{"guid": "ussr:978e5a37-8e71-4b19-aef5-e46bd6b2d67c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.332.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2016 z 14. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 332/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.332.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-04-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/978e5a37-8e71-4b19-aef5-e46bd6b2d67c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.332.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.332.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.332.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 332/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava\n\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne prerokoval\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Rastislavova 68, Košice, v mene\nktorej\n\nkoná\n\nadvokát\n\nJUDr. Daniel\n\nBlyšťan,\n\nktorou\n\nnamieta\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných\n\nslobôd\n\nvedenom pod sp. zn. 7 C 89/2013\n\npostupom Okresného\n\na jeho\n\nrozsudkom\n\nz 23.\n\nsúdu\n\nPrešov\n\nv konaní\n\njúna\n\n2014,\n\npostupom\n\nKrajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 193/2014 a jeho rozsudkom\nz 9. februára 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Cdo 343/2015 a jeho uznesením z 27. augusta 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola 21. decembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná\npoisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Rastislavova 68, Košice, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Daniel Blyšťan, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva\nna kontradiktórnosť konania vyvoditeľného z čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 89/2013 a jeho rozsudkom z 23. júna 2014 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“), postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 193/2014 a jeho rozsudkom z 9. februára 2015 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 343/2015 a jeho uznesením\nz 27. augusta 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že ako žalovaná bola účastníčkou súdneho konania\nvedeného pred okresným súdom o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu\nKošice sp. zn. 3 C 2091/2012 z 19. januára 2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).\nŽalobca žalobu odôvodnil tým, že mu rozhodcovským rozsudkom bola uložená povinnosť\nzaplatiť sťažovateľke sumu 209,26 € ako nárok vyplývajúci z poistného vzťahu medzi\nžalobcom a sťažovateľkou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva a trovy rozhodcovského\nkonania, pričom rozhodcovská doložka, na základe ktorej bola založená právomoc\nArbitrážneho súdu Košice tvoriaca súčasť poistnej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou a ako taká je neplatná. V dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky nemal\npodľa žalobcu v jeho veci Arbitrážny súd Košice právomoc, takže následne týmto súdom\nvydaný rozhodcovský rozsudok nespĺňa zákonom požadované podmienky riadneho\nexekučného titulu. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodcovský rozsudok zrušil\n\n2\n\npodľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení\núčinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Sťažovateľka\nproti napadnutému rozsudku okresného súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský\nsúd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.\nSťažovateľka nespokojná s výsledkom napadnutého konania podala proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\ntak, že ho ako procesne neprípustné odmietol.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu posúdenie namietaného porušenia § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“) okresným súdom a krajským súdom, ktoré najvyšší súd nekvalifikoval v rozpore\nso svojou ustálenou judikatúrou za vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Podľa\nsťažovateľky „Argumentácia Najvyššieho súdu o tom, že aj prípadné porušenie zákonného\nustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 písm. f)\nO. s. p. je neudržateľná a nesprávna a je v priamom rozpore aj s inými rozhodnutiami\nNajvyššieho súdu. Najvyšší súd úplne opomenul riadne odôvodniť a argumentovať odklon\nod svojej skoršej judikatúry, na ktorú v podanom dovolaní poukázal sťažovateľ, a preto je\nuvedené uznesenie aj nepreskúmateľné a arbitrárne.“.\nK napadnutému\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsťažovateľka\n\nzdôrazňuje,\n\nže\n\nje\n\nnepreskúmateľný a ústavne neudržateľný, keďže ním krajský súd „reagoval na odvolacie\nnámietky príliš stroho a stručne, bez toho, aby sa týmito námietkami skutočne zaoberal\na náležite sa s nimi vysporiadal. ... odvolací súd sa nevysporiadal s dôležitými odvolacími\nnámietkami odporcu.\n- ... vôbec nevysporiadal s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávneho\nposúdenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky...,\n- odvolací súd sa nevyjadril žiadnym relevantným spôsobom k odvolacej námietke, že\nsúd mal povinnosť vykonať test primeranosti podmienky resp. k porušeniu pre súd\nzáväzných rozhodnutí ESD,\n- odvolací súd sa rovnako vôbec nevysporiadal s námietkou nesprávnej aplikácie\nprávnych predpisov Smernice 93/13/EHS...,\n\n3\n\n- ... sa nezaoberal ani namietanou skutočnosťou, že navrhovateľ okrem iného mal\nmožnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky podľa Dodatku č. 2 k VPP...,\n- ... nezaoberal námietkou nesprávnej aplikácie právnych predpisov prvostupňovým\nsúdom...“.\nPodľa sťažovateľky krajský súd „bez ďalšieho prijal závery prvostupňového súdu\nbez toho, aby sa skutočne zaoberal argumentmi odporcu v podanom odvolaní resp. aby sa\nvyrovnal\n\ns protiargumentmi\n\nk týmto\n\nargumentom\n\nsúdu\n\nuvedenými\n\nv napadnutom\n\nrozhodnutí, čím došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46\nods. 1 ústavy a ľudské práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.\nK porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa\nnázoru sťažovateľky došlo aj postupom všeobecných súdov, ktoré postupovali „v rozpore\nnielen s predpismi Slovenskej republiky, ale aj Smernicou 93/13/EHS, a so záväznými\nrozhodnutiami ESD. Ak totiž súd v konaní posudzuje ne/prijateľnosť rozhodcovskej doložky\nako podmienky, tak súd by musel vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu vykonať\ntzv. test primeranosti podmienky a až podľa jeho výsledkov prípadne konštatovať hrubú\nnerovnováhu v neprospech spotrebiteľa – k tomu však nedošlo. Tento postup je pre súd\nzáväzný aj v zmysle judikatúry ESD, a teda súd bol povinný postupom podľa čl. 3-7\nSmernice... vykonať test primeranosti podmienky a to podľa charakteru služby poskytovanej\npodľa zmluvy, súvislostí s ostatnými ustanoveniami zmluvy, okolností uzatvárania zmluvy\na právnych okolností a to všetko PLATNÝCH resp. ZNÁMYCH V ČASE UZATVORENIA\nZMLUVY.“.\nK posudzovaniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky sťažovateľka\npoukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci\nC 342/13 z 3. 4. 2014, ktoré „jasne ukladá súdu skúmať, či rozhodcovská doložka zbavuje\nspotrebiteľa práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom alebo mu tento prístup\nsťažuje. V danom prípade dojednaná rozhodcovská doložka takéto následky nielenže nemá\n(ani dohodnuté) ale ani mať nemôže, a to práve z dôvodu existencie zákonnej úpravy\nrozhodcovského konania okrem iného aj zákonnej úpravy práva spotrebiteľa podať žalobu\n\n4\n\no zrušenie rozhodcovského rozsudku okrem iného aj z dôvodu porušenia právnych\npredpisov na ochranu spotrebiteľa.“.\nPodľa názoru sťažovateľky „povinnosť vykonať test primeranosti podmienky vyplýva\nz toho, že zákonodarca prezumuje legitímnosť dojednania samotnej rozhodcovskej doložky\nv spotrebiteľskej zmluve“, a preto ak všeobecný súd neuskutoční individuálne posúdenie\nformulácie obsahu rozhodcovskej doložky, dochádza z jeho strany k „odňatiu práva...\nna spravodlivý proces, čo je mimochodom vždy dovolacím dôvodom v zmysle ust. § 237\nods. 1 písm. f) O. s. p.“.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal\njej sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že napadnutými uzneseniami okresného\nsúdu, krajského súdu a najvyššieho súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,\nboli porušené jej práva podľa ústavy a dohovoru a listiny označené v petite sťažnosti, aby\nnapadnuté rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil, vec vrátil\nna ďalšie konanie najvyššiemu súdu a priznal jej úhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n5\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv podľa ústavy,\ndohovoru a listiny napadnutým rozsudkom okresného súdu a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t.j. na princípe subsidiarity.\n\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, mohla sťažovateľka podať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní\n6\n\nsťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný preto túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nPodľa názoru sťažovateľky je napadnutý rozsudok krajského súdu arbitrárny, keďže\nsi ním krajský súd bez toho, aby sa vyrovnal s jej argumentmi obsiahnutými v odvolaní\nproti napadnutému rozsudku okresného súdu jednoducho osvojil závery prvostupňového\nsúdu o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky ako súčasti všeobecných poistných\npodmienok sťažovateľky a na tomto základe napadnutý rozsudok okresného súdu o zrušení\nrozhodcovského rozsudku potvrdil ako vecne správny.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená,\nak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti,\n\npatrí\n\naj\n\nabsencia\n\nústavnoprávneho\n\nrozmeru\n\nnamietaných\n\npochybení,\n\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,\nposudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.\nZo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že najvyšší súd sa v napadnutom\ndovolacom konaní nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu\n(dovolanie sťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd\nnapadnutým uznesením odmietol ako neprípustné, pozn.). Ústavný súd preto napadnutý\nrozsudok krajského súdu preskúmal z hľadiska možného porušenia sťažovateľkinho\n\n7\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nsústreďujúc sa pritom na posúdenie, či je napadnutý rozsudok krajského súdu ústavne\nakceptovateľným spôsobom odôvodnený a či ho nemožno považovať za arbitrárny.\nPri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne\nčl. 36 ods. 1 listiny) si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vo vzťahu k všeobecným\nsúdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej\núrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\nuž opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne\ndohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len\nústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou a dohovorom\nnajmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú\narbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 74/05,\nI. ÚS 241/07).\n\n8\n\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy).\nDo obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách,\n\nktoré Slovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala,\n\na\n\nbola\n\nvyhlásená\n\nspôsobom,\n\nktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie\nústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (I. ÚS 234/2014).\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\n\n9\n\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nZ napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd ako odvolací súd sa\nv ňom stotožnil s napadnutým rozsudkom okresného súdu, keď posúdil rozhodcovskú\ndoložku obsiahnutú v samotných všeobecných poistných podmienkach ako neplatnú, keďže\nnebola individuálne dojednaná a žalobca nemal možnosť brániť svoje práva pred\nvšeobecnými súdmi, čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami\nv neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného krajský súd potvrdil\nnapadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku\nArbitrážneho súdu Košice, ako vecne správny [§ 40 ods. 1 písm. g) a j) zákona\no rozhodcovskom konaní].\nV relevantnej časti krajský súd v napadnutom rozsudku uvádza:\n„Rozhodcovskú doložku si žalobca v danom prípade osobitne nevyjednal, nakoľko\ntáto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok\nodmietnuť alebo sa podrobiť Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému\nkonaniu vyvolanému dodávateľom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak\nmá byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom\nslobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá\nktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie\no rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom\nnevyplývajú. K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bol v konaní vypočutý\nžalobca a z obsahu ďalších predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany\nsprostredkovateľa poistenia mu bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia\nrozhodcovskej doložky. Práve so zreteľom na to, že tzv. osobitné zmluvné dojednania pod\nč. 1/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok a súčasťou uzavretej poistnej\nzmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Je preto\npotrebné uzavrieť, že došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, j/ Zákona\no rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu\nzásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto\n\n10\n\nrozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje\nspotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd.“\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nemá podľa názoru ústavného\nsúdu arbitrárny charakter. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát poukázal\nna judikatúru Súdneho dvora, ktorá vychádza z predpokladu, že kontrolu neprijateľných\npodmienok v spotrebiteľských zmluvách má súd realizovať ex offo, pričom nevyhnutnosť\ntohto postupu je daná povahou a významom verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana\nspotrebiteľa (II. ÚS 235/2012). Skutočnosť, že sťažovateľka sa s takýmto prístupom\na z neho vyplývajúcim právnym názorom krajského súdu vysloveným v odvolacom konaní\nnestotožňuje,\n\nnemôže\n\nviesť\n\nsama\n\nosebe\n\nk záveru\n\no zjavnej\n\nneodôvodnenosti\n\nalebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny\nnázor krajského súdu svojím vlastným (m. m. I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09). Aj keby\nústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov uplatnenou vo veci sťažovateľky\nvšeobecnými súdmi, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny\nnázor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,\nresp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení právnych predpisov, že by zásadne poprel ich účel\na význam.\nPodľa názoru ústavného súdu výklad relevantných právnych noriem uplatnený\nkrajských súdom v napadnutom rozsudku takéto nedostatky nevykazuje, a preto túto časť\nsťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n\n11\n\nSťažovateľka v sťažnosti namieta aj porušenie základného práva zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy v časti záruk týkajúcich sa kontradiktórnosti napadnutého konania. V tejto\nsúvislosti možno zo sťažnosti vyvodiť argumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej okresný súd\npostupoval v rozpore s § 118 ods. 2 OSP, pričom krajský súd sa k tomuto nezákonnému\npostupu okresného súdu v napadnutom rozsudku nevyjadril, čím mal sťažovateľke\nv podstate znemožniť vyjadriť sa k „sporným zisteniam“.\nPodľa § 118 ods. 1 a 2 OSP po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia\nsvoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.\n(odsek 1) Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa\ndoterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov\nje možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné\na ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich\núčastníci navrhli. (odsek 2)\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa názoru ústavného súdu samotné porušenie § 118 ods. 2 OSP vo veci\nsťažovateľky konajúcimi všeobecnými súdmi nemôže eo ipso mať za následok porušenie\nzákladného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v časti zaručujúcej kontradiktórnosť\nkonania. Dôležitými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie namietaného porušenia\npríslušnej časti základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je totiž dodržanie záruk\nkontradiktórnosti v napadnutom konaní ako celku.\nSúdny dvor už rozhodol, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva\nkaždému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami\npredkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníkov\nkonania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom\nex offo, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Súdny dvor zdôraznil, že na splnenie\n\n12\n\npožiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby\nsa účastníci konania oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť tak\nku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania\n(pozri rozsudok Komisia/Írsko a i. z 2. 12. 2009, C89/08 P, Zb. s. I11245, už citovaný\nbod 55, ako aj bod 56).\nObdobne bola otázka dodržania záruk kontradiktórnosti predmetom preskúmavania\nv totožných veciach sťažovateľky prostredníctvom posúdenia kľúčovej otázky, či možno\npochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, že nedal sťažovateľke možnosť vyjadriť\nsa k svojim skutkovým zisteniam a z nich vyplývajúcemu právnemu posúdeniu veci,\nkonvalidovať v odvolacom (príp. dovolacom) konaní. Podľa právnych záverov k tejto\nkľúčovej námietke zhrnutých do zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu\nsp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo 7. mája 2014 pre ústavnú konformnosť konania ako celku\npostačí, ak je účastníkovi konania táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom,\npríp. v dovolacom konaní.\nAplikáciou právnych záverov vyslovených v označenom zjednocujúcom stanovisku\npléna ústavného súdu na vec sťažovateľky je preto potrebné aj jej námietku týkajúcu sa\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v časti záruk\nkontradiktórnosti, ku ktorému malo dôjsť porušením § 118 ods. 2 OSP zo strany\nvšeobecného súdu, považovať za nedôvodnú. Pre ústavnú konformnosť napadnutého\nkonania ako celku totiž postačovalo, že sťažovateľke bola daná možnosť vyjadriť sa\nk sporným skutkovým zisteniam a z nich vyplývajúcemu právnemu posúdeniu veci\nokresným súdom v následnom odvolacom konaní.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nčasť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu, odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n13\n\nII.4 K namietanému porušeniu práv podľa ústavy, listiny a dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie\nnajvyššiemu súdu, ktorý o ňom rozhodol tak, že ho odmietol ako neprípustné.\nOtázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,\npatrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie\ndo právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚstavný\n\nsúd\n\nvšak\n\npreskúmal\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nktorým dovolanie odmietol ako neprípustné, a nezistil pritom žiadnu skutočnosť\nsignalizujúcu svojvoľný postup tohto súdu nemajúci oporu v zákone. Podľa názoru\nústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a jeho odôvodnenie je určité\na zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov, zaujíma stanovisko k podstate dôvodov\nuvedených v dovolaní, nie je neodôvodnené alebo arbitrárne, a preto ani z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo by malo za následok porušenie základného\npráva alebo slobody sťažovateľky. V zmysle svojej judikatúry ústavný súd považuje\nza protiústavné a arbitrárne iba tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné\nod veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne\nskutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06), čo však nie je tento prípad.\nSťažovateľka osobitne namieta neudržateľnosť názoru najvyššieho súdu o tom, že\nporušenie § 118 ods. 2 OSP okresným súdom nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237\nods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti konať pred súdom).\nNajvyšší súd k tejto kľúčovej námietke v napadnutom uznesení uvádzal:\n\n14\n\n„Dovolací súd nezistil vyššie uvádzajú existenciu dôvodu prípustnosti dovolania,\nktorý mal spočívať v nedodržaní procesného postupu súdmi vyplývajúceho z ustanovenia\n§ 118 ods. 2 O. s. p., účinného od 15. októbra 2008. Podľa dovolacieho súdu, totiž aj\nprípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia nespôsobuje existenciu vady v zmysle\n§ 237 písm. f/ O. s. p. Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie\nnedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho\nprocesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného\nustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa\npojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,\nv práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci\nvyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonával\ndokazovanie výsluchmi účastníkov a svedkov, ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne\nvyjadrovať, rozhodoval uznesením aj o návrhoch na vykonávanie ďalších dokazovaní\na v závere pojednávania účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy (por. napr. zápisnicu\nz pojednávania z 12. mája 2014 č. l. 155-159, zápisnicu z pojednávania z 23. júna 2014\nč. l. 161-167). Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. zo strany súdu\n(spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné\npovažovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania,\nktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p. odôvodniť. Existencia tejto\nvady sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania\nv zmysle § 237 písm. f) O. s. p. Dovolateľka preto neopodstatnene namietala, že\nnedodržaním procesného postupu v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. účinného od 15. októbra\n2008, jej súd odňal možnosť pred súdom konať.“\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovou dovolacou\nnámietkou, ktorú sťažovateľka uplatnila vo svojom dovolaní, pričom právne závery, ktoré\nk nej zaujal, sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu\nprávnych noriem, ktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním\n\n15\n\na sťažovateľkou označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich\nporušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd len na doplnenie\nk tomu uvádza, že najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 167/2012 z 28. mája 2013\nprezentoval k prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP z dôvodu porušenia\n§ 118 ods. 2 OSP rovnaký názor ako vo veci sťažovateľky.\nV tejto súvislosti k námietke sťažovateľky o rozdielnej rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že mu neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré sa\npodľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. a)]\nzveruje práve najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných\npriznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05,\nIII. ÚS 346/05).\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľkou, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva\npodľa dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľke\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch a v konečnom\ndôsledku ani nesignalizuje porušenie jej základného práva na kontradiktórnosť konania.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu a základnými\nprávami podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 36 ods. 1 listiny a ani právom\n\n16\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká\npríčinná súvislosť, ktorá by zakladala reálnu možnosť na to, aby ústavný súd po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol vysloviť ich porušenie. Ústavný súd preto podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol aj túto časť sťažnosti ako zjavne\nneopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6"}, {"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:55bef087-29de-4552-9661-54d09bcb2e7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 235/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 235/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55bef087-29de-4552-9661-54d09bcb2e7f"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:a65e7ce1-61b4-44fe-847f-04fc92329664", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 346/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/05 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a65e7ce1-61b4-44fe-847f-04fc92329664"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "4808131b-256a-43e5-866d-be6e3cd8661c:cad1bfd1-7714-4146-b738-92a60992aee7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6613207109.1", "spisova_znacka": "2Co/193/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/193/2014 z 26. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6613207109.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3670f257-6e30-4cca-bebf-6a2121b2c3a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.562.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 562/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 562/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.562.2016.1"}, {"guid": "ussr:50402d41-be88-492a-a1e2-c546af2f3cea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.552.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 552/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 552/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.552.2016.1"}, {"guid": "ussr:93edeb34-5d99-4956-8a71-9055fe7320ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.372.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.372.2016.1"}]}