{"guid": "ussr:d18d58d4-e8ff-4f57-a8f5-22dfabba0933", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.430.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 430/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 430/2016 z 19. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2016, sp. zn. II. ÚS 430/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.430.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-05-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d18d58d4-e8ff-4f57-a8f5-22dfabba0933", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.430.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.430.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.430.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 430/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti GES Slovakia, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, zastúpenej\nadvokátkou JUDr. Slavomírou Šlégerovou, Letná 567/4, Šaľa, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 S 42/2014 z 19. mája 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti GES Slovakia, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti GES Slovakia, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou\n\nJUDr. Slavomírou Šlégerovou, Letná 567/4, Šaľa, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 S 42/2014 z 19. mája 2015 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Daňový úrad Bratislava (ďalej\nlen „daňový úrad“) 10. februára 2014 doručil sťažovateľke „oznámenie o daňovej kontrole\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti“ za\nzdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2013. Podaním z 12. februára 2014 sťažovateľka požiadala\ndaňový úrad o predĺženie lehoty na začatie daňovej kontroly, pričom daňový úrad iba\ntelefonicky „oznámil sťažovateľovi, že jeho žiadosť o predĺženie lehoty je bezpredmetná,\nlebo daňová kontrola začala 05. 02. 2014. Podaním zo dňa 19. 02. 2014 sťažovateľ žiadal\ndaňový úrad o oznámenie dôvodu začatia kontroly. Na toto podanie daňový úrad reagoval\noznámením zo dňa 05. 03. 2014, kde iba uviedol, že daňová kontrola začala v súlade\ns Daňovým poriadkom. Sťažovateľ žiadal daňový úrad aj o oznámenie, či daňovú kontrolu\nvykonáva na základe konkrétneho podozrenia zo skrátenia dane. Na túto žiadosť, ani na\nďalšie žiadosti sťažovateľa daňový úrad žiadnym spôsobom nereagoval.“.\nSťažovateľka zastáva názor, že uvedené úkony daňového úradu predstavujú\nnezákonný zásah do jej práv, keďže daňový úrad nedisponoval vo vzťahu k nej konkrétnym\npodozrením zo skrátenia dane. Vzhľadom na to sťažovateľka podala krajskému súdu návrh\nna začatie konania vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy\npodľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), v ktorom argumentovala, že\n«daňová kontrola, nie je riadnym výkonom správy daňového úradu, ale zneužitím svojej\nprávomoci. Sťažovateľ nespochybňoval právo daňového úradu vykonať daňovú kontrolu aj\nu sťažovateľa, ale tomuto právu zodpovedá povinnosť transparentne deklarovať a\npreukázať sťažovateľovi, na základe akých skutočností vykonáva daňovú kontrolu práve u\nsťažovateľa (t. j. či na základe dožiadania orgánov činných v trestnom konaní, plánu\n\n2\n\nkontrol a pod.) tak, aby bolo bezpečne vylúčené, že sa nejedná o svojvoľné rozhodnutie,\nresp. o druh štátnej „šikany“ a zneužitie výkonu práva vykonať daňovú kontrolu, pričom\nneštandardnosť úkonov daňového úradu bola dokreslená napríklad tým, že úradné záznamy\nz telefonického rozhovoru medzi konateľom sťažovateľa a zamestnancami daňového úradu\nnezodpovedali skutočnosti ako aj tým, že ani jedno z podaní sťažovateľa doručených\ndaňovému úradu sa nenachádzalo v spise.».\nKrajský súd napadnutým rozsudkom návrh sťažovateľky zamietol. Podľa\nsťažovateľky napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu jeho\nnepreskúmateľnosti a «pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov... v rozpore s § 157\nods. 2 O. s. p... KS v BA nedal odpoveď na otázku, či bola daňová kontrola začatá v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi, a zároveň v odôvodnení na strane 5 rozsudku uviedol:\n„Samotné vedenie správneho konania, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade\ns právnymi predpismi nie je možné považovať podľa názoru súdu za nezákonný zásah\norgánu verejnej správy.“ Sťažovateľ nenamietal právomoc daňového úradu viesť správne\nkonanie, namietal to, že v danom prípade bola daňová kontrola začatá v rozpore\ns právnymi predpismi, keďže jej začatie nebolo odôvodnené. Taktiež odôvodnenie rozsudku\nna strane 4 (najmä druhý odsek) je absolútne nezrozumiteľné, gramaticky a vecne\nnesprávne. Sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom KS v BA, že sa nemohol\ndomáhať pred KS v BA ochrany svojim návrhom, nakoľko táto ochrana je podľa názoru KS\nv BA subsidiárna a svojich práv sa mal domáhať v rámci konania o preskúmaní\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 247 a nasl. O. s. p. Ak je sťažovateľ\npresvedčený o tom, že správny orgán svojim nezákonným zásahom porušuje jeho práva, je\nna mieste sa domáhať súdnej ochrany podľa § 250v O. s. p. Opätovne konštatujeme, že\nsťažovateľ sa návrhom nebránil proti právomoci daňového úradu viesť správne konanie, ale\nproti nezákonne začatej daňovej kontrole. Ak daňová kontrola nie je začatá v súlade so\nzákonom, jej začatie je jednoznačne nezákonným zásahom, ktorému § 250v O. s. p.\nposkytuje príslušnú ochranu. Jej nerešpektovaním a vydaným rozhodnutím v podobe\nrozsudku KS v BA porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V\n\n3\n\nprospech záveru, že zo strany daňového úradu, resp. jeho nadriadeného subjektu, sa jedná\no nezákonný zásah svedčí aj to, že daňový úrad odmietol (bez legitímneho dôvodu)\nsťažovateľa oboznámiť s dôvodom, na základe ktorého sa vykonávala daňová kontrola.».\nSťažovateľka tiež tvrdí, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený aj\npríkaz vyplývajúci z čl. 152 ods. 4 ústavy uprednostniť ústavne konformný výklad. Podľa\nsťažovateľky výklad § 250v OSP v napadnutom rozsudku krajského súdu „porušuje princíp\nprávnej istoty najmä v tom, že podanie návrhu na začatie konania podľa § 250v O. s. p.\nv danom prípade KS v BA vylúčil a vychádzal z toho, že sťažovateľ sa mal svojich práv\ndomáhať postupom podľa § 247 a nasl. O. s. p. Tento výklad je v rozpore s Ústavou SR.\nnakoľko sťažovateľ sa domáhal ochrany podľa § 250v O. s. p. z dôvodu nezákonnosti\nzásahu daňového úradu, ktorým bolo začatie daňovej kontroly bez uvedenia dôvodu.\nNedomáhal sa zrušenia celého správneho konania a rovnako nenamietal právomoc\ndaňového úradu ako správneho orgánu viesť správne konanie.“.\nDaňová kontrola podľa sťažovateľky predstavuje zákonom aprobované obmedzenie\nosobnej sféry jednotlivca a takéto obmedzenie «musí súčasne sledovať určitý cieľ a byť\nvo vzťahu k tomuto cieľu primerané. V podmienkach materiálneho právneho štátu je preto\nnevyhnutné trvať na požiadavke, aby také obmedzenie či narušenie autonómnej sféry\njednotlivca malo jasný a vopred zreteľný dôvod, legitimizujúci použitie takéhoto\nobmedzenia, a takýto dôvod musí spočívať v konkrétnych skutočnostiach. Inak povedané,\nv prípade daňovej kontroly nemôže byť takýmto dôvodom všeobecne formulovaný záujem\nštátu na výbere daní, ktorý je účelom Daňového poriadku, ale musí existovať konkrétnymi\nskutočnosťami podložené podozrenie, že konkrétny daňový subjekt, u ktorého je zahajovaná\ndaňová kontrola, zrejme svoju daňovú povinnosť nesplnil, alebo splnil, avšak v menšej\nmiere, ako by mal. ... V prípade akceptácie úplne voľnej úvahy správcu dane o tom, či začne\ndaňovú kontrolu, by bol vlastne takýto postup správcu dane založený na... prezumpcii viny,\nresp. na predpoklade, že každý daňový subjekt svoju daňovú povinnosť skrátil, a preto je\nmožné - bez toho, že by existovalo konkrétne podozrenie správcom dane formulované, jeho\ndaňovú povinnosť preskúmať a preveriť. ... Sťažovateľ je toho názoru, že oznámenie\no daňovej kontrole daňového úradu neosvedčuje existenciu dôvodov, resp. existenciu\n\n4\n\npodozrenia daňového úradu, že v oznámení o daňovej kontrole uvedený druh dane\nza príslušné zdaňovacie obdobie bol sťažovateľom krátený. Pokiaľ by takéto dôvody\nfakticky existovali, neboli zjavne sťažovateľovi povedané a v oznámení o daňovej kontrole\nzachytené. Úkon daňovej kontroly, resp. jej začatia v danom prípade je zásadným\nnedostatkom, pre ktorý ho je možné hodnotiť ako rýdzo formálny, a preto neústavný úkon.\nIde o nedostatok a priori dôvodov k začatiu daňovej kontroly a absencia ich oznámenia\nsťažovateľovi, ako aj ich neuvedenie v oznámení o začatí daňovej kontroly. Ak je daňová\nkontrola jediným úkonom, potom to znamená, že dôvody a podozrenie musia existovať\nv okamžiku začatia kontroly a musia byť správcom dane jednoznačne formulované\na daňovému subjektu oznámené a objektívne zachytené v oznámení o začatí daňovej\nkontroly. ... Takýto postup správcu dane je neprípustným porušením vyššie vymedzenej\nautonómnej sféry jednotlivca, a preto realizácia právomoci správcu dane je v rozpore s čl.\n2 ods. 2 Ústavy SR. Neústavnosť takéhoto postupu nemôže byť zhojená ani skutočnosťou, že\nv priebehu daňovej kontroly bolo preukázané, že ku skráteniu dane zo strany sťažovateľa\n(daňového subjektu) skutočne došlo. To nielen preto, že daňová kontrola predstavuje jeden\n(nedeliteľný) procesný úkon, ale tiež preto, že „usvedčujúce“ dôkazy boli získané\nprotiústavným postupom. Je preto možné skonštatovať, že v danom prípade začala\nu sťažovateľa, na jeho majetku, daňová kontrola neústavným spôsobom, pričom KS v BA\nneposkytol sťažovateľovi požadovanú súdnu ochranu, čím v konečnom dôsledku došlo\nk porušeniu jeho vlastníckeho práva, ktoré požíva ústavnú ochranu podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru.».\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné ľudské právo\nsťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nsťažovateľa na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\n\n5\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,\nč. k. 5 S/42/2014-54 zo dňa 19. 05. 2015, porušené boli.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5 S/42/2014-54 zo dňa 19. 05. 2015, sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania v sume 355,72 eur, ktorú je Krajský\nsúd v Bratislave povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nSťažovateľka tvrdí, že napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na\nochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje zásadná\n\n7\n\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\nÚstavný súd preskúmal pri predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to s prihliadnutím\nna argumentáciu, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojich práv podľa ústavy\na dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým bol jej návrh vo veci ochrany\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP zamietnutý ako\nnedôvodný.\nPodľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola\nukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo\nv jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti\nzásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.\nPodľa § 250v ods. 2 OSP orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa\ntvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného\nzboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký\nzbor podriadený.\nPodľa § 250v ods. 3 OSP návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal\nprostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha\nlen určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa,\nkeď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa,\nkeď k nemu došlo.\nPodľa § 250v ods. 4 OSP súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu\nvyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,\npredmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto\npovinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva\n\n8\n\nnavrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u\nplatí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.\nZo sťažnosti vyplýva, že kľúčové námietky sťažovateľka proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu sú založené na tvrdení o jeho ústavnej neakceptovateľnosti\nz dôvodu, že\n- nenamietala právomoc daňového úradu viesť správne konanie, ale namietala to, že\ndaňová kontrola bola začatá v rozpore s právnymi predpismi, pričom takýto postup\ndaňového úradu je podľa jej názoru jednoznačne nezákonným zásahom, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana návrhom podľa § 250v OSP,\n- právny záver krajského súdu, podľa ktorého sa mala domáhať ochrany svojich práv\npostupom podľa § 247 a nasl. OSP, je ústavne nekonformný, keďže sťažovateľka sa\ndomáhala ochrany podľa § 250v OSP z dôvodu nezákonnosti zásahu daňového úradu,\nktorým bolo začatie daňovej kontroly bez uvedenia dôvodu, a nedomáhala sa zrušenia\ncelého správneho konania.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom návrh sťažovateľky zamietol z dôvodu, že\n„prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou\nprieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy preto nie je možné v rámci\nkonania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmavať\nzákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia“.\nVzhľadom na uvedené je úlohou ústavného súdu posúdiť, či právny názor vyjadrený\nv napadnutom rozsudku je ústavne udržateľný, teda taký, ktorým nedošlo vo veci\nsťažovateľky k porušeniu jej práv vyplývajúcich z ústavy a dohovoru.\nV tej časti napadnutého rozsudku, ktorá je relevantná na posúdenie námietok\nsťažovateľky, krajský súd uvádza:\n„Nezákonný zásah bol definovaný prostredníctvom judikatúry tak, že v návrhu na\nochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmov, ide o nezákonný\n\n9\n\nzásah, zásah nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný priamo proti fyzickej a právnickej\nosobe alebo proti nim vykonaný, dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,\nnavrhovateľ vyčerpá prostriedky, ktorých použitie umožní osobitný predpis a návrh má\npodaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela najneskôr však\ndo 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo.\nZa takýto zásah sa obvykle považujú určité faktické úkony orgánu verejnej správy,\njeho jednotlivých zamestnancov uskutočňované v rámci správneho konania, ale aj mimo\nneho. Dôvod na uskutočnenie takýchto faktických úkonov býva rôzny. Tým, že je\nv ustanovení § 250v ods. 3 veta prvá stanovené, že na podanie návrhu na ochranu pred\nnezákonným zásahom je potrebné vyčerpať všetky ostatné prostriedky nápravy, ktoré\numožňujú osobitné predpisy je možné túto formu ochrany považovať za subsidiárnu.\nSamotné vedenie správneho konania, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade\ns právnym predpismi nie je možné považovať podľa názoru súdu za nezákonný zásah\norgánu verejnej správy.\nSprávne konanie vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené\nvydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom\nsúdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je následne\nsúdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné úplne\nnegovať vedenie a účinky správneho konania. V prípade, ak by súd v rámci konania\no ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp.\nprípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by\nzasahovalo do právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu\nsúdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci\nsprávneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\npreto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy\n\npreskúmavať\n\nzákonnosť\n\nsprávneho\n\nkonania,\n\nktoré\n\npredchádza\n\nvydaniu\n\nadministratívneho rozhodnutia (rozsudok NS SR 3 Sžz/2/2012).“\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že krajský súd vykonal\nv napadnutom rozsudku ústavne konformný výklad § 250v OSP, a preto považuje tento\n\n10\n\nrozsudok, ktorým bol návrh sťažovateľky zamietnutý ako nedôvodný, z ústavného hľadiska\nza akceptovateľný a udržateľný, osobitne z hľadiska záruk obsiahnutých v základnom práve\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práve na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako\naj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku\nSlovenskej republiky alebo tvorí súčasť takých medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy, t. j. k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak\nsa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná\na účinná právna norma (m. m. II. ÚS 249/04, IV. ÚS 23/05, I. ÚS 236/06, III. ÚS 363/06).\nÚstavný súd ďalej pripomína, že do obsahu základného práva zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) dožadovať sa toho, aby\nvšeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý účastník konania predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nV konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, bolo úlohou krajského\nsúdu v súlade s § 250v OSP preskúmať, či sťažovateľkou konkrétne označeným postupom\ndaňového úradu došlo k nezákonnému zásahu do práv a chránených záujmov sťažovateľky,\nresp. či sťažovateľka bola ukrátená na svojich právach a chránených záujmoch.\nJe potrebné rovnako zdôrazniť i tú skutočnosť, že právomoc všeobecného súdu\nvstúpiť autoritatívne do konfliktu medzi verejnou správou a jednotlivcom sa uplatňuje len\nsubsidiárne a len vtedy a tam, kde iná právna možnosť ochrany chýba. V súvislosti\ns konaním o návrhu vo veci ochrany pred nezákonným zásahom podľa § 250v OSP je\n\n11\n\nrozhodujúce, či namietaný zásah bol realizovaný v rámci správneho konania, ktoré bude\nukončené vydaním rozhodnutia, alebo mimo rámca akéhokoľvek správneho konania.\nKrajský súd nemal pri svojom rozhodovaní pochybnosti o tom, že u sťažovateľky prebieha\ndaňová kontrola, ktorej súdny prieskum v čase, keď mu bol doručený návrh sťažovateľky,\nby mohol predstavovať neprípustný zásah a ovplyvňovanie rozhodovacej činnosti\nsprávneho orgánu, preto vychádzal z toho, že postup daňového úradu v rámci daňovej\nkontroly nemožno považovať za nezákonný zásah v zmysle § 250v OSP. V prípade, ak by\nbol výsledok daňovej kontroly pre sťažovateľku nepriaznivý, nepochybne mala možnosť\nuplatniť účinný právny prostriedok ochrany svojich práv v podobe žaloby podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.), v ktorej môže uplatniť aj\nnámietku nezákonnosti postupu daňového úradu, ktorý sťažovateľku podľa jej názoru\nv rozpore s jeho povinnosťou neinformoval o dôvode vykonania daňovej kontroly.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu týkajúcim sa\naplikácie dotknutého ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nestotožňuje, nemôže\nsama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím\nvlastným. S poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd konštatuje, že postup krajského\nsúdu v napadnutom rozsudku možno považovať za ústavne konformný a zodpovedajúci\ndoterajšej judikatúre všeobecných súdov (predovšetkým rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Sžz/2/2012 z 13. novembra 2012).\nNa základe uvedených skutočností možno považovať napadnutý rozsudok krajského\nsúdu vo vzťahu k námietkam sťažovateľky za ústavne akceptovateľný, t. j. nemožno z neho\nvyvodiť také pochybenia, ktoré by signalizovali zásah do základného práva sťažovateľky na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. jej práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n12\n\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\nV súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecnými\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nPodľa sťažovateľky krajský súd jej neposkytol „požadovanú súdnu ochranu“, čím\nzároveň došlo k porušeniu jej vlastníckych práv, ktoré požívajú ústavnú ochranu podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a ochranu podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nZ argumentácie sťažovateľky zjavne vyplýva, že k porušeniu jej základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nrozsudkom krajského súdu malo dôjsť v zásade z rovnakých dôvodov, ako k porušeniu jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Za týchto\nokolností v prípade, ak ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, tak nemožno reálne uvažovať ani o porušení základného práva podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n13\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými sťažovateľkou.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. mája 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "daň-daňová kontrola", "zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 363/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/06 z 15. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/04 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:379ae203-848b-472e-af00-ac05efe47943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.319.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.319.2017.1"}]}