{"guid": "ussr:8d96fc90-d138-4dd4-b68a-8d1dbef8c10b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.325.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 325/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 325/2016 z 14. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 325/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.325.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8d96fc90-d138-4dd4-b68a-8d1dbef8c10b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.325.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.325.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.325.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 325/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava, zastúpenej SEDLAČKO\n& PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov\nsp. zn. 1 R 8/2013 z 31. marca 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2014\nfaxovou správou a 9. júna 2014 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Sberbank\nSlovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej SEDLAČKO\n\n& PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 R 8/2013\nz 31. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd na základe návrhu\nnavrhovateľa ˗ obchodnej spoločnosti VIBO, a. s., Petrovany 476 (ďalej len „dlžník“),\nuznesením sp. zn. 1 R 8/2013 z 30. júla 2013 začal reštrukturalizačné konanie voči\ndlžníkovi. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 8/2013 z 3. septembra 2013 povolil\nreštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne vyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje\npohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Do funkcie reštrukturalizačnej\nsprávkyne ustanovil\n\n,\n\n(ďalej len „reštrukturalizačná\n\nsprávkyňa“). Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 174/2013\nz 10. septembra 2013.\nSťažovateľka si do predmetného reštrukturalizačného konania prihlásila svoju\nzabezpečenú pohľadávku v sume 160 676,92 € a v sťažnosti tvrdí, že reštrukturalizačná\nsprávkyňa poprela jej pohľadávku čo do vymáhateľnosti a zabezpečenia zabezpečovacím\nprávom z dôvodu, že „pohľadávka údajne nebola ku dňu začatia reštrukturalizačného\nkonania dlžníka splatnou“.\nNapadnutým uznesením sp. zn. 1 R 8/2013 z 31. marca 2014 okresný súd potvrdil\nreštrukturalizačný plán dlžníka (ďalej aj „plán“) v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia\nschôdza 18. marca 2014, a reštrukturalizáciu dlžníka ukončil. Označené uznesenie bolo\nzverejnené v Obchodnom vestníku č. 67/2014 zo 7. apríla 2014 a právoplatnosť nadobudlo\n8. apríla 2014.\nSťažovateľka tvrdí, že „pri reštrukturalizačnom pláne dlžníka:\n\n2\n\na) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZKR [§ 154 ods. 1 písm. a)\nZKR],\nb) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným spôsobom [§ 154 ods. 1 písm. b) ZKR].\nNamietané porušenia ZKR boli natoľko závažné a mali tak nepriaznivý vplyv\nna sťažovateľa, ako účastníka plánu, že v zmysle § 154 ods. 1 písm. a), b) ZKR bol Okresný\nsúd Prešov povinný reštrukturalizačný plán dlžníka zamietnuť. Namiesto toho Okresný súd\nPrešov citované ustanovenia úplne ignoroval a aj napriek relevantným námietkam\nsťažovateľa reštrukturalizačný plán dlžníka potvrdil.”.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu\ngarantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného\nčl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka v sťažnosti najmä uvádza:\n«Z reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že pohľadávka sťažovateľa\n(zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko, a. s.) bola zaradená do skupiny č. 2. Zmena\npohľadávky sťažovateľa a plnenia určené na jej uspokojenie však nie sú v záväznej časti\nplánu nijakým spôsobom špecifikované (!), čo je v hrubom rozpore s § 139 ods. 1 ZKR.\nPodotýkame, že úprava splácania popretých pohľadávok (pri ktorých je vedené incidenčné\nkonanie) je povinnou obsahovou náležitosťou plánu a nemožno ju za žiadnych okolností\nopomenúť. Z plánu musí jednoznačne vyplývať, akým spôsobom má byť uspokojená popretá\npohľadávka po ukončení incidenčného konania. Súd v incidenčnom konaní totiž nikdy\nnerozhoduje o spôsobe, výške alebo čase splácania popretej pohľadávky zo strany dlžníka.\nPredmetom incidenčného konania je podľa § 124 ods. 4 ZKR výlučne určenie právneho\ndôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo zabezpečenia popretej pohľadávky (teda nie spôsob jej\nuspokojenia).\nNakoľko v reštrukturalizačnom pláne dlžníka absentuje akákoľvek úprava spôsobu\nsplácania pohľadávky sťažovateľa, nie je možné určiť, aké právne postavenie bude mať\nsťažovateľ po ukončení incidenčného konania. Incidenčné konanie pritom v súčasnosti\nna základe žaloby sťažovateľa riadne prebieha na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.\n1 Cbi/55/2013...\nPohľadávka sťažovateľa bola správkyňou popretá výlučne z fiktívneho dôvodu, že\nv čase začatia reštrukturalizačného konania dlžníka nebola splatnou. Zdôrazňujeme, že:\n\n3\n\n- splatnosť pohľadávky nie je z hľadiska prihlasovania pohľadávok rozhodujúca.\nRozhodujúcim je iba moment vzniku pohľadávky...\n- je dôležité presne odlišovať vznik pohľadávky od jej splatnosti. Pohľadávky, ktoré\nsa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sú tie pohľadávky, ktoré vznikli do zverejnenia\nuznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku...\nSťažovateľ je majoritným veriteľom dlžníka a realizovaním hlasovacích práv\nv reštrukturalizácii by mal reálny vplyv na výsledok prijatých uznesení schôdze veriteľov.\nNakoľko pohľadávka sťažovateľa bola správkyňou popretá z absurdného dôvodu, došlo tým\nk protiprávnemu odňatiu legitímnej možnosti sťažovateľa vykonávať subjektívne práva\nv reštrukturalizácii. Tým bola zároveň odňatá možnosť plnohodnotného výkonu práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nZdôrazňujeme, že právo správcu popierať pohľadávky veriteľov v reštrukturalizácii\nnie je absolútne. Správca nemôže popierať pohľadávky veriteľov na základe fabulovaných\nalebo zjavne nepodložených dôvodov, a to za účelom špekulatívneho minimalizovania\nvplyvu veriteľa na priebeh reštrukturalizácie. Takéto konanie správcu nemôže byť\nakceptované a je v hrubom rozpore so základnou povinnosťou správcu vykonávať funkciu\ns odbornou starostlivosťou...\nNútené a protiprávne „vylúčenie” majoritného veriteľa z procesu reštrukturalizácie\nje natoľko závažným zásahom do právneho postavenia tohto veriteľa, že hraničí\nprinajmenšom so zneužitím a šikanóznym výkonom práva. Reštrukturalizačný plán prijatý\nminoritnou časťou veriteľov, pri nedôvodnom a účelovom vylúčení majoritného veriteľa\nz procesu reštrukturalizácie, preto nemožno za žiadnych okolností potvrdiť...\nZáväzná časť reštrukturalizačného plánu dlžníka ad absurdum zavádza dozornú\nsprávu nad fyzickou osobou\n\n, ktorý nie je ani dlžníkom a ani\n\npreberajúcou osobou (!). Dozorná správa je tak reštrukturalizačným plánom dlžníka\nzavedená v rozpore s § 162 ods. 1 ZKR. Uvedený nedostatok a porušenie ZKR má\nnepriaznivý vplyv na všetkých účastníkov reštrukturalizačného plánu...»\nNamietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sťažovateľka odôvodňuje aj argumentáciou, podľa ktorej k prijatiu\nreštrukturalizačného plánu došlo podvodným spôsobom. V tejto súvislosti poukazuje\n\n4\n\nna postúpenie časti prihlásenej a zistenej pohľadávky veriteľky\n\npočas\n\nreštrukturalizácie na sedem ďalších osôb a súčasne tvrdí, že „účelové rozdelenie\na postúpenie pohľadávky (bez akýchkoľvek faktických alebo ekonomických súvislostí)\nvykazuje znaky dubiózneho konania, bez ktorého by sa schválenie plánu dlžníka\nnedosiahlo“.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov\nzo dňa 31. 3. 2014, č. k. 1R/8/2013-396 porušené boli.\nII. Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 31. 3. 2014, č. k. 1R/8/2013-396 sa\nzrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.\nIII. Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov\nkonania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.”\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačila sťažovateľka, a to predovšetkým pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, ako aj vtedy,\nak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,\nktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia\nalebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,\nIV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nZ hľadiska limitov ústavnej kontroly rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd\npovažuje za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\n\n6\n\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd poznamenáva, že v obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jemu porovnateľnom práve na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a preto ich prípadné porušenie je potrebné\nposudzovať spoločne.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy).\nDo obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\nSúčasne každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\n\n7\n\naplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej\nplatnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil\naj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by\nuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú\nzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len\nvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces\n(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení\nrozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument\n(Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 248/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\n\n8\n\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nSťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka v znení, o ktorom\nhlasovala schvaľovacia schôdza 18. marca 2014.\nVychádzajúc z uvedených všeobecných východísk, ústavný súd v kontexte s účelom\npredbežného prerokovania preskúmal sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, ktorej\npodstatou je jej nesúhlas s potvrdením reštrukturalizačného plánu predloženého dlžníkom\nokresným súdom, pretože plán podľa sťažovateľky nespĺňa ani základné náležitosti\npožadované zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze\na reštrukturalizácii“), keďže v ňom absentuje úprava spôsobu splácania jej pohľadávky.\nReštrukturalizačný plán ďalej podľa sťažovateľky v rozpore s § 162 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii zaviedol dozornú správu (nad fyzickou osobou\n, ktorý nie je ani dlžníkom, ani preberajúcou osobou) a bol schválený\npodvodným spôsobom (rozdelením pohľadávky jedného veriteľa a jej postúpením\nna ďalších sedem veriteľov). Svoje námietky sťažovateľka formulovala s prihliadnutím\nna skutočnosť, že popretie ňou prihlásenej zabezpečenej pohľadávky reštrukturalizačnou\nsprávkyňou viedlo k vylúčeniu možnosti sťažovateľky ovplyvniť rozhodovanie o pláne\nna schôdzi veriteľov.\nOkresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil § 151 ods. 1 a § 153 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, pričom dospel k záveru, že návrh na potvrdenie\nreštrukturalizačného plánu bol podaný so všetkými náležitosťami v zákonnej lehote.\nV podstatnej časti odôvodnenia sa okresný súd zaoberal otázkou, či existujú dôvody\nna zamietnutie plánu súdom podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\nBerúc do úvahy námietky sťažovateľky doručené reštrukturalizačnej správkyni pred\nkonaním schvaľovacej schôdze, ako aj podané na schvaľovacej schôdzi, okresný súd najmä\n\n9\n\nskúmal,\n\nči\n\nboli\n\npodstatným\n\nspôsobom\n\nporušené\n\nustanovenia\n\ntýkajúce\n\nsa\n\nreštrukturalizačného plánu (t. j. o náležitostiach plánu, o postupe pri príprave plánu, ako aj\no hlasovaní o pláne), ďalej či prijatie plánu nebolo dosiahnuté podvodným konaním,\nprípadne poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, ako aj to, či plán nie\nje v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Vo vzťahu k uvedeným\nproblémom okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia predovšetkým uvádza:\n„Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 21. 02. 2014 schválil predložený návrh\nreštrukturalizačného plánu a požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.\nV lehote siedmych dní pred konaním schvaľovacej schôdze boli správcovi doručené 3\nžiadosti veriteľov, a to veriteľa Sociálna poisťovňa, ústredie... Bratislava, ktorá žiadala\no zaradenie svojej pohľadávky vo výške 2 027,30 eura do skupiny pre plánom nedotknuté\npohľadávky. Ďalej to bola žiadosť veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s..., ktorá\nžiadala o zaradenie svojej pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.\nVeriteľ Sberbank Slovensko, a. s. žiadal o opravu zrejmej nesprávnosti plánu a o zaradenie\npohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.\nDo rozpravy sa prihlásil veriteľ Sociálna poisťovňa, ktorý na schôdzi písomne\nuplatnil odôvodnené námietky, v ktorých uviedol, že žiadajú o vytvorenie skupiny\npre plánom nedotknuté pohľadávky; má za to, že plán, v podstatnom rozpore so spoločným\nzáujmom veriteľov, pretože určenie miery uspokojenia veriteľov v prípade konkurzu\nje v pláne nedostatočne spracované, oznámil, že ako veriteľ sa považuje za veriteľa\nnesúhlasiaceho s plánom v zmysle ust. § 1 ods. 1, písm. b) zák. č. 231/1999 Z. z. o štátnej\npomoci. Veriteľ Sberbank Slovensko, a. s. žiadal o opravu zrejmej nesprávnosti plánu\na o zaradenie pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.\nSprávca uviedol, že požiadavke veriteľa týkajúcej sa opravy zrejmej nesprávnosti\nplánu bolo vyhovené.\nPredkladateľ plánu požiadavke veriteľa Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná\npoisťovňa, a. s. a Sberbank Slovensko, a. s. na vytvorenie osobitnej skupiny nevyhovel,\nnakoľko ostatní veritelia s vytvorením samostatnej skupiny nesúhlasili.\nV reštrukturalizačnom pláne boli vytvorené dve skupiny, a to skupina č. 1 - Všetci\nnezabezpečení veritelia, a skupina č. 2 - skupina pre prípad, ak súd určí pohľadávku\nzabezpečeného veriteľa - Sberbank Slovakia, a. s. vo výške, ktorú určí súd.\n\n10\n\nDňa 18. 03. 2014 sa konala schvaľovacia schôdza, na ktorej prítomní účastníci\nplánu hlasovali o prijatí plánu v znení schválenom veriteľským výborom. Na schôdzi sa\nzúčastnilo 12 veriteľov, pričom 11 veriteľov bolo oprávnených hlasovať s celkovým počtom\nhlasov 96 886.\nDo skupiny č. 1 - Všetci nezabezpečení veritelia, boli zaradené pohľadávky\nnezabezpečených veriteľov zaradených v zozname pohľadávok pod č. 1.11., 1.19., 1.21.,\n1.25. až 1.31. Za prijatie plánu hlasovali 9 prítomní veritelia s celkovým počtom hlasov\n85 015 hlasov (t. j. 87,75 %). Proti hlasovali 2 veritelia s počtom hlasov 11 871\n(t. j. 12,25 %) a nikto sa nezdržal hlasovania. Keďže za prijatie plánu hlasovalo 9 z 11\nprítomných účastníkov plánu so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 %\nzistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok tejto skupiny, pričom súčet\nich hlasov v danej skupine presahoval väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov boli splnené\nzákonné podmienky podľa § 148 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii... na prijatie plánu v tejto skupine.\nDo skupiny č. 2 - skupina pre prípad, ak súd určí pohľadávku zabezpečeného veriteľa\n- Sberbank Slovakia, a. s., bola zaradená pohľadávka zabezpečeného veriteľa Sberbank\nSlovakia, a. s., ktorú správca poprel.\nZároveň bola splnená podmienka vyžadovaná § 148 ods. 1 písm. d) ZKR, keďže\nza prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s celkovým počtom hlasov 85 015, t. j. 87,75 %\npričom ide o nadpolovičnú väčšinu hlasov z celkového počtu 96 886, t. j. 100 % všetkých\nprítomných veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať. Dvaja prítomní veritelia hlasovali\nproti plánu (t. j. 11 871 hlasov, čo je 12,25 %) a nikto sa nezdržal hlasovania. Po skončení\nhlasovania boli splnené všetky podmienky vyžadované v § 148 ods. 1 ZKR, preto\nreštrukturalizačný plán dlžníka bol schvaľovacou schôdzou prijatý.\nDlžník návrhom doručeným konkurznému súdu dňa 27. 03. 2014 žiadal, aby Okresný\nsúd Prešov potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý bol schvaľovacou schôdzou\ndňa 18. 3. 2014 za splnenia všetkých podmienok schválený a zároveň rozhodol o skončení\nreštrukturalizácie dlžníka.“\n\n11\n\nNásledne okresný súd v napadnutom uznesení po citácii príslušných ustanovení\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 133 ods. 1, § 143, § 148 ods. 1, § 151 ods. 1\na § 153 ods. 1) formuloval svoje právne závery takto:\n„Súd pri rozhodovaní o potvrdení reštrukturalizačného plánu preskúmal predložený\nreštrukturalizačný plán, predchádzajúci postup správcu dlžníka, dlžníka, veriteľov\na veriteľských orgánov v tomto reštrukturalizačnom konaní, pričom nezistil skutočnosti\npredpokladané v § 154 ods. l ZKR, pre ktoré by musel reštrukturalizačný plán zamietnuť.\nReštrukturalizačný plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, keď\nza tento spoločný záujem je potrebné pokladať dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia\npohľadávok veriteľov (§ 5 ZKR) pri zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku\ndlžníka tak, že v reštrukturalizačnom konaní možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah\nuspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d)\nZKR].\nNakoľko súd nezistil dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu a veritelia\nna schvaľovacej schôdzi hlasovali za prijatie potrebnou väčšinou prítomných hlasov\nvo všetkých skupinách, súd reštrukturalizačný plán v znení prijatom na schvaľovacej\nschôdzi konanej dňa 18. 03. 2014 potvrdil. O skončení reštrukturalizácie rozhodol súd\npodľa ustanovenia § 153 ods. 1 ZKR.”\nPrávomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní vyplýva\nz čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi v ústavou\nvymedzených veciach ustanovuje v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon (čl. 143\nods. 2 ústavy). Týmto zákonom je zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v rámci tretej\nčasti označenej nadpisom „Reštrukturalizácia“ upravuje v ôsmej hlave aj ingerenciu\nvšeobecných súdov v procese reštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom\nustanovených prípadoch [§ 154 ods. 1 písm. a) až f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii].\nPokiaľ uznesenie o potvrdení plánu súdom obsahuje aj rozhodnutie o skončení\nreštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí plánu je, že súd jedným\n\n12\n\nrozhodnutím zároveň zastaví reštrukturalizačné konanie dlžníka, začne konkurzné konanie\nproti dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii).\nPodľa názoru ústavného súdu dôvody, na ktorých je založené napadnuté uznesenie\nokresného súdu, sú v intenciách argumentačného priestoru vymedzeného § 151, § 153\nods. 1 a § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a možno ich považovať\nza prejav ústavne konformného nezávislého súdneho rozhodovania v zmysle čl. 141 ods. 1\nústavy.\nOkresný súd sa v napadnutom uznesení vyjadril aj k postupu prípravy\nreštrukturalizačného plánu, osobitne k postupu pri vybavení žiadosti sťažovateľky o opravu\nzrejmej nesprávnosti plánu a o zaradenie pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté\npohľadávky. Okresný súd sa pritom zaoberal námietkami sťažovateľky z hľadiska toho,\nči nedošlo k podstatným porušeniam zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom\nna sťažovateľkou nastolené otázky uviedol relevantné odpovede. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti konštatuje, že zo žiadneho ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nnevyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na potvrdenie plánu je všeobecný súd povinný\nskúmať opodstatnenosť všetkých pripomienok na zmenu plánu predložených pred konaním\nschvaľovacej schôdze veriteľov, ako aj stanoviska vyjadreného žiadateľom o zmenu plánu\nna schôdzi veriteľov. Všeobecný súd je povinný tieto námietky a návrhy skúmať\nlen v súvislosti s tým, či sú dané dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu podľa\n§ 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prípadne (v rámci súdneho dohľadu) aj\ns prihliadnutím na to, či bol naplnený niektorý z dôvodov, pre ktorý je súd v rámci svojho\ndohľadu v zmysle § 131 zákona o konkurze a reštrukturalizácii povinný zastaviť\nreštrukturalizačné konanie a začať konkurzné konanie.\nV danom prípade okresný súd dospel k záveru o nedostatku takých dôvodov, ktoré\nby odôvodňovali zamietnutie plánu súdom podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, pričom ústavný súd tento záver okresného súdu hodnotí ako dostatočne\nodôvodnený, a teda aj ústavne udržateľný.\n\n13\n\nK námietke sťažovateľky o účelovom popretí ňou prihlásenej zabezpečenej\npohľadávky\n\nreštrukturalizačnou\n\nsprávkyňou\n\nso\n\nzámerom\n\nneprihliadať\n\nna\n\nňu\n\nv reštrukturalizačnom konaní ústavný súd konštatuje, že sama sťažovateľka nekonkretizuje\ndostatočne, v čom tento účelový postup spočíva a najmä aké ustanovenie zákona o konkurze\na reštrukturalizácii reštrukturalizačná správkyňa svojím postupom porušila. Navyše ústavný\nsúd zistil, že sťažovateľka vo vzťahu k popretej pohľadávke podala incidenčnú žalobu\no určenie pravosti popretej pohľadávky, o ktorej bude rozhodnuté v príslušných súdnych\nkonaniach (okresný súd rozsudkom sp. zn. 1 Cbi 55/2013 z 24. novembra 2014 žalobu\nsťažovateľky zamietol, pričom o jej odvolaní proti predmetnému rozsudku odvolací Krajský\nsúd v Prešove dosiaľ nerozhodol, pozn.). Sťažovateľka teda, pokiaľ ide o popretie svojej\npohľadávky reštrukturalizačnou správkyňou, využila dostupný a pritom účinný právny\nprostriedok ochrany svojich práv. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v prípade\nzistenia pravosti popretej pohľadávky v incidenčnom konaní bude mať sťažovateľka právo\npodľa § 158 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii požiadať v prípade zaradenia jej\npohľadávky do nesprávnej skupiny aj o doplatenie rozdielu, ak by bola ako veriteľka\npopretej pohľadávky ukrátená.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že záväzná časť reštrukturalizačného plánu\nzavádza dozornú správu nad nesprávnou osobou (fyzickou osobou\n\n,\n\nnie dlžníkom), čím sa popiera právna istota účastníkov plánu, ústavný súd uvádza, že\nz potvrdeného plánu v časti „DOZORNÁ SPRÁVA“ vyplýva, že „po skončení\nreštrukturalizácie sa na obdobie 3 rokov sa zavádza nad dlžníkom dozorná správa“.\nZ opisnej časti plánu (časť 3. Charakteristika podnikateľskej činnosti dlžníka) taktiež\nvyplýva, že „jediným spoločníkom akciovej spoločnosti je\n\n, ktorý je\n\nzároveň aj predsedom predstavenstva“. Uvedená skutočnosť odôvodňuje, aby označená\nosoba (ako jediný vlastník dlžníka) podliehala dozornej správe, pričom ústavný súd\npovažuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a kompatibilný so zákonom o konkurze\na reštrukturalizácii záver okresného súdu, v zmysle ktorého nie sú ustanovenia plánu\no dozornej správe dôvodom na jeho zamietnutie.\n\n14\n\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou\npri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej\nperfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych\npožiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a\nz týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08), ale posúdenie jeho ústavnej\nakceptovateľnosti a udržateľnosti. Ústavný súd nie je ani opravným súdom právnych\nnázorov všeobecných súdov. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci\nvšeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou\nzákonov všeobecnými súdmi, v zmysle svojej ustálenej judikatúry by mohol nahradiť\nnapadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne\nneodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že postup a rozhodnutie\nvšeobecného súdu vychádzajúci z aplikácie konkrétnej právnej úpravy v zásade nemožno\nhodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (m. m. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97,\nIV. ÚS 66/2011). Ústavný súd rovnako zdôrazňuje, že podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať\nsa práv uvedených v čl. 46 ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\nVychádzajúc z ustálených východísk svojej rozhodovacej činnosti, ústavný súd\nkonštatuje, že po preskúmaní napadnutého uznesenia nezistil existenciu skutočností, ktoré\nby signalizovali, že by napadnuté uznesenie okresného súdu bolo možné považovať\nza svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva\nna súdnu ochranu. Okresný súd podľa názoru ústavného súdu postupoval vo veci\nsťažovateľky v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, prihliadal na účel\na zmysel právnej úpravy a ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval\npríslušné ustanovenia označeného zákona. Skutočnosť, že sa sťažovateľka s právnym\nnázorom uvedeným v napadnutom uznesení nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť\n\n15\n\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným.\nUvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľky, že k schváleniu reštrukturalizačného plánu\ndošlo podvodným spôsobom, ústavný súd zistil, že konformnosť postúpenia časti\nprihlásenej a zistenej pohľadávky veriteľky\n\n,\n\n,\n\nna sedem ďalších veriteľov preskúmaval okresný súd, ktorý uznesením sp. zn. 1 R 8/2013\nz 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľky\n\n,\n\n,\n\ndo reštrukturalizačného konania ako veriteľky na miesto pôvodnej veriteľky\n, a to v časti prihlásenej pohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške\n4 000 €, uznesením sp. zn. 1 R 8/2013 z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľa\n,\n\n, do reštrukturalizačného konania ako veriteľa\n\nna miesto pôvodnej veriteľky\n\n, a to v časti prihlásenej pohľadávky\n\npôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške 4 000 €, uznesením sp. zn. 1 R 8/2013\nz 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľky\n\n,\n\n,\n\ndo reštrukturalizačného konania ako veriteľky na miesto pôvodnej veriteľky\n, a to v časti prihlásenej pohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške\n4 000 €, uznesením sp. zn. 1 R 8/2013 z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľky\n,\n\n, do reštrukturalizačného konania ako veriteľky\n\nna miesto pôvodnej veriteľky\n\n, a to v časti prihlásenej pohľadávky\n\npôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške 4 000 €, uznesením sp. zn. 1 R 8/2013\nz 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľa\n\n,\n\n,\n\ndo reštrukturalizačného konania ako veriteľa na miesto pôvodnej veriteľky\n, a to v časti prihlásenej pohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške\n4 000 €, uznesením sp. zn. 1 R 8/2013 z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľky\n,\n\n, do reštrukturalizačného konania ako\n\nveriteľky na miesto pôvodnej veriteľky\n\n, a to v časti prihlásenej\n\n16\n\npohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške 4 000 €, uznesením\nsp. zn. 1 R 8/2013 z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľa\n\n,\n\n, do reštrukturalizačného konania ako veriteľa na miesto pôvodnej veriteľky\n, a to v časti prihlásenej pohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11\nvo výške 4 000 €. Všetky označené uznesenia nadobudli právoplatnosť 16. januára 2014.\nOznačené uznesenia okresného súdu o pripustení vstupu ďalších veriteľov\ndo reštrukturalizačného konania však sťažovateľka vo svojej sťažnosti nenapadla, a preto\nústavný súd, ktorý je v zmysle § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom\nna začatie konania koncentrovane vyjadreným v petite sťažnosti (návrhu na rozhodnutie\nústavného súdu), nie je oprávnený ich preskúmavať, teda nedisponuje ani právomocou\npreskúmavať v tomto konaní námietku sťažovateľky týkajúcu sa tvrdenia o podvodnom\nspôsobe schválenia reštrukturalizačného plánu.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky podľa\n\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\n\nneopodstatnenosti, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a2b1492-efac-4a5a-9635-8d0c600b0ca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a2b1492-efac-4a5a-9635-8d0c600b0ca9"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:ebb099a5-97cf-419f-8364-a64cfdea0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebb099a5-97cf-419f-8364-a64cfdea0558"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b4167a37-be26-4640-b0ce-a198e59228af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.85.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 85/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.85.2017.1"}]}