{"guid": "ussr:6a413d0a-622d-4536-bd1f-c41f5c22d22a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.409.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2015 z 17. 12. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 409/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.409.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-12-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6a413d0a-622d-4536-bd1f-c41f5c22d22a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.409.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.409.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.409.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 409/2015-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o prijatej sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Blažekom,\nPohraničná\n\n4,\n\nKomárno,\n\nktorou\n\nnamieta\n\nporušenie\n\nsvojho\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 92/2009, za účasti Okresného súdu Komárno, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 92/2009\nporušené boli.\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3.\n\np r i z n á v a trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 €\n\n(slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktoré j e Okresný súd Komárno\np o v i n n ý uhradiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Romana Blažeka, Pohraničná 4,\nKomárno, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Blažekom, Pohraničná 4,\nKomárno, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKomárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 92/2009 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“). Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ doplnil sťažnosť 5. mája 2015\no splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom udelené advokátovi\nJUDr. Romanovi Blažekovi, Pohraničná 4, Komárno, a o dôkaz, že bezúspešne vyčerpal\nmožnosť\n\ndomáhať\n\nsa odstránenia\n\nnamietaných\n\nprieťahov\n\nv\n\nkonaní\n\npodaním\n\nsťažnosti predsedovi okresného súdu (prípis predsedu okresného súdu č. Spr 1535/13\nz 22. novembra 2013).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 1. júna 2009 okresnému súdu\nžalobu o odporovateľnosť právneho úkonu, o ktorej je konanie vedené pod sp. zn.\n7 C 92/2009. Súčasne podal návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením\nz 15. júna 2009 okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným\nv 1. a 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami označenými vo výroku uznesenia. Krajský súd\nv Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 8 Co 192/2009-50 z 18. augusta 2009 vec\nvrátil okresnému súdu na vykonanie opravy v označení nehnuteľnosti, ktorej sa zákaz\n\n2\n\ntýkal. Okresný súd vydal opravné uznesenie 14. septembra 2009 a krajský súd jeho\nrozhodnutie v odvolacom konaní uznesením č. k. 8 Co 262/2009-60 z 30. októbra 2009\npotvrdil.\nSťažovateľ uvádza, že okresný súd vo veci uskutočnil pojednávanie trikrát −\n1. februára 2011, 25. marca 2011 a 13. mája 2011. Ostatné pojednávanie bolo odročené\nna neurčito a napriek podanej sťažnosti predsedovi okresného súdu zo 4. novembra 2013\nnebol určený ďalší termín pojednávania. V sťažnosti poukazuje na to, že „v dôsledku\nprieťahov v konaní už vyše 5 rokov žije v právnej neistote a svoju pohľadávku priznanú mu\nprávoplatným a vykonateľným rozsudkom OS Komárno sp. zn. 13 C/11/2009-49 zo dňa\n17. 04. 2009 nemôže uspokojiť z dlžníkovho majetku“.\nNa základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... na prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane základných ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní\nvedenom pod spisovou značkou 7C/92/2009 bolo porušené.\n2. Okresnému súdu Komárno sa prikazuje, aby v konaní sp. zn.: 7 C/92/2009 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n5.000 €, ktorú sumu je Okresný súd Komárno povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi\n\nsa priznáva náhrada trov konania vo výške\n\n340,90 €, ktorú je Okresný súd Komárno povinný zaplatiť na účet advokáta... do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nÚstavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. US 409/2015-16\nz 23. júna 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\n\n3\n\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\nPo prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom\nz 20. augusta 2015 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke prijatej\nsťažnosti, k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho požiadal o zaslanie spisu\nsp. zn. 7 C 92/2009.\nPredmetný súdny spis bol ústavnému súdu doručený 8. októbra 2015.\nPredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 30. septembra 2015\n(sp. zn. Spr. 557/15, doručenom ústavnému súdu 9. októbra 2015) uviedol: «po\npreštudovaní spisového materiálu sp. zn. 7C/92/2002 som dospel k záveru, že predovšetkým\nz procesnej stránky nejde o bežnú, ako aj skutkovo a právne jednoduchú vec. Z pozície\nsťažovateľa je pochopiteľné, že počas namietaného obdobia vníma konanie súdu ako\nneefektívne, kedy sa v skutočnosti podľa jeho názoru javí, že súd v podstate vôbec nekoná,\nalebo koná pomaly, keďže ešte doposiaľ nevykonal dôkaz a právoplatne nerozhodol. Súd\nprvého stupňa však konal aktívne so snahou zabezpečenia dôkazov, ktoré či už priamo,\nalebo nepriamo súviseli s prejednávanou vecou. Problém nastal práve s vykonaním\nrozhodujúceho dôkazu − výsluchu svedka\n\n.\n\nPredmetná vec je v danom štádiu náročná predovšetkým tým, že „korunný“ svedok\nsa zdržiava v\n\n. Výsluch tohto svedka súd považuje za nevyhnutný,\n\nnakoľko nehnuteľnosť, ktorá je predmetom odporovateľnosti právneho úkonu, práve svedok\npreviedol kúpnou zmluvou na žalovaných\n. Sťažovateľ\n\na\n\no potrebe vykonania tohto dôkazu vie, sám prisľúbil,\n\nže oznámi súdu adresu svedka, na ktorej býval v\n\nako aj príslušný úrad, ktorý ho\n\neviduje ako legálne zamestnaného, za účelom jeho predvolania a výsluchu. Sťažovateľ\nvycestoval do\n\na ani jemu sa nepodarilo nakontaktovať svedka\n\n,\n\npričom napriek vlastnej skúsenosti a overení si, že je mimoriadne náročné ho zastihnúť,\nči kontaktovať, podal predmetnú sťažnosť. Sťažovateľ neoznámil súdu žiadané údaje, z čoho\nvyplýva, že ani sťažovateľ nespolupracuje so súdom pri zistení pobytu\n\n4\n\n.\n\nPo svedkovi bolo vyhlásené pátranie už 19.6.2008, ako to vyplývalo aj zo správy Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Komárne. Šetrením a vlastnou činnosťou si súd zistil\nadresu svedka, čo však trvalo určitú dobu. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že vlastná\nčinnosť, ktorá z dôvodov hospodárnosti nebola vykonávaná súdom duplicitne, spočívala\nv zistení adresy svedka zo spisu sp. zn. 12 P/92/2011 Okresného súdu Komárno, kde sa\nviedlo konanie o návrhu na vyhlásenie za mŕtveho\n\n, so záverom,\n\nže rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 12 P/348/2011, zo dňa 25. 3. 2014 bol návrh\nna vyhlásenie za mŕtveho\n\nzamietnutý.\n\nJe nutné poznamenať, že pôvodný zákonný sudca v predmetnej občianskoprávnej\nveci\n\n, listom doručeným kancelárii prezidenta Slovenskej republiky 18. 9. 2014\n\nsa vzdal funkcie sudcu podľa § 19 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho funkcia sudcu\nzanikla dňom 30. 9. 2014. Následne boli všetky jemu pridelené veci prerozdelené náhodným\nvýberom ku dňu 1. 10. 2014 v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Komárno. Predmetná\nvec bola týmto spôsobom pridelená novej zákonnej sudkyni\n\n, ktorá\n\nvo veci ďalej konala. Dňa 1. 5. 2015 sa po nástupe nového sudcu\na odôvodnenej potreby prerozdelenia vecí z dôvodu výrazného rozdielu v pracovnom\nzaťažení sudcov, sa vec opätovne náhodným výberom prostredníctvom generátora\nelektronickej podateľne prerozdelila a zákonným sudcom je t. č.\n\n,\n\nktorý stanovil vo veci termín pojednávania na 2. 12. 2015, na ktorý predvolal svedka\nz adresy z\n\nktorú si súd vlastným šetrením zistil.\n\nAkokoľvek sa javí, že vo veci súd nekoná, práve vyššie uvedené skutočnosti\npreukazujú, že je v niektorých prípadoch neskutočne zložité a mimoriadne ťažké zabezpečiť\nvykonanie dôkazov. Vykonanie dôkazu výsluchom svedka\n\nje však pre vec\n\nzrejme mimoriadne dôležité, aby sa komplexne správne, zákonne a spravodlivo posúdil celý\nprípad.»\nPredseda okresného súdu tiež oznámil, že netrvá na konaní verejného\nústneho pojednávania, keďže od takéhoto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n\n5\n\nÚstavný súd prípisom z 9. októbra 2015 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,\naby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, ktoré mu v prílohe zaslal,\na oznámil ústavnému súdu, či súhlasí s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustilo od ústneho pojednávania.\nStanovisko právneho zástupcu sťažovateľa bolo ústavnému súdu doručené\n23. novembra 2015. Právny zástupca v ňom okrem iného uviedol, že «v žalobnom návrhu\nnežiadal a ani neoznačil výsluch svedka\n\nna pojednávaní. Porušovateľ\n\nvo svojom vyjadrení tvrdí, že sťažovateľ\n\nprisľúbil, že oznámi súdu adresu\n\nsvedka\n\na že za týmto účelom vycestuje\n\n, na ktorej býval\n\ndo zahraničia. Podľa § 120 ods. 1, 1. a 2. veta O. s. p. „Účastníci sú povinní označiť dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.“ Ako\nje už z výkladu predmetného ustanovenia zrejmé, účastník je povinný „len“ označiť dôkazy,\naby preukázal svoje tvrdenia, nie ich sám aj vykonať. Nie je teda povinnosťou sťažovateľa,\naby zabezpečil účasť svedka na konaní.\nNapriek uvedenému sťažovateľ do\n\nna vlastné náklady za svedkom\n\nvycestoval, stretol sa s ním a súdu osobne do podateľne doručil požadované\núdaje. Doručil ich do spisu o vyhlásenie uvedeného svedka za mŕtveho, sp. zn.\n12 P 348/2011. Preto tento spis navrhuje ako dôkaz pripojiť.\nTvrdenie porušovateľa, že sťažovateľ nespolupracoval so súdom tým, že neoznámil\nadresu svedka, je teda nepravdivé.\nPodľa ustanovenia § 42 ods. 1 Obč. zák. „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil,\nže dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhanej\npohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok\nproti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu, už vymáhateľný alebo ak už bol\nuspokojený.“ Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Obč. zák. „Odporovať možno právnemu\núkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa,\nak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ\ndlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami\njemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto\nosôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa\n\n6\n\naj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.“ V zápisnici z pojednávania v predmetnej\nveci zo dňa 01.02.2011 žalovaný uvádza: „Ja som vedel o tom, že\n\nmá rôzne\n\ndlžoby, ale nevedel som o tom, že má dlh ani voči žalobcovi. Ani naša dcéra nám\nnepovedala, že bývalý zať\n\nsi požičal nejaké peniaze od žalobcu.“\n\nSvedkyňa\n\nna pojednávaní dňa 25. 03. 2011 udáva: „V marci\n\n2007 mňa a vtedy ešte manžela Erika navštívili moji rodičia, ako aj rodičia manžela a vtedy\nsom sa dozvedela, že aké dlžoby Erik nakopil. Išlo o dlžobu voči tu prítomnému žalobcovi\np.\n\nv sume 130.000,- Sk a potom priznal aj ďalšie dlhy v menších sumách rôznym\n\nfyzickým osobám, ktoré som ja vôbec nepoznala. Až neskôr som sa dozvedela, že môj bývalý\nmanžel mal aj iné dlžoby voči žalobcovi. Prvý krát som sa o tom dozvedela potom, ako\nv máji 2007 sme spísali darovaciu zmluvu, ktorou mal môj manžel predmetný byt darovať\nmne a nejako v júli 2007 sme dostali list zo Správy katastra Komárno, že darovacia zmluva\nnemôže byť zavkladovaná, že sú tam nejaké ťarchy.“ na otázku právnej zástupkyne,\nže čo predchádzalo tomu, než podpísali darovaciu zmluvu, svedkyňa udáva: „vtedy sme\nsa dozvedeli o tých rôznych pôžičkách môjho bývalého manžela a v rodine sa rozhodlo,\nže bude lepšie, ak ten byt sa prepíše na moje meno.“ Z tejto svedeckej výpovede je jasné,\nže rodina ako aj bývala manželka\n\n(svedkyňa) mali vedomosť o úmysle\n\nukrátiť jeho veriteľov resp. veriteľa tým, že predmetnú nehnuteľnosť\nprevedú do vlastníctva blízkej osoby\nVýsluch\n\na tým zabránia nároku veriteľov.\n\nv predmetnom konaní je preto nadbytočný a neúčelný.\n\nZ obsahu predmetných výpovedí je zrejmé to, že žalovaní ako aj svedkyňa mali vedomosti\no dlžobách\n\na za týmto účelom, aby sa nehnuteľnosť nedostala\n\ndo vlastníctva tretej osoby resp. veriteľov\n\n, sa snažili previesť najprv\n\nnehnuteľnosť darovacou zmluvou na svedkyňu, no to sa nepodarilo. Napokon po vydaní\nplatobného rozkazu sa\n\nrozhodol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou previesť\n\ndo vlastníctva žalovaných − rodičov svojej manželky (svedkyne!!!). Mám za to, že z vyššie\nuvedených skutočností je zrejmé, že osoby blízke (žalovaní) mali vedomosť o dlžobách\n, ako je zrejme z výsluchu svedkyne, čo napokon potvrdil aj žalovaní.\nVzhľadom na to je neúčelné vypočuť svedka\n\n, nakoľko skutkový stav\n\nuvedený v žalobnom návrhu bol už dávno preukázaný a sú splnené všetky predpoklady\npre to, aby súd vydal meritórne rozhodnutie.».\n\n7\n\nZároveň právny zástupca uviedol, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní.\nKeďže účastníci konania zhodne ústavnému súdu\n\noznámili, že súhlasia\n\ns prerokovaním vecí bez ústneho pojednávania, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZ doručeného súdneho spisu vyplýva tento prehľad úkonov okresného súdu:\nOkresnému súdu bola 1. júna 2009 doručená žaloba o odporovateľnosť právneho\núkonu spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia vo veci sťažovateľa. Sťažovateľ\nžalobou žiadal, aby okresný súd vyslovil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi\n(dlžníkom sťažovateľa) a žalovanými v 1. a 2. rade, predmetom ktorej bola\nnehnuteľnosť označená v petite žaloby, je proti žalovaným neúčinná.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 7 C 92/2009 z 15. júna 2009 vydal predbežné\nopatrenie, ktorým zakázal žalovaným v 1. a 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami označenými\nvo výroku uznesenia až do právoplatného skončenia vo veci samej. Proti uzneseniu\nokresného súdu podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie.\nKrajský súd uznesením č. k. 8 Co 192/2009-50 z 18. augusta 2009 vrátil vec\nokresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní odporcov z dôvodu, že bolo potrebné súdom\nprvého stupňa vydať opravné uznesenie.\nOkresný súd prípisom z 2. septembra 2009 vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa,\naby spresnila petit návrhu na vydanie predbežného opatrenia v súlade s rozhodnutím\nkrajského súdu č. k. 8 Co 192/2009-50 v lehote 3 dní. Právna zástupkyňa navrhovateľa\ndoručila 10. septembra 2009 okresnému súdu upravený petit žaloby.\n\n8\n\nDňa 14. septembra 2009 okresný súd vydal opravné uznesenie sp. zn. 7 C 92/2009,\nktorým rozhodol o predbežnom opatrení; zakázal v ňom žalovaným v 1. a 2. rade nakladať\ns nehnuteľnosťami označenými vo výroku uznesenia až do právoplatného skončenia vo veci\nsamej. Proti predmetnému uzneseniu podali 29. septembra 2009 žalovaní v 1. a 2. rade\nodvolanie.\nKrajský súd uznesením č. k. 8 Co 262/2009-60 z 30. októbra 2009 rozhodol\no odvolaní žalovaných tak, že potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2009.\nDňa 19. novembra 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. február 2010.\nDňa 4. februára 2010 ospravedlnili odporcovia svoju neúčasť na pojednávaní\nnariadenom na 5. február 2010 a požiadali o jeho odročenie z dôvodu, že sa pokúsia\no vyriešenie sporu mimosúdnou cestou.\nDňa 5. februára 2010 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil\núčastníkom 30-dňovú lehotu na uzavretie mimosúdnej dohody.\nDňa 16. marca 2010 okresný súd prípisom vyzval právnu zástupkyňu a právneho\nzástupcu odporcov, aby okresnému súdu oznámili, či došlo k mimosúdnej dohode, či\nžalobca vzal žalobu späť a či žalovaní súhlasia so späťvzatím žaloby. Dňa 1. apríla 2010\nbolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcov, ktorým oznámil,\nže v predmetnej veci nedošlo k mimosúdnej dohode, preto bude potrebné nariadiť\npojednávanie.\nOkresný súd 6. apríla 2010 nariadil pojednávanie na 1. jún 2010.\nPrávny zástupca odporcov doručil 28. mája 2010 okresnému súdu ospravedlnenie\nsvojej neúčasti na pojednávaní 1. júna 2010 z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.\n\n9\n\nPojednávanie nariadené na 1. jún 2010 bolo odročené na 7. september 2010.\nDňa 7. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil\nna 9. november 2010 s tým, že určil, že bude predvolaná svedkyňa (\nzistí sa stav trestného stíhania proti\nMestský úrad\n\n),\n\na miesto jeho pobytu.\n\n16. septembra 2010 okresnému súdu oznámil, že\n\n,\n\n, má v\n\nod 30. júna 2008 hlásený pobyt bezdomovca\n\na o terajšom pobyte informácie nemajú.\nDňa 5. novembra 2010 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho\nzástupcu odporcov, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní plánovanom\nna 9. november 2010 z dôvodu práceneschopnosti a požiadal o jeho odročenie.\nDňa 9. novembra 2010 sa na pojednávanie ustanovil len navrhovateľ a jeho právna\nzástupkyňa, a preto okresný súd pojednávanie odročil na 1. február 2011.\nDňa 1. februára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil\nna 25. marec 2011 s tým, že sa predvolajú svedkovia a zistí stav konania týkajúceho\nsa svedka\n\n.\n\nDňa 25. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil\nna 13. máj 2011 na účely výsluchu svedka\n\n.\n\nPrávny zástupca odporcov doručil 11. apríla 2011 okresnému súdu podanie, ktorým\nchcel ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a žiadať o jeho odročenie. Okresný súd\n12. apríla 2011 oznámil právnemu zástupcovi, že pojednávanie odročovať nebude.\nDňa 13. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil\nna neurčito s tým, že sa zistí stav trestného stíhania\n\n10\n\na miesto jeho pobytu\n\nprostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a bude predvolaný\nsvedok\n\n.\n\nDňa 7. júla 2011 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne oznámilo\nokresnému súdu, že v evidencii konzulárneho úradu nie je vedené žiadne konzulárne\npodanie\n\na vo Veľkej Británii neexistuje evidencia obyvateľstva.\n\nDňa 18. júla 2011 okresný súd doručil okresnému riaditeľstvu urgenciu vo veci\nzisťovania stavu trestného stíhania\n\n. Okresné riaditeľstvo oznámilo\n\nokresnému súdu 21. júla 2011, že trestné stíhanie\n\nbolo prerušené, pobyt\n\nnebol zistený, bolo vyhlásené pátranie, a zároveň doložilo všetky listiny, ktoré mu boli\ndoručené od jednotlivých inštitúcií pri zisťovaní pobytu svedka, a listiny potvrdzujúce stav\nkonania proti svedkovi.\nOkresný súd prípisom z 12. októbra 2011 zisťoval pobyt svedka\naj u súdneho exekútora (\n\n), ktorý následne 18. októbra 2011\n\nokresnému súdu oznámil, že nemá informácie o jeho pobyte.\nV období od 1. mája 2012 do cca 15. septembra 2012 okresný súd zisťoval aj stav\nkonania vo veci vedenej pod sp. zn. 12 P 348/2011, ktorého predmetom bolo konanie\no vyhlásenie\n\nza mŕtveho. Tento spis bol pripojený k spisu sp. zn.\n\n7 C 92/2009. Dňa 25. marca 2014 okresný súd v konaní vydal uznesenie č. k.\n12 P 348/2011-139, ktorým návrh na vyhlásenie za mŕtveho\n\n,\n\n, zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. apríla 2014.\nÚstavný súd ďalej zistil, že 2. decembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie,\nna ktorom okresný súd rozhodol vo veci samej. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n11\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nVzhľadom na to, že si ústavný súd pri výklade „práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov“, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, nemožno z tohto dôvodu v obsahu týchto\npráv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\n\n12\n\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí,\nže existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje\ntých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude\nkonať nové pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená\nv spise.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého\nkritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Predmetom napadnutého konania na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 92/2009 bolo\nrozhodovanie o žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu vo veci navrhovateľa\n(sťažovateľa) proti žalovaným v 1. a 2. rade doručenej okresnému súdu 1. júna 2009.\nKonanie o odporovateľnosti právnych úkonov patrí k štandardným konaniam všeobecných\n\n13\n\nsúdov. Napriek argumentu okresného súdu, že išlo o skutkovo aj právne zložitú vec, ústavný\nsúd nepovažuje napadnuté konanie za skutkovo a právne zložité, aj keď zabezpečovanie\nsvedka (\n\n) vzhľadom na neznáme miesto jeho pobytu vykazuje určitú\n\nskutkovú zložitosť napadnutého konania, avšak nie takú, ktorá by výrazným spôsobom\nmohla prispieť k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Napadnuté konanie trvá viac\nako šesť rokov dosiaľ bez meritórneho právoplatného rozhodnutia.\n2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,\ndospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k doterajšej\ndĺžke napadnutého konania. Správanie účastníka v konaní možno hodnotiť (v prípade, ak je\nzastúpený právnym zástupcom) cez úkony právneho zástupcu (II. ÚS 41/97, I. ÚS 92/97).\nV danom prípade neobstojí tvrdenie okresného súdu, že sťažovateľ nespolupracoval\nso súdom pri zisťovaní pobytu svedka\n\n, naopak, ústavný súd zistil, že\n\nsťažovateľ mal snahu pomôcť okresnému súdu pri zisťovaní pobytu svedka aj napriek tomu,\nže to nebola jeho povinnosť.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj hodnotením napadnutého konania podľa\ntretieho kritéria, t. j. postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ doručil\nžalobu okresného súdu 1. júna 2009, okresný súd v predmetnej veci nariadil celkom\nosem pojednávaní, prvých sedem pojednávaní bolo nariadených v období od februára 2010\ndo mája 2011, z ktorých sa reálne uskutočnili tri pojednávania (1. februára 2011,\n25. marca 2011 a 13. mája 2011), pričom posledné pojednávanie bolo odročené na neurčito\nz dôvodu, že ani dovtedy sa okresnému súdu nepodarilo zaobstarať prítomnosť svedka\n(uskutočnilo sa až 2. decembra 2015). Posledný záznam v predloženom súdnom\nspise o procesnom úkone okresného súdu je z 12. októbra 2011, keď zisťoval pobyt svedka\nu súdneho exekútora\n\n.\n\nV súdnom spise sa nenachádza zmienka, že by okresný súd vyvíjal nejakú činnosť,\naby zistil pobyt spomínaného svedka (prostredníctvom pokynov kancelárie sledoval len stav\nkonania vedeného pod sp. zn. 12 P 348/2011). Okresný súd vo svojom vyjadrení\nz 30. septembra 2015 vo vzťahu k zisťovaniu pobytu tohto svedka uviedol, že „vlastná\n\n14\n\nčinnosť, ktorá z dôvodov hospodárnosti nebola vykonávaná súdom duplicitne, spočívala\nv zistení adresy svedka zo spisu sp. zn. 12 P/92/2011 Okresného súdu Komárno, kde\nsa viedlo konanie o návrhu na vyhlásenie za mŕtveho\n\n, so záverom,\n\nže rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 12 P/348/2011, zo dňa 25. 3. 2014 bol návrh\nna vyhlásenie za mŕtveho\n\nzamietnutý“. Predmetný rozsudok nadobudol\n\nprávoplatnosť už 26. apríla 2014, napriek tomu okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn.\n7 C 92/2009 pojednával až po vyše roku a pol svojej nečinnosti, a to 2. decembra 2015\n(posledné z už spomínaných ôsmich pojednávaní), na ktorom okresný súd rozhodol.\nToto obdobie nečinnosti okresný súd odôvodnil zmenou zákonného sudcu (vec bola\nprerozdelená z dôvodu výrazného rozdielu v pracovnom zaťažení sudcov). Na margo\nuvedeného ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát uviedol,\nže nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,\nže Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie\nstavu právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti\nza pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 10/02,\nI. ÚS 15/02).\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku a stav napadnutého konania možno konštatovať,\nže napadnuté konanie okresného súdu bolo neefektívne, zohľadniac aj ničím neodôvodnenú\njeden a polročnú nečinnosť okresného súdu, ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím\npostupom porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIV.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením\n\nalebo\n\niným\n\nzásahom,\n\n15\n\nprípadne\n\nnečinnosťou,\n\nzruší\n\ntaké\n\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil,\naby vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,\nčo odôvodňuje tým, že je to primerané vzhľadom na dĺžku trvania ujmy, ktorú utrpel\nv dôsledku porušenia označených práv.\nPo posúdení okolností prípadu vrátane doterajšej dĺžky napadnutého konania\n(viac ako šesť rokov), jeho skutkovej a právnej zložitosti, významu pre sťažovateľa a jeho\nsprávania ústavný súd považoval v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie\nsumy 2 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd preto rozhodoval aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Romanom\n\n16\n\nBlažekom. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o úhradu trov konania v sume 340,90 €\nza dva úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom a podanie návrhu. Právny zástupca ústavnému súdu 23. novembra 2015 doručil\npodanie, ktorým vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\nv celkovej sume 378,64 €.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014,\nktorá bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, spísanie sťažnosti), ktoré boli urobené v roku 2015, a to v súlade s § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky po 139,83 €, t. j. celkovo 2 x 139,83 €,\nktoré spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) tvoria celkovú sumu\n296,44 €.\nPriznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "právny úkon-odporovateľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/92/2009", "guid": "b8b762eb-5c9f-4d70-942f-8ba45e1e553c:86f78799-90e0-475b-b826-a8613e312002", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:8d46d6a6-f1fa-4a9d-b81a-43a4a1ebff47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 10/02 z 4. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-04", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d46d6a6-f1fa-4a9d-b81a-43a4a1ebff47"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:4f1b3949-f15f-4515-9215-7a58ddb90996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/97 z 19. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-19", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1"}, {"guid": "ussr:08047658-0daf-4619-a866-429f1f454bbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/97 z 27. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1"}], "citovane_v": []}