{"guid": "ussr:ff3103e4-64ea-42d6-b479-27bbae6af2b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.302.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2016 z 7. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 302/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.302.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ff3103e4-64ea-42d6-b479-27bbae6af2b7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.302.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.302.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.302.2016.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 302/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, v mene\nktorej koná advokátka JUDr. Andrea Cviková, vo veci namietaného porušenia základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nOkresného súdu Nitra sp. zn. 25 Er 224/2008 zo 7. januára 2014 a uznesením Krajského\nsúdu v Nitre sp. zn. 7 CoE 181/2014 z 27. februára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, v mene ktorej koná\n\nadvokátka JUDr. Andrea Cviková, vo veci namietaného porušenia základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nuznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 25 Er 224/2008\nzo 7. januára 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a uznesením Krajského súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 CoE 181/2014 z 27. februára 2015 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.)\nsa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi\n(ďalej len „súdny exekútor“) 27. marca 2008 domáhala vymoženia sumy\n4 349,27 € s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku č. k. RK-369/06-MM\nvydaného rozhodcom 25. augusta 2006 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý\nnadobudol právoplatnosť 11. septembra 2006 a vykonateľnosť 18. septembra 2006. Žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor okresnému súdu\n19. mája 2008, na základe čoho okresný súd súdneho exekútora poveril 10. júna 2008\nvykonaním exekúcie. Okresný súd následne napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za\nneprípustnú a zastavil ju, pričom v odôvodnení uviedol, že exekučné konanie vedené pre\nvymoženie pohľadávky sťažovateľky je uskutočňované na základe rozhodcovského\nrozsudku z 25. augusta 2006 vydaného na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná,\nčo spôsobuje, že exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia. O odvolaní\nsťažovateľky proti napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd\nnapadnutým uznesením, ktorým rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne\nsprávne.\nSťažovateľka predovšetkým namieta, že „Exekučný súd pri svojom rozhodovaní,\nktoré predchádzalo vydaniu uznesenia o zastavení exekúcie, nevysvetlil zmenu svojho\nprávneho posúdenia rozhodcovskej doložky a exekučného titulu ako vykonateľného\nrozhodnutia v porovnaní s dobou, kedy vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z jeho\nrozhodnutia nevyplýva, v čom zmenený právny názor na posúdenie platnosti rozhodcovskej\ndoložky je správny a v čom bolo predchádzajúce posúdenie, ktoré exekučný súd vykonal\npred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, nesprávne a nezákonné. Postup\n\n2\n\nexekučného súdu, ktorý zmenu svojho posúdenia nevysvetlil, porušuje nielen právo\nsťažovateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia a poznanie dôvodov rozhodnutia. Je\nporušením aj princípu právnej istoty aj to, kedy exekučný súd zmenil svoje rozhodnutie bez\ntoho, aby sťažovateľovi umožnil pred zastavením exekúcie na základe opätovného\nposúdenia sa k veci vyjadriť. ...\nK porušeniu článku 20 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky došlo tým, že porušovateľ\nnerešpektoval právo sťažovateľa na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a na\nprejednanie veci v jeho prítomnosti. Uvedené práva spolu úzko súvisia a v pomeroch, aké\nnastali v exekučnom konaní znamenajú minimálne to, že porušovateľ sa mal zaoberať\npodaným odvolaním a tam uvedenými výhradami a námietkami nielen voči samotnému\nposúdenie veci exekučným súdom (ako prvostupňovým orgánom), ale aj k jeho postupu.“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na závery obsiahnuté v náleze ústavného\nsúdu sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013, v ktorom bolo konštatované porušenie\nzákladného práva oprávneného v exekučnom konaní tým, že mu exekučný súd neumožnil\nvyjadriť sa v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie k svojmu\npostupu, ktorým „revidoval posúdenie veci (vrátane platnosti rozhodcovskej zmluvy)\nv porovnaní s pôvodným (nachádzacím) konaním“.\nPodľa názoru sťažovateľky sa tieto závery označeného rozhodnutia ústavného súdu\nvzťahujú aj na jej vec, pričom „Na rozdiel od tam jestvujúceho skutkového a právneho\nstavu však v tomto prípade všeobecné súdy revidovali vlastné posúdenie určitej právnej\notázky (ktorú už museli posudzovať pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) a rozhodli\no nej opačným spôsobom nielen bez toho, aby umožnili sťažovateľovi sa k nej vyjadriť, ale\nani nezdôvodnili zmenu vlastného posúdenia veci. Porušovateľ žiadnym spôsobom ani\nnereagoval na podané odvolanie a tam uvedené výhrady k postupu exekučného súdu.\nSťažovateľovi ani nebola daná možnosť sa k zmene stavu, ktorý bol v exekučnom konaní,\nvyjadriť.“.\nSťažovateľka ďalej namieta, že napadnutými uzneseniami okresného súdu\na krajského súdu došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie\n\n3\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže nereagujú na „námietku..., že postup exekučného súdu\n(ako súdu prvého stupňa) je nepreskúmateľný a nie je vôbec nie je jasné, v čom bol predošlý\npostup exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nesprávnym. Z povahy\nnámietok sťažovateľa v odvolaní je zrejmé, že išlo o otázky týkajúce sa legitímnosti postupu\nexekučného súdu, teda také na ktoré malo byť odpovedané z dôvodu, že majú priamu\nsúvislosť k veci. Závery porušovateľa o nutnosti akceptovať rozhodcovskú doložku pri\nuzatváraní samotnej úverovej zmluvy nedávajú odpoveď na to, ako táto skutočnosť\nspôsobuje jej neplatnosť. Dôvody neplatnosti právneho úkonu stanovuje zákon; porušovateľ\nneuvádza žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by mali vyplývať tieto dôvody. Ani závery\no neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie sú v rozhodnutí porušovateľa zdôvodnené tak,\naby z nich vyplývalo splnenie zákonných požiadaviek pre záver o neprijateľnosti.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o... podľa článku 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo uznesením Krajského súdu v Nitre,\nč. k. 7 CoE/181/2014-39 zo dňa 27. 02. 2015 v spojená s uznesením Okresného súdu v\nNitre, č. k. 25 Er/224/2008-15 zo dňa 07. 01. 2014 porušené.\nII. Základné právo spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o... podľa článku 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo uznesením Krajského súdu v Nitre,\nč. k. 7 CoE/181/2014-39 zo dňa 27. 02. 2015 v spojená s uznesením Okresného súdu\nv Nitre, č. k. 25 Er/224/2008-15 zo dňa 07. 01. 2014 porušené.\nIII. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. 7 CoE/181/2014-39 zo dňa 27. 02. 2015\na uznesenie Okresného súdu v Nitre, č. k. 25 Er/224/2008-15 zo dňa 07. 01. 2014 sa zrušuje\na vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nIV. Krajský súd v Nitre je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\nv konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 355,72 EUR vrátane DPH za\ndva úkony právnej služby - prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti á 167,79 EUR vrátane\nDPH /139,83 EUR + 20 % DPH/ + 2 x režijný paušál á 10,07 EUR vrátane DPH /8,39\nEUR + 20 % DPH/ na účet jeho právneho zástupcu.“\n\n4\n\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde\nje viazaný návrhom sťažovateľa, pričom táto viazanosť sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku\nrozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit). Ústavný súd teda môže rozhodnúť len\no tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd\nrozhodoval o porušení sťažovateľkou v petite sťažnosti označeného základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ktorého vyslovenia porušenia sa sťažovateľka\nv príčinnej súvislosti s napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu domáha\nv návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení sťažovateľkou\noznačeného práva na súdnu ochranu v príčinnej súvislosti s napadnutými uzneseniami\n\n5\n\nokresného súdu a krajského súdu, ktoré sťažovateľka uvádza iba v texte sťažnosti mimo\npetitu (čl. 46 ods. 1 ústavy), je podľa stabilizovaného právneho názoru ústavného súdu\npotrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05,\nII. ÚS 65/07).\nVychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnosti, ktorá z vecného hľadiska v zásade\nsmeruje len proti namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, a nie proti porušeniu v petite označeného základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy, by ústavný súd mohol rigoróznou aplikáciou už citovanej judikatúry\nodmietnuť sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní z dôvodu nesplnenia\nzákonom predpísaných náležitostí, keďže vo vzťahu k namietanému porušeniu základného\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy nie je (takmer vôbec) odôvodnená. Napriek uvedenému,\nrešpektujúc skutočnosť, že zásadné procesné pochybenia okresného súdu, resp. krajského\nsúdu v konečnom dôsledku by mohli spôsobiť ústavne neakceptovateľný zásah do\nzákladného práva sťažovateľky garantovaného čl. 20 ods. 1 ústavy, ústavný súd preskúmal\njej sťažnosť aj z hľadiska existencie ďalších dôvodov na odmietnutie sťažnosti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky napadnutým\nuznesením okresného súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\n\n6\n\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.\nIV. ÚS 115/07).\nSťažovateľka sťažnosťou napáda uznesenie okresného súdu sp. zn. 25 Er 224/2008\nzo 7. januára 2014, ktorým bola exekúcia vedená súdnym exekútorom pod sp. zn.\nEx 41642/08 vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Napadnuté uznesenie okresného súdu\nbolo vydané vyšším súdnym úradníkom.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu v súlade s § 374 ods. 4 OSP odvolanie, o ktorom\nbol v dôsledku vyhlásenia sudcu okresného súdu, že odvolaniu nemieni vyhovieť,\noprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý napadnuté rozhodnutie\nprvostupňového súdu potvrdil. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky napadnutým\nuznesením krajského súdu\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\n\n7\n\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd štandardne\npoukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v čl. 124 ústavy, z ktorého vyplýva, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ale súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho\nnázor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nKľúčová námietka sťažovateľky uplatnená v sťažnosti sa týka zmeny právneho\nposúdenia rozhodcovskej doložky a exekučného titulu, ku ktorému dospel exekučný súd pri\nsvojom rozhodovaní v jej veci v porovnaní s právnym posúdením uplatneným v rámci\nrozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru sťažovateľky\nkrajský súd zmenu svojho právneho názoru neodôvodnil, čím porušil jej „právo na riadne\n\n8\n\nodôvodnenie rozhodnutia a poznanie dôvodov rozhodnutia“ a zároveň jej znemožnil sa\nk veci pred samotným zastavením exekúcie vyjadriť.\nZ relevantných častí odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že\nodvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom uznesení,\npodľa ktorého išlo medzi sťažovateľkou ako oprávnenou a povinnou o spotrebiteľský vzťah\nzaložený zmluvou a revolvingovej pôžičke uzavretou 17. augusta 2004. K rozhodcovskej\ndoložke ako súčasti zmluvy o revolvingovej pôžičke krajský súd v napadnutom uznesení\nokrem iného uviedol, že na jej základe „bolo... odňaté právo brániť sa a podať žalobu\nalebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa\nupravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky... Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ\nosobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými\npodmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným\ndojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je\npravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.\nOdvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára\ns druhou zmluvnou stranou typizované... zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy\npredkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že\nv rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento\nzáver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba\nalternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve\noprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd,\nktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto možnosť\noprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle\nzmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za\nnásledok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú\npovinný podpísal je typovou zmluvou, povinný nemal možnosť jej obsah meniť a tak nemal\nani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj\nprebehlo.“.\nK právomoci všeobecného súdu vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a následne ju\nzastaviť aj potom, ako bolo vo veci súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie\n\n9\n\nexekúcie, krajský súd v napadnutom uznesení uviedol: „V tejto súvislosti odvolací súd\nkonštatuje, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj\nto, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,\nprávom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež § 45 ods. 2 zákona\no rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Prekážku\nk takémuto postupu netvorí ani prípadná okolnosť, že súd poveril exekútora vykonaním\nexekúcie, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci\nrozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 OSP, keď zákonodarca v exekučnom poriadku taxatívne\nuviedol dôvody zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú\npráve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia\nexekútorovi totiž nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekúciu pri existencii dôvodov na\ntakýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie\nmusí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.“\nS prihliadnutím na citovanú časť napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že jeho záver považuje za ústavne udržateľný, nevykazujúci znaky arbitrárnosti\nani\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti.\n\nOdôvodnenie\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\ndalo\n\njasnú\n\na zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa okresný súd spravoval pri rozhodovaní\no vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Krajským súdom uplatnený\nspôsob interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení právnych predpisov [zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších\npredpisov a zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do\n31. decembra 2014] preto podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným spôsobom\nzasiahnuť do základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\n(k tomu pozri aj uznesenie ústavného súdu v obdobnej veci sťažovateľky sp. zn.\nIV. ÚS 61/2011 z 3. marca 2011).\nV nadväznosti na uvedený záver ústavný súd považoval za žiaduce osobitne sa\nvyjadriť aj k právnemu problému nastolenému v sťažnosti sťažovateľky, ktorý spočíva\nv otázke, či krajský súd rozhodujúci v rámci exekučného konania o odvolaní proti\n\n10\n\nprvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne\nzastavená, má (obdobne ako prvostupňový súd) právomoc skúmať v tomto štádiu konania\nprípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (v okolnostiach\nposudzovaného prípadu rozhodcovský rozsudok).\nPodľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj\nbez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví\nexekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi\nk takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok\npodrobne, časový okamih, kedy tak má alebo môže urobiť, nie je explicitne ustanovený.\nZ uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie\nkedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného\nvymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého\nexekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto\nkonania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie\nnemožno exekúciu vykonať (m. m. IV. ÚS 282/2011, IV. ÚS 181/2011).\nSťažovateľka osobitne namieta, že krajský súd jej pred samotným zastavením\nexekúcie znemožnil vyjadriť sa k veci, a v tejto súvislosti odkazuje na závery vyjadrené\nústavným\n\nsúdom\n\nk zárukám\n\nkontradiktórnosti\n\nv rozhodnutí\n\nv obdobnej\n\nveci\n\n(II. ÚS 499/2012), ktoré mal krajský súd podľa jej názoru uplatniť aj v jej veci. Ústavný súd\nv náleze sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 vyslovil právny názor týkajúci sa\nzabezpečenia záruk kontradiktórnosti konania pri preskúmavaní žiadosti súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa právneho názoru vysloveného ústavným\nsúdom v označenom náleze «v prerokúvanej veci okresný súd i krajský súd pri rozhodovaní\no vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili svoje skúmanie len\nna obsah exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o vydanie poverenia,\nale nad rámec toho preskúmali aj obsah poistnej zmluvy s pripojenými všeobecnými\npoistnými podmienkami a na ten účel nimi vykonali listinný dôkaz. Z takto vykonaného\nlistinného dôkazu dospeli súdy k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili svoj\nprávny záver o právnej povahe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky\n\n11\n\na v dôsledku toho o jej neplatnosti. Týmto postupom v podstate znemožnili sťažovateľke\nuplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky (§ 37 rozhodcovského\nzákona) sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, teda právoplatne\npriznaného nároku. Za týchto okolností bolo podľa názoru ústavného súdu povinnosťou\nminimálne okresného súdu dať sťažovateľke priestor, aby sa zoznámila s dôkazmi, ktoré\nokresný súd vykonal, a skutkovými zisteniami, ktoré z nich vyvodzuje, a vyjadrila sa k nim,\nako aj aby prípadne navrhla iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený\npriestor nevyhnutne nevyžaduje konanie pojednávania, vyžaduje však písomné alebo ústne\nvypočutie sťažovateľky k uvedeným otázkam. Len týmto postupom dôjde ku skutočnému\nnaplneniu práva sťažovateľky na prerokovanie (takto vymedzenej odlišnej) veci „v jej\nprítomnosti“ a na „vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom“, ktoré jej zaručuje čl. 48 ods. 2\nústavy.».\nAj napriek tomu, že sťažovateľka, zastúpená v konaní pred ústavným súdom\nkvalifikovaným právnym zástupcom, nenamieta porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, do obsahu ktorého je možné poňať v širších súvislostiach aj záruky\nkontradiktórnosti konania v zmysle práva účastníka konania vyjadriť sa k veci (rozumej\nvyjadriť sa k vykonávaným dôkazom), ústavný súd námietku sťažovateľky o nevyhnutnosti\nkrajského súdu riadiť sa právnymi závermi obsiahnutými v náleze ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 499/2012 týkajúcimi sa práve záruk kontradiktórnosti neodmietol, ale preskúmal ju\nz vecného hľadiska. Po jej preskúmaní však dospel k záveru, že nie je dôvodná.\nKľúčová otázka, ktorá bola predmetom preskúmania vo veci vedenej pod sp. zn.\nII. ÚS 499/2012 a v ďalších totožných veciach toho istého sťažovateľa, sa týkala posúdenia,\nči možno pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, že nedal sťažovateľovi\nmožnosť vyjadriť sa k svojim skutkovým zisteniam a z nich vyplývajúcemu (novému)\nprávnemu posúdeniu veci, konvalidovať v odvolacom (príp. dovolacom) konaní. Právne\nzávery vyjadrené v náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012 boli revidované\nzjednocujúcim stanoviskom pléna ústavného súdu (stanovisko pléna ústavného súdu sp. zn.\nPLz. ÚS 1/2014 zo 7. mája 2014) uplatnením postupu podľa § 6 zákona o ústavnom súde,\npodľa ktorého:\n\n12\n\n„Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\n(§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných\ndôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\n(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto\nzáklade posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť\nvyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho\nrozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre\nústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne\nposkytnutá v odvolacom konaní.“\nAplikáciou právnych záverov vyslovených v zjednocujúcom stanovisku pléna\nústavného súdu na vec sťažovateľky je preto potrebné jej námietku považovať za\nnedôvodnú. Pre ústavnú konformnosť exekučného konania ako celku totiž postačovalo, že\nsťažovateľke (oprávnenej) bola daná možnosť vyjadriť sa ku skutkovým zisteniam a z nich\nvyplývajúcemu (novému) právnemu posúdeniu veci zo strany okresného súdu v následnom\nodvolacom konaní.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nčasť sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. apríla 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:e27bd820-687e-4fba-a327-7ec36a23d238", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e27bd820-687e-4fba-a327-7ec36a23d238"}, {"guid": "ussr:9efaee95-2fa3-480d-b9aa-54e5478f8e58", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9efaee95-2fa3-480d-b9aa-54e5478f8e58"}, {"guid": "ussr:77291cfa-f64d-4d27-a0aa-0d93a9da647b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 61/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 61/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77291cfa-f64d-4d27-a0aa-0d93a9da647b"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d34c5b23-239c-45d4-890d-10ec308901d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1"}, {"guid": "10c397e7-56da-4ee0-941b-af87204ec6c3:627fe367-c1de-4cef-bfe4-b28c18b30da2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2317204557.2", "spisova_znacka": "23CoSr/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoSr/1/2021 z 4. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-10-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2317204557.2"}, {"guid": "13f78604-d736-4387-bf20-edd2cef59f16:d3d0b964-f5c7-4f77-b2c8-0a05226ba3f8", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2026:4109224739.3", "spisova_znacka": "25Er/726/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/726/2009 z 9. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2026-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2026:4109224739.3"}, {"guid": "f779fa82-1662-4bc3-83fb-cc3f52883086:6050aa47-797f-450b-8b2a-4cb353ecbdd3", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125215706.1", "spisova_znacka": "79Ek/196/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 79Ek/196/2025 z 5. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125215706.1"}, {"guid": "2d5597f9-4ff7-4bcb-bfe6-69dc450cf405:a51c8340-e6ff-4e7a-8624-c0a73cf98c8c", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124443445.1", "spisova_znacka": "63Ek/2692/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2692/2024 z 30. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124443445.1"}, {"guid": "8c42581e-2a1f-43c3-b22c-a22b2ad3c27c:1ecfe7b9-d207-483c-a5e6-66d4054ffcc4", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124238068.3", "spisova_znacka": "63Ek/345/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/345/2024 z 16. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124238068.3"}]}