{"guid": "ussr:6bd01dab-7634-4ec7-ab04-9cb68f8868dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.29.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 29/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/2016 z 21. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 29/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.29.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-01-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6bd01dab-7634-4ec7-ab04-9cb68f8868dd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.29.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.29.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.29.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 29/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jakubom Mandelíkom, PhD.,\nAdvokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 531/2011 a jeho\nrozsudkom z 26. novembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca\n2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Co 531/2011 a jeho rozsudkom z 26. novembra 2013 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) č. k. 18 C 123/2009-25 z 15. októbra\n2009 súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I č. k.\n14 Ro 49/2008-10 z 12. marca 2008 a súčasne sťažovateľovi (t. j. odporcovi v súdnom\nkonaní) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (Slovenská lekárska komora; ďalej aj\n„SLK“) sumu 66,39 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 6 % od 1. marca 2005 do\nzaplatenia z titulu neuhradeného členského príspevku sťažovateľa pre rok 2005.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na § 14 a § 15 ods. 2 zákona\nč. 219/2002 Z. z. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného\nlekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 219/2002 Z. z.“) a zápisnicu zo snemu\nSlovenskej lekárskej komory z 1. februára 2004, z ktorej vyplýva, že členský príspevok\nv Slovenskej lekárskej komore bol na rok 2005 okrem výnimiek schválený vo výške\n2 000 Sk. Sťažovateľovi, ktorý neuhradil členský príspevok pre rok 2005, tak okresný súd\nuložil povinnosť na jeho úhradu spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2\nObčianskeho zákonníka.\n2.1 Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal (s výnimkou výroku o zrušení\nplatobného rozkazu) sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd napadnutým\nrozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti. Krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku uviedol: „Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že súd prvého stupňa\nv súlade s § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p. (drobné spory) využil možnosť\nprejednať vec bez nariadenia pojednávania na základe predložených listinných dôkazov. ...\n2\n\nVzhľadom k námietke premlčania uplatnenej odporcom v odvolaní sa súd druhého\nstupňa vysporiadal najprv s jej dôvodnosťou. Odporca pri počítaní premlčacej doby\nvychádzal z dátumu 04. 03. 2008, kedy mal byť nárok podľa prezenčnej pečiatky súdu na\nnávrhu na začatie konania uplatnený na súde. Nakoľko splatnosť žalovaného členského\npríspevku bola internými predpismi stanovená na 28. 02. 2005, vychádzal z toho, že nárok\nbol uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Z obsahu spisu však vyplýva, že chybou podateľne bol návrh na\nzačatie konania nesprávne opatrený prezenčnou pečiatkou dňa 04. 03. 2008, avšak návrh\nbol preukázateľne osobne podaný na súde dňa 28. 02. 2008, t. j. posledný deň premlčacej\ndoby. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že k uplatneniu nároku došlo\nzo strany navrhovateľa v zákonom stanovenej premlčacej dobe podľa § 101 a § 122 ods. 2\nO.z. a námietka premlčania uplatnená odporcom je nedôvodná.\nOdvolací súd za nedôvodné vyhodnotil aj námietky odporcu vytýkajúce nesprávne\nprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa.\nVznik, postavenie, práva a povinnosti Slovenskej lekárskej komory upravoval\nsúčinnosťou do 31. 12. 2004 zák. č. 219/2002 Z. z. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej\nkomore, o povolaní lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ktorý bol od 01. 01. 2005 nahradený zákonom č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle ust. § 43\nods. 1 zák. č. 578/2004 Z. z. bola zákonodarcom zabezpečená právna kontinuita existencie\npôvodnej Slovenskej lekárskej komory zriadenej podľa zák. č. 219/2002 Z. z. tak, že z nej\nbola zriadená Slovenská lekárska komora podľa zák. č. 578/2004 Z. z., ktorá sa stala jej\nuniverzálnym právnym nástupcom, vrátane jej orgánov zriadených do 31. 12. 2004\nvykonávajúcich pôsobnosť podľa zák. č. 578/2004 Z. z. až do ustanovenia nových orgánov\nkomory podľa zák. č. 578/2004 Z. z. Z uvedeného tak vyplýva aj záväznosť a viazanosť\nrozhodnutí orgánov komory (snemu) prijatých do 31. 12. 2004 pre tieto orgány komory aj\nod 01. 01. 2005, keď zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť priamo zo zákona\nalebo interného rozhodnutia orgánov komory zánik rozhodnutí prijatých do 31. 12. 2004\npôvodnými orgánmi komory pre činnosť orgánov komory zriadenej od 01. 01. 2005.\n\n3\n\nVýraznou zmenou účinnou od 01. 01. 2005 bolo zavedenie dobrovoľného členstva\nv Slovenskej lekárskej komore, ktoré do 31. 12. 2004 bolo podľa § 14 ods. 1, 3 zák.\nč. 219/2012 Z. z. povinné a vznikalo ex lége (zo zákona) zápisom do registra lekárov.\nČlenstvo v Slovenskej lekárskej komore bolo od 01. 01. 2005 založené na princípe\ndobrovoľnosti a viazané na žiadosť lekára o zápis do zoznamu členov (§ 50, § 51 zák.\nč. 578/2004 Z. z.). V zmysle ust. § 95 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z. z. sa člen komory, ktorý bol\nku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona členom komory zriadenej podľa doterajších\npredpisov, stal členom komory podľa tohto zákona. Podľa § 51 ods. 2 zák. č. 578/2004 Z. z.\nvšak mohol takýto člen slobodne požiadať o vyčiarknutie zo zoznamu členov, čo zodpovedá\nnovozavedenému princípu dobrovoľnosti členstva v komore.\nZ dôkazov založených v súdnom spise je zrejmé, že odporcovi ako lekárovi vzniklo\nčlenstvo v Slovenskej lekárskej komore ex lége č. 219/2002 Z. z. a podľa § 95 ods. 3 zák.\nč. 578/2004 Z. z. sa tak stal aj členom Slovenskej lekárskej komory zriadenej\na transformovanej zákonom č. 578/2004 Z. z. Odporca v priebehu konania nepreukázal\na ani netvrdil, že by došlo k zániku členstva v Slovenskej lekárskej komore v dôsledku ním\npodanej žiadosti o vyčiarknutie zo zoznamu členov. Vzťahovala sa tak naňho povinnosť\nplatiť členský príspevok, ktorého výšku a splatnosť stanovovali vnútorné predpisy\nnavrhovateľa (§ 52 ods. 2 písm. c), d), ods. 3 zák. č. 578/2004 Z. z.). Súd prvého stupňa mal\nvýšku a splatnosť členského príspevku za preukázanú zo zápisnice Snemu Slovenskej\nlekárskej komory zo dňa 01. 12. 2004, v zmysle ktorej bol členský príspevok pre rok 2005\nsplatný do 28. 02. 2005 a jeho výška pre odporcu predstavovala sumu 2.000,- Sk (66,39\nEur).\nSúd prvého stupňa vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, na ktorý\nsprávne aplikoval ust. § 14 a 15 zák. č. 219/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2004,\nvo vzťahu k otázke vzniku členstva odporcu v Slovenskej lekárskej komore. Vzhľadom na\nvyššie uvedenú zmenu právnej úpravy v čase rozhodnom pre posúdenie trvania žalovaného\nnároku je však súdu prvého stupňa potrebné vytknúť nereflektovanie novej právnej úpravy\nzavedenej s účinnosťou od 01. 01. 2005 zákonom č. 578/2004 Z. z. a jej dôsledky na práva\na povinnosti a postavenie členov Slovenskej lekárskej komory podľa zák. č. 219/2002 Z. z.\nUvedené pochybenie súdu sa však vzhľadom k zneniu ust. § 43 ods. 1, § 52 ods. 2 písm. c),\n\n4\n\nd), ods. 3, § 95 ods. 1, 3 zák. č. 578/2004 Z. z. nedotklo vecnej správnosti napadnutého\nrozhodnutia.\nK namietanému rozporu ust. § 14 ods. 1, 3 zák. č. 219/2002 Z. z. s č. 17 Smernice\nRady 93/16/EHS odvolací súd uvádza, že predmetná smernica reguluje výkon lekárskeho\npovolania pre štátnych príslušníkov členského štátu, ktorý vykonávajú lekárske povolanie\nna území iného členského štátu a námietky odporcu sú preto v tomto smere irelevantné.\nOdvolací súd tak nezistil žiaden nesúlad na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy s právom\nEurópskej únie a Európskych spoločenstiev. Výklad znenia uvedenej smernice zo strany\nodporcu považuje odvolací súd za účelový a nelogický. Irelevantné je aj tvrdenie odporcu,\nže vyplnenie Evidenčného listu zo dňa 01. 07. 2003 nemalo smerovať k vzniku členstva\nv Slovenskej lekárskej komore, nakoľko členstvo bolo v danom čase povinné a ako už bolo\nspomenuté vznikalo zo zákona s následnou možnosťou po 01. 01. 2005 požiadať\no vyčiarknutie zo zoznamu členov. Oporu v zákone nemá ani argumentácia odporcu\no nemožnosti\n\nsúdneho\n\nvymáhania\n\nnároku\n\nna\n\nzaplatenie\n\nčlenského\n\npríspevku\n\nnavrhovateľovi, nakoľko sa jedná o záväzkovoprávny vzťah člena a samosprávnej\nstavovskej organizácie v zmysle podľa § 488 O. z. vzniknutý na základe zákona v zmysle ust.\n§ 489 O. z.\nVecne správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, ktorý\nv konaní úspešnému navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov\nkonania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a z trov právneho\nzastúpenia, ktoré boli navrhovateľom uplatnené správne a dôvodne (odvolacie námietky\nodporcu ani v tomto smere neobstoja).\nVzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\nako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.“\n3. Sťažovateľ svoje argumenty a výhrady proti postupu a napadnutému rozsudku\nkrajského súdu rozdelil do ôsmich bodov.\n3.1 Po prvé, sťažovateľ odôvodnenie krajského súdu, pri ktorom sa stotožnil\ns argumentáciou súdu prvého stupňa, považuje za nesprávne právne posúdenie veci.\nSťažovateľ uvádza, že výslovne prejavil vôľu nestať sa členom SLK už 16. júla 2003\n5\n\nvyplnením tlačiva slúžiaceho na zápis do registra lekárov, ktorý síce SLK označila ako\nevidenčný list člena Slovenskej lekárskej komory, ale v členských údajoch ponechala\nsťažovateľovi na výber druh členstva (riadny člen, čestný člen, dôchodca, mladý lekár,\nregistrovaný, udržiavací poplatok). Sťažovateľ z ponúknutých možností označil riadok 036\n„registrovaný“. Podľa v tom čase účinného zákona sa sťažovateľ podľa jeho presvedčenia\nnedobrovoľne stal členom SLK. Táto skutočnosť by mala mať podľa jeho názoru\nrozhodujúci význam aj na posúdenie členstva v SLK na obdobie po 1. januári 2005, odkedy\nje už členstvo v SLK len dobrovoľné. Sťažovateľ po celú dobu, ešte pred začatím\nnapadnutého súdneho konania, svoje členstvo v SLK popieral, čo navonok podľa jeho\nnázoru prejavoval nielen tým, že nerealizoval práva člena SLK a neplatil členské príspevky,\nale aj tým, že sa proti ich vymáhaniu bránil. Je toho názoru, že aj keď SLK o vyčiarknutie\nzo zoznamu členov písomne nepožiadal, svoju vôľu nebyť ako člen SLK evidovaný prejavil\nnajneskôr v odvolaní proti rozsudku č. k. 22 C 55/2007-56 z 12. septembra 2009, ktorý sa\ntýkal členského príspevku za rok 2004.\n3.2 Ďalej, podľa sťažovateľa v prípade neplatenia členského príspevku sťažovateľom\nmala SLK povinnosť najskôr rozhodnúť o disciplinárnom previnení. Podľa sťažovateľa je\nnesporné, že ak až do 31. mája 2010 nebola pre člena SLK ustanovená povinnosť riadne\na včas platiť členské príspevky, bola povinnosť SLK tieto skutočnosti oznamovať svojim\nčlenom; v prípade sťažovateľa SLK túto povinnosť podľa jeho názoru preukázateľne\nneplnila. Vymáhanie splnenia povinnosti platiť členský príspevok je preto podľa\npresvedčenia sťažovateľa možné len na základe právneho titulu, t. j. právoplatného\nrozhodnutia, ktorým sa konštatuje, že sťažovateľ sa dopustil disciplinárneho previnenia\nneplatením členského príspevku. Až na základe právoplatne uznaného disciplinárneho\nprevinenia možno podľa názoru sťažovateľa súdne vymáhať nezaplatený členský príspevok\na začať tak chrániť majetok SLK, ktorého súčasťou sa už v podobe pohľadávky stáva\nnezaplatený členský príspevok po tom, ako rozhodnutie o disciplinárnom previnení\nnadobudne právoplatnosť; nezaplatený členský príspevok nie je majetkom SLK. Podľa\nodkazu sťažovateľa na základe § 172 až § 175 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“) možno vymáhať len nezaplatený registračný poplatok, nie však členský príspevok.\nV prípade sťažovateľa nebolo podľa jeho názoru preukázané, a krajský súd sa touto\n6\n\nskutočnosťou podľa jeho slov ani nezaoberal, že sa dopustil disciplinárneho previnenia,\npretože disciplinárna komisia ako etický a disciplinárny orgán SLK nevykonala podľa\nmienky sťažovateľa disciplinárnu právomoc v súlade so zákonom a disciplinárnym\nporiadkom.\n3.3 Po tretie, sťažovateľ k žiadosti o položenie prejudiciálnej otázky a následnému\nvysporiadaniu sa krajského súdu s ním namietaným rozporom § 14 ods. 1 a 3 zákona\nč. 219/2002 Z. z. s čl. 17 smernice Rady č. 93/16/EHS (ďalej len „smernica“) uvádza, že\nsúbežné povinné členstvo v SLK a povinná registrácia lekára zavedená zákonom\nč. 219/2002 Z. z. boli dôvodom na upustenie od jednej z dvoch súčasne požadovaných\npodmienok, keďže požiadavka na splnenie viac ako jednej podmienky bola považovaná za\nrozpor s čl. 17 smernice (v čl. 17 smernice sú alternatívy oddelené vylučovacou spojkou\n„alebo“) a zákonodarca upustil od povinného členstva v SLK, keďže podmienkou na výkon\nzdravotníckeho povolania lekára od 1. januára 2005 je len jeho registrácia v SLK. Článok\n17 smernice podľa sťažovateľa vytvoril jednotné podmienky pre všetkých lekárov\nvykonávajúcich lekárske povolanie v Európskej únii a dáva každému členskému štátu\noprávnenie požadovať na výkon lekárskeho povolania od svojich vlastných štátnych\npríslušníkov niektorú z alternatív „povolenie alebo členstvo alebo registrácia v profesijnej\norganizácii alebo inštitúcii“. Označenie výkladu sťažovateľa za účelový a nelogický pri\nabsencii označenia (i) skutočností, ktoré krajský súd považoval za dokázané, (ii) dôkazov,\no ktoré skutkové zistenia sa krajský súd opiera, (iii) úvah, ktorými sa krajský súd spravoval\npri hodnotení vykonaných dôkazov, (iv) ako aj právnych úvah, na základe ktorých podľa\nčl. 17 smernice ako príslušného ustanovenia právne záväzného aktu Európskej únie, ktorý\nmá prednosť pred národnou legislatívou, krajský súd posudzoval dokázané skutočnosti,\nnemožno podľa sťažovateľa označiť inak ako porušenie jeho práva na súdnu ochranu.\nKrajský súd podľa názoru sťažovateľa zvolil pri interpretácii ustanovenia čl. 17 smernice\nprílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti.\n3.4 Sťažovateľ v ďalšom bode uvádza, že hoci v odvolaní poukázal na rozpor § 95\nods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých\n7\n\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) s čl. 17\nsmernice a nezákonnosť „preklopenia protiprávneho členstva v SLK“ do novej právnej\núpravy, odvolací súd sa s týmto právne relevantným argumentom vôbec nevysporiadal.\n3.5 Po piate, krajský súd nechal podľa námietky sťažovateľa tiež bez povšimnutia\njeho vyjadrenie z 8. marca 2011, v ktorom podľa jeho presvedčenia písomným dôkazom\npotvrdil neoprávnené združovanie osobných údajov dotknutých osôb získaných na základe\nrôznych právnych podkladov v registri lekárov a v evidencii členov SLK, ktoré bolo podľa\nsťažovateľa potvrdené vykonanou kontrolou Úradu na ochranu osobných údajov, ktorým\ntento preukázal neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi sťažovateľa.\n3.6 Sťažovateľ taktiež namieta, že nedal súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia\npojednávania ani sa výslovne nevzdal práva na prerokovanie veci, dokonca výslovne\nvyhlásil, že s ohľadom na potrebu prednostnej aplikácie právne záväzného aktu Európskej\núnie a položenú prejudiciálnu otázku nepovažuje spor za drobný. Počas celého obdobia\nkonania na okresnom súde aj krajskom súde nebol sťažovateľ podľa jeho vyjadrenia\npísomne ani inými náhradnými spôsobmi predvolaný na verejné prerokovanie svojej veci,\nnebol ani vyzvaný, aby sa vyjadril, či možno pojednávať v jeho neprítomnosti. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti bolo podľa jeho názoru v súvislosti s odňatím možnosti konať pred\nsúdom porušené jeho právo na spravodlivý proces.\n3.7 Po siedme, od podania odvolania 6. júna 2011 do doručenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu uplynul podľa sťažovateľa veľmi dlhý čas, ak ide o drobný spor.\nHoci sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní, doba, v ktorej krajský súd\nrozhodoval, trvala 2 roky a 6 mesiacov. Odvolací súd v tomto čase vykonal podľa\nsťažovateľa jediný procesný úkon z 21. novembra 2011, ktorým vrátil okresnému súdu spis\na uložil mu, aby vyzval sťažovateľa na vyjadrenie, či trvá na svojom odvolaní a či ho\nnechce doplniť. Sťažovateľ reagoval podaním z 2. decembra 2011, ktorým potvrdil svoje\nodvolanie. Krajský súd iný procesný úkon podľa sťažovateľa nevykonal, čím podľa neho\nporušil aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\n8\n\n3.8 Na záver sťažovateľ uviedol, že v rovnakej veci už všeobecné súdy vydali v jeho\nprospech dva právoplatné rozsudky krajského súdu č. k. 3 Co 159/2010-190 a č. k.\n14 Co 142/201-216 [sťažovateľ neuviedol celé znenie spisovej značky s riadne uvedeným\nrokom v rámci znenia spisovej značky za lomkou, pozn.]. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti vychádza sťažovateľa z názoru, že výrok a tomu zodpovedajúce odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu porušili jeho právo na súdnu ochranu.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím\nKrajského súdu v Bratislave bolo porušené.\nZákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bolo porušené.\nZrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Co/531/2011-141 zo dňa\n26. novembra 2013 a vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.\nÚstavný súd priznáva vzhľadom na dĺžku konania a zhodnotenie aktivít súdu, ako aj\naplikáciu zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 1000 eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný\nvyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nÚstavný súd priznáva advokátovi sťažovateľa náhradu trov právneho zastupovania.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n9\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nIII.\n6. Úvod záverov ústavného súdu z predbežného prerokovania sťažnosti patrí\nvzhľadom na predmet sporu pred všeobecnými súdmi konštatovaniu, že v pôvodnom konaní\nide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec (sťažovateľ bol zaviazaný na zaplatenie\nsumy 66,39 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 6 % od 1. marca 2005\ndo zaplatenia). Za daných okolností už samotný predmet sporu v napadnutom konaní\nzakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. IV. ÚS 358/08,\nIV. ÚS 340/2014, III. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015) dôvod na\nodmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní. Ak totiž Občiansky súdny\nporiadok vylučuje u tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými\nsúdmi na základe uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku (pozri § 238 ods. 5\na § 239 ods. 4 OSP; bez ohľadu na uvedené je však potrebné mať na pamäti § 237 OSP),\nbolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny\nústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci\n10\n\nprichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre\npostupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne\n(porov. IV. ÚS 358/08), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu\ns podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 1996/13, bod 27).\n7. Napriek uvedenému ústavný súd považoval za vhodné vyjadriť sa k sťažnosti aj\nz hľadiska možnej prítomnosti iných dôvodov na jej odmietnutie pri predbežnom\nprerokovaní, resp. možnosti prijatia sťažnosti na ďalšie konanie vzhľadom na sťažovateľom\nnamietané porušenie označených ústavných práv.\n8. Na základe vlastnej činnosti ústavný súd zistil, že proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu bolo podané dovolanie 27. februára 2014. Podľa oznámenia okresného súdu\nbol spis 3. októbra 2014 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“). Ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti sa spis stále nachádza na\nnajvyššom súde.\n8.1 Z čl. 127 ods. 1 ústavy pramení, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n8.2 Na základe princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\n11\n\nprostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov.\nI. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n8.3 V zmysle už popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok\nSlovenskej republiky poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany jeho\nzákladných práv a slobôd, ktorý bol v sťažovateľovej veci využitý (t. j. podané dovolanie),\npričom vo veci dosiaľ nebolo najvyšším súdom o dovolaní právoplatne rozhodnuté. Inak\npovedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná,\nkeďže existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu\nsťažovateľovým základným právam a slobodám.\n8.4 Posudzujúc sťažnosť sťažovateľa, ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na\nďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade\no rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný\nsúd (porov. mutatis mutandis II. ÚS 1/08, II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014,\nIV. ÚS 146/08, IV. ÚS 420/2011). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte\nneaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by\nmalo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí\nintegrálnu súčasť princípov právneho štátu\n8.5 Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa\n§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\n8.6 Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej\njudikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä\njeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu\no dovolaní, bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za\nzachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému\nrozsudku) krajského súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010).\n12\n\n9. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu, je\npotrebné upozorniť, že účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95).\nSťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu v čase, keď bolo konanie pred krajským súdom\nprávoplatne skončené, a teda právna neistota bola v čase podania sťažnosti ústavnému súdu\nodstránená. V tomto smere je potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. januára 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:33682c5c-f6ac-4e3b-a05a-79b41494790b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1"}, {"guid": "ussr:b067053c-9d32-4fa4-9516-498f4355ecf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1"}, {"guid": "ussr:28f83a48-1864-4b22-b3b3-5da92bd56aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28f83a48-1864-4b22-b3b3-5da92bd56aff"}, {"guid": "ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b"}, {"guid": "ussr:3fb9c5fa-75f8-40f5-8ca2-48a7352476f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 393/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 393/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fb9c5fa-75f8-40f5-8ca2-48a7352476f2"}, {"guid": "ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 533, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef"}, {"guid": "ussr:40fd4a6e-1e9d-4e2c-9b1d-404e4f8fce34", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 420/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 420/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40fd4a6e-1e9d-4e2c-9b1d-404e4f8fce34"}, {"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:6af9926f-16a4-4ec7-bf18-8138f4b99d10", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6af9926f-16a4-4ec7-bf18-8138f4b99d10"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "e2cde2da-1726-4273-a158-778a19ce5bbc:7ce4fb31-0562-44a0-81ad-b8f242260d4d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1108207631.1", "spisova_znacka": "5Co/531/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/531/2011 z 25. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1108207631.1"}], "citovane_v": []}