{"guid": "ussr:7b06f6fa-e5c8-440d-80fc-6c89546d6eb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.300.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2016 z 7. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 300/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.300.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-04-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7b06f6fa-e5c8-440d-80fc-6c89546d6eb2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.300.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.300.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.300.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 300/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o.,\nPohraničná 4, Komárno, v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Blažek, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13 C 41/2010\nz 28. októbra 2011, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Co 51/2012 zo 4. októbra\n2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 106/2013\nz 13. mája 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako oneskorene podanú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 13 C 41/2010 z 28. októbra 2011, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 51/2012 zo 4. októbra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 106/2013 z 13. mája 2014.\nTýmito rozhodnutiami bolo určené, že sťažovateľ (ako žalovaný pred všeobecnými súdmi)\nnie je vlastníkom rodinného domu, ktorý pôvodne vlastnil z titulu dedenia po svojom\notcovi.\n2. Podstatou sťažnosti je ústavnosť zásahu do základného práva na ochranu\nvlastníctva\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutými\n\nrozhodnutiami,\n\nktorými\n\nsťažovateľ\n\nprišiel\n\no vlastníctvo rodinného domu, ktorý zdedil po otcovi, pretože na základe určovacej žaloby\nbrat sťažovateľovho otca a jeho manželka presvedčili všeobecné súdy, že dom otca bol\nzbúraný a oni postavili nový dom, ktorý tak nemal byť predmetom dedičstva. Sťažovateľ\nmá pochybnosti o nezaujatosti sudcu okresného súdu.\nVzhľadom na dátum prijatia dovolacieho rozhodnutia najvyšším súdom ústavný súd\nmusel v prvom rade zistiť, či je sťažnosť včas podaná.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ zdedil v roku 1998 ako jediný dedič\nrodinný dom po svojom otcovi. V roku 2008 brat otca s manželkou podali proti\nsťažovateľovi žalobu o určenie vlastníctva k uvedenému domu s argumentom, že dom otca\nbol zbúraný ešte pred dedením a oni postavili nový dom. Okresný súd rozsudkom sp. zn.\n13 C 41/2010 z 28. októbra 2011 určil, že vlastníkmi domu sú v bezpodielovom\nspoluvlastníctve otcov brat s manželkou. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd rozhodnutie\nokresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd však opätovne rozhodol\ntak ako v prvom rozsudku. Odvolací súd druhý rozsudok okresného súdu v neprospech\nsťažovateľa rozsudkom sp. zn. 7 Co 51/2012 zo 4. októbra 2012 potvrdil. Odvolací súd\nsúčasne rozhodol, že sudca okresného súdu Mgr. Peter Garaj nie je vylúčený z prerokúvania\na rozhodovania veci. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Najvyšší\nsúd v časti týkajúcej sa nestrannosti sudcu, o ktorej rozhodoval krajský súd ako nadriadený\nsúd, konanie zastavil. Najvyšší súd v „meritórnej“ časti nestrannosti sudcu dovolanie\n\n2\n\nodmietol a v časti vecnej správnosti dovolanie odmietol, pretože v režime zmätočného\ndovolania sa právnym posúdením veci zaoberať nemožno.\n4. Sťažovateľ v čase rozhodovania o dovolaní zmenil právneho zástupcu a tvrdí, že\nrozhodnutie bolo doručené pôvodnému zástupcovi, aj keď zmenu najvyššiemu súdu\noznámil, a pôvodný zástupca mu dal rozhodnutie na vedomie s odstupom času. Sťažovateľ\ntaktiež využil podnet na mimoriadne dovolanie, ako aj opakovaný podnet, ale prokuratúra si\nich neosvojila.\n5. V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľ navrhuje prijať sťažnosť na ďalšie konanie\na vydať tento nález:\n„1. Ústavnej sťažnosti vyhovuje.\n2. Základné právo sťažovateľa\n\nupravené v čl. 20 ods. 1 prvej\n\na poslednej vete Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené právoplatným rozsudkom\nOkresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 13 C 41/2010 zo dňa 28.10.2011, právoplatným\nrozsudkom Krajského súdu Nitra, sp. zn. 7 Co 51/2012 zo dňa 04.10.2012 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 106/2013 zo dňa 13.05.2014.\n3. Právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 13C 41/2010 zo dňa\n28.10.2011, právoplatný rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 7Co 51/2012 zo dňa\n04.10.2012 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 106/2013 zo\ndňa 13.05.2014 zrušuje.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n\n3\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je oneskorený.\n7. Podľa zistenia ústavného súdu napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn.\n13 C 41/2010 z 28. októbra 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n7 Co 51/2012 zo 4. októbra 2012 nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2012.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 106/2013 z 13. mája 2014\nnadobudlo právoplatnosť 18. júna 2014, pričom sťažovateľ prevzal napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu najneskôr 16. apríla 2015, čo vyplýva aj z jeho podnetu „na podanie\nmimoriadneho dovolania na Najvyšší súd SR“, ktorý adresoval práve 16. apríla 2015\nGenerálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).\nZ uvedeného podnetu (ktorého kópiu sťažovateľ pripojil k svojej ústavnej sťažnosti) totiž\nvyplýva, že fotokópia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu tvorila prílohu tohto\npodnetu sťažovateľa adresovanej generálnej prokuratúre.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno\npodať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon\no ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr.\nIV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04).\nV prípade riadne podaného dovolania ústavný súd odvíja túto lehotu od doručenia,\nresp. právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní, a to tak voči rozhodnutiu o dovolaní, ako aj\nvoči právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu\n(napr. II. ÚS 592/2015).\n\n4\n\nPredmetná sťažnosť z 19. augusta 2015 bola odovzdaná na poštovú prepravu\n31. augusta 2015, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento\ndruh konania pred ústavným súdom, preto musel ústavný súd sťažnosť odmietnuť ako\noneskorene podanú.\n8. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\nv zmysle ktorej dvojmesačnú lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu proti označeným rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu\nnemožno počítať od doručenia posledného oznámenia generálnej prokuratúry o vybavení\npodnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania proti týmto rozhodnutiam\nokresného súdu a krajského súdu, pretože podanie mimoriadneho dovolania je výhradným\nprávom generálneho prokurátora Slovenskej republiky, a teda nie je pre účastníka súdneho\nkonania právne nárokovateľným opravným prostriedkom, a teda ani účinným a istým\nprostriedkom, ktorým by sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich práv pred podaním\nsťažnosti ústavnému súdu (napr. II. ÚS 23/2010).\n9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. apríla 2016\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aa6303b2-53fd-429a-88bc-4100447fd7d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.592.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2015 z 23. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.592.2015.1"}, {"guid": "ussr:0531821d-c2a5-4db2-8118-8067b72ad8c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0531821d-c2a5-4db2-8118-8067b72ad8c1"}, {"guid": "ussr:6e1db2ae-d84d-4a45-bb7d-2e55f4065902", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 75/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/04 z 8. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-08", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e1db2ae-d84d-4a45-bb7d-2e55f4065902"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "61a50db1-5c82-4b68-b7c3-7eb933d6731a:70be8fcf-24a8-40e7-a8d8-45db4f881023", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5111207351.1", "spisova_znacka": "7Co/51/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/51/2012 z 26. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-03-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5111207351.1"}], "citovane_v": []}