{"guid": "ussr:92d25b91-0ca1-40cf-b9ea-4e2057bc3ae4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/99 z 28. 4. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 1999, sp. zn. II. ÚS 34/99, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Drgonec", "sudca_id": 1104, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jan-drgonec-1104", "datum_vydania": "1999-04-28", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/92d25b91-0ca1-40cf-b9ea-4e2057bc3ae4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1/text", "citacie_n": 48, "text": "II. ÚS 34/99\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána\nDrgonca a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka a JUDr. Anny Danielčákovej na verejnom\nzasadnutí 14. apríla 1999 prerokoval podnet\n\n,\n\n, bytom\n\n, zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom,\nvo veci porušenia práv priznaných čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a 28. apríla 1999 takto\nrozhodol:\nPrávo\n\nzaručené čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v konaní pred Krajským súdom Bratislava vo veci 3 To 187/98\nporušené n e b o l o .\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky bol 22. decembra 1998 doručený podnet\n,\n\n, bytom\n\n, zastúpeného\n\nJUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, Bratislava, Klemensova 15, ktorým\nnamietol porušenie práv priznaných čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky v konaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 To 187/98.\nZ predmetného podnetu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.\n3 To 187/98 zamietol odvolanie\n\nproti rozsudku Okresného súdu Pezinok\n\nsp. zn. 1 T 64/97, ktorým bol menovaný uznaný vinným z trestného činu\nnedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1 a 2 písm. b) Trestného\nzákona.\n\nsa domáhal, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal uznesenie,\nv ktorom by konštatoval, že „konaním Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 To 187/98\ndošlo k porušeniu ústavného práva podnecovateľa na právnu pomoc v konaní pred\nsúdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na za podmienok ustanovených zákonom, ďalej k porušeniu ústavného práva, aby\npodnecovateľovi bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol\nobhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu a k porušeniu ústavného práva domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, to všetko\nv zmysle čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky“.\nNerešpektovanie ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodnecovateľ prostredníctvom svojho advokáta odôvodnil:\na) konaním orgánov činných v trestnom konaní v etape vyšetrovania trestného\nčinu došlo k porušeniu § 38 ods. 1 Trestného poriadku,\nb) podnecovateľovi mala byť poskytnutá možnosť prípravy obhajoby, a to\npredovšetkým čas na jej prípravu,\nc) Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd sa mal zaoberať všetkými\nnedostatkami konania, ktoré predchádzalo vyneseniu rozsudku, mal preskúmať\nzákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ\npodať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,\nprihliadnuc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,\nd) odvolací súd porušil právo na obhajobu a právo na súdnu a inú ochranu tým,\nže nezrušil napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré rozsudku\npredchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa\nmá zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby a nevrátil vec súdu prvého\nstupňa.\nPodľa\n\nnázoru\n\nzastupujúceho\n\nadvokáta\n\npodnecovateľ\n\nvyčerpal\n\nvšetky\n\nvnútroštátne právne prostriedky na dosiahnutie nápravy porušenia ústavou zaručených\npráv, ktoré boli konaním súdov porušené, teda v zmysle rozsudkov Európskeho súdu\n\n2\n\npre ľudské práva tie, využitím ktorých je efektívne možné odstrániť namietané\nporušenie práva.\n\nI.\nZISTENÝ SKUTKOVÝ STAV\nZ predloženého odpisu vyšetrovacieho spisu Okresného úradu vyšetrovania\nPolicajného zboru (ďalej len „PZ“) Pezinok ČVS: OUV-239/1997 vyplynulo, že na\nzáklade príkazu Okresného súdu v Pezinku zo dňa 21. júla 1997 č. p. 2 Nt 405/97 bolo\npodľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 158 ods. 4 a 6 Trestného poriadku\nnariadené vykonať domovú prehliadku u\n\n,\n\n, bytom\n\nnakoľko v uvedenom objekte by sa mohli nachádzať\nveci dôležité pre trestné konanie. Vykonanie domovej prehliadky bolo odôvodnené\nskutočnosťou, že menovaný bol podozrivý z páchania organizovanej trestnej činnosti\ns medzinárodným prepojením. Domová prehliadka bola vykonaná dňa 22. júla 1997\no 08.30 hod. policajným orgánom Obvodného oddelenia PZ Pezinok.\nbol po vykonaní domovej prehliadky o 09.45 hod. pracovníkmi\nodboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Bratislava predvedený za účelom\npodania vysvetlenia. S menovaným pracovníci odboru kriminálnej polície Krajského\nriaditeľstva PZ Bratislava spísali zápisnicu o podanom vysvetlení.\n\ndo\n\nzápisnice uviedol, že poučeniu v plnom rozsahu porozumel a k veci uviedol, že bez\nprávneho zástupcu sa k veci odmieta vyjadriť a podať akékoľvek vysvetlenie.\nZápisnica bola ukončená o 10.50 hod. Podľa záznamu vyšetrovateľa zo dňa 22. júla\n1997 uvedeného dňa o 15.45 hod. sa vyšetrovateľ telefonicky spojil s advokátom\nJUDr. Františkom Sanákom z Trnavy, ktorého si chcel\n\nzvoliť za obhajcu.\n\nAdvokát sa však pre zaneprázdnenosť nemohol uvedeného dňa výsluchu zúčastniť.\nDňa 22. júla 1997 bolo voči\n\nvznesené obvinenie za pokračovací\n\ntrestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1 a 2 písm. b),\n\n3\n\nc) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že menovaný v Pezinku-Griňave,\nul. Orešie č. 18, priebežne, od presne nezistenej doby do 22. júla 1997, za odplatu ako\nčlen organizovanej skupiny pomáhal nedovolene prekročiť štátnu hranicu presne\nnezistenému počtu osôb cudzích štátnych príslušností tak, že im po dohode s bližšie\nnezistenými osobami menami\n\na\n\n, príslušníkmi bývalej Juhoslávie,\n\nposkytoval ubytovanie a stravu vo svojom rodinnom dome. Uznesenie bolo\ndoručené dňa 22. júla 1997.\nVyšetrovateľka uvedeného dňa o 17.45 hod. s menovaným začala spisovať\nzápisnicu o výsluchu obvineného. V zápisnici je uvedené, že bol riadne poučený podľa\nzákonných ustanovení a poučeniu v plnej miere porozumel, rovnako aj uzneseniu,\nktoré mu bolo doručené pred začiatkom výsluchu. Po poučení o práve sťažnosti proti\nvznesenému obvineniu toto právo využil a sťažnosť podal priamo do zápisnice.\nSúčasne uviedol, že využíva svoje právo odoprieť vypovedať a vypovedať nebude bez\nprítomnosti obhajcu. Prehlásil, že plnú moc pre obhajcu doručí do 09.00 hod. dňa\n24. júla 1997. Po zaprotokolovaní uvedených vyjadrení vyšetrovateľka zápisnicu\nukončila.\nZ vyšetrovacieho spisu ďalej vyplynulo, že dňa 22. júla 1997 boli podľa § 17\nzákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore predvedené na Miestne oddelenie PZ\nNové Mesto i\n\n, manželka, a\n\n, dcéra, ktoré boli po\n\npoučení taktiež vypočuté do zápisnice o podanom vysvetlení.\nuviedla, že je chorá a nič si nepamätá.\nvysvetlení\n\nriadne\n\nvypovedala.\n\nv zápisnici o podanom\n\nObidve\n\nvyšetrovateľom ako svedkovia.\n\nboli\n\npotom\n\nnásledne\n\nvypočuté\n\naj\n\npo poučení uviedla, že využíva právo\n\nodmietnuť vypovedať podľa § 100 Trestného poriadku, keďže v osobe obvineného ide\no jej manžela.\n\npo poučení prehlásila, že právo odmietnuť vypovedať\n\npodľa § 100 Trestného poriadku nevyužíva, tohto sa výslovne vzdáva a vypovedať\nbude dobrovoľne, a potom riadne vypovedala. Právo odmietnuť vypovedať ako svedok\nvyužil podľa § 100 Trestného poriadku dňa 11. septembra 1997 aj\nsyn.\n\n4\n\n,\n\nV spisovom materiáli je založené plnomocenstvo s dátumom 23. júl 1997,\nktorým\n\nsplnomocnil advokáta JUDr. Stanislava Jakubčíka, aby ho\n\nobhajoval, resp. zastupoval vo veci trestného stíhania. JUDr. Stanislav Jakubčík zaslal\npísomné oznámenie na Okresný úrad vyšetrovania PZ Pezinok s dátumom 25. júl\n1997, v ktorom oznámil, že bol splnomocnený\n\n, aby ho obhajoval,\n\nzastupoval vo veci trestného stíhania, a súčasne uviedol, že ako obhajca sa chce\nzúčastniť všetkých vyšetrovacích úkonov, a žiadal, aby bol včas vyrozumievaný\no mieste a čase konania jednotlivých úkonov. Na základe tejto žiadosti vyšetrovateľ\nobhajcu prizýval k vyšetrovacím úkonom.\nSťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia námestníčka\nokresného prokurátora v Pezinku uznesením Pv 262/97-7 zo dňa 29. júla 1997 ako\nnedôvodnú zamietla.\nPod tým istým číslom vyšetrovacieho spisu bolo dňa 18. augusta 1997 vznesené\nobvinenie pre pokračujúci trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa\n§ 171a ods. 1 a 2 písm. b), c) Trestného zákona proti macedónskemu štátnemu\nobčanovi\nObvinený\n\n, ktorý bol vyšetrovaný vo väzbne.\nbol ku skutku opätovne vypočutý za prítomnosti obhajcu\n\ndňa 18. septembra 1997, kedy už právo odmietnuť vypovedať nevyužil. Obhajca pri\nvýsluchu žiadal založiť do spisu žiadosť o vrátenie zaistených valút. Ďalej žiadal\nzaprotokolovať otázku týkajúcu sa zdravotného stavu\n\npred\n\nvýsluchom svedka a po ňom. Záverom výsluchu žiadal zaprotokolovať, že on\ni obvinený majú pochybnosti o tom, že dcéra obvineného je schopná správne vnímať\na vypovedať o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, a preto podľa § 118\nTrestného poriadku žiadajú vyšetriť duševný stav svedka. JUDr. Jakubčík sa zúčastnil\nešte výsluchu obv.\n\ndňa 21. augusta 1997 a svedkyne\n\n28. júla 1997.\n\n5\n\ndňa\n\nListom zo dňa 26. septembra 1997 vyšetrovateľka oznámila obvinenému i jeho\nobhajcovi, že peniaze, ktoré boli dňa 22. júla 1997 v zmysle § 78 ods. 1 Trestného\nporiadku dobrovoľne vydané\n\n, zotrvávajú k ďalšej dispozícii\n\nprokuratúry a súdu pre trestné konanie. K návrhu na vyšetrenie duševného stavu\nsvedka\n\nv zmysle § 118 Trestného poriadku sa nevyjadrila, pretože\n\ntento návrh nebol návrhom podaným v zmysle § 166 Trestného poriadku s tým, že\ntento návrh si mohli uplatniť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 9. októbra\n1997. Advokát dňa 3. októbra 1997 zaslal na Okresnú prokuratúru žiadosť\no preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa § 167 Trestného poriadku. V uvedenej\nžiadosti uviedol, že ako obhajca obvineného dňa 18. septembra 1997 v zápisnici\no výsluchu\n\nžiadal, podľa jeho názoru oprávnene, vyšetriť duševný stav\n\nsvedkyne\n\n. Dňa 28. septembra 1997 obdržal vyjadrenie\n\nvyšetrovateľa. Bol toho názoru, že uplatnený postup bol nesprávny. Uviedol, že ako\nobhajca je podľa § 41 ods. 2 Trestného poriadku oprávnený už za prípravného konania\nrobiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky.\nK oboznámeniu s výsledkami vyšetrovania dňa 9. októbra 1997 sa obvinený\nnedostavil, dostavil sa iba jeho obhajca. JUDr. Jakubčík do záznamu o preštudovaní\nvyšetrovacieho spisu uviedol, že trvá na tom, aby obvinenému boli vrátené zadržané\npeniaze a tiež na tom, aby bol v zmysle § 118 Trestného poriadku vyšetrený duševný\nstav svedkyne\n\n. Uvedený návrh vyšetrovateľka zamietla, proti čomu\n\nobhajca podal sťažnosť.\nRozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. 1 T 64/97 zo dňa 25. júna 1998 bol\nobvinený uznaný vinným z trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice\npodľa § 171a ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona. V odôvodnení sa okrem iného\nuvádza, že súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovede svedkyne\n, a poukazuje na znalecký posudok znalkyne z oboru psychológie, ktorá bola\nna hlavnom pojednávaní aj vypočutá. Súd mal skutkový stav preukázaný aj\nvýpoveďami ďalších svedkov, listinnými dôkazmi, predovšetkým zápisnicou\no vykonanej domovej prehliadke, fotodokumentáciou a zápisnicou o vydaní veci.\n\n6\n\nObžalovaný proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie. Uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. 3 To 187/98 bolo odvolanie\n\npodľa § 256\n\nTrestného poriadku zamietnuté. Z odôvodnenia vyplýva, že obvinený v odvolaní, ktoré\npísomne zdôvodnil jeho obhajca, namietol rozsudok okresného súdu vo výroku o vine\na treste, kde poukázal, na to, že bolo porušené právo jeho obhajoby predovšetkým\nv tom, že vyšetrovateľka Okresného úradu vyšetrovania PZ Pezinok vykonala\nvýsluchy svedkov pred vznesením obvinenia a bez prítomnosti zvoleného obhajcu.\nSúčasne namietol znalecký posudok vypracovaný\nRovnako za nezákonný dôkaz označil výpoveď svedkyne\n\n.\n. Celé\n\nobvinenie kategoricky odmietol.\nKrajský súd v Bratislave v zmysle § 254 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal\nnapadnutý rozsudok i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,\na skonštatoval, že odvolanie nie je dôvodné. Krajský súd konštatoval, že okresný súd\nvykonal dokazovanie v náležitom rozsahu a z výsledkov dokazovania vyvodil správne\nskutkové a právne závery. Aj krajský súd po vyhodnotení dôkazného materiálu mal za\npreukázané, že\n\nsa dopustil uvedeného konania. Krajský súd nezistil vady,\n\npre ktoré by nebolo možné posudok znalca akceptovať. Súd konštatoval, že nie je\ndôvodná ani námietka obhajoby, že svedkyňa bola vypočúvaná pred vznesením\nobvinenia. Konštatoval, že výsluch bol vykonaný až po tom, čo obvinenému bolo\noznámené uznesenie o začatí trestného stíhania. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku\nobhajoby, že jej výsluch bol vykonaný bez prítomnosti obhajcu obžalovaného, krajský\nsúd poznamenal, že v danej veci sa nejednalo o prípad nutnej obhajoby, a tak jej\nvýsluch nebol vykonaný v rozpore so zákonom. Krajský súd súdu prvého stupňa\nvytkol iba nepresnosť formulácie výrokovej vety, ktoré konanie po právnej stránke tiež\nnaplňuje znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Keďže nezistil dôvody\npre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné\nv zmysle § 256 Trestného poriadku zamietol.\n\n7\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky listom zo dňa 9. marca 1999 požiadal\npredsedu Krajského súdu v Bratislave o stanovisko k podnetu\n\n, bytom\n\n.\nPredsedníčka Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ivetta Marušáková vo svojom\nstanovisku Spr 3197/99 doručenom ústavnému súdu 6. apríla 1999 uviedla:\n«Podnet podnecovateľa namieta porušenie práva na obhajobu a právo na súdnu\nochranu vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu, napriek tomu, že základom je\nrozhodnutie okresného súdu (rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1 T 64/97 zo\ndňa 25. 6. 1998).\nPo oboznámení so spisovým materiálom okresného súdu (sp. zn. 1 T 64/97)\nnebolo preukázané, že by podnecovateľ využil všetky vnútroštátne prostriedky na\ndosiahnutie nápravy porušenia Ústavou zaručených práv, keďže v spise okresného\nsúdu sa nenachádza žiadne písomné podanie, ktoré by smerovalo k podaniu podnetu\nsťažnosti pre porušenie zákona vo vzťahu k prvostupňovému, príp. druhostupňovému\nrozhodnutiu.\nPokiaľ ide o jeho tvrdenie, že došlo k porušeniu práva na obhajobu, je potrebné\npoukázať na to, že proti\n\nbolo vznesené obvinenie dňa 22. 7. 1997. Pri\n\nvýsluchu dňa 22. 7. 1997 podnecovateľ využil svoje právo nevypovedať s tým, že si\nchce zvoliť obhajcu. Dňa 23. 7. 1997 predkladá do spisu plnomocenstvo advokát\nJUDr. Stanislav Jakubčík (čl. 38 trestného spisu) a od tohto dňa sa obhajca zúčastňuje\nna vyšetrovacích úkonoch nielen\n\nale i spoluobvineného a svedkov.\n\nV tomto smere treba pripomenúť, že nešlo o prípad nutnej obhajoby a práva\nobvineného boli v prípravnom konaní v plnom rozsahu zachované.\nZ uvedeného vyplýva, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nedošlo\nv časovom okamžiku začatia trestného stíhania k porušeniu práva na právnu pomoc\n, pričom túto okolnosť obvinený, ani jeho obhajca, pri oboznamovaní\ns výsledkami vyšetrovania nenamietal (čl. 170 tr. spisu).\nPokiaľ podnecovateľ zameriava svoj podnet na svedeckú výpoveď jeho dcéry\nvypočutej dňa 22. 7. 1997, na ktorej nebol obhajca prítomný, ani táto\nokolnosť nepreukazuje dôvodnosť podnetu, keďže ústavný súd nemá právomoc\n\n8\n\npreskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn.\nII. ÚS 31/94 z 1. 6. 1994 vyplýva, že Ústavný súd „nie je oprávnený skúmať postupy\nvšeobecných súdov pri objasňovaní skutočného stavu veci, rozhodnutia o vine a treste\na o výške spôsobenej škody.“\nAj pri diskutabilnosti, či vyšetrovateľka nemala dcéru podnecovateľa vypočuť\naž vtedy, keď\n\nsi zvoli právneho zástupcu, (na hlavnom pojednávaní využila\n\nsvoje právo podľa § 100 Tr. por.) prvostupňový i druhostupňový súd rozviedol ďalšie\npriame i nepriame dôkazy, ktoré presvedčivo preukazovali vinu obvineného. Dokonca\nu dcéry podnecovateľa bol vykonaný dôkaz znaleckým posudkom znalca psychológa.\nZ obidvoch rozhodnutí súdov vyplýva, že obvinený svojím konaním umožnil\na pomáhal cudzincom k nedovolenému prekročeniu štátnej hranice, čím naplnil znaky\nskutkovej podstaty činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1,\nods. 2 písm. b) Tr. zák.\nS poukazom na uvedené okolnosti, krajský súd sa nestotožňuje s navrhnutým\npetitom, podľa ktorého konaním odvolacieho senátu vo veci podnecovateľa malo dôjsť\nk porušeniu jeho Ústavného práva.»\nÚstavný súd vytýčil verejné pojednávanie vo veci na 14. apríl 1999.\nKrajský súd v Bratislave listom Spr. 3263/99 predsedníčky súdu JUDr. Ivetty\nMarušákovej z 13. 4. 1999 požiadal o ospravedlnenie neúčasti na verejnom\npojednávaní. Zástupca predkladateľa podnetu na verejnom pojednávaní potvrdil, že\nzotrváva na pôvodnom návrhu a jeho odôvodnení.\n\nII.\nPRÁVOMOC ÚSTAVNÉHO SÚDU ROZHODNÚŤ\nO PREDLOŽENOM PODNETE\nKrajský súd namietol neexistenciu právomoci ústavného súdu preskúmať\nrozhodnutia všeobecných súdov s odkazom na právny názor ústavného súdu, podľa\n\n9\n\nktorého ústavný súd „nie je oprávnený skúmať postupy všeobecných súdov pri\nobjasňovaní skutočného stavu veci, rozhodnutia o vine a treste a o výške spôsobenej\nškody.“ (II. ÚS 31/94)\nKrajský súd pri uplatnení tejto námietky neprihliadol na to, že citovaný právny\nnázor ústavného súdu sa vzťahuje len na tie postupy všeobecných súdov, ktoré\npredkladateľ podnetu spochybní z hľadiska zákonnosti. Ústavný súd je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124), a preto o ochrane zákonnosti môže\nrozhodovať jedine vtedy, ak má výslovnú ústavnú právomoc konať aj o ochrane\nzákonnosti (napr. vo veciach volieb podľa čl. 129 ods. 2).\n\nvšak nepožiadal\n\nústavný súd o preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska zákonnosti, ale\nnamietol, že v konaní pred krajským súdom došlo k porušeniu jeho ústavou\nzaručených práv. V záujme ochrany ústavnosti v činnosti všeobecných súdov ústavný\nsúd rozhodol, že: „V konaní o podnete Ústavný súd Slovenskej republiky nie je\npríslušný preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, ale preskúmava, či v konaní\npred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu práva, ak fyzická alebo právnická osoba\npodnetom namieta jeho porušenie v konaní pred všeobecnými súdmi“ (I. ÚS 8/94).\nV súlade s týmto právnym názorom ústavný súd podnet\n\nneodmietol.\n\nKrajský súd vo svojom vyjadrení uplatnil aj námietku, že predkladateľ podnetu\nnevyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré môže uplatniť na ochranu svojich práv,\na to tým, že nevyužil podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona.\nÚstavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor,\npodľa ktorého v konaní o každom podnete pred ústavným súdom, v ktorom\nnavrhovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu (inú právnu\nochranu), ako aj práva na spravodlivý proces z toho dôvodu, že všeobecný súd nekonal\nspôsobom ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky\nprávne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97;\nI. ÚS 49/98).\n\n10\n\nÚstavný súd vyslovil aj ďalší právny názor, podľa ktorého v právnom štáte\nmusí existovať možnosť spoliehať sa na to, že štát poskytne občanom efektívnu\nochranu ich práv v súlade s platnou právnou úpravou (PL. ÚS 16/95). Požiadavka\nefektívnej ochrany práv občanov v súlade s platnou právnou úpravou je právne\nvýznamná aj pre voľbu opravných prostriedkov, ktoré musí osoba uplatniť pred\nuplatnením svojho práva na ústavnom súde.\nSťažnosť pre porušenie zákona predstavuje mimoriadny opravný prostriedok.\nPodľa § 266 ods. 1 Trestného poriadku ju môže podať len generálny prokurátor\nSlovenskej republiky alebo minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Sťažnosťou\npre porušenie zákona nemožno priamo odstrániť namietnuté porušenie ústavy ani\nvtedy, ak je námietka opodstatnená. Mimoriadny opravný prostriedok, ktorý\npredkladateľ podnetu nemôže uplatniť osobne a s ktorým sa ako právny účinok\nnespája priame odstránenie opodstatnene namietnutého porušenia ústavného\npráva alebo slobody, nemá povahu takého právneho prostriedku, ktorý\npredkladateľ podnetu musí vyčerpať skôr, ako sa v konaní pred ústavným súdom\nmôže uchádzať o ochranu svojich práv podľa čl. 127 alebo čl. 130 ods. 3 ústavy.\nPreto ústavný súd aj túto námietku krajského súdu odmietol.\n\nIII.\nNAMIETANÉ PORUŠENIE PRÁVA ZARUČENÉHO ČL. 46 ODS. 1 ÚSTAVY SR\npodnetom namietol porušenie svojho práva zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa môže každý domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n11\n\nČlánkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje predovšetkým prístup k súdu, pretože len\nv takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu\noprávnenou osobou. Článok 46 ods. 1 upravuje prístup k súdu ako možnosť predložiť\nsúdu na rozhodnutie spor o tie práva, ktoré sa podľa rozhodnutia zákonodarcu môžu\npredkladať súdu. Článkom 46 ods. 1 ústavy sa teda zaručuje právo stať sa účastníkom\nsúdneho konania z vlastnej iniciatívy (PL. ÚS 15/98). Rovnaké právo sa čl. 46 ods. 1\nzaručuje aj v rozsahu zákonom ustanoveného prístupu k iným štátnym orgánom.\nV okolnostiach prípadu mohlo ísť o orgány Policajného zboru, ale predkladateľ\npodnetu nenamietol porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy zmarením svojho prístupu k tejto\nčasti štátneho mechanizmu Slovenskej republiky. Prístup k orgánom Policajného zboru\nmal umožnený proti svojej vôli z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu, teda\nza okolností, ktoré nie sú predmetom ochrany zaručenej čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPredkladateľ podnetu tiež nemal zmarenú možnosť uchádzať sa o ochranu svojich\npráv pred Krajským súdom Bratislava. Vzhľadom na okolnosti prípadu svoje právo na\nprístup k súdu uplatnil. V rozsahu práva na prístup k súdu alebo inému štátnemu\norgánu v jeho veci čl. 46 ods. 1 porušený nebol.\nOchrana podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nezahŕňa len právo na prístup k súdu. Súd\nmusí mať ústavou výslovne určenú kvalitu. Musí byť nezávislý a nestranný.\nSúčasťou nezávislosti súdu je aj výkon súdnej moci osobami (sudcami), ktoré\nnie sú podriadené iným zložkám štátnej moci. Ak o práve osoby rozhodol súd\nnepodriadený iným zložkám štátnej moci a na súde konal sudca, ktorý tiež nebol\npodriadený iným zložkám štátnej moci, ústavou zaručené právo na prerokovanie veci\nnezávislým súdom nebolo porušené.\nZ povahy veci, v ktorej\n\nnamietol porušenie svojho práva, a zo\n\nskutočností zistených ústavným súdom v konaní o jeho podnete vyplynulo, že v konaní\npred Krajským súdom Bratislava nemohlo dôjsť k porušeniu tej časti práva zaručenej\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ktorá sa vzťahuje na nezávislosť súdu. Preto sa ústavný súd zameral\n\n12\n\nna otázku, či o veci\n\nkonal a rozhodol súd v súlade s jeho právom na\n\nnestranný súd.\nObsahom práva na nestranný súd je, že súd musí každú vec prerokovať\na rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu\nz nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo\nveci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre\nuplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc\no takomto práve rozhodnúť. Ústavný súd nezistil ani porušenie tejto časti čl. 46 ods. 1\nv konaní o podnete\n\n.\n\nIV.\nNAMIETANÉ PORUŠENIE ČL. 47 ODS. 2 A ČL. 50 ODS. 3 ÚSTAVY SR\nPredkladateľ podnetu ďalej namietol porušenie svojich práv zaručených čl. 47\nods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy.\nPodľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na právnu\npomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy\nod začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má obvinený právo, aby mu\nbol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám\nalebo prostredníctvom obhajcu.\nPredkladateľ podnetu namietol porušenie čl. 47 ods. 2 s odôvodnením, že právo\nna obhajobu je treba chápať tak, že občan má na ňu právo aj v čase pred vznesením\nobvinenia.\n\n13\n\nÚstava Slovenskej republiky predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo\nvzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem (II. ÚS 128/95). Ustanovenie čl. 47\nods. 2 v okolnostiach prípadu treba uplatňovať v spojení s čl. 50 ods. 3.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu ústava zaručuje rozdielnu intenzitu\na rozsah ochrany pre jednotlivé štádiá trestného konania. Článkom 50 ods. 3 ústavy sa\nzaručujú práva obvineného, teda osoby, voči ktorej sa vznieslo obvinenie podľa\nustanovení Trestného poriadku. Ústavný súd vyslovil právny názor: „Ústavou\nzaručenú ochranu nemožno interpretovať tak, že práva podľa čl. 50 ods. 3 sa\npriznávajú iba v tej fáze trestného konania, ktorá sa začína vznesením obvinenia\na ktorá sa končí podaním obžaloby. Formuláciou čl. 50 ods. 3 sa kladie dôraz na\nzaručenie práv od okamihu vznesenia obvinenia. Práva zaručené čl. 50 ods. 3 sa\nv nezmenenom rozsahu priznávajú aj obžalovanému a odsúdenému, a to až do\nprávoplatnosti súdneho rozhodnutia. Všetkým oprávneným osobám sa článkom 50\nodsek 3 zaručuje, že budú mať čas na prípravu obhajoby, ďalej že budú mať možnosť\npripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne významným\nspôsobom, buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Uplatnenie práva na\nobhajobu nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktoré\nsa usiluje pomocou obhajoby. Účelom práva zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy je\nposkytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu“ (II. ÚS 8/96).\nPrávo na obhajobu do okamihu nadobudnutia právneho postavenia\nobvineného sa nezaručuje podľa čl. 50 ods. 3. Je implikované v ochrane podľa\nčl. 47 ods. 2 ústavy. Zákonom ustanovené podmienky ochrany v okolnostiach prípadu\npredstavuje ustanovenie § 76 ods. 6 a § 156 ods. 1 Trestného poriadku.\nPodľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku: „Zadržaná osoba má právo zvoliť si\nobhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania; má právo požadovať, aby obhajca\nbol prítomný pri jej výsluchu podľa odseku 4, ibaže je obhajca v lehote tam uvedenej\nnedosiahnuteľný.“\n\n14\n\nZ textu uvedeného ustanovenia vyplýva, že prítomnosť obhajcu a možnosť\nradiť sa s ním už v priebehu zadržania môže zadržaná osoba uplatniť v prípade, že\nv lehote stanovenej zákonom (24 hodín), po ktorú je možné osobu zadržiavať, sa\nobhajca dostaví k výsluchu. Skutočnosť, že obhajca je nedosiahnuteľný, neznamená,\nže orgány vyšetrovania nemôžu pokračovať v objasňovaní spáchaného činu a s tým\nsúvisiacimi úkonmi.\nPodľa § 165 ods. 1 Trestného poriadku: „Obhajca je už od vznesenia obvinenia\noprávnený byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch; môže obvinenému aj iným\nvyslúchaným klásť otázky, avšak až vtedy, keď orgán výsluch skončí a udelí mu na to\nslovo.\nPrítomnosť obhajcu pri vyšetrovacích úkonoch a poskytovanie právnych rád\nobvinenému je potrebné odlišovať od aktívneho vstupu obhajcu do priebehu\nvyšetrovacích úkonov.\nV prípade, ktorý je predmetom konania o podnete\n\n, nešlo o prípad\n\nnutnej obhajoby. Dňa 22. júla 1997 sa vyšetrovateľ telefonicky spojil s advokátom\nJUDr. Františkom Sanákom z Trnavy, ktorého si\n\nchcel zvoliť za obhajcu.\n\nAdvokát sa pre svoju zaneprázdnenosť nemohol uvedeného dňa výsluchu zúčastniť.\npodpísal plnomocenstvo inému zvolenému advokátovi až dňa 23. júla 1997.\nTento 25. júla 1997 oznámil vyšetrovateľovi, že bol splnomocnený\n\n,\n\naby ho obhajoval. Vyšetrovateľ neporušil právo na obhajobu obvineného, keď vykonal\nvýsluchy svedkov dňa 22. júla 1997 bez prítomnosti obhajcu. Povinnosť vyrozumievať\na prizývať obhajcu k vyšetrovacím úkonom v prípade, ak nejde o nutnú obhajobu,\nzaväzuje orgán činný v trestnom konaní až po doručení plnomocenstva, v ktorom je\nuvedené, že ako obhajca sa chce zúčastniť všetkých vyšetrovacích úkonov a žiada, aby\nbol včas vyrozumievaný o mieste a čase konania jednotlivých úkonov. Vyšetrovateľ\ndňa 22. júla 1997 rešpektoval právo obvineného odmietnuť vypovedať bez prítomnosti\nobhajcu a obvineného opätovne vypočul dňa 18. septembra 1997 už za jeho\nprítomnosti.\n\n15\n\nOd dátumu doručenia plnomocenstva až do oboznamovania s výsledkami\nvyšetrovania dňa 9. októbra 1997 mali obvinený aj obhajca možnosť navrhnúť, aby\nboli vyšetrovacie úkony, ktoré boli vykonané bez prítomnosti obhajcu, zopakované za\njeho prítomnosti. Takýto návrh však ani v jednom prípade nepodali, a to ani pri\nopakovanom výsluchu obvineného, ani pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania,\nkedy obhajca žiadal iba vyšetrenie duševného stavu svedkyne\n\n.\n\nOdkaz predkladateľa podnetu na ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného poriadku\n„Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na\nzvolenie obhajcu.“ a následne na judikát 1/79, Rt 25/90 per analogiam, „že v dobe,\nkedy ešte obvinený nemá obhajcu a oznámil, že obhajcu si zvoliť chce, môže\nvyšetrovateľ vykonať len také vyšetrovacie úkony, ktoré vzhľadom k nebezpečenstvu\nich zmarenia, straty alebo podstatného oslabenia ich dôkaznej hodnoty, teda z hľadiska\nich účelu neznesú odklad na dobu, než obvinený bude mať obhajcu, a vykonanie iného\nvyšetrovacieho úkonu v naznačenej dobe je porušením práva na obhajobu“, bol\nneprimeraný. Zákonodarca prísne ustanovil podmienky nutnej obhajoby spolu\ns nástrojmi na kontrolu ich dodržiavania a odlíšil ich od podmienok zvolenej\nobhajoby. Okrem toho, ako už bolo uvedené, obhajca v priebehu prípravného konania\nnenamietal výsluch svedkyne\n\nbez jeho prítomnosti, nenavrhol\n\nzopakovanie tohto vyšetrovacieho úkonu, dožadoval sa len skúmania jej duševného\nstavu. Argumentácia o porušení práva na obhajobu sa objavila prvýkrát až v odvolaní\nproti rozsudku Okresného súdu Pezinok, z ktorého vyplýva, že už bola pribratá aj\nznalkyňa na posúdenie výpovede svedkyne\n\n, ktorá v posudku aj pri\n\nvýpovedi uviedla, že u svedkyne nezistila tendenciu konfabulovať.\nPodľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie začína vydaním\nuznesenia o vznesení obvinenia. Toto sa obvinenému oznámi do troch dní alebo\nnajneskôr na začiatku prvého výsluchu. Argumentácia obhajoby, že výsluch svedkov\nbol vykonaný pred vznesením obvinenia, neobstojí, pretože podľa zákona trestné\nstíhanie sa začína už pred tým, ako je obvinenému oznámené uznesenie o vznesení\n\n16\n\nobvinenia. Zákon teda predpokladá, že moment začatia trestného stíhania nie je\ntotožný s momentom oznámenia uznesenia, viaže ho len na vydanie uznesenia\no vznesení obvinenia. S tvrdením, že výsluchy vykonané pred prvým výsluchom\nobvineného boli vykonané pred vznesením obvinenia, nemožno súhlasiť už aj z toho\ndôvodu, že zákon ani neurčuje poradie, v akom majú byť vypočutí obvinení\na svedkovia. Taktika postupu závisí od uváženia vyšetrovateľa. Bez ohľadu na\nuvedené vyšetrovateľka vo svojej výpovedi pred Okresným súdom v Pezinku uviedla,\nže výsluch svedkyne bol vykonaný až po tom, ako bolo obvinenému oznámené\nuznesenie o začatí trestného stíhania. Rovnako neobstojí tvrdenie, že výsluchy\nsvedkov boli vykonané v neprítomnosti zvoleného obhajcu, pretože v čase ich\nvykonania obvinený nedoručil vyšetrovateľovi žiadne plnomocenstvo na obhajobu.\nAko už bolo uvedené, toto plnomocenstvo bolo doručené na Okresný úrad\nvyšetrovania PZ v Pezinku až s dátumom 25. júl 1997.\nDo vznesenia obvinenia 22. júla 1997 sa právne postavenie\nv trestnom konaní chránilo v rámci ochrany zaručenej čl. 47 ods. 2 ústavy pre\nzadržaného. V tomto čase sa konal aj výsluch svedkov. Podľa § 76 ods. 6 Trestného\nporiadku sa právo na obhajobu zaručuje len pre výsluch zadržanej osoby. Výsluch\na\n\nv neprítomnosti obhajcu\n\nnemal povahu porušenia čl. 47 ods. 2 ústavy, pretože súčasťou ústavou\nzaručeného práva na obhajobu zadržanej osoby nie je aj právo na účasť obhajcu\npri výsluchu svedkov.\nRozsah a intenzita ústavou zaručeného práva na obhajobu sa mení v okamihu\nzmeny právneho postavenia oprávnenej osoby zo zadržaného na obvineného. Po\nvznesení obvinenia\n\nzískal právo na ochranu zaručenú čl. 50 ods. 3 ústavy.\n\nPredkladateľ podnetu namietol: „...konaním orgánov činných v trestnom konaní\nv etape vyšetrovania spáchania trestného činu došlo k porušeniu ust. § 38 ods. 1 prvá\nveta Tr. por. citujem: „Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať,\nurčí sa mu lehota na zvolenie obhajcu.“ V súlade s judikátom 1/79, Rt 25/90 per\n\n17\n\nanalogiam, som toho názoru, že v dobe, kedy ešte obvinený nemá obhajcu a oznámil,\nže obhajcu si zvoliť chce, môže vyšetrovateľ vykonať len také vyšetrovacie úkony,\nktoré vzhľadom k nebezpečenstvu ich zmarenia, straty alebo podstatného oslabenia ich\ndôkaznej hodnoty, teda z hľadiska ich účelu neznesú odklad na dobu, než obvinený\nbude mať obhajcu. Vykonanie iného vyšetrovacieho úkonu v naznačenej dobe je\nporušením práva na obhajobu.“\nVo svojej argumentácii predkladateľ podnetu nevzal do úvahy celé ustanovenie\nčl. 50 ods. 3, keď uviedol: „Obhajoba a teda právna pomoc v trestnom konaní\npredstavuje právo využiť služby obhajcu ako náležitého a kvalifikovaného partnera\norgánov činných v trestnom konaní, ktorého úlohou je objasniť skutočnosti, ktoré\nobvineného zbavujú viny alebo vinu aspoň zmierňujú.“ Článkom 50 ods. 3 sa\nobvinenému nezaručuje len právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu.\nObvinený sa v súlade s ústavou môže obhajovať sám. Výnimku z možnosti\nrozhodnúť sa o tom, kým sa nechá obvinený zastupovať, predstavuje nutná obhajoba\nv prípadoch určených zákonom. Vo veciach, kde má obvinený právo voľby podľa\nčl. 50 ods. 3, záleží na jeho rozhodnutí, či sa bude obhajovať prostredníctvom obhajcu\na od ktorého momentu sa bude takto obhajovať.\nPrávo obvineného obhajovať sa prostredníctvom obhajcu je zaručené\ns rozdielnou intenzitou v závislosti od toho, či sa obvinenému zaručuje právo na nutnú\nobhajobu, alebo či sa upravuje ako právo na zvoleného obhajcu. Nutná obhajoba\npredstavuje osobitnú ochranu v trestnom konaní. Jej základom je štátom zaručená\nprávna pomoc poskytovaná obhajcom ustanoveným bez zreteľa na želanie obvineného\nmať obhajcu. Obhajoba zvoleným obhajcom predstavuje všeobecnú formu právnej\npomoci v trestnom konaní. Štát nemá povinnosť ju zabezpečiť. Má len povinnosť\nrešpektovať rozhodnutie oprávnenej osoby dať sa zastupovať zvoleným obhajcom.\nTáto povinnosť vzniká štátu od okamihu uplatnenia práva na zvoleného obhajcu.\nPrávo na zvoleného obhajcu oprávnená osoba uplatňuje zákonom ustanoveným\npostupom.\n\n18\n\nnamietol porušenie svojho práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy na\nzáklade analogickej aplikácie práva, prostredníctvom ktorej zo zákonom ustanovených\npráv pre prípad nutnej obhajoby odvodil rovnaké práva aj pre obhajobu uskutočňovanú\nv právnom režime zvolenej obhajoby.\nÚčelom nutnej obrany je poskytnúť zvýšenú právnu ochranu osobám, ktorým\nzákonodarca priznal právo na nutnú obranu. Analogickým výkladom, ktorý ponúkol\npredkladateľ podnetu, sa odstraňuje účel nutnej obhajoby zaručenej v rámci práva na\nobhajobu. Preto ústavný súd odmietol výklad práva na obhajobu, ktorý uplatnil\npredkladateľ podnetu na odôvodnenie námietky porušenia jeho práva podľa čl. 50\nods. 3 v rozsahu práva obhajovať sa prostredníctvom obhajcu.\nVo vzťahu k ochrane zaručenej čl. 50 ods. 3 ústavy\n\nnamietol nielen\n\nporušenie práva obhajovať sa prostredníctvom obhajcu. Namietol porušenie ochrany\npodľa čl. 50 ods. 3 aj z dôvodu, že mu nebol poskytnutý čas a možnosť na prípravu\nobhajoby. Uviedol, že doba jedného pracovného dňa, počas ktorého si mal nájsť\nobhajcu, nie je primeraným časom na dosiahnutie účelu zaručeného čl. 50 ods. 3. Ďalej\nuviedol, že jeden pracovný deň nie je dostatočný ani na to, aby sa advokát\nkvalifikovane pripravil na obhajobu.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako\nzákladné právo fyzickej osoby. Podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri\nochrane základných práv a slobôd. Základným pravidlom ochrany týchto práv je\nprincíp nastolenia spravodlivej rovnováhy medzi verejnými záujmami, ktoré sú\npredmetom ústavnej ochrany. V prípade konfliktu medzi chránenými verejnými\nzáujmami sa jeden zo záujmov nemôže nadradiť nad iný tak, aby sa poprel účel\nochrany priznanej inému chránenému verejnému záujmu. V okolnostiach prípadu ide\no právne riešenie konfliktu medzi verejným záujmom na odhalení a potrestaní\npáchateľa trestného činu s tými verejnými záujmami, kvôli ktorým sa ústavou priznáva\nprávo na obhajobu.\n\n19\n\nÚstava čl. 50 ods. 3 zaručuje obvinenému právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby. Ústava nezaručuje obvinenému právo rozhodnúť\no tom, v ktorom okamihu uplatnil právo na čas a možnosť pripraviť si obhajobu\nv takom trvaní a rozsahu, ktorý umožňuje pokračovať v trestnom konaní. Také\noprávnenie by marilo vytvorenie spravodlivej rovnováhy medzi verejným záujmom na\nodhalení a potrestaní páchateľa a právami obvineného.\nTrestný poriadok ustanovuje lehotu na zvolenie obhajcu: „Ak obvinený nemá\nobhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať (§ 36 a 36a), určí sa mu lehota na zvolenie\nobhajcu. Pokiaľ v tejto lehote nebude obhajca zvolený, obhajca sa mu na dobu, po\nktorú trvajú dôvody nutnej obhajoby, bez meškania ustanoví“ (§ 38 ods. 1). Táto\nlehota sa vzťahuje iba na nutnú obhajobu. Lehota na zvolenie obhajcu pri nutnej\nobhajobe sa spája so zákonom ustanovenými právnymi účinkami. Určenie lehoty pre\nzvolenie zástupcu nemá zákonom ustanovený právny význam. Po uplynutí lehoty si\nobvinený môže kedykoľvek zvoliť zástupcu. Nijaký štátny orgán po uplynutí tejto\nlehoty nemá povinnosť ustanoviť obvinenému zástupcu. Zákon neustanovuje lehotu\npre uplatnenie práva zvoliť si zástupcu. Neustanovenie lehoty pre uplatnenie práva\nobhajovať sa prostredníctvom obhajcu vo veciach, v ktorých sa nezaručuje nutná\nobhajoba, nemožno hodnotiť ako porušenie zákona ani ako porušenie ochrany\nzaručenej obvinenému podľa čl. 50 ods. 3 ústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nNález vyhlásený v Košiciach 28. apríla 1999\n\nJUDr. Ján D r g o n e c\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:f708a34d-7623-4825-8828-4cbdf3ba2316", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.49.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/98 z 8. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-08", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.49.1998.1"}, {"guid": "ussr:10513c19-239a-4da3-b343-17600d90d997", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 1/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/97 z 9. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.1997.1"}, {"guid": "ussr:a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/96 z 4. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-04", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:ebd1f8fa-1943-4248-ae01-05048db7bf01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 128/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 128/95 z 10. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-10", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:1602af38-021d-4faf-b650-6e359b6fb522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/94 z 1. 6. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-06-01", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1"}, {"guid": "ussr:f92aa547-198f-4efc-8a31-4bd3ba2322e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/94 z 28. 2. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-02-28", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d1a712cd-6dfb-4ded-861e-b125aeeb447b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.300.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.300.2026.1"}, {"guid": "ussr:df03dfb0-b2ae-4510-bda1-ab95d439b4b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.257.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.257.2026.1"}, {"guid": "ussr:3b82324e-fab5-4f6b-addb-a19ea5fe2d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2"}, {"guid": "ussr:cd499b26-1da6-4f40-888a-91cb4251e3da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.415.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.415.2022.1"}, {"guid": "ussr:dfc4c7f7-80d2-4cc0-83a1-7bb0d4a33a33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:0730cfc1-6ae0-43ea-9aff-e09bff66715f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.215.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.215.2019.1"}, {"guid": "ussr:0d51f230-70b5-423b-9a1b-5b759b2ea86f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.444.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 444/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 444/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.444.2018.1"}, {"guid": "ussr:4811f71c-f762-4056-97b8-ea958c61f4a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.515.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 515/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 515/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.515.2018.1"}, {"guid": "ussr:36fbe454-255a-4136-a471-8cb20a236c06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.407.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 407/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 407/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.407.2018.1"}, {"guid": "ussr:9a293437-80c5-4c6c-b714-32748315659d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.364.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 364/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 364/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.364.2018.1"}, {"guid": "ussr:554feb3d-2670-412e-bb01-fd5a8e9c9d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.175.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.175.2018.1"}, {"guid": "ussr:b167d413-c656-417c-af9b-a02f47c1212f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 531/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 531/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1"}, {"guid": "ussr:80ae53cb-a6ec-4f1b-b1ce-59166ebdd0d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2"}, {"guid": "ussr:1da317f8-7ceb-4880-8e02-0aa1f4c87817", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.108.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 108/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.108.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e24608c-1b19-47d9-8ed4-5a77fa040308", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.620.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 620/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 620/2016 z 5. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.620.2016.1"}, {"guid": "ussr:3da03b61-8943-400a-a96f-16ff648d640a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.567.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 567/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 567/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.567.2016.1"}, {"guid": "ussr:a6d6a0ea-a34a-4650-bb59-c04f366f98a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.419.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 419/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 419/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.419.2016.1"}, {"guid": "ussr:7c31eded-7c84-4fbd-bd08-2960e4d4f425", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.504.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 504/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 504/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.504.2016.1"}, {"guid": "ussr:7e16f829-127b-4f4a-8063-269ddfaefe55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:1a3b0928-1dc5-4502-90a4-b69169963ee1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.139.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 139/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.139.2016.1"}, {"guid": "ussr:e030d3f0-d807-462f-a783-5d9c72dcf690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 355/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1"}, {"guid": "ussr:3a247e97-ea8b-4e68-b8be-18fc6cafe439", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.574.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 574/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 574/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.574.2015.1"}, {"guid": "ussr:acc8515e-420b-4bbe-b774-84ee1a6b3ddf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 769/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 769/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acc8515e-420b-4bbe-b774-84ee1a6b3ddf"}, {"guid": "ussr:521a5bc6-7a32-4985-b682-86872fb018b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 394/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 394/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:521a5bc6-7a32-4985-b682-86872fb018b5"}, {"guid": "ussr:660efac8-86bb-4d87-9773-0a06c18bec9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2013 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:660efac8-86bb-4d87-9773-0a06c18bec9c"}, {"guid": "ussr:694d236f-896e-48fb-8453-d654b0cc53af", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:694d236f-896e-48fb-8453-d654b0cc53af"}, {"guid": "ussr:de7adef2-60a7-4cc5-a4df-da3abc15a7ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 536/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 536/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de7adef2-60a7-4cc5-a4df-da3abc15a7ca"}, {"guid": "ussr:41214887-39b2-49cf-b012-ce981f3bc871", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 240/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 240/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41214887-39b2-49cf-b012-ce981f3bc871"}, {"guid": "ussr:328ca4e3-2548-45a1-bb48-fb592cdc00b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:328ca4e3-2548-45a1-bb48-fb592cdc00b5"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}]}