{"guid": "ussr:3977aa24-b321-447b-a440-1a6f730f15e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 463/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 463/2015 z 11. 2. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 463/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-02-11", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie potvrdzuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3977aa24-b321-447b-a440-1a6f730f15e0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2015.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 463/2015-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o návrhu\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, Kuzmányho 29, Košice,\nna preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Markušovce z 2. júna 2015\nvydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Markušovce z 2. júna 2015 vydané\nv konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone\nfunkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. v časti, v ktorej\nbola\n\nuložená pokuta nad sumu 81,76 €, z r u š u j e .\n2. Vo zvyšnej časti rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Markušovce z 2. júna\n\n2015 vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005\nZ. z. p o t v r d z u j e .\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania v sume 296,44 € (slovom\n\ndvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e obec Markušovce p o v i n n á\nzaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Matúša Lemeša, Kuzmányho 29, Košice, do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 19. júna 2015\nosobne doručený návrh\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, Kuzmányho 29,\nKošice, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Markušovce (ďalej aj\n„obecné zastupiteľstvo“) z 2. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) vydaného\nv konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone\nfunkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len\n„ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“).\nNavrhovateľ ako starosta obce Markušovce svoj návrh na preskúmanie rozhodnutia\nobecného zastupiteľstva z 2. júna 2015, ktorým mu za porušenie povinnosti vyplývajúcej\nz čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bola uložená pokuta podľa čl. 9\nods. 10 písm. a) ústavného zákona v sume 1 789 €, odôvodňuje týmito námietkami:\n-\n\nuložená finančná sankcia (pokuta) bola nesprávne vypočítaná,\n\n-\n\nuložená finančná sankcia (pokuta) je zjavne neprimeraná,\n\n-\n\nobecné zastupiteľstvo mu odňalo možnosť vyjadriť sa k veci.\nK námietke nesprávne vypočítanej finančnej sankcie (výšky pokuty) navrhovateľ\n\nuvádza, že v súlade s čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa\nmesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu\nza predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie, pričom on začal vykonávať\nverejnú funkciu až 15. decembra 2014, keď sa ujal funkcie starostu obce Markušovce. Jeho\n\n2\n\nročný príjem za rok 2014 tak predstavoval len sumu 981,06 €, keďže verejnú funkciu\nvykonával v roku 2014 len 17 dní. Navrhovateľ je preto toho názoru, že správne\nvypočítanou sumou sankcie za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu je suma 81,76 €, t. j. jedna dvanástina z jeho reálneho\nročného príjmu (981,06 €).\nV súvislosti s námietkou, že finančná sankcia (výška uloženej pokuty) je zjavne\nneprimeraná, navrhovateľ argumentuje, že napadnutým uznesením obecného zastupiteľstva\nbol porušený princíp právneho štátu, „keď sankcia vo výške mesačného platu 1789 Eur za\ndeň omeškania so splnením zákonnej povinnosti, ktorej omeškanie nemalo žiadne následky\nna ochranu verejného záujmu, je na prvý pohľad zjavne neprimeraná“.\nNavrhovateľ vo svojom návrhu nepopiera, že „až dňa 15. 1. 2015 odoslal na poštovú\nprepravu písomné oznámenie vyžadované čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu... Napriek tomu navrhovateľ považuje rozhodnutie za\nnezákonné, nepreskúmateľné a vydané v rozpore s účelom a cieľom zákona o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Navrhovateľ je presvedčený,\nže povinnosti vyplývajúce mu z ústavného zákona... si vždy riadne plnil a dôvody, pre ktoré\nmu bola uložená pokuta, nie sú porušením zákona, ani nie sú spôsobilé akýmkoľvek\nspôsobom sa dotknúť ochrany verejného záujmu a už vôbec nemôžu byť považované za\npoškodzovanie verejného záujmu.\n... Je zrejmé, že účelom tohto zákona nebolo trestať navrhovateľa za to, že písomné\noznámenie podal na poštovú prepravu o jeden deň neskôr, ale dosiahnuť to, aby verejní\nfunkcionári pravidelne predkladali písomné oznámenia... V tejto veci nebola konštatovaná\nnesprávnosť predmetného písomného oznámenia, teda jediným porušením navrhovateľa\nmalo byť to, že takéto oznámenie podal o deň neskôr. Navyše podľa nášho názoru takýto\nvýklad zákona je neprimerane tvrdý v tom, že ako je zrejmé v tejto veci, navrhovateľ sa ujal\nfunkcie dňa 15. 12. 2015 (správne má byť 15. 12. 2014, pozn.), pričom dňa 15. 1. 2015\nodoslal predmetné oznámenie. V tejto veci zákon uvádza 30-dňovú lehotu, teda\nu navrhovateľa došlo k omylu, keď 15. 1. 2015 považoval za posledný deň lehoty.“.\n\n3\n\nNavrhovateľ tiež namieta, že obecné zastupiteľstvo mu neumožnilo vyjadriť sa k veci\nv zmysle čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, pričom podľa jeho\nnázoru označené ustanovenie ústavného zákona je potrebné vykladať tak, „že aj v prípade,\nak bolo začaté z vlastnej iniciatívy (teda z vlastného podnetu) orgánu, je potrebné, aby bol\nverejný funkcionár vyzvaný na to, aby sa k veci vyjadril“. Postup obecného zastupiteľstva,\npočas ktorého nebol vyzvaný na vyjadrenie k veci, je preto podľa navrhovateľa „nutné\npovažovať za porušenie základného práva uvedeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, teda domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne\nSlovenskej republiky“.\nNa základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol\ntakto:\n„Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Markušovce zo dňa 2. 6. 2015 vydané\npodľa čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone\nfunkcií verejných funkcionárov, ktorým bola\n\n... ako starostovi obce\n\nMarkušovce uložená pokuta vo výške 1789 Eur... zrušuje.\nObec Markušovce je povinná nahradiť\n\n... trovy konania v sume\n\n296,44 Eur do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu a to na účet jeho právneho\nzástupcu.“\nII.\nĎalší priebeh konania\nÚstavný\n\nsúd\n\nnávrh\n\nnavrhovateľa\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. II. ÚS 463/2015-11 z 29. júla 2015 ho prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal stanovisko obecného\nzastupiteľstva k návrhu, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 25. septembra 2015. Obecné\nzastupiteľstvo sa vo svojom stanovisku vyjadruje k jeho námietkam o neprimeranosti\na nesprávne vypočítanej výške pokuty takto:\n\n4\n\n„Sankcia je vypočítaná podľa platu schváleného Obecným zastupiteľstvom\nUznesením č. 4/2014. Sankcia je určená podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, kde nám\nneprináleží komentovať primeranosť jej výšky. Zákon jednoznačne uvádza v článku 9, že\npokuta sa ukladá, kde obecné zastupiteľstvo nemá možnosť pokutu neuložiť alebo ju znížiť\nči zvýšiť. Navrhovateľ... sám v odôvodnení priznal, že oznámenie zaslal po lehote.“\nK námietke navrhovateľa, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k veci pred\nvydaním napadnutého rozhodnutia, obecné zastupiteľstvo vo svojom stanovisku uvádza, že\npredložený audiozáznam z rokovaní obecného zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnili 21. apríla\n2015 a 6. mája 2015 (audiozáznam tvorí prílohu stanoviska), dokazujú že „Vyjadrenie\nnavrhovateľa v zaslanom návrhu o tom, že obecné zastupiteľstvo navrhovateľovi odňalo\nmožnosť vyjadriť sa k veci je zavádzajúce a nepravdivé.“.\nObecné zastupiteľstvo vyslovuje vo svojom stanovisku tiež nesúhlas s trovami\nkonania, ktorých úhradu navrhovateľ požaduje priznať, keďže „v danom prípade ide\no predmet sporu, ktorým je sankcia vo výške 1.789 €. Z tohto dôvodu mal advokát počítať\nodmenu z uvedenej sumy, čo neurobil.“.\nÚstavný súd stanovisko obecného zastupiteľstva zaslal na vedomie a prípadné\nvyjadrenie právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ sa podaním doručeným\nústavnému súdu 12. novembra 2015 vyjadril k jednotlivým argumentom obecného\nzastupiteľstva. Vo vzťahu k argumentácii obecného zastupiteľstva týkajúcej sa jeho\nnámietky o neprimeranosti a nesprávne určenej sankcii vo svojom vyjadrení uvádza, že\n„... je na prvý pohľad zjavné, že jedna dvanástina ročných príjmov z verejnej funkcie\nnemôže predstavovať sumu 1789 Eur, ak navrhovateľ začal vykonávať funkciu 15. 12. 2014.\nSuma 1789 Eur totiž aj podľa vyjadrenia obecného zastupiteľstva predstavovala mesačný\nplat a nie jednu dvanástinu skutočných ročných príjmov z verejnej funkcie. Preto je\npotrebné, aby ústavný súd o návrhu rozhodol tak, že mu vyhovie. Obecné zastupiteľstvo\nďalej uviedlo, že mu nepatrí komentovať neprimeranosť výšky sankcie vyplývajúcej\nzo zákona. V tejto časti plne zotrvávame na návrhu, v ktorom sme poukázali na to, že\n\n5\n\nprincíp primeranosti sankcie za protiprávne konanie vychádza z Ústavy SR... rozhodnutie\nobecného zastupiteľstva porušilo princíp právneho štátu, v ktorom je obsiahnutý aj princíp\nprimeranosti sankcie za protiprávne konanie. Sankcia vo výške mesačného platu (1 789\nEur) za deň omeškania so splnením zákonnej povinnosti, ktorej omeškanie nemalo žiadne\nnásledky na ochranu verejného záujmu, je na prvý pohľad zjavne neprimeraná.“.\nNa obranu svojho tvrdenia o odňatí možnosti vyjadriť sa k veci navrhovateľ\npoukazuje na skutočnosť, že „Pri formulácii tohto návrhu bolo vychádzané z obsahu\nzápisníc, v ktorých skutočnosť, či vo veci bol navrhovateľ vyzvaný alebo nie, nie je\nzaznamenaná.“.\nK námietke obecného zastupiteľstva o nesprávnom výpočte trov konania, ktorých\núhradu navrhovateľ požaduje uhradiť, odkazuje na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 125/07 zo 4. októbra 2007, v ktorom sa posudzovala podobná otázka a úhrada trov\nkonania bola priznaná spôsobom výpočtu, ktorý vychádza zo skutočnosti, že predmet\nkonania pred ústavným súdom je nevyjadriteľný v peniazoch. Navrhovateľ si zároveň\nuplatnil úhradu trov konania za podané stanovisko, takže celková suma úhrady trov konania,\nktorých zaplatenia sa domáha, predstavuje 444,66 €.\nPo doručení vyjadrení účastníkov konania bolo uznesením ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 463/2015-28 z 2. decembra 2015 konanie o návrhu navrhovateľa prerušené,\npričom označeným uznesením bola zároveň sudcovi spravodajcovi uložená povinnosť\nvypracovať a predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych\nnázorov podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), keďže\nv súvislosti s otázkou právomoci ústavného súdu preskúmavať v rámci konania\no preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov aj správnosť výšky uloženej verejnému funkcionárovi dospel k právnym názorom,\nktoré sú odchylné od právnych názorov, na ktorých sú založené niektoré doterajšie\nporovnateľné rozhodnutia iných senátov ústavného súdu.\n\n6\n\nPlénum ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 3. februára 2016 na základe návrhu\nII. senátu ústavného súdu uznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 v súlade s § 6 zákona\no ústavnom súde prijalo k predloženej otázke toto stanovisko:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky\npokuty uloženej verejnému funkcionárovi.“\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd uznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2016\nz 3. februára 2016 prijal stanovisko k právnemu problému, ktorý tvorí podstatu\nargumentácie navrhovateľa v zmysle § 111 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení\ns § 31a zákona o ústavnom súde, odpadla prekážka, pre ktorú ústavný súd konanie vedené\npod sp. zn. II. ÚS 463/2015 prerušil, a preto v ňom aj bez návrhu pokračoval.\nIII.\nSkutkové východiská relevantné pre rozhodovanie ústavného súdu\nZ obsahu návrhu vrátane jeho príloh, ako aj z obsahu predložených listín\na audiozáznamu zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Markušovce, ktoré sa uskutočnili\n21. apríla 2015 a 6. mája 2015, týkajúcich sa konania obecného zastupiteľstva vo veci\nochrany verejného záujmu proti navrhovateľovi ústavný súd zistil tento skutkový stav\nrelevantný pre svoje rozhodnutie:\n1. Navrhovateľ sa ujal funkcie starostu obce Markušovce zložením sľubu na\nzasadnutí obecného zastupiteľstva 15. decembra 2014. Uznesením obecného zastupiteľstva\nč. 4/2014 z 15. decembra 2014 mu bol zároveň určený v súlade s § 3 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových\npomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no platových pomeroch starostov obcí“ alebo „zákon č. 253/1994 Z. z.“) plat v sume 1 789 €\nmesačne s účinnosťou od 15. decembra 2014.\n\n7\n\n2. Zo zápisnice z 3. zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Markušovce, ktoré sa\nkonalo 21. apríla 2015, vyplýva, že obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. 33/2015,\nktorým\n- zobralo na vedomie správu zo zasadnutia komisie na ochranu verejného záujmu pri\nvýkone funkcií verejných funkcionárov, ktoré sa konalo 19. marca 2015,\n- konštatovalo porušenie povinnosti navrhovateľa vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu,\n- schválilo začatie konania podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a\n- uloženie pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu vo výške 1 789 €, teda v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného\nfunkcionára (starostu obce).\n3. Navrhovateľ ako starosta obce výkon uznesenia obecného zastupiteľstva\nč. 33/2015 pozastavil podľa § 13 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Obecné zastupiteľstvo následne\nuznesenie č. 33/2015 potvrdilo na rokovaní obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 6. mája\n2015.\n4. Z audiozáznamu rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 21. apríla\n2015, vyplýva, že k návrhu uznesenia obecného zastupiteľstva č. 33/2015 sa uskutočnila\nrozprava, v rámci ktorej vystúpil so svojou obranou aj navrhovateľ tvrdiac, že si je vedomý\nnedodržania povinností, ktoré pre neho ako verejného funkcionára vyplývajú z ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu, keďže oznámenie funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov (ďalej len „písomné oznámenie“) podal až 15. januára 2015,\nzároveň však obecné zastupiteľstvo požiadal o zváženie možnosti pokutu neudeliť\ns prihliadnutím na to, že svoje povinnosti neporušil úmyselne. Z príslušnej časti\naudiozáznamu z rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo 6. mája 2015,\nvyplýva, že navrhovateľ dostal možnosť opätovne sa vyjadriť ku skutočnostiam týkajúcim\nsa nedodržania povinností vyplývajúcich z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane\n\n8\n\nverejného záujmu, ktorú využil, keď obecné zastupiteľstvo oboznámil s tvrdením, že lehota\nna splnenie povinností bola podľa jeho názoru dodržaná.\n5. Napadnutým rozhodnutím obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že navrhovateľ porušil\npovinnosť predložiť písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu v lehote 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a za\nporušenie tejto povinnosti mu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu uložilo pokutu vo výške 1 789 €.\n6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva vyplýva, že\nporušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa\nnavrhovateľ mal dopustiť tým, že hoci sa výkonu verejnej funkcie starostu obce ujal\n15. decembra 2014, lehotu 30 dní odo dňa prevzatia funkcii starostu na podanie písomného\noznámenia nedodržal, keďže písomné oznámenie podal prostredníctvom Pošty v Trnave až\n15. januára 2015.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská pre rozhodovanie ústavného súdu\nZákladné ústavnoprávne východiská pre rozhodovanie o návrhu navrhovateľa tvoria\npopri relevantnej ústavnej a zákonnej úprave právne závery vyslovené v uznesení pléna\nústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. februára 2016, ako aj právne názory vyslovené\nv doterajšej judikatúre ústavného súdu, ktoré sú aplikovateľné na vec navrhovateľa.\nPokiaľ ide o platnú právnu úpravu, na vec navrhovateľa sú v prvom rade\naplikovateľné príslušné ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu [najmä\nčl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 7 ods. 1, čl. 7 ods. 5 písm. a), čl. 9 ods. 1\npísm. b), čl. 9 ods. 2 písm. a), čl. 9 ods. 6, čl. 9 ods. 10 písm. a), čl. 9 ods. 15 a čl. 10 ods. 3],\nako aj príslušné ustanovenia zákona o ústavnom súde (§ 73a a § 73b), ktoré musí ústavný\nsúd interpretovať a aplikovať ústavne konformným spôsobom. Relevantným podkladom pre\n\n9\n\nrozhodovanie ústavného súdu sú tiež príslušné ustanovenia zákona č. 253/1994 Z. z., a to\nnajmä § 2 ods. 1, 3 a 4, ako aj § 3 ods. 2.\nPodľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento\nústavný zákon sa vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.\nPodľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár\nje na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.\nPodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár\nje povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy\ndo 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie\na) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára\ns výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,\nb) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone\nfunkcie verejného funkcionára,\nc) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch\nprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických\nosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,\nd) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie\nverejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých\nvykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného\nfunkcionára,\ne) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí\ns ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa\ntrvalého pobytu.\nVerejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej\nfunkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci\nkalendárny rok, v ktorom uvedie, aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere,\n\n10\n\nobdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú\nčinnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára.\nPodľa čl. 7 ods. 5 písm. a) prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nverejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie,\na počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci\nkalendárny rok, v ktorom uvedie... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii\nobecného zastupiteľstva.\nPodľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie\no návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva\nobecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o)\na p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.\nPodľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,\nktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho\nzistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol\nneúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil\npovinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.\nPodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní\npreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie\nustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo\nčl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa\nuvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto\nústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.\nRozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.\nPodľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa\nukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie\npovinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.\n\n11\n\nPodľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona ochrane verejného záujmu na účely tohto\nústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina\nz jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie...\nPodľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu\norgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od\ndoručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým\nbola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky\nrozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého\nrozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona.\nRozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa\nčl. 12 ods. 2.\nCitované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nzakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej\nvety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon\no ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.\nPodľa § 73a ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného\nfunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. O podaní návrhu\nplatí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.\nPodľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ\na orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov.\n\n12\n\nPodľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát\nústavného súdu na neverejnom zasadnutí.\nPodľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie\nverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím\nuznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu\nnálezom zruší.\nPodľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.\nV súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. funkcia starostu je verejná funkcia,\nktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami\npodľa osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca obce.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. starosta sa počas výkonu funkcie na účely\ntvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na\nstravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.\nPodľa § 2 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z. z. obec vo vzťahu k starostovi na účely\nuvedené v odseku 3 vystupuje ako zamestnávateľ.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. plat podľa odseku 1 patrí starostovi odo\ndňa zloženia predpísaného sľubu.\nPodľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už\nv rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie\nodchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných\nprávnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného\nsúdu.\n\n13\n\nZ citovaného § 6 zákona o ústavnom súde vyplýva, že právne záväzným\nvýchodiskom pre rozhodovanie ústavného súdu o návrhu navrhovateľa sú aj právne názory\nvyslovené v uznesení pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. februára 2016, a to\nnielen právny záver vyslovený v jeho výroku („Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní\no preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov preskúmava aj správnosť sumy pokuty uloženej verejnému funkcionárovi“), ale aj\nprávne názory vyslovené v jeho odôvodnení.\nZ výroku i odôvodnenia uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2016\nz 3. februára 2016 v prvom rade vyplýva, že predmetom konania o preskúmanie\nrozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov nie je len\nposúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými\nustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ako by mohlo vyplývať\nz doslovného výkladu § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde. V kontexte s dikciou čl. 10\nods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu („môže podať... návrh na preskúmanie\nrozhodnutia...“) a právnymi závermi, ku ktorým dospelo plénum ústavného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2016, je predmetom tohto konania komplexné preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia vrátane preskúmania správnosti výšky pokuty uloženej\ndotknutému verejnému funkcionárovi v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec označeného\nuznesenia pléna ústavného súdu považuje senát ústavného súdu rozhodujúci o návrhu\nnavrhovateľa za vhodné na tomto mieste uviesť, že vzhľadom na požiadavku komplexného\nposudzovania rozhodnutí príslušných orgánov verejnej moci podľa čl. 9 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu môže v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci byť\nz hľadiska posúdenia ústavnej udržateľnosti napadnutého rozhodnutia relevantné aj\nposúdenie postupu príslušného orgánu verejnej moci, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nV súlade s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení uznesenia pléna ústavného\nsúdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. februára 2016 ústavný súd v konaní o návrhu navrhovateľa\npovažuje za potrebné zvýrazniť, že požiadavka komplexného preskúmavania napadnutých\nrozhodnutí korešponduje materiálnemu prístupu k ochrane ústavnosti, ktorý štandardne\n\n14\n\nuplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti. Nevyhnutnosť zahrnúť do predmetu\npreskúmavania ústavného súdu aj otázku správnosti výšky uloženej pokuty v konaní podľa\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu navyše vyplýva aj z toho, že toto konanie je\njednoinštančné, t. j. také, v ktorom je vylúčené podávanie ďalších (vnútroštátnych)\nopravných prostriedkov, pričom rozhodnutie ústavného súdu je v týchto veciach konečné.\nTáto skutočnosť vyžaduje od ústavného súdu zvlášť citlivý prístup pri hodnotení\nvytýkaných nedostatkov napadnutého rozhodnutia s tým, že odmietnutie návrhu v časti\ntýkajúcej sa vytýkanej nesprávnosti rozhodnutia výboru pre nedostatok právomoci\nústavného súdu by mohlo znamenať zásah do sféry regulovanej a chránenej predpismi\nnajvyššej právnej sily, čím by mohlo dôjsť k spôsobeniu zásahu takej intenzity, ktorý by\nzakladal ich porušenie (porovnaj IV. ÚS 1/07, m. m. I. ÚS 57/07).\nUž zvýraznený materiálny prístup ústavného súdu k ochrane ústavnosti vychádza\nz jeho stabilizovanej judikatúry, v ktorej uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu,\nzaložené na interpretácii a aplikácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a tiež\ntoho, že pri riešení konkrétnych prípadov nemožno opomínať požiadavku, aby prijaté\nrozhodnutie (riešenie) bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej\nspravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 95/08). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje,\nže k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu\nzákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale\npredovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (m. m. IV. ÚS 71/2013). Zmysel a účel\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu spočíva predovšetkým v potrebe zabezpečiť\nprávny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, ktorý má\nzamedziť vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejným záujmom\nv súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne\npostavenia s ňou spojeného, na osobný prospech (m. m. I. ÚS 82/07).\nPri interpretácii a aplikácii právnych predpisov sú všetky orgány verejnej moci\npovinné uplatňovať ich ústavne konformný výklad. Ide o požiadavku, ktorú možno\nminimálne nepriamo vyvodiť aj z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\n\n15\n\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Ustanovenie čl. 152\nods. 4 ústavy má v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu v štruktúre ústavných\nnoriem charakter generálneho princípu výkladu a uplatňovania práva (porovnaj napr.\nPL. ÚS 15/98, PL. ÚS 21/08 alebo II. ÚS 148/06), pričom z jeho textu vyplýva, že sa\nvzťahuje aj na výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, t. j. aj príslušné ustanovenia\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich\nvýklad a aplikácia boli v súlade s ústavou.\nZásadu ústavne konformného výkladu a aplikácie práva uplatnil ústavný súd najprv\nv konaní o súlade právnych predpisov, keď vyslovil tento právny názor: „Keď právnu\nnormu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s ústavou\na medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 ústavy (teraz čl. 7) a druhý výklad je s nimi\nv nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány\nmajú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou“\n(PL. ÚS 15/98). Zásadu prednosti ústavne konformného výkladu ústavný súd uplatňuje aj\nv konaniach o návrhoch fyzických osôb a právnických osôb, pričom zdôrazňuje, že z tejto\nzásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód\nvýkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol\nuprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu\nústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky\norgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech\nrealizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv\na slobôd“ (II. ÚS 148/06, m. m. IV. ÚS 96/07).\nÚstavný súd konštatuje, že požiadavka materiálneho prístupu k ochrane práv\nnavrhovateľa, ako aj požiadavka ústavne konformného výkladu relevantných právnych\nnoriem je nepochybne prítomná aj pri preskúmavaní ústavnej udržateľnosti napadnutého\nrozhodnutia obecného zastupiteľstva.\n\n16\n\nV.\nPreskúmanie námietok navrhovateľa a právne závery ústavného súdu\nV nadväznosti na uvedené skutkové a ústavnoprávne východiská je úlohou ústavného\nsúdu v konaní o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmať\nnámietky navrhovateľa a posúdiť, či sú spôsobilé na to, aby na ich základe zrušil napadnuté\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva z dôvodu, že\n- konanie navrhovateľa nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu,\n- postup obecného zastupiteľstva predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia\nbol v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, alebo z dôvodu, že\n- výška pokuty uloženej navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi nebola\nvypočítaná správne.\nVychádzajúc z časti I tohto nálezu možno sumarizovať námietky navrhovateľa proti\nnapadnutému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva takto:\na) obecné zastupiteľstvo navrhovateľovi odňalo možnosť vyjadriť sa k veci, a teda\npostupovalo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu (ďalej len „prvá\nnámietka“),\nb) výška pokuty uloženej navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím obecného\nzastupiteľstva je nesprávne vypočítaná (ďalej len „druhá námietka“),\nc) výška pokuty uloženej navrhovateľovi v napadnutom rozhodnutí je zjavne\nneprimeraná (ďalej len „tretia námietka“).\nZ argumentácie obsiahnutej v návrhu (pozri časť I tohto nálezu) možno vyvodiť, že\nnavrhovateľ v zásade nenamieta, že povinnosť predložiť písomné oznámenie do 30 dní odo\ndňa, keď sa ujal funkcie starostu obce, si nesplnil včas. Na základe uvedeného ústavný súd\nkonštatuje, že z hľadiska záveru obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ konal v rozpore\ns ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, keďže si nesplnil včas povinnosť\nvyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, je napadnuté rozhodnutie z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné, t. j. z tohto pohľadu neexistuje dôvod na jeho zrušenie.\n\n17\n\nVo vzťahu k prvej námietke, podľa ktorej obecné zastupiteľstvo navrhovateľovi\nodňalo možnosť vyjadriť sa k veci, ústavný súd konštatuje, že možnosť navrhovateľa\nvyjadriť sa k veci mu garantuje čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,\npričom ide o také právo, ktoré nepochybne požíva ústavnú ochranu, keďže ho vo svojej\npodstate možno považovať za špecifický prejav základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, konkrétne práva na spravodlivý proces v konaní\no ochrane verejného záujmu, ktoré je upravené ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoje zistenia vyplývajúce\nz predloženého audiozáznamu z rokovaní obecného zastupiteľstva, podľa ktorých možno\nkonštatovať, že obecné zastupiteľstvo navrhovateľovi poskytlo primeraný priestor na\nprezentovanie svojej obrany vo vzťahu k tvrdeniam o porušení povinnosti podať písomné\noznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote 30 dní\nodo dňa ujatia sa funkcie starostu. Ústavný súd aj s prihliadnutím na stanovisko\nprezentované samotným navrhovateľom, v ktorom túto skutočnosť nepriamo potvrdil\n(vyjadrenie doručené ústavnému súdu 12. novembra 2015), dospel k záveru, že\nnavrhovateľovi nebola obecným zastupiteľstvom odňatá možnosť vyjadriť sa k veci, a preto\nvyhodnotil prvú námietku navrhovateľa ako nedôvodnú.\nV rámci svojej druhej námietky navrhovateľ tvrdí, že výška pokuta, ktorá mu bola\nuložená napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva, bola vypočítaná nesprávne.\nNavrhovateľ argumentuje s poukazom na čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu, podľa ktorého sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie\njedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej\nfunkcie, pričom on začal vykonávať verejnú funkciu až 15. decembra 2014, keď sa ujal\nfunkcie starostu obce Markušovce. Navrhovateľ tvrdí, že z dôvodu, že verejnú funkciu\nv roku 2014 vykonával len 17 dní, jeho ročný príjem za rok 2014 predstavuje sumu\n981,06 €, a preto jeho mesačným platom v zmysle označeného ustanovenia ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu je jedna dvanástina zo sumy 981,06 € (teda zo sumy\npredstavujúcej reálny ročný príjem), t. j. 81,76 €. Navrhovateľ preto zastáva názor, že\n\n18\n\nobecné zastupiteľstvo nepostupovalo v súlade s ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu, keď mu uložilo pokutu vo výške 1 789 €.\nEšte pred preskúmaním druhej námietky navrhovateľa ústavný súd v zhode\nso závermi vyjadrenými v uznesení pléna sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. februára 2016\npripomína, že sa už vo svojej doterajšej judikatúre zaoberal nesprávnym postupom\npríslušného orgánu verejnej moci konajúceho vo veci ochrany verejného záujmu pri\nurčovaní základu pre určenie pokuty, ktorý nezodpovedal príjmu verejného funkcionára za\nvýkon verejnej funkcie za predchádzajúci kalendárny rok (pozri napr. I. ÚS 82/07). Podstata\nproblému, ktorý nastolil navrhovateľ svojou námietkou o nesprávne vypočítanej výške\npokuty uloženej mu napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva, spočíva v hľadaní\nodpovede na otázku, aký je ústavne konformný výklad textu „Na účely tohto ústavného\nzákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho\nročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie...“, ktorý je\nobsiahnutý v čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ústavný súd\nv tejto súvislosti konštatuje, že ústavne konformný výklad citovanej časti čl. 9 ods. 15\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu tvorí ústavnoprávny základ pre správny,\na teda ústavne akceptovateľný výpočet výšky pokuty uloženej dotknutému verejnému\nfunkcionárovi v rozhodnutí vydanom podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona.\nPri výklade citovanej časti čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu možno očividne dospieť k dvom odlišným interpretačným záverom. Podľa prvého\nz nich sa na účely výpočtu výšky uloženej pokuty bude mesačný plat verejného funkcionára\nza predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie vypočítavať z ideálneho\nročného príjmu verejného funkcionára, t. j. takého ročného príjmu, ktorý by dotknutý\nverejný funkcionár dosiahol, ak by vykonával príslušnú verejnú funkciu celý rok a poberal\nby plat, ktorého výška bola ustanovená v súlade s dotknutými právnymi normami. Na\nzáklade citovaného textu ale možno dospieť aj k záveru, že za základ pre určenie výšky\nuloženej pokuty verejnému funkcionárovi sa nebude považovať ideálny ročný príjem\ndotknutého verejného funkcionára, ale len jeho reálny ročný príjem za výkon verejnej\n\n19\n\nfunkcie za predchádzajúci kalendárny rok, čo v prípade navrhovateľa predstavuje sumu\n981,06 €.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd zastáva názor, že pri uplatnení požiadavky\nmateriálneho prístupu k ohrane ústavnosti a tiež požiadavky ústavne konformného výkladu\nprávnych noriem a v konečnom dôsledku aj potreby zohľadňovať zmysel a účel právnych\nvzťahoch regulovaných ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu nemožno citovanú\nčasť čl. 9 ods. 15 tohto ústavného zákona vykladať v prípade, že verejný funkcionár\nnevykonával verejnú funkciu počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka\n(v okolnostiach posudzovaného prípadu len 17 dní) tak extenzívne, že by sa za mesačný plat\nverejného funkcionára na účely tohto ústavného zákona považovala jedna dvanástina z jeho\nideálneho ročného príjmu, teda ročného príjmu, ktorý by dosiahol, ak by funkciu vykonával\npo celý rok.\nV súvislosti s uvedeným právnym záverom ústavný súd nespochybňuje úmysel\nústavodarcu obligatórne spojiť s nesplnením alebo porušením povinnosti alebo obmedzení\nustanovených ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu právny následok spočívajúci\nvo forme sankcie – pokuty. Naopak, ústavný súd rešpektuje právne východisko, ktoré už\nvyslovil vo svojej doterajšej judikatúre, podľa ktorého ústavný zákon o ochrane verejného\nzáujmu ukladá povinnosti alebo obmedzenia adresované špecifickému okruhu osôb\n(verejným funkcionárom), pričom sankcie, ktoré možno v zmysle ústavného zákona uložiť\n(čl. 9 ods. 6, 8 a 10 ústavného zákona), plnia preventívno-represívny účel. Ich preventívnorepresívny účel spočíva na jednej strane v tom, aby odradil verejného funkcionára od\nneplnenia alebo porušovania povinností alebo obmedzení ustanovených ústavným zákonom\nalebo zákonom (t. j. pôsobiť preventívne), ale zároveň aj sankcionovať, resp. potrestať (t. j.\npôsobiť represívne) verejného funkcionára za dokonané nesplnenie alebo porušenie\npovinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom (m. m.\nII. ÚS 878/2014). Vychádzajúc však z prezumpcie racionálnosti ústavodarcu, ktorého\nsúčasťou je pri materiálnom prístupe k právnemu štátu aj rešpektovanie zásady primeranosti\nuplatňovania sankčných ustanovení právnych predpisov, ktorá vo svojich dôsledkoch\ngarantuje aj všeobecnú akceptovateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci ako\n\n20\n\nspravodlivých, ústavný súd zastáva názor, že v posudzovanom prípade by uprednostnenie\ntoho z dvoch do úvahy prichádzajúcich výkladov citovanej časti čl. 9 ods. 15 ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu, ktorý je v neprospech navrhovateľa, vyvolalo zjavne\nneprimerané\n\na v konečnom\n\ndôsledku\n\n(aj\n\nz pohľadu\n\nargumentácie\n\nnavrhovateľa)\n\nnespravodlivé následky.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že výklad čl. 9 ods. 15 ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu, ktorý vo veci navrhovateľa uplatnilo obecné\nzastupiteľstvo, neprimerane preferuje represívny účel sankcie za porušenie povinností\nvyplývajúcich z tohto ústavného zákona, a preto ho považuje z ústavného hľadiska za\nneudržateľný. Ústavný súd, majúc na zreteli svoju nezastupiteľnú funkciu orgánu verejnej\nmoci, ktorý s konečnou platnosťou rozhoduje v opravnom konaní o správnosti, a tým aj\nústavnej akceptovateľnosti rozhodnutí vydaných podľa ústavného zákona ochrane verejného\nzáujmu, konštatuje, že v posudzovanom prípade malo obecné zastupiteľstvo pri ukladaní\npokuty uplatniť ústavne konformný výklad čl. 9 ods. 15 tohto ústavného zákona, ktorý\nspočíva v tom, že za základ pre výpočet výšky pokuty sa bude považovať reálny príjem\nnavrhovateľa za výkon funkcie starostu v predchádzajúcom kalendárnom roku, t. j.\n981,06 €. Za týchto okolností jedna dvanástina (reálneho) ročného príjmu navrhovateľa za\nvýkon funkcie starostu predstavuje sumu 81,76 €, čo je zároveň aj suma, v ktorej mu mala\nbyť uložená pokuta za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že druhá námietka navrhovateľa je\nopodstatnená, pričom tento právny záver zakladá aj dôvod na zrušenie tej časti napadnutého\nrozhodnutia, v ktorej je v nesúlade s požiadavkou ústavne konformného výkladu\npríslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.\nV rámci tretej námietky navrhovateľ vyslovuje názor, že sankcia uložená obecným\nzastupiteľstvom je zjavne neprimeraná, keďže splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z čl. 7\nods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu omeškal len o jeden deň.\n\n21\n\nÚstavný súd v nadväznosti na argumentáciu navrhovateľa poukazuje na text\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý neumožňuje orgánu, ktorý rozhoduje\no uložení sankcie (v prípade navrhovateľa obecnému zastupiteľstvu), a ani orgánu, ktorý\nrozhoduje o opravnom prostriedku navrhovateľa (ústavný súd), zohľadniť pri svojom\nrozhodovaní konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu a primerane znížiť výšku pokuty\nvymedzenú v čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nz dôvodu, že uloženú povinnosť si dodatočne splnil (hoci aj hneď v deň, ktorý\nbezprostredne nasleduje po uplynutí dňa, v ktorý sa táto povinnosť mala splniť). V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje aj na právny záver, ktorý už vyslovil vo svojej doterajšej\njudikatúre, podľa ktorého je ústavný súd taktiež viazaný ústavou (čl. 2 ods. 2 ústavy), a teda\nnemá vo vzťahu k uloženej sankcii moderačné oprávnenie, a preto rovnako ako obecné\nzastupiteľstvo nemôže právne relevantným spôsobom rozlišovať medzi závažným a menej\nzávažným porušením povinností vyplývajúcich pre verejného funkcionára z ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu, a v nadväznosti na to prípadne znížiť pokutu, ktorá sa\njaví ako neprimerane vysoká. Rovnako tak ústavný súd nemôže pripísať na ťarchu obecného\nzastupiteľstva, že príslušné ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\ninterpretoval a aplikoval doslovne „pokuta sa ukladá“ (čl. 9 ods. 10 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu), a nie contra legem „pokutu možno uložiť“ (k tomu pozri\nm. m. IV. ÚS 69/2012). Z uvedených dôvodov ústavný súd tretiu námietku navrhovateľa\nvyhodnocuje ako nedôvodnú, zároveň však ale podotýka, že akceptácia jeho druhej\nnámietky a predovšetkým jej právne dôsledky (bod 1 výroku tohto nálezu) do značnej miery\nzohľadňujú aj jeho argumentáciu o zjavne neprimeranej výške uloženej pokuty.\nSumarizujúc dosiaľ uvedené závery, ústavný súd v súlade s právomocou\nvyplývajúcou mu z čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a § 73b\nods. 3 zákona o ústavnom súde napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva v časti,\nv ktorej bola navrhovateľovi uložená pokuta nad sumu 81,76 €, zrušil (bod 1 výroku tohto\nnálezu) a vo zvyšnej časti ho potvrdil (bod 2 výroku tohto nálezu).\n\n22\n\nNapokon ústavný súd rozhodol v súlade s § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako aj\nsvojou doterajšou judikatúrou aj o tej časti návrhu navrhovateľa, ktorou sa domáhal úhrady\ntrov konania v sume 444,66 € ako odmeny za tri úkony právnej služby.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá\nbola 839 €. Z toho 1/6 výpočtového základu za jeden úkon právnej služby pri zastupovaní\npred ústavným súdom v roku 2015 predstavuje sumu 139,83 € [§ 11 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“)].\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie návrhu) v súlade s § 1 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky v sume\n279,64 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje\ncelkovú sumu 296,44 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nZa podanie navrhovateľa doručené 12. novembra 2015 vzhľadom na jeho obsah, ako\naj vzhľadom skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní pred ústavný súdom len čiastočne\núspešný, pričom navyše v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže,\nale nemusí úhradu trov konania priznať, a to úplne alebo sčasti, ústavný súd úhradu\nnepriznal.\nPokiaľ obecné zastupiteľstvo argumentovalo nesprávnosťou výpočtu úhrady trov\nkonania tak, ako ju predložil právny zástupca navrhovateľa v návrhu, ústavný súd\npoznamenáva, že tá je správna. Pri výpočte základnej sadzby za jeden úkon právnej služby\nvykonaný advokátom pri zastupovaní pred ústavným súdom platí, že základná sadzba\n\n23\n\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu\nvo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť\npeniazmi; v ostatných prípadoch sa základná sadzba tarifnej odmeny určí podľa § 10 (§ 11\nods. 3 vyhlášky). V danej veci bolo predmetom konania pred ústavným súdom rozhodnutie\norgánu samosprávy o uložení sankcie. Nešlo teda o konanie, predmetom ktorého by bola\nvýška peňažného plnenia alebo cena práva (hodnota pohľadávky, hodnota záväzku ani\nhodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa viedol spor alebo ktorej vydanie by bolo predmetom\nsporu), ktorých sa právna služba týka.\nPretože obecné zastupiteľstvo ako účastník tohto konania je zastupiteľským orgánom\nobce, bola ústavným súdom uložená povinnosť nahradiť trovy navrhovateľa obci, ktorá\ndisponuje právnou subjektivitou. Obec je priznanú úhradu trov konania povinná zaplatiť na\núčet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2016\n\n24", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "obec-obecné zastupiteľstvo", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie-prerušenie", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku", "pokuta-uloženie", "verejný záujem, spoločenský záujem", "verejná funkcia"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f21e3964-9b6d-4bcf-bb5d-e679dadddade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:43680f0c-1357-492f-a47b-33df9eb5dd52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 878/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 878/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:bbd8f7e9-ebcf-462f-971b-c257a8582ae7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 125/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 125/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd8f7e9-ebcf-462f-971b-c257a8582ae7"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b54cd2f8-a3c6-4d26-bc75-3ab1e0da6d68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.3.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 3/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/2019 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.3.2019.1"}, {"guid": "ussr:44035dfb-32d2-47fc-8b7b-27787fe89c42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.271.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 271/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 271/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.271.2017.1"}, {"guid": "ussr:56dfa824-393c-49ca-88ea-ff4276cd0319", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.51.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2017 z 25. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.51.2017.1"}, {"guid": "ussr:f21e3964-9b6d-4bcf-bb5d-e679dadddade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1"}, {"guid": "4b8de6c8-df12-4d18-bacb-e3c78cd7b4fd:19e53aaf-1300-4172-b11e-15caf4619cdd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200638.1", "spisova_znacka": "3Svk/17/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/17/2025 z 14. 7. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200638.1"}, {"guid": "7281925e-c569-4f12-ac16-f36cd241e684:8a8b7d74-cc72-49ab-9fd5-b8ea518a3500", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200638.2", "spisova_znacka": "BA-5S/87/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/87/2021 z 12. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200638.2"}]}