{"guid": "ussr:8646f753-59a3-4658-994c-d34c11905f77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.414.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 414/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 414/2016 z 12. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2016, sp. zn. II. ÚS 414/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.414.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8646f753-59a3-4658-994c-d34c11905f77", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.414.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.414.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.414.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 414/2016-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Rocca Investments, a. s., Staviteľská 7, Bratislava, zastúpenej advokátom\nJUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nsúvisiacim s predbežným prerokovaním nároku obchodnej spoločnosti Rocca Investments,\na. s., Staviteľská 7, Bratislava, na náhradu škody a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Sžnč 3/2014 z 29. októbra 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Rocca Investments, a. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rocca Investments, a. s., Staviteľská 7,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom\nJUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy postupom Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) „v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa\nzo dňa 13. 10. 2009 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mala byť\npodľa sťažovateľa spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín pod\nsp. zn.: 57 Zm/36/2007“ (ďalej len „napadnuté konanie“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžnč 3/2014 z 29. októbra 2015\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti, z jej doplnenia a príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka podaním\nz 13. októbra 2009 požiadala ministerstvo o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody, ktorá mala byť podľa jej názoru spôsobená „nesprávnym úradným postupom\nOkresného súdu Trenčín pod sp. zn.: 57 Zm/36/2007“.\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„... z dôvodu, že porušovateľ č. 1 (ministerstvo, pozn.) od podania žiadosti na\npredbežné prerokovanie... teda odo dňa 12. 10. 2009 do podania návrhu na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, teda do dňa 20. 09. 2014 na uvedenú žiadosť neodpovedal, sťažovateľ\nsa domáhal na príslušnom súde, ktorým bol Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby práve\nporušovateľ č. 2 vyslovil povinnosť porušovateľovi č. 1 vo veci konať a rozhodnúť.\nSťažovateľ svoj návrh podaný porušovateľovi č. 2 odôvodnil tým, že v 6-mesačnej zákonnej\nlehote porušovateľ č. 1 sťažovateľovi vôbec neodpovedal a tento stav trval aj ku dňu\n\n2\n\npodania tohto návrhu, a preto sa sťažovateľ domnieval, že nedošlo k zamietnutiu návrhu\na zároveň predpokladal, že porušovateľ č. 1 v dôsledku svojej nečinnosti súhlasil\ns náhradou škody. Podľa názoru sťažovateľa zákon č. 514/2013 Z. z. ukladá príslušnému\nministerstvu povinne zaujať stanovisko k predloženej žiadosti, čo sa nestalo a tento stav\npovažoval za absolútnu nečinnosť. Porušovateľ č. 1 sa ani nesnažil namietať svoju\nnepríslušnosť k predmetnému prerokovaniu podanej žiadosti.“\nNajvyšší súd napadnutým uznesením návrh sťažovateľky proti nečinnosti orgánu\nverejnej správy zamietol.\nPodľa názoru sťažovateľky:\n„Dotknuté správny orgány si vôbec nesplnili právnu povinnosť voči účastníkovi\nkonania - sťažovateľovi, reagovať na jeho podania tak, ako to predpokladá správny\nporiadok (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Sťažovateľka podala riadne a včas\nkasačnú žalobu, ktorú pripájame vo fotokópií, pričom tento žalobný návrhu zo strany vecne\na miestne príslušného sudu nebol riadne prejedaný, nebol zistený skutkový stav vo vzťahu\nk žalovanému správnemu orgánu a k jeho rozhodnutiu, pričom dotknutý správny orgán\nvo svojom rozhodnutí nepreukázal, že sám niečo zistil a to z dôvodu, že je absolútne\nnečinný. Miestne príslušný kasačný súd sa s touto právnou otázkou - absolútnou právnou\nnečinnosťou, vôbec nezaoberal a na tomto základe bolo porušené právo sťažovateľky na\nspravodlivý proces a sťažovateľke nebolo umožnené, aby mohla súdu predložiť tie dôkazy,\nktoré v danom prípade včas dala k dispozícií súdu, ale súd ju neoboznámil so stanoviskom\nžalovanej strany.\nSťažovateľka ďalej namieta, že konanie nie je na súde uskutočnené bez zbytočných\nprieťahov, a zároveň nemala doposiaľ možnosť súdu preukázať, že konanie príslušného\nkasačného sudu vykazuje znaky nadmerných prieťahov konaní.“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa - Rocca Investments, a. s., na súdnu ochranu zaručené\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\n3\n\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn.: 7 Sžnč/3/2014 zo dňa 29. 10. 2015, ktorým Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zamietol návrh sťažovateľa proti nečinnosti orgánu verejnej správy\nzo dňa 20. 09. 2014 v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania porušené bolo.\nPostupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo porušené základné\nprávo sťažovateľa, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, a to nečinnosťou orgánu verejnej správy (Ministerstvom\nspravodlivosti SR) v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa zo dňa 13. 10. 2009 o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mala byť podľa sťažovateľa spôsobená\nnesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.: 57 Zm/36/2007.\nZrušuje sa Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7 Sžnč/3/2014\nzo dňa 29.10.2015a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa ustálenej\nrozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd\nv Trenčíne povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Marián\nŠevčík... 303,16 eur.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n4\n\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd vychádza z § 20 ods. 4 zákona\no ústavnom súde, podľa ktorého je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov\nvýslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nšpecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení\ns požiadavkami vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí\nrozsah predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie\nústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa\nsťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil\nza porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený\nzvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011). Z konštantnej\njudikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy,\nktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť\njeho argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).\nVychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd ustálil, že sťažovateľka sa domáha\nvyslovenia porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom ministerstva\nv napadnutom konaní a porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 1\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n\n5\n\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 38 ods. 2 listiny postupom ministerstva v napadnutom konaní\nVo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd v súlade so svojou ustálenou\njudikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1\nústavy je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza\nz toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie\nsvojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,\na preto predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (m. m.\nIV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom ministerstva v napadnutom konaní.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“)\n(účinného v čase podania žiadosti o predbežne prerokovanie nároku) ak príslušný orgán\nneuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia\nžiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti\nna súde.\n\n6\n\nZákon č. 514/2003 Z. z. neustanovuje orgánu príslušnému na predbežné\nprerokovanie nároku (ministerstvo, pozn.) povinnosť o žiadosti rozhodnúť, a preto,\nvychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, nekonanie o uplatnenom nároku do\nšiestich mesiacov od prijatia žiadosti zakladá právny predpoklad, že návrhu nebolo\nvyhovené a poškodenému umožňuje domáhať sa náhrady škody v občianskom súdnom\nkonaní.\nZ uvedeného vyplýva, že k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny ratione matereae ani\nnemôže dôjsť, keďže postup ministerstva je priamo zákonom obmedzený na obdobie\nšiestich mesiacov od prijatia žiadosti, ktorých márne uplynutie zakladá dôvod na podanie\nžaloby o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. príslušnému všeobecnému súdu.\nZo sťažnosti ani z jej doplnenia nevyplýva, že by sťažovateľka podala žalobu o náhradu\nškody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá vo svojej podstate predstavuje špecifický\nprávny prostriedok nápravy, ktorý zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd\n(vrátane ochrany pred nečinnosťou ministerstva) účinne poskytuje.\nSťažovateľka v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci zvolila na ochranu\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny právny prostriedok\nochrany vyplývajúci z § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), t. j. podala\nžalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (ministerstva), o ktorej bol oprávnený a aj\npovinný rozhodnúť najvyšší súd. Bez ohľadu na to, že v danom prípade išlo o nevhodný\nprávny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny, skutočnosť, že o ňom bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n\n7\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu\nV nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu ústavný súd v prvom rade konštatuje, že\nk úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie\na ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak\nje na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť\nkonanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy\ntakýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov\nzákladných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a\nochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné\nzáruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú\nústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd.\nÚstavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa\ntakéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých\nzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.\nÚstavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu\nverejnej moci. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa\nv konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu\nverejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania\nskutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj\nodôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia\nv súlade s procesnými predpismi (m. m. II. ÚS 9/00, III. ÚS 94/03, IV. ÚS 303/09,\nI. ÚS 207/2010).\nÚčelom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v prvom rade zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po\nsplnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní\n\n8\n\npredpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa\núčastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré\nz tohto postavenia vyplývajú.\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre\nzákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na\nposkytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba\nmať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto\nzáklade formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd považoval za potrebné z hľadiska limitov\nústavnej kontroly rozhodnutí všeobecných súdov poukázať na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\n\n9\n\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nV súvislosti so skutočnosťou, že sťažnosť sťažovateľky smeruje proti napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu vydanému v správnom súdnictve (podľa V. časti Občianskeho\nsúdneho poriadku), je podľa názoru ústavného súdu navyše potrebné pri jej posudzovaní\nzohľadňovať špecifiká správneho súdnictva. V rámci správneho súdnictva súdy\npreskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP). Z uvedeného vyplýva, že úlohou súdu\nv správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať\n„zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.\nTeda treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(m. m. porovnaj napr. IV. ÚS 428/09).\nVychádzajúc z uvedených všeobecných východísk, ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní pristúpil k preskúmaniu sťažnostnej argumentácie sťažovateľky, ktorá je\nvo svojej podstate založená na tvrdení, že „Miestne príslušný kasačný súd sa s touto\nprávnou otázkou - absolútnou právnou nečinnosťou, vôbec nezaoberal a na tomto základe\nbolo porušené právo sťažovateľky na spravodlivý proces a sťažovateľke nebolo umožnené,\naby mohla súdu predložiť tie dôkazy, ktoré v danom prípade včas dala k dispozícií súdu, ale\nsúd ju neoboznámil so stanoviskom žalovanej strany.“.\nV nadväznosti na argumentáciu sťažovateľky uplatnenú v sťažnosti ústavný súd\npovažuje za potrebné poukázať na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia,\nv ktorej sa okrem iného uvádza:\n„Z obsahu pripojeného spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ si dňa\n13. októbra 2009 žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku uplatnil u odporcu podľa\n§ 15 zákona č. 514 2003 Z. z. pravo na náhradu škody, ktorá mala byť podľa navrhovateľa\n\n10\n\nspôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.\n57 Zm 36/2007 vo výške 177 587.47 €.\nZ dôvodu, že odporca navrhovateľovi do podania návrhu na súd na uvedenú žiadosť\nneodpovedal, navrhovateľ sa domáhal, aby súd vyslovil povinnosť odporcu vo veci konať\na rozhodnúť.\nPredovšetkým treba uviesť, že súčasťou práva na súdnu ochranu je okrem iného\nprávo na konanie bez zbytočných prieťahov, toto právo sa však netýka iba konania na súde,\nale aj v konaní pred inými organmi, ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch Takýmito\nprávami sú spravidla aj práva, ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu v zmysle\nustanovení piatej časti OSP. Pod nečinnosťou orgánu verejnej sprav v treba rozumieť\nnielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý\nznamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov.\nSúdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom\nverejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb\nv oblasti verejnej správ v (§ 244 ods. 4 OSP).\nZákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenia, na základe ktorých by bolo\nmožné dospieť k záveru, že pri vydaní rozhodnutia podľa tohto zákona má príslušný orgán\nrozhodovať o právach alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej\nsprávy. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje úpravu žiadnej z oblasti verejnej správy, ale\nupravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody, čo je potrebné považovať za osobitný civilnoprávny\npostup pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej štátom, resp. obcou alebo vyšším\núzemným celkom.\nPredbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. predchádza a je\njedným z predpokladov úspešného uplatnenia takého nároku na súde. Zákon č. 514/2003\nZ. z. však nestanovuje orgánu príslušnému na predbežné prerokovanie žiadnu povinnosť\no tejto žiadosti rozhodnúť.\nZ ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného v čase podania žiadosti\no predbežne prerokovanie nároku) vyplýva, že ak príslušný organ neuspokojí nárok na\nnáhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa\npoškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na sude. Aj\n\n11\n\nnekonanie o uplatnenom nároku po dobu šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, má\nteda za následok právny predpoklad, že návrhu na náhradu škody nebolo vyhovené\na poškodenému umožňuje domáhať sa uspokojenia svojho nároku v občianskoprávnom\nkonaní. Takýto postup príslušného orgánu (spočívajúci v nekonaní) v danom prípade nie je\nv rozpore so žiadnym konkrétnym ustanovením zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré by mu\nukladalo vo veci postupovať a rozhodnúť určeným spôsobom\nNavrhovateľom citované znenie § 16 ods. 4 vety prvej zákona č. 514/2003 Z. z. nemá\nv danom prípade opodstatnenie, lebo navrhovateľ odkazoval na zákonné ustanovenie\núčinné od 01. januára 2013. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná 13.\noktóbra 2009 a preto sa na daný prípad zákon č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.\njanuára 2013 neaplikuje, aj keď ani novelizované znenie neukladá odporcovi povinnosť o\nžiadosti o predbežné prerokovanie nároku rozhodnúť.\nNa základe uvedených skutočnosti dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,\nže postup orgánu rozhodujúceho o žiadosti na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa § 244 a nasl. OSP. Správny súd\npreto nie je v takomto konaní príslušný na vydanie rozhodnutia o určení povinnosti orgánu\nrozhodujúceho podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci konať a rozhodnúť podľa § 250t OSP\n(konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy), v dôsledku čoho je tento návrh potrebné\npodľa § 250t ods. 4 OSP ako neprípustný zamietnuť.\nPre úplnosť treba uviesť, že aj keby sa pripustila možnosť rozhodovania správnych\nsúdov o návrhu na uloženie povinnosti konať príslušnému orgánu podľa zákona č. 514/2003\nZ. z., navrhovateľ v danom prípade ani nepreukázal, že by vyčerpal prostriedky, ktorých\npoužitie umožňuje osobitný predpis (napr. zákon o sťažnostiach), a teda že sa odstránenia\nnamietanej nečinnosti príslušného orgánu (Ministerstva spravodlivosti SR) domáhal\nnajskôr mimosúdnymi prostriedkami. Návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný, ak\nnavrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t\nods. 1 druhej vety OSP).“\nV súvislosti s argumentáciou sťažovateľky, že jej „nebolo umožnené, aby mohla\nsúdu predložiť tie dôkazy, ktoré v danom prípade včas dala k dispozícií súdu, ale súd ju\n\n12\n\nneoboznámil so stanoviskom žalovanej strany“, resp. že jej bolo vyjadrenie odporcu\nk návrhu zaslané najvyšším súdom „na jej žiadosť až po 6 mesiacoch“, najvyšší súd\nv napadnutom uznesení uvádza:\n„... konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti\nOSP má osobitnú úpravu a neobsahuje povinnosť súdu doručovať vyjadrenie odporcu\nnavrhovateľovi. V tomto konaní súd podľa § 250t ods. 4 OSP o návrhu rozhoduje bez\npojednávania uznesením, a preto je vylúčené použitie ustanovenia § 114 ods. 2 OSP, ktoré\nupravuje prípravu pojednávania, v rámci ktorej sa doručuje vyjadrenie odporcu\nnavrhovateľovi...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že\nnavrhovateľ neuviedol vo svojom návrhu z 20. septembra 2014 ani v podaní z 31. mája\n2015 žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho návrhu na konanie\nproti nečinnosti podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP vyhovieť.“\nZ citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd\nústavne akceptovateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo postup orgánu\nrozhodujúceho o žiadosti o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže byť\npredmetom súdneho prieskumu podľa § 244 a nasl. OSP, a preto teda správny súd nie je\nv takomto konaní príslušný na vydanie rozhodnutia o určení povinnosti orgánu\nrozhodujúceho podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci konať a rozhodnúť podľa § 250t OSP\n(konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy).\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa názoru ústavného súdu nemožno\npovažovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na\nprávnych záveroch, ktoré nemajú oporu v dotknutých právnych predpisoch, resp. popierajú\npodstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov.\nZ uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 1 ods. 1\n\n13\n\nústavy, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na\nzáklade ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní\nodmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti sťažovateľky ako celku bolo už bez právneho dôvodu\nzaoberať sa jej ďalšími návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "nesprávny úradný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:95a21c9a-39a5-4586-aea0-21a9de8f7a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95a21c9a-39a5-4586-aea0-21a9de8f7a56"}, {"guid": "ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7"}, {"guid": "ussr:c739df26-a6af-4326-a8ad-621cc20f6d16", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c739df26-a6af-4326-a8ad-621cc20f6d16"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:c4779b9f-e368-46ad-97da-1967575d0c32", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 94/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4779b9f-e368-46ad-97da-1967575d0c32"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2cfa6200-f815-43e7-a3e4-42bc4bb44b5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 274/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 274/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1"}]}