{"guid": "ussr:999939f2-b8ed-4664-b5ec-a3778cbc4b4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.434.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 434/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 434/2016 z 19. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2016, sp. zn. II. ÚS 434/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.434.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-05-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/999939f2-b8ed-4664-b5ec-a3778cbc4b4c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.434.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.434.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.434.2016.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 434/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 10/2016 a jeho uznesením z 25. februára 2016,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 10/2016 a jeho uznesením\nz 25. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo\n(ďalej aj „okresný súd“) č. k. 4 T 18/2015-131 z 21. júla 2015 (ďalej aj „rozsudok\nokresného súdu“) bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia\nvýkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) na tom\nskutkovom základe, že na území Slovenskej republiky viedol osobné motorové\nvozidlo, hoci v tom čase bol na území Slovenskej republiky právoplatným rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline č. k. Ntc 14/2010-43 z 27. októbra 2010 v spojení\ns uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Urto 1/2011\nz 26. januára 2011 uznaný právoplatný rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 2 sp. zn.\n3 T 12/2009 z 15. apríla 2009 v spojení s uznesením Mestského súdu Praha sp. zn.\n8 To 429/2009 z 22. decembra 2009, ktorým bol sťažovateľovi okrem iného uložený\ntrest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 8 rokov.\nOdvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu bolo napadnutým uznesením\nkrajského súdu zamietnuté podľa § 319 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu v podstate namieta, že\nv čase skutku (vedenia motorového vozidla na území Slovenskej republiky) sa trest\nzákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkého druhu uložený mu rozsudkom\nObvodného súdu pre Prahu 2 v spojení s uznesením Mestského súdu Praha\nnevzťahoval na územie Slovenskej republiky, keďže uznávací rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline č. k. Ntc 14/2010-43 z 27. októbra 2010 „neobsahuje výrok podľa § 517\nods. 1 Trestného poriadku, ktorým by bol sťažovateľovi uložený trest zákazu riadenia\nmotorových vozidiel všetkého druhu na dobu 8 rokov“.\n\n2\n\nPostup podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku, kedy slovenský súd uzná cudzie\nrozhodnutie tak, že rozhodne, že sa vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím\nbude pokračovať bez jeho premeny podľa § 517 ods. 1 Trestného poriadku, je podľa\nsťažovateľa možný len vo vzťahu k trestu odňatia slobody. Krajský súd mal preto\npodľa sťažovateľa „premeniť“ cudzím rozhodnutím uložený trest zákazu činnosti\npostupom podľa § 517 ods. 1 Trestného poriadku, teda nahradiť ho trestom, ktorý by\nmohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Rozsudok\nKrajského súdu v Žiline č. k. Ntc 14/2010-43 z 27. októbra 2010 však takýto výrok\no nahradení trestu zákazu činnosti uloženého sťažovateľovi cudzím rozhodnutím\nneobsahuje, a preto sa podľa sťažovateľa tento trest na územie Slovenskej republiky\nnevzťahuje. Na tomto základe sťažovateľ tvrdí, že sa nemohol dopustiť prečinu\nmarenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,\nzo spáchania ktorého bol rozsudkom okresného súdu v spojení s napadnutým\nuznesením krajského súdu uznaný za vinného.\nÚstavný súd zistil, že popísaná argumentácia sťažovateľa tvorila aj obsah jeho\nodvolania proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktoré bolo napadnutým\nuznesením krajského súdu zamietnuté ako nedôvodné.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti potom sťažovateľ navrhuje, aby\nústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu,\nako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a aby napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež navrhuje, aby\nmu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo\nslobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\n\n3\n\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému podľa neho došlo tým, že bol\nrozsudkom okresného súdu v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu\nodsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)\nTrestného zákona, hoci podľa neho na území Slovenskej republiky neexistovalo, resp.\nnemalo právne účinky rozhodnutie, výkon ktorého by mohol mariť. Sťažovateľ tak vo\nsvojej podstate namieta nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým aj odvolacím\nsúdom v otázke naplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, zo\nspáchania ktorého bol právoplatne uznaný za vinného.\nPodľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti\nprávoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené\n\n4\n\nustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania\npodľa § 371.\nPodľa § 370 ods. 1 druhej vety Trestného poriadku ak sa dovolanie podáva\nv prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia\nobvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo\nzákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané\nnajneskôr.\nÚstavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že\nsťažovateľ 27. apríla 2016 podal Okresnému súdu Námestovo žiadosť o ustanovenie\nobhajcu na účely podania dovolania proti napadnutému uzneseniu krajského súdu.\nTakisto zo sťažovateľom predloženej výzvy Okresného súdu Námestovo na úhradu\nvyčíslených nákladov z 13. apríla 2016 vyplýva, že 5. apríla 2016 požiadal okresný\nsúd o vyhotovenie fotokópie kompletného súdneho spisu na účely prípravy dovolania\nv predmetnej veci.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu\nzákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých\npoužitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nsťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že\ntúto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nZ dosiaľ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému\nsúdu nevyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv\núčinne poskytuje, keďže proti napadnutému uzneseniu krajského súdu nepodal\ndovolanie, ktoré v jeho veci nie je zákonom expressis verbis vylúčené. Sťažovateľ\npritom ani netvrdí, a teda ani nepreukazuje, že dovolanie nepodal z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n5\n\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „keďže skutkové závery nemožno\nnapadnúť dovolaním, sťažovateľ využil všetky opravné prostriedky, ktoré prichádzajú\ndo úvahy a teda splnil podmienky na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy SR“. K tomu ústavný súd poznamenáva, že o prípustnosti a dôvodnosti\ndovolania v konkrétnej veci rozhoduje zásadne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd dovolací. Už popísané úkony uskutočnené sťažovateľom pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu navyše zjavne svedčia o jeho zámere dovolanie v namietanej veci\npodať.\nNa podklade uvedeného z dôvodu, že sťažovateľ nevyčerpal opravné\nprostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje,\nústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa vrátane jeho žiadosti o ustanovenie právneho\nzástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, keďže zistený nedostatok\npodmienky konania (nevyčerpanie účinných prostriedkov nápravy) by v tomto konaní\nnebolo možné odstrániť ani potom, ak by ústavný súd ustanovil sťažovateľovi\nkvalifikovaného právneho zástupcu.\nVzhľadom na to, že sťažovateľovi dosiaľ neuplynula lehota na podanie\ndovolania, ústavný súd nad rámec tohto rozhodnutia poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru (napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010,\nIV. ÚS 453/2010), v ktorej opakovane uvádza, že lehota na prípadné podanie sťažnosti\npo rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. v prípade sťažovateľa proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu, pozn.), s výnimkou prípadov, keď to\nkonkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ ešte\npred podaním dovolania podal aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože aj za\npredpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné,\n6\n\nnemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť\n(porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci\nSoffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,\nsťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. mája 2016\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "6d934387-79bd-4edc-82f4-a4242dec253a:de20aead-4104-45a1-9a9b-3491759432ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/10/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/10/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6d934387-79bd-4edc-82f4-a4242dec253a:de20aead-4104-45a1-9a9b-3491759432ac"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:89bcdb88-4b34-41e7-aff1-0b34c483cc00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.308.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 308/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 308/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.308.2020.1"}, {"guid": "ussr:13f16b78-b831-4331-8492-8c1fe4bf5331", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.89.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.89.2020.1"}, {"guid": "ussr:0b25b0a0-bc13-4b9f-8bc6-1b667158274a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.59.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.59.2020.1"}, {"guid": "ussr:87d0930e-ba4b-4fb5-92c1-fd8da6383834", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.86.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.86.2019.1"}]}