{"guid": "ussr:8c755e8b-bdc5-4fdf-b66b-5649ac1850e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.309.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2016 z 7. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 309/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.309.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8c755e8b-bdc5-4fdf-b66b-5649ac1850e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.309.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.309.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.309.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 309/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17,\nBanská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M., ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBanská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 101/2013 a jeho rozsudkom\nz 29. septembra 2014 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 Co 151/2015 a jeho rozsudkom z 15. decembra 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M., ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 C 101/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a jeho rozsudkom\nz 29. septembra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a postupom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 Co 151/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho rozsudkom\nz 15. decembra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 C 101/2013 v postavení odporcu. Okresný\nsúd napadnutým rozsudkom sťažovateľa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 29 204,84 €\ns príslušenstvom. Na základe sťažovateľom podaného odvolania bol napadnutý rozsudok\nokresného súdu potvrdený ako vecne správny napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že advokátovi udelil plnú moc na zastupovanie\nv konaní pred okresným súdom 25. septembra 2014. V nadväznosti na túto skutočnosť\n„... Vzhľadom na to, že sa právny zástupca Sťažovateľa chcel dôkladne oboznámiť\nso spisovným materiálom a dôkladne pripraviť na pojednávanie, požiadal vo veci konajúci\nsúd o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 29. 09. 2014 a žiadosť o odročenie\npojednávania doručil konajúcemu súdu dňa 25. 09. 2014. Aj vzhľadom k tomu, že právny\nzástupca Sťažovateľa mal v predmetný deň (29. 09. 2014) aj ďalšie kolízie... tieto zámerne\nv uvedenej žiadosti o odročenie neuviedol, nakoľko si je vedomý tej skutočnosti, že\nexistencia kolízií, t. j. ďalších pojednávaní / úkonov civilných, trestných, nezakladá dôvod\nna odročenie pojednávania, a preto vo svojej žiadosti o odročenie uviedol len vyššie\n\n2\n\nuvedený dôvod, aby sa mohol dostatočne oboznámiť so spisovým materiálom a následne\nposkytnúť Sťažovateľovi adekvátnu právnu pomoc.“.\nSťažovateľ okresnému súdu vytýka, že žiadosti právneho zástupcu o odročenie\npojednávania nevyhovel a pojednával v neprítomnosti sťažovateľa, ako aj jeho právneho\nzástupcu. Podľa názoru sťažovateľa „... súd má v každom individuálnom prípade dôsledným\nspôsobom zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie pojednávania, resp. vziať do úvahy aj\nospravedlnenie právneho zástupcu/substitučne splnomocneného v deň pojednávania, že\nna pojednávanie\n\nbude\n\nmeškať\n\nz objektívnych\n\npríčin,\n\nčo konajúci súd\n\nneurobil\n\na nerešpektoval. Mám za to, že uvedeným konaním súdov došlo k porušeniu zásady rovnosti\núčastníkov konania, a tiež k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces, ktorý v sebe\nsubsumuje aj právom na právnu pomoc, keďže žiadosť súdu o odročenie pojednávania\ndoručená pred začatím pojednávania a konajúci súd prejednal a rozhodol vec\nv neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupu, odňal im tak možnosť konať pred súdom\nv zmysle ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p. Taktiež... poukazujem na skutočnosť, že\nzo strany súdu nebola na strane právneho zástupcu Sťažovateľa dodržaná päť (5) dňová\nlehota na prípravu na pojednávanie, čím konajúci súd zaťažil uvedené konanie vadou\nvyplývajúcou z už vyššie spomenutého ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p. Mám za to, že\nodňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postupu súdu, ktorý znemožní účastníkovi\nkonania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom,\nza účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací súd bez\ndostatočného odôvodnenia sa zmohol len na konštatáciu, že nezistil existenciu dôležitého\ndôvodu na odročenie pojednávania a skutočnosť, že Sťažovateľ splnomocnil na svoje\nzastupovanie v konaní advokáta až dňa 25. 09. 2014, keď tak mohol urobiť v dostatočnom\nčasovom predstihu.“.\nVychádzajúc z už citovaného, sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd, ako aj\nkrajský súd mu odňali „... možnosť konať pred súdom, nakoľko Sťažovateľ a ani jeho\nprávny zástupcu, neboli prítomní na pojednávaní a to aj napriek tomu, že sa riadne a včas\nospravedlnili“.\n\n3\n\nSťažovateľ k požiadavke vyčerpania opravných prostriedkov, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, uvádza, že „V danom prípade\nriadny opravný prostriedok prípustný nie je, pričom na mimoriadny opravný prostriedok\nvoči rozhodnutiu Sťažovateľ nemá právny nárok a podaním mimoriadneho opravného\nprostriedku spojeného s vyčkávaním na rozhodnutie o ňom, by došlo k márnemu uplynutiu\nlehoty podľa § 53 ods. 3 zákona.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa\n\n... na spravodlivé súdne konanie zakotvené\n\nv článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súdnu a inú právu ochranu\nzakotveného v článku 48 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky, boli Rozsudkami\nOkresného súdu Banská Bystrica č. k. 7 C/101/2013-96 zo dňa 29. 09. 2014, právoplatný\ndňa 15. 01. 2016 a vykonateľný dňa 19. 01. 2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, č. k. 14 Co/151/2015-231 zo dňa 15. 12. 2015 a postupom, ktorý mu\npredchádzal, porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 7 C/101/2013-96 zo dňa 29. 09. 2014, právoplatný dňa 15. 01. 2016 a vykonateľný dňa\n19.\n\n01.\n\n2016\n\nv spojení\n\ns rozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Banskej\n\nBystrici,\n\nč. k. 14 Co/151/2015-231 zo dňa 15. 12. 2015 a vec vracia okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\nPorušovateľ práva je povinný nahradiť Sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní a jeho napadnutým rozsudkom a postupom okresného súdu v napadnutom konaní\na jeho napadnutým rozsudkom. Porušenie v sťažnosti označených práv podľa ústavy\na dohovoru sťažovateľ odôvodňuje tým, že okresný súd v napadnutom konaní\nna pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, konal v jeho neprítomnosti, ako aj\nv neprítomnosti jeho právneho zástupcu, pričom navyše nebola dodržaná ani 5-dňová lehota\nna prípravu na pojednávanie podľa § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“). Podľa sťažovateľa sa porušenia práv podľa ústavy a dohovoru dopustil aj krajský\nsúd tým, že sa s postupom okresného súdu v napadnutom konaní stotožnil. Sťažovateľ tvrdí,\nže tak okresný súd, ako aj krajský súd mu svojím postupom (v podstate) odňali možnosť\nkonať pred súdom.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\na jeho napadnutým rozsudkom\n\n5\n\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nV uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný\nsúd môže konať o namietanom porušení ústavou garantovaných práv a vecne sa zaoberať\nsťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred\nvšeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nautomaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že\nochrany základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne\niným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\nII. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúci z dikcie čl. 127\nods. 1 ústavy (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nPrincíp subsidiarity navyše reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného\nsúdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd (krajský súd o odvolaní proti napadnutému rozsudku okresného súdu\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 14 Co 151/2015 z 15. decembra 2015, pozn.). Právomoc\n\n6\n\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej\nprerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní\na jeho napadnutým rozsudkom\nAj vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, sťažovateľ namieta odňatie možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo\ndôjsť tým, že krajský súd sa stotožnil s postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\nktorým bol napadnutý rozsudok vyhlásený v neprítomnosti sťažovateľa a jeho právneho\nzástupcu a nebola dodržaná ani 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie ustanovená\nv § 115 ods. 2 OSP.\nV súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa ústavný súd poukazuje\nna rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),\npodľa ktorej odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým\nznemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny\nporiadok poskytuje (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať\ndôkazy a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu,\nktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.\nÚstavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát uviedol, že vada konania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP má spravidla za následok porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 261/06).\n\n7\n\nPodľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom.\nRealizáciu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 až čl. 50 ústavy (resp.\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v dovolacom konaní\numožňuje predovšetkým § 237 ods. 1 OSP. Práve preto jednotlivé dôvody prípustnosti\ndovolania uvedené v § 237 ods. 1 OSP treba vykladať tak, aby ich prostredníctvom bola\nposkytnutá plná ochrana uvedeným článkom ústavy.\nSťažovateľom namietané procesné pochybenia okresného súdu pripočítateľné\nkrajskému súdu spočívajúce v uskutočnení pojednávania v neprítomnosti účastníka konania\na jeho právneho zástupcu a nedodržanie 5-dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie sú\npodľa názoru ústavného súdu spôsobilé na to, aby boli predmetom preskúmania\ndovolacieho súdu z hľadiska existencie prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nOSP. Námietka odňatia možnosti konať pred súdom spôsobená procesnými pochybeniami\nokresného súdu, ktorá je pripočítateľná aj na ťarchu krajského súdu, ktorý postup okresného\nsúdu odobril, je obsahovou súčasťou základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti\núčastníka konania a práva na spravodlivé súdne konanie. Je nepochybné, že základné právo\nna prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania požíva ochranu v dovolacom konaní\nprostredníctvom § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal\nsťažovateľ reálnu možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva podľa ústavy\na práva podľa dohovoru podaním dovolania proti rozsudku krajského súdu z dôvodu\nuvedeného v § 237 ods. 1 písm. f) OSP (m. m. II. ÚS 687/2015).\nÚstavou vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal\nrozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo\nna základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f)\nOSP. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická alebo právnická\nosoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani\nzákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi\n\n8\n\nsúdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd. Naopak, z čl. 127 ods. 1\nústavy jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým, ako požiada o ústavnú ochranu\nústavný súd, musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky ochrany svojich\npráv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu\nústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť ochrany svojich práv\nv konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym\nporiadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak túto ochranu\nneposkytujú všeobecné súdy. V danom prípade, ako to vyplýva z už uvedených úvah, proti\nrozsudku krajského súdu bolo prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok.\nPrávomoc poskytnúť ochranu základnému právu sťažovateľa zaručenému v čl. 48 ods. 2\nústavy a právu na spravodlivé súdne konanie zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru mal\nnajvyšší súd v dovolacom konaní, čo zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti mal sťažovateľ možnosť domáhať sa ochrany\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním\ndovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu na základe dovolacieho dôvodu\nuvedeného v § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti\nv rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ dovolanie proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu 16. februára 2016 podal. Konanie vo veci dovolania, ktorým sa\nsťažovateľ\n\ndomáhal\n\nz rovnakých\n\ndôvodov,\n\naké\n\nuviedol\n\nv sťažnosti,\n\nzrušenia\n\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, však okresný súd uznesením sp. zn. 7 C 101/2013\nzo 17. marca 2016 zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany sťažovateľa.\nV tejto\n\nsúvislosti\n\nústavný\n\nsúd\n\nodkazuje\n\nna\n\nsvoju\n\ndoterajšiu\n\njudikatúru\n\n(m. m. IV. ÚS 177/05), podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných\nprávnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo\n\n9\n\nslobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných\npredpisov, nemožno rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou,\nale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom (meritórnym rozhodnutím). V okolnostiach\nprípadu sa sťažovateľ nezaplatením súdneho poplatku za podané dovolanie sám zbavil\nmožnosti, aby o ním podanom mimoriadnom opravnom prostriedku konal a rozhodol\nnajvyšší súd ako súd dovolací a poskytol mu prerokovaním dovolania a preskúmaním\ndovolacích dôvodov podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP ochranu ním označených práv podľa\nústavy a dohovoru.\nV nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa, že „podaním mimoriadneho opravného\nprostriedku spojeného s vyčkávaním na rozhodnutie o ňom, by došlo k márnemu uplynutiu\nlehoty podľa § 53 ods. 3 zákona“, ústavný súd pripomína, že aj pod vplyvom judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti sa v jeho judikatúre už\nustálil právny názor (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého v prípade podania\nmimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí\no dovolaní. Zároveň ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre uvádza\n(napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010),\nže lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní sa považuje v zásade\nza zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou\nprípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné, aby\nsťažovateľ v prípade podania dovolania podal zároveň aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nústavy, pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je\nprípustné, nemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj\nk tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti\nČeskej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\na jeho body 51, 53, 54).\n\n10\n\nTieto závery vyplývajúce z judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské\npráva však nemožno vo veci sťažovateľa uplatniť, keďže konanie o dovolaní proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku,\nteda bez toho, aby sa najvyšší súd vôbec sťažovateľovou argumentáciou odôvodňujúcou\nprípustnosť dovolania v jeho veci zaoberal.\nNa základe uvedeného ústavný súd aj túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. apríla 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "opravný prostriedok-mimoriadny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ebe24c94-bd15-449b-86d6-b54321af61e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.687.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 687/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 687/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.687.2015.1"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/06 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f"}, {"guid": "ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "b70ecd5d-02f1-41bd-95a1-1a6bd68c3551:0586217d-a574-4384-ba88-aa9254a44656", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1406211277.5", "spisova_znacka": "14Co/151/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/151/2015 z 27. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1406211277.5"}], "citovane_v": []}