{"guid": "ussr:dfcb5fb5-fbce-470f-b149-315b2d03a1ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.478.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2016 z 15. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 478/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.478.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dfcb5fb5-fbce-470f-b149-315b2d03a1ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.478.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.478.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.478.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 478/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného JUDr. Petrom Weisom, Advokátska kancelária Weis &\nPartners, s. r. o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva podľa čl. 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 8\nods. 1 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6 S 40/2013-53 z 24. októbra 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10 Sžo 4/2015 z 20. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,odmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 10 ods. 3 Listiny\n\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 8\nods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 S 40/2013-53 z 24. októbra 2014 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžo 4/2015 z 20. januára 2016 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom\nzamietol žalobu sťažovateľa proti Úradu na ochranu osobných údajov (ďalej aj „ÚOOÚ“\nalebo „žalovaný“). Podľa právneho názoru krajského súdu osobné údaje, ochrany ktorých sa\nsťažovateľ domáhal, boli v súlade so zákonom zverejnené v rámci informovania verejnosti\no priebehu rokovania výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“)\nna portáli www.nrsr.sk, a išlo teda o zverejnenú informáciu. Sťažovateľ ako predseda\norgánu štátnej správy [predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej aj „úrad“)]\nvymenovaný do funkcie vládou Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“) je verejným\nfunkcionárom a z tohto titulu je povinný strpieť zverejnenie svojich osobných údajov\nv rozsahu: meno, priezvisko, titul, funkcia. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného\nprezentovaným v jeho vyjadrení k žalobe, že osoby, ktoré vykonávajú verejné funkcie, sú\npovinné strpieť zásahy do súkromia vo väčšej miere ako osoby, ktoré obdobné funkcie\nnezastávajú. Krajský súd uviedol, že verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú\nvystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie\nzo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné\nprávomoci vykonávajú na verejnosti, respektíve v styku s verejnosťou. Úrad vlády\nSlovenskej republiky plnil svoju povinnosť v súlade s ustanovením § 5 ods. 4 zákona\nč. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, keď zverejnil správu\no štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej\npodpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky\nvo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013, v ktorom uviedol meno a priezvisko\nžalobcu, ktorý je verejným funkcionárom, pričom správa vychádzala z rokovania výboru\n\n2\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a zo zápisnice\nz dvadsiatej tretej schôdze predmetného výboru zo 7. februára 2012, ktoré sú zverejnenými\ninformáciami. Úrad vlády Slovenskej republiky teda spracoval vo svojej správe aj osobné\núdaje sťažovateľa z titulu jeho verejnej funkcie, ktoré nepodliehajú ochrane v rozsahu\npožadovanom sťažovateľom.\n2.1 Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu odvolanie.\nO podanom odvolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom, ktorým potvrdil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nuviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu\npredchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.)\na jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. ...\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie\ndňa 24.10.2014. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. ...\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis\nžalovaného, najvyšší súd zistil, že dňa 17.09.2012 doručil žalobca žalovanému oznámenie\nv zmysle § 20 ods. 6 a § 45 zákona o ochrane osobných údajov, v ktorom vyslovil názor, že\nÚrad vlády Slovenskej republiky porušil zákon tým, že v rozpore s ustanovením § 7 zákona\nbez jeho súhlasu spracúval jeho osobné údaje.\nŽalovaný\n\ndňa\n\n12.10.2012\n\nvyhotovil\n\ninformáciu\n\no\n\nodložení\n\noznámenia\n\nč. 06192/2012Ui-P2077/12-3, pretože dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná\no spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby podľa § 7 ods. 1 a 2\nzákona, ale podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona bez súhlasu dotknutej osoby. V informácii\nžalovaný ďalej uviedol, že funkcia predsedu úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je\nverejnou funkciou podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Prevádzkovateľ bol teda\noprávnený zverejniť predmetné osobné údaje žalobcu v rozsahu meno, priezvisko a funkcia.\nV prípade ďalších informácií, ktorých zverejnenie žalobca namietal, sa jedná o informácie\ntýkajúce sa ochrany osobnosti a teda nepatria do pôsobnosti úradu. Z uvedeného dôvodu\nžalovaný vec podľa § 45 ods. 3 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z. odložil.\n\n3\n\nŽalovanému bolo dňa 13.11.2012 od žalobcu doručené opakované oznámenie\nv zmysle § 20 ods. 6 a § 45 zákona č. 428/2002 Z. z. V predmetnom oznámení žalobca\nkonštatoval, že právny názor žalovaného vyjadrený v jeho oznámení je nesprávny, nemá\noporu v zákone a nezakladá sa na dostatočne zistenom skutkovom a právnom stave.\nŽalovaný vyhotovil dňa 07.12.2012 informáciu č. 06192/2012Ui-P2077/12-5\no výsledku prešetrenia opakovaného oznámenia, v ktorom uviedol, že podľa § 3 ods. 2\nzákona číslo 474/2005 Z. z. vláda každoročne do 1. septembra predkladá Národnej rade\nSlovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike\nstarostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytnutej štátnej podpore Slovákom\nžijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov\nžijúcich v zahraničí na ďalší rok. V predmetnej správe sa nachádza aj text, v zmysle ktorého\nsa zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2011 zaoberal analogickou\nsprávou, ktorú predložilo vtedajšie vedenie ÚSŽZ. Výbor vyzval vládu Slovenskej republiky,\naby sa zaoberala činnosťou úradu pod vedením žalobcu a o prijatom uznesení číslo 104\nVýboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, bola\ninformovaná aj bývalá predsedníčka vlády Slovenskej republiky. Žalovaný v záujme zistenia\nskutkového stavu preveril namietané vyjadrenie Úradu vlády Slovenskej republiky, ktoré sa\nv správe o zahraničných Slovákoch vyskytlo a skonštatoval, že sa jedná o citáciu uznesenia\nVýboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorá\nbola prijatá dňa 07.12.2012 v texte uznesenia číslo 104. Žalovaný v predmetnom podaní\npoukázal na priebeh osemnástej, dvadsiatej druhej a dvadsiatej tretej schôdze Výboru\nNárodnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, na ktorých sa\nžalobca napriek pozvaniu nezúčastnil. V závere dvadsiatej tretej schôdze predmetného\nvýboru bol predložený návrh na uznesenie, v ktorom bolo konštatované, že žalobca prejavil\nhlbokú neúctu k orgánom Národnej rady Slovenskej republiky, čím hrubo porušil\nprocedurálne pravidlá parlamentnej demokracie, ktoré z titulu svojej funkcie musí\ndodržiavať a bol vznesený návrh - výzva vláde, aby sa zaoberala činnosťou úradu. Následne\nbolo predmetné uznesenie číslo 104 schválené. Predmetný text bol zverejnený na stránke\nwww.nrsr.sk. Žalovaný poukázal na rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky,\nv zmysle ktorého sú jeho rokovania verejné s výnimkou schôdzí imunitného a mandátového\nvýboru a prerokovania osobitných kontrolných výborov. Zároveň poukázal na ustanovenie\n\n4\n\n§ 7 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého platí, že bez súhlasu\ndotknutej osoby je možné spracúvať už zverejnené osobné údaje; v takýchto prípadoch treba\nvšak osobné údaje náležite označiť.\nZáverom žalovaný uviedol, že spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa žalobcu,\nktoré sa nachádzajú v prepise uznesenia číslo 104 nie je porušením zákona, pretože sa\nspracovali predtým zverejnené osobné údaje. Opakované oznámenie žalobcu preto pokladal\nza vybavené.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým\nzamietol žalobu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného č. 06192/2012Ui-P2077/12-3 zo dňa\n12.10.2012 a č. 06192/2012Ui-P2077/12-5 zo dňa 07.12.2012 a konania týmto\nrozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal\nso všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či\nsprávne posúdil zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Po preverení riadnosti podmienok\nvykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia\npodmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených\nžalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom\nspise.\nPreskúmaním odvolania žalobcu najvyšší súd konštatuje, že námietky v ňom uvedené\nsú opakujúce sa ako v predchádzajúcich podaniach, ku ktorým sa krajský súd už podrobne\nvyjadroval, odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje a nepovažuje za potrebné opakovane\nsa k nim vyjadrovať.\nNa základe výsledkov vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu\nkrajský súd správne vyhodnotil žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú. Z obsahu spisu má\nnajvyšší súd za preukázané, že osobné údaje, ochrany ktorých sa žalobca domáhal, boli\nv súlade so zákonom zverejnené na portáli www.nrsr.sk v rámci informovania verejnosti\no priebehu rokovania Výboru Národnej rady SR (§ 5 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.).\nNa námietku žalobcu, že prevádzkovateľ nebol oprávnený jeho údaje zverejniť,\nnakoľko ich neoznačil ako už zverejnené v zmysle § 7 ods. 4 písm. e) zákona č. 428/2002\nZ. z., najvyšší súd uvádza, že pre možnosť aplikácie právneho základu spracúvania\n\n5\n\nosobných údajov podľa § 7 ods. 4 písm. e) zákona č. 428/2002 Z. z. je relevantný rozsah\nosobných údajov, ktoré prevádzkovateľ spracúva na základe uvedeného ustanovenia. Pokiaľ\ntento rozsah osobných údajov nepresahuje rozsah už zverejnených údajov, aplikácia tohto\nustanovenia je právnym základom takéhoto spracúvania osobných údajov. Z textu uznesenia\na z výňatku predmetnej výročnej správy citovaných vyššie vyplýva, že aj keď nejde o totožný\nprepis, nič to nemení na fakte, že obsah informácie zverejnenej v predmetnom uznesení\nvlády SR je takmer identický s obsahom výročnej správy. Rozdiel je iba v texte, ktorý sa týka\ntoho, že sa žalobca nezúčastnil na rokovaní orgánu Národnej rady SR na základe jeho\nvýzvy, čo však je podľa názoru odvolacieho súdu informácia, ktorá nemá zásadný význam.\nZákon č. 428/2002 Z. z. neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa musí jednať o identický\nprepis, resp. citáciu danej informácie. Tým, že bola informácia o priebehu rokovania\nVýboru Národnej rady SR zverejnená verejnosti na portáli www.nrsr.sk, ide o zverejnenú\ninformáciu v zmysle § 7 ods. 4 písm. e) zákona č. 428/2002 Z. z.\nOdvolací súd má za preukázané, že Úrad vlády SR si splnil svoju povinnosť\nvyplývajúcu mu z § 5 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z., keď zverejnil správu o štátnej politike\nstarostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom\nžijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom\nžijúcim v zahraničí na rok 2013, v ktorom uviedol meno a priezvisko žalobcu, ktorý je\nverejným funkcionárom, pričom správa vychádzala z rokovania výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a zo zápisnice z dvadsiatej\ntretej schôdze predmetného výboru zo dňa 07.02.2012, ktoré sú zverejnenými informáciami.\nOdvolací súd poznamenáva, že žalobca bol ako predseda Úradu pre Slovákov\nžijúcich v zahraničí vymenovaný do funkcie vládou SR, je verejným funkcionárom,\na z uvedeného titulu je povinný strpieť zverejnenie svojich osobných údajov v rozsahu meno,\npriezvisko, titul, funkcia podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Najvyšší súd sa priklonil\nk názoru žalovaného ako aj krajského súdu, že osoby, ktoré vykonávajú verejné funkcie sú\npovinné strpieť zásahy do súkromia vo väčšej miere ako osoby, ktoré obdobné funkcie\nnezastávajú. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti\nverejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti\nminimálne v rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné povinnosti vykonávajú na\nverejnosti, resp. v styku s verejnosťou. Podľa názoru odvolacieho súdu funkcia predsedu\n\n6\n\nÚradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je teda verejnou funkciou v zmysle platného\nprávneho poriadku Slovenskej republiky s vysokou mieru zodpovednosti, a preto ani\nnemohlo byť právo žalobcu konaním prevádzkovateľa porušené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky má za preukázané, že napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Po preskúmaní\nrozhodnutia krajského súdu ako aj napadnutých rozhodnutí žalovaného dospel najvyšší súd\nk záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.“\n3. Podľa sťažovateľa nie každý funkcionár vymenovaný vládou sa považuje za\nverejného funkcionára. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri\nvýkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný\nzákon“) podľa sťažovateľa výslovne vymenúva verejných funkcionárov, medzi ktorými\nabsentuje predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj prednostovia okresných\núradov. Úrad na ochranu osobných údajov a súdy v rozhodnutiach podľa sťažovateľa\nextenzívne a bez bližšieho vysvetlenia rozširujú okruh verejných funkcionárov\ndefinovaných ústavným zákonom o predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.\nNajvyšší súd podľa sťažovateľa dokonca používa pojmy verejný funkcionár a verejný\nčiniteľ ako synonymické. V postupe ÚOOÚ, ako aj súdov sa dokonca podľa sťažovateľa\nmieša\n\nochrana\n\nosobných\n\núdajov\n\ns ochranou\n\nosobnosti.\n\nSťažovateľ\n\nuvádza,\n\nže\n\nv rozhodnutiach je poukazované na to, že osoby, ktoré vykonávajú verejné funkcie, sú\npovinné strpieť zásahy do súkromia vo väčšej miere ako osoby, ktoré obdobné funkcie\nnezastávajú. Sťažovateľ sa pritom svojimi podaniami nedomáhal nárokov vyplývajúcich\nz ochrany osobnosti, ale zabezpečenia nápravy neoprávneného nakladania s jeho osobnými\núdajmi.\n3.1 Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že jednou z výnimiek, keď zákon č. 428/2002\nZ. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 428/2002 Z. z.“) umožňuje spracovanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby, je\naj prípad, keď určité osobné údaje už boli zverejnené. Podmienkou použitia takýchto\nosobných údajov je podľa názoru sťažovateľa ich náležité označenie. Na stránke\nwww.rokovania.sk osobné údaje sťažovateľa nie sú označené ako opakovane zverejnené.\nPodľa sťažovateľa aj keď zákon č. 428/2002 Z. z. vyžaduje náležité označenie použitia\n7\n\nzverejnených osobných údajov, ku skutočnosti, že údaje neboli vôbec označené ako už\nzverejnené, sa relevantným spôsobom nevyjadril ani ÚOOÚ, ani súdy. Dôležitým aspektom\npodľa mienky sťažovateľa je skutočnosť, že zverejnenie jeho osobných údajov v auguste\n2012 na webovej stránke www.rokovania.sk nastalo v čase, keď sťažovateľ už nebol\npredsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a dokonca nebol ani štátnym\nzamestnancom. Takýto postup bol podľa sťažovateľa v rozpore so zákonom č. 428/2002\nZ. z.\n3.2 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu obsahuje zhodnotenie veci v jednom odseku. Odôvodnenie napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu je podľa sťažovateľa trochu obsiahlejšie v časti zhodnotenia veci\na úvah, ktorými sa súd riadil, ale podľa názoru sťažovateľa nedáva odpovede na všetky\nrelevantné rozpory.\n3.3 Postupom súdov došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práv, a to práva na\nsúdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Namiesto požadovanej nápravy sa sťažovateľ dočkal odňatia možnosti konať\npred súdom, keď súdy produkovali nedostatočne odôvodnené súdne rozhodnutia, v ktorých\nminimálne nevysvetlili,\n- prečo podľa nich nemuseli byť opakovane zverejnené osobné údaje náležite\noznačené,\n- prečo považujú sťažovateľa za verejného funkcionára, aj keď predseda Úradu pre\nSlovákov žijúcich v zahraničí nie je uvedený medzi 37 funkciami vymenovanými\nv ústavnom zákone,\n- prečo naň neprihliadali ako na bežného občana, ktorým v čase zverejnenia správy\nsťažovateľ bol.\n4. Sťažovateľ navrhuje vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z článku 6\nods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 6S/40/2013-53 zo dňa 24.10.2014 porušené bolo;\n\n8\n\nZákladné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z článku 6\nods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžo/4/2015 zo dňa 20.01.2016 porušené bolo;\nZákladné právo sťažovateľa na ochranu osobných údajov vyplývajúce z článku 22\nods. 1 Ústavy SR, z článku 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, z článku 8 ods. 1\nCharty základných práv Európskej únie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n6S/40/2013-53 zo dňa 24.10.2014 porušené bolo;\nZákladné právo sťažovateľa na ochranu osobných údajov vyplývajúce z článku 22\nods. 1 Ústavy SR, z článku 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, z článku 8 ods. 1\nCharty základných práv Európskej únie rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Sžo/4/2015 zo dňa 20.01.2016 porušené bolo;\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/4/2015 zo dňa\n20.01.2016 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie;\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/40/2013-53 zo dňa 24.10.2014 sa\nzrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie;\nKrajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť\nfinančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 5.000,- eur (päťtisíc eur) na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa;\nKrajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť\nsťažovateľovi trovy konania vo výške 363,72 €...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n9\n\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK namietanému porušeniu ústavných práv napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu\n7. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n7.1 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že\n10\n\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis\nII. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n7.2 Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\nochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n7.3 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nnajvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom\nprípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku krajského\nsúdu, keďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení\ns § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\nK namietanému porušeniu ústavných práv napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu\n8. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či\nodôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť\nv interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľa a s tým spojené\nmožné porušenie označených ústavných práv sťažovateľa, alebo naopak, či vzhľadom na\nodôvodnenie a právne závery najvyššieho súdu v ňom uvedené je sťažnosť zjavne\n\n11\n\nneopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať\nporušenie označených ústavných práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\n8.1 Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu došlo aj k porušeniu základného práva na ochranu osobných údajov\nvyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 charty, bolo úlohou ústavného súdu vysporiadať sa v prvom\nrade s aplikovateľnosťou označeného ustanovenia charty na prerokúvaný prípad. Podľa\nnázoru ústavného súdu, prihliadajúc na ustanovenie charty, ako aj na vysvetlivky k charte\nako nástroja výkladu a v konečnom dôsledku aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej\núnie, je v posudzovanej veci charta aplikovateľná. V okolnostiach posudzovanej sťažnosti je\nvec sťažovateľa (ochrana osobných údajov, ktoré boli zverejnené v rámci informovania\nverejnosti o priebehu rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky) totiž potrebné\nsubsumovať do oblasti, v rámci ktorej dochádza k vykonávaniu práva Európskej únie,\nkonkrétne ide o prípad, v ktorom dochádza k implementácii právneho aktu Európskej únie\n[predovšetkým smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003\no opakovanom použití informácií verejného sektora a smernica Európskeho parlamentu\na Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov\na voľnom pohybe týchto údajov; k tomu pozri aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie\nz 13. 7. 1989 vo veci Wachauf, ECLI:EU:C:1989:321, bod 19].\n8.2 Čo sa týka interpretácie a aplikácie ustanovení zákona o slobode informácií\na zákona č. 428/2002 Z. z. najvyšším súdom a aj odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, ústavný súd vzhľadom na skutkový stav uzatvára, že pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo\nústavnej neakceptovateľnosti.\n8.3 Ústavný súd zastáva obdobný právny názor, ako prezentoval najvyšší súd, a síce\nže sťažovateľ ako predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol v čase výkonu tejto\nfunkcie verejným funkcionárom. To, či je konkrétna osoba zastávajúca vedúci post v rámci\nštátnej správy verejným funkcionárom, nevyplýva iba z jeho označenia a zahrnutia do\nvýpočtu subjektov, na ktoré sa vzťahuje ústavný zákon (porov. čl. 2 ods. 1 ústavného\n\n12\n\nzákona), ale aj z charakteru právomocí a kompetencií, ktoré mu príslušný osobitný zákon\nako vedúcemu predstaviteľovi orgánu štátnej správy zveruje, nemožno pritom opomenúť\nani spôsob jeho ustanovovania do vedúcej (riadiacej) funkcie a ani samotný charakter úloh\nzverených zákonom orgánu štátnej správy, ktorého vedúcu funkciu dotknutá fyzická osoba\nzastáva.\n8.4 Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 474/2005 Z. z.“) zriaďuje sa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Úrad je orgánom\nštátnej správy so sídlom v Bratislave. Úrad je rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená\nna rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.\nNa čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Funkčné obdobie\npredsedu úradu je päť rokov. Predsedu v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho\npráv a povinností podpredseda. Predseda môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu,\naby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Podpredsedu na návrh predsedu\nvymenúva a odvoláva vláda. Predseda úradu je zároveň vedúcim služobného úradu.\nPredseda úradu nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia, nesmie\nvystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech.\n8.5 Podľa ústavného súdu je funkcia predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich\nv zahraničí funkciou verejnou, a to najmä vzhľadom na spôsob ustanovovania konkrétnej\nosoby do funkcie predsedu (vymenovanie vládou, limitované funkčné obdobie) a jeho\nkompetencie, ako aj vzhľadom na postavenie a úlohy Úradu pre Slovákov žijúcich\nv zahraničí (orgán štátnej správy, rozpočtová organizácia napojená na rozpočet Ministerstva\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky), ktoré mu vyplývajú\nzo zákona č. 474/2005 Z. z.\n8.6 Čo sa týka zverejňovania správy o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim\nv zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí (ďalej aj\n„správa“) zverejnenej na internetových stránkach vlády (o ktorej vláda rokovala\n22. 8. 2012), vychádzajúcej z obdobného vyhlásenia (uznesenia) zverejneného na stránkach\n\n13\n\nnárodnej rady z titulu rokovania príslušného výboru národnej rady 7. februára 2012, ústavný\nsúd konštatuje, že vláda (i národná rada) si zverejnením správy (resp. príslušných uznesení,\nktoré obsahovali dotknutý text správy) plnila povinnosti vyplývajúce jej jednak zo zákona\no slobode informácií a zákona č. 474/2005 Z. z. (porov. § 3 ods. 2 tohto zákona), ale aj\nz čl. 26 ods. 1 a 5 ústavy. Uvedenie mena a priezviska a funkcie sťažovateľa v citovanej\nspráve bolo zároveň v súlade s požiadavkami kladenými na ochranu osobných údajov podľa\nv tom čase platného a účinného § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. v spojení s § 9 ods. 3\nzákona o slobode informácií. Neobstojí ani námietka, že k zverejneniu mena a priezviska\nsťažovateľa došlo v čase, kedy tento nezastával funkciu predsedu Úradu pre Slovákov\nžijúcich v zahraničí, keďže správa sa týkala obdobia (rok 2011), kedy sťažovateľ predsedom\nÚradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol (sťažovateľ bol predsedom Úradu pre Slovákov\nžijúcich v zahraničí od 10. 2. 2011 do 9. 5. 2012, kedy bol z funkcie predsedu Úradu pre\nSlovákov žijúcich v zahraničí odvolaný).\n8.7 Najvyšší súd nijako nevybočil z medzí určených ústavou, listinou, dohovorom\na chartou, keďže ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil svoj právny názor,\naplikoval a interpretoval príslušné právne normy v súlade s ich znením, obsahom i duchom,\na to aj vzhľadom na skutkový stav a právne otázky týkajúce sa zverejňovania osobných\núdajov predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z.\nv spojení so zákonom o slobode informácií.\n8.8 Závery najvyššieho súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup najvyššieho súdu je\nteda nutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd\nnie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol\nsťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "verejná funkcia", "informácie-vyhľadávanie a šírenie", "správne súdnictvo", "osobné údaje-ochrana osobných údajov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:affc6134-5e6f-4a08-9897-3a95dd32ae84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.237.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 237/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.237.2018.1"}]}