{"guid": "ussr:f465dfb9-d652-497e-82d6-c0ad46a9c1fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.340.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2016 z 14. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 340/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.340.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f465dfb9-d652-497e-82d6-c0ad46a9c1fc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.340.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.340.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.340.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 340/2016-19\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Meszárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej\nspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou\nspoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 8842/2015 –\nsp. zn. Rvp 8862/2015 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv\nEurópskej únie, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n4 CoE 100/2013 z 12. marca 2014 (Rvp 8842/2015), sp. zn. 43 CoE 226/2012\nz 19. septembra 2012 (Rvp 8843/2015), sp. zn. 1 CoE 356/2012 z 30. októbra 2012\n(Rvp 8844/2015), sp. zn. 41 CoE 381/2012 z 20. februára 2013 (Rvp 8845/2015), sp. zn.\n41 CoE 13/2013 z 26. marca 2013 (Rvp 8846/2015), sp. zn. 2 CoE 447/2012\nz 28. novembra 2012 (Rvp 8847/2015), sp. zn. 9 CoE 109/2013 z 30. augusta 2013\n(Rvp 8848/2015), sp. zn. 17 CoE 253/2012 z 29. novembra 2012 (Rvp 8849/2015), sp. zn.\n2 CoE 66/2013 z 27. marca 2013 (Rvp 8850/2015), sp. zn. 16 CoE 115/2013 z 26. júna\n2013 (Rvp 8851/2015), sp. zn. 41 CoE 263/2013 z 30. októbra 2013 (Rvp 8852/2015),\nsp. zn. 41 CoE 380/2012 z 26. februára 2013 (Rvp 8853/2015), sp. zn. 15 CoE 66/2012\nzo 14. júna 2012 (Rvp 8854/2015), sp. zn. 4 CoE 39/2014 z 9. júla 2014 (Rvp 8855/2015),\nsp. zn. 1 CoE 6/2014 z 29. mája 2014 (Rvp 8856/2015), sp. zn. 2 CoE 633/2012 z 26. apríla\n2013 (Rvp 8857/2015), sp. zn. 1 CoE 581/2012 z 19. decembra 2012 (Rvp 8858/2015),\nsp. zn. 43 CoE 77/2013 z 20. marca 2013 (Rvp 8859/2015), sp. zn. 41 CoE 261/2014\nz 9. septembra 2014 (Rvp 8860/2015), sp. zn. 41 CoE 174/2014 z 24. júla 2014\n(Rvp 8861/2015), sp. zn. 1 CoE 205/2013 z 26. septembra 2013 (Rvp 8862/2015), ako aj\n\npostupom a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 ECdo 209/2014\nzo 31. marca 2015 (Rvp 8842/2015), sp. zn. 5 ECdo 84/2014 z 24. marca 2015\n(Rvp 8843/2015), sp. zn. 2 Oboer 231/2013 z 26. marca 2015 (Rvp 8844/2015), sp. zn.\n4 Oboer 260/2013 z 30. septembra 2014 (Rvp 8845/2015), sp. zn. 1 ECdo 237/2013\nz 30. októbra 2014 (Rvp 8846/2015), sp. zn. 2 Oboer 253/2013 z 26. marca 2015\n(Rvp 8847/2015), sp. zn. 5 ECdo 198/2014 z 24. februára 2015 (Rvp 8848/2015), sp. zn.\n3 ECdo 308/2013 zo 14. januára 2015 (Rvp 8849/2015), sp. zn. 3 ECdo 294/2013\nz 27. novembra 2014 (Rvp 8850/2015), sp. zn. 4 Oboer 38/2014 z 27. februára 2015\n(Rvp 8851/2015), sp. zn. 3 ECdo 98/2014 zo 14. januára 2015 (Rvp 8852/2015), sp. zn.\n3 ECdo 234/2013 z 27. novembra 2014 (Rvp 8853/2015), sp. zn. 3 Oboer 133/2014\nz 30. marca 2015 (Rvp 8854/2015), sp. zn. 4 ECdo 243/2014 z 25. marca 2015\n(Rvp 8855/2015), sp. zn. 2 ECdo 223/2014 z 31. marca 2015 (Rvp 8856/2015), sp. zn.\n2 Oboer 263/2013 z 26. marca 2015 (Rvp 8857/2015), sp. zn. 2 Oboer 126/2013 z 26. marca\n2015 (Rvp 8858/2015), sp. zn. 3 ECdo 223/2014 z 9. apríla 2015 (Rvp 8859/2015), sp. zn.\n3 ECdo 26/2015 zo 7. apríla 2015 (Rvp 8860/2015), sp. zn. 1 Oboer 361/2014 zo 17. marca\n2015 (Rvp 8861/2015), sp. zn. 4 ECdo 112/2014 z 25. marca 2015 (Rvp 8862/2015) a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými\nznačkami: Rvp 8842/2015 – Rvp 8862/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej\nvedené pod sp. zn. Rvp 8842/2015.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,\nzjavne neopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\n2\n\nodmieta\n\nako\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júna 2015,\ndoručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných\npráv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\na uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uvedenými\nv záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj\npostupom a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuvedenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „uznesenia najvyššieho súdu“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla\nna základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa\npodmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci\ndobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa\nstali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce\nvo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské\nkonania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe\nrozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.\nV ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise\núverovej zmluvy spísané splnomocnencom dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež\nstali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté\nexekučné konania.\nV priebehu exekučného konania bolo uzneseniami príslušných okresných súdov\nv sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných\nkonaní. Krajský súd po podaní odvolaní zo strany sťažovateľky svojimi rozhodnutiami\npotvrdil napadnuté uznesenia príslušných okresných súdov, najvyšší súd následne dovolania\nsťažovateľky ako procesne neprípustné odmietol a súčasne v tom-ktorom konaní rozhodol\naj o zamietnutí jej procesných návrhov na prerušenie dovolacích konaní.\n\n3\n\nSťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce\nz rozhodovacej činnosti krajského súdu a najvyššieho súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť\nz hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných\nprávnych predpisov na predmetnú právnu vec. Za relevantné pochybenie v postupe\na rozhodovaní krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu považuje predovšetkým skutočnosť,\nže o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby boli predtým\núčastníci exekučných konaní upozornení na neprijateľnú podmienku konania a mali\nmožnosť sa k nej vyjadriť, čím bola sťažovateľka ukrátená o reálnu možnosť domáhať sa,\naby všeobecné súdy konajúce v jej právnych veciach zohľadnili jej nesúhlas s touto\nneprijateľnosťou podmienky. Uvedeným postupom krajského súdu a najvyššieho súdu\ndošlo podľa sťažovateľky k porušeniu čl. 47 charty, teda k porušeniu práva na účinný\nprostriedok nápravy, ako aj práva na spravodlivý proces vrátane porušenia zásady\nkontradiktórnosti konania.\nNajvyšší súd sa podľa sťažovateľky tiež dopustil porušenia jej základného práva na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, pretože sa „neobrátil na Súdny dvor Európskej\núnie s otázkou, ktorú paradoxne v čase jeho konania už Súdny dvor Európskej únie riešil\nani nevyčkal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora...“. V tejto súvislosti sťažovateľka\npoukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“)\nvo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má\nvyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny\nsúd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby\nmohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich\nprávach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti\nvo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex\noffo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať\nich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú\nvnútroštátne procesnoprávne predpisy.\nSťažovateľka je tiež toho názoru, že najvyšší súd „sa mal obrátiť na Súdny dvor\nEurópskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES v tom zmysle, či\n4\n\nrozhodcovská doložka, podľa ktorej musí spotrebiteľ riešiť spory s dodávateľom, ak tak\nnavrhne dodávateľ, v rozhodcovskom konaní, je podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r)\nObčianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, pretože pri prihliadnutí na relevantnú\njudikatúru Spolkového súdneho dvora v Nemecku a Ústavného súdu českej republiky by\nnemohol dodržať jednu z podmienok acte clair, že výklad a správna aplikácia čl. 3 ods. 1\nsmernice 93/13/ES musia byť úplne zjavné, čo vyžaduje zohľadniť okrem jazykových verzií\ntextu, používania terminológie a právnych pojmov komunitárneho práva, vzatie na zreteľ\nodlišnosti interpretácie komunitárneho práva aj ubezpečenie sa, že výklad vnútroštátneho\nsúdu je rovnako zjavný ostatným súdom členských štátov. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsi túto povinnosť nesplnil.“. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na viacero rozhodnutí\nSpolkového súdneho dvora Nemecka a Ústavného súdu Českej republiky.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,\nktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa čl. 47 charty postupom\na uzneseniami krajského súdu a postupom a uzneseniami najvyššieho súdu v uvedených\nkonaniach, zruší uznesenia krajského súdu a uznesenia najvyššieho súdu, veci vráti na\nďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov\nkonania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n5\n\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.A K spoločnému prerokovaniu vecí\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).\nPodľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na\nspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak\nv súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 8842/2015 – sp. zn. Rvp 8862/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú\nsúvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky,\nkrajského súdu, ako i najvyššieho súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný\nsúd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto\nuznesenia.\nII.B K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami\nkrajského súdu\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\n6\n\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010). Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa\nExekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00,\nI. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPodľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\n\n7\n\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5\nústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\nÚstavný súd v danom prípade považoval za významné vyriešiť zásadný problém\nsťažovateľky, a to či krajský súd rozhodujúci v rámci exekučného konania o odvolaní proti\nprvostupňovým rozhodnutiam, ktorými bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať\nprípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučných titulov, ktorými boli\nrozhodcovské rozsudky rozhodcovského súdu, resp. notárske zápisnice obsahujúce právny\nzáväzok.\nÚstavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty sťažovateľky sú v podstate\ntotožné s jej argumentmi, ktoré použila v stovkách iných sťažností, ktoré už riešil ústavný\nsúd tak, že ich vo vzťahu k uzneseniam krajských súdov potvrdzujúcim rozhodnutia\nokresných súdov o zastavení exekúcie odmietol ako zjavne neopodstatnené. Sťažovateľka\noznačila len iné konania krajského súdu, postupom ktorého malo dôjsť k porušeniu ňou\noznačených práv. Zo skoro totožnej argumentácie sťažovateľky uvedenej v jej sťažnostiach\nmožno vyvodiť, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu obsahovalo, čo sa\ntýka skutkových zistení a právneho posúdenia veci krajským súdom, obdobné závery, ako\nvo veciach, ktoré už boli ústavným súdom preskúmané a rozhodnuté.\nÚstavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody\nzjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, v ktorých vyslovil, že okresný súd je\nnielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek\nštádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na\nvykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo\npotrebné už začaté exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.\nV tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukázal na ustálenú judikatúru\nnajvyššieho súdu, ktorá je sťažovateľke známa aj z napádaných rozhodnutí krajského súdu\nv obdobných právnych veciach (napr. R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998 a R 72/1998\n\n8\n\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky).\nPri predbežnom prerokovaní týchto sťažností sa teda ústavný súd plne stotožňuje\ns dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, napr. uzneseniach sp. zn.\nI. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 303/2012 z 5. septembra 2012, sp. zn.\nIII. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn.\nIII. ÚS 386/2013 z 28. augusta 2013, ako aj ďalších rozhodnutiach, ktoré skončili\nodmietnutím rovnakých a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov\no vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení v stovkách prípadov, pretože\nrozhodcovské rozsudky alebo notárske zápisnice, na podklade ktorých boli exekúcie vedené\n(resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie\nexekúcií.\nKeďže sťažovateľke sú už z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu\nnotoricky známe dôvody, pre ktoré ústavný súd iné jej obdobné sťažnosti odmietol ako\nzjavne neopodstatnené, nepovažuje za účelné uvádzať podrobnejšie argumenty, pre ktoré\ndospel k rozhodnutiu vyplývajúcemu z 2. bodu výroku tohto uznesenia, a v tejto súvislosti\nodkazuje na odôvodnenie uvedených rozhodnutí ústavného súdu vydaných v obdobných\nsťažovateľkiných veciach.\nVzhľadom na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.\nprávo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,\nIII. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu krajského súdu\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n9\n\nII.C K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami\nnajvyššieho súdu\nSťažovateľka v sťažnostiach tiež namietala porušenie základného práva zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými\nuzneseniami najvyššieho súdu, ktorými boli ňou podané dovolania odmietnuté ako\nneprípustné.\nÚstavný súd už uviedol, že: „Predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý proces,\nktoré sa zaručuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je nezávislosť a nestrannosť súdu. Formuláciou\nuvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej\nrepubliky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom\nsúdnej ochrany podľa dohovoru“ (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto\npráv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.\nPrávo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak\nsú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú\nustanovenia § 236 a nasl. OSP.\nV rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z ustanovenia § 237 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len\npokiaľ ide o prípady uvedené pod písmenom a) až g) tohto zákonného ustanovenia.\nDovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených\nv § 238 OSP.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\n\n10\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a\nneudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nÚstavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenia najvyššieho súdu,\npričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho\nsúdu nemajúci oporu v zákone.\nÚstavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania\nje v napadnutých rozhodnutiach zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo.\nV odôvodnení napadnutých rozhodnutí najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol\ndôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolania sťažovateľky odmietnuť ako neprípustné, a to\njednak podľa § 239 OSP, ako aj podľa § 237 OSP.\nOtázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j.\nnajvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96).\nPokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ňou podaných dovolaní nestotožňuje, ústavný súd napokon\ndodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv. K námietkam\n11\n\nuvedeným v sťažnostiach ústavný súd tiež konštatuje, že najvyšší súd v rámci dovolacieho\nkonania nerozhodoval o veci meritórne, ale iba procesne, nezistiac dovolacie dôvody podľa\n§ 237 OSP.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu\nsťažovateľky odôvodňujúcu porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru ako\nnedostatočnú na to, aby na jej základe bolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie\nkonanie zistiť a preskúmať spojitosť medzi napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu\na namietaným porušením označených práv. Napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu\nnemôžu byť v takej príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj preto, že toto porušenie sa nedá\nvyvodiť iba z určitého výkladu a aplikácie platných procesných noriem upravujúcich postup\nobčianskoprávnych súdov v opravných konaniach (podobne aj I. ÚS 66/98, II. ÚS 811/00).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosti sťažovateľky v tejto časti ako\nzjavne neopodstatnené.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľky, v zmysle ktorej pochybenie v postupe\nnajvyššieho súdu, a teda porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy, spočíva najmä v tom, že rozhodol o dovolaniach sťažovateľky bez toho, aby\npredtým podal žiadosť Súdnemu dvoru na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267\nZmluvy o fungovaní Európskej únie, ústavný súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia č. k.\nIV. ÚS 299/2012-16 zo 7. júna 2012 vo veci inej sťažnosti podanej sťažovateľkou, v ktorom\nústavný súd sťažovateľke podrobne vysvetlil, že „nie každé nepredloženie prejudiciálnej\notázky Súdnemu dvoru, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, musí mať\nautomaticky za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy (m. m. II. ÚS 129/2010)“, pričom svoj právny názor zároveň oprel aj o uznesenie\nSpolkového ústavného súdu Nemecka 2 BvR 2419/06 zo 6. 5. 2008 a rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ullens de Schooten a Rezabek proti Belgicku\nz 20. 9. 2011 (sťažnosti č. 3989/07 a č. 38353/07).\n\n12\n\nDôvody, pre ktoré všeobecné súdy nepovažujú za potrebné obracať sa na Súdny dvor\nvo veci vykladania smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých zmluvných\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ústavný súd považuje za akceptovateľné (bližšie\nnapr. II. ÚS 304/2012) a sťažovateľkou predloženú argumentáciu k tejto otázke\nnepovažoval za spôsobilú vyvrátiť záver o ústavnej konformnosti postupu najvyššieho súdu\nv napadnutých konaniach.\nNa uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení základného\npráva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty\na z neho vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred\nrozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedali\núčastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka\nodvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.\nC-472/11 z 21. 2. 2013. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým pripomína, že\nsťažovateľka mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania z už\nuvádzaných dôvodov z uznesení príslušných okresných súdov, proti ktorým aj podala\nodvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcie, ktorí\nmajú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení\nuznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti\nuzneseniu okresného súdu) v tom smere, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené\nuplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa\nkrajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré\nvzhliadol uznesenia príslušných okresných súdov ako vecne správne.\nPre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení postačuje, aby bola zásada\nkontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovaných prípadoch v konaní na\noboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť\nuvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu\nv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovať\nprípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom najvyššieho súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach\n\n13\n\nprincíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom základného práva zaručeného\naj v čl. 47 charty, dodržaný, čím k jeho porušeniu dôjsť nemohlo.\nNa základe uvedených dôvodov boli preto sťažnosti sťažovateľky aj v tejto časti\nodmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Keďže boli sťažnosti sťažovateľky ako celok\nodmietnuté, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených\nnerozhodoval.\nSúčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa\nsťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach ústavný súd\nrozhodne bez odôvodnenia iba s poukazom na svoje v týchto okolnostiach identické\nrozhodnutie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:da1b6a79-94ce-4660-ad34-77afc3447323", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 386/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da1b6a79-94ce-4660-ad34-77afc3447323"}, {"guid": "ussr:886c780f-3455-495a-9593-a7f4a061b667", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 377/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:886c780f-3455-495a-9593-a7f4a061b667"}, {"guid": "ussr:5afea9c6-03df-4a8e-8fd0-f507035ae9c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 7/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5afea9c6-03df-4a8e-8fd0-f507035ae9c6"}, {"guid": "ussr:7654c2ef-74a8-4547-ac00-d5912fdb8d69", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 303/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 303/2012 z 5. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-05", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7654c2ef-74a8-4547-ac00-d5912fdb8d69"}, {"guid": "ussr:4e65e840-b5c6-4146-a9ea-36e25fb391bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 304/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 304/2012 z 5. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-05", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e65e840-b5c6-4146-a9ea-36e25fb391bd"}, {"guid": "ussr:4aa80a5c-3260-4a87-97a3-642a180358ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aa80a5c-3260-4a87-97a3-642a180358ab"}, {"guid": "ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb"}, {"guid": "ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2010 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:c18d560c-2fa6-48b9-9e2b-9af30d76998c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 811/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 811/00 z 7. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-07", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18d560c-2fa6-48b9-9e2b-9af30d76998c"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}