{"guid": "ussr:afee579e-dafb-48c2-bac2-bdb3d9995c89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 431/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 431/2016 z 19. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2016, sp. zn. II. ÚS 431/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-05-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/afee579e-dafb-48c2-bac2-bdb3d9995c89", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 431/2016-21\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Hlucháňovou,\nČerveňanského 540, Bytča, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 117/2014\n(pôvodne vedenom pod sp. zn. D 275/98),\nalternatívne tiež porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 D 117/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn. D 275/98), a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Hlucháňovou, Červeňanského 540,\nBytča, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 D 117/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn. D 275/98, ďalej aj\n„napadnuté konanie“), alternatívne tiež porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom\ndedičského konania po poručiteľke, ktoré bolo vedené pred notárom ako súdnym\nkomisárom a bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 275/98, Dnot 97/98\nz 21. decembra 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. decembra 1998 (ďalej len\n„osvedčenie o dedičstve“). Osvedčením o dedičstve nadobudol sťažovateľ ako jediný\nzávetný dedič hnuteľný a nehnuteľný majetok po poručiteľke.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 3. augusta 2015 sa z informatívneho výpisu\nz katastra nehnuteľností dozvedel, že okresný súd vydal opatrenie č. 17-676/2015,\nSpr 483/14 z 23. mája 2014 (ďalej len „opatrenie z 23. mája 2014“), ktorým bola vec\npôvodne vedená okresným súdom pod sp. zn. D 275/98 zapísaná pod sp. zn. 1 D 117/2014\na pridelená náhodným výberom sudcovi okresného súdu, t. j. v právoplatne skončenom\n\n2\n\nkonaní vedenom pôvodne pod sp. zn. D 275/98 sa opätovne začalo konať pod novou sp. zn.\n1 D 117/2014. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd mu opatrenie z 23. mája 2014 „do\ndnešného dňa nedoručil, čo sťažovateľ považuje za odňatie procesných práv účastníka\nkonania a pozbavenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy\nSR“.\nSťažovateľ argumentuje, že osvedčenie o dedičstve nikdy nebolo „žiadnym\nnadriadeným súdnym orgánom v zákonom upravenom riadnom inštančnom postupe zrušené\nani zmenené“. Vzhľadom na uvedené preto okresný súd na základe nezákonného paaktu\n(opatrenia z 23. mája 2014) „bez návrhu začal znovu v tej istej právoplatne skončenej\ndedičskej veci konať. Sťažovateľ má za to, že zo strany Okresného súdu Námestovo došlo\nk hrubému procesnému pochybeniu z dôvodu, že Okresný súd Námestovo nerešpektoval\nprekážku rei iudicata vo veci sp. zn. D/275/98, a to osvedčenie o dedičstve..., ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.1998. Uvedeným postupom... porušil Okresný súd\nNámestovo ústavné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR. Je ústavne neakceptovateľné, aby súd rozhodol z úradnej moci vo forme tzv.\nopatrenia o tom, že po 17 rokoch od právoplatného skončenia konania o dedičstve sp. zn.\nD/275/98 bude znovu vo veci konať. ... Sťažovateľ má za to, že opatrenie... ako nezákonný\npaakt by nemalo vyvolať žiadne právne účinky.“.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že\n\n(ďalej len „navrhovateľ“)\n\nsa návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina 2. marca 1999 domáhal proti sťažovateľovi\n(ako odporcovi v 1. rade) vydania hnuteľného a nehnuteľného majetku nadobudnutého\nosvedčením o dedičstve v súlade s § 485 Občianskeho zákonníka; konanie bolo vedené\nOkresným súdom Žilina pod sp. zn. 2 C 317/1999. Navrhovateľ (zákonný dedič) svoj návrh\nodôvodnil namietaním platnosti závetu, na základe ktorého bol za závetného dediča po\nporučiteľke označený sťažovateľ, ktorý v končenom dôsledku na základe osvedčenia\no dedičstve aj nadobudol hnuteľný a nehnuteľný majetok po poručiteľke. Neplatnosť závetu\nnavrhovateľ, resp. jeho splnomocnený zástupca namietali už v konaní pred notárom ako\nsúdnym komisárom 21. decembra 1998. Aj napriek námietke neplatnosti závetu notár ďalej\nkonal ako s dedičom len so sťažovateľom.\n\n3\n\nNa základe ďalších návrhov navrhovateľa Okresný súd Žilina uzneseniami sp. zn.\n2 C 317/1999 z 11. októbra 2005 a z 5. mája 2008 pripustil zmenu žalobného návrhu\na súčasne rozhodol o pripustení ďalších účastníkov na strane odporcov (odporcovia\nv 2. až 4. rade). Po pripustení zmeny žalobného návrhu Okresný súd Žilina rozsudkom\nsp. zn. 2 C 317/1999 zo 17. októbra 2008 sťažovateľovi uložil povinnosť vydať\nnavrhovateľovi sumu 20 057,60 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 21. augusta\n1998 do zaplatenia, zostatok vkladu na vkladnej knižke v sume 12 786,70 Sk s úrokom\nz omeškania vo výške 17,6 % ročne od 21. augusta 1998 až do zaplatenia, vo zvyšnej časti\nnávrh na zaplatenie sumy 8 632,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od\n21. augusta 1998 zamietol, návrh voči odporkyni vo 4. rade o vydanie nehnuteľnosti ako\noprávnenenej dedičke zamietol a návrh voči odporcom v 2. a 3. rade zamietol. Okresný súd\nŽilina zároveň označeným rozsudkom zaviazal sťažovateľa zaplatiť navrhovateľovi trovy\nkonania, odporcom v 2. až 4. rade náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že o náhrade\ntrov štátu rozhodne samostatným uznesením.\nNásledne Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní\nuznesením sp. zn. 9 Co 51/2009 zo 14. mája 2009 (ďalej len „uznesenie zo 14. mája 2009“)\nodvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 2 C 317/1999 zo 17. októbra\n2008 potvrdil vo výrokoch, ktorým Okresný súd Žilina zamietol návrh voči odporcom\nv 2. a 3. rade, nepriznal náhradu trov konania odporcom v 2. a 3. rade a náhradu trov štátu\nponechal samostatnému uzneseniu, v ostatných častiach rozsudok Okresného súdu Žilina\nzo 17. októbra 2008 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení\nuznesenia krajského súdu zo 14. mája 2009 sa poukazuje na pochybenie Okresného súdu\nŽilina, ktorý sa podľa záveru odvolacieho súdu nedostatočným spôsobom vysporiadal\ns námietkou sťažovateľa a neskúmal, či osvedčenie o dedičstve už mohlo nadobudnúť\nprávoplatnosť, a teda či je splnený základný predpoklad na postup podľa § 485 Občianskeho\nzákonníka.\nPo vrátení veci na ďalšie konanie Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn.\n2 C 317/1999 z 3. decembra 2009 (ďalej len „rozsudok z 3. decembra 2009“) návrh, aby\n\n4\n\nsťažovateľa zaviazal uhradiť navrhovateľovi istinu v sume 665,79 € spolu so 17,6 %\núrokom od 21. augusta 1998 do zaplatenia a zostatok vkladu na vkladnej knižke v sume\n710,99 € spolu s úrokom 17,6 % ročne od 21. augusta 1998 až do zaplatenia, zamietol,\nnávrh voči odporkyni vo 4. rade na vydanie nehnuteľnosti zamietol a navrhovateľa zaviazal\nzaplatiť sťažovateľovi a odporkyni vo 4. rade trovy konania. Následne Okresný súd Žilina\ndopĺňacím rozsudkom sp. zn. 2 C 317/1999 zo 17. decembra 2009 (ďalej len „dopĺňací\nrozsudok zo 17. decembra 2009“) zamietol aj alternatívny návrh, aby sťažovateľ vydal\nnavrhovateľovi aj bezdôvodné obohatenie v sume 56 429,66 € s úrokom z omeškania\nvo výške 17,6 % od 21. augusta 1998 do zaplatenia. V rámci odvolacieho konania bol\nnásledne rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 80/2010, 9 Co 81/2010 z 31. marca 2010\n(ďalej len „rozsudok z 31. marca 2010“) rozsudok Okresného súdu Žilina z 3. decembra\n2009 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 17. decembra 2009 potvrdený ako vecne správny.\nV rozsudku krajského súdu z 31. marca 2010 odvolací súd tiež sformuloval otázku\nzásadného významu spočívajúcu v tom, „či môže osoba stratiť postavenie účastníka\ndedičského konania aj napriek skutočnosti, že súdny komisár vyriešil otázku okruhu\núčastníkov bez toho, aby prihliadal na námietky v tomto smere a nepostupoval v zmysle ust.\n§ 175k ods. 2 O. s. p. a či teda dedičské rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť\na vykonateľnosť aj bez toho, aby bolo doručené takémuto (vylúčenému) účastníkovi (tak,\nako je už vyššie uvedené, odvolací súd zaujal stanovisko, že osvedčenie o dedičstve za\ntakéhoto stavu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť)“. Sformulovaním otázky zásadného\nvýznamu krajský súd pripustil, aby sa proti jeho rozhodnutiu mohlo v súlade s § 238 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v znení platnom a účinnom v relevantnom\nčase podať dovolanie. Navrhovateľ túto možnosť využil a podal dovolanie, o ktorom\nrozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn.\n2 Cdo 26/2011 z 28. februára 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. apríla 2012 (ďalej\nlen „rozsudok z 28. februára 2012“), tak, že dovolanie navrhovateľa zamietol.\nV odôvodnení rozsudku z 28. októbra 2012 sa však okrem iného uvádza:\n„... Nakoľko však súd (súdny komisár) nepostupoval v dedičskom konaní po\nporučiteľke... v zmysle zákona (§ 175k ods. 2 O. s. p.), žalobca je naďalej účastníkom\ndedičského konania, bolo povinnosťou súdneho komisára s ním naďalej konať, doručiť mu\n\n5\n\ndedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve), proti ktorému mal žalobca právo podať\nopravný prostriedok proti časti rozhodnutia, ktorým bol ustálený okruh dedičov. Možno\nteda uzavrieť, že rozhodnutie o dedičstve po poručiteľke... doposiaľ nenadobudlo\nprávoplatnosť...“\nSťažovateľ vo vzťahu k rozsudku najvyššieho súdu z 28. februára 2012 namieta, že\nsúčasťou jeho odôvodnenia bol zovšeobecňujúci záver, podľa ktorého „pokiaľ nebolo\njednému z účastníkov konania o dedičstve rozhodnutie vo veci samej doručené nemohlo toto\nkonanie právoplatne skončiť. Sťažovateľ má za to, že jedinou časťou súdneho rozhodnutia\nspôsobilou nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť je výrok rozhodnutia. V rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/26/2011 zo dňa 28. 02. 2012, a to v žiadnom z jeho\nprávoplatných a vykonateľných výrokov, nie je uvedené, že osvedčenie o dedičstve\nOkresného súdu Námestovo sp. zn. D/275/98 sa zrušuje. Sťažovateľ má za to, že postupom\nOkresného súdu Námestovo bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko Okresný súd Námestovo nesprávne interpretujúc\nrozhodnutie Najvyššieho súdu... začal v rozpore s prekážkou rei iudicata v tej istej veci\nznovu konať (teda začal znovu konať vo veci sp. zn. D/275/98).“.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že navrhovateľ doručil okresnému súdu 7. apríla\n2014 „žiadosť o doručenie Osvedčenia o dedičstve spis. zn. D 275/98, Dnot 97/98“ (ďalej\naj „žiadosť navrhovateľa o doručenie osvedčenia“), ktorú odôvodnil takto:\n„Nakoľko však súd (súdny komisár) nepostupoval v dedičskom konaní po\nporučiteľke... v zmysle zákona (§ 175k ods. 2 O. s. p.), žalobca je naďalej účastníkom\ndedičského konania, bolo povinnosťou súdneho komisára s ním ďalej konať, doručiť mu\ndedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve), proti ktorému mal žalobca právo podať\nopravný prostriedok proti časti rozhodnutia, ktorým bol ustálený okruh dedičov.“ Ústavný\nsúd zistil, že citovaná časť žiadosti navrhovateľa je doslovne prevzatá z už citovanej časti\nodôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu z 28. februára 2012.\nPo doručení žiadosti o doručenie osvedčenia predsedníčka okresného súdu opatrením\nz 23. mája 2014 nariadila zapísať vec pôvodne vedenú pod sp. zn. D 275/1998,\n\n6\n\nDnot 97/1998 pod novú spisovú značku a prideliť ju náhodným výberom sudcovi\nokresného súdu z dôvodu, že „Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2 Cdo 26/2011\nzo dňa 28. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19. 04. 2012 osvedčenie\no dedičstve D 275/1998, Dnot 97/1998 zo dňa 15. 12. 1998, vedené po poručiteľke...\ndoteraz nebolo doručené jednému z dedičov.“.\nVec bola pod novou sp. zn. 1 D 117/2014 následne pridelená zákonnej sudkyni\n28. mája 2014, ktorá vydala 30. mája 2014 pokyn na doručovanie osvedčenia o dedičstve\nnavrhovateľovi, ktorý si osvedčenie prevzal 6. júna 2014.\nSťažovateľ vyjadruje presvedčenie, že „je ústavne neakceptovateľné, aby právo na\nsúdnu ochranu jedného jednotlivca bolo bez náležitého odôvodnenia povýšené nad právo na\nsúdnu ochranu iného jednotlivca. ... v danom prípade bolo postupom Okresného súdu\nNámestovo právo účastníka dedičského konania sp. zn. D/275/98\n\npovýšené\n\nnad právo na súdnu ochranu sťažovateľa.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nNámestovo v dedičskej veci sp. zn. 1 D/117/2014 (predtým sp. zn. D/275/98) porušené boli.\n2. Opatrenie Okresného súdu Námestovo zo dňa 23. 05. 2014 č. 17-676/2015 sa\nzrušuje a Okresnému súdu Námestovo sa zakazuje v dedičskej veci sp. zn. 1 D/117/2014\n(predtým sp. zn. D/275/98) opätovne konať.\n3. Okresný súd Námestovo je povinný uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania v sume 296,44 €... na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od\ndoručenia tohto nálezu.“\nPre prípad, že by ústavný súd „dospel k právnemu záveru, že... je ústavne konformné,\naby Okresný súd Námestovo v dedičskej veci sp. zn. 1 D/117/2014 (predtým sp. zn.\n\n7\n\nD/275/98) pokračoval v konaní, sťažovateľ namieta porušenie svojho ústavného práva\npodľa citovaného článku 48 ods. 2 ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“. Sťažovateľ\nv tejto súvislosti namieta, že ak okresný súd „odvodzuje svoje oprávnenie znovu konať\nv dedičskej veci sp. zn. D/275/98 z obsahu rozsudku NS SR sp. zn. 2 Cdo/26/2011 zo dňa\n28. 02. 2012, tak potom sťažovateľ osobitne zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie NS SR\nnadobudlo právoplatnosť ešte dňa 19. 04. 2012 a Okresný súd Námestovo od 19. 04. 2012\nnevykonal žiadny, skutočne žiadny úkon smerujúci k právoplatnému skončeniu veci. Po viac\nako 3 rokoch od vydania rozsudku NS SR sp. zn. 2 Cdo/26/2011 Okresný súd Námestovo\nnevykonal ani jediný procesný úkon vo veci sp. zn. 1 D/117/2014 (predtým sp. zn.\nD/275/98), aby aspoň formálne naplnil požiadavku podľa § 6 OSP, ktorá však vyplýva\npriamo z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru sťažovateľ argumentuje, že\nk nemu došlo tým, že „... 17 rokov nemohol využiť akýkoľvek právny prostriedok nápravy,\naby sa domohol ochrany práv, ktoré boli porušené nezákonným postupom notára ako\nsúdneho komisára v konaní o dedičstve sp. zn. D/275/98. Sťažovateľ nemohol podávať\nsťažnosti na neprimeranú dĺžku konania sp. zn. D/275/98 v roku 2000, ani v roku 2002 ani\nv roku 2004 ani v roku 2010, lebo až v roku 2012 malo byť údajne NS SR vo veci sp. zn.\n2 Cdo/26/2011 rozhodnuté o tom, že dedičské konanie sp. zn. D/275/98 stále prebieha.“.\nPodľa sťažovateľa bol okresný súd „aj po vydaní rozsudku NS SR... nečinný,\nneinformoval sťažovateľa o úmrtí notára, ktorý vo veci sp. zn. D/275/98 konal,\nneinformoval sťažovateľa o vydaní opatrenia č. 17-676/2015. Úplne vecne možno\nkonštatovať, že Okresný súd Námestovo nekonal čím sťažovateľovi odňal možnosť konať\npred súdom a súčasne porušil jeho ústavné práva na súdnu ochranu a primeranú dĺžku\nkonania.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej\n\n8\n\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Námestovo v dedičskej veci sp. zn. 1 D/117/2014 (predtým sp. zn.\nD/275/98) porušené boli.\n2. Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 D/117/2014 (predtým sp. zn. D/275/98) konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €...\n4. Okresný súd Námestovo je povinný uhradiť sťažovateľovi... trovy konania v sume\n296,44 €.“\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje zjavne\nneprimeranou dĺžkou „trvania dedičského konania... a to 17 rokov... Počas trvania súdneho\nkonania o dedičstve sp. zn. 1 D/117/2014 (predtým sp. zn. D/275/98) trpí sťažovateľ stavom\nprávnej neistoty, ktorý naňho i na členov jeho rodiny negatívne psychické dôsledky.\nNapokon súdne konania zaťažujú sťažovateľa i finančne. Neprimeranou dĺžkou konania je\nsťažovateľ poškodený ako občan, trvajúce spory ho obmedzujú vo viacerých životných\nsférach. Pre priznanie finančného zadosťučinenia je však rozhodujúca najmä jeho dĺžka,\nktorá v danom prípade je 17 rokov.“.\n\nII.\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Zb.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republika, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh\n\n9\n\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní\nSťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstatou argumentácie, ktorou\nsťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich práv vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, je procesné pochybenie okresného súdu spočívajúce v prelomení právnej\nistoty nastolenej právoplatným a vykonateľným osvedčením o dedičstve, ku ktorej malo\ndôjsť postupom okresného súdu, ktorý bez zrušenia tohto osvedčenia v riadnom či\nmimoriadnom inštančnom postupe začal vo veci sťažovateľa znovu konať. Okresný súd tak\npodľa sťažovateľa nerešpektoval prekážku res iudicata a svojím postupom v dedičskej veci\nporušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal\nod okresného súdu spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie, z ktorého zistil, že po pridelení\nveci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 1 D 117/2014 (pôvodne vedenej pod sp. zn. D 275/98)\nzákonnej sudkyni, táto vydala 30. mája 2014 pokyn na doručovanie osvedčenia o dedičstve\n\n10\n\nnavrhovateľovi, ktorý si ho prevzal 6. júna 2014. Následne okresný súd uznesením sp. zn.\n1 D 117/2014 z 19. októbra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu z 19. októbra 2015“)\nodmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP žiadosť navrhovateľa o pokračovanie\nv predmetnom dedičskom konaní ako oneskorene podanú. Uznesenie okresného súdu\nz 19. októbra 2015 bolo sťažovateľovi doručené 5. novembra 2015.\nDňa 20. novembra 2015 podal navrhovateľ proti uzneseniu okresného súdu\nz 19. októbra 2015 odvolanie, ktoré bolo sťažovateľovi doručené na vyjadrenie\n24. novembra 2015. Sťažovateľ sa k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu okresného\nsúdu z 19. októbra 2015 vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 1. decembra 2015.\nO odvolaní navrhovateľa z 20. novembra 2015 rozhodol krajský súd ako odvolací súd\nuznesením sp. zn. 11 CoD 11/2015 z 11. februára 2016 tak, že odvolaním napadnuté\nuznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil; označené uznesenie odvolacieho\nsúdu nadobudlo právoplatnosť 29. februára 2016.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno\npreskúmavať spoločne.\nVychádzajúc zo svojich zistení, ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné\npoukázať na už citovaný čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že systém ústavnej\nochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\npričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto\n\n11\n\npráv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na\nprincípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť\n(m. m. IV. ÚS 236/07).\nV súvislosti s princípom subsidiarity ústavný súd vo svojej judikatúre taktiež\nopakovane vyslovuje, že predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru je len také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné\nčinnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp.\nktorého nápravu nemožno dosiahnuť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté\nv Občianskom súdnom poriadku, prípadne v Trestnom poriadku (m. m. I. ÚS 148/03,\nIII. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). Pokiaľ bola náprava vo veci sťažovateľa vykonaná v rámci\nvšeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie označeného\nzákladného práva sťažovateľa (I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08). Ústavný súd zároveň\npoznamenáva, že vzhľadom na zmysel a účel sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako\nšpecifického právneho prostriedku ochrany pred porušením základných práv a slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz kvalifikovanej\n\nzmluvy\n\nje\n\nneodmysliteľnou súčasťou rozhodovania o takejto sťažnosti aj posúdenie, či sťažovateľovi\nbola napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci\nspôsobená (reálna) ujma, resp. či mu ešte takáto ujma v čase rozhodovania ústavného súdu\n(reálne) hrozí. V situácii keď ústavný súd zistí, že sťažovateľovi napadnutým rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nebola spôsobená žiadna ujma, resp.\nmu už žiadna hrozba ujmy v čase rozhodovania nehrozí, neexistuje relevantný dôvod na\nvyslovenie porušenia ústavou garantovaných práv, v opačnom prípade by totiž\nrozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nadobudlo akademický charakter.\n\n12\n\nAplikujúc uvedené právne názory na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že\nv období po doručení sťažnosti ústavnému súdu okresný súd vo veci sťažovateľa ďalej\nkonal, keď uznesením z 19. októbra 2015 odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP žiadosť\nnavrhovateľa o pokračovanie v predmetnom dedičskom konaní ako oneskorene podanú,\npričom toto uznesenie nadobudlo (v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu ako\nodvolacieho súdu z 20. novembra 2015) právoplatnosť 29. februára 2016. Za týchto\nokolností už sťažovateľovi v čase predbežného prerokovania jeho sťažnosti ústavným\nsúdom zjavne nehrozí žiadna ujma z toho, že opatrením predsedníčky okresného súdu\nz 23. mája 2014 bolo obnovené dedičské konanie vedené pôvodne pod sp. zn. D 275/98,\nkeďže v dôsledku ďalšieho postupu okresného súdu (potvrdeného krajským súdom) je už\nosvedčenie o dedičstve z 21. decembra 1998 nenapadnuteľné vnútroštátnymi právnymi\nprostriedkami nápravy.\nZa uvedených okolností neprichádza vzhľadom na rešpektovanie princípu\nsubsidiarity do úvahy vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\npostupom okresného súdu, keďže v napadnutom konaní zabezpečil nápravu v prospech\nsťažovateľa svojím ďalším postupom okresný súd. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti pri\npredbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako\nneprípustnú.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní (alternatívny petit)\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti v prvom rade poukazuje na § 20 ods. 4\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je\nv posudzovanom prípade navyše zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť\nústavného súdu návrhom v zmysle § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde sa vzťahuje zvlášť\nna návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ sťažnosťou domáha. Ústavný súd teda\n\n13\n\nmôže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, t. j. v tomto\nprípade o druhom alternatívnom petite sťažnosti. Podľa alternatívneho petitu sa sťažovateľ\ndomáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní. Tvrdenia o porušení sťažovateľom označeného práva podľa čl. 13 dohovoru\nv príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľ\nuvádza iba v texte sťažnosti mimo petitu, možno podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\npovažovať iba za súčasť jeho argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05,\nII. ÚS 65/07). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti\nalternatívneho petitu predbežne prerokoval len v rozsahu namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nPri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98,\nI. ÚS 132/03).\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\n14\n\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne aj z iných dôvodov, napr. vtedy ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby\ntento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto\nmožnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,\nIV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru argumentuje, že dedičská vec nie je\nukončená ani po 17 rokoch, pričom v prípade, ak okresný súd odvádza svoju právomoc\nvo veci opätovne konať z obsahu rozsudku najvyššieho súdu z 28. februára 2012, potom od\nnadobudnutia právoplatnosti označeného rozhodnutia najvyššieho súdu (19. apríla 2012,\npozn.) okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k právoplatnému ukončeniu veci,\n„aby aspoň formálne naplnil požiadavku podľa § 6 OSP, ktorá však vyplýva priamo z čl. 48\nods. 2 Ústavy SR“.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti považuje za\nnevyhnutné vymedziť v reakcii na argumentáciu sťažovateľa v prvom rade obdobie (časové\nhranice) napadnutého konania, vo vzťahu ku ktorému a sťažovateľ domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, resp. obdobia, v ktorom reálne možno uvažovať o porušení týchto práv.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie\nzákladného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.\n\n15\n\nÚstavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala odstránenia\nprávnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd začal napadnuté konanie\n(pôvodne vedené pod sp. zn. D 275/98) uznesením sp. zn. D 275/98 z 20. augusta 1998\nv súlade s § 175 ods. 2 OSP a 26. októbra 1998 v súlade s § 38 ods. 1 OSP poveril notára\nako súdneho komisára vykonaním potrebných úkonov vo veci prerokovania dedičstva po\nporučiteľke. Dňa 21. decembra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci prerokovania\ndedičstva po poručiteľke, na ktorom bolo vydané osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 275/98,\nDnot 97/98, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve v zmysle\n§ 175zca OSP, pričom pôvodne bola jeho právoplatnosť vyznačená 31. decembra 1998.\nPožiadavka stability súdneho rozhodnutia je prejavom princípu právnej istoty, ktorý\npredstavuje jeden zo základných princípov právneho štátu vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1\nústavy a zabezpečuje sa prostredníctvom právoplatnosti súdneho rozhodnutia (m. m.\nIII. ÚS 179/2013). Na úrovni zákona je v rámci občianskeho súdneho konania princíp\nprávnej\n\nistoty\n\nzabezpečený\n\nprávoplatnosťou\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia\n\ngarantovaný\n\nprostredníctvom § 159 ods. 3 OSP, podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,\nnemôže sa prejednávať znova. Právna istota účastníkov príslušného súdneho konania platí\n(je zabezpečená) až dovtedy, kým v ňom nedôjde k právne relevantnému spochybneniu\nprávoplatného rozhodnutia. V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci bol stav právnej\nneistoty sťažovateľa v rámci konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 275/98,\nDnot 97/98 odstránený vydaním osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n31. decembra 1998. Právoplatnosť osvedčenia o dedičstve bola „spochybnená“ až\nrozsudkom najvyššieho súdu z 28. februára 2012, na základe ktorého sa navrhovateľ\npodaním doručeným okresnému súdu 7. apríla 2014 domáhal doručenia osvedčenia\no dedičstve.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že v období od nadobudnutia\nprávoplatnosti osvedčenia o dedičstve (do 31. decembra 1998) do nadobudnutia\n\n16\n\nprávoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu z 28. februára 2012 (do 19. apríla 2012) sa\nsťažovateľ nenachádzal v stave právnej neistoty, a preto o tomto období ani nemožno\nuvažovať ako o období, v ktorom mohlo dochádzať k porušovaniu jeho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nAko vyplýva z opatrenia predsedníčky okresného súdu z 23. mája 2014, dôvodom na\n„pokračovanie v napadnutom konaní“ bol právny názor vyjadrený v odôvodnení rozsudku\nnajvyššieho súdu z 28. februára 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. apríla 2012. Na\nzáklade uvedeného ústavný súd ustálil, že za moment, kedy k pokračovaniu napadnutého\nkonania došlo, treba považovať nadobudnutie právoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu\nz 28. februára 2012, z ktorého vyplýva, že osvedčenie o dedičstve nebolo doteraz doručené\njednému z dedičov (teda 19. apríl 2012).\nPo vymedzení obdobia (časových hraníc) napadnutého konania, v rámci ktorého\nmohlo podľa názoru ústavného súdu dôjsť k porušeniu základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd pristúpil k preskúmaniu\npostupu okresného súdu v napadnutom konaní na účely posúdenia, či v ňom mohlo dôjsť\nk zbytočným prieťahom spôsobeným okresným súdom.\nEšte pred samotným preskúmaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní\nústavný súd považuje za žiaduce poukázať na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej\nopakovane uvádza, že sťažnosť, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, možno\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú predovšetkým vtedy, ak „celková doba konania pred\nsúdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných\nprieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“\n(II. ÚS 109/03), resp. vtedy, ak „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno\npostup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval možné porušenie základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (III. ÚS 204/09).\n\n17\n\nVzhľadom na skutočnosť, že predmetom napadnutého konania je prerokovanie\ndedičstva, ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej úkony\npovereného notára ako súdneho komisára sa v konaní o dedičstve považujú za úkony súdu,\nktorými možno spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02,\nIV. ÚS 3/05).\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, ktorý si ústavný súd od okresného\nsúdu zapožičal, zistil tieto skutočnosti:\n1. Napadnuté konanie začalo 20. augusta 1998, pričom poverený notár vykonal\npredbežné šetrenie vo veci 10. novembra 1998.\n2. Dňa 25. novembra 1998 notár vyzval zákonného dediča (navrhovateľ) na\noznačenie nehnuteľností, ktorých vlastníčkou bola poručiteľka. Notár zároveň zákonnému\ndedičovi 1. decembra 1998 oznámil, že mu bol predložený závet, v ktorom bol opomenutý.\n3. Dňa 1. decembra 1998 notár predvolal závetného dediča (sťažovateľ) a zákonného\ndediča (navrhovateľ) na pojednávanie nariadené na 11. december 1998.\n4. Podaním zo 6. decembra 1998 navrhovateľ požiadal o odročenie pojednávania na\nneskorší termín.\n5. Dňa 21. decembra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci prerokovania\ndedičstva po poručiteľke za účasti sťažovateľa a navrhovateľa, na ktorom bolo vydané\nosvedčenie o dedičstve sp. zn. D 275/98, Dnot 97/98, ktoré nadobudlo účinky právoplatného\nuznesenia o dedičstve v zmysle § 175zca OSP (pôvodne vyznačená právoplatnosť\n31. decembra 1998).\n6. Okresný súd v napadnutom konaní pokračoval až 30. mája 2014, keď vydal pokyn\nna doručovanie osvedčenia o dedičstve navrhovateľovi, ktorý toto osvedčenie prevzal\n6. júna 2014. Z úradného záznamu z 23. septembra 2014 na č. l. 61 vyplýva, že žiadosť\no pokračovanie v dedičskom konaní nebola navrhovateľom podaná.\n7. Zákonná sudkyňa vydala 29. septembra 2014 pokyn (zažurnalizovaný na č. l. 62)\nna zistenie, či návrh na pokračovanie v napadnutom konaní nebol podaný pod starou\nspisovou značkou.\n8. Právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu 17. októbra 2014 výzvu na\nvyjadrenie sa k doručeniu osvedčenia o dedičstve s doložkou právoplatnosti, ktorú\n\n18\n\npovažoval za mylne vyznačenú, na ktorú zákonná sudkyňa reagovala podaním doručením\nnavrhovateľovi 23. januára 2015. Na č. l. 67 je úradný záznam súdnej tajomníčky\no nesprávnosti doručenia osvedčenia o dedičstve s vyznačenou doložkou právoplatnosti\na oznámenie o doručovaní osvedčenia o dedičstve bez tejto doložky právoplatnosti.\n9. Dňa 16. júna 2015 okresný súd oznámil Okresnému úradu Bytča, katastrálnemu\nodboru, že osvedčenie o dedičstve nenadobudlo právoplatnosť.\n10. Právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu 29. júna 2015 žiadosť\no pokračovanie v napadnutom dedičskom konaní. Dňa 2. júla 2015 žiadosť o pokračovanie\nv napadnutom konaní podal aj navrhovateľ.\n11. O žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve z 29. júna 2015 rozhodol okresný\nsúd uznesením z 19. októbra 2015, ktorým žiadosť odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a)\nOSP ako oneskorene podanú.\n12. Krajský súd uznesením sp. zn. 11 CoD 11/2015 z 11. februára 2016 uznesenie\nokresného súdu z 19. októbra 2015 potvrdil ako vecne správne (právoplatné 29. februára\n2016, pozn.). Na základe uvedených skutočností osvedčenie o dedičstve nadobudlo\nprávoplatnosť 24. júna 2014.\nVychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu\njudikatúru, v ktorej už viackrát vyslovil, že „nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má\nnevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ (IV. ÚS 203/03), pričom jednorazový (aj dlhodobejší) prieťah v konaní súdu\nnemusí bez ďalšieho automaticky smerovať k záveru, že v konaní došlo k zbytočným\nprieťahom. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem\nautonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na\nkonkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať\ntakými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). V prípade, keď ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa\nnevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako\n„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne\nneopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).\n\n19\n\nZ analýzy priebehu napadnutého konania vyplýva, že v postupe okresného súdu\nmožno identifikovať jedno dlhšie časové obdobie jeho nečinnosti. Po nadobudnutí\nprávoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu z 28. februára 2012 (19. apríla 2012, pozn.)\nokresný súd totiž v dedičskej veci po poručiteľke pokračoval až 30. mája 2014, keď vydal\npokyn na doručovanie osvedčenia o dedičstve navrhovateľovi, hoci nepochybne mal\nmožnosť vydať tento pokyn skôr, a to bez ohľadu na to, že navrhovateľ sa pokračovania\nv napadnutom konaní domáhal až žiadosťou z 29. júna 2015. Túto ojedinelú dlhodobú\nnečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní síce nemožno ospravedlňovať, ale ústavný\nsúd v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci považuje za potrebné zohľadniť aj\nďalšie skutočnosti, a to predovšetkým skutočnosť, že okresný súd po 30. máji 2014 už\nvykonával úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty plynulo, pričom vo veci\nrozhodol uznesením z 19. októbra 2015, ktoré v spojení s uznesením krajského súdu\nz 11. februára 2016 nadobudlo právoplatnosť 29. februára 2016, t. j. v čase predbežného\nprerokovania sťažnosti je už napadnuté konanie právoplatne skončené. Ústavný súd navyše\nvzal do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľ mohol začať reálne pociťovať stav právnej\nneistoty až od 29. júna 2015, keď sa (podľa svojho vlastného tvrdenia) z informatívneho\nvýpisu z katastra nehnuteľností prvýkrát dozvedel o tom, že okresný súd začal\nv napadnutom konaní opätovne konať.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v konkrétnych okolnostiach\nposudzovanej veci by mu zistená nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní\nneumožňovala po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne dospieť\nk záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. jeho\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).\nÚstavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n\n20\n\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku už nebol právny dôvod zaoberať sa ostatnými\nnávrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. mája 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "dedenie, dedičstvo-osvedčenie", "prieťahy v konaní", "právna istota", "doručenie, doručovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e16e2b0-8574-45cb-8cf2-031b8bb74412", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 179/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e16e2b0-8574-45cb-8cf2-031b8bb74412"}, {"guid": "ussr:1d1fbec8-f5b4-4bfd-a9e4-6dfad60d79e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 541/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 541/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d1fbec8-f5b4-4bfd-a9e4-6dfad60d79e1"}, {"guid": "ussr:7c476e55-2dda-41d9-b742-7bb829e3e181", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 96/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/2011 z 16. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-16", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c476e55-2dda-41d9-b742-7bb829e3e181"}, {"guid": "ussr:e2309c7a-ef01-4cd6-a781-a65221f64c4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 204/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2309c7a-ef01-4cd6-a781-a65221f64c4f"}, {"guid": "ussr:5f68c647-2460-45c4-8860-1a5883d14969", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/08 z 30. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-30", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f68c647-2460-45c4-8860-1a5883d14969"}, {"guid": "ussr:dfed75e1-1041-4f56-978b-064baa785176", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 191/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/06 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfed75e1-1041-4f56-978b-064baa785176"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e67e963f-0be3-4bd4-9313-2cd9b60c131c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e67e963f-0be3-4bd4-9313-2cd9b60c131c"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 945, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:269673bd-bce2-481d-a40a-4156c5ea5c3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 203/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 203/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:269673bd-bce2-481d-a40a-4156c5ea5c3b"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:81eda051-9d56-4116-8ca5-379b1559dc4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/03 z 4. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-04", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81eda051-9d56-4116-8ca5-379b1559dc4a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/01 z 22. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-22", "citacie_n": 943, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f"}, {"guid": "ussr:739ee354-3449-4e06-b408-76fdb32b0e58", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/01 z 28. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-28", "citacie_n": 531, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:739ee354-3449-4e06-b408-76fdb32b0e58"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b9334514-109c-4364-b240-1c91445c6ee6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.560.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 560/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 560/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.560.2020.1"}, {"guid": "ussr:2ecae673-2c34-41b8-9821-a05bd674ecd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.533.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 533/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 533/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.533.2020.1"}, {"guid": "ussr:ef052812-a9ad-4073-afd7-acaa505bb6e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 109/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1"}, {"guid": "ussr:bc53d7e4-0e91-4f3f-968c-35ea16f00f7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.887.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 887/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 887/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.887.2016.1"}, {"guid": "ussr:19fed614-5962-4ba3-931b-400286c52e07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 775/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 775/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1"}]}