{"guid": "ussr:e018a786-af75-4809-be8e-eafabb4f6427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.393.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 393/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 393/2016 z 12. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2016, sp. zn. II. ÚS 393/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.393.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e018a786-af75-4809-be8e-eafabb4f6427", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.393.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.393.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.393.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 393/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpených advokátkou\nJUDr. Martou Šuvadovou, Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia ich\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 571/2012 a jeho rozsudkom z 31. marca\n2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra\n2014 doručená sťažnosť\nobaja bytom\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“ alebo „maloletý syn“, spolu\n\nlen „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 571/2012\n\n(ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho rozsudkom z 31. marca 2014 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 9. septembra 2010\nOkresnému súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) návrh na rozvod manželstva\ns\n\n(ďalej len „odporca“). Sťažovateľka v návrhu tiež žiadala, aby\n\nokresný súd zveril ich maloletého syna na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a aby\nzaviazal odporcu prispievať na jeho výživu sumou 750 € mesačne. Sťažovateľka žiadala,\naby okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť špecifikované výživné od podania návrhu a aj tri\nroky spätne od podania návrhu.\nKonanie v časti o určenie výživného tri roky spätne od podania návrhu okresný súd\nuznesením z 20. septembra 2010 vylúčil na samostatné konanie. V konaní o vylúčenej časti\n– o výživnom na čas do rozvodu manželstva – rozhodol okresný súd rozsudkom č. k.\n22 P 330/2010-889 z 12. júna 2012 tak, že návrh na určenie výživného tri roky spätne\nod podania návrhu zamietol a odporcu zaviazal prispievať na výživu sťažovateľa sumou\n280 € mesačne od podania návrhu, t. j. od 9. septembra 2010 do budúcnosti.\nProti rozsudku okresného súdu z 12. júna 2012 podala odvolanie sťažovateľka,\no ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 20 CoP 46/2012-923 z 28. novembra 2012\ntak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu z 28. novembra 2012 podala sťažovateľka sťažnosť\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy, o ktorej rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 172/2013\nz 10. júla 2013 tak, že vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 20 CoP 46/2012. Rozsudok krajského súdu z 28. novembra 2012 v časti, v ktorej\npotvrdil rozsudok okresného súdu z 12. júna 2012 týkajúci sa výživného pre sťažovateľa\nod 9. septembra 2010 do budúcnosti a tiež splatného výživného od 9. septembra 2010\ndo 31. mája 2012, zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\n2\n\nO návrhu sťažovateľky vo zvyšnej časti rozhodol okresný súd rozsudkom č. k.\n5 C 101/2010-331 z 24. septembra 2012 tak, že rozviedol manželstvo sťažovateľky\na odporcu, maloletého syna zveril do osobnej starostlivosti sťažovateľky, odporcu zaviazal\nprispievať na jeho výživu sumou 280 € mesačne a odporcovi zároveň uložil povinnosť\nnahradiť trovy konania sťažovateľke.\nProti rozsudku okresného súdu podali odvolanie sťažovateľka a odporca.\nO odvolaniach rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 6 Co 571/2012-411\nz 31. marca 2014 tak, že ho potvrdil vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania\nho zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu.\nSťažovatelia považujú právne závery krajského súdu v napadnutom rozsudku\na v konaní, ktoré prechádzalo jeho vydaniu, za arbitrárne a zjavne neodôvodnené, preto\nsú podľa nich ústavne neudržateľné, pričom majú za následok porušenie označených práv\npodľa ústavy a dohovoru.\nSťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú:\n„Podstatnou okolnosťou v namietanom konaní bolo správne a relevantné zistenie\nschopností, možností a zárobkových pomerov odporcu za účelom správneho ustálenia\na určenia výživného z jeho strany na sťažovateľa. Okresný súd a v nadväznosti na to aj\nkrajský súd, ktorý odobril závery okresného súdu nezistil správne a dostatočne skutkový\nstav veci a následne z neho potom ani nevyvodili správne závery pri ustálení rozsahu\nvyživovacej povinnosti odporcu. Sťažovateľka vo svojom odvolaní podanom proti rozsudku\nokresného súdu, veľmi podrobne a dôsledne poukázala na nedostatočné skutkové zistenia\nokresného súdu o schopnostiach, možnostiach a zárobkových pomeroch odporcu žijúceho\na pôsobiaceho aj pracovne už dlhé roky v zahraničí - najmä vo\n\n.\n\nV tomto smere v plnom rozsahu odkazujú sťažovatelia na obsah odvolania tvoriaceho\nprílohu tejto sťažnosti. Krajský súd sa však s jej odvolacími námietkami nevysporiadal\ndostatočne a nedal žiadne resp. uspokojivé odpovede na všetky pre vec podstatné odvolacie\nnámietky.\n\n3\n\n... úvahy krajského súdu (najmä bez reflektovania na vzdelanie odporcu,\nna charakter\n\ndoterajších\n\npracovných\n\naktivít\n\nodporcu\n\nako\n\ntrénera\n\nvolejbalu\n\nv profesionálnych družstvách vyšších líg, na jeho dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti a na\nobjektívnu nepreukázanosť zdravotného stavu odporcu) rozhodne nie je možné hodnotiť ako\nzávery odôvodnené a majúce oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko ako je zrejmé\nz citácie prevažne sa zakladajú na nepodložených veľmi všeobecných hodnotiacich\núsudkoch krajského súdu o pracovných a zárobkových možnostiach v dotknutom zahraničí.\nOsobitne sa okresný súd a v nadväznosti na to ani krajský súd nevysporiadali\nso splnením podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.\no rodine (hoci na to sťažovateľka osobitne poukazovala tak na pojednávaní konanom\nna okresnom súde 12. marca 2012 ako aj v odvolaní)... Pokiaľ ide o rozsah vykonaného\ndokazovania pred okresným i krajským súdom a miera do akej odporca preukázal svoje\npríjmy z inej ako závislej činnosti v zahraničí v podstate zodpovedajú stavu aký bol ustálený\naj v konaní o výživnom na čas do rozvodu manželstva sťažovateľky a odporcu, v ktorom\nrozhodoval ústavný súd vyššie citovaným nálezom (nález č. k. II. ÚS 172/2013-43\nz 10. júla 2013). Na uvedenom nič nezmenilo ani dokazovanie doplnené v odvolacom\nkonaní. Ústavný súd v konaní vedenom pod č. k. II. ÚS 172/2013 tento stav preukázanosti\npríjmov odporcu v spojení s chýbajúcim odôvodnením prvostupňového a odvolacieho súdu\nvo vzťahu k aplikovateľnosti § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vyhodnotil ako\nnedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, dospel k záveru o jeho arbitrárnosti\na preto vyslovil porušenie obdobných práv sťažovateľky ako sú namietané v tejto\nsťažnosti.“\nSťažovatelia poukazujú tiež na to, že sťažovateľ pred rozhodnutím krajského súdu\nv napadnutom konaní dosiahol plnoletosť, svoje písomné podanie doručil krajskému súdu\na udelil splnomocnenie advokátke, ktorá zastupovala aj sťažovateľku. Napriek týmto\nskutočnostiam „krajský súd nepredvolával sťažovateľa na ním nariadené pojednávania\nv období po nadobudnutí jeho plnoletosti, v zápisniciach z týchto pojednávaní nie je ani\nzmienka o tom, že sťažovateľ je účastníkom konania alebo že je ako účastník konania\nzastúpený advokátom. Krajský súd namiesto toho úplne zmätočne konal s kolíznym\nopatrovníkom ustanoveným sťažovateľovi ešte v čase jeho maloletosti, pričom akékoľvek\n\n4\n\noprávnenia tohto kolízneho opatrovníka zastupovať sťažovateľa a vyjadrovať sa k veci\nzanikli nadobudnutím plnoletosti sťažovateľa. Na vyjadrenie kolízneho opatrovníka krajský\nsúd jednoznačne prihliadal, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku.“.\nV podaní doručenom krajskému súdu sťažovateľ navrhoval, aby krajský súd v súlade\ns § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 211 ods. 2\nOSP rozhodol podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Podľa sťažovateľov bolo potrebné\nprihliadnuť na zmenu pomerov – na jednej strane u sťažovateľa, ktorý začal študovať\nna vysokej škole s čím boli spojené zvýšené náklady, a taktiež u odporcu, ktorý v čase\nrozhodnutia krajského súdu už bol zamestnaný. Krajský súd však takto nepostupoval „a pri\nsvojom rozhodovaní vychádzal zo stavu veci, ktorý už v čase jeho rozhodovania\nneexistoval...\nPredmetom namietaného konania v tejto veci je určenie výživného zo strany odporcu\npre sťažovateľa po rozvode manželstva jeho rodičov t. j., keďže k právoplatnému rozvodu\ndošlo dňom 30. októbra 2012, výživné od 1. novembra 2012 do budúcnosti. Okresný súd\nsvoj rozsudok vyhlásil dňa 24. septembra 2012 v čase kedy sťažovateľ bol maloletý, mal\n16 a pol rokov a navštevoval strednú školu (odporca v čase rozhodovania okresného súdu\nbol nezamestnaný). Krajský súd však o odvolaní proti tomuto rozsudku okresného súdu\nrozhodoval až dňa 31. marca 2014 t. j. v čase kedy sťažovateľ už mal 19 rokov a študoval\nna vysokej škole (odporca v čase rozhodovania krajského súdu bol podľa jeho tvrdení\nzamestnaný, dokonca bol aj vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie vo\nteda mal dosiahnuť stabilný príjem). V nadväznosti na uvedené došlo aj k podstatnej zmene\npomerov nielen pokiaľ ide o odporcu ale aj pokiaľ ide o samotné potreby sťažovateľa, ktoré\nsú východiskové pri učinení záverov o možnostiach odporcu k ich pomernému uspokojeniu\nv rámci jeho vyživovacej povinnosti. Sťažovatelia preto namietajú nedostatočné zistenie\nskutkového stavu v tomto smere a v nadväznosti na to nemožnosť učinenia objektívnych\na správnych záverov o výške vyživovacej povinnosti odporcu.“.\n\nNa tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n\n5\n\n„Základné právo sťažovateľky a... sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a... (ich) právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 571/2012 a jeho rozsudkom\nč. k. 6 Co 571/2012-411 z 31. marca 2014 bolo porušené.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 571/2012-411 z 31. marca 2014\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie\nv sume 5 000,- € do 15 dní od právoplatnosti nálezu.\nKrajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nv sume 5 000,- € do 15 dní od právoplatnosti nálezu.\nKrajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke a sťažovateľovi trovy\nsúdneho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátkou na účet advokátky...\ndo 15 dní od právoplatnosti nálezu.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú\ntakto:\n„... k porušeniu ich označených práv postupom a rozsudkom krajského súdu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany a nie len deklaráciu ich\nporušenia\n\na\n\nzrušenie\n\nnapadnutého\n\nrozsudku...\n\nPriznanie\n\ntakéhoto\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia považujú za primerané vzhľadom na predmet konania, v ktorom došlo\nk porušeniu ich práv postupom a rozsudkom krajského súdu ako aj vzhľadom na spôsob\nakým došlo k porušeniu ich práv. V nie poslednom rade ujmu sťažovateľov umocňuje\nskutočnosť, že k obdobnému a nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 172/2013 zo dňa\n10. 7. 2013 aj potvrdenému porušeniu práv sťažovateľov došlo aj v súdnom konaní\no výživnom pre sťažovateľa na čas do rozvodu. Predmetom namietaného konania je určenie\nvýživného zo strany otca pôvodne na maloletého a v štádiu odvolacieho konania\na rozhodovania krajského súdu už plnoletého sťažovateľa. Starostlivosť o sťažovateľa bola\nv celom rozsahu nútená zabezpečovať sama sťažovateľka, nakoľko postoj otca\nk sťažovateľke - jeho v poradí druhej manželke a najmä k sťažovateľovi ako dieťaťu z tohto\nmanželstva bol značne indiferentný a tento postoj rozhodne znemožnil vytvorenie stabilného\ncitového a ekonomického rodinného zázemia pre sťažovateľa. Pokiaľ ide o absenciu\n\n6\n\nprítomnosti otca v živote sťažovateľa a vytvorenie zdravých citových väzieb medzi otcom\na synom vynútenie tejto zložky medziľudských vzťahov je súdnym rozhodnutím nemožné.\nSťažovateľka a sťažovateľ však využili aspoň možnosť ingerencie štátu, aby na základe\nlitery zákona prostredníctvom súdnej moci uložil otcovi sťažovateľa prispievať na\nekonomické zabezpečenie sťažovateľa. S ohľadom na zložitosť životnej situácie sťažovateľa\ni sťažovateľky, obaja pociťujú ako závažnú ujmu neposkytnutie náležitej ochrany zo strany\nštátu ich zákonným nárokom voči odporcovi, ktorá sa prejavila v arbitrárnom postupe\na rozhodnutí krajského súdu (ako i predchádzajúcim postupe okresného súdu)\nv namietanom konaní.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n7\n\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nKrajský súd ako odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku z 31. marca 2014,\nktorým potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného, poukázal\nna odvolaciu argumentáciu sťažovateľky a odporcu. Následne krajský súd uviedol:\n„Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vec po právnej stránke správne\nposúdil a napadnutý rozsudok aj riadne odôvodnil. Účastníkom konania sa prostredníctvom\n\n8\n\nodvolaní nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku v časti výživného\nna\n\n.\nK odvolaniu navrhovateľky treba uviesť, že pri rozhodovaní o výživnom na\n\nsúd prvého stupňa a ani odvolací súd nemohol vychádzať z nepreukázaných domnienok,\nže odporca v zahraničí dosahuje vyšší príjem než deklaroval. Len z tej skutočnosti,\nže odporca pracuje dlhodobo v zahraničí, nemožno vyvodiť záver, že v zahraničí má aj\nmajetok a peňažné prostriedky na účtoch v bankách. Nič z toho v konaní preukázané\nnebolo. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že minimálny a priemerný plat v\na vo\n\nje vyšší ako na Slovensku. Opätovne však nemožno len z tejto skutočnosti\n\nvyvodiť záver, že príjem odporcu dosahuje výšku priemerného zárobku v\nNa pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 3. 3. 2014 odporca deklaroval\nsvoje príjmy a založil o nich do spisu listinné dôkazy. Z nich vyplýva, že odporca\nv súčasnosti dosahuje príjem spolu s príspevkom z fondu solidarity vo výške okolo 1 000 eur\nmesačne. Napr. z potvrdenia o jeho príjme za január 2014 vyplýva, že zarobil 945,83 eur\nbrutto a 588,57 eur netto. Súčasne mu bol za január 2014 vyplatený príspevok z fondu\nsolidarity vo výške 339 eur. Spolu teda ide o sumu 927,57 eur. K tvrdeniam navrhovateľky,\nže odporca vykonáva v zahraničí prácu, ktorá nie je adekvátna jeho možnostiam\na schopnostiam, odvolací súd uvádza, že je všeobecne známou skutočnosťou, že ekonomická\nsituácia nie je ideálna ani v\n\na najmä nie vo\n\nčo sa prejavuje v značnej\n\nnezamestnanosti v týchto krajinách. Treba tiež zohľadniť - ako to správne skonštatoval súd\nprvého stupňa − vek žalobcu a jeho zdravotný stav. Toto všetko sú podľa názoru\nodvolacieho súdu skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na možnosť pracovného uplatnenia\nodporcu v zahraničí, teda na možnosti získať zárobkovo výhodné zamestnanie. Odvolací súd\ntiež poukazuje na to, že v rámci voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie nemožno\npričítať na ťarchu odporcovi, že pracuje mimo Slovenska v zahraničí. Naviac, vzhľadom\nna dlhodobo vysoké percento nezamestnanosti v Slovenskej republike (jedno z najvyšších\nv Európskej únii) by mal odporca zrejme značné problémy so získaním zamestnania\nv Slovenskej republike.\nPokiaľ ide o odvolanie odporcu, odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom\nna preukázané príjmy odporcu výživné na\n\nvo výške 280 eur mesačne neprivodí\n\nodporcovi existenčné problémy. Okrem toho, odporca si musí uvedomiť, že potreby\n\n9\n\nv súčasnosti už plnoletého\n\na teda aj náklady potrebné na ich pokrytie, sú\n\naj vzhľadom na cenovú úroveň v\n\nznačné. Povinnosť platiť výživné na\n\nje prvoradou povinnosťou odporcu a má prednosť pred jeho inými výdavkami (§ 62 ods. 5\nprvá veta Zák. o rodine). Odporca preto musí vynaložiť všetko úsilie potrebné na to, aby\ndosiahol taký príjem, z ktorého bude schopný platiť výživné na\n\nvo výške 280 eur\n\nmesačne. Výživné vo výške 150 eur mesačne navrhované odporcom je podľa súdu prvého\nstupňa zjavne neprimerane nízke. Na výšku výživného nemôže mať vplyv tá skutočnosť,\nže odporca v roku 2008 poskytol navrhovateľke na\n\nsumu 4 000 CHF, resp. že jej\n\nprípadne poskytol v minulosti sumu 950 000 Sk. Výživné na totiž určuje na čas po rozvode\nmanželstva a nie je možné prihliadnuť na sumy, ktoré odporca prípadne z titulu výživného\nzaplatil pred rozvodom manželstva účastníkov konania.\nZ toho vyplýva, že výživné na\nodôvodneným potrebám\n\nvo výške 280 eur mesačne zodpovedá\n\na spolu s finančným príspevkom navrhovateľky v rovnakej\n\nvýške jeho pokryje náklady. Súčasne výživné v tejto výške je v súlade so schopnosťami\na možnosťami odporcu (§ 75 ods. 1 prvá veta Zák. o rodine). Z týchto dôvodov odvolací súd\npotvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti\nvýživného s tým, že vzhľadom na to, že\n\ndňa 10. 4. 2013 nadobudol plnoletosť, uložil\n\nodporcovi povinnosť platiť výživné priamo k rukám\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové konanie a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu z 24. septembra 2012,\nktorým tento okrem iného zaviazal odporcu prispievať na výživu sťažovateľa mesačne\nsumou 280 € od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode. Okresný súd v súvislosti\n\n10\n\ns týmto výrokom poukázal na odôvodnené potreby sťažovateľa a na schopnosti, možnosti\na majetkové pomery jeho rodičov, t. j. sťažovateľky a odporcu, pričom uviedol:\n„Maloletý\n\nmá okrem bežných potrieb, primeraných jeho veku, zvýšené\n\nnáklady v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom. Je astmatik, alergik a má skoliózu\nchrbtice, pravidelne berie lieky a vitamíny, zvýšené výdavky má na prednostné lekárske\nvyšetrenia, raz za 3 - 4 mesiace chodí na rehabilitácie chrbtice a najmenej 2-3 x týždenne\nplávať. Celodenne nosí korzet, s čím je spojené rýchlejšie opotrebenie oblečenia. Potrebuje\nortopedické vložky a do každého druhu obuvi podpätenky. Ďalšie náklady súvisia\ns ošetrením chrupu a zubnou hygienou a s mimoškolskými aktivitami − chodí do jazykovej\nškoly na Japončinu.\nPodľa rozpisu nákladov, ktorý predložila navrhovateľka, sú pravidelné priemerné\nmesačné výdavky maloletého\n\ncca 400 eur mesačne (strava 200 eur, lieky, vitamíny\n\na kozmetika cca 65 eur, mobil 10 eur, internet 16 eur, plávanie 25 eur, cestovné −\nelektričenka 12 eur, zubná hygiena a strojček cca 10 eur, vreckové, kultúra a voľný čas cca\n30 eur, oblečenie a obuv cca 32 eur), ale prihliadnuť treba aj na jednorazové, resp.\nnepravidelné výdavky v priemernej výške cca 60 eur mesačne, keďže napr. v auguste\na septembri 2012 navrhovateľka pre prázdninový pobyt v Tatrách nakúpila synovi\noblečenie a vybavenie spolu za 223 eur, za poistenie do hôr zaplatila 6 eur, nakúpila mu\nobuv za 78 eur, cestovné na pobyt bolo 40 eur, strava a vreckové 25 eur, na stužkovú a\nmaturitu mu zakúpila spoločenské oblečenie za 134 eur, za jazykovú školu a učebnice\nplatila 100 eur, na stužkovú 50 eur, školský poplatok bol 50 eur, na prípravný kurz na\nvysokú školu a maturitu 109 eur, za bližšie nešpecifikované multifunkčné zariadenie 50 eur,\nna školské potreby 20 eur, za ISIC kartu 20 eur, za fotenie a poistenie 15 eur a 20 eur za\nmaturitné oznámenia a fotky.\nKeďže\n\nžije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorá hradením\n\nnákladov na byt a poskytované služby zabezpečuje aj jeho bytovú potrebu, zvyšujú\nsa náklady o alikvotnú časť výdavkov platených správcovi za služby (okrem príspevku do\nfondu opráv, poplatku za správu, poistenie a pod., ktoré je navrhovateľka povinná hradiť\nz titulu vlastníctva bytu) a nákladov na spotrebu plynu a elektriny, odhadom spolu 70 eur\nmesačne. Náklady na koncesionárske poplatky, UPC, poistenie a prevádzku auta, opravy\nbytového zariadenia, daň z nehnuteľnosti, poistenie domácnosti a pod., nie je možné\n\n11\n\nzahŕňať do výdavkov dieťaťa, rovnako ani náklady na darčeky na Vianoce, meniny\nči narodeniny, ktoré navrhovateľka tiež do rozpisu výdavkov zahrnula.\nNavrhovateľka pracuje v miestnej samospráve, v roku 2009 mala čistý priemerný\nmesačný príjem 954,65 eur a vyplácaný jej bol daňový bonus 19,66 eur mesačne, v roku\n2010 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 893,99 eur a daňový bonus 20 eur, v roku\n2011 mala priemerný čistý mesačný zárobok 868,52 eur a daňový bonus 20,51 eur, za\njanuár až august 2012 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 873,86 eur a vyplácaný\njej bol daňový bonus do júna 20,51 eur, od júla 21,03 eur. Vlastní trojizbový byt, v ktorom\nso synom býva, ďalej je vlastníčkou a spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz.\n, a to nie len pozemkov v extraviláne, ale aj pozemkov v intraviláne, včítane\nspoluvlastníckeho podielu 12/72 na dome súpisné č. 10 a spoluvlastníckeho podielu 1 na\ndome súpisné č. 214 (ostatnými spoluvlastníčkami ktorého sú jej matka a sestra). Uviedla,\nže nehnuteľnosti neužíva, nemá z nich žiaden príjem, domy užíva jej rodina, ktorá jej\nfinančne vypomáha.\nOkrem výdavkov spojených s bývaním, dopravou, stravovaním, ošatením a pod. má\naj navrhovateľka zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom, je astmatická,\nalergická, má chorú chrbticu, tráviace ťažkosti a artrózu. Preukázala, že v prvom polroku\n2012 zaplatila za ošetrenie chrupu 465,49 eur, za rehabilitáciu chrbtice 70 eur a za\nokuliare 80 eur. Uviedla, že na lieky vynakladá 50 eur mesačne. V súvislosti so stužkovou\nsyna si kúpila spoločenské oblečenie za 200 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.\nOdporca je volejbalový tréner, do 30. 4. 2009 pracoval v\n\ns brutto platom\n\n2.000 eur mesačne, prepustený bol z ekonomických dôvodov, v máji 2009 sa podrobil prvej\noperácii bedrového kĺbu, do augusta 2010 bol nezamestnaný, v septembri až novembri 2010\npracoval ako tréner v\n\nspolupráca bola ukončená po vzájomnej dohode, od\n\ndecembra 2010 do apríla 2011 bol znovu nezamestnaný, od mája do decembra 2011\npracoval vo Vechte, zmluva bola ukončená výpoveďou zo strany zamestnávateľa, od\njanuára do apríla 2012 bol opäť bez práce, ale v marci sa podrobil druhej operácii\nbedrového kĺbu, v máji 2012 uzavrel pracovnú zmluvu s\n\n, ktorú\n\nzamestnávateľ k 31. 7. 2012 ukončil. Z daňového priznania, ktoré z príjmov za rok 2009\nodporca predložil vo\n\nvyplýva, že mal čistý príjem 6.387 eur, t. j. 532,25 eur\n\nmesačne, do daňového priznania však zjavne nezahrnul zárobok za január až apríl 2009,\n\n12\n\nktorý mu vo výške 2.000 eur mesačne vyplácal volejbalový klub v\npoberal vo\n\nV roku 2010\n\ndávky solidarity v celkovej výške 4.652,37 eur, t. j. priemerne\n\nmesačne 387,70 eur, súčasne mu však klub v\n\nod septembra do novembra 2010\n\nvyplácal mesačne cca 1.100 eur. Dávky solidarity dostával aj od januára do mája 2011\n(v januári a februári po 204,73 eur, v marci až máji po 410,95 eur), od júna do novembra\npoberal plat 968,29 eur netto mesačne a v decembri mu zamestnávateľ vyplatil\n1.942,32 eur. Celkovo v roku 2011 zarobil netto 9.394,37 eur, čo je 782,86 eur mesačne.\nV roku 2012 odporca poberal sociálny príspevok v januári a februári po 49,85 eur, v marci\n171,10 eur a v apríli 294,33 eur, v máji bol jeho netto zárobok 1.311,97 eur, v júni.\n1.219,17 eur a v júli 1.256,79 eur. Celkový čistý príjem v roku 2012 mal 4353,06 eur, čo\nje v priemere 621,87 eur mesačne.\nOdporca spolu s bývalou manželkou vlastní byt na\n\n, každý\n\nv 1. Byt užíva neter jeho prvej manželky, odporca v ňom býva počas pobytu v\nĎalej vlastní pozemok v\n\na dve staršie motorové vozidlá, jedno z nich\n\nužíva navrhovateľka. Aké sú jeho pravidelné náklady na živobytie, stravu, ošatenie a pod.\nodporca nešpecifikoval, uviedol len, že vo\n\nbýva v podnájme u priateľa a za byt\n\nplatí prevádzkové náklady 100 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť ku dvom starším\nsynom, podľa rozsudku z roku 1995 je povinný platiť im po 33,19 eur mesačne, uviedol\nvšak, že výživné synom platí len podľa možností.\nVyživovaciu povinnosť k maloletému\n\nmajú obaja jeho rodičia, každý podľa\n\nsvojich schopností, možností a majetkových pomerov. Navrhovateľka spochybnila\nodporcom preukazované možnosti a schopnosti, mala za to, že odporca jednak neuviedol\nvšetky svoje príjmy a jednak nie je vylúčené, že počas dlhodobého pobytu v cudzine tam\nnadobudol majetok a úspory. Mala za to, že odporca nevyvíja dostatočné úsilie na získanie\nzamestnania, v ktorom by dosiahol vyšší zárobok, keďže plat, za ktorý robil v\na\n\nnedosahuje ani hranicu minimálnej mzdy. Odporca podľa nej nevyužíva ani\n\nďalšie možnosti na získanie príjmov, ktorému vyplývajú z vlastníctva bytu a pozemku.\nAj odporca poukazoval na to, že navrhovateľka, keďže má právnické vzdelanie, by si mohla\nnájsť zamestnanie s vyšším zárobkom, aj ona by mohla získať ďalšie príjmy, lebo vlastni\nnehnuteľnosti v lukratívnej časti\n\nv ktorej prebieha výstavba a obdobné rodinné domy,\n\n13\n\nktorých je spoluvlastníčkou, sa predávajú za vysoké ceny, a aj ona dlhé roky pôsobila\nv zahraničí, preto aj ona môže mať v cudzine uložené úspory a vlastniť tam majetok.\nVykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by účastníci vlastnili iný majetok,\nnež je vyššie uvedený. Nebolo preukázané ani to, že by odporca v rozhodnom období, za\nktoré súd považuje obdobie posledných 12 mesiacov pred začatím súdneho konania do dňa\nvyhlásenia rozsudku, t. j. od septembra 2009 do septembra 2012, mal aj iné príjmy, než boli\npreukázané listinnými dôkazmi. Odporca bol síce opakovane nezamestnaný, ale túto\nskutočnosť nemožno hodnotiť tak, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho\nzamestnania, či zárobku, ako to má na mysli ustanovenie § 75 ods. 1 ZR, keďže podľa\ndôkazov, ktoré o ukončení zamestnania odporca predložil, ku skončeniu nedošlo z jeho\niniciatívy, ani pre porušenie pracovnej disciplíny, resp. iných povinností z jeho strany. Čo\nsa týka výšky zárobku, ktorý dosahoval ako volejbalový tréner, odporca uviedol, že nebol\nzamestnaný v riadnom pracovnom pomere, ale na dohodu, na ktorú sa minimálna mzda\nnevzťahuje. Tvrdil, že si prácu hľadal aj v inom odbore, ale vyšší zárobok sa mu nepodarilo\nzískať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vek a zdravotný stav odporcu, a tiež na celkové\nekonomické pomery a mieru nezamestnanosti, ktoré skutočnosti negatívne ovplyvňujú\nmožnosť pracovného uplatnia.\nSúd považuje navrhovateľkou uvedené (a v prevažnej časti aj listinnými dôkazmi\npreukázané) náklady maloletého\n\nza odôvodnené. Napriek tomu nepovažuje za\n\ndôvodnú výšku požadovaného výživného. Bežné náklady na živobytie (stravu, bývanie,\nošatenie, hygienu, dopravu, vzdelanie a pod.) ani po pripočítaní zvýšených výdavkov\nsúvisiacich so zdravotným stavom, resp. jednorazových či nepravidelných výdavkov,\nnedosahujú v priemere sumu 750 eur mesačne. Poukázať treba aj na nesúlad medzi\nnákladmi, o ktorých navrhovateľka tvrdí, že sú mesačne na potreby syna a jej potreby\nvynakladané, a preukázanou výškou jej mesačného zárobku. Tvrdenie o tom, že jej finančne\nvypomáha rodina, navrhovateľka ničím nepreukázala, resp. nie je zrejmé, či tvrdená\nfinančná výpomoc jej blízkych, ktorí užívajú nehnuteľnosti v jej spoluvlastníctve, nie je\nv skutočnosti kompenzáciou za užívanie spoluvlastníckeho podielu. ...\nOdporca poukazom na výšku svojho príjmu žiadal výživné určiť sumou najviac\n150 eur mesačne. Súd dospel k záveru, že aj keď je odporca od augusta 2012 znovu\nnezamestnaný, potrebné je prihliadať k jeho celkovým doterajším príjmom a majetkovým\n\n14\n\npomerom, ktoré mu umožňujú platiť výživné vo výške 280 eur mesačne. Odporca netvrdil\na ani nepreukázal žiadne zvýšené výdavky, ktoré by musel na svoje živobytie a ostatné\npotreby vynakladať, výživné na dvoch starších synov ich matka od neho nepožaduje, môže\nteda vyživovaciu povinnosť voči\n\nplniť vo väčšom rozsahu. Prostriedky na plnenie\n\nvyživovacej povinnosti môže získať aj prenájmom alebo predajom svojho nehnuteľného\nmajetku, ktorý pre dlhodobý pobyt v cudzine aj tak pre vlastnú potrebu nevyužíva.\nSúd nevyhovel návrhu navrhovateľky, aby v zmysle § 64 ZR rozhodol o povinnosti\nodporcu zložiť peňažné prostriedky vo výške výživného, ktoré sa stane splatným\ndo plnoletosti\n\nkeďže dôvody, o ktoré navrhovateľka žiadosť oprela, t. j. dlhodobý\n\npobyt odporcu v cudzine, nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa.“\nSťažovatelia predovšetkým namietajú spôsob, ktorým okresný súd zistil výšku\npríjmov odporcu. Z tohto dôvodu namietajú tiež výšku výživného, ktorú určil okresný súd\nvo svojom rozsudku z 24. septembra 2012. Podľa sťažovateľov konajúce súdy mali\naplikovať fikciu o výške príjmov odporcu podľa § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.\no rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). Sťažovateľ\ntiež namieta, že po dosiahnutí plnoletosti v priebehu napadnutého odvolacieho konania ho\nkrajský súd nepredvolával na pojednávania, neuvádzal ho v zápisnici o pojednávaní ako\núčastníka a nezohľadnil jeho podanie. Podľa sťažovateľov krajský súd mal v čase\nrozhodovania o odvolaní prihliadnuť na zmenu pomerov týkajúcu sa odôvodnených potrieb\nsťažovateľa a toho, že odporca sa zamestnal.\nPodľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti\npodliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na\nzhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov\nchránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných\nna rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho\npriemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.\nUstanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine ukladá rodičovi, ktorý má príjmy z inej než\nzávislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, povinnosť preukázať tieto príjmy súdu,\n\n15\n\npredložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistenie\nďalších skutočností potrebných na rozhodnutie sprístupnením údajov chránených podľa\nosobitného predpisu. Nesplnenie tejto povinnosti spôsobuje, že výška priemerného\nmesačného príjmu rodiča je určená fikciou v zmysle druhej vety § 63 ods. 1 zákona\no rodine. Uvedené ustanovenie je však potrebné vykladať v súlade s vyšetrovacou zásadou,\nktorou sa riadi konanie starostlivosti súdu o maloletých podľa § 176 OSP, podľa ktorej\nv tomto konaní, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového\nstavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1 OSP). Aplikácia\n§ 63 ods. 1 zákona o rodine prichádza do úvahy vtedy, ak konajúce súdy dospejú k záveru,\nže rodič si nesplnil svoju povinnosť preukázať svoje príjmy z inej ako závislej činnosti\nv takej miere, že nemožno dostatočne spoľahlivo ustáliť výšku týchto príjmov a rozsah jeho\nmajetku.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na preskúmavaný\nrozsudok okresného súdu, v ktorom boli uvedené dôkazné prostriedky, ktoré predložil\nodporca a z ktorých okresný súd zisťoval výšku jeho príjmov; je zrejmé, že vychádzal\npredovšetkým z predložených pracovných zmlúv, prípadne z daňových priznaní, prípadne\npotvrdení o poberaní dávok solidarity. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal\nna niektoré nezrovnalosti, napr. uviedol, že odporca do daňového priznania za rok 2009\nneuviedol príjmy, ktoré mal ako volejbalový tréner v\n\nKrajský súd pred\n\nrozhodnutím o odvolaniach účastníkov taktiež vykonal dokazovanie na pojednávaniach na\núčely preukázania výšky príjmov odporcu. Z odôvodnení rozsudkov nemožno určiť,\nči konajúce súdy si samy zaobstarali niektoré dôkazné prostriedky, napr. od športových\nklubov, v ktorých mal odporca pôsobiť, prípadne od príslušných štátnych orgánov\nprípadne\n\n(hoci napr. z odvolania sťažovateľky vyplýva, že konajúce\n\nsúdy v konaní o určení výživného do rozvodu manželstva žiadali potvrdenia napr.\nod volejbalového klubu\n\n, prípadne zo zápisnice krajského súdu o pojednávaní\n\nz 3. februára 2014 možno dospieť k záveru, že krajský súd žiadal potvrdenie o výške príjmu\nodporcu od\n\nvolejbalového zväzu). Na základe vykonaného dokazovania\n\nkonajúce súdy konštatovali, že iné príjmy ako tie, ktoré deklaroval odporca, a iný majetok\nako uvedený v rozsudkoch nebol v konaní preukázaný. Konajúce súdy sa expressis verbis\n\n16\n\nnevysporiadali s argumentáciou sťažovateľky, ktorú uviedla na pojednávaní okresného súdu\n12. marca 2012 a v odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 24. septembra 2012\no aplikácii § 63 ods. 1 zákona o rodine, avšak práve konštatovaním, že iné príjmy, prípadne\niný majetok odporcu neboli preukázané, uzavreli dokazovanie tým, že skutkové zistenia\nv tomto smere považovali za dostatočné. Konajúce súdy zásadne nespochybnili\nhodnovernosť a úplnosť skutkových zistení týkajúcich sa príjmov a majetkových pomerov\nodporcu. Poukázali na to, že ani sťažovateľka nijako relevantne nespochybnila tieto zistenia,\nsamotné konštatovanie sťažovateľky, že odporcom deklarované príjmy sú príliš nízke oproti\npriemerným príjmom v štátoch, v ktorých odporca pôsobil, nepovažoval za dostatočné na\nspochybnenie hodnovernosti skutkových zistení v tomto smere. Konajúce súdy zároveň\nskúmali odôvodnené potreby sťažovateľa, na základe ktorých považovali výživné, ktoré\nsťažovateľka žiadala priznať na výživu sťažovateľa, za neadekvátne. Podľa ústavného súdu\ntakéto odôvodnenie predstavuje akceptovateľný podklad pre taký postup konajúcich súdov,\nv rámci ktorého neaplikovali fikciu o výške príjmov odporcu podľa § 63 ods. 1 zákona\no rodine.\nV súvislosti s už vysloveným právnym názorom uvedeným v náleze sp. zn.\nII. ÚS 172/2013 z 10. júla 2013 ústavný súd uviedol, že v uvedenom konaní konajúce súdy\nskúmali pomery odporcu za iné obdobie, t. j. tri roky spätne od podania návrhu.\nZ odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp. zn. 22 P 330/2010 z 12. júna 2012 vyplýva, že\nokresný súd považoval preukázané príjmy odporcu za „neúplné a nie kompletné\na nezodpovedajúce jeho skutočným príjmom.“ Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 172/2013\nz 10. júla 2013 uviedol, že okresný súd viackrát vyzval odporcu, aby preukázal svoje\npríjmy, s upozornením na aplikáciu fikcie podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine pri\nnedostatočnej súčinnosti. Za týchto okolností ústavný súd považoval vo veci sp. zn.\nII. ÚS 172/2013 za ústavne neakceptovateľné, že konajúce súdy (okresný súd a krajský súd)\nsa následne v rozsudkoch nijako nevysporiadali s tým, prečo nakoniec nepristúpili\nk aplikácii § 63 ods. 1 zákona o rodine. Takéto okolnosti neboli prítomné v aktuálne\nprerokúvanom prípade (vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 11928/2014). V nadväznosti na\nuvedené ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľa (v aktuálne prerokúvanej veci) po\nskutkovej stránke ako inú (nie identickú) s vecou sp. zn. II. ÚS 172/2013.\n\n17\n\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľov, že krajský súd nezohľadnil zmenu pomerov\nv čase rozhodovania o odvolaniach, ústavný súd konštatuje, že v tomto smere majú\nsťažovatelia k dispozícii právny mechanizmus – t. j. podanie návrhu na súd, ktorý posúdi, či\nzmena pomerov je taká, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného odporcu pre\nsťažovateľa.\nNemožno akceptovať námietku sťažovateľa, že krajský súd s ním nekonal ako\ns účastníkom konania po dovŕšení plnoletosti. Zo zápisníc z pojednávaní krajského súdu\nz 3. februára 2014, 3. marca 2014 a 31. marca 2014 (na ktorom bol vyhlásený napadnutý\nrozsudok, pozn.) je zrejmé, že na týchto pojednávaniach bola prítomná právna zástupkyňa\nsťažovateľov, preto je irelevantné, či bol sťažovateľ priamo predvolaný na tieto\npojednávania (porovnaj § 49 ods. 1 OSP). Rovnako tak právna zástupkyňa sťažovateľov na\ntýchto pojednávaniach netrvala na osobnej prítomnosti sťažovateľa, prípadne na tom, aby\nho krajský súd priamo vypočul. Skutočnosť, že sťažovateľ nebol priamo uvedený ako\núčastník konania na zápisnici o pojednávaní, nie je preto za týchto okolností relevantná\na spôsobilá zasiahnuť do ním označených práv podľa ústavy a dohovoru. Rovnako tak nie je\nrelevantné, že krajský súd zisťoval aj stanovisko kolízneho opatrovníka sťažovateľa. Je\npotrebné prihliadnuť na to, že krajský súd preskúmaval rozsudok okresného súdu, ktorý ešte\nvychádzal zo stavu, kedy sťažovateľ nebol plnoletý. Kolízny opatrovník neuviedol také\nskutočnosti, ktoré by boli spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť do právneho postavenia\nsťažovateľa a ktoré by boli v zjavnom rozpore s jeho záujmami. Rovnako tak právna\nzástupkyňa sťažovateľov na pojednávaniach nenamietala prítomnosť kolízneho opatrovníka.\nZ napadnutého rozsudku je tiež nepochybné, že krajský súd zohľadnil to, že sťažovateľ sa\nstal plnoletým, keď zaviazal odporcu platiť výživné priamo sťažovateľovi.\nÚstavný súd takto dospel k záveru, že krajský súd v napadnutom rozsudku v spojení\ns rozsudkom okresného súdu odôvodnil svoje závery o určení rozsahu vyživovacej\npovinnosti odporcu pre sťažovateľa primerane, preto právne závery konajúcich súdov\nnepovažuje v tomto smere za zjavne neodôvodnené. Vzhľadom na rozdielnosť skutkového\nstavu veci a v nadväznosti na vyslovené právne názory v rozhodnutiach všeobecných súdov\nnemožno konštatovať, že sa tieto súdy odchýlili od svojho predchádzajúceho právneho\nnázoru a nejde o odklon od doterajšej judikatúry ústavného súdu. Rovnako tak aplikácia\n18\n\na výklad príslušných ustanovení zákona o rodine týmito súdmi rešpektuje zmysel a účel\ntýchto ustanovení, sú logické, preto právne závery krajského súdu v spojení s okresným\nsúdom nie sú arbitrárne.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval, že\npostup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by\nnaznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy alebo ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z 31. marca 2014 a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského\nsúdu v spojení s právnym názorom okresného súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad\npríslušných ustanovení zákona o rodine krajským súdom ako odvolacím súdom v spojení\ns okresným súdom ako súdom prvého stupňa takéto nedostatky nevykazuje.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2016\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "fikcia-právna", "rodičovské práva, rodina", "vyživovacia povinnosť-výživné", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5b092dc9-e671-4cb8-800c-a44a825cea04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2013 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b092dc9-e671-4cb8-800c-a44a825cea04"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "99db4b46-4ee1-43cb-9b79-4be5d87c550a:2b932b32-6f4c-4254-b017-9d3a6c0c82bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1510220461.4", "spisova_znacka": "6Co/571/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/571/2012 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1510220461.4"}, {"guid": "e9ceb592-cd1d-4d9b-a3b9-538b05d749c0:6d500ed0-7c27-477b-a7f6-1468e81cb148", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1510221143.1", "spisova_znacka": "20CoP/46/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/46/2012 z 27. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-11-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1510221143.1"}], "citovane_v": []}