{"guid": "ussr:523a3fd5-9f19-4997-a29d-d2e4f2cb2994", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.45.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2016 z 21. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 45/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.45.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-01-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/523a3fd5-9f19-4997-a29d-d2e4f2cb2994", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.45.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.45.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.45.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 45/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\nzastúpeného advokátom JUDr. Jiřím Martausom, Ulica 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Tpo 1012/2014 a jeho uznesením z 8. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím\n\nMartausom, Ulica 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 1012/2014 a jeho uznesením z 8. januára 2015 (ďalej\naj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre podozrenie\nzo spáchania prečinu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového\nvozidla podľa § 220 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného zákona, zločinu podielníctva podľa\n§ 231 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) a b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c)\nTrestného zákona, ako aj zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 a 3 písm. b) a c) Trestného\nzákona a iné.\nSťažovateľ bol z uvedenej trestnej činnosti obvinený uzneseniami Prezídia\nPolicajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky,\nexpozitúry Východ, ČVS: PPZ-91/NKA-PZ-VY-2012 zo 4. apríla 2014 (ďalej aj „prvé\nobvinenie“) a z 25. novembra 2014 (ďalej aj „druhé obvinenie“, spolu len „uznesenia\nvyšetrovateľa“).\nSťažovateľ je stíhaný väzobne, pričom do väzby bol vzatý uznesením sudcu pre\nprípravné konanie Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 130/2014\nz 5. apríla 2014 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku; väzba mu\nzačala plynúť 3. apríla 2014 o 6.18 h.\nOkresný súd rozhodoval o predĺžení lehoty trvania väzby po prvýkrát uznesením\nsp. zn. 0 Tp 130/2014 z 10. októbra 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.\n6 Tpo 1004/2014 z 21. októbra 2014, ktorým bola lehota trvania väzby právoplatne\npredĺžená do 3. februára 2015.\n\n2\n\nDňa 1. decembra 2014 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove návrh na\npredĺženie lehoty väzby sťažovateľa v prípravnom konaní, a to do 3. júla 2015,\ns odôvodnením, že pre obťažnosť veci nebolo možné skončiť trestné stíhanie, pričom\nvo svojom návrhu vymenoval vyšetrovacie úkony, ktoré je v trestnej veci sťažovateľa ešte\npotrebné vykonať na účely náležitého zistenia skutkového stavu.\nOkresný súd nariadil výsluch sťažovateľa na účely prerokovania návrhu prokurátora\nna predĺženie lehoty väzby na 18. december 2014. Počas výsluchu sťažovateľ požiadal\no prepustenie z väzby na slobodu.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014 zamietol žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 72 ods. 1 písm. d) Trestného\nporiadku pri zachovaní dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\npredĺžil jeho väzbu v prípravnom konaní do 3. mája 2015. V označenom uznesení\nokresného súdu sa okrem iného uvádza:\n„Dňa 01. 12. 2014 bol na Okresný súd Poprad podaný návrh Krajskej prokuratúry\nPrešov pod sp. zn. Kv 35/12/7700 na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní\nobvineného do 03. 07. 2015. Návrh odôvodnil tým, že počas doterajšieho plynutia\npredĺženej lehoty väzby boli vykonané vyšetrovacie úkony, pričom k veci boli vypočutí\nsvedkovia\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n.\nUznesením vyšetrovateľa expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky\nNAKA PPZ pod sp. zn. ČVS: PPZ-91/NKA-PZ-VY-2012 z 25. 11. 2014 bolo podľa § 206\nods. 1, ods. 5 Trestného poriadku vznesené obvinenie\n\na\n\nza zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b),\nods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona,\nprečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220\nods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a\niné, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\nNa určenie hodnoty autodielov uvedené vo výrokovej časti uznesenia o vznesení\nobvinenia zo dňa 25. 11. 2014 bol pribratý znalec z odboru cestná doprava.\n\n3\n\nDo trestného konania bol opätovne pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ\nSlovenská Ľupča na zistenie dielov s identifikačnými údajmi, za účelom preverenia, či\nv týchto motorových vozidlách sú namontované diely z kradnutých vozidiel. Znalecké\nskúmanie ešte nie je ukončené.\nOZPČ - Stred Banská Bystrica ukončila spracovanie videozáznamu z realizácie\núkonu podľa § 114 Trestného poriadku a videozáznam predložilo na troch\nveľkopamäťových harddiskoch. V súčasnej dobe prebieha spracovanie týchto záznamov.\nU obvineného\n\nbol nájdený skúter Womoto, ktorý bol odcudzený\n\nv Poľsku a ďalšie autodiely z odcudzených motorových vozidiel v Poľsku. Vyšetrovateľ\nspracoval žiadosť o realizáciu dožiadania o právnu pomoc do Poľskej republiky.\nZároveň v návrhu na predĺženie väzby poukázal, že je potrebné:\n- vypočuť obvineného\n\na obvineného\n\nku skutkom,\n\nktoré sa im kladú za vinu v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 25. 11. 2014,\n- ukončiť znalecké skúmanie z odboru elektrotechnika, pričom samotný znalec\npožiadal o predĺženie lehoty na ukončenie znaleckého skúmania a skracovanie znaleckého\nposudku z dôvodu náročnosti a rozsiahlosti znaleckého skúmania. Žiadosti bolo vyhovené\na určený bol termín do 31. 1. 2015,\n- ukončiť znalecké skúmanie z odboru kriminalistiky, preveriť zistené skutočnosti\nu dovozcov motorových vozidiel za účelom zistenia, či v motorových vozidlách sú diely\nz kradnutých vozidiel,\n- pokračovať vo vypočúvaní svedkov, ktorí vyplývajú z vyšetrovacieho spisu\na k ďalším skutkom svedkov, ktorých sa nepodarilo predvolať, resp. sú v zahraničí,\n- pokračovať vo vypočúvaní svedkov, ktorí figurujú ako splnomocnitelia na úkony na\nODI na bianko splnomocneniach zaistených u\n\n, za účelom zistenia za akých\n\nokolnosti podpisovali tieto splnomocnenia,\n- vypočuť ako svedkov majiteľov zaistených vozidiel k okolnostiam nadobudnutia\ntýchto vozidiel a k záverom znaleckého skúmania, k zisteným skutočnostiam o ich vozidlách,\n- vyhodnotiť výsledky dožiadania o právnu pomoc z Poľskej republiky, kde\npredpoklad doručenia krajskej prokuratúre je v mesiaci február 2015.\nK dôvodu väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že ten trvá\nnaďalej, keďže je dôvodná obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, čo\n\n4\n\nvyplýva zo spôsobu páchania trestného činu, ktorý páchal dlhodobo, vo veľkom rozsahu,\nčím si takto zadovažoval finančné prostriedky na svoju obživu. Obvinený takéto príjmy\nz trestnej činnosti legalizoval, aby zakryl ich pôvod, odcudzené vozidlá prihlasoval na iné\nosoby, resp. vozidlá s odcudzenými autodielmi predával na základe inzerátov.\nSudca pre prípravné konanie nariadil výsluch obvineného na deň 18. 12. 2014,\nupovedomil o výsluchu obhajcov obvineného, s doručením návrhu na predĺženie väzby\nv prípravnom konaní.“\nV ďalšej časti uznesenia sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014 okresný súd\nartikuluje vyjadrenia strán trestného konania k návrhu na predĺženie väzby, pričom v tejto\nsúvislosti uvádza:\n„K podanému návrhu obvinený pri výsluchu uviedol, že opätovný návrh Krajskej\nprokuratúry na predĺženie väzby je nedôvodný, neopodstatnený. Poukázal na skutočnosť, že\nprokurátor vo svojom návrhu sa nedostatočne vysporiadal s právnymi dôvodmi väzby. Má\nza to, že nové obvinenie je vykonštruované, úmyselne, aby bol dôvod opätovne žiadať\npredĺženie väzby. Doba 11 mesiacov, počas ktorej je vo väzbe je dostatočná, aby boli\nvykonané všetky úkony v prípravnom konaní. Poukázal na to, že predĺženie väzby by bolo\nv jeho prípade nedôvodné, a tým by boli porušené jeho základné práva. ...\nPrítomný pri rozhodovaní o návrhu na predĺženie väzby obhajca JUDr. Martaus\nk návrhu prokurátora uviedol, že tento žiada zamietnuť v celom rozsahu, keďže nie sú v ňom\nuvedené nové skutočnosti, s ktorými sa súd nezaoberal pri poslednom predĺžení lehoty\nväzby obvineného.\nZároveň, tak ako uviedol obvinený žiada, aby bol prepustený z väzby, nakoľko táto je\npochybná z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní nepochybne nepostupovali v zmysle\n§ 206 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko obvinenému neboli bez meškania vznášané\nobvinenia a celý prípad pôsobí dojmom, že k vznášaniu obvinení došlo bez meškania.\nPoukázal na skutočnosť, že ide o vznesené obvinenia za skutku a údajnú legalizáciu vecí,\nktoré boli zaistené už pred tromi rokmi pri prehliadkach iných priestorov v máji 2011.\nPoukázal na skutočnosť, že nie je možné, aby orgány činné v trestnom konaní v roku 2011,\nhoci mali informácie o údajnej trestnej činnosti obvineného, tohto nechali pod svojim\n\n5\n\ndohľadom 3 roky páchať nimi tvrdenú údajnú trestnú činnosť. Má za to, že pri dodržaní\nzákona obvinený musí byť bezodkladne prepustený z väzby na slobodu.\nProkurátor vo svojom záverečnom stanovisku uviedol, že odmieta akékoľvek účelové\npostupy zo strany orgánov činných v trestnom konaní v tejto trestnej veci. K uzneseniu\no vznesení obvinenia zo dňa 25. 11. 2014 uviedol, že popísané skutky, ako aj ich právna\nkvalifikácia a ďalšie okolnosti nutné pre naplnenia ďalších dôvodov vznesenia obvinenia sú\nvýsledkom doterajšieho vyšetrovania, kedy bolo potrebné spracovať znalecké posudky\nk jednotlivým veciam zaisteným v trestnom konaní a nadväzne sa k týmto skutkom vykonáva\nďalšie vyšetrovanie, akým je napr. aj dožiadanie o právnu pomoc zo dňa 10. 12. 2014 do\nPoľskej republiky. Aj z takého dôvodu nebolo možné vzniesť obvinenie naraz, v rovnakom\nčase pri zadržaní obvineného za všetky skutky. Uviedol, že orgány činné v trestnom konaní\nvyhodnocujú dôkazy zadovážené v rokoch 2011 - 2014, pritom v roku 2011 boli vedené\nkonania miestne a vecne príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní v okrese Liptovský\nMikuláš, pričom toto konanie je vedené vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry PPZ\na je rozdielna aj v tomto smere dozorujúca prokuratúra. Trestná vec bola začatá v roku\n2012, kedy bola trestná činnosť obvineného dokumentovaná utajovanými prostriedkami,\nako je odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, sledovanie osôb a vecí,\npredstieraný prevod a pod., pričom boli postupne zadovažované dôkazy tak, aby bola buď\npreukázaná dôvodnosť vznesenia obvinenia, alebo rozhodnuté inak.\nPokiaľ ide o dobu trvania prípravného konania, považuje ju za primeranú rozsahu\nskutočností, ktoré sú predmetom dokazovania ...\nPokiaľ ide o dožiadanú právnu pomoc z Poľskej republiky, túto je možné očakávať\nnajskôr v mesiaci február 2015...“\nV záverečnej časti uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra\n2014 sa najmä uvádza:\n„Sudca pre prípravné konanie oboznámil sa so spisovým materiálom sp. zn.\n0 Tp/130/2014, vypočul obvineného, prokurátora, obhajcu obvineného a dospel k záveru, že\nžiadosť o prepustenie z väzby obvineného zamietol a návrhu prokurátora na predĺženie\nväzby obvineného vyhovel z časti, t. j. v rozsahu 3 mesiacov, na rozdiel od požadovaných 5.\n\n6\n\nObvinený pri svojom výsluchu vo svojom pripravenom písomnom prednese, ktorý\nprečítal žiadal, aby bol z väzby prepustený na slobodu a zároveň, aby nevyhovel návrhu\nprokurátora o predĺženie väzby. V tomto smere aj prednes obhajcu obvineného obsahoval\nžiadosť o prepustenie z väzby obvineného na slobodu a taktiež nevyhovieť návrhu\nprokurátora na predĺženie lehoty väzby.\nV tomto smere treba poukázať predovšetkým na skutočnosť, že väzobný dôvod\nšpecifikovaný v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obvineného naďalej trvá, tak ako\nuž bolo podrobne rozvádzané aj v doterajších väzobných rozhodnutiach. Väzobný dôvod\nspočívajúci v prevencii, ako aj dosiahnutie účelu trestného konania je potrebné vykladať aj\ncez hmotnoprávne ustanovenia Trestného zákona, ktorého podstatou je o. i. aj zabezpečenie\nochrany spoločnosti spočívajúce zabrániť páchanie trestnej činnosti páchateľmi. Nemožno\nsa stotožniť s tvrdením obhajcu obvineného, aby v predmetnej trestnej veci bola tu\npochybnosť tohto dôvodu spočívajúca v tom, že orgány činné v trestnom konaní\nnepostupovali v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku, keďže títo mali voči obvinenému\ns omeškaním vznášať obvinenia.\nDôvodnosť trestného stíhania obvineného potvrdzujú doposiaľ vypočutí svedkovia,\ntaktiež sú to výsledky odpočúvania a záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115\nods. 1 Trestného poriadku, ako aj skutočnosť, že výsledky z vykonaných domových\nprehliadok, ako aj prehliadok iných priestorov, tak u obvineného, ako aj u ďalších osôb\nnasvedčujú jeho dôvodnosť. Taktiež naďalej existuje dôvodná obava, že v prípade\nprepustenia obvineného na slobodu bude tento pokračovať v páchaní trestnej činnosti, čo je\nzrejmé predovšetkým zo spôsobu jej páchania s tým, že malo ísť o dlhodobú trestnú činnosť\nvo veľkom rozsahu, ktorá mala slúžiť na zadováženie finančných prostriedkov pre vlastnú\npotrebu.\nNávrh prokurátora na dôvodnosť predĺženia väzby odôvodňuje na skutočnosť\nsúvisiacu s tým, že obvinenému\nspoluobvinenému\n\nbolo vznesené ďalšie obvinenie, ako aj\nza zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa\n\n§ 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c)\nTrestného zákona a iné. Taktiež skutočnosť, že je potrebné ukončiť znalecké skúmanie,\npričom znalec pre náročnosť a rozsiahlosť znaleckého skúmania požiadal sám o predĺženie\nlehoty, pričom mu bolo vyhovené s termínom do 31. 01. 2015. Nie nepodstatnou je aj\n\n7\n\nskutočnosť v rámci prípravného konania vychádzať z výsledkov dožiadania o právnu pomoc\nz Poľskej republiky, ktorá by mala byť doručená prokuratúre v mesiaci február 2015.\nVýpočet ďalších úkonov súvisiacich s prípravným konaním... viedli sudcu pre prípravné\nkonanie k čiastočnému vyhoveniu návrhu na predĺženie väzby, ktorý žiadal o 5 mesiacov,\navšak je potrebné zastávať aj prednesy obvineného a obhajoby, ako aj zákonnú požiadavku\nurýchleného vybavovania väzobných vecí, že primeranou dobou predĺženia väzby\nobvineného v prípravnom konaní bude postačovať ďalšie 3 mesiace od skončenia väzby už\npredĺženej do 03. 02. 2015 do 03. 05. 2015. V tomto smere nebolo zistené žiadne konanie\norgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní tak, aby boli pochybnosti o tom, že\nv už predĺženej dobe by títo boli nečinní ... je teda namieste, aby o objektívnom posúdení\nsudca pre prípravné konanie vyhovel aspoň z časti návrhu prokurátora na predĺženie väzby\nv lehote troch mesiacov, oproti požadovaným piatim mesiacom.“\nProti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014\no predĺžení väzby ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť sťažovateľ aj prokurátor.\nSťažovateľ osobne, ako aj prostredníctvom obhajcu odôvodnil svoju sťažnosť najmä tým, že\nobvinenia mu mali byť vznesené v rozpore s § 206 ods. 1 a § 2 ods. 1 Trestného poriadku,\nkeďže k ich vzneseniu nedošlo bez meškania po zistení skutočností, ktoré by to\nodôvodňovali, keďže podkladom pre obvinenie sťažovateľa (pokiaľ ide o prvé obvinenie zo\n4. apríla 2014) boli dôkazy získané pri prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej\norgánmi činnými v trestnom konaní ešte 31. mája 2011 a podkladom pre obvinenie\nsťažovateľa (pokiaľ ide o druhé obvinenie z 25. novembra 2014) boli dôkazy získané pri\nprehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej orgánmi činnými v trestnom konaní 3.\napríla 2014. Sťažovateľ argumentuje, že vznesenie obvinenia sťažovateľovi po troch rokoch\n(v prípade prvého obvinenia), resp. po 8 mesiacoch (v prípade druhého obvinenia) od\nzistenia podstatných skutočností nemožno kvalifikovať ako také, ktoré by boli vznesené\n„bez meškania“ (§ 206 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku). Sťažovateľ tiež namietal, že\ndôvody uvádzané prokurátorom v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby sú len\nopakovaním skôr uvádzaných dôvodov, z ktorých bolo trvanie jeho väzby predlžované\nv období do 3. februára 2015.\n\n8\n\nDňa 9. januára 2015 bolo obhajcovi sťažovateľa doručené odôvodnenie sťažnosti\nprokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014\nso sprievodným listom krajského súdu z 5. januára 2015, pričom sťažovateľovi bolo\nodôvodnenie sťažnosti prokurátora doručené už 7. januára 2015. Obhajca sťažovateľa sa\nk odôvodneniu sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu 0 Tp 130/2014\nz 18. decembra 2014 vyjadril vo svojom podaní z 12. januára 2015.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 1012/2014 z 8. januára 2015 bolo\nsťažnosťami napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené vo výroku, ktorým bola\npredĺžená väzba sťažovateľa, pričom krajský súd ju predĺžil do 3. júna 2015. Sťažnosť\npodanú sťažovateľom krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nnapadnutým uznesením zamietol.\nV napadnutom uznesení krajského súdu sa okrem iného uvádza:\n„V posudzovanej veci rozhodne nejde o vec jednoduchú. Naopak, vzhľadom na\nrozsah trestnej činnosti aj dobu, po ktorú táto mala byť páchaná, ide o vec, v ktorej sa pre\nnáležité zistenie skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje dokazovanie\nrozsiahle a tým aj časovo náročné. Veď len napríklad k množstvu autodielov, ktoré boli\nnájdené pri prehliadkach, bolo potrebné vykonať lustrovanie v evidenciách Policajného\nzboru, v prípade zistenia, že pochádzajú z trestnej činnosti, podrobiť ich znaleckému\nskúmaniu znalcami z odboru kriminalistiky, ale vykonať aj ďalšie znalecké dokazovanie, či\nuž z elektrotechniky, alebo na hodnotu uvedených vecí. Potreba dokazovania samozrejme\nvyplýva aj vo vzťahu k ďalším veciam, ktoré boli pri prehliadkach zistené ...\nDokazovanie vo veci prebieha plynulo a prieťahy subjektívneho charakteru ani\nkrajský súd nezistil.\nNapriek uvedenému však prípravné konanie ani podľa názoru krajského súdu nebude\nmožné do lehoty, na ktorú už raz väzba obvineného v prípravnom konaní predĺžená bola,\nobjektívne ukončiť. Je pravdou to, čo sa v sťažnostiach obvineného namieta, že krajský súd\nvo svojom poslednom rozhodnutí, keď rozhodoval o sťažnosti obvineného proti uzneseniu\nsudcu pre prípravné konanie, ktorým predĺžil lehotu trvania väzby do 3. 2. 2015 uviedol, že\nvzhľadom na doterajšiu dĺžku konania a procesnú činnosť orgánov činných v trestnom\n\n9\n\nkonaní považuje predĺženie lehoty u obvineného o 3 mesiace za dostatočné na vykonanie\npotrebných úkonov, je však zrejmé, že tento svoj záver robil vzhľadom na stav a potrebu\ndokazovania, aká sa javila byť potrebné v čase, keď vo veci rozhodoval.\nTo však neznamená, že potreba vykonania aj ďalších dôkazov, vykonanie ktorých by\nsi mohlo vyžadovať čas nad uvedenú dobu, sa nemohla neskôr objaviť.\nZ ust. § 76 Tr. por. nepochybne plynie, že až do doby, než je vyčerpaný celkový\nzákonný limit (v danom prípade je to v zmysle ust. § 76 ods. 7 písm. b/ Tr. por. pre\nprípravné konanie 19 mesiacov), môže byť väzba predlžovaná aj viackrát. Samozrejme, že\nje vždy potrebné skúmať základnú zásadu, teda trvanie väzby len po nevyhnutný čas...\nV záujme obvineného je, aby väzba nebola predĺžená ihneď na maximálnu zákonom\nprípustnú lehotu, ale aby ak sa dodatočne ukáže, že doba, na ktorú bola predĺžená, nestačí,\nje lepšie ju znova predĺžiť.\nTakáto situácia nastala podľa názoru krajského súdu aj v danom prípade, keďže od\ndoby, čo bolo predtým rozhodnuté o predĺžení lehoty väzby, došlo dňa 25. 11. 2014\nk vzneseniu obvinenia tak\n\n(aj keď je pravdou, že vo vzťahu k nemu bolo\n\nuž vzhľadom na vykonanú domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov\ndňa 3. 4. 2014 možnosťou rozšírenia obvinenia dôvodené), ale aj\n\n...\n\nAni v súvislosti s touto časťou trestného stíhania podľa názoru krajského súdu\nnedochádzalo ani nedochádza k prieťahom v konaní a už vôbec nie je možné sa stotožniť\ns tvrdením, že by sa tak malo diať účelovo. Je nepochybne (keďže na rozdiel od tvrdenia\nuvádzaného v sťažnosti sa v princípe nevychádza z toho, že všetky autodiely a súčasti\nmotorových vozidiel, ktoré boli pri prehliadkach nájdené, automaticky pochádzajú\nz krádeže), že bolo potrebné najprv uvedené diely preveriť, podrobiť skúmaniu, zistiť\nidentifikačné znaky... Mimo toho však boli napríklad zistené aj autodiely, ktoré\nnepochádzajú z odcudzených motorových vozidiel, ale vozidiel, ktoré sú v prevádzke,\nz uvedeného dôvodu preto bolo zaistených 8 motorových vozidiel a tie bude potrebné\npodrobiť skúmaniu ... Z uvedeného je zrejmé, že... môže zákonite vyvstať potreba vykonania\ndôkazov nových, potrebných na náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom\nna rozhodnutie.\nVzhľadom na uvedené a už teraz známu potrebu vykonania dôkazov, ktorá je\nv návrhu prokurátora špecifikovaná... nebude možné pre obtiažnosť veci v lehote, na ktorú\n\n10\n\nbola väzba u obvineného predĺžená, skončiť a konštatovať je potrebné i to, že vzhľadom na\nskutočnosti, ktoré odôvodňujú konkrétnu obavu z pokračovania v trestnej činnosti u obv.\nprepustením obvineného z väzby na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo\npodstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, ktorým je v zmysle ust. § 1 zák.\nč. 301/2005 Z. z. náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov.\nKrajský súd sa teda stotožnil aj so záverom sudcu pre prípravné konanie v tom\nsmere, že v danom prípade sú splnené podmienky a je potreba lehotu väzby u obv.\npredĺžiť.\nRozsah dokazovania v tejto trestnej veci... a preto krajský súd v tejto časti napadnuté\nuznesenie zrušil a následne sám vo veci rozhodol tak, že lehotu trvania väzby u obv.\npredĺžil do 3. 6. 2015.“\nSťažovateľ namieta, že krajský súd v napadnutom uznesení neskúmal dôsledne\nformálne (procesné) podmienky prípustnosti väzby, ale sústredil sa predovšetkým na\nskúmanie materiálnych dôvodov väzby. V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na to, že\nkrajský súd sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou o porušení zákonného príkazu\nvzniesť obvinenie bez meškania od zistenia relevantných skutočností odôvodňujúcich záver,\nže trestný čin spáchala konkrétna osobou. Sťažovateľ v tejto súvislosti argumentuje, že\n«Úkon vznesenia obvinenia obvinenému zároveň už od začiatku trestného stíhania\numožňuje, aby vedel z čoho konkrétne je obvinený a mohol sa účinne obhajovať a zároveň\nznemožňuje orgánom činným v trestnom konaní, aby sa vyšetrovacie úkony uskutočňovali\n„poza chrbát obhajcu“, a to prípadne aj aké, ktoré v budúcnosti nemôžu byť z rôznych\ndôvodov opakované.».\nSťažovateľ tiež namieta postup krajského súdu, ktorý predchádzal vydaniu\nnapadnutého uznesenia, keďže mu bolo odôvodnenie sťažnosti prokurátora doručené\n7. januára 2015, resp. jeho obhajcovi až 9. januára 2015, pričom zároveň mu krajský súd\numožnil vyjadriť sa k sťažnosti prokurátora, ale krajský súd o sťažnostiach rozhodol už\n8. januára 2015, t. j. neposkytol mu reálnu možnosť reagovať na argumentáciu prokurátora\nuvedenú v odôvodnení jeho sťažnosti.\n\n11\n\nNa základe námietok uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Prešove postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 1012/2014\npred vydaním uznesenia č. k. 1 Tpo 1012/2014-269 zo dňa 08. 01. 2015, porušil základné\nprávo sťažovateľa\n\n... na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 1,\n\nods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo\nna osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1 Tpo 1012/2014-269 zo dňa 08. 01. 2015,\nporušil základné právo sťažovateľa\n\n... na slobodu a bezpečnosť zaručené\n\nv čl. 5 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Tpo 1012/2014-269 zrušuje.\n4. Obvineného\n5. Sťažovateľovi\n\n... prepúšťa z väzby na slobodu.\n... priznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\nvo výške 3333,- eur (slovom: tritisíc tristotridsaťtri eur).\n6. Sťažovateľovi\n\n... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 296,44 eur (slovom: dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú je\nKrajský súd v Prešove povinný zaplatiť jeho advokátovi JUDr. Jiřímu Martausovi...“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n\n12\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1 a 2\nústavy, ako aj práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd zameral na posúdenie, či ju\nnemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou\njudikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\n\n13\n\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\n\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom:\na) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila\nrozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie\npovinnosti ustanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;\nd) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia\npred príslušný orgán;\ne) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne\nchorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie\nalebo vydanie.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\n14\n\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nZo sťažnosti vyplýva, že za kľúčovú námietku smerujúcu proti napadnutému\nuzneseniu možno považovať tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal\ns jeho sťažnostnou námietkou, podľa ktorej mu v rozpore so zákonom boli vznesené\nobvinenia po uplynutí značného času od okamihu, kedy sa orgány činné v trestnom konaní\ndozvedeli o skutočnostiach zakladajúcich dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu\na získali o nich dôkazy (prehliadka iných priestorov a pozemkov vykonaná orgánmi\nčinnými v trestnom konaní 31. mája 2011 a prehliadka iných priestorov a pozemkov\nvykonaná orgánmi činnými v trestnom konaní 3. apríla 2014). V prípade prvého obvinenia\nmalo dôjsť k vzneseniu obvinenia po troch rokoch od vykonania prehliadky iných\npriestorov a pozemkov a v prípade druhého obvinenia po 8 mesiacoch od vykonania\nprehliadky iných priestorov a pozemkov. Postup orgánov činných v trestnom konaní\nspočívajúci v tom, že nevznesú obvinenie bez meškania po zistení relevantných skutočností,\npovažuje sťažovateľ za účelový, ktorý bráni obvinenému pri účinnej obhajobe a umožňuje\nzároveň orgánom činným v trestnom konaní, aby uskutočňovali vyšetrovacie úkony i „poza\nchrbát obhajcu“.\nV zmysle § 206 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku ak je na podklade trestného\noznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený\nzáver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení\nobvinenia.\n\n15\n\nPo preskúmaní uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014\na napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd zastáva názor, že okresný súd sa\nskutočne s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa vznesenia obvinení v rozpore s § 206 ods. 1\nTrestného zákona („bez meškania“) vôbec nevysporiadal, to však ale podľa jeho názoru\nneplatí o krajskom súde. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na s. 10 napadnutého\nuznesenia, kde sa uvádza: „Je nepochybné (keďže na rozdiel od tvrdenia uvádzaného\nv sťažnosti sa v princípe nevychádza z toho, že všetky autodiely a súčasti motorových\nvozidiel, ktoré boli pri prehliadkach nájdené, automaticky pochádzajú z krádeže), že bolo\npotrebné najprv uvedené diely preveriť, podrobiť skúmaniu, zistiť identifikačné znaky, na\nzáklade tých potom diely priradiť ku konkrétnym VIN číslam motorových vozidiel a vykonať\nlustrácie za účelom zistenia, či a prípadne ktoré pochádzajú z kradnutých motorových\nvozidiel.“\nÚstavný súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej dôkazy\nzaistené pri prehliadkach iných priestorov a pozemkov bolo potrebné najprv preveriť\na podrobiť skúmaniu na zistenie, či tieto pochádzajú z kradnutých motorových vozidiel,\na teda či boli získané trestnou činnosťou, ako aj na zistenie, že trestný čin spáchala\nkonkrétne osoba, a až následne bolo možné pristúpiť k vzneseniu obvinenia. Z uznesení\no vznesení obvinení sťažovateľovi zjavne vyplýva, že vo veci bolo potrebné na účely\nuvedeného (zistenia, či predmety získané pri prehliadkach iných priestorov a pozemkov\npochádzajú z kradnutých motorových vozidiel, a na účely zistenia, že trestný čin spáchala\nkonkrétne osoba) okrem iného vyhotoviť znalecké posudky, zabezpečiť rôzne správy\na vypočuť svedkov. Niektoré zo znaleckých posudkov sú z roku 2013 (napr.\nznalecký posudok PPZ-KEU-SL-EXP-2013/1443 zo 17. júna 2013, znalecký posudok\nč. PPZ-KEU-KE-EXP-2014/1581, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2015), pričom svedkovia\nboli vypočúvaní na zisťovanie relevantných skutočností ešte aj v roku 2014 (napr. svedok\nvypovedal 3. apríla 2014).\nNa základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že námietka sťažovateľa založená\nna tvrdení, že obvinenia mu boli vznesené v rozpore s § 206 ods. 1 prvou vetou Trestného\n\n16\n\nporiadku, nie je dôvodná, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti vo vzťahu ku kľúčovej\nnámietke ako zjavne neopodstatnenej.\nOprávnenosť námietky sťažovateľa smerujúcej proti postupu krajského súdu, podľa\nktorej krajsky súd o sťažnostiach (vrátane sťažnosti prokurátora) rozhodol bez toho, aby mu\ndal reálnu možnosť reagovať na argumentáciu krajského prokurátora uvedenú v odôvodnení\njeho sťažnosti, ústavný súd nemá dôvod spochybňovať. Ak totiž krajský súd doručil\nsťažovateľovi (ako aj jeho obhajcovi) odôvodnenie sťažnosti krajského prokurátora a dal\nmu možnosť sa k nemu vyjadriť, tak bolo zároveň žiaduce, aby vytvoril sťažovateľovi\nprimeraný časový priestor na podanie vyjadrenia. Z konkrétnych časových okolností\nuvedených v sťažnosti (pozri časť I tohto uznesenia) a vyplývajúcich tiež zo spisu (krajský\nsúd rozhodol o sťažnostiach už deň potom, ako doručil sťažovateľovi odôvodnenie\nsťažnosti prokurátora, pozn.) možno vyvodiť, že sťažovateľovi primeraný časový priestor\nna podanie vyjadrenia k odôvodneniu sťažnosti prokurátora krajský súd neposkytol.\nZistené pochybenie v postupe krajského súdu ale nedosahuje podľa názoru ústavného\nsúdu takú intenzitu, na základe ktorej by mohol sťažnosti sťažovateľa vyhovieť. V tejto\nsúvislosti ústavný súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z uznesenia\nokresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014 a tiež zo zápisnice o výsluchu\nsťažovateľa z 18. decembra 2014, podľa ktorej prokurátor všetky dôvody predĺženia väzby\nsťažovateľa podrobne uviedol už vo svojom návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby,\nktorý bol okresnému súdu doručený 1. decembra 2014, pričom následne bol tento návrh\nriadne a včas doručený sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi, čo sťažovateľ ani\nnespochybňuje, t. j. s dôvodmi, pre ktoré mala byť väzba predĺžená, bol sťažovateľ včas\noboznámený. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež vzal na vedomie skutočnosť, že\nk odôvodneniu návrhu krajského prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľ\na jeho obhajca zaujali stanovisko pri výsluchu sťažovateľa pred sudcom pre prípravné\nkonanie 18. decembra 2014. Z hľadiska posúdenia intenzity pochybenia krajského súdu\nústavný súd považuje ale za podstatné predovšetkým to, že odôvodnenie sťažnosti krajského\nprokurátora proti označenému uzneseniu okresného súdu neobsahovalo v zásade žiadne\nnové a pritom podstatné skutočnosti, ktoré by zásadnejším spôsobom mohli ovplyvniť jeho\n\n17\n\nrozhodovanie o podaných sťažnostiach. Krajský prokurátor v odôvodnení sťažnosti len\npodrobnejšie špecifikoval ďalšie dôkazy, ktoré bude potrebné vykonať, a tiež potrebu\nzáverečného\n\npreštudovania\n\nvyšetrovacieho\n\nspisu\n\nobvinenými\n\na\n\nich\n\nobhajcami.\n\nV nadväznosti na to sa krajský súd v napadnutom uznesení stotožnil s odôvodnením návrhu\nkrajského prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby, pričom je zjavné, že argumentácia\nsťažovateľa, ktorou spochybňoval návrh krajského prokurátora, mu bola dostatočne známa\nzo spisu, osobitne zo zápisnice z jeho výsluchu z 18. decembra 2014.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nmedzi sťažovateľom označenými právami a obsahom napadnutého uznesenia krajského\nsúdu neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. januára 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a16df1a9-987c-4374-ae72-0c8653f6f9e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.377.2025.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 377/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 377/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.377.2025.3"}, {"guid": "ussr:4d973a57-ea9c-45bd-936b-7046e2fba7e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2"}, {"guid": "ussr:793f3287-d854-4996-b960-9a19194a7db5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 267/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/2019 z 30. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2019.1"}]}