{"guid": "ussr:198c6931-901b-4381-b343-155f1cc09188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.378.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 378/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 378/2016 z 12. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2016, sp. zn. II. ÚS 378/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.378.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "nazov": "čl. 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "nazov": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-44", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/198c6931-901b-4381-b343-155f1cc09188", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.378.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.378.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.378.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 378/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti Lesoochranárskeho\nzoskupenia VLK, Tulčík 27, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20,\nKošice, vedené pod sp. zn. Rvp 6577/2014, sp. zn. Rvp 16240/2014, sp. zn. Rvp 11547/2015,\nsp. zn. Rvp 11549/2015, sp. zn. Rvp 12093/2015, sp. zn. Rvp 12094/2015, sp. zn.\nRvp 12095/2015 a sp. zn. Rvp 15613/2015 vo veci namietaného porušenia základných práv\n\npodľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 9 ods. 3\nDohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) postupom\nv konaniach a rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo 1/2014\nz 12. februára 2014, sp. zn. 4 Sžp 2/2013 z 20. augusta 2014, sp. zn. 8 Sžo 16/2014\nz 30. apríla 2015, sp. zn. 8 Sžo 8/2014 z 30. apríla 2015, sp. zn. 8 Sžo 14/2014 z 30. apríla\n2015 a sp. zn. 2 Sžo 51/2014 z 20. mája 2015, ako aj postupom a uzneseniami\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžp 8/2013 z 13. mája 2015 a sp. zn.\n2 Sžo 43/2014 z 28. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK vedené pod sp. zn. Rvp 6577/2014,\nsp. zn. Rvp 16240/2014, sp. zn. Rvp 11547/2015, sp. zn. Rvp 11549/2015, sp. zn.\n\nRvp 12093/2015, sp. zn. Rvp 12094/2015, sp. zn. Rvp 12095/2015 a sp. zn. Rvp 15613/2015\n\ns p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6577/2014.\n2. Sťažnosti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) boli v priebehu\nroka 2014 a 2015 doručené sťažnosti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (ďalej aj\n„sťažovateľ“), ktorými namietalo porušenie základných práv podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\npodľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len\n„Aarhuský dohovor“) postupom v konaniach a rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžo 1/2014 z 12. februára 2014, sp. zn.\n4 Sžp 2/2013 z 20. augusta 2014, sp. zn. 8 Sžo 16/2014 z 30. apríla 2015, sp. zn.\n8 Sžo 8/2014 z 30. apríla 2015, sp. zn. 8 Sžo 14/2014 z 30. apríla 2015 a sp. zn.\n2 Sžo 51/2014 z 20. mája 2015, ako aj uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžp 8/2013\nz 13. mája 2015 a sp. zn. 2 Sžo 43/2014 z 28. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté\nrozsudky a uznesenia“).\n2. Z obsahu sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v správnych konaniach,\no ktorých na prvom stupni rozhodoval príslušný odbor Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), domáhal podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov postavenia účastníka\nkonania, pretože v predmetných konaniach boli priamo dotknuté jeho práva a právom\nchránené záujmy podľa Aarhuského dohovoru. Predmetom správnych konaní začatých na\npodnet rôznych poľovníckych združení alebo iných subjektov bolo udeľovanie výnimiek\nz ustanovenia § 35 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších\n2\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“), ktoré sa týkali povolenia\nvýnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov – medveďa hnedého. V rámci\nkonaní vo veci samej prvostupňový správny orgán ochrany prírody konal so sťažovateľom\nako s účastníkom konania.\n2.1 Správne orgány, Krajský súd v Bratislave, ale aj najvyšší súd v konaniach\no opravných prostriedkoch podávaných sťažovateľom vzhľadom na skutkové okolnosti\npostupovali rôzne. Avšak pre všetky napádané konania bolo spoločné, že boli v rôznom\nprocesnom štádiu zastavené vždy z dôvodu, že predmet konania odpadol, t. j. z dôvodu, že\nrozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného živočícha –\nmedveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím\nčasu, na ktoré bolo vydané. Právna podstata každého napádaného konania pred najvyšším\nsúdom je teda totožná.\n2.2 Sťažovateľ vo svojich sťažnostiach uvádza, že najvyšší súd založil svoje\nrozhodnutia o zastavení konania (resp. o potvrdení rozhodnutí prvostupňového súdu\no zastavení konania) odkazom na stanovisko správneho kolégia najvyššieho súdu\nč. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky uplynutím\nčasu má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom\nrozhodnutia, už neexistuje. Sťažovateľ namieta najmä, že napadnuté rozsudky a uznesenia\nnajvyššieho súdu boli vydané v konaní, na ktoré nedopadá ani uvedené stanovisko.\nSťažovateľ upozorňuje aj na fakt, že je nepochybné, že podal žalobu proti právoplatnému\nrozhodnutiu, a teda proti rozhodnutiu, ktoré bolo spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu. Nie je možné, aby vlastnosť spôsobilosti mohlo správne rozhodnutie stratiť\nv priebehu konania.\n2.3 Sťažovateľ k tomu ďalej uvádza, že zmyslom jeho účasti v predmetných\nkonaniach je svojimi podaniami, návrhmi a využívaním opravných prostriedkov zabezpečiť\nnaplnenie svojho poslania, ktorým je ochrana prírody prostriedkami, ktoré mu právny\nporiadok Slovenskej republiky dáva k dispozícii. Imanentnou súčasťou ochrany prírody je\nrozhodovanie orgánov prírody, ktoré je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky\nna úseku ochrany prírody, ako aj s právnymi predpismi upravujúcimi konanie pred takýmito\n\n3\n\norgánmi. Sťažovateľ sa postupom správnych orgánov a konajúcich všeobecných súdov cíti\nbyť ukrátený na svojich právach, keďže konania o žiadosti žiadateľa boli zastavené\nbez toho, aby na to bol právny dôvod, a zároveň sa tým správny orgán i konajúce súdy vyhli\nsvojej povinnosti preskúmať správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho\norgánu.\n2.4 Takýto postup robí práva sťažovateľa ako účastníka správneho konania,\npostavenie ktoré mu vyplýva z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, podľa jeho slov\nabstraktnými a imaginárnymi bez možnosti reálne sa domôcť preskúmania nezákonného\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a súčasne je v priamom rozpore\ns rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, Veľkej komory C-240/09 z 8. 3. 2011, ktorý\nkonštatoval potrebu výkladu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru tak, aby organizácia na\nochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, mohla napadnúť\nna súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore\ns právom Európskej únie v oblasti životného prostredia.\n2.5 Postup najvyššieho súdu ako poslednej inštancie podľa sťažovateľa v skutočnosti\nznamená, že sťažovateľ bol nielen v tomto konaní, ale aj v mnohých ďalších konaniach\no žalobách sťažovateľa zbavený možnosti reálne sa domôcť preskúmania zákonnosti\nrozhodnutí v oblasti ochrany prírody.\n2.6 Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd\nvyslovil porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru a Aarhuského dohovoru\nnapadnutými rozsudkami a uzneseniami najvyššieho súdu a konaním, ktoré im\npredchádzali, zrušil napadnuté rozsudky a uznesenia najvyššieho súdu a vec vrátil na nové\nkonanie a rozhodnutie. Sťažovateľ zároveň žiada, aby ústavný súd vyslovil zákaz\nnajvyššiemu súdu pokračovať v namietanom porušovaní označených práv. Napokon sa\nsťažovateľ domáha náhrady trov konania.\nII.\n3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\n4\n\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n4. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK spojeniu vecí\n5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha\nveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\n5\n\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OSP“).\n5.1 V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na\nspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\n5.2 Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade\ns citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na\nobsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu\nprávnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe\nsťažovateľa, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené\nv bode l výroku tohto uznesenia.\nK namietanému porušeniu ústavných práv\n6. Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy\npreskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky\nuvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup\n\n6\n\nk správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí\nsúkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom\nv oblasti životného prostredia.\n6.1 Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n6.2 Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05).\n6.3 Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,\nvo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).\n6.4 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú\nupravené náležitosti odôvodnenia.\n6.5 Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.\nv zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový\nstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená\npovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú\n\n7\n\njedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov\nkonania pred svojvôľou súdu.\n6.6 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť, bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva z 3. 5. 2001, bod 2).\n6.7 Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n6.8 Úlohou všeobecného súdu pri rozhodovaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov v zmysle čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy je zisťovať, či rozhodnutie\nsprávneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania, je\nvzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade, ak súd\nzistí, že to tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.\nZákladnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá taký postup súdu,\nv rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne\npreskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého\nzo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal\nniektorý z týchto prvkov, zakladá porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\n(III. ÚS 43/03, II. ÚS 236/02, II. ÚS 50/01, IV. ÚS 228/2011).\n7. Ústavný súd nahliadal pri predbežnom prerokovávaní na sťažnosti a ich prieskum\nprimárne optikou, či v danom prípade nejde o zjavnú neopodstatnenosť sťažností podľa § 25\nzákona o ústavnom súde.\n\n8\n\n7.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v skutkovo i právne podobnej veci už\nzaujali názor aj iné senáty ústavného súdu, ktoré sťažnosti sťažovateľa odmietli pre zjavnú\nneopodstatnenosť (porov. I. ÚS 783/2014, I. ÚS 217/2015, II. ÚS 758/2015,\nIII. ÚS 50/2016). Keďže ústavný súd nedospel po predbežnom prerokovaní k odchylnému\nprávnemu názoru, vychádzal v prerokovávanej veci o. i. aj z citovaných rozhodnutí\nústavného súdu (a contrario § 6 zákona o ústavnom súde).\n7.2 Po oboznámení sa s napadnutými rozsudkami a uzneseniami najvyššieho súdu\nv napádaných konaniach a s postupom, ktorý im predchádzal, ústavný súd konštatuje, že\nrozhodovacia činnosť najvyššieho súdu a napadnuté rozsudky a uznesenia vychádzajú\nzo zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Snj 72/2013\nz 24. júna 2013 „... na zjednotenie výkladu § 82 ods. 9 písm. a) a § 89 ods. 3 písm. b)\nzákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ochrane prírody“) o dôsledkoch neplatnosti povolenia na usmrtenie\nchráneného živočícha na priebeh súdneho konania...“, ktorým sa zjednotila odlišná\nrozhodovacia činnosť senátu „1Sžp“ a „10Sžp“ najvyššieho súdu, konkrétne v\nprávoplatných rozsudkoch senátov správneho kolégia najvyššieho súdu v konaniach sp. zn.\n10 Sžp 6/2013 a sp. zn. 1 Sžp 6/2013.\n7.3 Správne kolégium najvyššieho súdu zaujalo toto stanovisko: «Neplatnosť\npovolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha – medveďa hnedého\nspôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol\npredmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.\nSprávny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to\nv ktoromkoľvek štádiu správneho konania.\nSamotný zákon o ochrane prírody dáva do právomoci orgánu ochrany prírody\npovinnosť zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že\nrozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo\nvydané. V dôsledku toho je zrejmé, že „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť\nv prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ v dôsledku\nuplynutia času, na ktoré bolo vydané.\n\n9\n\nÚstredný orgán štátnej správy, ktorý koná o rozklade preto musí konanie o udelenie\nvýnimky zastaviť tak, ako mu to ukladá § 82 ods.9 písm. a) zákona o ochrane krajiny. Toto\nzákonné ustanovenie priamo ustanovuje, že orgán ochrany prírody konanie podľa tohto\nzákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Ak správny orgán postupoval v súlade\ns týmto zákonným ustanovením, povinnosťou súdu prvého stupňa je žalobu proti takémuto\njeho rozhodnutiu zamietnuť, keď navyše takýmto rozhodnutím nedochádza k založeniu,\nzmene alebo zrušeniu oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb už\nnimi nemôžu byť priamo dotknuté.\nAj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze z 1. júla 2008,\nsp. zn. III. ÚS 341/2007 o. i. konštatoval, že v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba\nzohľadniť účel zákona. Uviedol: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov\nzahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych\nprípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód\nprávneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna\nz výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu\nprávneho predpisu. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž\nneznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba\nviazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.\nAk žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, ktoré mu malo\nvzniknúť rozhodnutím o zastavení konania, je namieste, aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvého stupňa o zamietnutí žaloby potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd zdôrazňuje, že\nsúd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý na základe žalôb\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy; správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov\nsprávnych orgánov ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\n\n10\n\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nZákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je teda\nskutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné\n(pozri R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv žalobcu\nnezákonným rozhodnutím ex offo. Ak žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky\nk odstrelu medveďa hnedého a ak výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu\nurčitú, ktorá v priebehu konania o jej udelenie uplynula, potom treba skúmať, či žalobcovi\nvznikla ujma na právach tým, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia\ndoby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Ak žalobca nepreukázal ukrátenie\nna svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, potom\nsúd prvého stupňa musí žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\no zastavení konania o rozklade zamietnuť.\nAk došlo k uplynutiu lehoty na odstrel chráneného živočícha až v priebehu konania\no rozklade, potom správny orgán musí zastaviť konanie celé. Ak však dôjde len k zastaveniu\nkonania o rozklade, aj potom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. R 103/2011,\nformálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu\nk skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech\na za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok\nporušenie práv účastníka konania. Platí to najmä vtedy, ak sa účastníkovi inak vyhovie\nvo veci samej, kedy duplicitne reparovať čiastkové pochybenia nie je potrebné.\nZákon o ochrane prírody dáva do právomoci orgánu o ochrane prírody zastaviť\nkonanie, ak dôvod na konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že rozhodnutie vydané\npodľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané. Za takýchto\nokolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného\nrozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok\nodpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Neplatnosť\nvýnimky nemožno spájať len so skutočnosťou, že predmet konania zanikol napr. uhynutím\nzvieraťa (medveďa hnedého). Ak podľa § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b)\nzákona o ochrane prírody došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, že uplynutím\nčasu, ktorým bolo uplynutie lehoty na odstrel chráneného živočícha – medveďa hnedého,\n\n11\n\nodpadol dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade\nso zákonom.\nAk rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného\nživočícha – medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť\nuplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto\nvýnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane\nprírody správneho orgánu potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania\nnie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania\nje právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej\nplatnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania a súd prvého\nstupňa musí zamietnuť žalobu proti takémuto rozhodnutiu zastavení konania o neplatnej\nvýnimke zamietnuť. Znamená to, že aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou\ntohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu\npodaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by\norgán konajúci o rozklade už nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť,\nzmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Samotný formálny priebeh konania o rozklade\nby nepredstavoval pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho\nprospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného\nstavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo\nk zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania.\nIný výklad zákona by smeroval len formálnemu zopakovaniu konania o rozklade\nbez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné\nrozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho\nkonania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 správneho poriadku.»\n7.4 Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi stanoviska správneho\nkolégia najvyššieho súdu a po preskúmaní napadnutých rozsudkov a uznesení najvyššieho\nsúdu argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú\nudržateľnosť záverov najvyššieho súdu v napadnutých rozsudkoch a uzneseniach alebo\n\n12\n\nv zjednocujúcom stanovisku správneho kolégia. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším\nsúdom aplikovaný postup a jeho závery mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do\nnapadnutých rozsudkov a uznesení v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127\nods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzované napadnuté rozsudky a uznesenia\nnajvyššieho súdu boli svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené\nv nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.\n8. Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľa dospel\nk záveru, že napadnutými rozsudkami a uzneseniami najvyššieho súdu a postupom, ktorý im\npredchádzal, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho označených ústavných práv, a preto podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosti z dôvodu ich zjavnej\nneopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-zastavenie", "občianske združenie", "účastník konania", "životné prostredie", "správne súdnictvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8d9f9ef-9858-4180-9c82-ac60f700c406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.50.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.50.2016.1"}, {"guid": "ussr:ae4c77a4-52bb-41bc-b824-3637fb10a173", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.758.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 758/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 758/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.758.2015.1"}, {"guid": "ussr:8b3e3a83-bce7-4535-a7d3-b8cd8eec7afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1"}, {"guid": "ussr:7fa8b768-e9ec-4765-90cf-dd0a1c3c8a03", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 783/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 783/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7fa8b768-e9ec-4765-90cf-dd0a1c3c8a03"}, {"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:fba46749-0f29-4901-80c4-89aedb71e0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fba46749-0f29-4901-80c4-89aedb71e0be"}, {"guid": "ussr:60b94cb1-8426-4480-aab5-7a7f0a46ddf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 236/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60b94cb1-8426-4480-aab5-7a7f0a46ddf9"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}], "citovane_v": [{"guid": "432a5fbc-0214-4b55-b491-6a851272e95e:5e422c95-4459-43c0-b560-c851df9446f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016202693.1", "spisova_znacka": "4Sžk/10/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/10/2019 z 5. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202693.1"}, {"guid": "eb00332d-1165-44bb-bc1f-1e0cb4385204:5a9b4b96-363f-4626-8584-644a4910cbe1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016202696.1", "spisova_znacka": "4Sžk/9/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/9/2019 z 5. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202696.1"}]}