{"guid": "ussr:df5d2755-cb34-4953-b756-1e37096d68d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 463/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 463/2016 z 1. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 463/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-06-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-3", "nazov": "čl. 35 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-2", "nazov": "čl. 39 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/df5d2755-cb34-4953-b756-1e37096d68d0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 463/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Gažíkom, Bojnická cesta 7,\nPrievidza, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39\nods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Sd 446/2005 a jeho uznesením zo 6. mája 2013\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 So 89/2013 a jeho uznesením z 20. augusta 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra\n2014 faxom a 13. novembra 2014 poštou doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 3,\nčl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Sd 446/2005 a jeho uznesením zo 6. mája 2013\n\n(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 So 89/2013 a jeho\nuznesením z 20. augusta 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že «Podaním zo dňa 20. 04. 2004 som sa\ndomáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku a\njeho výške a zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 So 146/2001. Uvedené\npodanie som podala na Najvyšší súd SR v Bratislave. Vec bola postúpená na Krajský súd v\nBanskej Bystrici, ktorý konanie viedol pod sp. zn.: 20 Sd 218-04. V konaní sa riešila otázka\nvýšky môjho dôchodku, keď pôvodne mi bol priznaný plný invalidný dôchodok z\npsychiatrických dôvodov s tým, že tento stav je trvalý a do budúcna sa nedá očakávať jeho\nzlepšenie, skôr zhoršenie. Neskôr z iných zdravotných dôvodov mi bol uvedený dôchodok\nzmenený na čiastočný invalidný a neskôr mi bol priznaný starobný dôchodok. Nesúhlasila\nsom s prekvaliflkovaním na čiastočný invalidný dôchodok a s následným nesprávnym\nvýpočtom výšky starobného dôchodku.\nJe pravdou, že listom zo dňa 23. 01. 2006 som návrh na začatie konania zobrala späť\na konanie žiadala zastaviť (úvodný odstavec), ale už na druhej strane podania som\nuvádzala, že uvedené výpočty mojich dôchodkov ma neuspokojili a preto nemôžem žiadať\no zastavenie konania, lebo by som išla sama proti sebe (2. strana alinea 2). Následne\n14. 02. 2006 som zaslala ďalšie listiny k predmetnému konaniu. Následne dňa 13. 03. 2006\nbolo konanie, vedené už na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.: 18 Sd/447/2005-18,\nzastavené. Následne listom zo dňa 28. 03. 2006 som zobrala opätovne späť svoj návrh\nzo dňa 27. 05. 2004 o preskúmanie rozhodnutia z 27. 05. 2004 (podotýkam, že návrh na súd\nsom podala dňa 20. 04. 2004. To znamená, že návrh zo dňa 20. 04. 2004 nemohol smerovať\nproti rozhodnutiu z 27. 05. 2004.\nNásledne 29. 03. 2006 som podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu\no zastavení konania. Dňa 03. 10. 2006 som splnomocnila svojho manžela, aby ma\nzastupoval na pojednávaní dňa 05. 10. 2006 (splnomocnenie bez označenia súdu a bez\noznačenia čísla konania, resp. označenia merita prejednávanej veci). Zároveň v podaní\nzo dňa 05. 09. 2006 som poukázala na svoju psychiatrickú diagnózu. Na pojednávaní dňa\n05. 10. 2006 predstúpil, pán\n\n2\n\n, môj zástupca − manžel, ktorý sa vo veci\n\npodaného návrhu nevedel vyjadriť a nevedel o čo sa jedná (zápisnica z pojednávania,\nstr. 2, 5. odstavec). Následne súd vydal uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito\ns tým, že som mala byť vyzvaná na doplnenie svojho návrhu, aby som presne označila, ktoré\nrozhodnutie napádam a ktoré má byť predmetom preskúmania s poučením o zastavení\nkonania. Následne 26. 02. 2007 ma vyzval Krajský súd v Trenčíne, aby som špecifikovala,\nčo je mojim predmetom konania, nakoľko nie je jasné, čo je predmetom návrhu, ktorý som\nzobrala späť, nakoľko sú tu rôzne rozhodnutia, ktoré uvádzam. Následne dňa 11. 03. 2007\nmôj manžel vysvetľuje okolnosti doručovania písomností, že uvedené listiny nie\nsú odvolaním, ale je to len príloha. Má sa jednať nie o odvolanie, ale o vyjadrenie\nk uzneseniu. Vysvetľuje, že toto odvolanie nie je odvolaním, zároveň však vysvetľuje, že toto\nodvolanie musí byť súčasťou spisu, lebo inak by nespĺňalo podmienky na začatie konania.\n„Nežiadajte teda, aby vzala späť podanie, ktoré nepodala. Trváme naďalej na svojich\npožiadavkách z 10. 02. 2007. Žiadam, aby ste v nevyhnutných prípadoch kontaktovali mňa.\njej zástupcu, a nie manželku. Ak Vaše ďalšie písomnosti budem považovať za bezpredmetné,\nnebudem na ne reagovať“ (list z 11. 03. 2007 písaný mojim manželom). Dňa 04. 05. 2007\nsom podala návrh na bezplatné pridelenie obhajcu tak. ako sme žiadali s manželom\nuž v liste zo dňa 10. 02. 2007 a manžel listom z 11. 03. 2007. Zároveň sme uviedli,\nže nemáme finančné prostriedky na úhradu právneho zastúpenia...\n... Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím v konaní sp. zn. 18 Sd/447/2005 (podľa súdu\nkonanie o starobný dôchodok, pričom sa tu zrejme jednalo i o invalidný dôchodok)\na zároveň skoršie konanie 18 Sd/446/2005 malo riešiť otázku invalidného dôchodku a ako\nsa zdá, neriešila sa otázka ničoho, (uznesenie NS SR z 20. 08. 2014, odôvodnenie, 1. ods.)...\nProti uvedenému uzneseniu som podala 28. 08. 2008 odvolanie na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. 04. 2009 v konaní\n9 So/228/2008 uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušil...\nKrajský súd v Trenčíne uvedené konanie 02. 02. 2011 uznesením zastavil... Proti\nuvedenému rozhodnutiu som podala odvolanie, v ktorom som namietala obsah uznesenia,\ndátumy uvádzané v uzneseniach, zmätočnosť konaní vedených pod sp. zn. 18 Sd/446/2005\na pod sp. zn. 18 Sd/447/2005. Najvyšší súd poukázal na to, že Okresný súd Prievidza, kde\nsom mala byť vypočutá ma nesprávne predvolal vo veci predčasného starobného dôchodku\n\n3\n\na preto moja obrana spočívajúca v tom, že beriem späť konanie o predčasný starobný\ndôchodok, o ktorý som nikdy nepožiadala bola správna...\nKrajský súd v Trenčíne uznesením z 15. 03. 2012 mi ustanovil opatrovníka, manžela\n. Proti tomuto som podala v zákonnej lehote odvolanie a nesúhlasila som\ns ním. Poukázala som na to, že vec je taká zamotaná, že by sa z nej nikto nevymotal.\nOdvolanie podpísal i ustanovený zástupca s tým, že súhlasí s jeho obsahom. Napriek\nuvedenému najvyšší súd rozhodol uznesením zo dňa 28. 11. 2012 a potvrdil ustanovenie\nmôjho manžela ako môjho zástupcu...\nNásledne bolo celé moje podanie odmietnuté, a to rozhodnutím krajského súdu\nv Trenčíne zo dňa 06. 05. 2013. čo bolo potvrdené najvyšším súdom a napadnutým\nrozhodnutím zo dňa 20. 08.2014...».\nNamietané porušenie práv sťažovateľka odôvodňuje takto:\n„Poukazujem na to, že súdy Slovenskej republiky na to, aby odmietli moje podanie −\nnávrh na začatie konania − na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu rozhodovali\nviac ako 10 rokov (20. 04. 2004 − 20. 08. 2014). Mám za to, že uvedená doba je\nneprimerane dlhá, obzvlášť, keď súdy v merite veci ani nekonali, resp. konať nemohli,\nkeďže sa jednalo len o odstránenie vád návrhu na začatie konania. Počas tohto obdobia\nprebehlo i ďalšie konanie na Krajskom súde v Trenčíne v dôchodkových veciach ako i bolo\nvydaných viacero rozhodnutí odporcu − sociálnej poisťovne v dôchodkových veciach či už\nstarobného alebo invalidného dôchodku. Uvedeným postupom, ktorý je žiaľ na území\nSlovenskej republiky štandardný, sociálna poisťovňa svojim množstvom rozhodnutí\nnastolila takú skutkovú právnu situáciu, ktorej som sa nebola schopná brániť.\nV súdnych konaniach, resp. osobitne v konaní 18 Sd/446/2005 mi nebol ustanovená\nprávny zástupca z radov advokátov i keď; bolo celkom zrejmé, čo konštatoval krajský\naj najvyšší súd, že nie som schopná sa sama zastupovať v konaní pred súdom a vybavovať\nsi svoje záležitosti. O to viac zaráža fakt, že pôvodne Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa prikláňal k názoru, že je potrebné mi ustanoviť zástupcu z radov advokátov. Tak isto\nsúdy mali vedomosť o súdnom spore vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.\n18 Sd/447/2005, v ktorom mi bola ustanovená zástupkyňa,\n\n, ktorý skončil\n\nveľmi rýchlo a bezproblémovo práve s ohľadom na právne zastúpenie. Takto v prvom rade\n\n4\n\nmoju obranu práv na súde v konaní 18 Sd/446/2005 nikto nezastával, nakoľko bolo zrejmé\nz písomných podaní a zo zastupovania na pojednávaní dňa 05. 10. 2006, že môj manžel\nnie je na to spôsobilý. Samotné odvolanie proti jeho ustanoveniu do funkcie podpísal\ni on sám. Napriek tomu, proti môjmu súhlasu, proti jeho súhlasu mi bol ustanovený, nevedel\nma riadne zastupovať, čo nakoniec vyplývalo aj z toho, že nie je žiaden právnik. Týmto boli\nporušené všetky moje procesné práva.\nDošlo i k porušeniu mojich ďalších práv, keď v konaní o dôchodok som nebola\nriadne zastúpená a mysliac si, že ma zastupuje vo všetkých konaniach ďalej už\n(ako som to pôvodne tvrdila i v konaní o ktorom sa vedie sťažnosť),\npotom sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie tak, ako sa jej to hodilo bez toho, že by som\nsa mohla brániť. Bolo potrebné zabezpečiť mi právne zastúpenie aj v týchto veciach.\nSlovenská republika prostredníctvom svojich štátnych orgánov porušila moje práva\nnakoľko bolo jednané so mnou bez toho, že by som sa dokázala relevantným spôsobom\nbrániť a neboli mi ustanovení právni zástupcovia v konaniach, ktorých sa ma to týka, resp.\nbol mi ustanovený manžel, ktorý nespĺňal náležitosti riadneho obrancu mojich práv.\nUvedené bolo známe súdom ako i sociálnej poisťovni a napriek tomu konali tak. ako konali.\nNa základe uvedených skutočností domáham sa vyslovenia porušenia mojich práv.\nprieťahmi v konaní a neustanovením mi právneho zástupcu. To, že som sa v konaní\nnedomáhala prieťahov v konaní vyplýva z mojej neznalosti práva a najmä z toho, že ako\nkonštatovali správne krajský aj najvyšší súd. že som sa nevedela riadne zastúpiť ako i môj\nmanžel.\nV tejto súvislosti poukazujem na porušenie čl. 35 ods. 3 Ústavy SR: čl. 39 ods. 1 a 2\nÚstavy SR, podľa ktorej štát má v primeranom rozsahu hmotne zabezpečiť občanov, ktorí\nnie z vlastnej viny nemôžu právo na prácu vykonávať. Tak isto má sa postarať o primerané\nhmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa.\nKaždý, kto je v hmotnej núdzi má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná\nna zabezpečenie základných životných potrieb. Z toho potom vyplýva i právo v rámci\nobčianskeho konania na zastúpenie v konaní i zástupcu z radov advokátov.\nNa základe uvedeného mám za to, že boli porušené moje ústavné práva tak, ako je\nuvedené nižšie v oblasti sociálneho zabezpečenia, keď čiastky, ktoré mi boli priznané,\nnezodpovedajú tomu. na čo mám nárok a moja ochrana nebola v tomto konaní žiadnym\n\n5\n\nspôsobom zabezpečená, to znamená, že som sa nemohla riadne brániť proti jednostrannému\nrozhodovaniu odporcu – sociálnej poisťovne.»\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„... Základné právo sťažovateľky na sociálne zabezpečenie podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39\nods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivý proces podľa článku 46\nodsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, a prerokovaním veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konaním a rozhodnutím\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 6. 5. 2013 sp. zn. 18 Sd/446/2005 a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 20. 08. 2014 vo veci vedenej pod sp. zn. 9 So/89/2013, bolo\nporušené.\n... Zrušuje sa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 08. 2014\nvo veci vedenej pod sp. zn. 9 So/89/2013 a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n... Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľke nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 € a nahradiť mu\ntrovy konania a právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. Igora Gažíka vo výške\n340,90 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n6\n\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1\na 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18 Sd 446/2005 a jeho uznesením zo 6. mája 2013\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\n\n7\n\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 128/04).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nsvojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti uzneseniu krajského súdu zo 6. mája 2013 bolo prípustné odvolanie, ktoré\nsťažovateľka podala a rozhodol o ňom najvyšší súd napadnutým uznesením z 20. augusta\n2014. Právomoc najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu, ktorú tento uplatnil na základe\nodvolania podaného sťažovateľkou, vylučuje, aby rozhodoval ústavný súd, preto sťažnosť\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci.\n2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1\na 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 So 89/2013 a jeho uznesením z 20. augusta 2014\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\n\n8\n\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nNajvyšší súd ako odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia z 20. augusta\n2014, ktorým potvrdil napadnuté uznesenie krajského súdu, svoje rozhodnutie odôvodnil\ntakto:\n„Napadnutým uznesením krajský súd odmietol návrh z 20. apríla 2004, ktorým sa\nnavrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí odporkyne o invalidnom\ndôchodku a jeho výške a zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3So 146/2001. Z odôvodnenia vyplýva, že na Krajskom súde v Trenčíne sa viedli súbežne\ndve konania, a to pod sp. zn. 18Sd/447/2005, o starobný dôchodok (uvedené konanie bolo\nprávoplatne skončené) a pod sp. zn. 18Sd/446/2005, o invalidný dôchodok. Krajský súd\nzistil, že navrhovateľke bol rozhodnutím odporkyne zo dňa 29.07.1998 odňatý invalidný\ndôchodok od 08.09.1998 a následne rozhodnutím zo dňa 27.07.1998 priznaný čiastočný\ninvalidný dôchodok. Obidve rozhodnutia boli predmetom preskúmania krajským súdom aj\nodvolacím súdom a sú právoplatné. Následne v roku 2002 bol rozhodnutím odporkyne\nzo dňa 07.08.2002 priznaný navrhovateľke invalidný dôchodok, ktorý jej bol rozhodnutím\nzo dňa 27.05.2004 odňatý z dôvodu, že jej bol rozhodnutím zo dňa 08.05.2004 od\n27.11.2002 priznaný starobný dôchodok. V konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne\npod sp. zn. 18Sd/447/2005, boli tieto rozhodnutia zrušené rozsudkom zo dňa 24.09.2007\nz dôvodu ich nepreskúmateľnosti. Odporkyňa citovaný rozsudok realizovala vydaním\nrozhodnutí zo dňa 08.11.2007 I. o priznaní starobného dôchodku od 27. novembra 2002\nv sume 3 696 Sk mesačne a II. o odňatí invalidného dôchodku od 8. júla 2004, ktoré sú\n\n9\n\nprávoplatné. Vo veci vedenej pod sp. zn. 18Sd/446/2005 (o invalidný dôchodok) bol\nuznesením zo dňa 15.03.2012 navrhovateľke, vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav\na nejasné podania, ustanovený opatrovník v osobe jej manžela\n\n. Ani súdom\n\nustanovený opatrovník však nevedel pred súdom riadne vysvetliť, čoho sa domáha, a ktoré\nkonkrétne rozhodnutie odporkyne žiada preskúmať. Z toho dôvodu krajský súd návrh\nnavrhovateľky podľa § 250p veta prvá O. s. p. odmietol a súčasne rozhodol, že žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu konania.\nNavrhovateľka, zastúpená opatrovníkom proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej\nlehote odvolanie, v ktorom namietala okrem nesprávneho čísla konania, aj obsah\nuznesenia, v ktorom sú nepravdivé, skreslené a zavádzajúce informácie. Podľa jej názoru\nnevyriešené zostalo odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku z 8. mája\n2004.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal\nnapadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.\nPodľa § 250m ods. 1 O. s. p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.\nPodľa § 250p O. s. p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie\nje oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak\nnavrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu\nje prípustné.\nZ obsahu spisov jednoznačne vyplýva, že v konaní vedenom na Krajskom súde\nv Trenčíne pod sp. zn. 18 Sd/446/2005, sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti\nrozhodnutí odporkyne o invalidnom dôchodku a jeho výške a zrušenia rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 So 146/2001. Preskúmanie rozhodnutia z 8. mája 2004\no starobnom dôchodku bolo predmetom preskúmania v konaní vedenom na Krajskom súde\nv Trenčíne pod sp. zn. 18 Sd/447/2005, ktoré bolo právoplatne skončené.\nNavrhovateľka na výzvy súdu, a ani súdom ustanovený opatrovník pri vypočutí na\npojednávaní na Krajskom súde v Trenčíne dňa 11. februára 2013 neoznačili, ktoré\nkonkrétne rozhodnutie o invalidnom dôchodku žiada preskúmať. Manžel navrhovateľky ako\njej opatrovník uviedol, že za nedoriešenú považujú zmenu invalidného dôchodku\n\n10\n\nna čiastočný invalidný dôchodok v roku 1998 a trvajú na tom, aby bol navrhovateľke\nvrátený plný invalidný dôchodok.\nZ dávkového spisu odporkyne mal aj odvolací súd za preukázané, že rozhodnutia\nodporkyne o invalidnom dôchodku navrhovateľky vydávané odporkyňou v období rokov\n1978 až 2004 sú právoplatné, nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu na základe\nnávrhu navrhovateľky z 20. apríla 2004.\nRozhodnutia odporkyne z 29. júla 1998 o odňatí invalidného dôchodku\nnavrhovateľky od 8. septembra 1998 a rozhodnutie odporkyne z 27. júla 1998 o priznaní\nčiastočného invalidného dôchodku od 8. septembra 1998 boli predmetom súdneho konania\nvedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 12S 106/99 a rozsudkom z 9. januára\n2001, č. k. 12 S 106/99-35 boli potvrdené. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2001, sp. zn. 3 So 146/2001, potvrdený ako vecne\nsprávny. Preskúmanie uvedených rozhodnutí o invalidnom a čiastočne invalidnom\ndôchodku navrhovateľky teda už nemôže byť predmetom preskúmania súdom, keďže mu\nbráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci.\nZ obsahu spisu, ani z návrhu navrhovateľky a jej odvolania voči uzneseniu krajského\nsúdu nevyplýva, že by odporkyňou bolo vo veci vydané rozhodnutie, ktoré by mohlo byť\npredmetom preskúmania súdom na základe včas podaného opravného prostriedku.\nKrajský súd preto nepochybil, keď podanie navrhovateľky z 20. apríla 2004\nodmietol.\nNajvyšší súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 O. s. p. ako\nvecne správne potvrdil.“\nÚstavný súd nepovažuje právne závery najvyššieho súdu v spojení s právnymi\nzávermi krajského súdu za arbitrárne. Ústavný súd tiež konštatuje, že najvyšší súd v spojení\ns krajským súdom svoje právne závery primerane odôvodnili, tieto závery preto nie sú\nzjavne neodôvodnené. Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v spojení\ns uznesením krajského súdu ako súdu prvého stupňa predstavuje dostatočný podklad na\nvýrok uznesenia najvyššieho súdu, ktorým tento potvrdil uznesenie krajského súdu ako\nvecne správny.\n\n11\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré\nby naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu z 20. augusta 2014. Skutočnosť, že sťažovateľka\nsa s právnym názorom najvyššieho súdu v spojení s právnym názorom krajského súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetný právny výklad relevantných právnych predpisov aplikovaných na vec\nsťažovateľky najvyšším súdom ako odvolacím súdom v spojení s krajským súdom ako\nsúdom prvého stupňa takéto nedostatky nevykazuje.\nÚstavný súd nezistil ani také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť vysloviť\nporušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 35 ods. 3 a čl. 39 ods. 1 a 2 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\n\n3. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n\n12\n\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu a najvyššieho\nsúdu v označených konaniach ústavný súd uvádza, že účelom základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Z doterajšej judikatúry\nústavného súdu vyplýva, že ústavný súd ochranu tomuto základnému právu poskytuje len\nvtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva\nešte mohlo trvať (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05,\nII. ÚS 175/2015). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti\npred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje\nvo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (IV. ÚS 205/03,\nIV. ÚS 225/05).\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského\nsúdu v napadnutom konaní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n13\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 28/01).\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie\noznačených práv v čase, keď konania v súvislosti, s ktorými spája porušenie svojich práv\nv predmetnej veci už boli právoplatne skončené. Predmetné konania boli právoplatne\nskončené 9. septembra 2014, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až\n10. novembra 2014. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti,\nv ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu a najvyššieho súdu v označených\nkonaniach, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako celok, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júna 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3f18ea0b-eda1-448a-aed5-013d4bb4d4b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.175.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.175.2015.1"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/05 z 21. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-21", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7"}, {"guid": "ussr:42a9db5a-a96e-43f6-9a2d-1e3f55c2a8cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 204/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/03 z 14. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-14", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42a9db5a-a96e-43f6-9a2d-1e3f55c2a8cc"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:b4cd25e0-2f55-41a4-905e-694f724cb8ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/99 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "7558b77c-2000-4bfe-b46d-d682365c673d:6490fa7c-f9cd-46ce-9f13-4653ea457894", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3005200973.12", "spisova_znacka": "18Sd/446/2005", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 18Sd/446/2005 z 5. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3005200973.12"}], "citovane_v": []}