{"guid": "ussr:e94331f9-38c9-4aa0-9d5a-e1a52a734e74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.293.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 293/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 293/2016 z 15. 6. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 293/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.293.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e94331f9-38c9-4aa0-9d5a-e1a52a734e74", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.293.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.293.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.293.2016.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 293/2016-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti\n, a obchodnej spoločnosti\n, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25,\nPezinok, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11 C 129/2011, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na obchodnej spoločnosti\n, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 129/2011 p o r u š e n é\nboli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 C 129/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Mgr. Ing.\n\na obchodnej spoločnosti\n\n, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 €\n(slovom tisíc eur), ktorú im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\na obchodnej spoločnosti\n\n,\n\ntrovy konania v sume\n\n294,08 € (slovom dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov) na účet ich právnej zástupkyne\nJUDr. Emílie\n\nKorčekovej,\n\nL.\n\nNovomeského\n\n25,\n\nPezinok,\n\ndo\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra\n2015 doručená sťažnosť\na obchodnej\n\n(ďalej aj „navrhovateľ v 1. rade“)\n\nspoločnosti\n\n(ďalej\n\naj\n\n„navrhovateľ v 2. rade, spolu ďalej aj „sťažovatelia“ alebo „navrhovatelia“), zastúpených\nadvokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, ktorou namietajú\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 129/2011.\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:\n«Sťažovatelia majú postavenie navrhovateľov v kompenzačnom konaní na zaplatenie\nnemajetkovej ujmy voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra SR (titulom\nnesprávneho úradného postupu za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.) ich neprípustnou\nkriminalizáciou vyšetrovateľmi PZ pred tretími osobami (pričom sťažovatelia nie sú a ani\n2\n\nneboli účastníkmi trestných konaní v rámci ktorých došlo ku kriminalizácii sťažovateľov\na ich zatiahnutia do „dirty games“ polície) a to v konaní vedenom na Okresnom súde\nBratislava I pod č. k. 11 C 129/2011 od 11. 8. 2011, ktoré doposiaľ ku dňu podania tejto\nsťažnosti nie je rozhodnuté ani len na prvom stupni po zrušení nezákonného rozsudku č. k.\n11 C 129/2011-90 zo dňa 21. januára 2013 a to krajským súdom uznesením č. k.\n6 Co 261/2013-112 zo dňa 20. júna 2013 a to všetko vinou nesúrodého, neplynulého\nkonania porušovateľa, ad hoc úkonov porušovateľa s výraznými časovými odstupmi,\nporušenia zásady rýchlosti súdneho konania - § 6 O. s. p.\nVec má pritom pre sťažovateľov mimoriadny význam, na prieťahoch zavinených\nneefektívnym konaním porušovateľa sa nepodieľali...\nSkutkový stav veci a jednotlivé úkony – viď nižšie aj s príslušným komentárom\nsťažovateľov:\n- žalobný návrh doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 11. 08. 2011, konanie\nvedené pod č. k. 11 C 129/2011 voči Slovenskej republike v zast. Ministerstvom vnútra SR\nvo vzťahu na neprípustnú kriminalizáciu sťažovateľov a ich zatiahnutím do veci, s ktorou\nnemajú nič spoločného, odôvodneniami uznesení pred tretími osobami s tým, že\nsťažovatelia neboli účastníkmi predmetných trestných konaní – sťažovatelia majú\npostavenie navrhovateľov...\n- rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11 C 129/2011-90 zo dňa 21. 01. 2013,\ndoručený sťažovateľom dňa 1. 3. 2013, ktorým porušovateľ žalobu zamietol v celom\nrozsahu...\n- odvolanie sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu č. k. 11 C 129/2011-90\nzo dňa 21. 01. 2013, doručený sťažovateľovi 1. 3. 2013...\n- zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 261/2013-112 zo dňa\n20. júna 2013, doručené sťažovateľom dňa 5. augusta 2013...\n- sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní č. k. 11 C 129/2011 adresovaná\npredsedníčke okresného súdu zo dňa 30. 04. 2015...\n- uznesenie porušovateľa č. k. 11 C/129/2011-126 zo dňa 22. 09. 2014, doručené iba\nsťažovateľovi v 1. rade, nie sťažovateľovi v 2. rade/ a to až 05. 05. 2015 s tým, že predmetné\nuznesenie doposiaľ /ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti/ nebolo porušovateľom\ndoručené sťažovateľovi v 2. rade..., teda porušovateľ mal v tom čase ideálne miesto\n\n3\n\nna doručovanie písomností sťažovateľom do ÚVV\n\navšak bol evidentne\n\nnečinný, o vec sa nezaujímal... ideálnu možnosť vo veci aktívne konať, keď vedel,\nže sťažovateľ v 1. rade /súčasne konateľ sťažovateľky v 2. rade/ (vedela to aj zákonná\nsudkyňa – keď dňa 1. 12. 2014 ho nechala eskortou ZVJS ponižujúco predviesť spútaného\nv putách na ňou vytýčené pojednávanie vo veci č. k. 11 C/5/2012 vláčiť ho potupne po\nchodbách súdu za prítomnosti verejnosti a kamier, pod dozorom policajtov nechutne\nodpojednávať..., hoc v tom čase bola väzba sťažovateľa v 1. rade od 08. 08. 2014\nprotiústavná a svojvoľná – viď nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. júla 2015,\nteda v tejto časti porušovateľ zapríčinil prieťah vo veci viac ako 8 mesiacov + bol opätovne\nnečinný od 5. augusta 2013 do 22. 09. 2014, teda viac ako 1 rok (v období od doručenia\nzrušujúceho uznesenia krajským súdom sťažovateľom do vydania zmätočného uznesenia\ndňa 22. 9. 2014, ktoré doposiaľ nedoručil sťažovateľke v 2. rade), teda prieťahy\na neefektívne konanie pričítateľné porušovateľovi v trvaní od 5. 8. 2013 do 05. 05. 2015,\nteda 1 rok a 9 mesiacov\n- žiadosť sťažovateľov zo dňa 20. 05. 2015 na zjednanie nápravy, žiadosť\no doručenie uznesenia č. k. 11 C/129/2011-126 zo dňa 22. 09. 2014 sťažovateľke v 2. rade,\ns poukazom na nejasnosť a nezrozumiteľnosť výzvy na údajné odstránenie vád návrhu... –\ndoposiaľ zo strany porušovateľa nereagované...\n- Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 29. 05. 2015 Spr. 2115/2015,\ndoručené sťažovateľom dňa 22. 06. 2015 – sťažnosť na prieťahy vyhodnotená\npredsedníčkou súdu ako dôvodná...\nZ obsahu spisu č. k. 11 C 129/2011 vedeného na Okresnom súde Bratislava I je teda\nnesporným, že porušovateľ sa o vec nezaujímal, nekonal s urýchlením a to najmä po zrušení\nrozsudku prvostupňového súdu ešte v r. 2013 doposiaľ neučinil ani len jeden ústavne\nkonformný úkon, pochybil vo veciach doručovania písomností obom sťažovateľom,\nnenariadil ani len jedno pojednávanie a to ani za viac ako 2 roky a 2 mesiace (zrušujúce\nuznesenie krajským súdom č. k. 6 Co 261/2013-112 zo dňa 20. júna 2013... bolo\nsťažovateľom doručené dňa 05. 08. 2013).\nKu dňu podania tejto ústavnej sťažnosti vec je stále v nerozhodnutom stave...\n\n4\n\nK prieťahom v kompenzačnej veci výraznou mierou prispel výhradne porušovateľ –\nobdobia absolútneho nezáujmu porušovateľa o vec – viď. vyššie popísané, zdokumentované\na osvedčené sťažovateľmi...\nSťažovatelia tvrdia, že sú naďalej obeťou porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.»\nSťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol takto:\n„1. Základné právo\n\na obchodnej spoločnosti\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní č. k. 11 C 129/2011 porušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.\n11 C 129/2011 konal bez prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- Eur, ktoré\n\nje Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4. Obchodnej spoločnosti\n\npriznáva finančné\n\nzadosťučinenie v sume 4. 000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný jej vyplatiť\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n5.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne – advokátky\nJUDr. Emílie Korčekovej, do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n6. Obchodnej spoločnosti\n\npriznáva úhradu trov\n\nkonania v sume 294,08 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej\nprávnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do 2 mesiacov od právoplatnosti\nnálezu.“\nÚstavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 293/2016-15\nzo 7. apríla 2016 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n5\n\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde)].\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 18. apríla 2016\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,\na zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.\nPredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3294/2016 k prijatej\nsťažnosti z 9. mája 2016, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 17. mája 2016, okrem iného\nuviedla:\n„K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod\nsp. zn. 11 C/129/2011 poukazujem na vyjadrenie súčasnej zákonnej sudkyne obsahujúce\npodrobnú chronológiu vykonaných úkonov v spise. Stotožňujem sa s vyjadrením zákonnej\nsudkyne, podľa ktorého k neprimeranej dĺžke konania prispel samotný sťažovateľ –\nnavrhovateľ v prvom rade (str. 3 ods. 3 vyjadrenia zákonnej sudkyne).\nV máji 2015 bola sťažnosť navrhovateľa v prvom rade na prieťahy v konaní sp. zn.\n11 C/129/2011 vedená pod číslom Spr. 2115/2015 vo vzťahu k obdobiu od 10. 07. 2013 do\n22. 09. 2014 vyhodnotená predsedníčkou súdu za dôvodnú.\nV prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem\nsi požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného\nzadosťučinenia vzal do úvahy skutočnosť, že celková dĺžka konania bola zapríčinená aj\nsamotným správaním navrhovateľa v prvom rade a sťažovateľovi uplatnený nárok na\nfinančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške...\nV prílohe tohto podania Vám zároveň zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne...“\nZákonná sudkyňa vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľov uviedla:\n«Spis sp. zn. 11 C/129/2011 vo veci navrhovateľov: 1)\n\n..., 2)\n\n.. proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky... o ochranu osobnosti, o zaplatenie náhrady\nnemajetkovej ujmy v sume 33.193,91 € pre navrhovateľa v prvom rade a v sume 50.000,- €\n\n6\n\npre navrhovateľa v druhom rade, som prevzala na základe Dodatku č. 17 k Rozvrhu práce\nOkresného súdu Bratislava I na rok 2013 účinného od 6. novembra 2013.\nV predmetnej veci\n\n(zákonný sudca do 31. 10. 2013) rozhodol\n\nrozsudkom č. k. 11 C/129/2011-90 zo dňa 21. 1. 2013 tak, že návrh na začatie konania\nzamietol a odporcovi náhradu škody nepriznal.\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6 Co/261/2013-112 zo dňa 20. 6. 2013\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11 C/129/2011-90 zo dňa 21. 1. 2013 v celom\nrozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ v prvom rade a zároveň\nkonateľ navrhovateľa v druhom rade uznesenie prevzal dňa 5. 8. 2013 a odporca dňa\n18. 7. 2013. Krajský súd v uznesení uložil súdu prvého stupňa povinnosť, aby si ustálil\npredmet konania, teda či navrhovateľ v prvom rade uplatnil nárok na ochranu osobnosti\npodľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo či uplatnil nárok na náhradu škody podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z., resp. či navrhovateľ v druhom rade uplatnil nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. alebo nárok na ochranu proti\nneoprávnenému zásahu do dobrej povesti podľa Občianskeho zákonníka, pretože\nnavrhovatelia v návrhu na začatie konania citujú tak § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.,\nako aj § 11, § 13 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa je týmto názorom krajského\nsúdu viazaný podľa § 226 OSP.\nVychádzajúc z uvedeného som dňa 25. 4. 2014 dala pokyn kancelárii, aby spis\npredložila vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie uznesenia na odstránenie vád podania\n– ustálenie predmetu konania – v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6 Co 261/2013-112 zo dňa 20. 6. 2013. Okresný súd Bratislava I následne vyzval\nnavrhovateľa v prvom rade a navrhovateľa v druhom rade na odstránenie vád návrhu na\nzačatie konania uznesením č. k. 11 C/129/2011-126 zo dňa 22. 9. 2014, tak aby ustálili, či\nsa domáhajú ochrany osobnosti, resp. ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrého\nmena podľa Občianskeho zákonníka alebo náhrady škody, prípadne náhrady nemajetkovej\nujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Chybou\nv písaní neboli vo výroku uznesenia navrhovatelia špecifikovaní ako navrhovatelia v prvom\na druhom rade. Súd toto uznesenie doručoval navrhovateľovi v prvom rade, ktorý je\nzároveň konateľom navrhovateľa v druhom rade, podľa § 47 a § 48 ods. 1 OSP na jeho\nposlednú adresu, ktorá bola súdu v tom čase známa:\n\n7\n\n. Z tejto adresy sa\n\ndňa 22. 10. 2014 vrátila zásielka nedoručená s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá\nv odbernej lehote“. Následne som dňa 21. 11. 2014 dala kancelárii pokyn, aby bolo\nuznesenie doručované navrhovateľovi v prvom rade a zároveň konateľovi navrhovateľa\nv druhom rade do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\nv\n\nkde sa v tom čase nachádzal. Kancelária tento pokyn realizovala až dňa\n\n20. 3. 2015. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v prvom rade a zároveň konateľ\nnavrhovateľa v druhom rade bol prepustený z výkonu väzby dňa 15. 1. 2015, bolo mu\nuznesenie opäť doručované na adresu jeho pobytu v\n\nkde ju prevzal dňa\n\n5. 5. 2015.\nOkresný súd Bratislava I opravným uznesením č. k. 11 C/129/2011-131 zo dňa\n18. 02. 2016 opravil výrokovú časť uznesenia č. k. 11 C/129/2011-126 zo dňa 22. 9. 2014,\ntak že správne znie: „súd vyzýva navrhovateľa v prvom a druhom rade na odstránenie vád\nnávrhu“, vo zvyšku zostalo uznesenie č. k. 11 C/129/2011-126 zo dňa 22. 9. 2014\nnezmenené. Navrhovateľ v druhom rade podal proti opravnému uzneseniu odvolanie\ns odôvodnením, že mu nebolo doručené.\nNavrhovateľ v druhom rade v návrhu na začatie konania určil svoju adresu\nna doručovanie písomností u navrhovateľa v prvom rade –\n\n,\n\n, ktorý je zároveň konateľom navrhovateľa v druhom rade. Súd preto postupoval\nsprávne, keď opravné uznesenie doručoval pre navrhovateľa v druhom rade navrhovateľovi\nv prvom rade v súlade s voľbou adresy na doručovanie urobenou navrhovateľom v druhom\nrade už v návrhu na začatie konania zo dňa 5. 8. 2011 (č. l. 1 súdneho spisu). Súd zároveň\npoukazuje na to, že navrhovateľ v druhom rade neoznámil súdu včas novú adresu jeho\nsídla, čím si nesplnil svoju povinnosť riadne označiť účastníka konania vyplývajúcu z § 79\nods. 1 OSP. Je evidentné, že navrhovateľ v druhom rade má vedomosť o opravnom uznesení\nč. k. 11 C/129/2011-131 zo dňa 18. 2. 2016, pretože proti nemu podal odvolanie.\nNavrhovateľ v prvom rade (sťažovateľ pred Ústavným súdom Slovenskej republiky)\nsúdu nepreukázal zmenu jeho osobných údajov spočívajúcich v titule pred menom, ktorá\nmala nastať v priebehu konania sp. zn. 11 C/129/2011. V návrhu na začatie konania uvádza\ntitul pred menom Ing. Bc., v odvolaní proti opravnému uzneseniu a v ústavnej sťažnosti už\ntitul pred menom Ing. Mgr. Navrhovateľ v prvom rade (sťažovateľ pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky) však nepredložil o tejto skutočnosti diplom o dosiahnutom\n\n8\n\nvysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa, čím opäť nesplnil svoju povinnosť riadne označiť\núčastníka konania (v tomto prípade seba samého) vyplývajúcu z § 79 ods. 1 OSP.\nPo rozhodnutí odvolacieho súdu o podanom odvolaní navrhovateľa v druhom rade,\nktorého konateľom je navrhovateľ v prvom rade, prvostupňový súd zvolil ďalší procesný\npostup v konaní v súlade s ustanoveniami OSP. Pred odstránením vád návrhu postupom\npodľa § 43 ods. 1 OSP v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6 Co/261/2013-112 zo dňa 20. 6. 2013, ktorým je prvostupňový súd viazaný podľa § 226\nOSP nie je možné vo veci nariadiť termín pojednávania.\nSom toho názoru, že práve navrhovateľ v prvom rade... prispel k dĺžke konania\nsp. zn. 11 C/129/2011. Posledným konaním navrhovateľa predlžujúcim konanie sp. zn.\n11 C 129/2011 je podanie odvolania proti opravnému uzneseniu č. k. 11 C/129/2011-131\nzo dňa 18. 2. 2016 z dôvodu jeho nedoručenia navrhovateľovi v druhom rade (ktorého je\nsťažovateľ konateľom), pričom navrhovateľ v druhom rade si sám už v návrhu na začatie\nkonania... zvolil adresu na doručovanie u navrhovateľa v prvom rade, čo potvrdil svojím\npodpisom navrhovateľ v prvom rade a zároveň konateľ navrhovateľa v druhom rade\n(sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky) na č. l. 14 súdneho spisu.\nZa tejto situácie je súd prvého stupňa povinný predložiť vec odvolaciemu súdu na\nrozhodnutie o podanom odvolaní, pretože Občiansky súdny poriadok mu v tomto štádiu\nkonania neumožňuje rozhodnúť vo veci konečným rozhodnutím...\nNavrhovateľ v ústavnej sťažnosti spomína aj iné konanie vedené na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 11 C/5/2012, v ktorej som bola zákonnou sudkyňou po prerozdelení\nveci po predchádzajúcom zákonnom sudcovi. Hoci vec sp. zn. 11 C/5/2012 nesúvisí s vecou\nsp. zn. 11 C/129/2011 (ktorá je predmetom ústavnej sťažnosti) považujem za potrebné\npoukázať na správanie navrhovateľa aj v tejto veci. Sťažovateľ bol účastníkom konania na\nstrane navrhovateľa vo veci sp. zn. 11 C/5/2012, v čase pojednávania dňa 1. 12. 2014 bol\nvo výkone väzby, odkiaľ bol zákonom predpokladaným a tolerovaným spôsobom\npredvedený na pojednávanie tak, aby bolo možné vo veci rozhodnúť na jedinom\npojednávaní. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o porušení práva\nv konaní sp. zn. 5 T/52/09 na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie\nz väzby z 8. 8. 2014 podľa čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4\nDohovoru nálezom č. k. II. ÚS 244/2015-46 zo dňa 2. 7. 2015. V čase pojednávania dňa 1.\n\n9\n\n12. 2014 teda platila prezumpcia zákonnosti väzby navrhovateľa a pri jeho predvedení som\npostupovala v súlade s § 47 ods. 2 vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z.\no Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd\na vojenské súdy v znení neskorších predpisov, navrhovateľ bol prepustený z väzby až dňa\n15. 1. 2015. Navrhovateľ sa pred pojednávaním vo veci sp. zn. 11 C/5/2012 dňa 1. 12. 2014\ntrikrát ospravedlnil a žiadal o zrušenie termínu pojednávania, pričom ani jednu z jeho\nžiadostí som nevyhodnotila ako dôvodnú. Vec som pripravila na pojednávanie tak, že som\nna pojednávaní dňa 1. 12. 2014 aj rozhodla, a to za účasti navrhovateľa a povereného\nzástupcu odporcu.»\nPredsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedla, že súhlasí\ns tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\nSťažovatelia vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 27. mája 2016\n(doručenom ústavnému súdu 3. júna 2016) uviedli, že súhlasia s tým, aby ústavný súd\nupustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n10\n\nSťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\n\n11\n\nods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha\nprerokúvanej veci.\n1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n11 C 129/2011 je „žaloba na zaplatenie nemajetkovej ujmy (pôvodná formulácia návrhu\nnavrhovateľov,\nSlovenskej\n\nrepublike,\n\nV označenom konaní\n\na\nzastúpenej\nokresného\n\n, pozn.) proti\n\nMinisterstvom\n\nsúdu\n\nsťažovatelia\n\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nvystupujú\n\nako\n\nrepubliky“.\nnavrhovatelia\n\n(žalobcovia). Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nevykazuje znaky právnej zložitosti;\nnijaké skutočnosti nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania a rozhodovania\nokresného súdu (viac ako štyri a pol roka) bez vydania právoplatného rozhodnutia vo veci.\n2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\nzastáva názor, že správanie sťažovateľov ako navrhovateľov v napadnutom konaní malo\nvplyv na doterajšiu dĺžku konania, hoci pojednávaní pred vynesením zamietavého rozsudku\nokresného súdu na pojednávaní 21. januára 2013 (vrátane tohto pojednávania bez účasti\nodporcu) sa zúčastnili [ustálenie petitu návrhu, problémy s ustálením, resp. oznámením\nzmeny adries navrhovateľa v 1. rade, ako aj navrhovateľa v 2. rade (obchodná spoločnosť\n) v súvislosti s doručovaním písomností]. Svojimi\nprocesnými úkonmi, na ktoré sú oprávnení, prispeli k predĺženiu napadnutého konania,\nčo ale nemôže ísť na ťarchu konajúceho súdu.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných\n\n12\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré\nzačalo doručením návrhu sťažovateľov tomuto súdu 11. augusta 2011.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen\nneodôvodnenou\n\nnečinnosťou\n\nresp. nesústredenou\n\nčinnosťou,\n\nvšeobecného\n\nsúdu,\n\nteda\n\nkonaním,\n\ntakým\n\nale\n\naj\n\njeho\n\nneefektívnou,\n\nktoré\n\nnevedie\n\nefektívne\n\nk odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr.\nII. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu\nústavný súd zistil, že okresnému súdu bol 11. augusta 2011 doručený návrh navrhovateľov\nna začatie konania o ochranu osobnosti a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume\n33 193,91 € navrhovateľovi v 1. rade a v sume 50 000 € navrhovateľovi v 2. rade.\nOkresný súd nariadil vo veci pojednávania na 28. máj 2012, ktoré bolo odročené\nna 29. október 2012. Pojednávanie uskutočnené 29. októbra 2012 za účasti navrhovateľa\nv 1. a 2. rade a za účasti právneho zástupcu odporcu bolo z dôvodu vyhlásenia\nnavrhovateľov, že im dosiaľ nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu (bolo doručené\nkrátkou cestou), odročené na 21. január 2013.\nOkresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11 C 129/2011-90 z 21. januára 2013\ntak, že návrh na začatie konania (kvalifikovaný ako „náhrada škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom“) zamietol. Proti označenému rozsudku okresného súdu\npodali sťažovatelia (navrhovatelia) odvolanie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“), ktorý rozhodol o ich odvolaní uznesením č. k. 6 Co 261/2013-112\nz 20. júna 2013 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Krajský súd v predmetnom rozhodnutí uložil okresnému súdu, aby si\npredovšetkým ustálil predmet konania.\n\n13\n\nOkresný súd po vrátení spisu 3. júla 2013 vyzval navrhovateľov (sťažovateľov)\nuznesením č. k. 11 C 129/2011-126 z 22. septembra 2014 na odstránenie nedostatkov\nnávrhu na začatie konania z 11. augusta 2011 a úpravu predmetu sporu, aby bolo zrejmé, či\nsa domáhajú ochrany osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo nároku\nna náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. či sa domáhajú ochrany\nnemajetkovej ujmy alebo nároku na ochranu proti neoprávnenému zásahu do svojej dobrej\npovesti, pod hrozbou odmietnutia podania.\nV ďalšom priebehu konania okresný súd doručoval zásielku s uznesením\nnavrhovateľom v októbri a novembri 2014, pričom navrhovateľ v 1. rade prevzal uznesenie\nz 22. septembra 2014 dňa 5. mája 2015.\nOkresný súd ďalej opravným uznesením č. k. 11 C 129/2011-131 z 18. februára 2016\nopravil výrokovú časť uznesenia č. k. 11 C 129/2011-126 z 22. septembra 2014. Proti\nopravnému uzneseniu okresného súdu podal 1. apríla 2016 odvolanie navrhovateľ v 2. rade\ns tým, že mu nebolo doručené.\nZ chronologického prehľadu i zo samotného spisu okresného súdu vyplýva,\nže okresný súd po zrušení jeho rozsudku z 21. januára 2013 a vrátení mu veci na ďalšie\nkonanie dosiaľ vo veci nenariadil žiadne pojednávanie a nevykonal žiadny relevantný úkon\nsmerujúci k zisteniu skutkového stavu, či k vydaniu rozhodnutia a venoval sa skôr\nformálnym záležitostiam (o. i. rozdiely v písaní titulov navrhovateľa v 1. rade v rámci jeho\npodaní a ustálenie identifikácie).\nSťažovatelia podali 28. apríla 2015 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke\nokresného súdu. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na ich sťažnosť uviedla, že\n„vo vzťahu k obdobiu od 10. 7. 2013 do 22. 09. 2014 je sťažnosť dôvodná“ a v časti\n(o nezákonnosti väzby a zavinenom postupe okresného súdu) sťažnosť vyhodnotila ako\nneprípustnú.\n\n14\n\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04,\nIV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,\nzo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako štyri a pol roka, ale aj z jeho doterajšieho\npriebehu, v rámci ktorého sa po vrátení veci okresnému súdu od júla 2013 neuskutočnilo\nžiadne pojednávanie, dospel k záveru, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 11 C 129/2011 neefektívnou činnosťou, resp. nečinnosťou okresného súdu\nv období od 10. júla 2013 do 22. septembra 2014 a následne aj do 16. apríla 2015 (spolu\npribližne 21 mesiacov) bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom\nokresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 129/2011\nkonal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú\nsťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\n\n15\n\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €, ktoré\nodôvodňujú takto: „Dľa sťažovateľov je nimi uplatnená výška primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 4.000,- EURO za viac ako 4 roky právnej neistoty o výsledok\nkompenzačného konania primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP\nv prípade kompenzačných konaní vedených proti Slovenskej republike, teda min. 1.000,EURO a viac (použitie koeficientu x 1,2 – 1,4) za každý rok stavu právnej neistoty\nsťažovateľa/ sťažovateľov o výsledok kompenzačného konania o odškodnení obete\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jej\nprejednanie v primeranej lehote.“\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nS prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n11 C 129/2011, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že\nkonanie vo veci sťažovateľov nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,\nzohľadňujúc aj čiastočný podiel sťažovateľov na doterajšej dĺžke napadnutého konania,\nústavný súd považoval priznanie sumy každému zo sťažovateľov po 1 000 € za primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n\n16\n\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Emíliou\nKorčekovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá\nbola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (2 x 139,83 €)\npredstavuje spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) celkovú sumu\n296,44 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v sume 294,08 €, ako to požadovala\nprávna zástupkyňa sťažovateľov.\nPriznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nprávnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/129/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:36caa300-99ae-4c19-a1ce-325ac98cb501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/09 z 23. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-23", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "346bcf09-db66-4e80-82f7-dc6ecef43066:314ca64b-d742-4368-b584-0044a9d45934", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5112205561.1", "spisova_znacka": "6Co/261/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/261/2013 z 30. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112205561.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aee9e75e-f6c7-422a-8f0a-65103d190a91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.2.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 2/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2024 z 1. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.2.2024.2"}, {"guid": "ussr:b3f63894-2618-4011-b65f-65ac8b5ea5fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.583.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 583/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 583/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.583.2023.1"}]}