{"guid": "ussr:a8bad4d3-f558-4ab7-a68c-981264f169e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2016 z 13. 9. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 34/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-09-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a8bad4d3-f558-4ab7-a68c-981264f169e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.2016.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 34/2016-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti spoločnosti Slovenský plynárenský\npriemysel, a. s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nECKER  KÁN & PARTNERS, s. r. o., v mene ktorej koná advokát a prokurista\nJUDr. Vladimír Kán, Námestie Martina Benku 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1 R 3/2013-990 zo 4. mája 2015,\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1 R 3/2013-990 zo 4. mája 2015\nporušené boli.\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1 R 3/2013-990 zo 4. mája 2015\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti Slovenský\nplynárenský priemysel, a. s., trovy konania v sume 537,63 € (slovom päťstotridsaťsedem\neur a šesťdesiattri centov) na účet Advokátskej kancelárie ECKER  KÁN & PARTNERS,\ns. r. o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 34/2016-19 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s.\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 R 3/2013-990 zo 4. mája 2015\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ako veriteľ účastníkom reštrukturalizačného\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 1 R 3/2013 vo veci dlžníka, spoločnosti\nLEVEN, a. s., Ulica 29. augusta 23, Bratislava (ďalej len „dlžník“). Napadnutým\n\n2\n\nrozhodnutím došlo zo strany okresného súdu k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu\nprijatého schvaľovacou schôdzou 7. februára 2014 a k ukončeniu reštrukturalizácie dlžníka.\nSťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol:\n„Uznesenie o potvrdení plánu neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by ktokoľvek\nnejakým spôsobom vzniesol námietky voči plánu. Uznesenie o potvrdení plánu je tvorené\niba neúplnou rekapituláciou priebehu konania a citáciou ustanovení právnych predpisov\ns následným záverom, že neboli zistené dôvody pre zamietnutie plánu.\nUznesenie o potvrdení plánu teda ani len nespomenulo a nedalo odpoveď na žiadne\nz argumentov, ktorými sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv ako veriteľa\nv reštrukturalizačnom konaní. ...\nSúd teda plán potvrdil bez toho, aby čo i len spomenul:\n- trestné konanie, v ktorom bolo vznesené obvinenie osobám v minulosti aj\nv súčasnosti konajúcim za dlžníka vrátane členky predstavenstva dlžníka... práve\npre poškodzovanie sťažovateľa ako dlžníkovho veriteľa,\n- popretie pochybných pohľadávok Konkurzným správcom, konkrétne pohľadávok\nv mimoriadne vysokej výške zo zmluvných pokút... či pohľadávok spriaznených osôb\nDlžníka..., ktoré správkyňa uznala, v dôsledku čoho sa v pláne ráta s uspokojením\nspoločnosti..., ktorá si popri istine pohľadávky viac ako 80.000.000,- EUR z obchodu,\nku ktorému nebola priložená žiadna účtovná ani iná dokumentácia, prihlásil aj svojou\nvýškou mimoriadne neprimeranú zmluvnú pokutu 35.000.000,- EUR...,\n- podnet sťažovateľa na zamietnutie plánu,\n- žiadosť o vysvetlenie obsahu plánu adresovanú sťažovateľom Správkyni a súdu\na v nej uvedené (a Správkyňou nezodpovedané) otázky k obsahu plánu, najmä ohodnoteniu\naktív dlžníka. ...\nSťažovateľ má ďalej za to, že celý priebeh reštrukturalizačného konania zo strany\nOkresného súdu Banská Bystrica vyústil do negácie jeho majetkových práv a súčasne\nuprednostnenia práv dlžníka a s ním spojených subjektov, čím zároveň bolo porušené jeho\nprávo na rovnosť v konaní.“\n3. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa\nk prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.\n\n3\n\nPredseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 17. marca 2016 v prvom\nrade uviedol, že keďže funkcia konajúcej sudkyne zanikla z dôvodu jej odchodu\ndo dôchodku k 31. decembru 2015, nebolo možné zabezpečiť jej vyjadrenie. Z uvedeného\ndôvodu predseda okresného súdu uviedol, že pre potreby vyjadrenia bude vychádzať\nz obsahu napadnutého rozhodnutia a z vyjadrenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý\nvykonával jednotlivé úkony v zmysle poverenia sudkyne. V ďalšom predseda okresného\nsúdu uviedol, že:\n- k námietke, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by\nktokoľvek nejakým spôsobom vzniesol námietky voči reštrukturalizačnému plánu, sa\nvyjadriť nevie, pretože pre zánik funkcie sudkyne nebolo možné zabezpečiť jej vyjadrenie,\n- k námietke, že napadnuté rozhodnutie sa nevysporiadalo so žiadosťou sťažovateľa\nadresovanou správkyni o vysvetlenie jednotlivých ustanovení plánu, sa vyjadriť nevie,\npretože pre zánik funkcie sudkyne nebolo možné zabezpečiť jej vyjadrenie,\n- k námietke, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje zmienku o trestnom konaní, sa\nvyjadriť nevie, pretože pre zánik funkcie sudkyne nebolo možné zabezpečiť jej vyjadrenie\n(predseda okresného súdu však uviedol, že absencia zmienky o trestnom konaní môže byť\ndôsledkom vyhodnotenia tejto skutočnosti zo strany sudkyne ako irelevantnej vo vzťahu\nk rozhodovaniu o schválení reštrukturalizačného plánu, pretože vzhľadom na absenciu\nprávoplatného odsudzujúceho rozsudku v trestnom konaní, ktorý by konštatoval\npoškodzovanie sťažovateľa ako veriteľa dlžníka, nemalo samotné uznesenie o vznesení\nobvinenia vplyv na rozhodovanie súdu o potvrdení plánu),\n- k námietke, že napadnuté rozhodnutie sa nezaoberá odlišným posúdením niektorých\npohľadávok (\n\n) zo strany konkurzného správcu\n\na reštrukturalizačnej správkyne, resp. popretím sťažovateľových čiastočne judikovaných\npohľadávok, uviedol, že popieranie pohľadávok je činnosťou správcu pri plnení jeho\npovinností a nespadá do pôsobnosti okresného súdu, pričom otázka pravosti (oprávnenosti)\nprihlásených pohľadávok je predmetom incidenčných konaní; v danej veci sa predseda\nokresného súdu odvolal na judikatúru ústavného súdu (II. ÚS 153/2015),\n- k námietke, že napadnuté uznesenie nespomína námietky zaujatosti spoločnosti\n, uviedol, že toto tvrdenie je irelevantné vzhľadom na to, že o námietkach\nrozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41 Ncb 7/2014 z 9. apríla 2014\n\n4\n\ntak, že sudkyňu z konania nevylúčil, a z tohto dôvodu by bolo uvádzanie tejto skutočnosti\nv napadnutom rozhodnutí nadbytočné,\n- k námietke, že v rozpore so zákonom nedošlo k vytvoreniu samostatnej skupiny\npre podriadenú pohľadávku spoločnosti\n\n, pretože okresný súd napriek verejne\n\ndostupnej evidencii túto spriaznenú osobu neidentifikoval, uviedol, že povinnosť vytvoriť\njednotlivé skupiny pohľadávok patrila v tomto konkrétnom prípade u dlžníkov za súčinnosti\npovinnosti správcu.\nVo vzťahu k arbitrárnosti a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\npredseda okresného súdu citoval judikatúru ústavného súdu (III. ÚS 257/2014), pričom\nústavnému súdu zároveň navrhol, aby podanej sťažnosti nevyhovel.\n4. Sťažovateľ vo svojej replike k vyjadreniu doručenej ústavnému súdu 5. apríla 2016\nreagoval na jednotlivé argumenty predsedu okresného súdu:\n- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté\nrozhodnutie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by ktokoľvek nejakým spôsobom\nvzniesol námietky voči reštrukturalizačnému plánu, sťažovateľ uviedol, že okresný súd\nžiadnym spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia sťažovateľa, čím sa de facto potvrdilo,\nže napadnuté rozhodnutie: „... je tvorené iba neúplnou rekapituláciou priebehu konania\na citáciou ustanovení právnych predpisov s následným záverom, že neboli zistené dôvody\npre zamietnutie plánu.“;\n- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté\nrozhodnutie sa nevysporiadalo so žiadosťou sťažovateľa adresovanou správkyni\no vysvetlenie jednotlivých ustanovení plánu, sťažovateľ uviedol: „... otázky k obsahu plánu,\nnajmä ohodnoteniu aktív dlžníka neboli zodpovedané prostredníctvom štatutárneho...\norgánu na schôdzi veriteľov. Taktiež predmetná žiadosť bola adresovaná správkyni\na porušovateľovi na vysvetlenie, pričom sťažovateľovi v každom prípade nebola poskytnutá\nrelevantná odpoveď na ním položené otázky.“;\n- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté\nrozhodnutie neobsahuje zmienku o trestnom konaní, sťažovateľ uviedol, že takého\nvyjadrenie iba deklaruje nesprávny postup okresného súdu. Sťažovateľ poukázal\n\n5\n\nna skutočnosť, že „... v trestnom konaní bolo vznesené obvinenie voči osobám, ktoré\nv minulosti ako aj v súčasnosti konali resp. konajú za dlžníka a to vrátane člena\npredstavenstva dlžníka... a to práve pre poškodzovanie sťažovateľa ako dlžníkovho\nveriteľa“. Sťažovateľ zároveň uviedol, že existencia dôvodného podozrenia, že osoby úzko\nspäté s dlžníkom úmyselne poškodzovali sťažovateľa, mala byť v procese schvaľovania\nreštrukturalizačného plánu zohľadnená, resp. prinajmenšom v napadnutom rozhodnutí\nspomenutá. Sťažovateľ ďalej uviedol, že okresný súd mal povinnosť „... vyžiadať si\nod Národnej kriminálnej agentúry všetky dokumenty, ktoré by mohli ovplyvniť schvaľovanie\nplánu, keďže o skutočnosti mala (sudkyňa, pozn.) vedomosť a to minimálne z rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky 1. ÚS 325/2014-80“;\n- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté\nrozhodnutie sa nezaoberá odlišným posúdením niektorých pohľadávok (\n) zo strany konkurzného správu a reštrukturalizačnej\nsprávkyne, resp. popretím sťažovateľových čiastočne judikovaných pohľadávok, uviedol, že\n„... v rámci zachovania aspoň minimálneho princípu právnej istoty takéto rozdielne\nposudzovanie pohľadávok nesmie zostať bez povšimnutia súdu v rozhodovaní o schválení\nplánu, a pokiaľ tak insolvenčný súd urobil, mal by túto skutočnosť aspoň riadne\nodôvodniť. ... Sťažovateľ má zároveň za to, že v prípade existencie takýchto rozdielnych\nnázorov správcov na tieto pohľadávky by mal súd pri schvaľovaní reštrukturalizačného\nplánu zohľadniť tieto skutočnosti a nie sa k nim ani len vo svojom odôvodnení nevyjadriť.“;\n- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté\nuznesenie nespomína námietky zaujatosti spoločnosti\n\n, sťažovateľ uviedol, že\n\nargument predsedu okresného súdu je chybný, pretože obsahom odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia malo byť aj vyjadrenie účastníkov konania k predmetnej námietke. Sťažovateľ\npoukázal na to, že „... uvedená námietka spoločnosti\n\n, ako aj jej ďalšie\n\nprocesné podania boli zjavne účelové, smerujúce k predlžovaniu konania, a porušovateľ\njednoducho nepovažoval za vhodné tieto skutočnosti spomínať.“;\n- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že v rozpore\nso zákonom nedošlo k vytvoreniu samostatnej skupiny pre podriadenú pohľadávku\nspoločnosti\n\n, sťažovateľ uviedol, že spriaznenosť veriteľa, spoločnosti\n, s dlžníkom mohol okresný súd zistiť z verejne dostupných zdrojov.\n\n6\n\nSťažovateľ ďalej doplnil, že: „Samotná povinnosť ohľadne zriaďovania jednotlivých skupín\npohľadávok síce patrí do pôsobnosti správcu v spolupráci s dlžníkom, avšak súd má\nza povinnosť pri schvaľovaní plánu tieto skutočnosti dostatočným spôsobom overiť a nie len\nlaxne schváliť reštrukturalizačný plán bez jeho relevantnejšieho skúmania.“\nSťažovateľ ďalej doplnil, že: „Nie je teda vôbec na mieste, aby konkurzný súd\nbez ďalšieho\n\na\n\nformalisticky\n\npri reštrukturalizácii,\n\nvrátane\n\núplne\n\nodignoroval\n\nvážne\n\ndôvodných\n\npodozrení\n\nna\n\nporušenia\n\ndelikty\n\nzákona\n\nnajzávažnejšie\n\nsankcionovaného - trestnoprávneho charakteru, ohľadom ktorých príslušné orgány vedú\ntrestne konanie... V každom prípade a bez ohľadu na to, akým spôsobom by sa mal\nkonkurzný súd s takýmito skutočnosťami procesne vysporiadať, mlčaním ich prejsť\nnemôže.“\n5. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,\nže netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia označených práv\n(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).\nII.\n7. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nGenerálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právneho\npredpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou\nprávnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je\n\n7\n\nv konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo platí aj\npri interpretácii právnych noriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.\n8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\n\n8\n\npre porušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n13. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v celkovej arbitrárnosti, resp.\nnedostatočnej odôvodnenosti napadnutého rozhodnutia. V konkrétnosti sťažovateľ tvrdí,\nže okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal\ns (i) námietkami vznesenými voči reštrukturalizačnému plánu, (ii) žiadosťou sťažovateľa\nadresovanou správkyni o vysvetlenie jednotlivých ustanovení reštrukturalizačného plánu,\n(iii) trestným konaním vedeným voči osobám, ktoré v minulosti, ako aj v súčasnosti konajú,\nresp. konali za dlžníka pre poškodzovanie sťažovateľa ako dlžníkovho veriteľa,\n(iv) odlišným posúdením niektorých pohľadávok (\n) zo strany konkurzného správu a reštrukturalizačnej správkyne, resp. popretím\nsťažovateľových čiastočne judikovaných pohľadávok, (v) námietky zaujatosti spoločnosti\n, resp. vyjadrenie účastníkov konania k týmto námietkam a (vi) nevytvorením\nsamostatnej skupiny pre podriadenú pohľadávku spoločnosti\n\n, pretože okresný\n\nsúd napriek verejne dostupnej evidencii túto spriaznenú osobu neidentifikoval.\n14. Vzhľadom na uvedené predmetom skúmania ústavného súdu bolo to,\nči potvrdením plánu nemohlo dôjsť k zásahu do označených práv sťažovateľa. Inak\npovedané, ústavný súd skúmal, či napadnutým uznesením okresný súd poskytol\nsťažovateľovi spravodlivú súdnu ochranu pri rešpektovaní materiálnej rovnosti všetkých\nveriteľov v reštrukturalizačnom konaní (I. ÚS 311/2014).\n15. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom\nkonaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi\naj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon\n(čl. 143 ods. 2 ústavy). Týmto zákonom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n9\n\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý v rámci tretej časti nazvanej\n,,Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese\nreštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch\n[§ 154 ods. 1 písm. a) až d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného v čase\nrozhodovania okresného súdu]. Kým uznesenie o potvrdení plánu okresným súdom\nobsahuje aj rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia\no zamietnutí plánu je, že okresný súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie\ndlžníka, začne konkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154\nods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Aj z dôvodu závažnosti dôsledkov\nzamietnutia plánu súdom zákon o konkurze a reštrukturalizácii počíta v tomto prípade s\ndvojinštančným konaním, keď proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí plánu pripúšťa\nprávo podať odvolanie.\n16. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril\nk charakteru\n\nreštrukturalizácie,\n\nako\n\naj\n\nk\n\nrozhodovaniu\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nv reštrukturalizácii (napr. I. ÚS 200/2011, I. ÚS 311/2014, II. ÚS 455/2012). Nie je sporné,\nže reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter,\npodmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň\npodstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia\nveriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi\n(nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv [§ 114 ods. 1 písm. b) a c) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii], čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých\nveriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.\n17. V reštrukturalizačnom konaní, ktoré je zložito štruktúrovaným právnym\nprocesom, je príslušný všeobecný súd zaťažený povinnosťou zisťovať a odhaliť to, čo sa\nskrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov (nemožno vylúčiť ani rozdielny\nobsah tohto pojmu v rôznych reštrukturalizáciách rôznych dlžníkov v závislosti\nod individuálnych či skupinových záujmov jednotlivých (skupín) veriteľov. Spoločný\nzáujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom a neúplnom) uspokojení veriteľov\n10\n\nv reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých\nveriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa, ktorý si do reštrukturalizácie prihlásil\npohľadávku (zabezpečenú či nezabezpečenú), je dosiahnuť, pokiaľ možno, najvyššiu mieru\njej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má svoj právny dôvod, na základe ktorého\ntento od dlžníka požaduje, aby tento plnil korelujúci záväzok, a individuálny veriteľ\nspravidla nevidí (nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť v akomkoľvek rozsahu ukrátený\npri uspokojení svojej pohľadávky v prospech uspokojenia iného/-ých veriteľa/-ov dlžníka.\nTo je však rýdzo individuálny (egoistický) záujem, ktorý nezohľadňuje zmysel a účel\nreštrukturalizácie,\n\nktorej\n\nimanentnou\n\nčrtou\n\nje\n\npráve\n\nzabránenie\n\nindividuálnemu\n\nuplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho\nuspokojenia.\n18. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale\naj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa završuje\nrozhodovaním o potvrdení alebo zamietnutí plánu. Ústavný súd pritom už vo svojej\nrozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní\nochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr.\nIII. ÚS 72/2010), ako aj povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho\nrozhodnutia na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010). Samozrejme, platí, že obsah\npojmu spravodlivosť je autonómny, a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. To isté platí\naj v posudzovanej veci, keď to, čo sa javí spravodlivé sťažovateľovi, sa nemusí javiť ako\nspravodlivé ostatným veriteľom či dlžníkovi. Nájsť spravodlivú rovnováhu medzi\noprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov v reštrukturalizácii nie je jednoduché.\nTo však neznamená, že všeobecný súd môže na túto úlohu rezignovať a aprobovať riešenie,\nktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo vzťahu k jednému veriteľovi, prípadne\nviacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným veriteľom (pohľadávok rôznej výšky\na rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje črty spravodlivého.\n19. Na účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu\naj vo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie sa na svojich\n3 stranách zaoberá chronológiou reštrukturalizačného konania, no neobsahuje jedinú\n11\n\nzmienku o námietkach sťažovateľa uvedených v sťažnosti. Okresný súd len stroho\nkonštatuje, že schvaľovacia schôdza reštrukturalizačný plán prijala, dlžník ako predkladateľ\nreštrukturalizačného plánu podal na okresný súd návrh na potvrdenie reštrukturalizačného\nplánu, pričom okresný súd nezistil žiadne dôvody na jeho zamietnutie.\n20. Je zákonnou povinnosťou okresného súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť\no potvrdení, ale aj o zamietnutí plánu, preskúmať konkrétne okolnosti reštrukturalizácie\ndlžníka vo väzbe na kritériá, ktoré ústia do zamietnutia plánu, a až v prípade ich absencie\nrozhodnúť o potvrdení plánu. Rozhodnutie súdu sa pritom musí opierať o konkrétne zistenia\na skutkové okolnosti reštrukturalizácie, pričom v súdenom prípade táto povinnosť bola\nzvýraznená tým, že sťažovateľ pred potvrdením plánu jeho obsah namietal, správkyňu\na okresný súd žiadal o vysvetlenie jeho obsahu a podal podnet na jeho neschválenie, čím\nposkytol okresnému súdu priestor na vyrovnanie sa s týmito námietkami. Napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu je však v tomto smere povrchné, neodpovedajúce na žiadne\nz nastolených otázok a nepreskúmateľné. Rozhodnutie o potvrdení reštrukturalizačného\nplánu má zároveň rýdzo formalistický charakter, keď okresný súd plán formálne prijatý\nna schvaľovacej schôdzi potvrdil, materiálna stránka predmetnej reštrukturalizácie však\nostala mimo jeho pozornosti.\n21. Zákonné kritériá pre zamietnutie plánu vylučujú, aby postavenie súdu\nrozhodujúceho o potvrdení plánu bolo pasívne, obmedzujúce sa na jednoduché\nkonštatovanie, že ,,dôvody na zamietnutie plánu zistené neboli“. Naopak, úlohou\nreštrukturalizačného súdu je pôsobiť v procese reštrukturalizácie aktívne tak, aby\nreštrukturalizácia nemohla byť vnímaná ako proces účelového spolupôsobenia dlžníka\na správcu (prípadne aj niektorých veriteľov) s cieľom vylúčiť významných veriteľov\nz rozhodovania a hlasovania.\n22. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu však tieto kritériá nenapĺňa, v dôsledku\nčoho ústavný súd prvým výrokom tohto nálezu vyslovil porušenie označených práv\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavou predpokladaným\ndôsledkom vyhovenia sťažnosti je zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd preto\ndruhým výrokom tohto nálezu zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie\n12\n\nkonanie [čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom\ntento opätovne rozhodne o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka.\nV ďalšom konaní bude okresný súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu\n(§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde) a jeho povinnosťou bude ústavne konformným,\npresvedčivým a hlavne spravodlivým (z pohľadu všetkých veriteľov) spôsobom vysporiadať\nsa s danosťou, prípadne s absenciou zákonných dôvodov na zamietnutie plánu. Ústavnému\nsúdu totiž pre nedostatok právomoci neprislúcha zaujať konečné stanovisko k nastoleným\nprávnym otázkam súvisiacim s predmetom súdnej ochrany, ktoré spočívajú v rovine\npodústavného práva.\nPokiaľ sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia základného práva aj podľa čl. 20\nods. 1 ústavy, ústavný súd uvádza, že tento článok je subsumovaný pod čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPorušenie základného práva ústavný súd vyslovil (bod 1 výroku), preto v tejto časti\nsťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku).\nIII.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa. S poukazom\nna § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov mu bola priznaná náhrada trov konania\npred ústavným súdom v sume 537,63 € s DPH (2 úkony právnej služby po 139,83 €\nza prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu, 1 úkon právnej\nslužby po 143 € za písomné podanie ústavnému súdu + 2 režijné paušály po 8,39 €\na 1 režijný paušál po 8,58 €), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet Advokátskej\nkancelárie ECKER  KÁN & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nw\nV Košiciach 13. septembra 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1R/3/2013", "guid": "d81d16a6-a948-40f6-b602-32cf4ebc942a:18ca8013-4eda-4cd4-884a-7a55f2a1cd5b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c8e1a62-b92f-4015-9859-fc4d1db8c71e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.153.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.153.2015.1"}, {"guid": "ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91"}, {"guid": "ussr:b4616b06-34df-4ca4-aefb-eb6db966dba3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 257/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 257/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4616b06-34df-4ca4-aefb-eb6db966dba3"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71"}, {"guid": "ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c9e9ee11-1021-455a-ac82-339b856cb943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.272.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 272/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.272.2024.2"}, {"guid": "ussr:e47cdbc9-63fc-4d34-9ce6-ed0b090d578e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.294.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 294/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.294.2024.2"}, {"guid": "ussr:663c50ea-8557-4b41-a5c0-40535cd3a683", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.165.2020.1"}, {"guid": "ussr:1e9b3bac-2ba8-43cd-be9d-ec7b1a677d81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.138.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.138.2019.1"}, {"guid": "ussr:c5e72bb1-3882-441c-b416-5aa89ba9e3c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.300.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2018 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.300.2018.1"}, {"guid": "a024a607-2a4a-47b2-8095-dd3b36774181:d94e30ab-56f9-484c-a616-2b1e042e48f4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8117214939.1", "spisova_znacka": "7CoKR/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoKR/1/2021 z 17. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8117214939.1"}, {"guid": "a024a607-2a4a-47b2-8095-dd3b36774181:e218ba63-97b1-45dc-9a5f-6ba1fa8d6d60", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8117214939.1", "spisova_znacka": "7CoKR/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoKR/1/2021 z 17. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8117214939.1"}]}