{"guid": "ussr:daccd571-8597-46d7-a5fd-e809468514ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/99 z 28. 4. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 1999, sp. zn. II. ÚS 4/99, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "1999-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/daccd571-8597-46d7-a5fd-e809468514ee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1999.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 4/99\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 27. apríla 1999\nv senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Drgonca a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka\na JUDr. Ľubomíra Dobríka vo veci podnetu\n, a\n\n, bytom\n\n,\n\n, bytom\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Radomírom Bžánom, na začatie konania\no porušení ich práv priznaných v čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tz 5/98 zo dňa\n20. mája 1998 takto\nrozhodol:\n1. Právo\n\na\n\npriznané čl. 17 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Tz 5/98 p o r u š e n é\n2. Vo zvyšnej časti podnetu\n\nbolo.\nnevyhovuje.\n\n2\n\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli doručené\npodnety\n\na\n\n, zastúpených advokátom\n\nJUDr. Radomírom Bžánom, Advokátska kancelária Štefánikova 29, Bratislava,\nvo veci porušovania práv priznaných čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\nsp. zn. 1 Tz 5/98\n\nz 20. mája 1998.\nV podnete podnecovatelia uvádzajú, že rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 20. mája 1998 sp. zn. 1 Tz 5/98 bolo na základe sťažnosti\npre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom Slovenskej republiky zo dňa\n7. apríla 1998 na neverejnom zasadnutí zrušené uznesenie prokurátora Krajskej\nprokuratúry v Bratislave sp. zn. 2 Kv 20/97 zo dňa 12. augusta 1997, ktorým bolo\npodľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. por. zastavené trestné stíhanie proti obvinenému\na\n\n.\n\nNamietajú postup súdu podľa § 272 Tr. por., ktorý v tomto prípade bol\nv rozpore so zákonom z hľadiska garantovania základných ústavných princípov, podľa\nktorých nikoho nemožno stíhať inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon\n– čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré boli citovaným rozsudkom\nporušené.\nV zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ...\nProti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je v tomto prípade\nprípustný opravný prostriedok, práva občana však zostali porušené, preto sa\npodnecovatelia obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje súdnu\nochranu práv a slobôd občana, ak mu túto ochranu z rôznych dôvodov nemôže\n\n3\nposkytnúť všeobecný súd, a tým prispieva k naplneniu princípov právneho štátu,\nktorým Slovenská republika podľa čl. 1 ústavy nepochybne je.\nPodľa ustanovenia § 272 Tr. por. ak zákon nebol porušený v neprospech\nobvineného (teda najmä, ak bol porušený v jeho prospech, takže dôsledkom nápravy\nby bol prísnejší postih ako v napadnutom rozhodnutí), môže Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky postupovať podľa § 269 ods. 2 - § 271 (t.j. zrušiť napadnuté rozhodnutie len\nvtedy, keď to navrhol generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona podanej\ndo 6 mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a ak rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky o tejto sťažnosti do troch mesiacov od jej podania).\nAk neboli zachované uvedené lehoty, môže Najvyšší súd Slovenskej republiky\nlen vysloviť, že bol porušený zákon, nemôže však napadnuté rozhodnutie zrušiť.\nNapadnuté uznesenie krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 2 Kv 20/97\nz 12. augusta 1997 nadobudlo právoplatnosť 26. augusta 1997, pričom sťažnosť pre\nporušenie zákona v prospech obvineného sp. zn. 1 Tz 5/98, o ktorej rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky 20. mája 1998, bola podaná na Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky 7. apríla 1998, t.j. približne dva mesiace po uplynutí šesťmesačnej lehoty\nuvedenej v § 272 Tr. por.\nV sťažnosti pre porušenie zákona sp. zn. 1 Tz 5/98 sa síce uvádza, že sťažnosť\npre porušenie zákona podal generálny prokurátor 26. februára 1998, išlo však\no sťažnosť uvedenú pod sp. zn. 1 Tz 4/98, ktorá bola podaná v posledný deň lehoty\nuvedenej v § 272 Tr. por., avšak bez odôvodnenia a procesného spisu (čo\npodnecovatelia považujú za obchádzanie zákona a porušenie ustanovenia § 272 Tr.\npor. o šesťmesačnej lehote na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v prospech\nobvineného). O sťažnosti pre porušenie zákona sp. zn. 1 Tz 4/98 Najvyšší súd\nSlovenskej republiky doteraz nerozhodol.\n\n4\nV podnete chcú zároveň upozorniť na skutočnosť, že v dôsledku oneskoreného\ndoručovania procesného spisu sa trojmesačná lehota ustanovená v § 272 Tr. por.\nskrátila o dva mesiace.\nVzhľadom\n\nna\n\nrozsiahlosť\n\nprocesného\n\nspisu\n\na\n\nzávažnosť\n\nobvinenia\n\npodnecovateľov nepovažujú títo lehotu jedného mesiaca za primeranú lehotu na\noboznámenie sa s obsahom spisu, na ktorú majú v súlade so zásadou objektívnej\npravdy plné právo.\nNapriek tomu, že zákonná šesťmesačná ani trojmesačná lehota nebola v tomto\nprípade zachovaná, Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval podľa § 269 ods. 2 § 271 Tr. por. a zrušil napadnuté rozhodnutie.\nZástupca podnecovateľov už pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky podal vyjadrenie k sťažnosti pre porušenie zákona sp. zn. 1 Tz 5/98.\nV tomto vyjadrení na upresnenie uviedol, že 20. mája 1998 bude Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodovať o sťažnosti pre porušenie zákona podanej 7. apríla\n1998 pod sp. zn. 1 Tz 5/98, a nie v 1 Tz 4/98 podanej 26. februára 1998. Zároveň\nzástupca navrhovateľov upozornil Najvyšší súd Slovenskej republiky na skutočnosť,\nže šesťmesačná lehota uvedená v § 272 Tr. por. nebola dodržaná. Z toho dôvodu\nnavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, pokiaľ by zistil, že došlo k porušeniu\nzákona v prospech obvineného, len vyslovil porušenie zákona, pretože zrušenie\nuznesenia by bolo v rozpore s § 272 Tr. por.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nevzal toto vyjadrenie do úvahy a aj napriek\nskutočnostiam v ňom uvedeným rozhodol dňa 20. mája 1998 tak, že nielen vyslovil\nporušenie zákona, ale i zrušil napadnuté uznesenie, čím porušil zákonom ustanovený\npostup trestného stíhania. Navyše sa vôbec nevysporiadal s argumentmi uvedenými vo\nvyjadrení, dokonca tieto ani v dôvodoch rozsudku neuviedol.\n\n5\nNapadnutý postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v rozpore so\nspôsobom trestného stíhania ustanoveným v § 272 Tr. por., podľa ktorého\nnepostupoval napriek tomu, že čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je povinný\nzachovávať v konaní i Najvyšší\n\nsúd Slovenskej republiky. Podľa\n\nnázoru\n\npodnecovateľov týmto nesprávnym postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nbolo porušené ústavné právo vyplývajúce z čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nÚstavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 110/95 z 19. septembra 1995\nč. 45/1995 Zbierky nálezov a uznesení uviedol, že sústavu všeobecných súdov\nSlovenskej republiky tvoria nezávislé súdne orgány, ktorých úlohou je ochrana\nzákonnosti. Do konania pred nimi pri ochrane zákonnosti ústavný súd nemôže\nzasahovať, ak nie sú namietané a zistené okolnosti preukazujúce porušenie ústavnosti.\nPorušenie zákonnosti všeobecnými súdmi nezakladá právomoc ústavného súdu\npodľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nRozhodnutie všeobecného súdu samo osebe nezakladá dôvod na prijatie\npodnetu v konaní pred ústavným súdom, ak bolo vydané bez porušenia konkrétneho\nzákladného práva alebo slobody. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 3/96 z 18. januára 1996 č. 31/1996 Zbierky nálezov a uznesení)\nÚstavný súd Slovenskej republiky nie je v žiadnom prípade oprávnený\nuskutočňovať konanie, ktoré je zákonom zverené do právomoci všeobecných súdov\n(konanie podľa Trestného poriadku). (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 36/96 z 27. júna 1996 č. 40/1996 Zbierky nálezov a uznesení)\nV podnete namietajú podnecovatelia rozpor rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Tz 5/98 s čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n6\nÚstavný súd už v rozhodnutí II. ÚS 58/98 zaujal stanovisko, že: „Ústavný súd\nSlovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124).\nÚstavnosť sa v socialistickej právnej teórii a praxi vysvetľovala ako forma prejavu\nzákonnosti. V skutočnosti vzťah ústavnosti a zákonnosti je hierarchický. Zákonnosť sa\nodvodzuje z princípov ústavnosti a musí byť s nimi v súlade. Preto v záujme ochrany\nústavnosti aj namietnuté porušenie zákona môže byť predmetom konania o prijatom\npodnete, ak sa splnia podmienky významné pre ochranu ústavnosti.\nÚstavný súd v konaniach o podnete opakovane rozhodol, že nie je treťou\ninštanciou v systéme všeobecného súdnictva. Preto ústavný súd nepreskúmava\nnámietky porušenia tých práv, ktoré sa fyzickým a právnickým osobám ustanovujú\nObčianskym zákonníkom, Občianskym súdnym poriadkom, Trestným zákonom,\nTrestným poriadkom alebo\n\nktorýmkoľvek ďalším právnym predpisom so silou\n\nzákona, ak namietnuté porušenie práva nemôže znamenať porušenie základného práva\nalebo slobody zaručených ústavou alebo medzinárodným dohovorom o ľudských\nprávach a základných slobodách podľa čl. 11 alebo 153 ústavy.“\nPodnet\n\n, zastúpeného JUDr. Radomírom Bžánom, bol dňa\n\n12. januára 1999 prijatý na ďalšie konanie.\nPodnet\n\n, zastúpeného JUDr. Radomírom Bžánom, bol\n\ndňa 12. januára 1999 prijatý na ďalšie konanie.\nUznesením zo dňa 2. marca 1999 bol podnet\nII. ÚS 4/99 a podnet\n\nvo veci\n\nvo veci II. ÚS 5/99 podľa ustanovenia\n\n§ 112 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov v spojení s § 31a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nzákona č. 293/1995 Z. z. spojené na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn.\nII. ÚS 4/99.\n\n7\nZ obsahu predložených spisov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je\nzrejmé, že konanie vo veci 1 Tz 4/98 a 1 Tz 5/98 sa koná voči obom podnecovateľom.\nV zmysle § 29 ods. 5 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z.\nbolo vyžiadané stanovisko predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nPredseda najvyššieho súdu v stanovisku zo dňa 10. februára 1999 doručenom\nústavnému súdu 25. februára 1999 oznámil, že zaujal už na základe žiadostí sudcov\nústavného súdu o vyjadrenie k prijatému podnetu občana viackrát stanovisko\nk ústavnému vymedzeniu pôsobnosti ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiam\nvšeobecných súdov. Tieto stanoviská oznámil už viacerými listami, napr. listom\nz 29. januára 1997 pod sp. zn. Sekr. 43/97 vo veci prijatého podnetu\n\n,\n\nako aj listom z 9. apríla 1997 pod sp. zn. Sekr. 127/97 vo veci prijatého podnetu\n. Na tomto stanovisku zotrváva.\nV stanovisku predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nSekr. 43/97 zo dňa 29. januára 1997 sa uvádza: „Tým, že Ústavný súd na neverejnom\nzasadnutí rozhodol o prijatí podnetu\n\n, podľa môjho názoru postupoval\n\nv rozpore s článkami 2 ods. 2, 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dostal tak\npodľa § 18 ods. 3 písm. b) a § 21 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona\nč. 293/1995 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky do procesného postavenia\núčastníka konania pred Ústavným súdom na strane odporcu.\nVšeobecný súd môže byť síce účastníkom konania pred Ústavným súdom, ale\nlen v prípade konaní upravených osobitnými ustanoveniami prvého oddielu (§ 37\nods. 1), tretieho oddielu (§ 46 ods. 1) a piateho oddielu (§ 59 ods. 1) druhej hlavy tretej\nčasti zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z., lenže iba v procesnom\npostavení navrhovateľa. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj zo všeobecných ustanovení\nprvej hlavy tretej časti citovaného zákona. Konkrétne ide o ustanovenie § 18 ods. 1\npísm. d), podľa ktorého Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd, resp.\no ustanovenie § 21 ods. 4, v zmysle ktorého, ak je účastníkom konania súd, ktorý\n\n8\npodal návrh v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (§ 18 ods. 1 písm. d),\nzastupuje senát jeho predseda.\nZákon č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. však nerieši, kto by mal\nza Najvyšší súd Slovenskej republiky podať vyjadrenie k časti podnetu\n, ktorá bola prijatá na konaní Ústavného súdu.\nPredseda senátu, ktorý v danej veci rozhodol, takéto vyjadrenie nemôže podať,\nlebo v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, len čo súd\nvyhlásil rozsudok, je ním viazaný. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že senát, ktorý\nv predmetnej veci rozhodol, nie je oprávnený dodatočne vysvetľovať, či doplňovať\nodôvodnenia svojich rozhodnutí, ktorými je viazaný.\nVyjadriť sa k uvedenej žiadosti nepatrí ani do pôsobnosti predsedu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky. Pôsobnosť predsedu Najvyššieho súdu je jednoznačne\nvymedzená v ustanovení § 19 ods. 1, 2 zákona č. 335/1991 Zb. v platnom znení\na v ustanovení § 13 ods. 1 – 3 zákona SNR č. 80/1992 Zb. v platnom znení. V tejto\nsúvislosti poznamenávam, že aj pre predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\njednoznačne platí ustanovenie § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Preto nie\nje oprávnený podávať nejaké vyjadrenie, lebo by porušil cit. ustanovenie Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\nÚstavný súd túto argumentáciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky opakovane odmietol.\n„Právomoc ústavného súdu ústava výslovne neustanovuje len v článkoch 125 –\n129. Ústava do právomoci ústavného súdu výslovne zveruje aj rozhodovanie\no neplatnosti právnych predpisov, ktoré v Slovenskej republike zostali v platnosti\npodľa čl. 152 ods. 1 ústavy. Právomoc ústavného súdu implicitne ustanovuje aj čl. 130\nods. 3 ústavy, pretože v právnom štáte je vylúčené, aby oprávnená osoba mohla\nnamietnuť porušenie svojho práva na štátnom orgáne, ktorý nemá právomoc o jej veci\n\n9\nkonať. Pre uplatňovanie právomoci ústavného súdu podstatné je aj ustanovenie čl. 124\nústavy.\nKonanie pred ústavným súdom sa môže začať na návrh fyzickej alebo\nprávnickej osoby podľa čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy alebo podľa čl. 130 ods. 3\nústavy.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavný súd začne konanie, ak podá návrh každý,\no ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 ústavy.\nPodľa čl. 127 ústavy: „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti\nprávoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov\nštátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva\na slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“ Ústava\nv tomto prípade ustanovuje subsidiárnu právomoc ústavného súdnictva voči\nvšeobecnému súdnictvu. Ak o základných právach a slobodách občanov porušených\nprávoplatným rozhodnutím orgánu výkonnej moci alebo orgánu územnej samosprávy\nnerozhodol všeobecný súd, občan sa prostredníctvom ústavnej sťažnosti môže\nuchádzať o ochranu svojich práv pred ústavným súdom. Ústavná sťažnosť je\nprocesným prostriedkom zabezpečenia dostupnosti základného práva zaručeného\nposlednou vetou čl. 46 ods. 2 ústavy. Článkom 127 sa vytvára podiel ústavného súdu\nna tej časti právomoci všeobecných súdov, ktorou orgány všeobecného súdnictva\nvykonávajú správne súdnictvo. Pretože všeobecné súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, čl. 127 ústavy sa\nzakladá subsidiárna právomoc ústavného súdu konať o zákonnosti tých rozhodnutí\norgánov výkonnej moci a územnej samosprávy, ktoré nepodliehajú preskúmaniu\nvšeobecným súdom.\nČlánkom 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa každej osobe zaručuje\nprávo žiadať, aby sa v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n\n10\npreskúmalo, či štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy označený v podnete\nporušil ústavné právo alebo slobodu predkladateľa podnetu.\nÚstava neustanovuje štátnym orgánom právomoci, ktoré by mohli uplatniť\nspôsobom porušujúcim práva občanov. Keď štátny orgán svojím konaním alebo\nopomenutím poruší právo alebo slobodu, ktorú ústava zaručuje občanovi, svoju\nprávomoc neuplatní v súlade s ústavou.\nKonanie o podnete je takým typom konania pred ústavným súdom, v ktorom sa\nzabezpečuje ochrana základných práv a slobôd zaručených ústavou, ak fyzická alebo\nprávnická osoba namietne ich porušenie. Ústavný súd v konaní o podnete\nnepreskúmava rozhodnutia štátnych orgánov, ktorými orgány Slovenskej republiky\nuplatnili svoju právomoc v súlade s ústavou. Ústavný súd ako jediný orgán\nSlovenskej republiky, ktorému ústava zveruje ochranu ústavnosti, má právomoc\npreskúmať, či iný štátny orgán vydal svoje rozhodnutie v rámci svojej právomoci, a či\nsa pri tom správal v súlade s ústavou.“ (II. ÚS 48/97)\nNa základe tohto právneho názoru ústavný súd rozhodol, že podnet preskúma\nvo veci samej.\nZo spisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tz 5/98 vyplynulo\nnasledovné:\nSťažnosť pre porušenie zákona proti uzneseniu Krajskej prokuratúry\nv Bratislave sp. zn. 2 Kv 20/97 zo dňa 26. augusta 1997, ktorým bolo zastavené trestné\nkonanie proti podnecovateľom, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dňa\n26. februára 1998, t.j. posledný deň lehoty uvedenej v ustanovení § 272 Trestného\nporiadku. Najvyšší súd túto sťažnosť viedol v spise 1 Tz 4/98.\nSťažnosť pre porušenie zákona zo dňa 26. februára 1998 neobsahuje\nodôvodnenie, iba konštatuje, že uznesením krajského prokurátora v Bratislave sp. zn.\n\n11\n2 Kv 20/97 bol porušený zákon s odkazom na konkrétne ustanovenia Trestného\nporiadku s tým, že odôvodnenie sťažnosti bude predložené až dodatočne.\nGenerálny prokurátor napriek sľubu uvedenému v tejto sťažnosti odôvodnenie\nnedoplnil.\nV spise sp. zn. 1 Tz 4/98 sa nachádza list zo dňa 23. marca 1998 podpísaný\npredsedom senátu JUDr. Jozefom Buchtom, ktorým uvedenú sťažnosť vracia\nGenerálnej prokuratúre Slovenskej republiky ako predčasne predloženú bez\nodôvodnenia a bez príslušného spisu.\nV referáte je vyslovený pokyn pre kanceláriu: „vyznač v registri vybavené\ninak“. List je písaný rukou, v spise sa nenachádza jeho kópia, a tak nie je možné zistiť,\nči a kedy bol list adresátovi doručený. V spise je založená doručenka pre súdneho\ndoručovateľa, na ktorej je ako adresát označený Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky, ako expedované prílohy sú označené prípis a sťažnosť pre porušenie\nzákona. Doručenka je opatrená pečiatkou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nzo dňa 24. marca 1998. V spise sp. zn. 1 Tz 4/98 sa iné doklady nenachádzajú.\nDňa 26. marca 1998 prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\npredložila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 1 T 3/98 s tým, že písomné odôvodnenie sťažnosti bude doručené v priebehu\ntýždňa.\nPrípis je označený pečiatkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n26. marca 1998 a bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky prijatý pod novou sp. zn.\n1 Tz 5/98. V prípise je uvedené, že písomné odôvodnenie sťažnosti bude doručené\nv priebehu týždňa.\n\n12\nZ prípisu sp. zn. IV Pz 134/98 zo dňa 6. apríla 1998 vyplýva, že generálny\nprokurátor splnomocňuje na odôvodnenie sťažnosti pre porušenie zákona riaditeľa\ntrestného odboru.\nDňa 7. apríla 1998 prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky odôvodnenie\nsťažnosti, ktorá sa v bode označenom I. dotýka\n\na\n\n.\nDňa 20. mája 1998 bolo vykonané neverejné zasadnutie vo veci 1 Tz 5/98, na\nktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo zrušené uznesenie krajského prokurátora\nv Bratislave sp. zn. 2 Kv 20/97 z 2. septembra 1997. Týmto rozhodnutím bolo\numožnené orgánom činným v trestnom konaní pokračovať v trestnom stíhaní.\nPodľa čl. 17 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno\nstíhať alebo zbaviť osobnej slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon.\nÚstava Slovenskej republiky v čl. 130 ods. 3 určuje právomoc ústavného súdu\nzačať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich práv.\nÚstavný text umožňuje stíhať alebo pozbaviť slobody občana iba z dôvodov\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nV otázkach obmedzenia alebo pozbavenia osobnej slobody zákon umožňuje\npoužitie opravných prostriedkov a za určitých špecifických podmienok použitie\nmimoriadnych opravných prostriedkov.\nPoužitie mimoriadnych opravných prostriedkov sťažnosti pre porušenie zákona\na obnovy konania sú zásahom do právoplatných rozhodnutí. So zreteľom na význam\n\n13\ninštitúcie právoplatnosti rozhodnutí a ich vzťah k existencii právneho štátu možno\ntakýto zásah dovoliť len výnimočne a za presne zákonom stanovených podmienok.\nOpačný postup znamená ohrozenie inštitútu právoplatných rozhodnutí, a tým aj\nsamotnej existencie základov právneho štátu.\nSťažnosť pre porušenie zákona je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý\nslúži predovšetkým k náprave právnych chýb právoplatných rozhodnutí alebo\nchybného postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto právoplatnému rozhodnutiu.\nO tom, že je výrazný záujem o stabilitu práva, ako aj o stabilitu rozhodnutí,\nktoré zasahujú do práva občana na osobnú slobodu, svedčí aj skutočnosť, že\nv ustanovení § 272 Trestného poriadku (zákon o trestnom konaní súdnom č. 141/1961\nZb. v znení noviel) je mimoriadnosť tohto ustanovenia zdôraznená aj časovo, pričom\npresne rozlišuje čas na podanie sťažnosti a čas na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\nPodľa ustanovenia § 272 Trestného poriadku: „Ak nebol zákon porušený\nv neprospech obvineného, môže najvyšší súd postupovať podľa § 269 ods. 2 až § 271\nlen vtedy, keď to navrhol generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti\nv sťažnosti pre porušenie zákona podanej do šiestich mesiacov od právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia a ak rozhodol najvyšší súd o tejto sťažnosti do troch\nmesiacov od jej podania.“\nVzhľadom na závažnosť takéhoto zásahu do právoplatných rozhodnutí orgánov\ntrestného konania, na výnimočnosť týchto zásahov, ako aj na časové obmedzenia dané\nv zákone aj judikatúra všeobecných súdov upravila postup tak, aby zodpovedal týmto\npožiadavkám.\nUstanovenia § 266 až 276 Tr. por. sa dotýkajú sťažnosti pre porušenie zákona\na konania o nej. V týchto ustanoveniach nie sú upravené náležitosti sťažnosti pre\n\n14\nporušenie zákona, možno z nich však odvodiť, aké náležitosti by sťažnosť\nv konkrétnom prípade mala obsahovať. Napríklad podľa ustanovenia § 266 ods. 3 Tr.\npor. možno z textu ustanovenia: „Ak sa týka rozhodnutie uvedené v odseku 1\nviacerých osôb, možno sťažnosť pre porušenie zákona podať len proti tej časti\nrozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb.“ zistiť, že bez odôvodnenia a bez\npredložených spisov nemožno zistiť, ktorý skutok sa týka ktorého obvineného.\nZ ustanovenia § 266 ods. 4 Tr. por. vyplýva, že sťažnosť pre porušenie zákona\nv neprospech obvineného proti právoplatnému rozhodnutiu súdu nemožno podať, ak\nsa súdne rozhodnutie stalo právoplatné v prvom stupni alebo len z toho dôvodu, že súd\npostupoval v súlade s § 259 ods. 4, § 264 ods. 2, § 273 alebo § 289 písm. b) Tr. por.;\ni tieto rozhodnutia možno robiť len na základe spisov a náležitého zdôvodnenia.\nPodľa ustanovenia § 267 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky\npreskúma na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých výrokov\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. I v tomto prípade\nnemôže konať v zmysle právnej úpravy bez toho, aby mal podklady pre rozhodnutie,\nteda spisový materiál a zdôvodnenie sťažnosti pre porušenie zákona.\nNespôsobilý materiál, za čo bezpochyby možno považovať sťažnosť bez\nzdôvodnenia a bez spisu, neumožňuje súdu rozhodnutie podľa zákona, a tým aj\nrozhodnutie o základnej ľudskej slobode.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o sťažnosti vedenej pod sp. zn.\n1 Tz 4/98, ktorá bola podaná v posledný deň lehoty, ale až o sťažnosti podanej neskôr,\nt.j. 7. apríla 1998, po uplynutí zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote.\nNapriek tomu, že konal o sťažnosti 1 Tz 5/98, ktorá bola podaná po zákonom\nstanovenej lehote, napadnuté uznesenie Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn.\n2 Kv 20/97 zrušil.\n\n15\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci 1 Tz 4/98 opatrením\npredsedu senátu dňa 23. marca 1998, ktorým vrátil sťažnosť pre porušenie zákona vo\nveci\n\na spol. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky k sp.\n\nzn. IV Pz 134/98 a kancelárii Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dal pokyn\nvyznačiť vec ako skončenú inak. Iné rozhodnutie vo veci neuskutočnil ani nespojil vec\nna spoločné konanie.\nNové\n\npodanie\n\nGenerálnej\n\nprokuratúry\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzo\n\ndňa\n\n6. apríla 1998 bolo podané po lehote uvedenej v ustanovení § 272 Tr. por.\nV zápisnici o neverejnom zasadnutí zo dňa 20. mája 1998 (nie je uvedené,\no ktorej sťažnosti pre porušenie zákona, z ktorého dňa) súd rozhodol.\nV rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. mája 1998 sa\nneuvádza nič o sťažnosti podanej dňa 6. apríla 1998.\nPostupom v rozpore s ustanovením § 272 Tr. por., ktorý mal za následok\nopätovné začatie trestného stíhania, došlo k porušeniu čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Uznesením Krajskej prokuratúry v Bratislave bolo trestné stíhanie proti\nobvinenému zastavené a na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky došlo k jeho opätovnému začatiu inak, ako zo zákonom stanovených\ndôvodov.\nNa základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Tz 5/98 zo dňa 20. mája 1998, ktoré bolo vydané v rozpore s ustanoveniami\nTrestného poriadku, došlo k pokračovaniu v trestnom konaní orgánmi činnými\nv trestnom konaní, čo malo za následok porušenie čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nJe úlohou orgánov činných v trestnom konaní zosúladiť svoj postup so\nzisteniami ústavného súdu a odstrániť neústavný stav.\n\n16\n\nEurópsky súd pre ľudské práva vo veci Winterwerp z roku 1979, A-33, § 39\nkonštatoval, že v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte nemožno pokladať\nzbavenie slobody, ktorá nemá oporu v zákone, za regulérne.\nPodnecovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Tz 5/98 zo dňa 20. mája 1998.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky sa však práva uvedeného v čl. 46\nods. 1 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov vykonávajúcich ustanovenie\ntohto článku.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 53/96 z 11. októbra 1996\nvyslovil právny názor, že: „Ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy neposkytuje\nv trestnoprávnom konaní každému právo domáhať sa ochrany svojho práva.“\nZákladnou úlohou zákona (zákonov), na ktorý sa odvoláva čl. 51 ústavy, je\npredovšetkým poskytnutie zákonnej možnosti každému domáhať sa prejavom svojej\nvôle svojho práva (ochrany svojho práva) na nezávislom a nestrannom súde. Zatiaľ čo\ntoto právo priznáva právny poriadok každému v občianskoprávnom konaní (§ 80\nv spojení s § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku), v trestnoprávnom konaní sa\nnemôže každý domáhať svojho práva (ochrany svojho práva) v tomto konaní, keďže\ntoto sa začína na základe žaloby štátneho orgánu Slovenskej republiky (§ 181 ods. 1\nzákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov), a\nnie na základe žaloby fyzickej alebo právnickej osoby.\n\n17\nObaja podnecovatelia sa svojho práva dožadovali na nezávislom a nestrannom\nsúde Slovenskej republiky. Nezávislý a nestranný súd v ich veci rozhodol, a preto ich\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu porušené nebolo. Ústavný súd v tejto časti\npodnetu vzhľadom na vyššie uvedené nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nVyhlásené v Košiciach 28. apríla 1999\n\nJUDr. Ján D r g o n e c\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:5f849823-9dc7-4696-a813-f4656e8ca09b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 53/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/96 z 11. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-11", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1996.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}, {"guid": "ussr:ea1ee0db-196f-4017-baad-4431764899be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/96 z 18. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1996.1"}, {"guid": "ussr:38ce954b-24e1-4d13-bd71-4b4d674848e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.110.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 110/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 110/95 z 19. 9. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.110.1995.1"}], "citovane_v": []}