{"guid": "ussr:9f4459ab-146c-4c34-aa91-563a06646d0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.380.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 380/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 380/2016 z 12. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2016, sp. zn. II. ÚS 380/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.380.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f4459ab-146c-4c34-aa91-563a06646d0f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.380.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.380.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.380.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 380/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom Mgr. Marcelom Pélim,\nAdvokátska kancelária, Centrum 5/9, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na rovnosť v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 16 C 140/2006 z 27. októbra 2011\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 351/2011 z 30. mája 2013\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna\n2014 včas doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na rovnosť v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 16 C 140/2006 z 27. októbra 2011 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd“, spolu ďalej len „súdy“) sp. zn.\n\n10 Co 351/2011 z 30. mája 2013, ktorými bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo\nmanželov (ďalej len „BSM“) na základe návrhu bývalého manžela (ďalej aj „navrhovateľ“)\nsťažovateľky. Sťažovateľka tvrdí, že súdy porušili jej základné právo na rovnosť v konaní\ntým, že jednostranne a nekriticky vychádzali z jedného znaleckého posudku a bývalý\nmanžel bol tak zvýhodnený ich rozhodnutiami.\n2. Sťažovateľka bola teda odporkyňou v konaní o vyporiadanie BSM na návrh\nbývalého manžela. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal BSM tak, že\nsťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu finančnú\nčiastku 8 073,92 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd vychádzal najmä\nzo zistenia, že ku dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia účastníci reálne nedisponovali\nžiadnymi hnuteľnými alebo nehnuteľnými vecami a nemali ani žiadne finančné prostriedky,\nktoré by bolo možné zaradiť do masy BSM a tieto vyporiadať. Počas trvania manželstva\núčastníkov však sťažovateľka zdedila rodinný dom. Keďže veci nadobudnuté dedením\njedným z manželov počas trvania manželstva sa nestávajú súčasťou BSM, tento dom\nokresný súd do vyporiadania nezahrnul. Na základe záverov znalca, vyjadrení účastníkov\na svedkov okresný súd konštatoval, že počas manželstva účastníci konania príslušenstvo\ndomu zhodnotili a navrhovateľovi vzniklo právo podľa § 150 Občianskeho zákonníka\npožadovať od sťažovateľky náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na\njeho zhodnotenie. Sťažovateľka je však toho názoru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal\nvýšku investícií do jej výlučného majetku, teda neuniesol dôkazné bremeno, preto na ne\nokresný súd pri vyporiadaní nemal prihliadať. Okresný súd ďalej ustálil, že príslušenstvo\npredmetného domu (vŕtaná studňa, žumpa, hospodárska budova, kurín, prístrešok na drevo,\nchodníky a spevnené plochy, vonkajšie schody a oplotenie) bolo vybudované počas\nmanželstva účastníkov a patrí do masy BSM bez ohľadu na to, že samotný rodinný dom nie\nje jeho súčasťou. V zmysle znaleckého posudku hodnota príslušenstva predstavuje sumu\n16 147,83 €. Sťažovateľka rodinný dom spolu s príslušenstvom previedla na tretiu osobu,\na preto predmetom vyporiadania bola suma zodpovedajúca hodnote príslušenstva. Hoci\nzo svedeckých výpovedí vyplýva, že na získaní príslušenstva sa prevažne podieľal\nnavrhovateľ, toto bolo podľa sťažovateľky obstarávané z prostriedkov v BSM, pričom\nsťažovateľka sa starala o domácnosť. Z tohto dôvodu okresný súd nemal preukázanú\n\n2\n\nvýrazne odlišnú mieru podielu jedného z účastníkov na nadobudnutí a udržaní predmetného\npríslušenstva. Nadväzne podľa ustanovenia § 150 prvej vety Občianskeho zákonníka uložil\nsťažovateľke povinnosť vydať navrhovateľovi polovicu ceny príslušenstva, t. j. zaplatiť\nsumu 8 073,92 €.\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský\nsúd vo vzťahu k hodnote vecí akcentoval, že pre oceňovanie vyporiadavaného BSM platí\nzásada, že sa vychádza zo stavu týchto vecí ku dňu zániku BSM. Pri stanovení ceny sa\nvychádza z „primeranej náhrady“, t. j. ceny obvyklej na danom mieste a v danom čase.\nPre určenie obvyklej ceny pritom nie je (právne) významné, za akú sumu boli nadobudnuté\njednotlivé komponenty, z ktorých boli tieto veci vytvorené; rozhodujúce je, aká „hodnota“\nz týchto komponentov bola vytvorená. Podľa krajského súdu bez relevancie vo vzťahu\nk meritórnemu rozhodnutiu bol nesúhlas sťažovateľky so záverom, že navrhovateľ sa\nvýraznejšie podieľal na nadobudnutí predmetného príslušenstva. Jednak ide o konštatovanie\nviažuce sa na bezprostredné (fyzické) vykonávanie prác súvisiacich s výstavbou či\nzhotovovaním jednotlivých vecí a jednak okresný súd jednoznačne konštatoval, že uvedené\nnespôsobuje, že navrhovateľ by mal mať z vyporiadavaného majetku väčší podiel ako\nsťažovateľka. Obdobne irelevantnou bola podľa krajského súdu argumentácia sťažovateľky,\nktorá sa týka jej dôvodov/motivácie pri predaji rodinného domu, súčasťou ktorého bolo\ni vyporiadavané príslušenstvo. Súvisiace okolnosti totiž nijakým spôsobom neovplyvňujú\nhodnotu dotknutého príslušenstva a ani nárok navrhovateľa na vyplatenie „vyrovnacieho\npodielu“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Cdo 365/2013 z 13. marca\n2014 dovolanie proti rozsudku krajského súdu odmietol, vychádzajúc z judikátu R 111/98.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, podobne ako na všeobecných súdoch\npolemizuje s vymedzením masy BSM, pri ktorom súdy vychádzali zo znaleckého posudku.\nNapriek jej žiadosti okresný súd nenariadil kontrolný znalecký posudok. Sťažovateľka tvrdí,\nže súčasťou príslušenstva bola studňa, nielen samotný vrt. Ďalej sťažovateľka namietala\nnesprávny znalcom použitý polohový koeficient vo vzťahu k mestu, akým je Bytča.\nZ uvedených dôvodov podľa sťažovateľky súdy nesprávne aplikovali § 150 Občianskeho\nzákonníka („Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.\n3\n\nKaždý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na\nspoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho\nostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa\nkaždý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie\nspoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti\na na obstarávanie spoločnej domácnosti.“)\n5. Podľa názoru sťažovateľky súdy sa taktiež nevysporiadali s dôvodom predaja jej\ndomu, ktorým bolo správanie sa bývalého manžela a jej únik pred jeho týraním. Táto\nskutočnosť mala byť podľa presvedčenia sťažovateľky zohľadnená pri aplikácii § 143\nObčianskeho zákonníka („V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže\nbyť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva,\ns výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy\nslúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných\nv rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec\nvo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu\nnástupcovi pôvodného vlastníka.“). Sťažovateľka tu poukazuje na skutočnosť, že bývalý\nmanžel sa nikdy nestaral o rodinu, čoho dôkazom je aj to, že na ich spoločné deti nikdy\nneplatil výživné, ani sa nijakým spôsobom nepodieľal na ich výchove a na úhrade ich\nodôvodnených potrieb. Celá starostlivosť a zabezpečovanie potrieb detí zostali v réžii\nsťažovateľky, pričom sa stará o postihnutú dcéru a jej maloleté dieťa sama a bývalý manžel\no ne nejaví žiaden záujem. Sťažovateľka predajom domu, ktorý nebol spôsobilý na\nplnohodnotné bývanie, v dôsledku fyzického týrania zo strany manžela získala prostriedky\nna splnenie si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti tým, že zabezpečila postihnutej dcére\na jej maloletému dieťaťu, ktoré sú na ňu odkázané, bývanie a ostatné odôvodnené potreby.\nSúdy opomenuli, že bývalý manžel sa voči sťažovateľke dopustil trestného činu týrania\nblízkej a zverenej osoby, za ktorý bol právoplatne odsúdený (rozsudok Okresného súdu\nŽilina sp. zn. 9 T 64/2006 zo 14. januára 2009). V dôsledku takéhoto protiprávneho konania\nzo strany bývalého manžela bola sťažovateľka v užívaní domu značne obmedzená počas\ndlhšieho časového obdobia, kedy bola nútená na pobyt v občianskych združeniach. Počas jej\nneprítomnosti predmetnú nehnuteľnosť užíval výlučne len bývalý manžel, a teda z jeho\n\n4\n\nstrany došlo k opotrebeniu veci  nehnuteľnosti vo väčšej miere ako z jej strany. Viacerí\nsvedkovia v konaní potvrdili, že bývalý manžel sa k odporkyni správal hrubo a násilne a že\njeho násilná povaha sa prejavovala aj v ničení vecí patriacich do výlučného vlastníctva\nsťažovateľky, ako aj spoločných vecí. Sťažovateľka poukázala aj na to, že v dôsledku tohto\nkonania bolo nutné veci opraviť a zrekonštruovať. Samotná oprava a rekonštrukcia vecí\nbola vyvolaná konaním navrhovateľa, pričom sťažovateľka sa na ich znehodnotení nijakým\nspôsobom nepodieľala, práve naopak, podieľala sa na ich oprave jednak finančne a jednak\nfyzicky. Súdy mali podľa sťažovateľky na túto situáciu aplikovať rozhodnutie R 43/1974.\nSťažovateľka napokon dodala, že súdy opomenuli ešte aj sťažovateľkou investované\nprostriedky, ktoré zdedila spolu s domom a podiel jej syna J\n\nna rekonštrukcii domu.\n\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej\nsťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľky podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky proti\nporušovaniu základného práva zaručeného čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,\nrozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 16C/140/2006, zo dňa 27.10.2011, v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. 10Co/351/2011, zo dňa 30.5.2013 porušené boli.\n2. Ústavný súd rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 10Co/351/2011, zo dňa\n30.5.2013 a rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 16C/140/2006, zo dňa 27.10.2011\nzrušuje a vracia vec Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n5\n\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podstatou sťažnosti je polemika sťažovateľky s napadnutými rozhodnutiami\nsúdov o vyporiadaní BSM, hlavne s ich skutkovým, znalecky určeným základom,\na následne tak aj právnym hodnotením, na základe ktorých bola sťažovateľka nútená\nvyplatiť značnú finančnú čiastku bývalému manželovi, ktorý sa k nej správal nedôstojne.\n9. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému rozsudku\nokresného súdu, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku okresného súdu sp. zn. 16 C 140/2006 z 27. októbra 2011 bolo\nprípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho právomoc poskytnúť\nochranu označeným právam sťažovateľky mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je\nzároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba navyše dodať, že sťažovateľka\nodvolanie aj podala, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok\nsvojej právomoci.\n10. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 10 Co 351/2011\nz 30. mája 2013 (v spojení s uvedeným prvostupňovým rozhodnutím), ústavný súd\nkonštatuje, že sťažnosti nemožno vyhovieť, pretože je stále len pokračovaním sporu\no vymedzenie skutkového základu veci, a s tým spojenou interpretáciou podústavného\npráva, ktorý\n\nneprerástol\n\ndo\n\nústavného rozmeru. Taktiež\n\nje dôvodom\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti nevhodné referenčné kritérium  čl. 47 ods. 3 ústavy garantujúci právo na\nrovnosť účastníkov v súdnom konaní.\n\n6\n\n11. Ekonomickou vlastnosťou majetku je jeho flexibilita, čo sa odráža v zložitosti\nmnohých majetkových sporov. Pri mnohoročnom manželskom spolužití manželia\nnadobúdajú množstvo vecí do spoločného majetku, pretvárajú ho najrozmanitejším\nspôsobom, zveľaďujú a spotrebúvajú, a je tak mimoriadne náročné rekonštruovať tieto deje\na spravodlivo autoritatívne právne fixovať rozdelenie majetku po rozvode manželstva.\nZ tohto dôvodu sú konania o vyporiadanie BSM časovo náročné (porov. konania pred\nEurópskym súdom pre ľudské práva Vičanová proti Slovenskej republike, Rošková proti\nSlovenskej republike, Čechová proti Slovenskej republike), skutkovo veľmi silno\ndeterminované a zároveň nutne nesú vo svojom výsledku prvok aproximatívnosti. Ústavný\nsúd vníma emočný pohľad sťažovateľky na vec, zvlášť ak bola obeťou trestnej činnosti\nzo strany manžela, ale v konaní všeobecných súdov ústavný súd nemôže nevidieť snahu\nmajetok usporiadať zákonným spôsobom, ktorý nevybočil smerom k porušeniu ústavnosti.\nJe to zrejmé z rozsiahlych odôvodnení napadnutých rozhodnutí.\n12. Právo na rovnosť v súdnom konaní smeruje spravidla na procesnú férovosť\nkonania (kontradiktórnosť, rovnosť zbraní; III. ÚS 2/2014, PL. ÚS 4/96), a nie na vecnú\nstránku veci, o ktorú vlastne sťažovateľke ide. Pre nedostatok príčinnej súvislosti teda\nnemohlo dôjsť k porušeniu tohto základného práva, ale ako bolo naznačené v bode 10, ani\npráva na súdnu ochranu, či práva na ochranu majetku.\n13. Pretože rozhodnutie krajského súdu je podľa prieskumu ústavného súdu už\nv režime konania o prijatí na ďalšie konanie ústavne akceptovateľné, bez potreby ďalšieho\nprocesného postupu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\n14. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2016\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:60c68cce-b8a9-4244-9813-e7448061d99d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2014 z 25. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c68cce-b8a9-4244-9813-e7448061d99d"}, {"guid": "ussr:d03044ac-2140-4e01-bd51-bb2cd9b8b5a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/96 z 5. 6. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-06-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.1996.1"}, {"guid": "fce59597-eb83-4a50-920c-caee97f68b65:1d151a92-02ac-4330-b749-25798c37dbe0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5106220906.1", "spisova_znacka": "10Co/351/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/351/2011 z 29. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5106220906.1"}], "citovane_v": []}