{"guid": "ussr:88cf4579-d1fd-4588-b606-b3ff243ce067", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.372.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2016 z 26. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 372/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.372.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/88cf4579-d1fd-4588-b606-b3ff243ce067", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.372.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.372.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.372.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 372/2016-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpených advokátom\nJUDr. Vladimírom Zvarom, SNP 1/A, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia ich\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 43 Cob 506/2014-759 z 29. januára 2015 a uznesením Okresného\nsúdu Veľký Krtíš č. k. 7 Cb 52/2009-671 z 26. marca 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou\n\nnamietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 43 Cob 506/2014-759 z 29. januára 2015 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 7 Cb 52/2009-671 z 26. marca 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nokresného súdu“) alebo alternatívne namietajú porušenie označeného základného práva\npodľa ústavy a práva podľa dohovoru len napadnutým uznesením krajského súdu.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli v procesnom postavení odporcov\núčastníkmi konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 3 Cb 77/2002, ktorého\npredmetom bolo určiť, že navrhovateľ\n\nako podielový spoluvlastník bude\n\nvýlučne sám pre vlastnú potrebu užívať nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na\na\n\n, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú aj sťažovatelia, za\n\nnáhradu, a zároveň žiadal vydať predbežné opatrenie, aby bolo dočasne upravené užívanie\ntýchto nehnuteľností.\nSťažovatelia následne 22. septembra 2005 podali vzájomný návrh, ktorým žiadali\nrozhodnúť obdobne, ako to žiadal navrhovateľ, s tým rozdielom, aby okresný súd dal\nnehnuteľnosti do užívania im a zároveň ich zaviazal platiť za užívanie protistrane, teda\npôvodnému navrhovateľovi.\nKeďže navrhovateľ neskôr vzal svoj návrh späť z dôvodu, že v inom konaní sa stal\nvýlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností z titulu zrušenia a vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva, okresný súd 30. júla 2009 uznesením č. k. 3 Cb 77/2002-669\nkonanie zastavil. Sťažovatelia podali na okresnom súde návrh na náhradu ujmy, ktorá im\nvznikla za obdobie, keď na základe predbežného opatrenia nehnuteľnosti užíval navrhovateľ\na konečné rozhodnutie vo veci nebolo vydané pre späťvzatie návrhu navrhovateľa. Okresný\nsúd ich návrh na náhradu ujmy vylúčil z konania vedeného pod sp. zn. 3 Cb 77/2002\nna samostatné konanie, pričom toto samostatné konanie prebiehalo pod sp. zn.\n7 Cb 52/2009.\nPredmetom konania vedeného pod sp. zn. 7 Cb 52/2009 bola náhrada ujmy, ktorá\nsťažovateľom vznikla v období od 10. septembra 2002 do 10. novembra 2006 v dôsledku\n\n2\n\npredbežného opatrenia nariadeného krajským súdom, ktorým im bolo znemožnené užívať\nako spoluvlastníkom predmetné nehnuteľnosti.\nOkresný súd napadnutým uznesením návrh sťažovateľov zamietol a odporcovi\npriznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva. Proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie. Krajský súd však\nnapadnutým uznesením uznesenie okresného súdu potvrdil a odporcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal.\nKeďže proti napadnutému uzneseniu krajského súdu nebolo možné podať dovolanie,\nsťažovatelia sa podnetom na podanie mimoriadneho dovolania z 13. mája 2015 obrátili na\nGenerálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá ho\nodstúpila na vybavenie Krajskej prokuratúre v\nv\n\n. Krajskou prokuratúrou\n\nvšak boli prípisom z 15. januára 2016 upovedomení, že ich podnetu\n\nvyhovené nebolo. Následne sa sťažovatelia 1. februára 2016 opätovne s podnetom obrátili\nna generálnu prokuratúru. Tento podnet však generálna prokuratúra, ako uvádzajú\nsťažovatelia, vybavila prípisom zo 4. marca 2016 (sťažovateľom bol doručený 9. marca\n2016) v tom zmysle, že nevzhliadla dôvod na podanie mimoriadneho dovolania.\nSťažovatelia zastávajú názor, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo\nporušené ich základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods.1 dohovoru. Vzhľadom na už uvedené sťažovatelia lehotu na\npodanie sťažnosti ústavnému súdu počítajú od doručenia prípisu z generálnej prokuratúry,\nt. j. od 9. marca 2016.\nSťažovatelia namietajú, že krajský súd ani v jednom prípade nenariadil pojednávanie,\nčím im bola odňatá možnosť konať pred súdom. V napadnutom konaní tak podľa\nsťažovateľov došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, ktorý zahŕňa aj právo na\nverejné prerokovanie veci.\nSťažovatelia namietajú, že napadnuté uznesenie krajského súdu je arbitrárne,\nnedostatočne presvedčivé a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého\n\n3\n\nvýsledkom by podľa sťažovateľov mali byť jednoznačné rozhodnutia pre účastníkov\nkonania. Krajský súd sa podľa sťažovateľov „obmedzoval na konštatáciu výsledkov bez\nlogického vysvetlenia, produkoval rôzne nelogické právne úvahy s použitím rôznych\nprávnych ustanovení.\n... konštruoval skutkový stav tak, aby v záverečnom rozhodnutí jeho rozhodnutiu\npredchádzalo zamietavé stanovisko I. stupňového súdu, ktoré v konečnom dôsledku potom\npotvrdil.“.\nSťažovatelia sa domnievajú, že ak by okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Cb 77/2002 meritórne rozhodol, súčasťou výroku o užívaní spoločnej časti nehnuteľností\nby bolo aj rozhodnutie o protiplnení, teda o čiastke, ktorú by im mal navrhovateľ uhradiť za\nto, že na základe predbežného opatrenia užíval ich podiel. „Samotný priebeh súdneho sporu\nmal iný charakter a z nepochopiteľných dôvodov súd nebol spôsobilý niekoľko rokov\nv podstate jednoduchú záležitosť ukončiť ani do okamihu, keď už výlučným vlastníkom\nvšetkých nehnuteľností bola protistrana...\nSťažovatelia\n\nsa\n\nnikdy\n\nnevzdali\n\npráva\n\nna\n\nprotiplnenie\n\nza\n\nužívanie\n\nich\n\nspoluvlastníckeho podielu. Toto užívanie trvalo od okamihu nariadenia predbežného\nopatrenia do právoplatnosti rozsudku o zrušení podielového spoluvlastníctva, teda\nod 16.10.2002 do 16.4.2007.\nNaše podanie do veci 3 Cb 77/02 zo dňa 2.1.2006, ktoré bolo neskôr zastavené malo\ncharakter vzájomného návrhu a smerovalo k tomu, že súd nám prizná právo dočasného\nužívania spoluvlastníckeho podielu protistrany. Ak došlo z našej strany k späťvzatiu tohto\nvzájomného návrhu, nemožno si to vysvetľovať, ako to mylne vykladá aj Generálna\nprokuratúra, že sme sa vzdali našich nárokov na plnenie z titulu užívania nášho\nspoluvlastníckeho podielu protistranou.“ Podľa sťažovateľov uznesenie okresného súdu\nč. k. 3 Cb 77/2002-669 z 30. júla 2009, ktorým bolo konanie zastavené, potvrdzuje, že z ich\nstrany „nedošlo k vzdaniu sa nárokov na priznanie ujmy, pretože v pôvodnom konaní nám\nprináležala... náhrada za užívanie, ktorá potom keď zanikol právny dôvod sa zmenila\nna nárok na náhradu ujmy v zmysle § 77 ods. 3 O. s. p., a ktorú musí oprávnená strana\nprocesným postupom uplatniť.\n\n4\n\nToto sme v rámci späťvzatia vzájomného návrhu urobili a súd túto vec vylúčil\nna samostatné konanie. Ide o procesnú záležitosť o ktorej si rozhoduje súd ako taký.“.\nSťažovatelia ďalej uvádzajú, že najviac ich poburuje tvrdenie okresného súdu v jeho\nnapadnutom uznesení, že „cieľ, ktorý sledoval\n\npodaním návrhu v konaní\n\n3Cb/77/2002 bol dosiahnutý v inom konaní tým, že v súbežne vedenom konaní pod spis.\nznačkou 8Cb/14/2002 (v ktorom sa domáhal\n\nzrušenia a vyporiadania\n\npodielového spoluvlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, aby im ju súd prikázal do BSM\na manželky\n\n) bolo právoplatne rozhodnuté, že sa stávajú výlučnými\n\nvlastníkmi. Je to mylná argumentácia, lebo v tomto konaní nadobudlo vlastnícke právo\na nám právo na užívanie priestorov ako primárne právo z tohto titulu zaniklo, teda preto, že\nsme prestali byť vlastníkmi.“. Z uvedeného podľa sťažovateľov vyplýva, že okresný súd\noprel svoje rozhodnutie o výsledky konania vedeného na tomto súde pod sp. zn.\n8 Cb 14/2002 napriek tomu, že odvolací súd vo svojom predošlom rozhodnutí uviedol, že na\nne nemá prihliadať.\nSťažovatelia uvádzajú, že «priam poburujúce je stanovisko súdu, že „z ustanovenia\n§ 77 ods. 3 O. s. p., teda potom vyplýva, že\n\ns manželkou právo na náhradu\n\nujmy nevzniká, keďže právo\n\nbolo uspokojené“.\n\nV tejto súvislosti dávame do úvahy, že právo\n\nna to, aby užíval\n\ncelú nehnuteľnosť nebolo uspokojené, ale toto právo mu vzniklo okamihom právoplatnosti\na vykonateľnosti rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva\na to tým, že celú nehnuteľnosť mu súd prikázal do vlastníctva. Do tohto momentu existovalo\npodielové spoluvlastníctvo a bolo treba vychádzať z režimu ustanovenia § 139 a 137\nObčianskeho zákonníka. Po skončení konania 8 Cb 14/2002 právo užívať je dané iným\nustanovením OZ - § 130.\nNa viacerých miestach sme podrobne rozviedli a upozorňovali sme súd na to,\nže v konaní, ktoré sa vedie podľa § 139 O. Z. a o ktoré ustanovenie\nopieral svoje požiadavky súd, predovšetkým rozhoduje o užívaní a užívanie je na roveň\nhospodárenia, teda rozhoduje o užívaní...\n\n5\n\nNie je rozhodujúca suma, ktorú navrhol ako náhradu\n\n. Naše\n\npodania v tomto smere, kde sme navyšovali v návrhu uvedenú sumu, bolo potrebné\nkvalifikovať nie ako vzájomný návrh, ale len ako námietku. Nešlo v danom prípade o nový\nnávrh, ani o protinávrh, ani o obranu.\nMyslíme si, že táto otázka nie je problémom vo výklade práv.\nJe pravdou, že sme podali vzájomný návrh, avšak ten smeroval k tomu, aby súd\nrozhodol, že nehnuteľnosti prikáže do nášho užívania s tým, že my uhradíme\nprimeranú náhradu za užívanie.\nVo všeobecnosti platí taktiež výklad, že návrhu navrhovateľa nie je vyhovené nielen\nzamietajúcim návrhom súdu vo veci samej, ale aj tým, že navrhovateľ vezme návrh na\nzačatie konania v celom rozsahu späť a súd konanie zastaví, a pod.\nV danom prípade potom nastali podmienky uvedené v § 77 ods. 3 O. s. p. spočívajúce\nv tom, že predbežné opatrenie zaniklo z dôvodu, že nebolo návrhu vo veci samej vyhovené.».\nV ďalšej časti sťažnosti citujú komentár k Občianskemu súdnemu poriadku.\nNásledne uzatvárajú, že „odvolací súd nesprávne právne posúdil vec tým, že sa úplne vyhol\nkonkrétnej právnej argumentácii prečo uznesenie I. stupňového súdu ako vecne správne\npotvrdil. Odvolací súd nielenže nereparoval krátenie našich vlastníckych práv I. stupňovým\nsúdom, ale sa k tomuto názoru aj pripojil, keď uviedol, že okresný súd dospel rovnako, ako\naj súd odvolací na strane 11 svojho rozhodnutia 43 Cob 196/2011 zo dňa 15.5.2012\nk záveru, že naše právo na náhradu ujmy zaniklo, lebo výsledky konania 3 Cb 77/2002, kde\nsa snažil\n\ndosiahnuť výlučné užívanie skončilo v prospech\n\na jeho cieľ bol dosiahnutý a súbežne v konaní 8 Cb 14/2002 bolo zrušené pôvodné\npodielové spoluvlastníctvo. Právo navrhovateľa bolo uspokojené čo my síce nepopierame,\nale kým v rámci uspokojenia nároku na plné vlastníctvo nám musel poukázať odporca\nprotiplnenie, tak za užívame, ktorého sa domáhal v spore 3Cb 77/2002 nám mal poskytnúť\nprimeranú finančnú náhradu a keďže k meritórnemu rozhodnutiu nedošlo, potom nám mal\nnahradiť ujmu, ktorá nám vznikla, lebo v konečnom dôsledku stav, ktorý bol vyvolaný až do\nprávoplatného skončenia sporu bol stavom bez právneho základu a bez právnej opory...“.\nPodľa sťažovateľov krajský súd aj okresný súd v neskoršom štádiu konania\nnesprávne vyhodnotili skutkový stav týkajúci sa uspokojenia práv protistrany, pretože kým\n\n6\n\nsa nestali výlučnými vlastníkmi, užívali časť nehnuteľností nad rámec svojho vlastníckeho\npráva a na ich úkor.\nV dôsledku arbitrárneho postoja súdov k návrhom sťažovateľov malo byť zasiahnuté\ndo ich základného práva na spravodlivé súdne konanie, pretože tieto súdy im neposkytli\nprimeranú ochranu, ktorej sa domáhali aspoň vo forme priznania náhrady ujmy  satisfakcie\nza to, že hoci boli podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, nemohli ich užívať.\nSťažovatelia síce vzhľadom na vydané predbežné opatrenie do istej miery rešpektujú, že\nboli obmedzení v užívaní týchto nehnuteľností, no nerešpektujú podľa nich arbitrárne\nstanovisko súdov, že im žiadna náhrada nepatrí.\nArbitrárnosť v postupe krajského súdu vidia sťažovatelia aj v tom, že im svojím\nkonaním a rozhodovaním odňal možnosť domôcť sa ich práv prostredníctvom dovolania\nnapriek tomu, že podľa ich názoru ide v tomto prípade o riešenie právnej otázky zásadného\nvýznamu.\nNa základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie\nkonanie a následne vydal tento nález:\n„1/ Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z článku\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. l Ústavy\nSR uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 43 Cob/506/2014-759 zo dňa 29.1.2015\na uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš 7 Cb/52/2009-671 zo dňa 26.3.2014 porušené\nbolo.\n2/ Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43 Cob/506/2014-759 zo dňa\n29.1.2015 a uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš 7 Cb/52/2009-671 zo dňa 26.3.2014 sa\nzrušuje a vec sa Okresnému súdu Veľký Krtíš vracia na ďalšie konanie.\n3/ Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu SR zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľom spoločne\na nerozdielne vo výške 15.000,- €, slovom pätnásťtisíc euro na účet právneho zástupcu.\n\n7\n\n4/ Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľom spoločne\na nerozdielne trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho\nzástupcu.“\nAlternatívne navrhujú ústavnému súdu vydať tento nález:\n„1/ Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z článku\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\nlánku 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 43\nCob/506/2014-759 zo dňa 29.1.2015 porušené bolo.\n2/ Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43 Cob/506/2014-759 zo dňa\n29.1.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\n3/ Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu SR zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľom spoločne\na nerozdielne vo výške 15.000,- €. slovom pätnásťtisíc euro na účet právneho zástupcu.\n4/ Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľom spoločne\na nerozdielne trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho\nzástupcu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n8\n\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo podľa sťažovateľov\ndôjsť buď napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením okresného\nsúdu, alebo alternatívne len napadnutým uznesením krajského súdu. Sťažovatelia zastávajú\nnázor, že napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj uznesenie okresného súdu sú\nnezákonné a arbitrárne.\n1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu\nZ princípu subsidiarity, ktorý je zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, vyplýva, že\nprávomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri\nuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nKaždá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného\npráva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu\n(napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\n\n9\n\nKeďže proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bol prípustný riadny opravný\nprostriedok, právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov vo vzťahu\nk okresnému súdu mal krajský súd v rámci opravného konania. Sťažovatelia proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie podali a krajský súd o ich odvolaní\nriadne rozhodol.\nÚstavný súd preto nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti, ktorá smeruje\nproti uzneseniu okresného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\nJednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť\npodľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok\nochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,\nIII. ÚS 62/02). Nedodržanie tejto lehoty je preto zákonom ustanoveným dôvodom\nna odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nKrajský súd napadnutým uznesením z 29. januára 2015 potvrdil uznesenie okresného\nsúdu z 26. marca 2014 a zároveň nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali návrh na podanie mimoriadneho dovolania\nna generálnej prokuratúre, ktorá ich podania odstúpila na vybavenie Krajskej prokuratúre\n\n10\n\nv\n\n. Krajskou prokuratúrou v\n\nvšak boli prípisom\n\nz 15. januára 2016 upovedomení, že ich podnetu vyhovené nebolo. Následne sa sťažovatelia\n1. februára 2016 opätovne s podnetom obrátili na generálnu prokuratúru. Tento podnet však\ngenerálna prokuratúra vybavila prípisom zo 4. marca 2016, doručený bol sťažovateľom\n9. marca 2016, v tom zmysle, že nevzhliadla dôvod na podanie mimoriadneho dovolania.\nSťažovatelia lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu preto počítajú od doručenia\nprípisu z generálnej prokuratúry, t. j. od 9. marca 2016.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej\nmimoriadne opravné prostriedky, ktoré pisateľ podnetu nemôže uplatniť osobne, nie je pred\npodaním podnetu na ústavný súd potrebné vyčerpať, keďže ich nemožno považovať za\núčinné právne prostriedky nápravy priamo dostupné navrhovateľovi (napr. I. ÚS 37/96,\nII. ÚS 42/01). Preto návrh na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky nemožno považovať za účinný právny prostriedok nápravy, keďže\ntento bol dokonca zo strany prokuratúry odmietnutý ako nedôvodný.\nÚstavný súd preto pri posudzovaní, či bola dodržaná lehota na podanie sťažnosti § 53\nods. 3 zákona o ústavnom súde, neprihliadal na sťažovateľmi podaný návrh na podanie\nmimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.\nÚstavný súd vlastnou činnosťou zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu\nnadobudlo právoplatnosť 11. marca 2015, sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu\ndoručená 8. apríla 2016, pričom na poštovú prepravu bola daná 6. apríla 2016, teda je\nzjavné, že bola podaná po lehote podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto je\npotrebné túto sťažnosť považovať za oneskorene podanú.\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon\no ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.\nIV. ÚS 14/03).\n\n11\n\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:3f676b80-5aaf-4531-8579-9c68b687536a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 62/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/02 z 16. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-16", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f676b80-5aaf-4531-8579-9c68b687536a"}, {"guid": "ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7"}, {"guid": "ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/02 z 3. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-03", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2"}, {"guid": "ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/02 z 27. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-27", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad"}, {"guid": "ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/01 z 21. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-21", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596"}, {"guid": "ussr:aca21f59-855b-4773-8750-3dc24f04df5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/96 z 11. 7. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-07-11", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1996.1"}, {"guid": "07320219-a37f-4868-a7e7-d3286e46ba75:1d81c603-5d02-448a-abb3-f3a7822e9e7e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6209204030.1", "spisova_znacka": "43Cob/506/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/506/2014 z 28. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6209204030.1"}, {"guid": "da138cef-eb57-4281-b5c0-370c8ae756ad:53cb1af7-c1c3-4a56-bb89-757f13d240d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cb/52/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7Cb/52/2009 z 26. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/da138cef-eb57-4281-b5c0-370c8ae756ad:53cb1af7-c1c3-4a56-bb89-757f13d240d9"}], "citovane_v": [{"guid": "5016209a-1a4b-4b80-a9f7-1e8f53dfbfa8:204c38b1-48cc-411d-8312-9952be62ce06", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8715201202.1", "spisova_znacka": "2Cdo/2/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/2/2022 z 15. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8715201202.1"}]}