{"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 357/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1/text", "citacie_n": 142, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 357/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, právne zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou\n\n,\n\n, v mene ktorej koná advokát\n\n, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom v konaní a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Sži 5/2014 z 1. apríla 2014, sp. zn. 4 Sži 3/2014 z 1. apríla 2014, sp. zn.\n4 Sži 2/2014 z 1. apríla 2014, sp. zn. 3 Sži 26/2013 z 1. apríla 2014, sp. zn. 4 Sži 4/2014\nz 1. apríla 2014, sp. zn. 2 Sži 6/2014 zo 16. apríla 2014 a sp. zn. 5 Sži 5/2014 z 26. mája\n2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2014\nelektronicky\n\nso\n\nzaručeným\n\nelektronickým\n\npodpisom\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom v konaní a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sži 5/2014 z 1. apríla 2014, sp. zn. 4 Sži 3/2014\nz 1. apríla 2014, sp. zn. 4 Sži 2/2014 z 1. apríla 2014, sp. zn. 3 Sži 26/2013 z 1. apríla 2014,\nsp. zn. 4 Sži 4/2014 z 1. apríla 2014, sp. zn. 2 Sži 6/2014 zo 16. apríla 2014 a sp. zn.\n5 Sži 5/2014 z 26. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd, rozhodujúc o odvolaniach\nsťažovateľa ako žalobcu proti prvostupňovým rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“), v častiach o trovách konania potvrdil prvostupňové rozsudky,\nktorým prvostupňový súd právo na náhradu trov konania sťažovateľovi ako úspešnému\nžalobcovi nepriznal. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutých uznesení uviedol: «Z obsahu\nsúdneho spisu vyplýva, že súd prvého stupňa detailne rozobral dôvody, ktoré ho k tomuto\nrozhodnutiu viedli.\nNapriek skutočnosti, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je právoplatný\na že žalobca vo veci samej v konaní pred súdom prvého stupňa úspech mal, zostala\nodvolaciemu súdu povinnosť posúdiť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre\nktoré žalobcovi s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal náhradu trov konania. Musel\ntak postupovať bez ohľadu na dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa rozhodol pri použití\ncitovaného zákonného ustanovenia a bez ohľadu na skutočnosť, či rozsudok súdu prvého\nstupňa vo veci samej, ktorý nadobudol v uvedenej časti právoplatnosť, považuje za vecne\nsprávny.\nPri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nemohol ponechať\nbez povšimnutia niekoľko okolností. Odvolací súd zdôrazňuje, že až v súdnom konaní\nžalobca predložil žiadosť, z ktorej sa žalovaný mohol dozvedieť, ktoré informácie od\nžalovaného požadoval a až v súdnom konaní bolo zistené, že žalobca požadoval\nsprístupnenie informácií, ktoré sú verejne prístupné na internetových stránkach príslušných\npovinných osôb (a ktoré mohli byť dôvodom pre rozhodnutie o neposkytnutí informácií\nzo strany žalovaného). Žalobca nepostupoval zvyčajným spôsobom s cieľom získať\n\n2\n\npožadované informácie, ale jeho cieľ bol zjavne šikanózny. Ani v súdnom konaní nebolo bez\npochýb preukázané reálne doručenie e-mailu so žiadosťou o informácie žalovanému.\nŠikanózne správanie žalobcu je možné badať aj z toho, že neprejavil vážny záujem\npožadované informácie získať inak od príslušných povinných osôb, medzi ktorými žalovaný\nnebol. Vyplýva to zo skutočnosti, že zhromažďovanie a evidovanie požadovaných informácií\nnepatrilo do jeho vecnej pôsobnosti. Žalobca dostatočným spôsobom ani v žalobe a ani\nv odvolaní nepreukázal, že zaslaná žiadosť o informácie aj skutočne bola na adresu\nžalovaného doručená. Súd prvého stupňa v tomto smere tiež nevykonal žiadne dokazovanie,\nktoré by potvrdilo skutočné doručenie predmetnej žiadosti na adresu žalovaného. Keďže sa\nvšak účastníci konania vo veci samej neodvolali, odvolací súd nemohol skúmať skutočné\ndoručenie predmetnej e-mailovej žiadosti o informácie žalovanému. Samotné distribuovanie\nžiadostí rovnakého textu, len na iné adresy obcí (č.l. 9 a nasl. súdneho spisu) neznamená\nposkytnutie primeranej právnej pomoci zo strany advokáta, ktorý žalobcu zastupoval.\nŽalovaný nepoznal obsah žiadosti a podľa jeho tvrdení, nebola predmetná žiadosť ani na\njednu z jeho troch e-mailových adries doručená. Žalovaný uviedol, že ak by mu bola takáto\nžiadosť doručená, bol by na ňu reagoval. Všetky tieto skutočnosti vzbudzujú pochybnosti, či\nkonanie o poskytnutie informácií bolo vôbec začaté (pozri uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Sži/7/2013 zo dňa 27.11.2013), a teda či žalobca dostal\nv skutočnosti kvalitnú právnu pomoc, ak jeho právny zástupca nevykonal potrebné úkony na\nzískanie informácií. Možno dokonca poukázať aj na skutočnosť, že aj po zrušení fiktívnych\nrozhodnutí žalovaného bude jeho úlohou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. skúmať, či\nk začatiu konania naozaj došlo a skúmať dôvod na prípadné zastavenie konania. Zákon\nč. 211/2000 Z. z. je založený na jednoduchosti a sleduje, aby sa naplnil jeho zmysel a účel,\nktorým je poskytovanie informácií a nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí, ktoré dosahoval\nžalobca svojím zvoleným postupom.\nNajvyšší súd musel pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať\npri dôvodnosti odvolania žalobcu v časti rozsudku, týkajúceho sa náhrady trov konania na\nvšetky okolnosti konania a musel skúmať skutočný prejav vôle žalobcu, smerujúci\nk sprístupneniu informácií, aj s prihliadnutím na obsah jeho odvolania, v ktorom žalobca\n\n3\n\npoukazuje na imperatív, ktorý vylučuje možnosť skúmať právny alebo iný dôvod, či záujem,\npre ktorý sa informácia podľa zákona č. 211/2000 Z. z. požaduje.\nOdvolací súd z hľadiska tejto námietky žalobcu pripomína, že žalovaný a ani súd\nprvého stupňa neskúmali dôvod, pre ktorý sa informácia požaduje, lebo žalovaný nepoznal\na ani poznať nemohol, že žalobca skutočne žiada o poskytnutie informácií a nepoznal a ani\npoznať nemohol samotný obsah jeho žiadosti. Táto skutočnosť už samotná postačuje ako\ndôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. žalobcovi\nnáhradu trov konania nemusel priznať.\nOdvolací súd nehodnotí postup žalobcu, ktorý aj na podanie jednoduchej žiadosti\no sprístupnenie informácií splnomocnil advokáta, ani mu nebráni, aby ho v konaní pred\nžalovaným zastupoval advokát, ale vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania, možno\njeho krok hodnotiť ako neefektívny a trovy konania, ktoré mu vznikli, ako vynaložené\nneúčelne, lebo žiadosť o poskytnutie informácií nevyžaduje osobitnú právnu formu (aj keď\nmusí byť zaslaná na správnu adresu).\nMožno pripomenúť, že žalobca vznikol registráciou na Ministerstve vnútra\nSlovenskej republiky 8. februára 2013 a už 22. marca 2013 (podľa tvrdenia žalobcu,\nnakoľko žalovaný tvrdí, že mu e-mail zaslaný nebol) bola doručená e-mailom žalovanému\nžiadosť o sprístupnenie informácii, ktorá bola podpísaná zaručeným elektronickým\npodpisom právneho zástupcu žalobcu. Už samotný fakt, že žalobca v tak krátkom časovom\nodstupe po svojom vzniku bez využitia svojho petičného práva zvolil na účely podania\nžiadosti o sprístupnenie informácií advokáta, vyvoláva pochybnosti o skutočnej vôli žalobcu\nzískať informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a vyvoláva oprávnené presvedčenie, že\nžalobca mal pri vynaložení minimálneho úsilia prioritne záujem na náhrade trov konania,\nktorých čiastka nie je zanedbateľná, a nie skutočný záujem na sprístupnení informácií,\nverejne dostupných na oficiálnych webových stránkach príslušných orgánov verejnej\nsprávy. Námietka žalobcu, že ho nemožno nútiť, aby informácie získaval pokútne\nna internetových stránkach sa preto prieči nielen obsahu vykonaného dokazovania, ale je\nv rozpore s jeho vlastnou filozofiou, v rámci ktorej presadzuje elektronickú komunikáciu\ns orgánmi verejnej správy nad rámec ich zákonných povinností, ale aj mimo ich\ntechnického vybavenia.\n\n4\n\nPokiaľ žalobca vo svojom odvolaní argumentuje nálezom Ústavného súdu Českej\nrepubliky zo 14. septembra 2011 sp. zn. I. ÚS 3698/10, (ktorým ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovel a neodmietol ju), treba uviesť, že odkaz na rozhodnutie orgánu súdnej\nochrany ústavnosti Českej republiky, ktoré nijako súdy Slovenskej republiky nezaväzuje\n(§ 135 ods. 1 O.s.p.), a teda nemôže byť dôvodom vedúcim k zmene napadnutého rozsudku.\nZodpovedá skutočnosti, že slovenský právny systém a český právny systém sú navzájom\nveľmi blízke, nie sú však totožné, a preto bez ďalšieho podrobného poznania právneho\nsystému iného štátu rozhodnutie súdov Českej republiky nemožno v praxi súdov Slovenskej\nrepubliky automaticky aplikovať ako prameň nášho práva.\nPokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu\nz 9. novembra 2010, sp. zn. 3Sžf/12/2010, v zmysle ktorého „za dôvod hodný osobitného\nzreteľa v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. nemožno považovať takú skutočnosť, ktorá\nvo svojej podstate znamená porušenie zákona...“, treba pripomenúť skutočnosť, že ani\nprávoplatný rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým boli zrušené fiktívne rozhodnutia\nžalovaného nezakladá prekážku, ktorá by odvolaciemu súdu bránila v tejto veci z hľadiska\nexistencie dôvodu hodného osobitného zreteľa skúmať, či došlo k začatiu konania\no poskytnutie informácií v danej veci a či následne postup žalovaného znamenal porušenie\nzákona. Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že aj po zrušení fiktívnych rozhodnutí\nkonanie o poskytnutie informácií nebolo skončené a žalovaný vo veci musí konať spôsobom,\nktorý zodpovedá zákonu č. 211/2000 Z.z. Pri takomto postupe mu nemožno dopredu\nzabrániť, aby v prípade, ak zistí, že konanie riadne začaté nebolo, konanie prípadne aj\nzastavil. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu ďalej vyplýva, že najvyšší\nsúd citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ústavný súd) sp. zn.\nII. ÚS 351/09 z 15. decembra 2009, v odôvodnení ktorého ústavný súd okrem iného uvádza\naj nasledovné:\n„Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nnepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). V čl. 46\nods. 1 ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná\núprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku\nurčuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1\n\n5\n\nv spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov\nkonania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva\nna súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje\nzákladné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia\ntrov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho\npostavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, U. ÚS 82/09). Z doterajšej\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že uvedené právne východiská sa vzťahujú na obe\noznačené práva (IV. ÚS 147/08). Pri rozhodovaní všeobecných súdov o tom, či sú splnené\npodmienky ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku pre výnimočné nepriznanie\n(úplné či čiastočné) náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, je potrebné, aby\nskutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre\nnepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú\npodľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže dôjsť pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nprvej vety dohovoru (II. ÚS 122/09)“\nVychádzajúc z citovaného nálezu ústavného súdu, z ktorého vyplýva možnosť súdov\naplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. resp. § 250k ods. 1 tretia veta O.s.p. považoval najvyšší\nsúd za preukázané, že súd prvého stupňa nepochybil, keď zhodnotil skutkové okolnosti\nv ktorých zistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania\núspešnému žalobcovi, aj keď tieto dôvody odvolací súd zistil aj v ďalších skutkových\na právnych okolnostiach, a to napriek skutočnosti, že došlo k zrušeniu fiktívnych rozhodnutí\nžalovaného.\nV dôsledku vyššie uvedených právnych skutočností, by podľa názoru najvyššieho\nsúdu na rozhodnutí súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania nič\nnezmenila ani skutočnosť, že by krajský súd vopred oboznámil žalobcu o jeho zámere\nnepriznať mu pre prípad úspechu v konaní náhradu trov konania, lebo takýmto spôsobom\nby dopredu prejudikoval svoje rozhodnutie a spochybnil by tým svoju nezaujatosť v konaní.\n\n6\n\nNámietku, ktorou žalobca poukazoval na túto vadu konania preto označil najvyšší súd za\nnedôvodnú.\nVo vzťahu k namietanému rozporu s právom Európskej únie a nepriznania\nnepriameho účinku najvyšší súd uvádza, že v prípade žalobcu nemožno v žiadnom prípade\nhovoriť o „vytváraní bariér v prístupe k spravodlivosti, ktoré v konečnom dôsledku\nznemožňujú reálny a efektívny prístup k spravodlivosti, t.j. k súdnemu prieskumu\nnezákonných rozhodnutí na úseku práva na prístup k informáciám“, keď sám žalobca\nspôsobom, ktorý sa javí ako účelový, v skutočnosti sám zabránil prístupu k žiadaným\ninformáciám.\nPri rozhodovaní o náhrade nákladov konania musí pritom súd zohľadňovať samotný\núčel procesu v správnom súdnictve, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo\nohrozeným skutočným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom.\nSúdne konanie nemôže popierať svoje skutočné spoločenské poslanie a nemôže sa stať len\nnástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany,\nspočívajúceho v zaplatení nákladov za zastúpenie advokátom. Porušením práva\nna spravodlivý proces podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na právnu\npomoc v konaní pred súdmi podľa jej článku 47, preto nie je také rozhodnutie súdu, ktorým\nsúd neprizná účastníkovi náhradu nákladov na zastupovanie advokátom, lebo ich\nnevyhodnotí ako účelne vynaložené.\nPritom pravidlo, podľa ktorého možno úspešnému účastníkovi priznať len náhradu\núčelne vynaložených nákladov, sa vzťahuje na akékoľvek náklady konania, teda aj na\nnáklady spojené so zastupovaním advokátom (na odmenu za zastupovanie, paušálnu\nnáhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej hodnoty).\nNajvyšší súd navyše pri skúmaní vyváženosti záujmu žalobcu o verejne prístupné\ninformácie v porovnaní s jeho záujmom na náhrade trov konania zisťoval výšku náhrady\ntrov konania za predpokladu úspechu žalobcu, ktorá iba pri 50 žalobách predstavuje\n24.340 €, pričom podľa vyjadrenia krajského súdu, žalobca podal len v košickom kraji\npribližne 81 žiadostí o sprístupnenie informácii. Námaha, ktorú musel žalobca na vyvolanie\nuvedených konaní vynaložiť je pritom v zjavnom nepomere s odmenou, ktorú za\nuskutočnené advokátske služby požaduje.\n\n7\n\nZa účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pritom možno považovať len\ntaké náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje\nporušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením\nadvokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto pravidlu však nemožno\nprisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i situácie, za ktorých\nnáklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne\nuplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia\npráva na zastúpenie advokátom. (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. júla\n2012 sp.zn. I. ÚS 988/12).\nV tejto súvislosti najvyšší súd považuje za dôvodné poznamenať, že zákon\nč. 211/2000 Z.z. má slúžiť predovšetkým ako nástroj spoločenskej kontroly. Najvyšší súd\nv žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto\nprávo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to nielen vo vzťahu k povinným\nosobám, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade ide zo strany žiadateľov skôr\no zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k rovnakému právnemu\nnázoru ako súd prvého stupňa a zistil, že v danom prípade existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa, pre ktoré nie je spravodlivé priznať žalobcovi náhradu trov\nprvostupňového konania, hoci bol v konaní pred súdom prvého stupňa úspešný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.\na § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu v časti výroku o náhrade trov\nkonania ako vecne správny potvrdil a jeho dôvody považoval za vecne správne.»\n3. Sťažovateľ vzniesol vo svojej sťažnosti proti napadnutým uzneseniam najvyššieho\nsúdu 8 námietok.\n3.1 Po prvé, odôvodnenia napadnutých uznesení sú podľa sťažovateľa nelogické a sú\nv rozpore s obsahom všetkých siedmich súdnych spisov. Sťažovateľ uvádza, že nemôže byť\nna ťarchu sťažovateľa, že sú to práve dotknuté obce, ktoré si od 1. mája 2002 až do podania\nžiadosti sťažovateľa ako správne orgány nevytvorili vôbec žiadne podmienky na prijímanie\npodaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom (ďalej len „ZEP“). Na túto\n8\n\nskutočnosť podľa sťažovateľa najvyšší súd pri formulácii svojich záverov svojvoľne\nneprihliadol. Je teda možné, že sa obce so žiadosťou sťažovateľa oboznámili až v súdnom\nkonaní, no stalo sa tak podľa názoru sťažovateľa výlučne z dôvodu vlastnej pasivity. Podľa\nhodnotenia sťažovateľa ide teda per analogiam o obdobný argument, akoby správny orgán\ntvrdil, že sa neoboznámil s podaním z dôvodu, že nemá podateľňu alebo poštovú schránku.\nTiež nie je podľa presvedčenia sťažovateľa pravda, že by všetky požadované informácie\nboli v čase podania predmetnej žiadosti prístupné na voľne dostupných internetových\nstránkach alebo, ako tvrdí najvyšší súd, na „verejne dostupných oficiálnych webových\nstránkach príslušných orgánov verejnej správy“. Najvyšší súd podľa mienky sťažovateľa\nvychádzal z tejto tézy bez toho, aby mala akúkoľvek oporu v súdnom alebo\nadministratívnom spise, pričom takýto postup neumožňuje ani § 122 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“). Inak povedané, skutočnosť, že je určitá informácia na internete\nku dňu rozhodovania krajského súdu, resp. najvyššieho súdu, neznamená, že tam bola vždy,\nnajmä keď skutočnosť, že predmetný údaj bol na internete ku dňu podania žiadosti, nebol\nv konaní nijako preukázaný, pričom konajúce súdy vychádzali len z nepodložených tvrdení\ndotknutých obcí. Taktiež nie je podľa názoru sťažovateľa pravdivá skutočnosť, že uvedená\nokolnosť by vlastne viedla k rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, pretože podľa zákona\nje povinná osoba povinná sprístupniť požadované informácie aj v prípade, že sú verejne\nprístupné, ak na tom žiadateľ trvá.\n3.2 Po druhé, podľa sťažovateľa si najvyšší súd z hľadiska logickosti svojho\nodôvodnenia odporuje na viacerých miestach. Napríklad, najvyšší súd zdôrazňuje, že zákon\nč. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov „je založený na\njednoduchosti a sleduje, aby sa naplnil jeho zmysel a účel, ktorým je poskytovanie\ninformácií a nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí, ktoré dosahoval žalobca svojím zvoleným\npostupom“. Tento výklad podľa názoru sťažovateľa úplne odporuje záveru, ktorý urobil\nv tom istom odseku, pretože odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sži 7/2013\nz 27. novembra 2013, v ktorom sa najvyšší súd podľa hodnotenia sťažovateľa obdobnou\nvecou zaoberal aj z meritórneho hľadiska. Uvedeným odkazom na iné svoje rozhodnutie\n\n9\n\nchcel podľa mienky sťažovateľa najvyšší súd poukázať na to, že prvostupňový súd rozhodol\nvec z meritórneho hľadiska nesprávne, pretože mal konanie zastaviť (v danom prípade tak\nnemohol urobiť, pretože výrok o zrušení odvolacieho fiktívneho rozhodnutia nebol\nodvolaniami napadnutý – dopĺňa sťažovateľ). To však podľa sťažovateľa znamená, že\nnajvyšší súd preferuje striktný výklad uplatňovania foriem žiadosti, ktorými sa žiadatelia\nmôžu obrátiť na povinné osoby, pretože z týchto foriem vylučuje podania podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom. To je však podľa sťažovateľa v úplnom protiklade\ns tým, že na tej istej strane, ako bolo citované, paradoxne odkazuje najvyšší súd na „zmysel\na účel“ zákona o slobode informácií. Najvyšší súd si tak podľa presvedčenia sťažovateľa\nv odôvodneniach napadnutých uznesení svojvoľne protirečí. Ten rozpor je podľa\nsťažovateľa o to citeľnejší, že elektronický podpis je upravený zákonom od roku 2002,\na v danom prípade išlo o žiadosť podpísanú týmto podpisom, t. j. nešlo o žiaden technicky\nnevykonateľný spôsob, ale len takú formu podania, na čítanie ktorej si dotknuté obce\nnapriek 11 rokom účinnosti zákona z roku 2002 nezabezpečili žiaden, ani len na internete\nbezplatne dostupný softvér.\n3.3 Po tretie, sťažovateľ poukázal na záver najvyššieho súdu, že „žalovaný nepoznal\nani poznať nemohol..., že žalobca skutočne žiada o poskytnutie informácii a nepoznal ani\npoznať nemohol samotný obsah jeho žiadosti. Táto skutočnosť už samotná postačuje ako\ndôvod hodný osobitného zreteľa“. Tento záver je podľa úvahy sťažovateľa značne\nnelogický, pričom svoje úvahy zhrnul takto: „... podľa najvyššieho súdu teda stačí, ak si\nsprávny orgán nevytvorí podmienky pre prijímanie zákonom ustanovenej a rovnocennej\nformy podaní, čo založí úspech takto nečinnej povinnej osoby v súdnom konaní vo vzťahu\nk trovám konania. Alebo inak, podľa najvyššieho súdu okolnosť, že si dotknuté obce ako\npovinné osoby nezabezpečili za 11 rokov od účinnosti zákona č. 215/2002 Z. z. vôbec žiadne\npodmienky na čítanie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom (pritom im\npostačoval bezplatný softvér dostupný na internete – t. j. na tom istom internete, na ktorom\nmal podľa najvyššieho súdu sťažovateľ nájsť ním požadované informácie voľne dostupné) je\nsama osebe takou závažnou a mimoriadnou okolnosťou, že odôvodňuje nepriznanie\n\n10\n\nnáhrady trov konania sťažovateľovi úspešnému v súdnom konaní. Takýto záver je nelogický\na značne svojvoľný a ústavne neudržateľný.“\n3.4 Po štvrté, najvyšší súd dospel podľa sťažovateľa k záveru, že „odvolací súd\nnehodnotí postup žalobcu, ktorý aj na podanie jednoduchej žiadosti... splnomocnil\nadvokáta,... ale vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania, možno jeho krok hodnotiť ako\nneefektívny a trovy konania, ktoré mu vznikli, ako vynaložené neúčelne, lebo žiadosť\no poskytnutie informácií nevyžaduje osobitnú právnu formu“. Sťažovateľ dôvodí, že\nodhliadnuc od toho, že najvyšší súd v skutočnosti tento postup sťažovateľa ďalej\nv odôvodnení hodnotí, je tento záver navyše úplne nelogický. Sťažovateľ si totiž\nneuplatňoval v súdnom konaní náhradu trov konania za úkony vykonané v správnom konaní\npred dotknutými obcami, ale za úkony vykonané v súdnom konaní. Úplne nepochopiteľne\nvšak podľa sťažovateľa najvyšší súd dospel k záverom, že tieto úkony sú neúčelné, hoci\nsťažovateľ musí byť podľa právnej úpravy zastúpený advokátom pri podaní žaloby podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom žiaden z členov\nsťažovateľa nemá právnické vzdelanie. Závery najvyššieho súdu sú teda podľa sťažovateľa\nokrem arbitrárnosti aj úplne nelogické.\n3.5 Po piate, sťažovateľ uvádza, že najvyšší súd sa nedostatočne vysporiadal aj\ns odkazom na českú rozhodovaciu činnosť (Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nI ÚS 3698/10). Podľa jeho názoru totiž nemôže bez náležitého zdôvodnenia postupovať\nkrajský súd (a ani najvyšší súd aprobujúci tento postup krajského súdu) tak, že\nz rozhodnutia, na ktoré odkazuje, takpovediac „použije“ to, čo je na prospech dotknutým\nobciam, a to, čo je na prospech sťažovateľa ako žalobcu, zavrhne so záverom, že to\n„nemožno v praxi súdov Slovenskej republiky automaticky aplikovať“. To platí podľa\nsťažovateľa o to viac, keď argumentácia z tohto českého rozhodnutia bola na prospech\nsťažovateľa, pretože na rozdiel od danej veci český prípad riešil neúčelné zastupovanie\nv drobných sporoch, kým v danej veci sa nedá predmet konania vyčísliť, a navyše\nsťažovateľ musel byť právne zastúpený, keďže žiaden jeho člen nemá právnické vzdelanie.\nTakýto postup najvyššieho súdu je teda podľa mienky sťažovateľa jednostranný a svojvoľný\n\n11\n\na bez riadneho zdôvodnenia tohto postupu ho nemožno považovať za spravodlivý a ústavne\nudržateľný.\n3.6 Po šieste, za úplne nedostatočné považuje sťažovateľ to, že s jeho argumentáciou\nuvedenou v odvolaní o povinnosti krajského súdu vykladať § 250k ods. 1 OSP\neurokonformne sa najvyšší súd nijako riadne nevysporiadal a na miesto toho jediným\nodsekom v napadnutých uzneseniach skonštatoval, že nemožno v žiadnom prípade hovoriť\no vytváraní bariér v prístupe k spravodlivosti. Podľa sťažovateľa teda paradoxne tomu, čo\npredstavovalo ťažisko odvolaní sťažovateľa proti rozsudkom krajského súdu, sa najvyšší\nsúd svojvoľne vyhol. Tieto námietky týkajúce sa povinnosti vysporiadať sa s úniovým\nrozmerom výkladu § 250k ods. 1 OSP podľa sťažovateľa najvyšší súd svojvoľne prehliadol,\nhoci jeho rozhodnutím môže dôjsť k značnému sťažovaniu prístupu sťažovateľa k súdu,\nk zásadnému odradzovaniu od možnosti využiť súdnu ochranu a tým jednoznačne k vzniku\nistej formy penalizácie sťažovateľa, hoci ten sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania\na vo veci samej bol úspešný. Sťažovateľ na tomto mieste cituje judikatúru Súdneho dvora\nEurópskej únie, podľa ktorej „je úlohou vnútroštátneho súdu, aby legislatívu prijatú za\núčelom vykonania smernice vykladal a aplikoval v súlade s požiadavkami komunitárneho\npráva, v rozsahu, v akom touto možnosťou disponuje podľa vnútroštátneho práva“\n(rozsudok z 10. 4. 1984, 14/83, von Colson, Zb. 1984, s 01891). Na túto eurokonformnú\npovinnosť pri svojom výklade ustanovenia § 250k ods. 1 OSP najvyšší súd podľa záverov\nsťažovateľa v napadnutých uzneseniach úplne rezignoval.\n3.7 Po siedme, sťažovateľ upriamil pozornosť na skutočnosť, že najvyšší súd\nuzatvára svoje závery poukazom na to, že pri priznaní úspechu sťažovateľa v konaní by mu\nv prípade úspechu v konaní o 50 žalobách patrila náhrada trov konania v sume 24 340 eur,\nna základe čoho najvyšší súd dôvodí svoj záver o nepriznaní náhrady trov konania\nsťažovateľovi. Podľa sťažovateľa zo skutočnosti, že žalobcovi by v prípade priznania\nnáhrady trov konania v 50 konaniach patrila náhrada trov v uvedenej výške, nijako logicky\nnevyplýva, že mu v danom prípade patrí náhrada trov konania v sume 0 eur. Odhliadnuc od\ntoho, že nie je zrejmé, ako najvyšší súd dospel touto úvahou práve k potrebe vypočítať tieto\nnáhrady pre 50 žalôb (rovnako ich podľa sťažovateľa mohol vypočítať pre 100, 1000, či\n12\n\ntisíce žalôb), nie je podľa presvedčenia sťažovateľa zrejmý z napadnutých uznesení žiaden\nvýznam uvedeného výpočtu náhrady trov konania pre danú vec. Podľa sťažovateľa ak tým\nkrajský súd chcel povedať, že náhrada trov konania musí zodpovedať takpovediac\n„vynaloženej“ námahe advokáta pri poskytovaní právnych služieb, potom záver najvyššieho\nsúdu o námahe vynaloženej pri podaní danej žaloby je úplne svojvoľný. Je svojvoľný podľa\nsťažovateľa práve preto, že najvyšší súd a ani krajský súd nemá zo súdneho spisu žiadnu\npredstavu o množstve námahy, ktorú sťažovateľ vynaložil, ani o nákladoch na softvérové\nriešenie v súvislosti s dodávaním žalôb, resp. iných žalôb, nákladoch na mzdové náklady\nzamestnancov právneho zástupcu sťažovateľa pri vybavovaní danej veci, a napokon ani to\nneskúmal, keďže najvyšší súd v napadnutých rozhodnutiach dôvodí, že žalobcovi ani\nnemohol dať priestor na vyjadrenie vopred, pretože by tým vec prejudikoval, resp. bol by\nzaujatý.\n3.8 Po ôsme, sťažovateľ považuje celé odôvodnenia napadnutých uznesení za značne\narbitrárne a svojvoľne vychýlené v prospech dotknutých obcí, ktoré boli jedným\nz účastníkom daného súdneho konania. Prejavilo sa to napríklad tým, že hoci dotknutým\nobciam žiadosti o sprístupnenie informácií boli doručené, tieto sa s nimi pre vlastnú\nnečinnosť alebo iné dôvody nevedeli oboznámiť, tak krajský súd, ako aj najvyšší súd to\nz hľadiska náhrady trov konania pričítali na ťarchu sťažovateľovi. Hoci mali podľa názoru\nsťažovateľa oba konajúce súdy v danom prípade uplatniť eurokonformný výklad, napriek\nzáväzkom vyplývajúcim z členstva v Európskej únii na túto svoju povinnosť podľa\nsťažovateľa úplne rezignovali. Sťažovateľ uvádza, že hoci ním požadované informácie\nneboli všetky na internete prístupné v čase ich požiadania (boli zverejnené až podstatne\nneskôr, poznamenáva sťažovateľ), najvyšší súd vo všetkých siedmich prípadoch\nnepochopiteľne dospel k úplne opačnému záveru, pričom sa spoľahol na tvrdenia jedného\nz účastníkov súdneho konania (dotknutých obcí) bez náležitého zdôvodnenia, prečo\nvychádzal (podľa sťažovateľa v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania) tak\nkrajský súd, ako aj najvyšší súd len z tvrdení jedného z účastníkov konania.\n4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým ústavný súd konštatuje, že označené práva\nsťažovateľa boli postupom a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu porušené, ktorým\n\n13\n\nďalej zruší napadnuté uznesenia najvyššieho súdu a veci mu vráti na ďalšie konanie a uloží\nnajvyššiemu súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\n\n14\n\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n7.1 Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n7.2 Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať\na rozhodnúť (porov. I. ÚS 290/08, II. ÚS 88/01, II. ÚS 145/08, III. ÚS 259/2010,\nIV. ÚS 159/07). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony\núčastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,\nIV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP,\nv ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.\n\n15\n\n7.3 Povinnosť súdu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi\nrozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia, čoho\nsa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\n(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré\nskutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia rozhodnutia môže byť\nv špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad vzhľadom na vyhovenie\nvšetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného prostriedku všetkými účastníkmi\nkonania a pod. (porov. § 157 ods. 3 a 4 OSP)] sú jedny zo základných znakov ústavne\naprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\n7.4 Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za\nintegrálnu súčasť občianskeho súdneho procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu.\nV rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže\nústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne,\na to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie\nz princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do\npráv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika\nnáhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho\nvybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe\ntakej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09,\nIII. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08).\n8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových\na právnych záveroch napadnutých uznesení najvyššieho súdu nič ústavne nekonformné, čo\nby nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\n\n16\n\n8.1 V rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania najvyšší súd\nuplatnil zákonom poskytovaný priestor na uváženie, čo sa týka aplikácie § 250k ods. 1 OSP,\npodľa ktorého aj v prípade úspechu žalobcu môže súd rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom\nalebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\n8.2 Pokiaľ krajský súd i najvyšší súd považovali za dôvod hodný osobitného zreteľa\nskutočnosti, (i) že sťažovateľ sa nechal zastúpiť advokátom aj pri jednoduchom úkone\npodania žiadosti o informáciu podľa zákona o slobode informácií, (ii) že sťažovateľ\npožadoval sprístupnenie informácií, ktoré sú verejne prístupné na internetových stránkach\npríslušných povinných osôb, (iii) že podal len v košickom kraji približne 81 žiadostí\no sprístupnenie informácii mesiac po jeho zaregistrovaní na príslušnom ministerstve, (iv) že\nžalovaný nepoznal a ani poznať nemohol, že sťažovateľ žiada o poskytnutie informácií,\na nepoznal a ani poznať nemohol samotný obsah jeho žiadosti, a pre tieto závery mali súdy\ndostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní, potom takýto právny názor nemožno hodnotiť\nza arbitrárny, ale „len“ ako prísny a jeden z možných výkladov vzhľadom na dokázaný\nskutkový stav.\n8.3 Ústavný súd tak nie je v tejto veci oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté\nprávne závery najvyššieho súdu, čo sa týka výkladu a aplikácie jednoduchého\n(podústavného, einfaches Recht) práva. Najvyšší súd riadne odôvodnil svoje závery\nk aplikovateľnosti § 250k ods. 1 OSP s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa\n(pozri predchádzajúci bod), vysporiadanie sa s ktorými je v odôvodnení napadnutých\nuznesení obšírne, vyčerpávajúco a riadne uvedené, je presvedčivé, jasné a netrpí absenciou\nlogiky.\n8.4 Ústavný súd sa však musí pristaviť pri námietke sťažovateľa, že najvyšší súd\núplne nepochopiteľne dospel k záverom, že úkony právneho zastúpenia sú neúčelné, hoci\nsťažovateľ musel byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom pri podaní\nžaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom žiaden\nz členov sťažovateľa nemá právnické vzdelanie.\n\n17\n\n8.5 Je potrebné dať sťažovateľovi za pravdu, že žalobca v konaní o žalobe proti\nrozhodnutiu a postupu správneho orgánu musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá\nprávnické vzdelanie sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná (§ 250a\nOSP). Faktom taktiež je, že sťažovateľ ako žalobca bol so svojou žalobou úspešný.\n8.6 Avšak aj v tomto ohľade najvyšší súd uviedol podľa ústavného súdu udržateľný\na ústavne akceptovateľný právny názor, podľa ktorého (i) veľký počet naraz podaných\nžiadostí o informáciu, (ii) spôsob ich podania a (ne)doručenia žalovanému (obci), (iii)\nnevedomosť žalovaného (resp. žalovaných obcí) o podaní žiadostí a (iv) celková suma trov,\nktorá je v hre pri podaní takého množstva žiadostí, dáva aj vzhľadom na postavenie a postoj\nžalovaného v konaniach pred súdom (vyjadrenie vôle sprístupniť informácie, ak by\no žiadostiach podaných elektronicky žalovaný vedel, a nepodanie odvolania proti\nrozsudkom krajského súdu v jeho neprospech) podozrenie, že sťažovateľovi nešlo len\no realizovanie kontroly verejnej moci prostredníctvom žiadosti o informácie, ale je možné\nv jeho snahe badať aj materiálnu (finančnú) motiváciu v podobe priznania vysokých náhrad\ntrov konania, možnosť podradiť túto situáciu aj v prípade úspechu žalobcu pod dôvody\nhodné osobitného zreteľa podľa § 250k ods. 1 OSP a nepriznať úspešnému žalobcovi\nnáhradu trov konania.\n9. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:5c95406e-26dc-4518-a90e-3d4632da9d25", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c95406e-26dc-4518-a90e-3d4632da9d25"}, {"guid": "ussr:d5dcc656-d2e2-464d-b9e4-5c0e8648a428", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 351/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 351/09 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d5dcc656-d2e2-464d-b9e4-5c0e8648a428"}, {"guid": "ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:e97df843-2b34-4c81-8d0e-9555d3315d98", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/08 z 27. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-27", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e97df843-2b34-4c81-8d0e-9555d3315d98"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 145/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 145/08 z 24. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-24", "citacie_n": 2140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354"}, {"guid": "ussr:e258135d-b85c-4f03-bfe7-7e476faa49c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e258135d-b85c-4f03-bfe7-7e476faa49c8"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8c9b39b7-ccc1-47c6-b150-7124e17cc9d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.274.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 274/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 274/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.274.2026.2"}, {"guid": "ussr:8419de47-8763-4759-9255-6ba366086432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.49.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.49.2026.2"}, {"guid": "ussr:8dd414ad-f239-4344-8265-642436ad6cd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.112.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 112/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.112.2026.1"}, {"guid": "ussr:74611b01-2093-4294-bd1b-11a7ff0e30ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.702.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 702/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 702/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.702.2025.1"}, {"guid": "ussr:2655fda8-104c-4992-a2dc-659c0c2c5900", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.297.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 297/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 297/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.297.2025.1"}, {"guid": "ussr:cbb099fa-a2dd-44a9-879f-2ecca1cea31b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.83.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 83/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.83.2025.1"}, {"guid": "ussr:49f312eb-8a57-4d05-affc-dd1a174c4748", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.619.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 619/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 619/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.619.2024.1"}, {"guid": "ussr:4f620b85-530d-4ddd-b93f-fda61f13b16f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.557.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 557/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 557/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.557.2024.1"}, {"guid": "ussr:e2f1423b-2415-422f-83c1-d503370f7c34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.550.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 550/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 550/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.550.2024.1"}, {"guid": "ussr:3338a297-c030-4a4e-9235-ab5b356d4a43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.210.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 210/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.210.2024.2"}, {"guid": "ussr:8eeed9a9-01b9-4f6a-beb2-50bea8f9bb96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.164.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 164/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 164/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.164.2024.2"}, {"guid": "ussr:43087912-9ba1-4df0-b297-2e68c2faeec7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.165.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.165.2024.1"}, {"guid": "ussr:711951a8-4bc1-4a8f-838e-264471f06dbc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.150.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 150/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/2024 z 19. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.150.2024.1"}, {"guid": "ussr:e05b5a61-bfda-4f28-b98b-2e1ddfbed59d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.659.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 659/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 659/2023 z 8. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.659.2023.2"}, {"guid": "ussr:461bd49e-e43e-40f1-b45b-6d8d88e67822", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.679.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 679/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 679/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.679.2023.1"}, {"guid": "ussr:013fe895-4495-4f0f-a669-207045ef5854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.548.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 548/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 548/2023 z 28. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.548.2023.1"}, {"guid": "ussr:6ceb02e6-ee48-4f0b-bef7-a26422aaede3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.527.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 527/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 527/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.527.2023.1"}, {"guid": "ussr:000ac027-1d31-48f4-b0a2-67a073440f82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.608.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 608/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 608/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.608.2023.1"}, {"guid": "ussr:15f4c2c3-64b7-4213-8726-205f6c375d6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.474.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 474/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 474/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.474.2023.1"}, {"guid": "ussr:000a6266-aff8-4ee9-ab1e-8ad83f762f4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.256.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 256/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.256.2023.2"}, {"guid": "ussr:4a405860-85d7-467b-81c1-5da0ee524921", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.511.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 511/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 511/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.511.2023.1"}, {"guid": "ussr:33a76fb6-9c3d-4dc3-b3a6-8b6c9398ff2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.414.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.414.2023.1"}, {"guid": "ussr:8123c305-c86b-4424-998c-9bf8c8d0c52a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.207.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 207/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.207.2023.2"}, {"guid": "ussr:df0bdc4d-0543-4c8b-ba1c-bc67b5f2efbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.388.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 388/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 388/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.388.2023.1"}, {"guid": "ussr:1e6af965-89e1-4ef1-ba12-5d14d9694335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.344.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.344.2023.1"}, {"guid": "ussr:e4aea20d-80f3-4382-a715-b57fb5c4f33e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.344.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 344/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 344/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.344.2023.1"}, {"guid": "ussr:4d10f7f4-ccb9-4740-90b8-bf2b2610c705", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.347.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 347/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.347.2023.1"}, {"guid": "ussr:96c12d9d-7248-45cc-b6b0-bde5f65e068a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.315.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.315.2023.1"}, {"guid": "ussr:e25b2a95-571a-4b64-80e1-66e80e34e5a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.629.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2022 z 14. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.629.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff21db21-978b-4a0d-b588-8626a408a4f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.82.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2023 z 14. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.82.2023.1"}]}