajú preskúmaniu všeobecným súdom.\nČlánkom 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa každej osobe zaručuje\nprávo žiadať, aby sa v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\npreskúmalo, či štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy označený v\npodnete porušil ústavné právo alebo slobodu predkladateľa podnetu.\nÚstava neustanovuje štátnym orgánom právomoci, ktoré by mohli uplatniť\nspôsobom porušujúcim práva občanov. Keď štátny orgán svojím konaním alebo\nopomenutím poruší právo alebo slobodu, ktorú ústava zaručuje občanovi, svoju\nprávomoc neuplatní v súlade s ústavou.\nKonanie o podnete je takým typom konania pred ústavným súdom, v ktorom\nsa zabezpečuje ochrana základných práv a slobôd zaručených ústavou, ak fyzická\nalebo právnická osoba namietne ich porušenie. Ústavný súd v konaní o podnete\nnepreskúmava rozhodnutia štátnych orgánov, ktorými orgány Slovenskej republiky\nuplatnili svoju právomoc v súlade s ústavou. Ústavný súd ako jediný orgán\nSlovenskej republiky, ktorému ústava zveruje ochranu ústavnosti, má právomoc\npreskúmať, či iný štátny orgán vydal svoje rozhodnutie v rámci svojej právomoci, a\nči sa pri tom správal v súlade s ústavou.\nZákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej\nnárodnej rady v znení zákona č. 8/1992 Zb., zákona č. 104/1992 Zb., zákona č.\n518/1992 Zb., zákona č. 157/1994 Z. z. a zákona č. 81/1995 Z. z. (ďalej len „zákon o\nvoľbách“) výslovne zakladá len právomoc všeobecného súdnictva rozhodnúť o\nnámietkach, v ktorých občan upozorní obec na nesprávnosti v zozname voličov. Podľa\n§ 8 ods. 2 zákona o voľbách: „Ak obec námietku zamietne, môže ju občan predložiť\npríslušnému okresnému súdu. Súd je povinný rozhodnúť o nej do 3 dní. Na konanie sa\n5\n\nvzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní rozhodnutí\nvoličov. Konanie pred súdom nepodlieha súdnemu poplatku. Proti rozhodnutiu súdu sa\nnemožno odvolať.“\nPredkladateľ podnetu nenamietol porušenie zákona o voľbách nesprávnosťou\nv zozname voličov. Namietol porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy, o ktorom orgány\nvšeobecného súdnictva nemôžu rozhodovať z dôvodu, že ústava poveruje ochranou\nústavnosti jedine Ústavný súd Slovenskej republiky.\nIII.\nSkutkový stav veci a úkony ústavného súdu\nPredkladateľ podnetu označil Národnú radu Slovenskej republiky za orgán,\nktorého konaním resp. rozhodnutím bolo porušené jeho ústavné právo a uviedol, že jeho\nústavné právo bolo porušené uznesením č. 530 z 5. februára 1997. Tým bolo porušené\njeho ústavné právo zaručené čl. 30 ods. 4 ústavy, pretože výsledok hlasovania občanov\nv jeho volebnom kraji mu zaručoval nastúpenie na uprázdnený mandát poslanca\nNárodnej rady Slovenskej republiky, ak taká udalosť nastane počas volebného obdobia\n1994 - 1998.\nsa v roku 1994 zúčastnil volieb do Národnej rady Slovenskej\nrepubliky ako kandidát Slovenskej národnej strany (ďalej len „SNS“) vo\nVýchodoslovenskom volebnom kraji a vo voľbách získal 2 809 prednostných hlasov,\nt. j. 12,76992 % na celkovom počte hlasov SNS vo Východoslovenskom kraji, čím sa\numiestnil na 2. mieste za\n\n. Dňa 12. decembra 1996 zomrel\n\nposlanec národnej rady\n\n, čím došlo k uprázdneniu mandátu\n\nv priebehu volebného obdobia a podľa § 48 ods. 2 zákona o voľbách mal na\nuprázdnený mandát nastúpiť ako náhradník\n\n.\n\nPodľa § 48 ods. 7 zákona o voľbách mal nastúpenie náhradníka vyhlásiť\npredseda národnej rady do 15 dní po dni, v ktorom mandát poslanca zanikol.\nVzhľadom k tomu, že predseda národnej rady túto zákonnú povinnosť nesplnil, zaslal\ndňa 28. decembra 1996 list, v ktorom žiadal predsedu národnej\n6\n\nrady o poskytnutie informácie, aké kroky vykoná vo veci uprázdneného mandátu po\nposlancovi\n\n. Predseda národnej rady na uvedený list\n\nnereagoval.\nAko však vyplynulo z dokladov predložených ústavnému súdu riaditeľkou\nsekretariátu predsedu národnej rady, predseda národnej rady v deň úmrtia poslanca\n, t. j. 12. decembra 1996 požiadal predsedu SNS, aby oznámil\nmeno nastupujúceho náhradníka na uprázdnený mandát.\n\n, predseda SNS,\n\nlistom z 15. decembra 1996 doručeným sekretariátu predsedu národnej rady\n14. januára 1997 oznámil, že SNS kandiduje na uprázdnený mandát poslanca\n. Dňa 30. januára 1997 požiadal predseda národnej rady\nmandátový a imunitný výbor národnej rady, aby zaujal stanovisko k otázke\noprávnenosti nastúpenia náhradníka\ns ohľadom na list\n\n, ktorého doporučila SNS\n. Mandátový a imunitný výbor na svojej\n\n15. schôdzi výboru 4. februára 1997 prijal uznesenie č. 37, v ktorom zobral na\nvedomie zánik mandátu poslanca\n\njeho smrťou; zistil, že\n\nnastupujúcim náhradníkom na zaniknutý mandát poslanca je\na odporučil predsedovi národnej rady, aby vyhlásil nastúpenie náhradníka\nna uprázdnený mandát. Národná rada po prednesení Správy Mandátového\na imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „mandátový\na imunitný výbor“) prijala uznesenie č. 530 z 5. februára 1997, ktorým zobrala na\nvedomie zánik mandátu poslanca\n\nz dôvodu jeho úmrtia dňom\n\n12. decembra 1996; že podľa § 48 ods. 2 zákona o voľbách je na uprázdnený mandát\nposlanca národnej rady vo volebnom kraji Východoslovenskom podľa určenia SNS\nnastupujúcim náhradníkom\n\n; správu mandátového a imunitného\n\nvýboru o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca národnej rady.\nPrijatím uvedeného uznesenia národná rada podľa tvrdení predkladateľa\npodnetu\n\nporušila ustanovenie § 48 ods. 2 volebného zákona a\n\ntým mu znemožnila obsadenie uprázdneného poslaneckého mandátu a s ním súvisiaci\nvýkon poslaneckej funkcie, na ktorý mal právny nárok.\n\n7\n\nÚstavný súd listom zo dňa 24. júla 1997 vyzval predsedu národnej rady, aby\nsa vyjadril k podnetu a ústavnému súdu zároveň predložil všetky doklady, na\npodklade ktorých národná rada prijala uznesenie č. 530 z 5. februára 1997 o\nnastúpení náhradníka\n\nna uprázdnený mandát po poslancovi\n.\n\nÚstavnému súdu doručila národná rada 24. októbra 1997 kópiu listu predsedu\nnárodnej rady č. 1796/1996 z 12. decembra 1996 adresovanú predsedovi SNS, aby\noznámil meno nastupujúceho náhradníka zo SNS na uprázdnený mandát poslanca vo\nvolebnom kraji Východoslovenskom a navrhol jeho zaradenie do výboru národnej\nrady. Spolu s listom došla aj odpoveď\n\n, predsedu SNS, z 15. decembra\n\n1996, list predsedu národnej rady č. 107/1997-sekr. z 30. januára 1997, adresovaný\nmandátovému a imunitnému výboru, uznesenie č. 37 mandátového a imunitného\nvýboru zo 4. februára 1997 s jeho správou a uznesením národnej rady č. 530\nz 5. februára 1997.\nPredseda mandátového a imunitného výboru zaslal ústavnému súdu list, ktorý\nbol doručený 17. novembra 1997 spolu s dokladmi, ktoré boli predmetom rokovania\nvýboru v súvislosti s nastúpením náhradníka\n\nna uprázdnený\n\nmandát po poslancovi národnej rady\n\n. Okrem dokladov, ktoré\n\nuž ústavný súd dostal od národnej rady, tvoril prílohu listu aj doklad o výsledkoch\nvolieb do národnej rady, dosiahnutých SNS vo volebnom kraji Východoslovenskom,\ns vyznačením kandidátov, ktorí získali najmenej 10 % prednostných hlasov.\nPredseda mandátového a imunitného výboru v stanovisku uviedol: „Podnetom\nna zvolanie schôdze Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej\nrepubliky bol list predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 107/1997\nz 30. januára 1997 aj dvoma prílohami - list predsedu Slovenskej národnej strany,\nv ktorom\n\noznamoval\n\nnáhradníkom je\n\npredsedovi\n\nNárodnej\n\na list\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nže\n\n, v ktorom žiada predsedu\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky o informácie súvisiace s uprázdneným\nmandátom.\n\n8\n\nMandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval\no predmetnej veci na neverejnej 15. schôdzi výboru. Na úvod rokovania boli členovia\nvýboru oboznámení s výsledkami volieb, so znením § 48 ods. 2 zákona č. 81/1995\nZ. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb.\no voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Na rokovaní\nvýboru sa zúčastnil aj predseda Slovenskej národnej strany, poslanec\n\n,\n\nktorý vysvetlil stanovisko SNS k prerokovávanej veci.\nMandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky po\npreskúmaní zániku mandátu, dokladov o nastupujúcom náhradníkovi a po diskusii\nprijal uznesenie č. 37. Za prijatie uznesenia z 19 prítomných členov výboru hlasovalo\n10 členov výboru, proti 9 členov výboru, nikto sa nezdržal hlasovania.“\nNárodná rada doručila ústavnému súdu správu mandátového a imunitného\nvýboru, v ktorej bola škrtnutá táto veta: „Ak však boli na kandidátnej listine\nuplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší\npočet prednostných hlasov“. Ďalej v texte správy sa uvádza: „Skutočnosť uplatnenia\nprednostných hlasov pri nastupovaní náhradníka pri prerokovaní v Mandátovom\na imunitnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky ani v pléne Národnej rady\nSlovenskej republiky nebola akceptovaná.“ Predseda mandátového a imunitného\nvýboru k správe tohoto výboru dodal, že: „správa nikým nebola cenzurovaná a vetu,\nktorá je škrtnutá, som sa rozhodol vypustiť z textu správy sám, pretože by v danom\nprípade nemala zmysel... Na základe poverenia výboru som podal správu o nastúpení\nnáhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na\n24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.“\nÚstavný súd listom z 11. novembra 1997 požiadal predsedu národnej rady, aby\nsa v lehote do 20. novembra 1997 vyjadril, či podľa § 30 ods. 1 zákona č. 38/1993\nZ. z. v platnom znení trvá na ústnom pojednávaní o podnete\n\n.\n\nPodľa uvedeného ustanovenia je konanie o prijatom podnete ústne, ale ústavný súd\nso súhlasom účastníkov konania môže od ústneho pojednávania upustiť, ak od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Predseda národnej rady sa k výzve\nústavného súdu nevyjadril. Bez výslovného súhlasu účastníkov konania ústavný súd\n9\n\nnemôže upustiť od ústneho pojednávania o prijatom podnete. Preto ústavný súd\nlistami z 26. novembra 1997 upovedomil účastníkov konania o tom, že ústne verejné\npojednávanie zvoláva na 16. decembra 1997 o 10.00 hod. Faxom odoslaným\n2. decembra 1997 predseda národnej rady požiadal predsedu ústavného súdu\no odloženie ústneho verejného pojednávania vo veci\n\nna iný termín\n\nz dôvodu, že v rovnakom čase prebieha rokovanie 37. schôdze národnej rady.\nPredseda mandátového a imunitného výboru listom z 3. decembra 1997 vyrozumel\nústavný súd, že mandátový a imunitný výbor na schôdzi dňa 20. novembra 1997\nneprijal platné uznesenie vo veci žiadosti o oznámenie predsedu národnej rady, či\ntrvá na ústnom pojednávaní v konaní o podnete\n\n. Z tohoto dôvodu\n\nna základe výzvy predsedu národnej rady na opätovné prerokovanie tejto žiadosti\nv mandátovom a imunitnom výbore predseda výboru zvolal schôdzu výboru dňa 3.\ndecembra 1997. Výbor nebol uznášaniaschopný, a preto predseda výboru rokovanie\nschôdze nemohol otvoriť.\nNa základe týchto okolností predseda výboru odporúčal ústavnému súdu, aby\no podnete\n\nkonal podľa príslušných právnych noriem aj bez\n\nvyjadrenia národnej rady. Ústavný súd v nadväznosti na toto vyjadrenie určil termín\nverejného ústneho pojednávania. Listami odoslanými 3. decembra 1997 vyrozumel\núčastníkov konania o tom, že ústne verejné pojednávanie zvoláva na 7. januára 1998\no 10.00 hod.\nNa pojednávanie sa dostavil\n\n. Jeho právny zástupca, advokát\n\nJUDr. Marián Páll pre chorobu písomne ospravedlnil svoju neprítomnosť na\npojednávaní, pričom už vo svojom vyjadrení zo dňa 21. novembra 1997 ústavnému\nsúdu oznámil, že vo veci netrvá na ústnom pojednávaní. Zástupca národnej rady sa\nna pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a ani nepožiadal o jeho\nodročenie.\nPodľa § 31a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení: „Ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným\nsúdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného\nporiadku.“ Podľa § 101 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku: „Ak sa\n10\n\nriadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého\ndôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;\nprihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.“\nNa základe uvedených skutočností predseda senátu rozhodol, že senát\nústavného súdu vec prejedná v neprítomnosti zástupcu národnej rady.\npredniesol podstatné časti podnetu, s ktorým sa obrátil na\nústavný súd a zodpovedal otázky členov senátu.\nIV.\nNamietnuté porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy\nSlovenská republika základné práva a slobody nielen formálne priznáva, ale\nv súlade s princípmi právneho štátu oprávneným osobám správaním svojich štátnych\norgánov aj umožňuje, aby svoje práva uplatnili a zaručuje im ich ochranu, ak sa\nuplatnenie práva zmarí.\nPredkladateľ podnetu namietol zmarenie uplatnenia svojho práva. Za subjekt,\nktorý zapríčinil zmarenie práva, označil Národnú radu Slovenskej republiky. Námietku\nzmarenia práva spojil s čl. 30 ods. 4 ústavy.\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup\nk voleným a iným verejným funkciám.“\nKaždé ustanovenie ústavy treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné\nnormy ústavy, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť. Pre výklad a uplatnenie čl.\n30 ods. 4 sú relevantné najmä ďalšie ustanovenia čl. 30.\nPodľa čl. 30 ods. 1 ústavy: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“\nPodľa čl. 30 ods. 2 ústavy: „Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich\npravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.“\n11\n\nPodľa čl. 30 ods. 3 ústavy: „Volebné právo je všeobecné, rovné a priame\na vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví\nzákon.“\nV príčinnej súvislosti s čl. 30 ods. 4 ústavy je ustanovenie čl. 52 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého: „Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“,\nrozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky.“\nPre konanie o podnete namietajúcom porušenie práva mať prístup k voleným\nfunkciám za rovnakých podmienok právne relevantné je aj ustanovenie čl. 25 písm. b)\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého každý\nobčan má právo na možnosť, bez akýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2 a bez\nneodôvodnených obmedzení voliť a byť volený v pravidelných voľbách, ktoré sa budú\nkonať na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva, tajným hlasovaním\nzabezpečujúcim slobodu hlasovania. Pre konanie o podnete\n\nje\n\npodstatná tá časť čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach, ktorou sa zaručuje aktívne aj pasívne volebné právo.\nPodľa čl. 11 ústavy sa medzinárodným zmluvám o ľudských právach a\nzákladných slobodách priznáva prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ale nie\npred ústavou. Práva a slobody zaručené medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách vo vzťahu k ústave majú podporný význam predovšetkým pri\npodávaní výkladu ústavy. Ústavu nemožno vysvetľovať spôsobom zakladajúcim\nporušenie medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ak je Slovenská republika\núčastníkom takejto zmluvy. Preto čl. 30 ústavy nemožno vysvetľovať a uplatňovať ako\núpravu, ktorá nezaručuje pasívne volebné právo.\nČlánkom 30 ods. 1 ústavy sa občanom Slovenskej republiky zaručuje právo\nzúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Toto právo môže občan uplatniť,\nak sa zúčastní na referende podľa druhého oddielu piatej hlavy ústavy alebo ak sa\nzúčastní miestneho referenda podľa čl. 67. Slobodnou voľbou svojich zástupcov\nmôže občan uplatniť aktívne volebné právo zaručené čl. 30 ods. 1 ústavy. Článkom\n30 ods. 4 ústavy sa občanom Slovenskej republiky zaručuje prístup k voleným a\n12\n\niným verejným funkciám za rovnakých podmienok. V rozsahu prístupu k voleným\nfunkciám sa týmto ustanovením ústavy zaručuje pasívne volebné právo, možnosť\nbyť zvolený za zástupcu iných občanov a v ich mene vykonávať moc, ktorá podľa\nčl. 2 ods. 1 ústavy pochádza od nich.\nUplatnenie volebného práva, aktívneho aj pasívneho, je spolu s hlasovaním\nv referende najvýznamnejším právnym prostriedkom prevedenia štátnej moci z občana\nna mechanizmus verejnej moci. Vzťah medzi občanom ako zdrojom všetkej moci v\nštáte a verejnou mocou v demokratickej forme vlády nemožno zredukovať na\nodovzdanie hlasu občana vo všeobecnom, rovnom a tajnom hlasovaní v pravidelne\nkonaných voľbách.\nČlánkom 30 sa v spojení s čl. 2 ods. 1 ústavy zaručuje občanovi nielen\nmožnosť odovzdať svoj hlas v prospech kandidáta na volené miesto alebo možnosť\ndostať hlas od iných občanov. Občanovi sa tiež zaručuje, že uplatnenie tohto práva\npo splnení zákonom ustanovených podmienok vyvolá zákonom určené právne\núčinky. Občan vo voľbách rozhoduje o vlastnej budúcnosti v štáte, v ktorom žije.\nPredstavy o budúcej orientácii štátu a spoločnosti sa rôznia medzi jednotlivými občanmi\nnielen v závislosti od politických sympatií. Aj vo vnútri politických strán a politických\nhnutí existujú rozdielne predstavy o budúcom smerovaní vecí verejného záujmu. Preto\nprávo občana zvoliť si za svojho zástupcu toho, kto sa najviac približuje k jeho\nvlastným predstavám o riešení otázok verejného záujmu, je podstatnou súčasťou práva\nzaručeného čl. 30 ods. 1 ústavy. Formuláciou právnych noriem nemožno zaručiť, že toto\ndôležité právo občan naozaj uplatní, ale povinnosťou právneho štátu je vytvoriť právne\npredpoklady, aby ho uplatniť naozaj mohol. Právnym prostriedkom uplatnenia tohto\nprvku práva podieľať sa na správe vecí verejných je právo udeliť preferenčný hlas,\nktorý je právne relevantný, ak sa najmenej 10 % oprávnených voličov zhodne v názore\nna osobu, ktorá sa má v ich mene a záujme podieľať na uplatňovaní verejnej moci v\nštáte.\nVzťah medzi občanom a politickou stranou pri uplatnení práva občana podieľať\nsa voľbou svojho zástupcu v zastupiteľskom orgáne na správe vecí verejných sa v\nprospech politických strán v Európe upravuje v ústavnom práve Portugalska a Švédska.\n13\n\nPodľa portugalskej ústavy kandidátov na poslancov parlamentu navrhujú politické\nstrany buď jednotlivo alebo v koalícii (čl. 154 ods. 1 ). Poslanec svoj mandát stratí\nokrem iného aj vtedy, keď sa stane členom inej strany ako je tá, za ktorú vo voľbách\nkandidoval [čl. 163 ods. 1 písm. c)]. Podľa čl. 1 kapitoly 3 švédskej ústavy sa hlasy\nodovzdávajú politickým stranám s možnosťou, aby volič vyjadril preferenciu pre\nurčitého kandidáta. Podľa čl. 9 kapitoly 3 každý mandát, ktorý strana získala, obsadí\njeden člen parlamentu a jeden alebo viac jeho náhradníkov. V nadväznosti na toto\nustanovenie podľa čl. 9 zákona o Riksdagu (Parlament), ak sa má funkcie ujať\nnáhradník, predseda Riksdagu ho vyzve, aby sa ujal svojich povinností. Pritom\npredseda dbá o to, aby dodržal poradie náhradníkov ustanovené zákonom o voľbách do\nRiksdagu. Ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže sa predseda od\nurčeného poradia odkloniť.\nZ hľadiska porovnávacieho ústavného práva obvyklejšie je také riešenie, platné\npre ďalších 13 krajín Európskej únie, pri ktorom občan nevolí politickú stranu, ale\nsvojho zástupcu s väzbou na politickú stranu. V súlade s týmto ústavnoprávnym\nmodelom Ústava Slovenskej republiky výslovne neustanovuje podiel politických strán\na hnutí na právach zaručených občanom podľa čl. 30, ani neustanovuje občanovi\npovinnosť zvoliť si svojich zástupcov z radov členov alebo sympatizantov politickej\nstrany alebo politického hnutia.\nVzťah občana uplatňujúceho volebné právo k politickej strane alebo hnutiu sa\nnapĺňa právnym obsahom\n\naž v prameňoch práva so silou zákona, najmä v\n\nustanoveniach zákona o voľbách. „V rámci jednotlivých politických strán kandidáti\ndostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku“\n(prvá veta § 45 ods. 4 zákona o voľbách). „Ak niektorá politická strana nekandidovala\ntoľko kandidátov, koľko jej patrí podľa výsledkov prvého skrutínia, dostane iba toľko\nmandátov, koľko osôb kandidovala“ (§ 42 ods. 5). Rad ďalších ustanovení zákona o\nvoľbách upravuje čiastkové otázky vzťahu občana, ktorý uplatnil právo zaručené čl. 30\nústavy a politickej strany alebo hnutia. Platná právna úprava v súlade s čl. 2 ods. 2\nústavy umožňuje občanovi, aby zasiahol do výberu osobností navrhnutých do\nzastupiteľského orgánu politickou stranou alebo hnutím. Podľa § 42 ods. 4 zákona o\nvoľbách: „V rámci jednotlivých politických strán kandidáti dostanú mandáty pridelené\n14\n\nstrane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej jedna\ndesatina z celkového počtu voličov, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú\nstranu, využila právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov,\nktorí získal najmenej 10 percent prednostných hlasov, z celkového počtu platných\nhlasov odovzdaných pre politickú stranu v rámci volebného kraja. V prípade, že\npolitickej strane je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku\npodľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa\nnajvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. V prípade rovnosti prednostných\nhlasov je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.“\nPrelomiť vôľu voličov vyjadrenú vo využití prednostného hlasovania môže politická strana len podľa § 43 ods. 2 zákona o voľbách, keď je oprávnená určiť kandidátnu\nlistinu s určením poradia pre prideľovanie mandátov v tzv. druhom skrutíniu, na ktorej\nurčí poradie z kandidátov, ktorí za ňu kandidovali vo voľbách a potom tiež podľa\nustanovenia prvej vety § 48 ods. 2 zákona o voľbách, v prípade, že voliči neodovzdali\nžiadnemu z kandidátov (náhradníkov) tejto politickej strany v príslušnom volebnom\nkraji relevantný počet prednostných hlasov (najmenej 10 %), politická strana určí, kto z\njej náhradníkov obsadí uprázdnený mandát.\nTakto ustanovené podmienky uplatnenia aktívneho volebného práva podľa čl. 30\nústavy sú v súlade s prístupom k priamosti volebného práva podľa ústavného práva\nuplatňovaného v európskych demokraciách. Ústavný súd SRN napríklad už roku 1953\n[3 BVerfGE 45, 50 (1953)] vyslovil, že „bolo by v rozpore s požiadavkou priamosti\nvolieb, ak by poslancov v skutočnosti vyberali politické strany“ a tiež, „ak by\nvolebné zákony dávali politickým stranám rozhodujúcu možnosť určovať, kto bude\nzvolený“. Ústavný súd SRN v tejto súvislosti tiež konštatoval, že pokiaľ sú mená na\nkandidátnych listinách určené pred voľbami, je to v súlade s požiadavkou priamosti\nvolieb, nakoľko občania v konečnom dôsledku rozhodnú svojimi hlasmi, kto získa\nposlanecký mandát [napr. 47 BVerfGE 253, 280-81 (1978)]. Ak sa však zvolený\nkandidát vzdá svojho mandátu alebo mu mandát zanikne až po voľbách, politická\nstrana nie je oprávnená meniť poradie náhradníkov, v ktorom boli títo uvádzaní na\nkandidátnej listine. Toto by totiž znamenalo, že v konečnom dôsledku rozhoduje\no poslancovi politická strana, a nie voliči [napr. 7 BVerfGE 77, 84-86 (1957)].\n15\n\nPráve tento prístup predstavuje jedine možnú a demokratickú kombináciu\nvýberu osobností s výberom kandidátnych listín politických strán v proporcionálnom\nvolebnom systéme.\nFunkcia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je nesporne volenou\na zároveň verejnou funkciou. Potvrdzuje to aj dikcia ostatných odsekov čl. 30 ústavy,\nktoré sa dotýkajú volieb resp. volebného práva. Prístup k voleným a iným verejným\nfunkciám (pasívne volebné právo) sa zaručuje jednotlivcom. Zákon o voľbách ho\nnespája s členstvom v politickej strane, ktorá ich navrhuje a umožňuje politickým\nstranám kandidovať aj nezávislých kandidátov. Zákon č. 424/1991 Zb. o združovaní\nv politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov v § 3\nods. 3 v súlade s čl. 30 ods. 4 ústavy o. i. ustanovuje, že nikoho nemožno\nobmedzovať v jeho právach preto, že stojí mimo politickej strany alebo hnutia.\nPodľa § 42 ods. 4 zákona o voľbách, v rámci jednotlivých politických strán\nkandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na\nhlasovacom lístku. Ak však najmenej jedna desatina z celkového počtu voličov, ktorí\nodovzdali platný hlas pre túto politickú stranu využila právo prednostného hlasu,\ndostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej 10 percent\nprednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú\nstranu v rámci volebného kraja.\nAk sa splnia podmienky ustanovené zákonom o voľbách, získava občan právny\nnárok na obsadenie poslaneckého mandátu, t.j. výkon funkcie poslanca Národnej rady\nSlovenskej republiky.\nVykonaním volieb do národnej rady a pridelením mandátov na základe\ndosiahnutých výsledkov sa ústavné právo občanov na prístup k voleným a iným\nverejným funkciám za rovnakých podmienok, t. j. v danom prípade subjektívne právo\nna obsadenie mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, nevyčerpáva.\nPotvrdzuje to znenie § 43 ods. 7 zákona o voľbách, podľa ktorého: \"Kandidáti, ktorí\nnezískali mandát ani v prvom, ani v druhom skrutíniu, sa stávajú náhradníkmi.\" Z tohto\n16\n\nustanovenia vyplýva, že zákon prisudzuje aj nezvoleným kandidátom právne\npostavenie, ktorého právnu relevanciu dotvára § 48 zákona o voľbách.\nObčanom, ktorí sa uchádzali o funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, t. j. volenú a verejnú funkciu vo voľbách, a neboli bezprostredne zvolení, sa\nprávo uvedené v čl. 30 ods. 4 ústavy uchováva počas celého volebného obdobia. Jeho\nnaplnenie, teda jeho premena na vymáhateľný právny nárok sa spája so splnením\npodmienok uvedených v § 48 zákona o voľbách. Ustanovenie § 48 je integrálnou\nsúčasťou tohto zákona a slúži okrem iného na určenie rovnakých podmienok na prístup\nk funkcii poslanca národnej rady počas volebného obdobia.\nČlánok 30 ods. 4 ústavy kogentne ustanovuje, že každý občan má za\nrovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Identické\nustanovenie je tiež obsahom čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl.\n25 písm. c) Medzinárodného paktu o ochrane základných práv a slobôd.\nVýznam „rovnakých podmienok“ je v tom, že právnymi predpismi akejkoľvek\nprávnej sily, ani praxou orgánov štátnej moci nemožno preferovať či diskriminovať\nniektoré skupiny občanov pred inými skupinami, pokiaľ ide o prístup k verejným\nfunkciám.\nZ konštrukcie ustanovenia § 48 ods. 2 zákona o voľbách vyplýva, že \"rovnaké\npodmienky\" v danom prípade spočívajú v rovnakých možnostiach uchádzačov o\nfunkciu poslanca národnej rady (kandidátov) získať vo voľbách prednostné hlasy,\nktorých počet má bezprostredný význam nielen na priamy zisk mandátu po voľbách\npodľa zákonom ustanovených podmienok (§ 42 ods. 4), ale aj určenie poradia\nnastupovania náhradníkov pred skončením ustanovujúcej schôdze národnej rady (§ 48\nods. 1) alebo v priebehu volebného obdobia (§ 48 ods. 2) po ustanovujúcej schôdzi. Vo\nvzťahu k § 48 ods. 2 zákona o voľbách pripisuje zákonodarca právnu relevanciu počtu\nzískaných prednostných hlasov v tom zmysle, že keď počet prednostných hlasov\nprekoná zákonom ustanovenú hranicu (najmenej 10 %) u konkrétneho kandidáta\n(kandidátov), je určujúci pre stanovenie poradia pre nastupovanie náhradníkov na\nuprázdnené\n\nmandáty\n\nposlancov\n\nnárodnej\n17\n\nrady\n\npočas\n\nvolebného\n\nobdobia.\n\nNerešpektovanie tohto zákonného pravidla spočívajúce v uprednostnení náhradníka,\nktorý nezískal dostatočný počet prednostných hlasov, je porušením zákona, ktorého\núlohou bolo naplniť ústavnú požiadavku ustanoviť rovnaké podmienky na prístup k\nvoleným a iným verejným funkciám. Ak sa postupom štátneho orgánu alebo iného\nsubjektu práva, príp. iným spôsobom porušia podmienky ustanovené zákonom na\nprístup k funkcii poslanca národnej rady, dôjde nielen k porušeniu zákona o voľbách,\nale aj k porušeniu ústavného práva občanov na prístup k voleným a iným verejným\nfunkciám za rovnakých podmienok, ktoré zaručuje ústava v čl. 30 ods. 4.\nNa uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že politická strana niektorého\nz kandidátov uvedených na svojej kandidátnej listine prestane v priebehu volebného\nobdobia považovať za vlastného člena.\n„Rovnaké podmienky“ vo vzťahu k podnetu\n\nustanovuje\n\nčl. 12 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje občanom republiky základné práva a slobody a\ntým aj prístup k voleným a iným verejným funkciám bez ohľadu na celý rad kritérií;\n„rovnaké podmienky“ každému občanovi zaručujú aj príslušné ustanovenia zákona\no voľbách, vrátane „rovnakých podmienok“ pre nastupovanie náhradníkov, ak sa\nv priebehu volebného obdobia uprázdni mandát.\nUprázdnením mandátu poslanca\n\npo jeho úmrtí sa\n\nu predkladateľa podnetu splnili právne podmienky na obsadenie uprázdneného\nmandátu. Jeho subjektívne právo nadobudlo charakter právneho nároku.\nUznesenie národnej rady č. 530 je v rozpore s čl. 30 ods. 4, pretože\nnavrhovateľa diskriminuje tým, že vo vzťahu k nemu ignoruje fakt splnenia\n“rovnakých podmienok“ prístupu k voleným a iným funkciám. Uznesenie národnej\nrady č. 530 naopak dosadilo náhradníka na uprázdnený mandát na základe\npreferencie „nerovnakých podmienok“ prístupu k voleným a iným funkciám.\nV danom prípade sa v rozpore s uznávanými pravidlami výkladu právnych\npredpisov aplikovalo ustanovenie prvej vety § 48 ods. 2 volebného zákona, hoci\npredkladateľ podnetu a ďalší dvaja náhradníci SNS naplnili v plnom rozsahu\n18\n\npožiadavky vyplývajúce z druhej vety tohto ustanovenia zákona \"... získali potrebný\npočet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4\". Konštrukcia § 48 ods. 2 je pritom\nustanovená tak, že ak nastanú podmienky pre aplikáciu jeho druhej vety, je použitie\njeho prvej vety vylúčené.\nV rozpore s uvedeným SNS určila, že náhradníkom na uprázdnený mandát\nposlanca\n\nbude pán\n\n.\n\nToto rozhodnutie SNS bolo právne irelevantné. Napriek tomu ho akceptoval\nmandátový a imunitný výbor národnej rady a následne na základe schválenia Správy\nMandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky tiež národná\nrada uznesením č. 530 z 5. februára 1997.\nUznesenie národnej rady č. 530 z 5. februára 1997 nemá povahu\nrozhodnutia, ktorým národná rada uplatnila svoju právomoc v súlade s ústavou.\nSchválením tohto uznesenia došlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 2 zákona\no voľbách. Zároveň tým bolo porušené ústavné právo predkladateľa podnetu na\nprístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok\ngarantované čl. 30 ods. 4 ústavy.\nV.\nNamietnuté porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy sa výslovne vzťahuje na štátne orgány.\nImplikovane sa týka aj právneho postavenia občanov, ktorým zaručuje, že každý občan\nmá právo na to, aby sa všetky štátne orgány voči nemu správali len spôsobom, ktorý im\ndovoľuje Ústava Slovenskej republiky a ďalšie zákony. Tento vzťah štátnych orgánov a\nobčanov ústava jednotne ustanovuje pre všetky práva a slobody zaručené ústavou a\nmedzinárodnými zmluvami, ak spĺňajú podmienky čl. 11 ústavy. V súlade s ním treba\n\n19\n\nvysvetľovať a uplatňovať aj právomoc národnej rady pri overovaní mandátu poslanca,\nako aj mandátu náhradníka po uprázdnení poslaneckého mandátu.\nMená poslancov národnej rady, ktorým vznikli mandáty vo voľbách konaných\nv dňoch 30. septembra a 1. októbra 1994, ako aj mená kandidátov, ktorí sa stali\nnáhradníkmi, boli uvedené v zápisnici Slovenskej volebnej komisie o výsledkoch\nvolieb.\nKandidát nominovaný SNS a potvrdený národnou radou v napadnutom\nuznesení, pán\n\n, sa podľa zápisnice Slovenskej volebnej komisie\n\nnachádzal až za predkladateľom podnetu, na 13. mieste s počtom prednostných\nhlasov 952, t. j. 4, 32786 %. Nepodarilo sa mu splniť podmienku stanovenú v § 42\nods. 4, ktorej splnenie je nevyhnutné pre to, aby ho SNS mohla navrhnúť ako prvého\nkandidáta nastupujúceho na uvoľnený mandát a najmä následne pre to, aby ho\nnárodná rada svojím uznesením mohla bez porušenia ústavy a zákona o voľbách\nschváliť na uvoľnený poslanecký mandát a toto nastúpenie v súlade s ústavou a\nzákonom o voľbách mohol vyhlásiť predseda národnej rady.\nPodľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky národná\nrada berie na vedomie zánik mandátu poslanca. Ak dôjde k uprázdneniu mandátu\nposlanca počas volebného obdobia národnej rady po ustanovujúcej schôdzi z dôvodov\nsmrti poslanca, vyhlási predseda národnej rady podľa § 10 ods. 2 písm. e) citovaného\nzákona nastúpenie náhradníka. Nastúpenie náhradníka k výkonu mandátu poslanca\nmusí byť prerokované na schôdzi národnej rady. Podľa § 26 ods. 1 citovaného\nzákona je navrhovateľom poverený člen mandátového a imunitného výboru po tom,\nčo ho tento výbor podľa ods. 3 tohoto ustanovenia prerokoval a zaujal k nemu\nstanovisko. Návrh uznesenia, ktorý odporúča schváliť, musí byť písomne\nodôvodnený. Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona národná rada rozhoduje o každom\nnávrhu hlasovaním. Prijaté uznesenie, ktoré je výsledkom hlasovania, podpisuje\npredseda národnej rady.\n\n20\n\nMandátový a imunitný výbor dostal na svoje rokovanie o nastupujúcom\nnáhradníkovi správu, do ktorej predseda výboru neuviedol poslednú vetu § 48 ods. 2\nzákona o voľbách, podľa ktorej, ak boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné\nhlasy, nastupuje kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší počet prednostných\nhlasov.\nPodľa vyjadrenia predsedu mandátového a imunitného výboru: „Skutočnosť\nuplatnenia prednostných hlasov pri nastupovaní náhradníka pri prerokovaní\nv Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky ani v pléne\nNárodnej rady nebola akceptovaná.“\nV právom štáte sa každý štátny orgán podriaďuje ústave a ďalším prameňom\npráva. Národná rada má priznanú právomoc zmeniť ústavu. Túto právomoc môže\nuplatniť jedine v súlade s čl. 84 ods. 3. Dokiaľ ju neuplatní, je viazaná ústavou\na zákonmi v rovnakej miere ako všetky\n\nostatné štátne orgány, osoby a orgány\n\núzemnej samosprávy. Národná rada pri overovaní mandátu náhradníka nastupujúceho\nza poslanca nemá priznanú právomoc nahradiť vôľu občanov, ktorí sa slobodnou\nvoľbou svojho zástupcu zúčastnili na správe verejných vecí, svojím rozhodnutím.\nNárodná rada môže konať len v medziach ústavy, v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanovil zákon o voľbách. Podľa tohto právneho predpisu národná rada pri\nustanovení náhradníka za poslanca má povinnosť overiť, či vo volebnom obvode, za\nktorý náhradník nastupuje, občania využili svoje právo dať preferenčné hlasy\nniektorému z kandidátov a či udelený počet preferenčných hlasov spĺňa podmienku §\n48 ods. 2 v spojení s § 42 ods. 4 zákona o voľbách. Ak sú tieto podmienky splnené,\nmá národná rada povinnosť ustanoviť za svojho poslanca osobu, ktorú si zvolili\nobčania.\nNárodná rada napadnutým uznesením č. 530 z 5. februára 1997 platne\nrozhodla o tom, že verejnú a dokonca aj volenú funkciu bude zastávať občan, ktorý\nnesplnil zákonom ustanovené podmienky, predpísané pre kategóriu náhradníkov,\nktorí majú za danej situácie nastúpiť na uprázdnený poslanecký mandát. Národná\nrada nerešpektovala ustanovenie druhej vety § 48 ods. 2 zákona o voľbách, konala\nv rozpore s ústavnou požiadavkou \"... konať... spôsobom, ktorý ustanoví zákon\".\n21\n\nPreto národná rada prijatím uznesenia č. 530 z 5. februára 1997 porušila aj\nustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy.\nVI.\nNamietnuté porušenie čl. 1 ústavy\nNeoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1\nústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty\npráva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať\npodľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.\nV konkrétnom prípade mohol predkladateľ podnetu odôvodnene očakávať, že ak\nsa naplnia zákonom ustanovené podmienky na jeho prístup k funkcii poslanca Národnej\nrady Slovenskej republiky, získa mandát na základe ustanovenia druhej vety § 48 ods. 2\nzákona o voľbách v kontexte s povinnosťami predsedu národnej rady uvedenými v § 48\nods. 7 zákona o voľbách. Napriek tomu, že všetky zákonom ustanovené podmienky boli\nsplnené, predseda národnej rady si svoju zákonnú povinnosť nesplnil. Následne národná\nrada prijatím uznesenia č. 530 z 5. februára 1997 znemožnila predkladateľovi podnetu\nobsadenie a výkon mandátu, čím porušila aj princíp právnej istoty. Tento spočíval\nu predkladateľa podnetu v očakávaní, že národná rada bude rešpektovať zákon. Je\nmožné podotknúť, že národná rada prijatím spomínaného uznesenia nepriamo porušila\nprávnu istotu aj všetkých ostatných náhradníkov v zmysle § 48 volebného zákona a\nsvojím konaním naznačila, že nemusí v budúcnosti ani vo vzťahu k nim rešpektovať ich\nústavné právo vyplývajúce z čl. 30 ods. 4 ústavy.\nMedzi konaním národnej rady spočívajúcom v schválení uznesenia č. 530\nz 5. februára l997 a ústavným právom predkladateľa podnetu na prístup k voleným a\niným verejným funkciám za rovnakých podmienok je bezprostredná príčinná súvislosť.\nSchválením spomínaného uznesenia národnou radou, v súvislosti s vykonaním\nústavného sľubu podľa čl. 75 ods. l ústavy pánom\n\nsa obsadil\n\nuprázdnený mandát osobou, ktorá nesplnila zákonom ustanovené podmienky (§ 48\nods. 2 druhá veta zákona o voľbách). Tým sa zároveň znemožnilo obsadenie tohto\nmandátu predkladateľovi podnetu napriek tomu, že splnil všetky ústavou a zá­\n22\n\nkonom požadované podmienky a mal právny nárok na obsadenie uprázdneného\nmandátu. Taký stav nie je v súlade s princípmi právneho štátu ustanovenými čl. 1\nústavy.\nVII.\nPredkladateľ podnetu nepožiadal ústavný súd len o to, aby vyslovil porušenie\njeho ústavou zaručeného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s porušením čl. 2 ods. 2\na čl. 1 ústavy národnou radou. Predkladateľ podnetu požiadal ústavný súd aj o to,\naby vyslovil:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 530 z 5. 2. 1997.“\nVykonateľnosť rozhodnutia ústavného súdu sa v zmysle § 31a ods. 2 zákona\nč. 38/1993 Z. z. v platnom znení riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku.\nAk v konaní o podnete ústavný súd zistil porušenie ústavy štátnym orgánom,\nktorý má právomoc zrušiť svoj akt aplikácie práva, ktorým tento štátny orgán\nzapríčinil protiústavný stav, súčasťou princípov právneho štátu zaručených čl. 1\nústavy je aj obnova ústavnosti dobrovoľnou nápravou zjednanou štátnym orgánom, o\nktorom ústavný súd rozhodol, že ústavu porušil. Z viazanosti národnej rady ústavou\nvyplýva požiadavka takéhoto zjednania nápravy vtedy, keď ústavný súd rozhodne, že\nústavou zaručené právo porušila národná rada. Preto ústavný súd nevyhovel\npožiadavke predkladateľa podnetu, aby uznesenie národnej rady č. 530 z 5. februára\n1997 zrušil namiesto národnej rady.\nPredkladateľ podnetu tiež požiadal ústavný súd, aby vo výroku uviedol:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej\nrepubliky vyhlásiť do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia nastúpenie\nnáhradníka\n\nna uprázdnený mandát po poslancovi Národnej rady\n\nSlovenskej republiky\n\n.“\n\n23\n\nPredseda národnej rady nie je samostatným štátnym orgánom s osobitnými\nprávomocami voči národnej rade a ďalším štátnym orgánom Slovenskej republiky.\nÚkony, ktoré zákon zveruje predsedovi národnej rady, môže tento urobiť, len ak sa\nsplnia zákonom ustanovené podmienky. Predseda národnej rady nemôže ustanoviť\nnáhradníka za poslanca národnej rady kedykoľvek, ale len po skončení zákonom\nustanovenej procedúry, ktorá sa spája s prerokovaním mandátu v mandátovom\na imunitnom výbore, ako aj v pléne národnej rady. Preto ústavný súd nevyhovel tejto\npožiadavke predkladateľa podnetu.\nÚstavný súd na základe zisteného skutkového stavu a po jeho právnom\nvyhodnotení prijal tieto právne závery:\n1. Medzi základné znaky a predpoklady právneho štátu a zároveň aj právnej\nistoty občanov, ako jeho základného atribútu patrí zachovávať ústavu, zákony, ako aj\nvšetky záväzné právne predpisy všetkými štátnymi i samosprávnymi orgánmi,\ninštitúciami, právnickými i fyzickými osobami v usporiadanom demokratickom\nzriadení a tým zabezpečiť dôveru v právo.\nPodstatu právnej istoty treba vidieť predovšetkým v tom, že fyzickým osobám\ni právnickým osobám, štát, ale najmä nezávislé súdy budú poskytovať efektívnu\nochranu ich práv a slobôd a umožní im realizovať ich subjektívne práva. V prípade\nprotiprávneho, či dokonca protiústavného konania orgánmi štátnej moci voči ním,\nsami tieto orgány vykonávajú nápravu. U navrhovateľa, ako to ústavný súd už\nkonštatoval, došlo k závažnému porušeniu jeho základných práv zaručených čl. 30\nods. 4 ústavy zákonodarným a ústavodarným orgánom, ktorý v prvom rade má dbať\nna zachovávanie ústavy a zákonov, ako mu to predpisuje čl. 2 ods. 2 ústavy. Štátne\norgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Preto bude jeho povinnosťou vykonať navrhovateľom\npožadovanú nápravu a umožniť mu vykonávať mandát poslanca, ku ktorému získal\nzákonným, ale najmä ústavným spôsobom oprávnenie.\n2. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Medzi jeho kompetencie uvedené v čl. 125 až 130 ústavy patrí aj ústavná\n24\n\nochrana navrhovateľových základných práv a slobôd. Ten sa podľa volebného\nzákona a ústavy mal stať poslancom národnej rady. Získal najväčší počet\npreferenčných hlasov svojich voličov a právom mal ako prvý náhradník po zosnulom\nposlancovi\n\nnastúpiť na miesto v národnej rade. Národná rada\n\núčelovo, odvolávajúc sa na ustanovenie § 48 ods. 2 zákona o voľbách, vytrhla z\nkontextu tohto ustanovenia druhú vetu, znemožnila navrhovateľovi zaujať miesto\nposlanca na uvoľnené miesto po poslancovi\n\n. Takéto\n\npočínanie nie je možné kvalifikovať inak ako neúctu k právu a ústave, ako narušenie\nprincípu právneho štátu a stratu dôvery v spravodlivosť. Národná rada v rozpore s\nústavnou požiadavkou uvedenou v čl. 30 ods. 4 ústavy v spojitosti s ustanovením §\n48 ods. 2 druhej vety, prijala uznesenie č. 530 z 5. februára 1997, ktorým porušila čl.\n2 ods. 2 ústavy.\n3. Cieľom konania pred ústavným súdom o podnete navrhovateľa bola ochrana\nústavnosti, predovšetkým dodržiavanie právnej istoty a upevňovanie dôvery občanov\nv právo, nielen v prípade navrhovateľa, ale každého občana, ktorý sa uchádza\no podobnú funkciu a spĺňa ústavné i zákonné podmienky. Ústava a zákon sa má\naplikovať v praxi tak, ako je formulovaný text príslušných ustanovení na prípad sa\nvzťahujúci, a nie ho svojvoľne skracovať, vynechávať časti textu a prispôsobovať si\núčelovo text pre vlastnú potrebu. V prípade navrhovateľa k takému zásahu došlo\na veta, ktorá mala potvrdiť právo navrhovateľa, bola vynechaná. A bola vynechaná\nzámerne, ako o tom svedčí vyjadrenie predsedu mandátového a imunitného výboru.\nJe irelevantné, či to urobil svojvoľne jednotlivec alebo to bolo kolektívne\nrozhodnutie orgánu.\n\nTakáto prax vzbudzuje obavu o demokratický spôsob\n\nrozhodovania orgánu štátnej moci nielen u občanov štátu, ale je to aj zlý signál o\nuskutočňovaní našej demokracie v zahraničí.\nÚstavný súd vedený týmito úvahami a právnymi závermi rozhodol tak, ako je\nto uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP ou č e n ie :\n\nPodľa čl. 133 ústavy proti tomuto rozhodnutiu nemožno\n\npodať opravný prostriedok\n\n25\n\nNález vyhlásený v Košiciach 8. januára 1998\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Július Č e r n á k\npredseda senátu\n\n26", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:12f277a7-98bb-4299-b50e-1d63ffe88815", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.2"}, {"guid": "ussr:7c776cf0-2aad-48bc-af51-5293747fa35e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2"}, {"guid": "ussr:544e4a8d-3970-4368-bb2d-6c71b16a9626", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.189.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 189/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 189/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.189.2026.1"}, {"guid": "ussr:7620ada4-7f86-4152-8a24-aa90458fae34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.61.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 61/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 61/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.61.2026.1"}, {"guid": "ussr:cb09d5a0-8820-43ba-b294-39f346031c40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.730.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 730/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 730/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.730.2025.1"}, {"guid": "ussr:86c40ead-a704-4dae-9121-e12881217ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1"}, {"guid": "ussr:7ad51cea-d98a-47e9-9b0c-c02b959caf02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.313.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.313.2025.1"}, {"guid": "ussr:1556c8f6-ddbc-45a8-8a3f-998c84912af8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.153.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.153.2025.1"}, {"guid": "ussr:00d0f4f9-f56b-485b-869a-bceadaf531e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.587.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 587/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 587/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.587.2024.1"}, {"guid": "ussr:c7491afa-c980-4832-b961-6e3753a486de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.16.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.16.2023.1"}, {"guid": "ussr:caf06e5d-b102-4b51-becb-ba88a4b7e272", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf06e5d-b102-4b51-becb-ba88a4b7e272"}, {"guid": "ussr:6b014070-82bd-4260-9665-7fe42781b115", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 592/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 592/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1"}, {"guid": "ussr:69954027-904d-4675-bc3d-ce178daacd7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.212.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 212/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.212.2024.2"}, {"guid": "ussr:f9984b0e-9474-48e4-9512-13ec9aa70abf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2023 z 4. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1"}, {"guid": "ussr:0fd54ce9-5d5f-4709-bf01-c70ccbdcb6bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5"}, {"guid": "ussr:cb38cd56-cf93-4515-82af-7b6786695feb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.5.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.5.2024.1"}, {"guid": "ussr:c3409ede-e2f5-4633-8d4e-1bae078324f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.84.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2024 z 6. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.84.2024.1"}, {"guid": "ussr:7ccf3b4e-3e12-45f2-b259-c0acb3046df1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.674.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 674/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 674/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.674.2023.1"}, {"guid": "ussr:c502353c-492a-441c-b48e-fc59f2406b68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.24.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 24/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.24.2023.2"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:88a4f3c8-c7ae-43ae-aa0d-1eed7d057cea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.243.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.243.2023.1"}, {"guid": "ussr:7e140031-3bf2-4344-b093-e76c60beac64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.12.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.12.2022.1"}, {"guid": "ussr:fefc57a4-64fd-46be-bb08-2361bbb0a676", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.394.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2021 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.394.2021.1"}, {"guid": "ussr:c66b2cfd-8e0a-4a09-8e61-37c403b3379f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.425.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 425/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 425/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.425.2022.1"}, {"guid": "ussr:8581de1d-3da8-4969-b75f-749b6d5e70d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.306.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.306.2022.1"}, {"guid": "ussr:25ed9747-d31f-4766-9489-592d15dec0ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.251.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 251/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.251.2022.1"}, {"guid": "ussr:8c5f00e7-0208-41cf-88b8-32ebf75f8816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.621.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 621/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 621/2018 z 7. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.621.2018.1"}, {"guid": "ussr:cd9ce290-7dc0-4655-b7cc-84cbf8705ff4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 224/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 224/2020 z 6. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd9ce290-7dc0-4655-b7cc-84cbf8705ff4"}, {"guid": "ussr:093c56f5-932d-46ec-ba1a-1f79b0828178", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2021 z 7. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2"}, {"guid": "ussr:f2c24b0b-14f0-4fcb-8db8-811688cf47e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.293.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2017 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.293.2017.1"}]}