{"guid": "ussr:429a5a5d-ea2e-477f-983d-82a98160c8fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.342.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2016 z 26. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 342/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.342.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "nazov": "čl. 5 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/429a5a5d-ea2e-477f-983d-82a98160c8fc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.342.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.342.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.342.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 342/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného\nLegium, s. r. o., Bukureštská 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Adrián\nŠándorčín, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2, 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Trnave č. k. 5 Tpo 25/2015-61 z 29. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra\n2015 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 5 Tpo 25/2015-61 z 29. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného\nzboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite ČVS: PPZ-42/BOK-CA-2012 z 15. marca\n2012 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,\nods. 4 písm. a) a ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon účinného do 31. decembra\n2005 (ďalej aj „starý Trestný zákon“). Trestná vec sťažovateľa je ku dňu podania sťažnosti\nústavnému súdu vedená Prezídiom Policajného zboru pod ČVS: PPZ-803/NKA-PZ-BA2014. Na základe návrhov prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej\nlen „prokurátor generálnej prokuratúry“ a len „generálna prokuratúra“) bol na sťažovateľa\nsudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) postupne\nvydaný príkaz na zatknutie sp. zn. 0 Tp 403/2012 z 26. marca 2012, európsky zatýkací\nrozkaz sp. zn. 0 Tp 404/2012 z 26. marca 2012 (ďalej len „európsky zatýkací rozkaz“)\na medzinárodný zatýkací rozkaz sp. zn. 0 Tp 404/2013 z 27. februára 2013. Okresný súd\nrozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku. Krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 6 Tpo 47/2015 z 9. júla 2015\no zamietnutí sťažovateľom podanej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu č. k.\nTp 404/2012-361 z 3. júla 2015.\nSťažovateľ podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ponúkol písomný sľub\na jeho matka ponúkla zloženie peňažnej záruky ako náhrady za väzbu. Keďže prokurátor\ngenerálnej prokuratúry žiadosti sťažovateľa nevyhovel, postúpil ju na rozhodnutie sudcovi\npre prípravné konanie. Žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu sťažovateľ odôvodnil tým,\nže o svojom trestnom stíhaní až do jeho zadržania v\n\nnevedel. Poukázal\n\nna to, že je na Slovensku riadne zamestnaný a má tu trvalé bydlisko. Ďalej namietal\nnedostatok materiálnych podmienok väzby, pričom poukázal na v konaní neskôr vykonané\ndôkazy, ktoré na rozdiel od skôr vykonaných podľa jeho názoru neumožňujú záver\no dôvodnosti jeho obvinenia (najmä výpoveď svedka\n\n2\n\n). Sťažovateľ tiež\n\npoukázal na nesprávne vyčíslenie škody, ktorá v súvislosti so stíhanou trestnou činnosťou\nmala vzniknúť.\nSudca pre prípravné konanie okresného súdu uznesením sp. zn. 0 Tp 94/2015\nz 31. augusta 2015 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu z 31. augusta 2015“) žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a neprijal ponúknutý písomný sľub\na peňažnú záruku ako náhrady za väzbu sťažovateľa a taktiež nenahradil väzbu dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka.\nV odôvodnení uznesenia okresného súdu z 31. augusta 2015 sa uvádza:\n„Obvinený uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žiadosti o prepustenie z väzby.\n14. 7. 2015 bol vypočutý ako obvinený v\n\n, pričom stále neporozumel podstate\n\nobvinenia a svojej spoluúčasti na tejto trestnej činnosti. Na to mu vyšetrovateľka umožnila\nnahliadnuť do spisu, po nahliadnutí ho opätovne vypočula 11. 8. 2015. Je zrejmé, že tento\ntrestný čin, ako i predošlé trestné činy sú vykonštruované proti jeho osobe zo strany\na\n\n. Rešpektuje obvinenie orgánov činných v trestnom konaní,\n\nale cíti sa byť nevinný. Je ochotný a chce spolupracovať s políciou. Uznáva, že je jeho\nvinou, že po svojom návrate na Slovensko 17. 3. 2015 mohol dôslednejšie preveriť, či nie je\nproti nemu vedené trestné stíhanie, resp. v akom štádiu sa nachádza. Keby sa chcel vyhýbať\nalebo skrývať, tak sa na území SR od 1. 4. 2015 nezamestná. Je nelogické, prečo to\nprokuratúra považuje za účelové.\n... Od vyššie uvedeného rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby uplynula doba\n59 dní, počas ktorej nedošlo k žiadnej zmene v dôkaznej situácii, ktorá by odôvodňovala\nv otázke dôvodnosti podozrenia zo spáchania stíhanej trestnej činnosti iný záver ako ten,\nktorý súd konštatoval pri vzatí obvineného do väzby. Na tomto mieste tak súd poukazuje na\nodôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 3. 7. 2015.\nPokiaľ ide o konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že obvinený ujde alebo sa\nbude skrývať, aby sa tam vyhol trestnému stíhaniu, resp. trestu, ktoré súd identifikoval a pri\nvzatí obvineného do väzby, rovnako nedošlo od ostatného rozhodnutia o väzbe k žiadnej\nzásadnej zmene. Dôvody obavy z tzv. útekového správania sa obvineného vyplývajú z jeho\nkonania v minulosti. Súd tak opakuje, že obvinený sám priznal, že v období troch rokov sa\n\n3\n\nzdržiaval na území\n\npričom počas tohto obdobia nedal nikomu zo svojich\n\nblízkych osôb vedieť, kde sa zdržuje. Obvinený priznal, že v čase, keď odchádzal\nzo Slovenskej republiky bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, pričom svoj odchod ani\nmiesto svojho pobytu mimo Slovenskej republiky žiadnemu OČTK neoznámil. Obrana\nobvineného, že zo SR odišiel preto, že bola proti nemu v médiách vedená kampaň, ako proti\nhlave podsvetia, resp. preto, že sa bál o svoj život z dôvodu, že spolupracoval s OČTK,\nktorým pomohol pri objasnení závažnej trestnej činnosti nateraz zostáva v rovine\nnepreukázaných tvrdení. Skutočnosti, ktoré tvrdí obhajoba, teda že obvinený sa v Rumunsku\nzdržiaval legálne, bol tam zamestnaný a býval tam nijako nevylučuje podozrenie, že\nobvinený sa mimo územia Slovenskej republiky zdržiaval v úmysle vyhnúť sa trestnému\nstíhaniu, resp. hroziacemu trestu. Obvinený bol v čase odchodu zo SR podľa vlastného\nvyjadrenia zamestnaný a bol ženatý, pričom jeho manželka zostala v Slovenskej republike.\nDátum odchodu zo SR ako ho uviedol obvinený nasledoval potom, ako proti nemu\nvypovedali osoby, ktoré sú s ním spoluobvinené pre trestnú činnosť, pre ktorú je stíhaný.\nTvrdenia obhajoby o tom, že obvinený je od 1. 4. 2015 zamestnaný v SR\nv spoločnosti, ktorú ako konateľ riad jeho matka, nezmenšuje obavu z útekového správania\nsa obvineného. Jeho rodinné, či iné majetkové väzby nebránili v minulosti obvinenému, aby\nna dlhší čas odišiel z územia Slovenskej republiky bez toho, aby svojim blízkym alebo\norgánom činným v trestnom konaní oznámil miesto svojho zmeneného pobytu. Je potrebné\ntiež konštatovať, že s otázkou zamestnania obvineného v Slovenskej republike bol už tunajší\nsúd konfrontovaný pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby a túto skutočnosť\nnepovažoval za tak dôležitú, aby prevážila nad skutočnosťami, pre ktoré súd konštatoval\nobavu z útekového správania sa obvineného. Vzhľadom na dĺžku trvania väzby nie je\nporušený princíp primeranosti a zdržanlivosti pri rozhodovaní o väzbe tak, ako to uvádza\nvo svojej žiadosti obvinený.\nRiadiac sa vyššie uvedenými úvahami a závermi súd rozhodol o zamietnutí žiadosti\nobvineného o prepustenie z väzby na slobodu pre jej nedôvodnosť. Vzhľadom na charakter\ntrestnej činnosti, najmä spôsob jej páchania organizovanou skupinou a predpokladané\npostavenie obvineného ako šéfa tejto organizovanej skupiny, súd nepovažoval za dostatočné\nani písomný sľub obvineného, že povedie riadny život, ani ponúknutie peňažnej záruky\n\n4\n\nzo strany matky obvineného. Oba tieto inštitúty dostatočne neeliminujú obavu zo správania\nsa obvineného, pre ktorú bol vzatý do väzby.\n... Vychádzajúc z uvedených právnych záverov (obsiahnutých i v náleze Ústavného\nsúdu SR zo dňa 5. 6. 2013 sp. zn. II. ÚS 67/2013) súd z úradnej povinnosti skúmal možnosť\nnevziať obvinených do väzby pri použití ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku. Vzhľadom na skutočnosti majúce povahu v charaktere trestnej činnosti tak, ako to\nsúd vyššie uviedol nemožno jeho väzbu nahradiť týmto inštitútom, keď takýto dohľad by\nnebol dostatočnou zárukou, ktorá by eliminovala obavu z konania obvineného, pre ktoré bol\nvzatý do väzby. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV tohto uznesenia.“\nUznesenie okresného súdu z 31. augusta 2015 napadol sťažovateľ sťažnosťou,\nv ktorej zotrval na odôvodnení svojej žiadosti o prepustenie z väzby a reagoval v nej aj na\nargumentáciu generálnej prokuratúry. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tpo 25/2015\nz 29. septembra 2015 sťažnosť sťažovateľa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol.\nV napadnutom uznesení krajského súdu sa okrem iného uvádza:\n„Sudca okresného súdu postupoval v danej veci v súlade so zákonom a správne, keď\nna podklade doposiaľ zhromaždeného a dokumentovaného spisového materiálu (vrátane\noriginálu vyšetrovacieho spisu) v zákonom predpísanej lehote a bez meškania určil termín\nprocesného úkonu na deň 31. augusta 2015, zabezpečil prítomnosť všetkých oprávnených\nprocesných strán na tomto úkone, tento úkon v rozsahu č. l. 33 – 34 spisu procesne správne\nzrealizoval a napokon dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom. V súlade\nso skutkovým stavom dôvodne zistil, že aj v súčasnom štádiu trestného konania sú dané\ndôvody väzby obvineného\n\nv rozsahu ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/\n\nTr. por. Svoje rozhodnutie i procesný postup v súlade so zákonom aj odôvodnil, takže tento\nje preskúmateľný. Obvinený je naďalej dôvodne a zákonne trestne stíhaný pre vysoko\nspoločensky nebezpečnú trestnú činnosť a skutočne existuje dôvodná obava z jeho\nútekových aktivít v rozsahu ustálenom sudcom okresného súdu. Prezentované závery sudcu\no existencii tzv. útekových dôvodov väzby si sťažnostný súd v rámci postupu svojho konania\nosvojuje, pričom na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby\n\n5\n\nopakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V stručnosti dodáva, že\ndôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku je daná vtedy, ak sú zadovážené také fakty,\ninformácie a dôkazy, ktoré umožňujú urobiť vo veci logický úsudok o tom, že konkrétna\nosoba mala spáchať trestný čin, a to s prihliadnutím na všetky známe okolnosti prípadu.\nNevyžaduje sa, aby spáchanie trestného činu obvineným bolo pritom nezvratne preukázané\nuž v tomto štádiu trestného konania, t. j. prípravného konania, keďže preukazovanie či\nvyvracanie podozrenia zo spáchania trestného činu je cieľom vyšetrovania a neskôr najmä\ndokazovania v konaní pred súdom. Sťažnostný súd rovnako a v súladnej zhode s právnym\nnázorom okresného súdu nezistil splnenie podmienok ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b/,\npísm. c/ Tr. por. a ani § 81 ods. 1 Tr. por. na prijatie sľubu obvineného, nahradenie jeho\nväzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a ani na prijatie peňažnej záruky za\njeho prepustenie na slobodu ponúknutej jeho matkou\n\n. Sťažnostný súd\n\nzastáva názor, že ani jeden z týchto inštitútov totiž nedáva dostatočnú záruku, ktorá by\neliminovala obavy z útekového konania obvineného v takom rozsahu, pre ktoré bol vzatý do\nväzby.“\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti prvom rade namieta, že ani okresný súd, ani krajský\nsúd sa nevysporiadali so všetkými jeho námietkami a argumentmi týkajúcich sa splnenia\nmateriálnych podmienok väzby, ako aj dôvodnosti útekovej väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku. Sťažovateľ taktiež namieta, že k jeho vzatiu do väzby došlo\n„po mojom predchádzajúcom zadržaní na základe právne vadného a preto neúčinného\nEurópskeho zatýkacieho rozkazu“.\nEurópsky zatýkací rozkaz vydaný okresným súdom pod sp. zn. 0 Tp 404/2012 dňa\n26. marca 2012 bol vo vzťahu k sťažovateľovi vydaný pre dva skutky, pričom jeden z nich\nbol právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2\npísm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a i) a ods. 4 písm. b) Trestného\nzákona a druhý ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a) a ods. 5 starého\nTrestného zákona. Vo vzťahu k označenému európskemu zatýkaciemu rozkazu sťažovateľ\nv sťažnosti najmä uvádza:\n\n6\n\n„Na základe tohto európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodovala sudkyňa\nbudapeštianskeho súdu o mojom vydaní, hoci pre skutok, ktorý bol v označenom európskom\nzatýkacom rozkaze právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa\n§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. a), písm. i), ods. 4 písm. b)\nTrestného zákona, bolo proti mne podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku\nprávoplatne zastavené trestné stíhanie uznesením prokurátora oddelenia dozoru v trestných\nveciach Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XIV Gv 12/12/1000-231 z 18. 12. 2014, nakoľko\nje nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.“\nVzhľadom na citovanú argumentáciu považuje sťažovateľ rozhodnutie\nsúdu o jeho vydaní za nulitné, lebo bol vydaný aj pre skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie\nvedené proti nemu právoplatne zastavené.\nProkurátor generálnej prokuratúry doručil 13. februára 2015 okresnému súdu návrh\nna odvolanie príkazu na zatknutie v časti týkajúcej sa skutku právne kvalifikovaného ako\nobzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. a) a i) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Okresný súd\nv nadväznosti na to prípisom z 26. februára 2015 oznámil generálnej prokuratúre, že\nprávoplatné uznesenie o zastavení trestného stíhania zostáva založené v spise a v prípade\nvydania sťažovateľa na základe európskeho zatýkacieho rozkazu z 26. marca 2012 sa bude\njeho časť týkajúca sa obzvlášť závažného zločinu vydierania posudzovať z pohľadu\nvnútroštátneho práva ako obsolétna.\nPodľa názoru sťažovateľa bolo namieste za danej situácie existujúci európsky\nzatýkací rozkaz odvolať a vydať nový, už len pre jeden skutok kvalifikovaný ako trestný čin\npodvodu.\nĎalšia námietka smeruje proti postupu sudcu pre prípravné konanie pri rozhodovaní\no vzatí sťažovateľa do väzby, keďže sudca pre prípravné konanie podľa sťažovateľa\nrozhodol bez toho, aby mu bol predložený právne relevantný dokument o jeho vydaní\njustičným orgánom\n\nna trestné stíhanie do Slovenskej republiky.\n\n7\n\nRovnako bez znalosti týchto dokumentov mal rozhodnúť aj krajský súd, ktorý rozhodoval\no sťažnosti sťažovateľa proti vzatiu do väzby uznesením z 9. júla 2015.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd pochybil, keď pri rozhodovaní o sťažnosti\nsťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\nnepreskúmal, či sťažovateľ bol pozbavený slobody spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nK dôvodnosti vzneseného obvinenia, teda k materiálnym podmienkam väzby\nsťažovateľ uvádza, že v jeho veci konajúce súdy brali do úvahy výpovede svedkov, ktoré sú\nz obdobia vznesenia obvinenia, t. j. z rokov 2011 až 2013, a nevzali do úvahy dôkazy, ktoré\nboli vykonané neskôr (v období rokov 2014 – 2015), ktoré podľa jeho tvrdenia menia\ndôkaznú situáciu vo vzťahu k jeho účasti na stíhanom skutku (výpoveď svedka\n, zmenená výpoveď svedka\n\n). Poukazuje tiež na to, že kľúčový\n\nsvedok vypovedajúci proti nemu (\n\n) je v zmysle znaleckých posudkov\n\nnevierohodnou osobou.\nPodľa názoru sťažovateľa ide o „pomstu“\n\na ďalších osôb za to, že\n\nv decembri 2010 začal spolupracovať s Úradom boja proti organizovanej kriminalite\nv\n\na svojimi svedeckými výpoveďami napomohol k objasneniu viacerých závažných\n\nkriminálnych činov. „Táto moja spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní vyšla\nnajavo, následne ma zainteresované osoby začali vydierať, ohrozovali ma a chceli ma\nzabiť.“\nSťažovateľ taktiež namieta výšku škody, ktorá mala vzniknúť poškodeným\nv súvislosti so stíhanou trestnou činnosťou.\nUznesenia súdov oboch stupňov sú podľa presvedčenia sťažovateľa z pohľadu\nzisťovania existencie materiálnych podmienok väzby nedostatočne odôvodnené, čím malo\ndôjsť aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nVo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (tzv.\n„úteková“ väzba) sťažovateľ namieta, že okresný súd aj krajský súd ho neodôvodnili, len sa\n\n8\n\nodvolali na odôvodnenia obsiahnuté v uzneseniach týkajúcich sa vzatia sťažovateľa do\nväzby.\nSťažovateľ poukazuje tiež na skutočnosť, že v čase jeho odchodu do Rumunska\n17. marca 2012 nemal nijakú vedomosť o tom, že je stíhaný v predmetnej trestnej veci. Mal\nvedomosť len o trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené v inej trestnej veci.\nSťažovateľ uvádza, že pre dlhotrvajúce vyšetrovanie v inej trestnej veci opomenul pred\nodchodom do zahraničia oznámiť orgánom činným v trestnom konaní zmenu miesta svojho\npobytu. Sťažovateľ zastáva názor, že riadne vysvetlil, prečo odišiel do\n\nbez toho,\n\naby informoval o tomto svoju rodinu (vydieranie a ohrozovanie na živote a z toho plynúca\nsnaha chrániť rodinu), a zdôrazňuje, že v jeho veci konajúce súdy mali preveriť ním\nuvádzané okolnosti, ktoré ho viedli k odchodu zo Slovenska. Sťažovateľ v tejto súvislosti\ntiež uvádza, že na Slovensku sa od 1. apríla 2015 riadne zamestnal v rodinnej firme, má tu\ntrvalé bydlisko a všetky tieto skutočnosti sú v rozpore s predpokladaným úmyslom, že sa\nbude skrývať, alebo ujde, aby sa tak vyhol trestnému konaniu.\nSťažovateľ taktiež namieta, že všeobecné súdy sa nedostatočne vysporiadali\ns odmietnutím jeho návrhov na nahradenie väzby písomným sľubom, peňažnou zárukou\na dohľadom probačného a mediačného úradníka. Z tohto dôvodu považuje sťažovateľ\nnapadnuté uznesenie za arbitrárne.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1./ Základné práva\n\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, a práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 Tpo/25/2015-61 z 29. 9. 2015 porušené boli.\n2./ Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 Tpo/25/2015-61 z 29. 9. 2015 sa\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3./\n\nsa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom,\n\nktorú je povinný Krajský súd v Trnave uhradiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu\nústavného súdu.“\n\n9\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde okrem iného vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nV súlade\n\ns konštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\no zjavne\n\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\n\n10\n\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za\nzjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré\nmôžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny\nrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\nalebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 5\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3 a 4 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:\n\n11\n\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní.\nPodľa čl. 5 ods. 2 dohovoru každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený bez\nmeškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením\nproti nemu.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nV súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že\nv trestnej veci sťažovateľa už konal a rozhodoval na základe jeho predchádzajúcej sťažnosti\nsmerujúcej proti rozhodovaniu okresného súdu a krajského súdu o jeho vzatí do väzby.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 569/2015 zo 16. decembra 2015 odmietol\npredchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základných práv podľa\nústavy a práv podľa dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 6 Tpo 47/2015-374 z 9. júla\n2015 a uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 404/2012 z 3. júla 2015, pre nedostatok\nprávomoci.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\n12\n\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavný súd v prvom rade poznamenáva, že z doterajšej judikatúry ústavného súdu\nvyplývajú viaceré záruky, ktoré väzobne stíhaným obvineným (obžalovaným) poskytuje\nústava a dohovor. Ustanovenie čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru obsahuje pri väzbe také\npráva, akými sú právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia\nsudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo\nurýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná; právo\nnebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený\npočas konania, pričom prepustenie môže byť v zákonom určených prípadoch podmienené\nzárukou (m. m. III. ÚS 7/00, I. ÚS 34/04). Preto sú tieto ustanovenia v pomere špeciality\nk všeobecným ustanoveniam čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj k čl. 6 ods. 1\ndohovoru (m. m. I. ÚS 224/03, I. ÚS 34/04).\nVychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3 a 4 dohovoru\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania podrobil rámcovému vecnému\nprieskumu\n\njednotlivé\n\nnámietky\n\nsťažovateľa\n\nsmerujúce\n\nk namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3\na 4 dohovoru.\nII.2.1 Námietky smerujúce proti európskemu zatýkaciemu rozkazu\nVo vzťahu k námietkam týkajúcim sa okolností, ktoré súviseli s vydaním európskeho\nzatýkacieho rozkazu na osobu sťažovateľa a so zastavením trestného stíhania pre skutok\nprávne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2\npísm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a i) a ods. 4 písm. b) Trestného\n\n13\n\nzákona, ústavný súd primárne konštatuje, že tieto námietky netvorili súčasť argumentácie\nsťažovateľa uplatnenej v jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zo 14. augusta 2015\na rovnako netvorili ani súčasť jeho sťažnosti (dôvody sťažnosti sú obsiahnuté v podaní\nsťažovateľa z 2. septembra 2015, pozn.) proti uzneseniu okresného súdu z 31. augusta 2015,\nktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.\nV nadväznosti na uvedené súvislosti s toto skupinou námietok ústavný súd považuje\nza potrebné zdôrazniť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1\nústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva\nv tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by popieral princíp\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nKeďže sťažovateľ námietky týkajúce sa obmedzenia jeho osobnej slobody na základe\nvydania európskeho zatýkacieho rozkazu na jeho osobu súvisiace so zastavením trestného\nstíhania pre jeden zo skutkov, pre ktoré bol európsky zatýkací rozkaz vydaný, neuplatnil ani\nv žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ani v sťažnosti podanej proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 0 Tp 94/2015 z 31. júla 2015, je logické (pochopiteľné), že krajský\nsúd sa vo svojom uznesení sp. zn. 5 Tpo 25/2015 z 29. septembra 2015 týmito námietkami\nnezaoberal, resp. neskúmal ich. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína svoj ustálený\nprávny názor, ktorý opakovane zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach (vyslovil ho aj\nv uznesení sp. zn. I. ÚS 569/2015 zo 16. decembra 2015, ktorým rozhodoval\no predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa, pozn.), podľa ktorého „Z princípu subsidiarity\nvo vzťahu ústavného súdu ku všeobecným súdom v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49\nzákona o ústavnom súde tiež vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí\nsťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej\nuplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ\nsťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred\n\n14\n\nústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred\nvšeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc.“ (napr. III. ÚS 90/03\na III. ÚS 135/03, obdobne aj III. ÚS 201/04, II. ÚS 67/2013).\nV dôsledku uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol sťažnosť vo vzťahu k námietkam súvisiacim s európskym zatýkacím rozkazom\nvydaným na osobu sťažovateľa v nadväznosti na zastavenie trestného stíhania pre skutok\nprávne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2\npísm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a i) a ods. 4 písm. b) Trestného\nzákona z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.\nII.2.2 K ďalším námietkam sťažovateľa\nPokiaľ ide o ďalšie námietky sťažovateľa, ústavný súd v rámci predbežného\nprerokovania posudzoval, či ich nemožno považovať za zjavne neopodstatnené. Z § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nV súvislosti s posudzovaním námietok sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné\npoukázať aj na svoju konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej nie je vzhľadom na svoje\nústavné postavenie oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\n\n15\n\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať iba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu\nbyť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m.\nI. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nNámietka sťažovateľa týkajúca sa postupu sudcu pre prípravné konanie pri\nrozhodovaní o vzatí sťažovateľa do väzby (a rovnako postupu krajského súdu pri\nrozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti vzatiu do väzby uznesením z 9. júla 2015),\nv zmysle ktorej sudca pre prípravné konanie rozhodol bez toho, aby mu bol predložený\nprávne relevantný dokument o vydaní sťažovateľa justičným orgánom\nna trestné stíhanie do Slovenskej republiky, je podľa názoru ústavného súdu zjavne\nneopodstatnená, pretože nijako nesúvisí s konaním a rozhodovaním všeobecných súdov\no jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.\nNavyše aj vo vzťahu k tejto námietke by mohol ústavný súd sťažnosť odmietnuť\n(obdobne ako vo vzťahu k námietkam súvisiacim s vydaním európskeho zatýkacieho\nrozkazu) pre nedostatok svojej právomoci, keďže ani táto námietka netvorila súčasť\nargumentácie sťažovateľa v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.\nVo vzťahu k ďalším námietkam [námietky týkajúce sa materiálnych podmienok\nväzby, výšky škody a dôvodnosti väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku a tiež neprijatia väzobných náhrad] ústavný súd poznamenáva, že je nepochybne\n\n16\n\ndaná jeho právomoc na ich preskúmanie, keďže ich sťažovateľ uplatnil tak vo svojej\nžiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ako aj v sťažnosti podanej proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 0 Tp 94/2015 z 31. augusta 2015.\nÚstavný súd v súlade s rozhodnutiami všeobecných súdov poukazuje na skutočnosť,\nže od rozhodovania o vzatí sťažovateľa do väzby do rozhodovania o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu uplynulo 59 dní, pričom všetky okolnosti, za akých bol\nvzatý do väzby, sú stále zachované a aktuálne. Vychádzajúc z obsahu svojho spisu sp. zn.\nI. ÚS 569/2015, ústavný súd konštatuje, že je oboznámený s obsahom rozhodnutí\nvšeobecných súdov o vzatí sťažovateľa do väzby.\nZ uvedených rozhodnutí všeobecných súdov, na základe ktorých bol sťažovateľ\nvzatý do väzby, vyplýva, že v jeho veci konajúce všeobecné súdy sa pri rozhodovaní o vzatí\nsťažovateľa do väzby riadne vysporiadali s existenciou materiálnych podmienok väzby\nvrátane dôvodnosti obvinenia sťažovateľa z vyšetrovanej trestnej činnosti. Na týchto sa nič\nnezmenilo ani po 59 dňoch od rozhodovania o vzatí do väzby.\nRovnako podľa názoru ústavného súdu z ústavnoprávneho hľadiska obstoja aj závery\nvšeobecných súdov o dôvodnosti útekovej väzby, ktorú súdy zakladajú na fakte, že\nsťažovateľ sa dlhodobo zdržiaval v Rumunsku bez toho, aby o mieste svojho pobytu\ninformoval blízke osoby či orgány činné v trestnom konaní. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že\nsúdy mali preveriť ním uvádzané okolnosti, ktoré ho viedli k odchodu zo Slovenska (jeho\nspolupráca s políciou a po jej odhalení následné vyhrážanie sa sťažovateľovi), ústavný súd\nuvádza, že ani zo žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu, ani zo sťažnosti\nproti uzneseniu okresného súdu nevyplýva, že by sťažovateľ bol označil konkrétne trestné\nkonania, v ktorých mal polícii pomáhať odhaliť závažnú trestnú činnosť a táto spolupráca\nmala následne viesť k jeho zastrašovaniu. Za logické a zrozumiteľné považuje ústavný súd\naj závery všeobecných súdov o zamestnaní sťažovateľa v rodinnej firme a vyhodnotenie\ntejto okolnosti ako nedostačujúcej na rozptýlenie pochybností o riziku jeho úteku.\n\n17\n\nZrozumiteľné, zákonné a z ústavného hľadiska akceptovateľné sú podľa názoru\nústavného súdu aj závery všeobecných súdov, ktorými odmietli nahradenie väzby\nsťažovateľom ponúknutými náhradami.\nNa základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a obsahom základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru, ktorých\nvyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť vo vzťahu k zvyšným námietkam\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zatýkací rozkaz, príkaz na zatknutie-európsky zatýkací rozkaz", "väzba-úteková"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:07755e93-64ce-4c41-807c-d1e462c3916c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.569.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 569/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 569/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.569.2015.1"}, {"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:a82ca6a1-fd70-48f0-818b-20dc7be04904", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 34/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/04 z 1. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-01", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a82ca6a1-fd70-48f0-818b-20dc7be04904"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:858b6d75-7e89-4766-90f2-c6dde14d4bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 224/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:858b6d75-7e89-4766-90f2-c6dde14d4bef"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5f11a308-668d-493f-aead-541e49f0274c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.60.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.60.2020.1"}, {"guid": "ussr:9196ff22-c237-4261-ab88-c31cc921b635", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.641.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 641/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 641/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.641.2018.1"}, {"guid": "ussr:4b16cf7f-565d-4ba3-853d-7d0442116502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.186.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.186.2018.1"}]}