{"guid": "ussr:568175d4-c531-447f-b612-c567a7012d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.366.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 366/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 366/2016 z 26. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 366/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.366.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/568175d4-c531-447f-b612-c567a7012d87", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.366.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.366.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.366.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 366/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou ECKER – KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku 9/C1,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Kán, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Cob 23/2014 a jeho uznesením z 30. mája 2014 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 52/2014 a jeho uznesením zo 16. decembra\n2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Tatra banka, a. s., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie 3, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 23/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie\nkrajského súdu“) a jeho uznesením z 30. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nkrajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 52/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie\nnajvyššieho súdu“) a jeho uznesením zo 16. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že obchodná spoločnosť\n(ďalej len „žalobca“), si žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) uplatnila voči sťažovateľovi nárok na zaplatenie sumy\n1 706 170 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Konanie o žalobe je vedené okresným\nsúdom pod sp. zn. 35 Cb 37/2009 (ďalej aj „konanie o náhradu škody“).\nOkresný súd uznesením č. k. 35 Cb 37/2009-48 zo 7. februára 2012 uložil\núčastníkom konania, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia zložili preddavok na trovy\nkonania vo výške 85 308,50 € na účet okresného súdu. Predmetné uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 14. februára 2012 a vykonateľnosť 16. marca 2012. Sťažovateľ špecifikovanú\nsumu zložil na účet okresného súdu 7. marca 2012. V odôvodnení uznesenia zo 7. februára\n2012 okresný súd uviedol, že dospel k záveru, že žalobca nesplnil predpoklady\nna oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“), pričom vychádzal z toho, že žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh\nvo výške 33 193,50 € a o oslobodenie od súdnych poplatkov nepožiadal.\n\n2\n\nNa\n\nzáklade\n\nnávrhu\n\nžalobcu\n\nrozhodol\n\nnásledne\n\nokresný\n\nsúd\n\nuznesením\n\nč. k. 35 Cb 37/2009-103 z 26. marca 2012 tak, že mu priznal oslobodenie od súdnych\npoplatkov v celom rozsahu.\nUznesením č. k. 35 Cb 37/2009-189 zo 6. novembra 2013 okresný súd\n1. zastavil konanie;\n2. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania;\n3. rozhodol, že o zloženom preddavku na trovy konania rozhodne do 15 dní\nod právoplatnosti uznesenia;\n4. rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh žalobcovi prostredníctvom\ndaňového úradu po právoplatnosti uznesenia;\n5. zamietol návrh sťažovateľa na odňatie priznaného oslobodenia od súdnych\npoplatkov žalobcovi.\nŽalobca podal odvolanie proti prvému, druhému, tretiemu a štvrtému výroku\na sťažovateľ\n\nproti\n\ndruhému\n\na\n\npiatemu\n\nvýroku\n\nuznesenia\n\núčastníkov\n\nrozhodol\n\nkrajský\n\nsúd\n\nokresného\n\nsúdu\n\nzo 6. novembra 2013.\nO\n\nodvolaniach\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nč. k. 1 Cob 23/2014-244 z 30. mája 2014 tak, že uznesenie okresného súdu v prvom\naž štvrtom výroku zrušil a uznesenie okresného súdu v piatom výroku potvrdil.\nProti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie z dôvodu, že mu mala\nbyť odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP]. O dovolaní sťažovateľa\nrozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením zo 16. decembra 2014 tak, že ho odmietol.\nSťažovateľ namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu je arbitrárne a zjavne\nneodôvodnené. Najvyšší súd porušil označené práva podľa ústavy a dohovoru\npredovšetkým tým, že v dovolacom konaní nenapravil pochybenie krajského súdu ako\nodvolacieho súdu.\n\n3\n\nSťažovateľ v prvom rade poukazuje na to, že nadriadené súdy – krajský súd a ani\nnajvyšší súd nerešpektovali právoplatné a vykonateľné uznesenie okresného súdu\no povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, ktoré je predpokladom uznesenia\no zastavení konania. Neobstojí podľa sťažovateľa právny záver krajského súdu, podľa\nktorého okresný súd pri rozhodovaní o preddavku na trovy konania nedostatočne skúmal\nsplnenie predpokladov na oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP,\npredovšetkým z dôvodu, že „odvolaciemu súdu neprislúcha oprávnenie preskúmavať\nzákonnosť uznesenia o preddavku, ktoré chronologicky predchádzalo vydaniu uznesenia\no zastavení konania“. V rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje na právny názor\nJUDr. Milana Ľalíka (Ľalík, M. Preddavok na trovy konania, rozširovanie právomoci\na zjednocovanie právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky, Justičná\nrevue, 65, 2013, č. 1, s. 90). Rovnako tak poukazuje na to, že okresný súd v uznesení\no preddavku na trovy konania dospel k záveru, že žalobca nesplnil predpoklady\nna oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom tiež pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav\nv čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 OSP). Podľa sťažovateľa sa konajúce súdy\ns touto argumentáciou nevysporiadali.\nPodľa sťažovateľa napadnuté uznesenie krajského súdu mu znemožnilo realizovať\njeho procesné právo „na ochranu jeho ekonomických záujmov, t. j. právo na krytie jeho trov\nprávneho zastúpenia preddavkom zloženým žalobcom podľa ust. § 141a ods. 1 OSP pod\nsankciou zastavenia konania“, čím mu mala byť aj odňatá možnosť konať pred súdom.\nNásledne sťažovateľ poukazuje na to, že okresný súd v uznesení o preddavku\nna trovy konania odôvodnil svoj právny záver, že žalobca nesplnil predpoklady\nna oslobodenie od súdnych poplatkov tým, že zaplatil súdny poplatok za návrh a nepožiadal\no oslobodenie od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti uvádza, že právny záver založený\nna uvedených dvoch právnych skutočnostiach nachádza oporu aj v judikatúre ústavného\nsúdu, a to v uznesení sp. zn. III. ÚS 575/2012 z 20. novembra 2012.\nSťažovateľ tiež uvádza, že krajský súd napadnutým uznesením na základe\nnezmeneného skutkového stavu zmenil „hodnotenie identických pomerov, ktoré ostali\nnezmenené. Ak teda odvolací súd... dospel na rozdiel od prvostupňového súdu k odlišnému\n\n4\n\nskutkovému záveru, t. j. že žalobca spĺňa predpoklady pre priznanie úplného oslobodenia\nod súdnych poplatkov podľa ust. § 138 OSP bez opory vo vlastnom dokazovaní, tento\npostup nie je z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný...“.\nZa arbitrárny považuje sťažovateľ aj právny názor konajúcich súdov, „podľa ktorého\nuznesenie o preddavku nie je pre súd záväzné z dôvodu existencie spätnej účinnosti\noslobodenia od súdnych poplatkov priznaného žalobcovi v celom rozsahu“. Podľa\nsťažovateľa neskoršie oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov nemá vplyv na povinnosti\nžalobcu, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného uznesenia o preddavku\nna trovy konania. Navyše ani oslobodenie od súdnych poplatkov neoslobodzuje od platenia\npreddavku na trovy konania, rovnako ako taký účastník má v prípade neúspechu povinnosť\nnahradiť trovy právneho zastúpenia úspešnému účastníkovi, pričom náhradu týchto trov\nzabezpečuje preddavok na trovy konania.\nSťažovateľ tiež uvádza:\n„... je zrejmé, že odvolací súd napadnutým rozhodnutím nielenže porušil ústavný\nprincíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princíp právnej istoty, nakoľko sťažovateľ\nvo fáze po vydaní právoplatného a vykonateľného uznesenia o preddavku legitímne\nočakával zastavenie konania..., ale zároveň sa v napadnutom rozhodnutí 1 nijakým\nargumentačne relevantným a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal so zásadnými\nnámietkami sťažovateľa podporenými poukazom na judikatúru ÚSSR, čím porušil jeho\nprávo na spravodlivý súdny proces...“\nDôsledkom napadnutých uznesení krajského súdu a najvyššieho súdu je skutočnosť,\nže nedošlo k zákonom predvídanému následku, t. j. k zastaveniu konania. Z toho dôvodu\nsťažovateľ je účastníkom konania o náhradu škody proti subjektu, „ktorý sa prezentuje\nako nemajetný s vedomím, že aj v prípade úspechu sa náhrady vlastných trov právneho\nzastúpenia nedomôže, nakoľko žalobca deklaruje, že je nemajetný a zároveň finančné\nprostriedky sťažovateľa predstavujúce zložený preddavok na trovy konania vo výške\n85.308,50 EUR budú viazané na účte Štátnej pokladnice až do meritórneho skončenia\nkonania.“.\n\n5\n\nV tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ aj na to, že ním zložený preddavok na trovy\nkonania na účet okresného súdu je viazaný už tri roky a bude takto viazaný\naž do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Za arbitrárny považuje právny záver\nnajvyššieho súdu v napadnutom uznesení, podľa ktorého okresný súd je povinný vrátiť\nsťažovateľovi zaplatený preddavok na trovy konania, keďže o jeho vrátení môže podľa\n§ 141a ods. 3 OSP rozhodnúť až v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci\nsamej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Prípadné rozhodnutie okresného súdu\no vrátení preddavku na trovy konania „by bolo objektívne nevykonateľné, nakoľko ho nie je\nmožné realizovať v súlade s príslušnou právnou normou, t. j. ust. § 141a ods. 3 OSP“.\nPodľa sťažovateľa odvolací súd tiež zabezpečil žalobcovi ochranu pred zastavením konania,\npričom sťažovateľovi zamedzil možnosť uspokojenia jeho nároku na náhradu trov\nz preddavku zloženého žalobcom. Návrh sťažovateľa na zloženie preddavku na trovy\nkonania takto „viedol k výraznému zhoršeniu jeho procesného postavenia zatiaľ čo žalobca\nzískal v porovnaní so žalovaným značné procesné výhody, čím došlo k narušeniu rovného\nprávneho postavenia účastníkov konania...“.\nSťažovateľ tiež poukazuje na to, že žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych\npoplatkov po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o preddavku na trovy konania a okresný\nsúd rozhodol o tomto návrhu po vykonateľnosti tohto uznesenia, keď sťažovateľ legitímne\nočakával zastavenie konania. Vzhľadom na to, že uznesenie o oslobodení žalobcu\nod súdnych poplatkov bolo spôsobilé zasiahnuť do procesných práv sťažovateľa, mal mu\nokresný súd umožniť vyjadriť sa k návrhu žalobcu a k dôkazom, ktorými preukazoval\nopodstatnenosť svojej žiadosti. Podľa sťažovateľa z týchto dôvodov je „postup\nprvostupňového súdu potrebné považovať za porušenie princípu rovnosti zbraní ako\naj základných definičných aspektov práva na spravodlivý súdny proces“.\nPodľa sťažovateľa konajúce súdy nesprávne interpretovali aj § 138 ods. 5 OSP\nv súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na odňatie oslobodenia žalobcu od súdnych\npoplatkov. Sťažovateľ argumentuje tým, že je nesprávny záver konajúcich súdov,\nže žalobca je nemajetný a jeho majetkové pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych\n\n6\n\npoplatkov. Je nepochybné, že žalobca ako podnikateľský subjekt uplatňuje voči\nsťažovateľovi pohľadávku, ktorá vznikla pri výkone jeho podnikania. Túto pohľadávku\nalebo jej časť by mohol žalobca postúpiť alebo zabezpečiť a získať tak finančné prostriedky\nna zaplatenie preddavku na trovy konania, obdobne ako to mal urobiť pri zaplatení súdneho\npoplatku za návrh. Obdobné právne závery aplikujú všeobecné súdy pri rozhodovaní\no návrhoch na oslobodenie od súdnych poplatkov účastníkov – podnikateľských subjektov\n(napr. uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Co 38/2012 z 31. augusta 2013).\nSťažovateľ ďalej argumentuje tým, že ak by aj bol žalobca nemajetným\npodnikateľským subjektom, táto skutočnosť podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu\na ústavného súdu neodôvodňuje priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Konajúce\nsúdy sa v napadnutých uzneseniach odchýlili od tejto ustálenej judikatúry, pričom tento\nodklon dostatočne neodôvodnili. Napadnuté uznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu\nsú takto nepreskúmateľné a porušujú princíp právnej istoty.\nPodľa sťažovateľa výklad § 138 ods. 5 OSP uskutočneného konajúcimi súdmi\nje nesprávny, keďže podľa tohto výkladu by bolo „možné odňať priznané oslobodenie\nod súdnych poplatkov výlučne v prípade zmeny pomerov na strane účastníka konania.\nStotožnenie sa s uvedeným výkladom by znamenalo, že právne závery súdu vyvodené\nz hodnotenia pomerov účastníka sú nemenné a to aj napriek ich zjavnej nesprávnosti.“.\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy...\na právo na spravodlivý proces priznané čl. 6 ods. 1... dohovoru... v konaní pred Krajským\nsúdom v Bratislave č. k. 1 Cob/23/2014-244 zo dňa 30. 05. 2014 a v konaní pred Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky č. k. 5 Obdo/52/2014 zo dňa 16. 12. 2014 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Obdo/52/2014 zo dňa\n16. 12. 2014 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob/23/2014-244 zo dňa\n30. 05. 2014 sa ruší a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 EUR, ktorú\nsú Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný spoločne\n\n7\n\na nerozdielne vyplatiť... do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu... na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa.“\nPodaním doručeným ústavnému súdu 27. októbra 2015 sťažovateľ doplnil svoju\nsťažnosť. V tomto podaní uvádza, že ústavnému súdu podal aj sťažnosť vedenú pod sp. zn.\nRvp 6787/2015, ktorá rieši skutkovo a právne identickú vec. Ústavný súd túto sťažnosť\nuznesením sp. zn. III. ÚS 448/2015 z 8. septembra 2015 prijal na ďalšie konanie. V oboch\nprípadoch rozhodovali tie isté súdy, ktoré svoje rozhodnutia odôvodnili zhodne. Na tomto\nzáklade sťažovateľ žiada, aby v záujme rovnakého posúdenia predmetných sťažností,\nústavný súd nerozhodol, kým nerozhodne tretí senát ústavného súdu o prijatej sťažnosti.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n8\n\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením z 30. mája 2014\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\n\n9\n\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.\nIV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\nÚstavný súd v prípade sťažovateľa vychádzal zo svojej judikatúry (napr. m. m.\nI. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010), podľa ktorej lehota na prípadné\npodanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď\nto konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Sťažovateľ podal dovolanie, o ktorom dovolací\nsúd rozhodol, že nie je prípustné. V súlade s už ustálenou judikatúrou ústavného súdu\nnemožno však sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní preskúmal tú časť sťažnosti, ktorou\nsťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením\nz 30. mája 2014 z hľadiska toho, či ich nemožno považovať za zjavne neopodstatnené.\nÚstavný súd zároveň vychádzal aj z tej skutočnosti, že najvyšší súd v napadnutom uznesení\nzo 16. decembra 2014 preskúmal právne závery krajského súdu z toho hľadiska, či nimi\nnebola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) OSP, preto\nz týchto hľadísk ústavný súd právne závery krajského súdu nepodrobil ústavnému\nprieskumu.\nKrajský súd ako odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia z 30. mája 2014\nuviedol:\n„Krajský súd konštatuje, že zo súdneho spisu nevyplýva, že by súd prvého stupňa pri\nrozhodnutí o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania skúmal zákonnú\n\n10\n\npodmienku vydania rozhodnutia podľa ust. § 141a ods. 1 O. s. p., a to z hľadiska,\nči u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa\nust. § 138 O. s. p. vzhľadom na jeho majetkové pomery, pričom však bez tohto zistenia a bez\njednoznačného záveru súdu o splnení uvedenej podmienky na uloženie povinnosti podľa ust.\n§ 141a ods. 1 O. s. p. nebolo možné povinnosť zložiť preddavok na trovy konania\nnavrhovateľovi uložiť (uznesenie zo dňa 07. 02. 2012 č. k. 35 Cb/37/2009-48). Súd následne\nuznesením zo dňa 26. 03. 2012 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov\nv plnom rozsahu, v dôsledku čoho nastala procesná situácia, keď účastníkom konania bola\nprávoplatným uznesením zo dňa 07. 02. 2012 uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy\nkonania, hoci z neskoršieho uznesenia súdu zo dňa 26. 03. 2012 o oslobodení navrhovateľa\nod súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. v celom rozsahu, [ktoré sa vzťahuje na celé\nkonanie a má i spätnú účinnosť (§ 138 ods. 1 veta druhá O. s. p.)], je zrejmé, že uvedená\npodmienka uloženia povinnosti podľa ust. § 141a ods. 1 O. s. p. nie je daná, keď táto\nspočíva práve v neexistencii podmienok na úplné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa\n§ 138 O. s. p. u navrhovateľa, ktorý však bol súdom v tomto konaní následne oslobodený\nspod poplatkovej povinnosti v celom rozsahu. Za daného stavu odvolací súd má za to, že nie\nje možné v danom prípade rozhodnúť podľa ust. § 141a ods. 1 veta štvrtá O. s. p. a konanie\nzastaviť, čo by inak bolo zákonným následkom splnenia v tomto ustanovení uvedených\npodmienok, a teda súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, ak napriek uvedeným\nskutočnostiam konanie podľa uvedeného ustanovenia zastavil. V danom prípade\nje podstatná skutočnosť, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal skúmaním základnej\npodmienky pre vydanie uznesenia podľa § 141a ods. 1 veta prvá O. s. p., a touto\nskutočnosťou sa začal zaoberať až na základe návrhu navrhovateľa na oslobodenie\nod platenia súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. V čase vydania rozhodnutia o zastavení\nkonania pre nezloženie preddavku na trovy konania podľa § 141a ods. 1 veta štvrtá O. s. p.,\nnebola splnená procesná situácia pre zastavenie konania podľa uvedeného dôvodu, keďže\nuvedeným postupom by došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý\nsúdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v prvom výroku\no zastavení konania a v druhom výroku o náhrade trov konania, ktorý je od rozhodnutia\no prvom výroku závislý, zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. bez vrátenia veci na\n\n11\n\nďalšie konanie, keďže v danom prípade už nie je o čom rozhodovať, nakoľko neboli splnené\npodmienky na zastavenie súdneho konania v zmysle § 141a ods. 1 veta štvrtá O. s. p.\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo dňa 06. 06. 2012. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že\nvýlučne formálno-právna aplikácia ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p. bez toho, aby súd\npreskúmal a následne odôvodnil naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov jeho\nuplatnenia, vedie k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces. Zo štrukturálnej formulácie\na obsahovej gradácie ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p. vyplýva podmienenosť jeho\npoužitia iba v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch základných predpokladov, ktoré\nmusia byť kumulatívne naplnené, a to jednak preskúmaním predpokladu na oslobodenie\nod súdnych poplatkov v zmysle § 138 O. s. p. a tiež preskúmaním výšky žalovaného nároku\nvzhľadom na sumu životného minima. Podľa ústavného súdu až faktickým (nie iba\nformálnym) preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka konania\nmôže rezultovať záver o splnení predpokladov na uloženie povinnosti tomuto účastníkovi\nkonania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak pri rešpektovaní\nprincípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka\nkonania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť\nodhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania.\nV súvislosti s existenciou právoplatného uznesenia zo dňa 07. 02. 2012, ktorým\nprvostupňový súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania\nv súlade s § 141a ods. 1 O. s. p., odvolací súd poukazuje na názor Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (napr. II. ÚS 132/2012, II. ÚS 133/2012), podľa ktorého uznesením\nprvostupňového súdu o zložení preddavku k zásahu do základného práva navrhovateľa\nna súdnu ochranu dôjsť nemohlo. Samotné vydanie takéhoto uznesenia, ale ani\nnadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia, totiž nemá bez ďalšieho za následok stratu\nprístupu k súdu. K takýmto dôsledkom dôjde až uznesením o zastavení konania, voči\nktorému je prípustné, na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a\nods. 1 poslednej vety O. s. p., prípustné odvolanie a prípadne aj mimoriadny opravný\nprostriedok. Preto až v konaní o odvolaní voči uzneseniu o zastavení konania, sa mohol\nodvolací súd vysporiadať a posudzovať námietku navrhovateľa týkajúcu sa porušenia jeho\n\n12\n\npráva na spravodlivý súdny proces. S touto námietkou sa odvolací súd vysporiadal v súlade\ns uvedeným právnym názorom ústavného súdu.\nOdvolací súd ďalej napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1\npísm. i) O. s. p. zrušil v jeho treťom výroku o tom, že o zloženom preddavku na trovy\nkonania súd rozhodne v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, a to z dôvodu\nnadbytočného rozhodnutia o tejto povinnosti vyplývajúcej súdu priamo z ust. § 141a ods. 3\nO. s. p., ako aj v štvrtom výroku o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške\n32.861,50 Eur, ktoré rozhodnutie považoval odvolací súd vzhľadom na súvis medzi týmto\nvýrokom rozhodnutia a zrušeným prvým výrokom napadnutého uznesenia o zastavení\nkonania, za predčasný.\nČo sa týka piateho výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí\nnávrhu odporcu zo dňa 15. 10. 2013 na odňatie priznaného oslobodenia od súdnych\npoplatkov navrhovateľovi, odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi zamietnutia tohto návrhu\nodporcu súdom, keď neboli zistené žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplýval záver v zmysle\nust. § 138 ods. 5 O. s. p., t. j. že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú alebo\nneodôvodňovali, pričom priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nie je možné\núčastníkovi odňať len z dôvodu prípadného iného právneho posúdenia predpokladov pre\noslobodenie od súdnych poplatkov, keď súd pomery účastníka predtým riadne zistil, a o ich\nzmene súd nemá vedomosť.“\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že okresný súd\nneskúmal pri rozhodovaní o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, či sú u žalobcu\ndané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Následne na základe žiadosti\nžalobcu rozhodol tak, že ho oslobodil od súdnych poplatkov. Krajský súd uviedol,\nže v procesnej situácii, keď žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy\nkonania a následne bol oslobodený od súdnych poplatkov, nebolo možné rozhodnúť\no zastavení konania. V súvislosti s návrhom sťažovateľa podľa § 138 ods. 5 OSP uviedol,\nže pomery žalobcu okresný súd preskúmal a oslobodil ho od súdnych poplatkov. Iný právny\nnázor sťažovateľa na túto vec nie je relevantný. Tieto právne závery nemožno podľa\nústavného súdu považovať za arbitrárne a zjavne neodôvodnené, preto sú ústavne\nudržateľné.\n\n13\n\nÚstavný súd v uvedených súvislostiach považoval za relevantné, že okresný súd\npri rozhodovaní o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania nezisťoval osobitne,\nči u žalobcu boli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoj záver o tom,\nže žalobca tieto predpoklady nesplnil, odvodil len z toho, že žalobca zaplatil súdny poplatok\nza návrh a o oslobodenie od súdnych poplatkov nežiadal. Sám osebe tento záver nemožno\npovažovať za arbitrárny, čo ústavný súd konštatoval aj v uznesení sp. zn. III. ÚS 575/2012\nz 20. novembra 2012, na ktoré poukázal sťažovateľ v sťažnosti. Vo väzbe na tento právny\nzáver ústavný súd vychádzal len zo skutočností, ktoré uviedol sťažovateľ v sťažnosti,\npričom sťažovateľ neuviedol, či okresný súd pred rozhodnutím o jeho návrhu zložiť\npreddavok na trovy konania vyzval žalobcu na to, aby preukázal, či jeho pomery\nodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzajúc z takto ustáleného stavu,\nústavný súd konštatuje, že takýto predbežný záver o nesplnení podmienok na oslobodenie\nod súdnych poplatkov – odvodený len nepriamo zo správania žalobcu – neznamená, že\nžalobca nemohol podať žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorej bol okresný\nsúd povinný rozhodnúť. Pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu vykonal okresný súd\ndokazovanie, pričom, vychádzajúc aj zo zistenia, že žalobca si finančné prostriedky na\nzaplatenie súdneho poplatku mal požičať, dospel k záveru, že žalobca splnil predpoklady na\noslobodenie od súdnych poplatkov. Týmto spôsobom nemožno hovoriť o revízii, prípadne\nnerešpektovaní skoršieho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia okresného súdu\no zložení preddavku na trovy konania. Ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný aj\nten právny názor krajského súdu, podľa ktorého okresný súd nemôže zastaviť konanie\nv procesnej situácii, keď sú formálne splnené podmienky na zastavenie konania podľa\n§ 141a ods. 1 OSP, avšak účastník konania, ktorému bola uznesením uložená povinnosť\nzaplatiť preddavok na trovy konania, je následne právoplatne oslobodený od súdnych\npoplatkov.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1\n\n14\n\ndohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by\nnaznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže\nsama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny\nvýklad príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku krajským súdom ako\nodvolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.\nNad rámec veci ústavný súd poukazuje na to, že jeho právny záver korešponduje\nso závermi tretieho senátu ústavného súdu, ktorý o skôr podanej sťažnosti sťažovateľa\nzaloženej na rovnakej argumentácii rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 448/2015 z 30. marca\n2016 tak, že sťažnosti nevyhovel.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením\nzo 16. decembra 2014\nNajvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa. V odôvodnení\nsvojho uznesenia v prvom rade skúmal prípustnosť dovolania podľa § 239 OSP, pričom\nuviedol, že dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. Následne najvyšší súd\npoukázal na dovolaciu argumentáciu sťažovateľa a uviedol:\n\n15\n\n„K vade konania podľa § 237 písm. f) O. s. p. ako opodstatneného dovolacieho\ndôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p. dovolateľ uviedol, že odvolací súd mu odňal\nmožnosť konať pred súdom tým, že mu znemožnil realizovať jeho procesné práva\nvyplývajúce z ust. § 141a ods. 1 O. s. p. priznané právoplatným a vykonateľným uznesením\no preddavku, ktorým sú v zmysle § 170 ods. 1 O. s. p. viazaní tak účastníci ako aj súd, keď\nnapriek naplneniu zákonných predpokladov uvedených v ust. § 141a ods. 1 O. s. p. nedošlo\nk zákonom predvídanému zastaveniu konania o náhradu škody ako aj, že nebol oprávnený\npreskúmavať zákonnosť časovo predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného\nuznesenia o preddavku, že rozhodnutie odvolacieho súdu odporuje judikatúre Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky a napokon, že súd nesprávne interpretoval § 138 ods. 5 O. s. p.,\npričom zabezpečil žalobcovi ochranu pred zastavením konania a istotu krytia jeho trov\nprávneho zastúpenia prostredníctvom preddavku zloženého iba žalovaným, čím vytvoril\nmedzi účastníkmi výraznú procesnú nerovnováhu.“\nNajvyšší súd následne uviedol tieto svoje právne závery:\n„Nepochopením významu vady konania podľa § 237 písm. f) O. s. p. a tým aj\ndovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p. je dovolateľom\nspochybňovaný právny názor odvolacieho súdu k otázke splnenia/nesplnenia predpokladov\npre zastavenie konania podľa § 141a ods. 1 O. s. p. ako aj pre odňatie priznaného\noslobodenia od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 5 O. s. p., ktorým názorom\nmal byť žalovaný vylúčený z realizácie jeho procesných práv. Dovolací súd z obsahu celého\nspisu nezistil skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé na vyvodenie záveru o vylúčení\nžalovaného z realizácie jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym\nporiadkom. Žalovaný mohol podať a podal návrh na uloženie povinnosti zaplatiť preddavok\nna trovy konania, o tomto návrhu bolo súdmi rozhodnuté a odvolací súd v odvolacom\nkonaní skúmal, či sú naplnené predpoklady pre zastavenie konania podľa § 141a ods. 1 O.\ns. p. ako aj pre odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 5\nO. s. p. Súd neodníme účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s.\np. tým, že sa nestotožní s právnou argumentáciou niektorého z účastníkov konania (v danom\nprípade žalovaného) k posúdeniu rozhodujúcich skutočností. Napadnuté uznesenie\nodvolacieho súdu bolo riadne, vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnené. V predmetnej\n\n16\n\nveci nenastala situácia, že by bol žalovaný pre nesprávny právny názor odvolacieho súdu k\nrozhodujúcim skutočnostiam dôležitým pre posúdenie veci vylúčený z realizácie svojich\nprocesných práv a preto možno konštatovať, že k odňatiu práva žalovaného konať pred\nsúdom nedošlo.\nAko vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú správne\npoukázal aj odvolací súd v napadnutom uznesení k odňatiu možnosti konať pred súdom\nby naopak došlo za situácie keby bolo konanie podľa § 141a ods. 1 O. s. p. zastavené, hoci\nby neboli splnené predpoklady pre zastavenie konania, t. j. keby napr. neexistovala\npovinnosť na strane žalobcu platiť preddavok na trovy konania a aj napriek tomu by došlo\nk zastaveniu konania pre nezaplatenie tohto preddavku. Základným predpokladom pre\nuloženie povinnosti platiť preddavok na trovy konania je, že u povinného účastníka nie sú\nsplnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V danom prípade však\nžalobca bol právoplatne oslobodený od platenia súdnych poplatkov, ktoré oslobodenie má\naj spätnú účinnosť a preto od neho nie je možné vyžadovať splnenie povinnosti zaplatiť\npreddavok na trovy konania. Treba tu zdôrazniť aj skutočnosť, že súd prvého stupňa sa pri\nvydávaní rozhodnutia o uložení povinnosti platiť preddavok na trovy konania (č. l. 48)\ndôsledne nezaoberal otázkou, či u žalobcu nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od\nplatenia súdnych poplatkov. Túto otázku súd prvého stupňa riešil až pri rozhodovaní\no žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v samostatnom uznesení\n(č. l. 103), ktoré bolo súdom vydané až po vydaní uznesenia o zaplatení preddavku na trovy\nkonania, avšak v čase plynutia lehoty na zaplatenie preddavku na trovy konania. Aj keď\núčastník konania pred rozhodnutím súdu o uložení povinnosti platiť preddavok na trovy\nkonania nepodal žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nezbavuje to súd\npovinnosti skúmať pre účely rozhodnutia o návrhu na zloženie preddavku na trovy konania\nskúmať, či u žalobcu nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov, pretože povinnosť zložiť preddavok na trovy nemožno uložiť účastníkovi, ktorý\nspĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže uznesenie o uložení\npovinnosti platiť preddavok na trovy konania nie je možné napadnúť odvolaním, môže sa\nsúd otázkou dôvodnosti uloženia povinnosti platiť preddavok, resp. v dôsledku jej\nnesplnenia otázkou dôvodnosti zastavenia konania podľa § 141a ods. 1 O. s. p. zaoberať až\npri posudzovaní dôvodnosti zastavenia konania (ktorá situácia nastala aj v tomto prípade).\n\n17\n\nV neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že účelom § 141a O. s. p., ktoré\nustanovenie bolo do O. s. p. vložené s účinnosťou od 01. januára 2012 (zákon\nč. 388/2011 Z. z.) bolo zabrániť, eliminovať podávanie tzv. šikanóznych žalôb. V predmetnej\nveci súd prvého stupňa uložil povinnosť platiť preddavok na trovy konania v čase, keď\nsúdne konanie trvalo takmer 3 roky, pričom vo veci neprebehlo žiadne pojednávanie o veci\nsamej.\nTaktiež je treba poukázať na skutočnosť, že súd zastaví konanie podľa § 141a ods. 1\nO. s. p. v lehote 15 dní odo dňa uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania,\navšak v danom prípade súd o zastavení konania rozhodol až po uplynutí 1,5 roka od\nuplynutia lehoty na splnenie povinnosti zaplatiť preddavok na trovy konania. ...\nZáverom dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že uloženie povinnosti zložiť\npreddavok na trovy konania žalobcovi má povahu uznesenia, avšak na strane žalovaného\nmá povahu súdnej výzvy (teda pri žalovanom sa nevyžaduje uložiť povinnosť platiť\npreddavok na trovy konania rozhodnutím). Z ust. § 141a O. s. p. vyplýva, že povinnosť\nplatiť preddavok na trovy konania má žalovaný len v prípade, ak túto povinnosť má aj\nžalobca, pretože táto povinnosť musí byť ukladaná obom účastníkom (až na výnimku\nuvedenú v § 141a ods. 1 veta tretia O. s. p.). Zákon výslovne nerieši situáciu, keď bola síce\npovinnosť platiť preddavok na trovy konania uložená obom účastníkom konania, avšak pre\nuloženie tejto povinnosti neboli splnené predpoklady uvedené v § 141a ods. 1 O. s. p.\nPriečilo by sa zásadám spravodlivého súdneho procesu, ak by v prípade, že nie je možné\nzastaviť konanie pre nezaplatenie preddavku na trovy konania žalobcom, nakoľko nedošlo k\nnaplneniu všetkých predpokladov § 141a ods. 1 O. s. p. pre vznik povinnosti platiť\npreddavok na trovy konania, nebol žalovanému vrátený ním uhradený preddavok na trovy\nkonania. V takom prípade možno konštatovať, že výzva na zaplatenie preddavku na trovy\nkonania adresovaná žalovanému je bezdôvodná (povinnosť platiť preddavok na trovy\nkonania žalovanému uložená byť nemala, keďže ju v danom prípade nebolo možné uložiť\nani žalobcovi a nešlo o prípad uvedený v § 141a ods. 1 veta tretia O. s. p.). Potom platí, že\npovinnosť zaplatiť preddavok žalovanému nevznikla, keďže nevznikla táto povinnosť ani na\nstrane žalobcu, ktorý spĺňal predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nBezdôvodne uhradený preddavok na trovy konania je potrebné žalovanému vrátiť, pričom v\ndanom prípade sa nepostupuje podľa § 141a ods. 3 O. s. p., nakoľko toto ustanovenie sa\n\n18\n\naplikuje len na prípady, keď povinnosť platiť preddavok vznikla, teda, keď boli splnené\npodmienky pre uloženie tejto povinnosti súdom podľa § 141a ods. 1 O. s. p. (§ 141a ods. 1\nO. s. p. upravuje základné predpoklady pre ďalší postup súdu vo veci preddavkov na trovy\nkonania upravené v nasledujúcich odsekoch § 141a O. s. p.).“\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd\ndospel k záveru, že dovolanie sťažovateľa nie je prípustné podľa § 239 OSP. Vzhľadom\nna obsah dovolania skúmal tiež to, či krajský súd neodňal sťažovateľovi možnosť konať\npred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Uviedol, že nezistil také skutočnosti, ktoré by\numožňovali záver, že sťažovateľ bol vylúčený z realizácie nejakého procesného práva, preto\nnebol daný dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP. Poukázal na to, že zrušenie výroku\no zastavení konania krajským súdom nie je spôsobilé odňať sťažovateľovi jeho procesné\npráva. Uviedol tiež, že okresný súd pri rozhodovaní o povinnosti zložiť preddavok na trovy\nkonania neskúmal, či u žalobcu sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov s tým,\nže podrobnejšie skúmanie tejto skutočnosti vykonal okresný súd až pri rozhodovaní\no návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa najvyššieho súdu neboli\ndané podmienky na zastavenie konania aj z toho dôvodu, že o zastavení konania nerozhodol\nokresný súd v lehote podľa § 141a ods. 1 OSP. Uvedené právne závery nemožno podľa\nústavného súdu považovať za arbitrárne a zjavne neodôvodnené, preto sú ústavne\nudržateľné.\nÚstavný súd nepreskúmaval namietanú arbitrárnosť právneho záveru najvyššieho\nsúdu o povinnosti okresného súdu vrátiť sťažovateľovi zložený preddavok na trovy konania\na taktiež namietaný rozpor tohto právneho záveru s § 141a ods. 3 OSP.\nV uvedených súvislostiach ústavný súd tiež konštatuje, že nie je súčasťou systému\nvšeobecného súdnictva, preto môže do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov všeobecnými súdmi zasahovať len v prípadoch, keď sa ich výklad\nvyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu a jeho postupu, ktorý predchádzal\n\n19\n\nvydaniu tohto uznesenia, prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil,\nnepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľa za spôsobilú na to, aby len na jej\nzáklade\n\nbolo\n\nmožné\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nhodnotiť\n\nako\n\nústavne\n\nneakceptovateľné\n\na neudržateľné.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu ako dovolacieho\nsúdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nnajvyšším súdom ako dovolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "podnikateľská činnosť-podnikateľ", "právna istota-predvídateľnosť práva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poplatok-oslobodenie", "dovolanie-dovolacie konanie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "odvolanie-odvolacie konanie", "osoba-právnická"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b3d903b-65b0-409d-abf8-b98d5fdc4656", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.448.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 448/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 448/2015 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.448.2015.1"}, {"guid": "ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 575/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 575/2012 z 20. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3"}, {"guid": "ussr:72724e93-d41f-489d-8670-470cb2d2e89a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 112/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/2012 z 6. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-06", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72724e93-d41f-489d-8670-470cb2d2e89a"}, {"guid": "ussr:b9b27ad8-2eda-4051-9e83-7e085495701a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 132/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9b27ad8-2eda-4051-9e83-7e085495701a"}, {"guid": "ussr:a8c6bfa5-d8bd-4a0d-a17c-4024265f32e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 133/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 133/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8c6bfa5-d8bd-4a0d-a17c-4024265f32e7"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "402c244d-0672-48b8-9c8a-211d3f310945:ca1377b1-6ab1-4b3e-8472-5464071cedfd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1109210076.2", "spisova_znacka": "1Cob/23/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/23/2014 z 29. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-05-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1109210076.2"}, {"guid": "9dd25991-9dab-4e47-b1b6-32d22b8c2326:40f246e7-f4db-4ec8-8541-a47fe625f1aa", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7110230865.1", "spisova_znacka": "5Co/38/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/38/2012 z 22. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7110230865.1"}, {"guid": "205055db-c22b-4e46-a29b-7a8f2b1668d3:8e7f2495-3861-43cb-afd1-2c5816d7af52", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Cb/37/2009", "nazov": "Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/37/2009 z 30. 5. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/205055db-c22b-4e46-a29b-7a8f2b1668d3:8e7f2495-3861-43cb-afd1-2c5816d7af52"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:48c56b17-7971-449d-af52-9a5313fa26ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.342.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.342.2016.2"}, {"guid": "ussr:7d4b7c6e-27c4-4ae4-811c-6da8f5afd4ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.434.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 434/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 434/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.434.2016.1"}]}