{"guid": "ussr:28965e31-1fa2-498a-b500-2ae22e910b99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.330.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2016 z 22. 9. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 330/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.330.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-09-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/28965e31-1fa2-498a-b500-2ae22e910b99", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.330.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.330.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.330.2016.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 330/2015-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD.,\nJazerná 19, Nové Zámky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n17 CoP 45/2015 z 30. júna 2015, za účasti Krajského súdu v Trenčíne, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 CoP 45/2015\nz 30. júna 2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 CoP 45/2015 z 30. júna 2015\nz r u š u j e a vec m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Trenčíne j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej\nprávneho zástupcu JUDr. Romana Juríka, PhD., Jazerná 19, Nové Zámky, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Jazerná 19,\nNové Zámky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n17 CoP 45/2015 z 30. júna 2015 (ďalej aj napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania o rozvod\nmanželstva a úpravu práv a povinností k mal.\n\nv konaní vedenom\n\nOkresným súdom Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n9 P 202/2013 v procesnom postavení odporkyne. Okresný súd rozsudkom sp. zn.\n9 P 202/2013 z 13. marca 2015 rozviedol manželstvo účastníkov konania, zveril maloletého\nsyna do osobnej starostlivosti navrhovateľa, upravil styk sťažovateľky s maloletým,\nzaviazal sťažovateľku povinnosťou prispievať na výživu maloletého a uložil navrhovateľovi\na sťažovateľke podrobiť sa psychologickému poradenstvu. O odvolaní sťažovateľky\n\n2\n\nzo 7. apríla 2015 rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol ako\noneskorene podané.\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„Sťažovateľka podala odvolanie elektronicky bez použitia zaručeného elektronického\npodpisu dňa 7. 4. 2015 o 18:59 cez portál eŽaloby (ezaloby.justice.sk). Odvolanie bolo teda\npodané v posledný deň lehoty na podanie odvolania. Právnemu zástupcovi boli doručené\npotvrdenky z portálu eŽaloby o odoslaní odvolania (dňa 7. 4. 2015 o 19:01)\na o zaregistrovaní podania v súdnom registri (dňa 8. 4. 2015 o 6:25). Dňa 8. 4. 2015\ndoplnila sťažovateľka elektronické podanie bez elektronického zaručeného podpisu\npísomným podaním. V tento deň jej právny zástupca podal na poštovú prepravu písomné,\nrukou podpísané podanie odvolania. Zásielka bola doručená Okresnému súdu Nové Mesto\nnad Váhom dňa 10. 4. 2015.“\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza, že „... nemôže byť prípadná malfunkcia\nelektronického systému na ťarchu sťažovateľky. Je celkom neprípustné, aby sa akákoľvek\nporucha elektronického systému dotkla sťažovateľky tak, ako sa jej dotkla. ... Odvolanie\nproti rozsudku podala sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu zjavne včas.\nKrajský súd z nám neznámych dôvodov vôbec neprihliadal na elektronické podanie\nsťažovateľky. Prihliadal výlučne na podanie urobené poštou.“.\nSťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd vyslovil\nporušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, žiada\nnapadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Sťažovateľka\nsi zároveň uplatnila nárok na úhradu trov konania v rozsahu dvoch úkonov právnej služby\nvrátane režijného paušálu, celkovo v sume 296,44 €.\nSťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 2 000 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že „... Táto výška finančného\nzadosťučinenia sa nám javí ako primeraná miere porušeniu jej základných práv. Odopretie\npráva na spravodlivý proces, naviac bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia, predstavuje\n\n3\n\npomerne intenzívny zásah do práva na spravodlivý proces. Sťažovateľka nemohla\npredpokladať, že takáto situácia nastane, teda ju ani neočakávala. O to väčším šokom bolo\npre ňu, keď sa o rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne dozvedela.“.\nNa žiadosť ústavného súdu sa ešte pred predbežným prerokovaním k sťažnosti\nvyjadrila predsedníčka krajského súdu v prípise sp. zn. Spr 391/15 z 10. decembra 2015,\nv ktorom okrem iného uvádza:\n„Odvolanie sťažovateľky bolo odmietnuté postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a/\nO. s. p. ako oneskorene podané bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou\nodvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj samotnými dôvodmi odvolania. Vychádzajúc\nz údajov na doručenke, odvolací súd mal za to, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa bol\nsťažovateľke (jej právnemu zástupcovi) doručený dňa 23. 3. 2015, lehota na podanie\nodvolania začala plynúť dňa 24. 3. 2015 a uplynula dňom 7. 4. 2015. Z odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia,\nže sťažovateľka podala odvolanie poštou s tým, že na obálke bol vyznačený dátum\n8. 4. 2015, ktorý (zhodne ako súd prvého stupňa v predkladacej správe) považoval\nza časový údaj, kedy bol podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového\nsúdu. Pokiaľ sťažovateľka podala odvolanie na poštovú prepravu dňa 8. 4. 2015, nebola\ndodržaná zákonná lehota na podanie opravného prostriedku a boli splnené procesné\npredpoklady pre postup podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.“\nÚstavný súd z dokumentácie predloženej sťažovateľkou, ktorej autentickosť bola\nverifikovaná vyjadrením sekcie informatiky a riadenia projektov Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky z 27. januára 2016, zistil, že sťažovateľka prostredníctvom právneho\nzástupcu podala 7. apríla 2015 elektronicky (bez zaručeného elektronického podpisu)\npodanie adresované okresnému súdu a jeho prílohu tvorilo odvolanie proti rozsudku sp. zn.\n9 P 202/2013.\nUznesením č. k. II. ÚS 330/2016-18 zo 14. apríla 2016 ústavný súd prijal sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva\n\n4\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku krajského\nsúdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámila,\nči trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka krajského súdu\nv prípise sp. zn. Spr 138/2016 z 12. mája 2016 oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd\nupustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti nedoplnila.\nNásledne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril, či trvá\nna konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedníčky okresného\nsúdu sp. zn. Spr. 391/15 z 10. decembra 2015 a sp. zn. Spr 138/2016 z 12. mája 2016\nna vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.\nPrávny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 24. augusta 2016\noznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a ďalej v ňom uviedol:\n„... Krajský súd sa však nevyjadruje k podstate veci. Teda k tomu, že odvolanie\nbolo v skutočnosti podané dňa 7. 4. 2015 elektronicky, bez elektronického podpisu,\ndo elektronickej podateľne Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v súlade s postupom,\nktorý v tom čase upravoval § 42 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\na že podanie podané na pošte dňa 8. 4. 2015 bolo doplnením elektronického podania\npísomným (listinným) podaním, taktiež v súlade s vtedy platným a účinným § 42 ods. 1\nzákona č. 99/1963 Zb. Pripomíname, že odvolanie v elektronickej podobe sme dňa\n7. w4. 2015 adresovali súdu prvej inštancie na adresu elektronickej podateľne\nhttps://ezaloby.justice.sk. Táto adresa elektronickej podateľne je uvedená na webovej\nstránke Národného bezpečnostného úradu v zmysle § 10 ods. 2 písm. p) zákona č. 215/2002\nZ. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôkazy o tom sme\nposkytli v samotnej ústavnej sťažnosti (v jej prílohách).\nKrajský súd v Trenčíne nijako nevysvetlil, prečo ignoroval elektronické podanie\nodvolania adresované elektronickej podateľni v súlade s vtedy platným a účinným § 42\nods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. ako aj v súlade s § 10 ods. 2 písm. p) zákona č. 2015/2002 Z.\n\n5\n\nz. Faktom však je, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas,\nelektronicky dňa 7. 4. 2015 o 19:01:01 a toto elektronické podanie bolo doplnené písomným\n(listinným) podaním hneď nasledujúci deň, 8. 4. 2015. Napriek tomu sa ním Krajský súd\nv Trenčíne vecne nezaoberal.“\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky krajského\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nVychádzajúc z § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie zaslal sťažnosť sťažovateľky, uznesenie o jej prijatí na ďalšie konanie\na vyjadrenia krajského súdu na vedomie ďalším účastníkom konania vedeného krajským\nsúdom pod sp. zn. 17 CoP 45/2015, t. j. navrhovateľovi\n(ďalej len „navrhovateľ“), a vedľajšiemu účastníkovi Úradu práce\nsociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, a vyzval ich na prípadné zaujatie\nstanoviska v určenej lehote. Navrhovateľ ani vedľajší účastník na výzvu ústavného súdu\nv určenej lehote a ani do dňa rozhodovania o sťažnosti nereagovali.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či napadnutým\nuznesením krajského súdu o odmietnutí odvolania sťažovateľky proti rozsudku súdu prvého\n\n6\n\nstupňa z dôvodu jeho oneskoreného podania došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nzaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu\no veci konať a rozhodnúť (I. ÚS 62/97, II. ÚS 145/08). K porušeniu základného práva\nna súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať\no podanom návrhu (napr. I. ÚS 35/98).“.\nÚstavný súd považuje za žiaduce pripomenúť svoj právny názor vyslovený vo veci\nvedenej pod sp. zn. II. ÚS 145/08, podľa ktorého „z ústavného imperatívu... konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon uvedeného\nv čl. 2 ods. 2 ústavy možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj\nvšeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá\na ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán (v danom prípade krajský súd, pozn.)\nneurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej fyzickej osoby,\nktorým treba priznať ústavnoprávnu ochranu.“. Vychádzajúc z podstaty námietok\nsťažovateľky, ústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane\nuvádza, že „... odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým\nznemožnil účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok\ndáva (IV. ÚS 401/08, m. m. II. ÚS 102/04)“.\nV nadväznosti na uvedené východiská vyplývajúce z doterajšej judikatúry ústavný\nsúd zdôrazňuje, že výklad a používanie § 42 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“), t. j. v znení\nrelevantnom pre posudzovanie sťažnosti sťažovateľky, musí v celom rozsahu rešpektovať\nzákladné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou\n\n7\n\na používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu\nbez zákonného podkladu.\nPodľa § 41 ods. 1 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ\nzákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.\nPodľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej\nalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými\nprostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;\npodanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nPodanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.\nNa podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.\nZ dokumentácie\n\npredloženej\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nsťažovateľkou\n\nvyplýva,\n\nže\n\npreukázateľne podala odvolanie zo 7. apríla 2015 elektronickými prostriedkami\nbez zaručeného elektronického podpisu v posledný deň lehoty na podanie odvolania\n(7. apríla 2015, pozn.) a písomne podanie doplnila v nasledujúci deň tak, že ho podala\nna poštovú prepravu.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa okrem iného uvádza:\n„Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol\nodporkyni (jej právnemu zástupcovi) doručený dňa 23. 03. 2015. Nasledujúcim dňom\n24. 03. 2015 začala odporkyni plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania.\nPosledným dňom na včasné podanie odvolania bol deň 07. 04. 2015. Odporkyňa podala\nodvolanie proti rozsudku okresného súdu na poštovú prepravu dňa 08. 04. 2015, čo vyplýva\nz pripojenej obálky, odporkyňa tak podala odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty.\nZ\n\nuvedených\n\ndôvodov\n\nodvolací\n\nsúd\n\nodvolanie\n\nodporkyne\n\npostupom\n\npodľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol ako oneskorene podané bez toho,\naby sa zaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj\nsamotnými dôvodmi odvolania.“\n\n8\n\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka podala vo svojej\nveci odvolanie proti prvostupňovému rozsudku spôsobom, ktorý bol v súlade s platným\na účinným procesným predpisom (Občiansky súdny poriadok), a preto nemožno považovať\npostup krajského súdu, ktorým na toto podanie bez ďalšieho neprihliadal, za zlučiteľný\nso základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu a s právom na spravodlivé súdne\nkonanie. Intenzita porušenia jej práv odôvodňuje záver o tom, že z ústavnoprávneho\nhľadiska je takýto zásah neakceptovateľný. Z hľadiska ustálenej judikatúry ústavného súdu\nide o postup, ktorým došlo k odňatiu možnosti sťažovateľke konať pred súdom. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poznamenáva, že na tomto závere nemôže nič zmeniť dôvod,\npre ktorý krajský súd nezohľadnil v napadnutom uznesení skutočnosť, že sťažovateľka\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odvolanie elektronickými prostriedkami\nuž 7. apríla 2015.\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením krajského súdu\nbolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nV nadväznosti na vyslovené porušenie základného práva sťažovateľky ústavný súd\npodľa citovaného čl. 127 ods. 2 ústavy zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu). Po vrátení veci na ďalšie konanie bude\nkrajský súd v zmysle § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť o nej, pričom bude viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto náleze.\n\n9\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nSťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n2 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.\nPodľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako\nnáhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým\nv tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť.\nTo znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie\ndo pôvodného stavu (I. ÚS 15/02).\nVýznamnou súčasťou zadosťučinenia sťažovateľky je už samotné deklarovanie\nporušenia jej práv, ako aj zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie, v ktorom môže realizovať všetky svoje procesné oprávnenia.\nNa základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že v okolnostiach daného\nprípadu nie je dôvodné priznať finančné zadosťučinenie, preto v tejto časti ústavný súd\nnávrhu nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n10\n\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom\nJUDr. Romanom Juríkom, Jazerná 19, Nové Zámky. Ústavný súd vychádzal\npri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené\nv roku 2015).\nÚhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1\npísm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľke priznal za každý úkon sumu 139,83 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 €\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh", "podanie-faxové"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17CoP/45/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97ebd078-59d2-4554-a75d-5a20779d848e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.330.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.330.2015.1"}, {"guid": "ussr:f6075f07-0791-416c-a8b8-cabca8aff328", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 401/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 401/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6075f07-0791-416c-a8b8-cabca8aff328"}, {"guid": "ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 145/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 145/08 z 24. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-24", "citacie_n": 2140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354"}, {"guid": "ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/04 z 14. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-14", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "850fb7ba-96e1-41c6-8f2f-2b11aeb49129:af9435ce-5847-4119-9a9b-35a3276c03f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoP/45/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/45/2015 z 23. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/850fb7ba-96e1-41c6-8f2f-2b11aeb49129:af9435ce-5847-4119-9a9b-35a3276c03f6"}], "citovane_v": []}