{"guid": "ussr:14b67f83-9b7e-4a8d-bf11-40e846e857cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/98 z 26. 1. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. januára 1999, sp. zn. II. ÚS 37/98, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Anna Danielčáková", "sudca_id": 1109, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/anna-danielcakova-1109", "datum_vydania": "1999-01-26", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-94", "nazov": "čl. 94 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-94", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-94"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 94", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 94", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 94", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-94", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/14b67f83-9b7e-4a8d-bf11-40e846e857cb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.1998.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.1998.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.1998.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 37/98\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.\nĽubomíra Dobríka, sudcov JUDr. Anny Danielčákovej a JUDr. Jána Drgonca na\nzasadnutí senátu 26. januára 1999 prerokoval podnet\n\n, bytom\n\nzastúpeného JUDr. Lajosom Mészárosom, advokátom,\nNámestie slobody č. 2, Dunajská Streda, vo veci porušenia práva upraveného v čl. 94\nv spojení s čl. 30 ods. 1 a s čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\n1. Ústavné právo\n\nzúčastniť sa na referende, ktoré v piatok\n\n23. mája a v sobotu 24. mája 1997 sa malo konať tak ako ho prezident\nSlovenskej republiky vyhlásil rozhodnutím uverejneným pod č. 76/1997\nZ. z., bolo postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré pri\nzabezpečení vykonania referenda nekonalo tak, ako to vyplýva z Ústavy\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\na\n\nzo\n\nzákona o spôsobe vykonania referenda\n\np o r u š e n é. Tým súčasne bolo porušené aj jeho právo upravené v čl. 30\nods. 1 zúčastniť sa na správe verejných vecí priamo.\n1. Vo zvyšnej časti podnetu n e v y h o v u j e.\n\nOdôvodnenie\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) uznesením\nII. ÚS 37/98 po predbežnom prerokovaní na neverejnom zasadnutí 12. augusta 1998\nprijal na ďalšie konanie podnet\n\n(ďalej len „navrhovateľ“), bytom\n\nzastúpeného JUDr. Lajosom Mészárosom, advokátom, AK,\nDunajská Streda, vo veci porušenia práva uvedeného v čl. 94 zúčastniť sa na referende\nv spojení s právom zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo podľa čl. 30 ods. 1\na čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).\nK porušeniu označených ústavných práv podľa navrhovateľa došlo v súvislosti\ns referendom, o ktorom prezident Slovenskej republiky rozhodol 13. marca 1997.\nRozhodnutie o vyhlásení referenda bolo zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 76/1997\nZ. z. Túto Zbierku zákonov označil navrhovateľ ako dôkaz. Konštatoval tiež, že\nÚstredná komisia pre referendum schválila vzor hlasovacieho lístka pre referendum v\nsúlade s rozhodnutím o vyhlásení referenda\n\nuverejneným v citovanej Zbierke\n\nzákonov, teda so štyrmi otázkami.\nPokiaľ ide o skutkový dej, na základe ktorého navrhovateľ navrhoval\nrozhodnúť o porušení v podnete označených ústavných práv, uviedol nasledujúce\nskutočnosti:\nDňa 23. 5. 1997\n\nsa\n\ndostavil do miestnosti v Dome techniky ZSVTS v\n\nBratislave na Škultétyho č. 1, kde sa chcel zúčastniť referenda, a tým realizovať svoje\nústavné právo v zmysle čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky. Chcel využiť svoje právo\nzúčastniť sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n„Napriek uvedeným skutočnostiam minister vnútra Slovenskej republiky - v\nzastúpení Ministerstva vnútra - nariadil, aby namiesto hlasovacieho lístka, ktorý\nÚstredná komisia pre referendum v súlade so zákonom (správne má byť s rozhodnutím\nprezidenta Slovenskej republiky) pod č. 76/1997 Z. z. schválila, boli vytlačené a\n\n2\n\ndoručené obciam tlačoviny - lístky s tromi otázkami, kde absentovala štvrtá otázka\nprávoplatne vyhláseného referenda. Naviac podľa všetkých dostupných dôkazov včítane výpovede samotného ministra vnútra pri pojednávaní na NS SR vo veci sp. zn.\n6 Sž 51/97 - protiprávne hlasovacie lístky iba s tromi otázkami boli opatrené úradnou\npečiatkou UKR sfalšovaním pomocou počítača“!\nTeda okrsková komisia pre referendum, kde sa mal zúčastniť referenda, uvádzal\nďalej navrhovateľ, nemala k dispozícii hlasovacie lístky pre také referendum, aké\nvyhlásil prezident Slovenskej republiky a aké bolo zverejnené v Zbierke zákonov pod\nč. 76/1997 Z. z.\nK domáhaniu sa ochrany svojich ústavných práv navrhovateľ uviedol, že keď sa\npred okrskovou komisiou pre referendum dozvedel, že na referendových lístkoch nie\nsú uvedené všetky štyri otázky, čo nebolo v súlade s rozhodnutím prezidenta SR,\nihneď proti tomu pred komisiou protestoval a pretože ho zaregistrovali ako účastníka\nreferenda, roztrhal všetky referendové lístky. Súc si vedomý, že sa účinne ani reálne\npred referendovou komisiou nemôže domôcť ochrany svojho práva zúčastniť sa na\nreferende,\n\nktoré\n\nvyhlásil prezident SR, už 24. 5. 1997 sa obrátil so žalobným\n\nnávrhom na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby preskúmal rozhodnutie ministra\nvnútra SR, ktorým nariadil tlač a distribúciu hlasovacích lístkov iba s tromi otázkami.\nV súvislosti s konaním ministra vnútra SR podal aj trestné oznámenie. Najvyšší súd\nSR rozsudkom z 27. novembra 1997 (ktorého fotokópiu navrhovateľ k podnetu\npripojil) žalobu proti Ministerstvu vnútra SR zamietol a konanie voči ministrovi vnútra\nSR zastavil. V ďalšej časti podnetu navrhovateľ uviedol podstatné časti, resp. závery z\nodôvodnenia výroku\n\nrozsudku\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSR\n\nč. k . 6 Sž 51/97\n\nz\n27. novembra 1997 (žalobca\n\n, bytom\n\n,\n\nzastúpeného JUDr. Ľudovítom Mészárosom, advokátom v Dunajskej Strede, Nám.\nslobody č. 2, proti žalovaným - Ministerstvu vnútra SR a ministrovi vnútra SR).\nK označenému rozsudku vyslovil názor, že závery Najvyššieho súdu SR sú\nnekompetentné a nezodpovedajúce platným právnym predpisom. Kvôli týmto\n\n3\n\nskutočnostiam sa nedomohol zistenia, že jeho ústavné práva pri výkone referenda\nvyhláseného rozhodnutím prezidenta republiky v Zbierke zákonov pod č. 76/1997 boli\nporušené rozhodnutím ústredného správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti navrhol, aby Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní podnetu tento\nprijal na konanie a aby po konaní vo veci samej vyniesol rozhodnutie:\n„Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky svojím postupom a konaním v čase\nod 21. 5. do 24. 5. 1997 pri zabezpečovaní vytlačenia a doručovania hlasovacích\nlístkov obciam na vykonanie referenda vyhláseného prezidentom Slovenskej\nrepubliky v zbierke zákonov č. 76/1997 na piatok 23. 5. a sobotu 24. 5. 1997\nporušilo ústavné právo\n\nzúčastniť sa na tomto referende, upravené\n\nv čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky, a tým súčasne porušilo aj jeho základné právo\nzúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo, upravené v čl. 30 ods. 1, obe práva\nporušilo v spojení s čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\nII.\nÚstavný súd SR už pri predbežnom prerokovaní podnetu a skúmaní možnosti\nprijať ho na konanie ako prvoradú a nevyhnutnú otázku skúma, či prijatiu podnetu na\nkonanie (okrem formálnoprávnych náležitostí) nebránia tzv. kompetenčné výluky, teda\nči poskytovanie súdnej ochrany v konkrétnom prípade namietaného porušenia práva\nnepatrí do rozhodovacej právomoci iného - všeobecného súdu. Pritom považoval za\nbezpredmetné a ústavne irelevantné polemizovať s úvahami o právomoci Najvyššieho\nsúdu SR alebo Ústavného súdu SR, vyjadrenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR 6\nSž 51/97. Obsahom podnetu boli námietky porušenia ústavného práva občana na\nreferendum a základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo\nslobodnou voľbou svojich zástupcov, a to takým spôsobom, ktorého preskúmanie\nústavnosti nepatrí pred všeobecný súd ani pod osobitné druhy konaní pred Ústavným\nsúdom SR vo veciach upravených v čl. 125 až 129 Ústavy SR.\n\n4\n\nÚstavný súd SR v súlade s čl. 130 ods. 3 Ústavy SR začal konanie na podnet,\nv konkrétnom prípade fyzickej osoby,\n\na prijal ho na konanie. Osobitne pritom\n\nprihliadal na čl. 46 ods. 2 vetu druhú Ústavy SR, podľa ktorého z právomoci súdu\nnesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a\nslobôd.\nÚstavný súd SR zaslal podnet 25. 8. 1998 Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Ministerstvo vnútra SR“) ako druhému účastníkovi konania s\nvýzvou, aby sa k tomuto vyjadrilo. Minister vnútra SR Gustáv Krajči v stanovisku z\n18. septembra 1998 konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky svojím\nuznesením zo 14. februára 1997 č. 564 požiadala prezidenta republiky o vyhlásenie\nreferenda, v ktorom mali oprávnení občania hlasovať o nasledovných troch otázkach:\n1. Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?\n2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?\n3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky?\nPetíciou požiadali občania Slovenskej republiky prezidenta republiky vyhlásiť\nreferendum, v ktorom mali oprávnení občania hlasovať o nasledovnej otázke:\n„Súhlasíte, aby prezidenta Slovenskej republiky volili občania Slovenskej\nrepubliky, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?“.\nĎalej minister vnútra SR uviedol, že k rozhodnutiu prezidenta republiky z\n13. marca 1997 č. 76/1997 Z. z. o vyhlásení referenda prijala vláda uznesenie z\n22. apríla 1997 č. 278, ktorým uložila ministrovi vnútra v bode B.1. „zabezpečiť\ndoručovanie hlasovacích lístkov obciam len s otázkou uvedenou v I. časti písm. a)\nbodoch 1 až 3 rozhodnutia prezidenta“ a v bode B.2. „do vyriešenia sporu\nnedoručovať obciam hlasovacie lístky s otázkou uvedenou v I. časti písm. b) 4. bode\nrozhodnutia prezidenta“.\n\n5\n\nBez bližšieho odôvodnenia citoval minister vnútra SR\n\ntiež výrokovú časť\n\nuznesenia Ústavného súdu SR, ktoré bolo uverejnené pod č. 139/1997 Z. z. vo veci\nvyhláseného referenda. Rovnako neodôvodnil tvrdenie, že zabezpečiť tlač hlasovacích\nlístkov s tromi otázkami rozhodol v súlade s týmto uznesením Ústavného súdu SR\na ministerstvo vnútra zabezpečilo ich vytlačenie podľa § 15 ods. 3 zákona o spôsobe\nvykonania referenda, ktorý ukladá ministerstvu vnútra zabezpečiť, aby sa hlasovacie\nlístky vytlačili a v potrebnom množstve doručili obciam. Preto ministerstvo vnútra tlač\na distribúciu hlasovacích lístkov zabezpečilo tak, aby ich obce mohli doručiť do\nvšetkých miestností na hlasovanie v referende. Minister vnútra konštatoval, že zo\nstrany ministerstva vnútra boli splnené všetky úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona o\nspôsobe vykonania referenda. Potvrdzuje to podľa názoru ministra skutočnosť, že\nreferendum sa konalo v termíne určenom v rozhodnutí prezidenta republiky. Podľa\nministra vnútra neobstojí tvrdenie podateľa, že v dňoch 23. a 24. mája 1997 sa\nnemohol zúčastniť priamo na správe vecí verejných a zúčastniť sa na referende. O\nskutočnosti, že referendum sa uskutočnilo, uvádza ďalej vyjadrenie ministra vnútra,\nsvedčí aj to, že o vykonaní referenda sú vyhotovené zápisnice o priebehu a výsledku\nhlasovania v referende jednotlivých stupňov orgánov pre referendum.\n\nZrejme z\n\nuvedených skutočností minister vnútra rezultuje, že ústavné právo občana priamo sa\nzúčastňovať na správe vecí verejných bolo v referende uskutočňovanom v dňoch 23. a\n24. mája 1997 plne garantované. V závere vyjadrenia znovu uviedol, že postup\nministerstva vnútra pri zabezpečovaní tlače a doručovaní hlasovacích lístkov pre\nreferendum bol v súlade s uznesením Ústavného súdu SR č. 139/1997 Z. z. z\n21. mája 1997.\nÚstavný súd SR v súlade s ustanovením § 30 zákona č. 38/1993 Z. z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. vyžiadal od obidvoch účastníkov\nvyjadrenie k možnosti upustiť od ústneho pojednávania o prijatom podnete.\nMinister vnútra SR Ladislav Pittner (listom zo 4. 1. 1999) oznámil, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania o podnete navrhovateľa vo veci porušenia\n\n6\n\nnamietaných ústavných práv. Navrhovateľ tiež vyjadril súhlas s upustením od ústneho\nkonania listom zo 14. 1. 1999.\nIII.\nReferendum ako osobitný právny inštitút v najširšom slova zmysle sa tradične\nchápalo ako bezprostredná účasť (činnosť) občanov - ľudu najmä na zákonodarnej\nčinnosti. Práve preto referendum predpokladá aj existenciu zákonodarného orgánu\n(reprezentatívne zastupiteľstvo, reprezentatívna demokracia). V tomto zmysle je\nreferendum reglementované aj v slovenskom právnom poriadku. Okrem samotného\ninštitútu referenda, ktorý už aj z hľadiska systematického začlenenia v Ústave SR do\npiatej hlavy označujúcej moc zákonodarnú (a do osobitného druhého oddielu), tiež\nďalšie články, najmä tie, ktoré vyjadrujú základné princípy a podstatu Slovenskej\nrepubliky, ako aj právo, ktoré je upravené v osobitnej hlave o základných právach a\nslobodách, oddiel politické práva, tvoria ústavný rámec úpravy priamej účasti občanov\nna správe vecí verejných.\nÚstava SR v čl. 2 ods. 1 deklaruje, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju\nvykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Je teda právom\nobčana ako originálneho nositeľa moci, pre ktorú formu vykonávania moci sa\nrozhodne. Participáciu občana na moci Ústava Slovenskej republiky vyjadruje\nv obidvoch formách – priamej a nepriamej, ale postavenie štátnej moci podľa\ncitovaného článku je odvodené – „pochádza“ od občana, ktorý je pôvodným nositeľom\nvšetkej moci. Štát, štátna moc musí vytvoriť potrebné záruky právne a materiálne, aby\nsi občan mohol realizovať svoje právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo\nalebo nepriamo voľbou svojich zástupcov. Z týchto ústavných postulátov musel\nvychádzať aj Ústavný súd SR pri posudzovaní navrhovateľovho podnetu.\nPosudzované právo zúčastniť sa na referende podľa čl. 94 Ústavy SR má každý\nobčan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej\nrepubliky. Tieto dve základné\n\npodmienky práva zúčastniť sa na referende\n\n7\n\ngarantovanom Ústavou SR, ktoré prezident republiky rozhodnutím z 13. marca 1997\nvyhlásil (zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 76/1997), spĺňal aj navrhovateľ.\nRovnako boli splnené\n\nďalšie podmienky ústavnej úpravy vyhláseného referenda.\n\nPodľa čl. 95 Ústavy SR referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to\npetíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesenie Národná rada\nSlovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky.\n\nSpôsob\n\nvykonania\n\nreferenda\n\npodľa\n\nsplnomocnenia čl. 100 Ústavy SR ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o referende“). V súlade s Ústavou SR o úprave referenda a po splnení\nzákonných podmienok vyhlásil prezident republiky referendum s termínom jeho\nvykonania v piatok 23. mája a v sobotu 24. mája 1997. V tomto referende mali\nobčania rozhodnúť o otázkach uvedených pod štyrmi bodmi, resp. o štyroch otázkach:\na) na návrh Národnej rady Slovenskej republiky, prijatý jej uznesením zo\n14. februára 1997 č. 564, o otázkach:\n„1. Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?\n2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?\n3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej\nrepubliky?“;\nb) na návrh občanov zastúpených petičným výborom, ktorý mi predložil petíciu\n4. marca 1997, o otázke:\n4. „Súhlasíte, aby prezidenta Slovenskej republiky volili občania Slovenskej\nrepubliky, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?“.\nÚstavné záruky realizovania práva občana zúčastniť sa na správe vecí verejných\nformou účasti na referende začínajú jeho vyhlásením ústavne kompetentným orgánom.\nPodľa čl. 95 Ústavy SR vyhlásiť referendum je nielen právomocou (oprávnením)\nprezidenta republiky, ale aj jeho povinnosťou.\n\n8\n\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 1/1993 o Zbierke zákonov dňom\nuverejnenia v Zbierke zákonov nadobúdajú uznesenia, rozhodnutia a iné právne alebo\norganizačné akty uvedené v § 1 ods. 2 záväznosť a začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v\nnich ustanovené alebo ktoré pre nimi upravované vzťahy ustanovil všeobecne záväzný\nprávny predpis. O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí podľa\nustanovenia § 2 citovaného zákona domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym\nkaždému, koho sa to týka.\nRozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, ktorým vyhlásil referendum,\nbolo\n\nuverejnené v Zbierke zákonov 15. marca 1997. Týmto dňom sa rozhodnutie\n\nprezidenta republiky stalo známe každému, teda aj navrhovateľovi, aj ministrovi\nvnútra SR Gustávovi Krajčimu, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ako aj vláde\nSlovenskej republiky.\nČlenovia vlády, ktorú podľa čl. 109 Ústavy SR tvoria predseda,\npodpredsedovia a ministri vrátane ministra vnútra, vo svojom sľube, ktorý skladajú\ndo rúk prezidenta republiky, sľubujú „na svoju česť a svedomie, že svoje povinnosti\nbudú plniť v záujme občanov a budú zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať\ntak, aby sa uvádzali do života“.\nZákon o referende vydaný v súlade so splnomocnením čl. 100 Ústavy SR\n(uvedený\n\nvyššie)\n\nupravuje, ako\n\nvyplýva z jeho\n\nnázvu a z jednoznačného\n\nustanovenia § 1 ods. 1, „spôsob vykonania referenda podľa článku 93 až 99 Ústavy\nSlovenskej republiky“. V ďalších ustanoveniach predmetom úpravy je celý rad otázok,\nktoré majú základný cieľ zákona zabezpečiť. V súvislosti s posudzovaným podnetom,\nresp. v konaní o podnete je relevantné ustanovenie § 15 v spojení s ustanovením § 1\nods. 4 a s § 2.\nPodľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o referende Ministerstvo vnútra SR\nzabezpečí, aby sa hlasovacie lístky vytlačili a v potrebnom množstve doručili obci.\nS odkazom na už uvedenú záväznosť rozhodnutia prezidenta SR o vykonaní referenda\n\n9\n\nv dňoch 23. a 24. mája 1997 je viac ako nespochybniteľné, teda nevyvrátiteľné, že\nMinisterstvo vnútra SR malo zabezpečiť vytlačenie takých hlasovacích lístkov, ktoré\nokrem ostatných náležitostí uvedených v ustanovení § 15 ods. 1 a 2 mali obsahovať\ntaké otázky, aké boli vo vyhlásenom rozhodnutí prezidenta republiky.\nÚstavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Dodržiavanie zákonnosti\nposudzuje v prípade, ak Ústava SR splnomocnila, resp. predpokladá k uplatneniu\nkonkrétneho práva, slobody alebo činnosti štátneho orgánu vykonávací (organický)\nzákon a ak porušenie zákona je súčasne v priamej príčinnej súvislosti s porušením\nústavy (následok - porušenie ústavy).\nZ tohto základného postavenia vychádzal Ústavný súd SR pri hodnotení\nnámietok protiústavnosti navrhovateľa a odôvodňovaní postupu Ministerstva vnútra\nSR, ministra vnútra SR Gustáva Krajčiho pri plnení povinností, ktoré ministerstvu a\nministrovi vyplývajú z Ústavy a zo zákona pri zabezpečovaní výkonu referenda\nvyhláseného prezidentom republiky na dni 23. a 24. mája 1997 v súlade s Ústavou\nSR.\nPrávo zúčastniť sa na referende je aj napriek svojmu zaradeniu v Ústave SR,\nako už bolo uvedené, do časti označujúcej moc zákonodarnú ako ústavné právo\nobčana svojou podstatou právom patriacim k politickým právam, resp. ním si občan\nrealizuje základné politické právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo.\nPodľa čl. 94 Ústavy SR právo\n\nzúčastniť sa na referende je zaručené každému\n\nobčanovi Slovenskej republiky. Občianstvo (štátne občianstvo) je teda základnou\nústavnou podmienkou práva na účasť na referende. K podmienke štátneho občianstva\ncitovaný článok priraďuje splnenie podmienky práva voliť do Národnej rady\nSlovenskej republiky. Práve druhá ústavná podmienka zvýrazňuje charakter práva\nzúčastniť sa na referende ako práva politického, uplatnením ktorého sa občan\nzúčastňuje na správe vecí verejných ale priamo, na rozdiel od práva voliť - nepriama\núčasť občana; obidve formy občanovi garantuje čl. 30 ods. 1 Ústavy SR. Porušenie\n\n10\n\nústavného práva zúčastniť sa na referende je preto porušením Ústavy SR nielen v\nčl. 94, ale aj v čl. 30 ods. 1.\nAko už bolo zdôraznené, nadobudnutím záväznosti rozhodnutia prezidenta o\nreferende vyhlásenom v Zbierke zákonov je týmto rozhodnutím viazaný každý a vo\nzvýšenej miere - z hľadiska osobitnej ústavnej zodpovednosti, štátny orgán a ústavný\nčiniteľ zodpovedný za plnenie úloh pri\n\nzabezpečovaní vyhláseného referenda.\n\nÚstavnej zodpovednosti za zabezpečenie vykonania referenda sa nemôže zodpovedný\nsubjekt v postavení štátneho orgánu zbaviť tvrdením, že povinnosti plnil nie tak, ako\nsú vo všeobecne záväznom právnom predpise (ústave a zákone) ustanovené, ale že\npostupoval podľa aktu riadenia a uznesenia súdu, (naviac súd vyslovil svoj právny\nnázor na vec medzi subjektmi sporu, ktoré nie sú totožné so subjektmi, ktorým zo\nzákona vyplývajú povinnosti pri zabezpečovaní vykonania referenda).\nNesplnenie povinností Ministerstva vnútra SR a ministra vnútra SR je\nnedodržaním základných princípov právneho štátu, osobitne ústavného rámca činnosti\na povinnosti štátnych orgánov, najmä najvyšších, ako aj základných ústavných\npostulátov výkonu funkcie ústavných činiteľov. To už samo o sebe svojou podstatou je\ndostatočným argumentom, ktorý tvrdenie ministra Gustáva Krajčiho, že „zo strany\nministerstva vnútra boli splnené všetky úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona o\nspôsobe vykonania referenda“ vyvracia. Rovnakú relevanciu má tvrdenie, že „ústavné\nprávo občana priamo sa zúčastňovať na správe vecí verejných bolo v referende\nuskutočňovanom v dňoch 23. a 24. mája 1997 garantované“.\nPrávo občana zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa právneho názoru\nÚstavného súdu SR neznamená len jeho fyzickú účasť „v čase a v priestore\nvykonávania referenda“, ale toto právo občana zúčastniť sa na referende ako jednej\nz foriem účasti na správe vecí verejných sa zrealizuje až hlasovaním o tých otázkach\n„vecí verejných“, ktoré boli ústavným spôsobom vyhlásené a zverejnené.\n\nJe\n\nnespochybniteľné a súčasný ústavný vývoj to tiež potvrdzuje, že pojem „vec verejná“,\n\n11\n\ninak považovaný za pojem neurčitý, bol aj štvrtou otázkou vyhláseného referenda\nobsahovo naplnený.\nĎalší argument ministra vnútra SR odôvodňujúci zabezpečenie hlasovacích\nlístkov len s tromi otázkami, ktorým je tvrdenie, že toto konanie bolo v súlade s\nuznesením Ústavného súdu SR č. 137/1997 Z. z. z 21. mája 1997, je v tejto súvislosti\ntiež neadekvátny, a to z dvoch základných dôvodov. Po prvé citované uznesenie je\nrozhodnutím vo veci výkladu a po druhé domnienka alebo omyl, že by mohlo ísť\nzosúlaďovanie ústavnosti orgánom Ministerstva vnútra SR, ktorý v zmysle čl. 138 ods.\n1 Ústavy SR je orgánom povinným, je vylúčená faktom, že spornými všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi v posudzovanom prípade boli len primárne všeobecne\nzáväzné právne predpisy, nie všeobecne záväzné právne predpisy vydávané v zmysle\nčl. 123 Ústavy SR.\nPodľa čl. 128 Ústavy SR Ústavný súd SR podáva výklad ústavných zákonov, ak\nje vec sporná. Z citovaného článku Ústavy SR, ako ani z jeho ustálenej judikatúry\nnemožno dospieť k záveru, že právne účinky uznesenia súdu vo veciach výkladu\nústavného zákona môžu meniť alebo rušiť ustanovenia zákona. Takéto účinky nemajú\nani nálezy Ústavného súdu SR vo veciach, v ktorých koná o súlade právnych\npredpisov. Vyplýva to z ústavnej deľby štátnej moci. Podľa čl.\n\n72 jediným\n\nústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky je Národná rada\nSlovenskej republiky. Len tento jediný štátny orgán môže zmeniť (modifikovať)\nplatnú právnu úpravu ústavného práva referenda a základného politického práva\nzúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich\nzástupcov.\nPreto obidva základné argumenty druhého účastníka tohoto konania\n(ministerstva vnútra) sú rozporuplné a neodôvodňujú ústavne konformným spôsobom\npostup pri plnení konkrétnych úloh, ktoré Ministerstvu vnútra SR, ako aj ministrovi\nvnútra SR ako členovi vlády SR poverenému viesť toto ministerstvo vyplývajú z\nÚstavy SR a zo zákonnej úpravy referenda.\n\n12\n\nTaktiež zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR, zákona o referende ani zo\nžiadneho iného ústavného zákona alebo zákona nemožno vyvodiť oprávnenia\nministerstva vnútra alebo ministra vnútra meniť otázky v referende vyhlásenom\nústavne kompetentným orgánom. Priamym následkom rozhodnutia ministra vnútra SR\nGustáva Krajčiho bola preto skutočnosť, že referendum, ktoré sa síce v piatok 23.\nmája a v sobotu 24. mája 1997 konalo len s tromi otázkami, svojím obsahom nebolo\ntotožné s tým, ktoré rozhodnutím prezidenta SR bolo vyhlásené pod č. 76/1997 Z. z.\nTo je známe nielen účastníkom konania, ale je tiež všeobecne známou skutočnosťou a\npostup, ktorý to zapríčinil nemožno kvalifikovať inak ako porušenie práva občana\nzúčastniť sa na referende garantovanom čl. 94 Ústavy SR, a tým súčasne aj ako\nporušenie práva podľa čl. 30 ods. 1 zúčastniť sa na správe verejných vecí priamo –\nformou referenda.\nNa tomto protiústavnom postupe nemôže nič zmeniť tvrdenie ministra vnútra\nSR Gustáva Krajčiho odvolávajúc sa na uznesenie vlády SR z 22. apríla 1997 č. 278,\nže postupoval, ako uviedol vo svojom stanovisku k podnetu (list KM 1561/98)\n„rozhodol som zabezpečiť tlač hlasovacích lístkov s troma otázkami“ v súlade\ns uznesením Ústavného súdu SR č. 139/1997 Z. z. z 21. mája 1997.\nNavrhovateľ v podnete navrhol Ústavnému súdu SR vysloviť porušenie čl. 94,\nčl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru Ústavného súdu SR ratio\nčl. 2 ods. 1 Ústavy SR, ktorý vyjadruje princíp postavenia, resp. pôvodu štátnej moci\nv právnom štáte, je v kontexte s argumentom navrhovateľa (odôvodňujúcim využitie\nsvojho práva podľa čl. 30 ods. 1 a čl. 94) „veď k tomu ma oprávňoval aj čl. 2 ods. 1\nÚstavy SR“ iné a jeho ďalšie interpretovanie aj z hľadiska výroku v bode 1 tiež\nnadbytočné.\nPreto Ústavný súd SR v konaní o podnete navrhovateľa vo veci porušenia jeho\nústavných práv rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku nálezu.\n\n13", "vazby": {"registre": ["petície, referendum"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e1b55db0-c76d-473f-9fc2-5caed84ee500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1"}, {"guid": "ussr:8d244471-3b4d-4bbd-9432-1e69ef44c5c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3"}, {"guid": "ussr:be6bfa3d-887d-44ac-a9e1-b4d091474b7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be6bfa3d-887d-44ac-a9e1-b4d091474b7e"}, {"guid": "ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18"}, {"guid": "ussr:2bb5412a-4871-44a8-af7f-02775daefa4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bb5412a-4871-44a8-af7f-02775daefa4a"}, {"guid": "ussr:fce23deb-352c-4f96-8037-d2544fd538ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 288/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fce23deb-352c-4f96-8037-d2544fd538ac"}, {"guid": "ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629"}, {"guid": "ussr:757f98dd-32d5-4827-b7c4-4d8ebcd4340a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 822/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 822/00 z 12. 12. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-12-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:757f98dd-32d5-4827-b7c4-4d8ebcd4340a"}, {"guid": "ussr:d12e8cb3-b96a-4270-8986-73a74486bbb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.796.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 796/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/00 z 10. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.796.2000.1"}]}