{"guid": "ussr:a23c652c-5eac-42be-ab3a-a8d1c98d946a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.317.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2015 z 24. 2. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 317/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.317.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a23c652c-5eac-42be-ab3a-a8d1c98d946a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.317.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.317.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.317.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 317/2015-72\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\njeho záležitosti primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 T 98/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 T 172/2010), za účasti Okresného súdu\nDunajská Streda, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 T 98/2014 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy\nprávneho zastúpenia\n\nv sume 437,90 € (slovom štyristotridsaťsedem\n\neur a deväťdesiat centov) na účet ustanoveného právneho zástupcu JUDr. Pavla Gráčika,\nFarská 40, Nitra, vedený v\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia\nv sume 437,90 € (slovom štyristotridsaťsedem eur a deväťdesiat centov) na účet\nvedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n28. januára 2015 doručená a na základe výzvy ústavného súdu č. k. Rvp 168/2015-11\nzo 17. marca 2015 podaním doručeným ústavnému súdu 3. júla 2015 doplnená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 98/2014 [pôvodne vedenom\npod sp. zn. 1 T 172/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde je pod označenou spisovou\nznačkou vedené trestné konanie proti sťažovateľovi pre trestný čin neodvedenia dane\na poistného spolupáchateľstvom.\n\n2\n\nZ dôvodu, že sťažovateľ zastáva názor, že v namietanom konaní postupom okresného\nsúdu došlo v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ním označených práv, podal ústavnému\nsúdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením označených práv odôvodňuje\ntakto:\n«Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v tom, že samotné trestné konanie, v ktorom\nsom obvineným a ktoré je momentálne vedené Okresným súdom Dunajská Streda pod\nsp. zn. 1 T/98/2014 (pôvodne vedené pod sp. zn. 1 T/172/2010), bolo začaté vo svojej fáze\nkonania pred súdom na základe obžaloby Krajskej prokurátorky pod č. Kv 14/06 zo dňa\n21. 12. 2007, ktorá obžaloba bola podaná na\n\na spol., medzi ktorými\n\nobvinenými som bol aj ja. Obžaloba bola podaná pre pokračujúci trestný čin neodvedenia\ndane a poistného spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 9 ods. 2, ustanovenia § 148a\nods. 1, ods. 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, účinného do 31. 12. 2005.\nOd podania obžaloby, t. j. od 21. 12. 2007 došlo k vytýčeniu prvého hlavného\npojednávania až v roku 2009...\nDňa 31. 12. 2009 som nastúpil výkon trestu odňatia slobody, na výkon ktorého som\nbol odsúdený na základe rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 09. 11. 2009, sp. zn.\n1 T/111/2009, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste v rozsahu navrhnutom\nKrajským prokurátorom v Trenčíne zo dňa 03. 09. 2009 pod sp. zn. 1 Kv 11/08. Ak som sa\naj spred dátumu 31. 12. 2009 ospravedlnil niekedy z hlavného pojednávania, ktoré sa malo\nkonať práve v rámci konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn.\n1 T/172/2010, práve od môjho nástupu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý súvislé\nvykonávam až dodnes, som nechcel a nemal som ani len šancu na vytváranie nejakých\nobštrukcií, ktorými by boli spôsobené prieťahy v konaní.\nOd roku 2009 došlo k vytýčeniu hlavného pojednávania až v priebehu roka 2013,\nto znamená, že v priebehu štyroch rokov nedošlo k vytýčeniu hlavného pojednávania.\nV priebehu roka 2013 mi bol ustanovený obhajca, pričom až v priebehu roka 2013 došlo\nk pravidelnému vytyčovaniu hlavných pojednávaní, ktoré však boli pravidelne odročované\nkvôli neprítomnosti niektorých z obvinených, prípadne obhajcov týchto ďalších obvinených.\nHlavné pojednávania, ktoré boli odročené bez prejednania veci, boli vytýčené nasledovne:\ndňa 20. 02. 2013;\ndňa 05. 06. 2013;\n\n3\n\ndňa 10. 07. 2013;\ndňa 19. 03. 2014;\ndňa 15. 04. 2014;\ndňa 14. 05. 2014.\nDňa 16. 04. 2014 bolo Okresným súdom Dunajská Streda vydané uznesenie, sp. zn.\n1 T/172/2010, ktorým bolo v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“), trestné konanie obž.\n, mojej osoby a\n\nvylúčené zo spoločného konania, pričom takto\n\nvylúčenému konaniu bola následne pridelená spisová značka 1 T/98/2014, nakoľko sme ako\njediní zo všetkých obvinených mali v záujme priznať sa k spáchaniu trestného činu, ktorý\nnám je kladený za vinu.\nNásledne, už pod novou spisovou značkou, bolo vytýčené hlavné pojednávanie dňa\n11. 06. 2014, ktoré bolo od podania obžaloby v roku 2007 ako prvé aj otvorené. Na tomto\nhlavnom pojednávaní som využil možnosť urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1\npísm. b) TP, v zmysle ktorého som sa priznal k spáchaniu skutku, ktorý sa mi kladie za vinu\na túto možnosť využili aj ostatní obvinení, ktorí boli so mnou vylúčení na samostatné\nkonanie. Okresný súd Dunajská Streda mal vykonať dokazovanie už len vo vzťahu k výroku\no treste. Na základe uvedených skutočností došlo k vyhláseniu Rozsudku Okresného súdu\nDunajská Streda zo na 11. 06. 2014, na základe ktorého došlo k uznaniu mojej viny\nza trestný čin, ktorý mi bol kladený za vinu v trestnom konaní vedenom Okresným súdom\nDunajská Streda pod sp. zn. 1 T/98/2014 a v rámci výroku o treste došlo k upusteniu\nod uloženia súhrnného trestu poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn.\n2 T/35/2013 zo dňa 16. 04. 2013 v spojitosti s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.\n3 To/57/2013 zo dňa 18. 06. 2013, ako aj rozsudok OS Partizánske sp. zn. 2 T/8/2014\nzo dňa 10. 02. 2014. K upusteniu od uloženia súhrnného trestu došlo aj vo vzťahu k osobe\nobvineného\n\na vo vzťahu k osobe\n\n, bol vyrieknutý výrok o treste,\n\nktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.\nUvedený rozsudok Okresného súdu Dunajskej Stredy bol však zrušený Uznesením\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 04. 12. 2014, sp. zn. 5 To/64/2014 v zmysle ustanovenia\n§ 321 ods. 1 písm. b), písm. c) TP v celom rozsahu a podľa ustanovenia § 322 ods. 1 TP\n\n4\n\nbola vec vrátená okresnému súdu Dunajská Streda, aby ju v potrebnom rozsahu znovu\nprejednal a rozhodol...\nPo tom, čo bola Okresnému súdu Dunajská Streda vrátená vec na ďalšie konanie,\nboli vytýčené hlavné pojednávania v nasledovných termínoch:\ndňa 18. 03. 2015;\ndňa 22. 04. 2015;\ndňa 17. 06. 2015.\nAni v jednom z vyššie uvedených termínov však hlavné pojednávanie nebolo\notvorené, a to z dôvodu na strane\n\n, o ktorom mám ja aj súd vedomosť, že\n\nje bezdomovcom a je len veľmi ťažké zabezpečiť, aby sa pojednávalo v jeho prítomnosti.\nNajbližšie hlavné pojednávanie je vytýčené až na termín 07. 10. 2015...\nZhrnúc preto vyššie skutkové okolnosti mám zato, že uvedeným postupom, došlo\nk zásahu do môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR ako aj k zásahu do práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...»\nV súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50\nods. 3 ústavy sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodňuje takto:\n„Vzhľadom na skutočnosť, že od 31. 12. 2009 som vo výkone trestu odňatia, mal mi\nbyť ustanovený obhajca v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, opätovne však nebola\nsplnená táto povinnosť zo strany súdu, rovnako ako nebola splnená v čase, kedy sa na moje\ntrestné stíhanie riadilo zákonom č. 140/1961 Zb., a došlo k porušeniu môjho práva\nna právnu pomoc v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 Ústavy a práva na obhajobu podľa čl.\n50 ods. 3 Ústavy SR. Obhajca mi bol ustanovený až v priebehu roka 2013, z čoho vyplýva,\nže bez obhajcu ktorý mi mal byť ustanovený, som bol počas obdobia zhruba osem rokov,\nčo znamená, že po takúto neúmerne dlhú dobu dochádzalo kontinuálne k porušovaniu\nmôjho základného práva na právnu pomoc a práva na obhajobu.“\nNa základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n5\n\n„1. Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na prejednanie veci v\nprimeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nobhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nDunajská Streda vo veci vedenej pod sp. zn. 1 T/98/2014 (1 T/172/2010) porušené boli.\n2. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 20 000 € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Dunajská\nStreda povinný uhradiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nÚstavný súd uznesením č. k. II. ÚS 317/2015-44 z 20. augusta 2015 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa\nv časti namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\na vo zvyšnej časti ju odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\nNásledne spolu s prípisom č. k. II. ÚS 317/2015-53 z 5. októbra 2015 ústavný súd\ndoručil predsedníčke okresného súdu uznesenie č. k. II. ÚS 317/2015-44 z 20. augusta 2015,\nktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa, a vyzval ju, aby sa k sťažnosti\na jej doplneniu písomne vyjadrila a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo\nústne pojednávanie.\nPredsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom stanovisku\nč. Spr 707/2015 z 23. októbra 2015 (doručenom ústavnému súdu 27. októbra 2015) uvádza\nnajmä toto:\n„Z obsahu spisu tunajšieho súdu 1 T/98/2014 ako aj spisu 1 T/172/2010, ktoré boli\npripojené k nahliadnutie, taktiež z vyjadrenia zákonného sudcu... vyplýva, že... tunajší súd\n\n6\n\nkonal vo veci priebežne a plynulo aj s prihliadnutím na rozsiahly spisový materiál veci sa\ntýkajúceho (viac ako 3.000 strán a 11 zväzkov) a vzhľadom aj na počet obžalovaných.\nV čase od podania obžaloby... do 08. 10. 2009 bolo nariadených viacero verejných\nzasadnutí... Verejné zasadnutia v tom čase museli byť odročené pre neprítomnosť či už\nniektorého z obžalovaných alebo ich obhajcov, medzi inými aj pre neprítomnosť\nsťažovateľa...\nNásledne potom bolo obdobie dlhšej práceneschopnosti vtedajšieho zákonného\nsudcu, jeho odchod do dôchodku a tak dňom 27. 06. 2012 opatrením vtedajšej predsedníčky\nsúdu bola vec pridelená terajšiemu zákonnému sudcovi, ktorý musel vykonať prvotný, ale\nnevyhnutný úkon vo veci a to náležite sa oboznámiť s vecou, naštudovať rozsiahly spisový\nmateriál. Prvé hlavné pojednávanie tak potom stanovil na 03. 12. 2012. Zo spisu je zrejmé,\nže od toho času bolo vo veci nariadených viacero pojednávaní, ktoré však museli byť\nz rôznych zákonných dôvodov na strane obžalovaných alebo ich obhajcov (aj sťažovateľa\nalebo jeho obhajkyne) odročené. Nebolo možné prijať ani procesné opatrenia na\nzabezpečenie vykonania pojednávaní, vzhľadom na existenciu riadne doručených\nospravedlnení (či už niektorého z obžalovaných alebo niektorého z obhajcov), prípadne\nvzhľadom na existenciu objektívnych dôvodov na odročenie pojednávania (nevykázané\ndoručenia, pobyt bezdomovca a pod). Podrobný priebeh týchto pojednávaní ako aj dôvody,\npre ktoré ich bolo potrebné odročiť a stanoviť nový termín pojednávania sú zrejmé aj\nz pripojeného vyjadrenia zákonného sudcu.\nOdvolacím súdom bolo rozhodnutie vydané dňa 11. 06. 2014 zrušené a vec bola\nvrátená tunajšiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ani uvedené však samo osebe a\nani v kontexte s dovtedajším priebehom konania nie je možné považovať za prieťahy v\nkonaní.\nV záujme zrýchlenia súdneho konania boli vykonané procesné úkony smerujúce\nk tomu, aby bolo možné samostatne konať a rozhodnúť ohľadne obžalovaných, ktorí sa ku\nskutkom uvedeným v obžalobe priznali. Týka sa to aj sťažovateľa. Dňa 07. 10. 2015 bol\nvyhlásený rozsudok a to aj vo vzťahu k sťažovateľovi.\nVychádzajúc zo súhrnu všetkých týchto skutočností je potom zrejmé, že vo veci\nnapriek tomu, že obžaloba bola podaná v decembri 2007, sa konalo priebežne a plynulo\na preto sťažnosť nie je dôvodná.“\n\n7\n\nPredsedníčka okresného súdu spolu so stanoviskom č. Spr 707/2015 z 23. októbra\n2015 zaslala ústavnému súdu aj vyjadrenie zákonného sudcu z 19. októbra 2015, ktorý\nv ňom uvádza toto:\n„Zákonný sudca\n\ndňa 29. 01. 2008 vo veci vytýčil termín\n\nverejného zasadnutia (predbežné prejednanie obžaloby...). Toto verejné zasadnutie bolo\nodročené na 25. 06. 2008 pre neúčasť niektorých spoluobvinených..., ktoré strany si svoje\nneúčasti ospravedlnili. Ďalšie verejné zasadnutie bolo odročené na 03. 10. 2008, a to pre\nneprítomnosť obvinených, medzi nimi aj spoluobvinený\n\n, ktorý si svoju\n\nneúčasť neospravedlnil.\nVerejné zasadnutie zo dňa 03. 10. 2008 bolo opätovne odročené... na 19. 12. 2008,\na to pre neprítomnosť obvineného\n\na ďalších troch obvinených, ktorí\n\ndoručenie predvolania mali riadne a včas vykázané. Na toto verejné zasadnutie sa\nnedostavili ani obhajcovia obvinených..., svoju neúčasť neospravedlnili.\nĎalšie verejné zasadnutie bolo odročené na 18. 03. 2009 pre neprítomnosť\nobvineného\n\n, ktorý doručenie predvolania nemal vykázané, ako aj pre\n\nneúčasť ďalších obvinených.\nDňa 27. 02. 2009\n,\n\nvydal príkaz na zatknutie obvineného\n,\n\na\n\n.\n\nNa verejnom zasadnutí dňa 18. 05. 2009, na ktorom sa nezúčastnil obvinený\n(svoju neúčasť ospravedlnil...), prvostupňový súd uznesením podľa § 244 odsek 1\npísmeno a) Tr. por., s poukazom na § 16 odsek 1 písmeno b) Tr. por. trestnú vec obvinených\na spol. postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu\nv Trnave.\nToto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 08. 10. 2009.\nOkresný súd Trnava so svojim uznesením zo dňa 06. 04. 2010, sp. zn. 4 T/107/2009\ns poukazom na ustanovenie § 243 odsek 1 Tr. por. § 244 odsek 1 písm. a) Tr. por. (per.\nanalogian) vyslovil, že nie je príslušný na konanie v trestnej veci vedenej proti obv.\na spol... Krajský súd v Trnave na to so svojím uznesením zo dňa\n13. 07. 2010, sp. zn. 5 Nto/9/2010... vyslovil, že príslušným na vykonanie konania v trestnej\n\n8\n\nveci obvineného\n\na spol. vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.\n\n4 T/107/2009, je Okresný súd v Dunajskej Strede.\nNa ďalšom verejnom zasadnutí dňa 01. 02. 2012, na ktoré sa nedostavili obv.\n, doručenie predvolania nemal vykázané, spoluobvinený\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, súd prijímal obžalobu\n\nKrajskej prokuratúry v Trnave č. Kv 14/06 - 229/2200 a nariadil hlavné pojednávanie na\n28. 05. 2012. Hlavné pojednávanie bolo odročené, nakoľko zákonný sudca\ndňa 28. 06. 2012 odišiel do dôchodku.\nOpatrením predsedníčky Okresného súdu zo dňa 27. 06. 2012, trestná vec\nobvinených bola pridelená\n\n.\n\nPo preštudovaní rozsiahleho trestného spisu obvinených..., prvé hlavné pojednávanie\nbolo vytýčené na 03. 12. 2012 a ďalšie na 14. 01. 2013.\nNásledne zákonný sudca... len vo februári sa dozvedel o tom, že obžalovaný\nsa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Dňa 05. 02. 2013, preto ihneď\nustanovil za obhajkyňu obž.\n\nv osobe\n\n...\n\nĎalšie pojednávania boli odročené na 20.03.2013, 05.06.2013,10.07.2013, ktoré\npojednávania boli vždy odročené kvôli neprítomnosti niektorých obžalovaných, resp. ich\nadvokátov, ktorí však svoje neúčasti zvyčajne ospravedlnili. Na 10. 07. 2013 sa nedostavil\nobžalovaný\n\n. Podľa Ústavu na výkon trestu menovaný nemohol byť predvedený\n\nzo zdravotných dôvodov. Súd pojednávanie odročil na neurčito a urobil dotaz na Ústav\nvýkon trestu odňatia slobody, kedy sa obžalovaný môže zúčastniť hlavného pojednávania.\nĎalšie pojednávania boli obročené na 06. 11. 2013, 15. 01. 2014, 19. 03. 2014,\n16. 04. 2014, 14. 05. 2014.\nK jednotlivým vydaným termínom treba poznamenať, že na :\n- 20. 02. 2013 sa nedostavili obžalovaní\n\n,\n\n,\n\n−\n\ndoručenie predvolania nemali vykázané, preto súd musel odročiť termín hlavného\npojednávania,\n- 20. 03. 2013 súd nariadil predvedenie neprítomných obžalovaných cestou\nPolicajného zboru, na ktorý termín obž.\n\nnebol predvedený cestou PZ. Obhajkyňa\n\nobž.\n\nsi svoju neúčasť ospravedlnila s tým, že je\n\n,\n\npráceneschopná a taktiež kvôli práceneschopnosti sa nedostavili obhajkyňa obž.\n\nani zást. pošk. strany. Zást. krajskej prokuratúry navrhol\nodročiť termín hlavného pojednávania,\n- hlavné pojednávanie dňa 05. 06. 2013 bolo odročené pre neprítomnosť obž.\npre práceneschopnosť, ako aj pre žiadosť obž.\n\n, ktorý\n\nžiadal odročenie hlavného pojednávania z dôvodu, že ho nemohla navštíviť vo výkone trestu\njeho obhajkyňa\n\npre svoju práceneschopnosť,\n\n- hlavné pojednávania zo dňa 10. 07. 2013 bolo odročené práceneschopnosť obž.\n... Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd urobil dotaz na\nÚstav na výkon trestu odňatia slobody\n\n, dokedy bude obžalovaný\n\npráceneschopný, resp. kedy sa môže zúčastniť hlavného pojednávania,\n- 06. 11. 2013 bolo odročené z dôvodu, že nebol predvedený obžalovaný\n..., keďže v ten deň bol predvedený na Okresnú prokuratúru v Galante,\n- hlavné pojednávanie dňa 15. 01. 2014 bolo odročené pre neprítomnosť obž.\n, ktorý doručenie predvolania nemal vykázané ani cestou PZ, nedostavil\nsa spoluobžalovaný\n\nkvôli svojej práceneschopnosti.\n\nDňa 05.03.2014 tunajší súd vydal príkaz na zatknutie obžalovaného\n\n.\n\n- Hlavné pojednávanie zo dňa 19. 03. 2014 bolo odročené kvôli neprítomnosti\n, ktorý napriek vydaniu príkazu na zatknutie nebol predvedený na hlavné\npojednávanie. Ďalej sa nedostavila na toto pojednávanie ani obhajkyňa obž.\n... pre svoju práceneschopnosť.\n- Na hlavné pojednávanie dňa 16. 04. 2014 sa dostavili všetci obžalovaní, kedy\ntunajší súd podľa § 21 odsek 1 Tr. por., trestné konanie obž.\na\n\n,\n\nvylúčil so spoločného konania, nakoľko oni traja sa v ich\n\ntrestnej veci v celom rozsahu priznali a svoje konanie oľutovali...\nČo sa týka vylúčených obžalovaných\n\n,\n\na\n\n, ktorí sa vo veci priznali, a svoje konanie oľutovali, súd na hlavnom pojednávaní\ndňa 11. 06. 2014 vyniesol rozsudok, ktorý rozsudok však v dôsledku odvolania Krajskej\nprokuratúry v Trnave, uznesením Krajského súdu v Trnave bol zrušený a vec vrátená\nokresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol...\nPo zrušení rozsudku II. st. súdom, hlavné pojednávanie zo dňa 18. 03. 2015 bolo\nodročené pre neprítomnosť obž.\n\n10\n\n..., ktorý doručenie predvolania nemal\n\nvykázané a ani na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 22. 04. 2015. Preto súd nariadil\npredvedenie obžalovaného\nobžalovaný\n\nna termín 17. 06. 2015, na ktorý termín však\n\nnebol predvedený cestou PZ\n\ns odôvodnením, že ho nenašli...\n\nSúdu sa podarilo zadovážiť potrebné spisy obž. na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa\n07. 10. 2015, kedy po oboznámení príslušných spisov obžalovaných, súd opätovne podľa\n§ 148 písmeno a) odsek 4 Tr. zákona, účinného do 31. 12. 2005 s použitím § 35 odsek 3\nTr. zákona, účinného do 31. 12. 2005, ako aj s použitím § 40 odsek 1 Tr. zákona, účinného\ndo 31. 12. 2005, odsúdil obž.\n\nk súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2\n\n(dva) roky. Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona, účinného do 31.12.2005 vyslovil,\nže sa trest podmienečne dokladá a podľa § 59 odsek 1 Tr. zákona, účinného\ndo 31. 12. 2005, súd určil obžalovanému skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Zároveň zrušil\nrozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 3T/2/2014 zo dňa 04.07.2014 vo výroku o treste.\nU spoluobžalovaného\n\nsúd podľa § 37 Tr. zákona, účinného\n\ndo 31. 12. 2005, upustil od uloženia súhrnného trestu, poukazujúc na rozsudok Okresného\nsúdu Partizánske, sp. zn. 2 T/35/2013 zo dňa 16. 04. 2013, v spojitosti Uznesením\nKrajského súdu Trenčín, sp. zn. 3 To 57/2013 zo dňa 18. 06. 2013, ako aj poukazujúc na\nrozsudok Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2 T/8/2014 zo dňa 10. 02. 2014...\nVzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, som toho názoru, že od pridelenia trestnej\nveci obžalovaného\n\na spol., ako zákonný sudca, som vo veci priebežne\n\nkonal, a to podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, vo veci som nerobil prieťahy,\nsnažil som sa pravidelne vytýčiť hlavné pojednávania avšak, ako je vyššie uvedené,\nod napadnutia obžaloby na každé pojednávanie sa nedostavil niektorí z obžalovaných,\nalebo ich obhajcovia a keďže v prevažnej väčšine si svoje neúčasti aj ospravedlnili, súd ich\nmohol volať na ďalšie pojednávania, len s upozornením na následky nerešpektovania\npríkazu súdu a v prípade ak bolo potrebné, bol vydaný aj príkaz na zatknutie obžalovaných.\nZa účelom urýchlenia celého konania som podľa § 21 odsek 1 Tr. por. vylúčil\nzo spoločného konania najprv obž.\n\n,\n\na\n\n, keďže\n\nsa vo veci priznali, svoje konania oľutovali...“\nPrípisom č. k. II. ÚS 317/2015-59 z 28. októbra 2015 ústavný súd vyzval právneho\nzástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu\nzaslal stanovisko predsedníčky okresného súdu č. Spr 707/2015 z 23. októbra 2015 spolu\n\n11\n\ns vyjadrením zákonného sudcu z 19. októbra 2015 na vedomie a prípadné zaujatie\nstanoviska. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu\n20. novembra 2015 uvádza, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom\nv reakcii na označené stanovisko predsedníčky okresného súdu a vyjadrenie zákonného\nsudcu konštatuje, že „[a]j napriek tomu, že som sa niektorých verejných zasadnutí\nnezúčastnil aj ja sám, som toho názoru, že najmä do roku 2013, resp. do obdobia, dokedy\nnebolo konanie pridelené\n\n, bolo konanie zaťažené prieťahmi\n\nv konaní a dochádzalo k porušovaniu mojich vyššie uvedených základných práv. Ako som\nuvádzal už v znení doplnenia mojej ústavnej sťažnosti, súd mal viacero procesných\ninštitútov, ktoré mohol v konaní využiť a ktorými by eliminoval vzniknuté prieťahy\nv konaní...\nRovnako som však toho názoru, že prieťahy v konaní vznikali aj v období, keď bolo\nkonanie vedené sudcom\n\n, pričom v podrobnostiach odkazujem\n\nna znenie doplnenia mojej ústavnej sťažností zo dňa 29. 06. 2015, ktorej sa touto cestou...\npridržiavam...“.\nSťažovateľ spolu s označeným vyjadrením doručil ústavnému súdu podanie, ktorým\nvyčíslil rozsah a sumu požadovanej úhrady trov právneho zastúpenia a žiada, aby mu bola\npriznaná úhrada za tri úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej\nporady s klientom, písomné podanie na súd (doplnenie sťažnosti) a písomné podanie na súd\n(stanovisko k vyjadreniu okresného súdu)], paušálna náhrada niektorých hotových\nvýdavkov (režijný paušál), náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času, celkovo\nv sume 622,55 €.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil\nmožnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku\nústavy a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou\nv sťažnosti namietaného porušenia označených práv, ústavný súd nepovažuje ani za\n\n12\n\nvhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na\nmeritórne rozhodnutie veci (m. m. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03), a preto ďalej konal bez\nnariadenia ústneho pojednávania.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\n\n13\n\nzáležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nPodľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo\nrozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý\nproces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov\nalebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho\nvystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP\nvo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).\nPokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná, je\npojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, ktorej\nprekročenie by bolo automaticky kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby\nkonania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci\nKönig v. Nemecko z 28. 6. 1978).\nČas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky.\nObvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže mať povahu\nprieťahov v konaní (napr. I. ÚS 137/02).\n\n14\n\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna\na faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania\n(2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\nústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na povahu prerokúvanej veci a jej význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie nemožno\npovažovať z právneho hľadiska za zložité, pretože ide o vec, ktorá patrí k štandardnej\nrozhodovacej agende všeobecných súdov v trestných veciach. Faktickú zložitosť čiastočne\nzvyšuje rozsah spisového materiálu, ktorý činí viac než 3 000 listov, ako aj počet\nobžalovaných, ktorých selektívna neúčasť na verejných zasadnutiach a nariadených\nhlavných pojednávaniach nezanedbateľnou mierou prispela k spomaleniu napadnutého\nkonania, avšak iba tieto okolnosti nie sú spôsobilé vysvetliť jeho celkovú dĺžku.\nPokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného\nkonania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to\nvzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv\nna povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta\nv. Taliansko z 25. 6. 1987)].\nUž samotný charakter tohto konania (prerokovanie a rozhodnutie o obžalobe podanej\nproti sťažovateľovi pre pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a\nods. 1 a 4 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, pozn.) kladie na orgány činné\nv trestnom konaní zvýšené nároky na jeho prednostné a rýchle vybavenie v záujme čo\nnajrýchlejšieho dosiahnutia právnej istoty strán trestného konania tak, ako to priamo\nvyplýva aj z § 2 ods. 7 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), podľa ktorého má každý právo, aby jeho trestná\n\n15\n\nvec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nv jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento\nzákon neustanovuje inak (obdobne § 2 ods. 4 Trestného poriadku účinného do 31. decembra\n2005).\n2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ je stranou napadnutého\ntrestného konania v procesnom postavení obžalovaného. Z vyjadrení účastníkov konania\na zo súdneho spisu ústavný súd zistil také skutočnosti, na základe ktorých by mohol\nčiastočne pripísať negatívny podiel sťažovateľa na doterajšej dĺžke napadnutého konania\nv období od januára 2008 do mája 2009, kedy sa sťažovateľ nezúčastnil troch verejných\nzasadnutí okresného súdu nariadených na účely predbežného prerokovania obžaloby.\nSťažovateľ\n\nv priebehu\n\nnapadnutého\n\nkonania\n\nžiadal\n\no odročenie\n\nhlavného\n\npojednávania nariadeného na 5. jún 2013 z dôvodu, že pred jeho konaním ho vo výkone\ntrestu nemohla navštíviť právna zástupkyňa pre svoju práceneschopnosť.\nVychádzajúc z uvedeného zistenia, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nie je\nmožné a priori vytýkať, že v priebehu konania žiadal o odročenie nariadených pojednávaní\npre skutočnosti, ktoré nastali na jeho strane, resp. na strane jeho právneho zástupcu, pretože\nuplatňovanie tohto procesného prostriedku slúži predovšetkým na ochranu práv účastníka\nkonania, ktoré mu vyplývajú z právneho poriadku. Na druhej strane však v zásade nemožno\nprijať záver, podľa ktorého ak vec prerokúvajúci súd takému procesnému návrhu vyhovie,\nbude eo ipso zodpovedný za predĺženie stavu právnej neistoty, ktorý týmto postupom\nnastane vo sfére sťažovateľa.\nUvedené správanie sťažovateľa síce nemôže vysvetliť doterajšiu dĺžku napadnutého\nkonania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy finančného zadosťučinenia.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\n\n16\n\nzbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené\nnielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.\nnesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu\nprávnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako tak môže\nzapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99).\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\nposudzovaní\n\nprieťahov\n\nv napadnutom\n\nkonaní vychádzal\n\nzo sťažnosti, vyžiadaného spisu, ako aj z prehľadu úkonov obsiahnutého v prípise\nokresného súdu č. Spr 707/2015 z 23. októbra 2015 doručenom ústavnému súdu 27. októbra\n2010.\nÚstavný súd zistil, že v doterajšom postupe okresného súdu možno identifikovať\nobdobie jeho absolútnej nečinnosti, a to od júla 2010 až do februára 2012, ktoré je v rozpore\ns ústavnou požiadavkou prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd\nv tomto období nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej\nneistoty sťažovateľa.\nOkrem uvedeného však okresný súd podľa zistenia ústavného súdu prispel\nk predĺženiu skúmaného trestného konania aj svojou neefektívnou a nesústredenou\nčinnosťou.\nAko nesústredenú činnosť okresného súdu ústavný súd kvalifikuje jeho postup\nsúvisiaci s postúpením predmetnej veci na jej prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu\nTrnava (18. máj 2009), ktorý uznesením sp. zn. 4 T 107/2009 zo 6. apríla 2010 vyslovil\nsvoju nepríslušnosť na konanie v trestnej veci sťažovateľa. Následne Krajský súd v Trnave\nuznesením sp. zn. 5 Nto 19/2010 z 13. júla 2010 vyslovil, že v trestnej veci sťažovateľa\nje príslušný na konanie okresný súd, pričom v dôsledku uvedeného postupu okresného súdu\ndošlo k spomaleniu napadnutého konania o viac než 14 mesiacov.\n\n17\n\nPrvok nesústredenosti možno vidieť aj v tom, že rozsudok okresného súdu č. k.\n1 T 98/2014-3016 z 11. júna 2014, ktorým bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania\nskutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, a ktorým bolo súvisiacim výrokom\nupustené od uloženia mu súhrnného trestu, bol na odvolanie prokurátora Krajskej\nprokuratúry v Trnave zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 5 To 64/2014-3060\nzo 4. decembra 2014, a to pre závažné procesné pochybenia (nevykonanie rozhodujúcich\ndôkazov, nepreskúmateľnosť označeného rozsudku okresného súdu a predčasnosť jeho\nvydania), ktorých sa okresný súd dopustil v súvislosti s meritórnym rozhodovaním veci.\nK významnému spomaleniu priebehu napadnutého konania došlo aj z dôvodov\nna strane obžalovaných a ich právnych zástupcov, ktorí sa z rôznych dôvodov nedostavili\nna nariadené hlavné pojednávania, v niektorých prípadoch aj bez náležitého ospravedlnenia.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že správanie účastníkov konania alebo tretích osôb\nnie je možné samo osebe pričítať na ťarchu vec prerokúvajúceho súdu, avšak uvedené ho\nnezbavuje povinnosti zabezpečiť plynulé a včasné prerokovanie veci a dbať na to, aby\nprípadné prieťahy na strane týchto subjektov neviedli k porušeniu práv ostatných účastníkov\nkonania. Okresnému súdu možno v tomto smere vytknúť aj jeho nedostatočný dôraz\nna zabezpečenie procesnej disciplíny obžalovaných, prípadne ich právnych zástupcov\nv priebehu napadnutého konania.\nPokiaľ ide o obranu okresného súdu, že v napadnutom konaní v dôsledku dlhšej\npráceneschopnosti predchádzajúceho zákonného sudcu a jeho následného odchodu\ndo dôchodku došlo k spomaleniu priebehu napadnutého konania, ústavný súd túto\nargumentáciu nemohol akceptovať. Ústava v čl. 48 ods. 2, ale aj dohovor v čl. 6 ods. 1\nzaväzuje predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné\nopatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie\nspravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy,\nktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania\na nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne\npríslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. I. ÚS 156/02). V tejto súvislosti ústavný súd\npoukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03,\n\n18\n\nII. ÚS 153/06, III. ÚS 399/2011), že personálne problémy (dlhodobá práceneschopnosť\nsudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť\nsúdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom\nprípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02,\nIII. ÚS 399/2011).\nÚstavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska\nskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu\npoznamenaného najmä jeho neefektívnou činnosťou, zohľadňujúc pritom charakter\na význam predmetu namietaného konania a jeho celkovú dĺžku) dospel k záveru,\nže v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto\nrozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak,\nako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,\naby vo veci konal.\nPretože napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti\nuž skončené – okresný súd 7. októbra 2015 rozhodol o podanej obžalobe rozsudkom\nsp. zn. 1 T 98/2014 − neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto rozhodol tak,\nako to je uvedené v bode 5 výrokovej časti tohto nálezu.\n\n19\n\nSťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania\nfinančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.\nAj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označených práv podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu\nuplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná\nnáprava, a preto považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu\nsťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej\nprávnej neistoty postupom orgánov verejnej moci.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva\nboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €. Tento návrh\nodôvodňuje najmä s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým súvisiacim\nstavom svojej právnej neistoty.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu\n\n20\n\nvzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nPri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nzohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, prihliadol na charakter\njeho neefektívnej činnosti v skúmanom období, na obdobie jeho nečinnosti, predmet\nprerokúvanej veci, jej skutkovú a právnu zložitosť, ako aj jej význam pre sťažovateľa\na správanie sťažovateľa v posudzovanom období.\nVychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval\nv konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 2 500 € sťažovateľovi\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný\nsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto nálezu.\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá bola\n839 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal\nsťažovateľovi za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to za každý úkon po 139,83 € [1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 3 vyhlášky)], čo spolu\n\n21\n\ns paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon\nprávnej služby v sume po 8,39 € [1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)]\npredstavuje sumu 296,44 €. Sťažovateľ si uplatnil aj právo na náhradu za čas strávený jeho\nprávnym zástupcom cestou na vykonanie prvej porady s ním, a to za 3 začaté polhodiny, čo\npredstavuje sumu 41,95 € [1/60 výpočtového základu (§ 17 ods. 1 vyhlášky)]. Keďže\nprávny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedené sumy boli\nzvýšené o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu požaduje aj úhradu cestovných výdavkov za cestu uskutočnenú jeho\nprávnym zástupcom na účely vykonania prvej porady za „100 km pri priemernej spotrebe\n9,6 l na 100 km... a cene paliva vo výške 1,409 €/l, t. j. 0,135 € za 1 km + základná náhrada\n(0,183 €) x 100...“. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu za pohonné hmoty v sume\n13,50 € a úhradu za amortizáciu motorového vozidla v sume 18,30 € (§ 16 ods. 4 v spojení\nso zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov).\nCelková odmena a náhrada za poskytnuté právne služby predstavuje sumu 437,90 € (bod 3\nvýroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania zaplatí Kancelária ústavného súdu na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa. Okresný súd je potom povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľa na účet Kancelárie ústavného súdu (bod 3 a 4 výroku tohto nálezu).\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia\nuvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2016\n\n22", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "zastúpenie, zastupovanie-ustanovenie právneho zástupcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/98/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/02 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 137/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 137/02 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:bc509548-0018-4d63-b086-76454260abce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/00 z 24. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-24", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "3276dd9d-e46e-44e1-a7d8-be9d6c43c298:daf7ddfd-5a70-4bb1-a30e-acb9d74bf5a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/64/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/64/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3276dd9d-e46e-44e1-a7d8-be9d6c43c298:daf7ddfd-5a70-4bb1-a30e-acb9d74bf5a2"}, {"guid": "5105a6e6-2f6e-43e0-ae1b-11fc00170776:eb634d59-d880-4698-be21-75f8b0f23557", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2109012149.1", "spisova_znacka": "3To/57/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/57/2013 z 13. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-01-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2109012149.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cc16a100-f113-4a1f-93dc-2d35652833ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.429.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 429/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 429/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.429.2017.1"}]}