{"guid": "ussr:5173fa28-cd58-4d54-8fcd-ad64958db9e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.287.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 287/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 287/2016 z 7. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 287/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.287.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-04-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "nazov": "čl. 12 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39", "nazov": "čl. 39 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5173fa28-cd58-4d54-8fcd-ad64958db9e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.287.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.287.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.287.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 287/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\n, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, porušenia čl. 12 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9 Sžso 30/2013 z 28. mája 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2014\ndoručená sťažnosť\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\n\n(ďalej len\n\n, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 39\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenia čl. 12\nods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžso 30/2013 z 28. mája 2014.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n«Rozsudkom sp. zn. 9 Sžso/30/2013 zo dňa 28. 05. 2014 Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky /ďalej „NS SR“/, zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave /ďalej „krajský\nsúd“/ sp. zn. 65/44/2012-34 zo dňa 08. 02. 2013 tak, že sťažovateľovu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol. ...\nSťažovateľovi bol rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia FR SR /ďalej len\n„ÚSZ“/ č. 1607/2012-SZ zo dňa 30. 05. 2012 zvýšený /zvalorizovaný/ výsluhový dôchodok\nv súlade s právnymi predpismi platnými v čase vzniku nároku. Rozhodnutím ÚSZ\nč. 4607/2012 – SZ zo dňa 04. 07. 2012 bol sťažovateľovi znížený výsluhový dôchodok\no sumu právoplatne priznanú zákonným spôsobom. Proti tomuto rozhodnutiu podal\nsťažovateľ odvolanie, ktoré rozhodnutím Podpredsedu vlády a ministra financií SR /ďalej\n„odvolací orgán“/ č. MF/02/0475/2012-23-28 zo dňa 24. 08. 2012, bolo zamietnuté.\nSťažovateľ obidve rozhodnutia napadol v súlade so zákonom žalobou na krajskom\nsúde, v ktorej sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu aj ÚSZ.\nKrajský súd žalobe vyhovel a rozhodnutie odvolacieho orgánu č. MF/020475/2012-23-28\nzo dňa 24. 08. 2012, spolu s rozhodnutím ÚSZ č. 4607/2012-SZ zo dňa 04. 07. 2012\nrozsudkom sp. zn. 6S/47/2012-32 zo dňa 08. 02. 2013 ako nezákonné, zrušil. Rozsudok\nkrajského súdu napadol odvolaním Podpredseda vlády a minister financií SR. Jeho\nodvolaniu NS SR vyhovel v plnom rozsahu...\nV podanej žalobe, rovnako ako v odvolaní proti rozhodnutiu ÚSZ, sťažovateľ\nnamietal tri skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru odôvodňovali záver, že rozhodnutie\nnebolo vydané v súlade s právnymi predpismi, v dôsledku čoho bol žalobca ukrátený na\nsvojich právach, keď mu vznikol nárok na vyplácanie zvýšeného/ valorizovaného/\nvýsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný zákonným postupom, zákonným spôsobom a\nzo zákonných dôvodov.\n2\n\nSťažovateľ namietal\n• nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu,\n• neprípustnosť postupu podľa ustanovenia § 105 ods. 7 zák. č. 238/2002 Z. z. v znení\nneskorších noviel,\n• retroaktivitu z dôvodu použitia ustanovenia § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z.\nv znení neskorších noviel.\nKrajský súd, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, na základe vyššie uvedených\nnámietok podanej žalobe vyhovel a rozhodnutie odvolacieho orgánu, spolu s rozhodnutím\nprvostupňového orgánu zrušil.\nNR SR v uvedenej veci zaujal odlišný právny názor, rozsudok krajského súdu zmenil\na žalobu ako nedôvodnú zamietol. NS SR sa vo svojom rozsudku zaoberal otázkou\nretroaktivity okrajovo (formálne), keď v odôvodnení rozsudku uviedol, citujem: Keďže\nnárok na valorizáciu (za splnenia ďalších podmienok) môže vzniknúť dňom 1. júla toho –\nktorého kalendárneho roka, úpravu platnú od 30. 06. 2012 odvolací súd za retroaktivitu\nnepovažoval.“ Rozsudok NS SR nie je presvedčivý, jeho odôvodnenie odporuje právu na\nspravodlivý proces – „rovnosti zbraní“. Vysporiadať sa s otázkou retroaktivity spôsobom,\nako uviedol vo svojom rozhodnutí NS SR, je nedostatočné, nepresvedčivé a čisto formálne.\nDo pozornosti dávam fakt, že tri senáty Krajského súdu v Bratislave (1 S, 5 S, 6 S)\nkaždý hlasovaním v pomere 3 : 0 cca v 50 totožných veciach žalobu považovali za dôvodnú.\nJediný senát krajského súdu 2 S vyslovil iný právny názor, aj to až potom, čo NS SR\nzmenil rozsudok proti ktorému smeruje táto sťažnosť a osvojil si závery NS SR. ...\nSkutočnosť, že výsluhový dôchodok sa priznal sťažovateľovi vo vyššej sume, ako\npatrí, nie je preukázaná žiadnym dôkazom v administratívnom spise a ani z iných\nskutočností nevyplýva. Rozhodnutie, ktorým bol výsluhový dôchodok zvýšený, je dôkazom\nopaku. Iný záver ako ten, že rozhodnutie o zvýšení je zákonné a že v ňom určené zvýšenie je\nv súlade so zákonom, nie je možné prijať. Pre postup podľa § 105 ods. 7 citovaného zákona\nchýbal zákonný predpoklad t. j. priznanie výsluhového dôchodku v sume vyššej ako patrí.\nPosudzovanie zákonnosti rozhodnutia podľa neskoršieho zákona a vyvodenie záveru,\nže nemá oporu v neskoršom zákone, je nielen pre odbornú, ale aj pre laickú verejnosť\nneakceptovateľné.\n\n3\n\nZ dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pre prípustnosť použitia tohto\nustanovenia je rozhodujúci právny stav v čase, keď bolo rozhodnuté vo veci.\nSkutkový aj právny stav jednoznačne potvrdzuje, že výsluhový dôchodok bol zvýšený\nv súlade s § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z., v znení platnom ku dňu, keď vo veci rozhodol\nvecne príslušný orgán.\nAko bolo uvedené, senát 9 Sžso poukázal na to, že žalovaný mohol vykonať nápravu\npostupom podľa § 105 ods. 7 a 10 zákona. Podľa ods. 10 citovaného zákona, dávka\nnemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa\nodníme alebo zníži, alebo jej výplata sa zastaví, alebo jej výplata sa zastaví odo dňa\nnasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Tento záver\nje rovnako účelový ako postup podľa § ods. 7. Ušlo pozornosti súdu, že valorizácia\nzákonným spôsobom priznaná, nebola nikdy vyplatená. Dôvodom na odňatie, či zníženie\nnemôže byť novela zákona, ale skutočnosti vymedzené v § 63 až 67 zákona, a teda záver, že\nv dôsledku novelizácie sa stalo zvýšenie neúčinné, je právne neakceptovateľné. Na postup\npodľa § 105 musí existovať dôvod vymedzený v citovaných ustanoveniach.\nZo záveru NS SR vyplýva, že je právne irelevantné rozhodnutie, ktorým bol\nsťažovateľovi zvýšený výsluhový dôchodok, aj keď toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so\nzákonom a že týmto aktom boli autoritatívnym spôsobom potvrdené práva a povinnosti od\nokamžiku, kedy vznikli (k 31. 12. 2013). NS SR neberie do úvahy, že v uvedenej právnej veci\nsa nerozhodovalo o výsluhovom dôchodku ako takom, ale v predmetnej veci bolo\nrozhodované o priznaní valorizácie na nasledujúce obdobie, kde rozhodujúce skutočnosti\npre zvýšenie mohli nastať v roku, ktorý predchádzal obdobiu, v ktorom sa výsluhový\ndôchodok zvyšoval, t. j. v roku 2011. Rozhodnutie, ktorým bol o sumu zodpovedajúcu\nzákonu zvýšený výsluhový dôchodok, nebolo ani nemohlo byť v rozpore s platným právom\na na zákonnosti rozhodnutia nemení nič ani to, že od 30. 06. 2012 nadobudol účinnosť nový\nzákon. Rozhodnutie, ktorým bol znížený výsluhový dôchodok bolo v rozpore s platným\nprávom a nielen zákon, ale aj rozhodnutie vydané na základe tohto zákona zasiahlo do už\nuzavretých právnych vzťahov.\nZákon nespojil nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku s dátumom 1. 7. 2012, ako\nto vyplýva z rozsudku NS SR. Výsluhový dôchodok nemal byť zvýšený preto, že nastane deň\n1. 7. 2012 ale preto, že v roku 2011 rástli spotrebiteľské ceny a rástli mzdy v hospodárstve.\n4\n\nHmotnoprávnymi\n\ndôvodmi,\n\nktoré\n\npodmieňovali\n\nzvýšenie\n\nvýsluhového\n\ndôchodku\n\nod 1. 7. 2012 /vždy sa valorizujú výsluhové dôchodky k tomuto dátumu/, bol nesporne\nmedziročný rast spotrebiteľských cien a medziročný rast priemernej mzdy v hospodárstve.\nAk by nenastali skutočnosti, ktoré zakladajú nárok na vyplácanie výsluhového dôchodku,\nzvýšeného o valorizáciu v roku 2011, samotná skutočnosť, že v roku 2012 objektívne bude\ndeň 1. 07. výšku dôchodku neovplyvní a naďalej bude vyplácaný dôchodok v pôvodnej výške\na v pôvodných výplatných termínoch.\nPretože štatistický úrad potvrdil existenciu týchto skutočností (došlo k zvýšeniu\nmiezd, aj rastu cien), ÚSZ bol povinný a zároveň oprávnený konať vo veci /mal všetky\nzákonom určené podklady pre rozhodnutie vo veci/. Z rozhodnutia ÚSZ, ktorý rozhodol\nvo veci zvýšenia, vyplýva, že vychádzal zo správneho základu pre určenie výšky výsluhového\ndôchodku a výsluhový dôchodok zvýšil o 3,05 %, teda o percento rastu, ktorého výška bola\nurčená na základe zákonných dôvodov. Uplynutím dňa 31. 12. 2011 /uplynutie obdobia je\ntiež právnou skutočnosťou/ a oznámením oficiálnych údajov štatistickým úradom, boli\nsplnené zákonné podmienky pre zvýšenie výsluhových dôchodkov na obdobie od 1. 7. 2012,\nktoré nasledovalo po roku v ktorom nárok na výsluhový dôchodok vznikol. Nemôže byť\nsporné, že postup podľa § 105 ods. 7 citovaného zákona je vylúčený, pretože výsluhový\ndôchodok bol zvýšený zákonným spôsobom a preto jeho nezákonnosť nie je možné\nodvodzovať od právneho predpisu, ktorý nadobudol účinnosť 30. 06. 2012 a na základe\nktorého bol výsluhový dôchodok znížený o sumu, ktorá bola zákonným spôsobom priznaná.\nInterpretácia právnych predpisov NS SR, podľa nášho názoru, odporuje citovaným\nustanoveniam, je aj v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad\na uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,\nmusí byť v súlade s touto ústavou.\nVýklad právnych predpisov NS SR nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy a nie je ani\nv súlade s čl. 20 a čl. 12 ústavy... Zásade ústavnosti a zákonnosti musí ustúpiť\nneodôvodnený fiškálny záujem štátu. Podľa nášho názoru, právny názor NS SR je čisto\nformalistický, ak nárok na výsluhový dôchodok spája s dňom 1. 7. Tento názor sťažovateľ\nvníma ako účelový a slúži iba na to, aby pravá retroaktivita sa vnímala ako retroaktivita\nnepravá, ktorá podľa judikatúry ÚS sa považuje za určitých okolností za prípustnú.\n\n5\n\nRozhodnutie, ktorým žalobcovi bol zvýšený výsluhový dôchodok, nie je výlučne\ndeklaratórnym rozhodnutím, ale v časti zvýšenia má konštitutívnu povahu, pretože určuje\no akú sumu sa konkrétny dôchodok zvyšuje. Pôvodne priznaný a vyplácaný výsluhový\ndôchodok do 30. 06. 2012 zvyšuje do budúcna počnúc dňom 1. 7. 2012. V rozhodnutí,\nktorým bol výsluhový dôchodok zvýšený, ÚSZ deklaroval, že uplynutím roku 2011\nboli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výsluhového, čím vznikol sťažovateľovi nárok\nna vyplácanie výsluhového dôchodku na nasledujúce obdobie, ktoré sa začína dňom\nod 1. 7. 2012. ...\nZávery súdu, že v danom prípade nejde o retroaktivitu, nemôže obstáť a podľa\nnázoru sťažovateľa nie sú v súlade s ustálenou judikatúrou.»\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho\nsťažnosť na ďalšie konanie a aby vydal tento nález:\n„Základné právo\n\n... na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, ako aj čl. 12, čl. 20, čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 9 Sžso/30/2013 zo dňa\n28. mája 2014 porušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9 Sžso/30/2013 zo dňa 28. mája 2014.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nadvokátovi\n\nvo výške 268,00 € (1 úkon 134,00 € x 2 právne\n\núkony podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a 16,08 € režijný paušál (2x 8,04 €) spolu\n284,08 + 56,82 DPH spolu 340,09 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nAj keď petit navrhovaný sťažovateľom nie je formulovaný jednoznačne, z obsahu\nsťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 39 ods. 1 ústavy a porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v nadväznosti\nna uvedené preskúmal sťažnosť sťažovateľa v tomto rozsahu.\n\n6\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako\naj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\n7\n\nslobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\ndo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí\nrelevantnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\norgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,\nvysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne\nnapr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nV súvislosti s preskúmavaním namietaného porušenia označeného práva sťažovateľa\npodľa ústavy a dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu vydaným v správnom\nsúdnictve je podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho\nsúdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale\npreskúmať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, o ktorých fyzická\nosoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach (§ 247\nods. 1 OSP), teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok\n8\n\nv konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesnoprávne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Treba vziať preto do úvahy, že správny\nsúd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 30/2013\nz 28. mája 2014\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n9 Sžso 30/2013 z 28. mája 2014. Podstata jeho argumentácie spočíva v námietke\narbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj popretia zákazu pravej retroaktivity\nv okolnostiach jeho prípadu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na\n9\n\nspravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07).\nV zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nÚstavný súd ďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd ďalej poukazuje na to, že miera interpretácie aplikovaných na vec\nvzťahujúcich sa ustanovení právnych predpisov vo väzbe na rozhodujúce skutočnosti\nprípadu je adekvátna a rešpektujúca predmetnú právnu úpravu. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Takéto\npochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd v napadnutých rozsudkoch\nnajvyššieho súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľov s obsahom napadnutých rozsudkov\nnajvyššieho súdu nie je dôkazom o ich neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\nPodstatou odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je interpretácia § 68\nods. 13 v spojení s § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a ich aplikácia na zistený skutkový stav. Všeobecný\nsúd sa z hľadiska merita veci musel vyrovnať s otázkou, či v súvislosti so zmenou právnej\núpravy upravujúcej podmienky valorizácie vykonanou zákonom č. 185/2012 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení\n10\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002\nZ. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý\nnadobudol účinnosť 30. júna 2012, bolo možné už skôr priznané dávky výsluhového\nzabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 382/2002 Z. z. účinného do 29. júna 2012 znížiť.\nUstanovením § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného od 30. júna 2012 táto\nnová právna úprava, uznávajúc práva nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu,\nzaviedla do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) ich uplatňovania a právam\nnadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej\núpravy nový obsah. To, čo sa novou právnou úpravou do budúcna zmenilo, boli podmienky\nvalorizácie výsluhových dôchodkov. V čase, keď správny orgán priznával sťažovateľovi\nvalorizáciu výsluhového dôchodku, robil tak na základe v tom čase platnej a účinnej právnej\nnormy. Následne v čase, keď správny orgán rozhodol o znížení výsluhového dôchodku\nsťažovateľa, rozhodol na základe už v tom čase zmenenej, no platnej a účinnej právnej\nnormy, ktorá neznamenala zánik práva sťažovateľa na valorizáciu výsluhového dôchodku,\nale zmenila podmienky valorizácie.\nPodľa názoru ústavného súdu sťažovateľom namietaný rozsudok najvyššieho súdu\nobsahuje dostatok skutkových a najmä právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by\njeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol\nvýchodiská, na základe ktorých postupoval pri strete dvoch časovo na seba nadväzujúcich\nprávnych predpisov, a na základe toho posudzoval hmotnoprávne nároky uplatnené\nsťažovateľom.\nNajvyšší súd sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodovanie\nvo veci sťažovateľa podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia dotknutých\nustanovení právnych predpisov bola vykonaná ústavne súladným spôsobom.\n11\n\nÚstavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou konštatuje, že do práva na spravodlivé\nsúdne konanie nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivé súdne\nkonanie je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za\npredpokladu, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).\nNajvyšší súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom\nzdôvodnil, prečo v okolnostiach prípadu ide o tzv. nepravú retroaktivitu, a nie pravú\nretroaktivitu, ako tvrdí sťažovateľ, preto právna argumentácia sťažovateľa založená\nna premise aplikácie právneho predpisu, ktorý mal spôsobiť pravú retroaktivitu, neobstojí.\nNajvyšší súd v napadnutom rozsudku uviedol:\n«Podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/2012 Z. z., teda\nv znení platnom od 30. 06. 2012 dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov\n1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru,\nZboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného\nbezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného\nzboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy\nprofesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak\nsa funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom\nroku zvyšujú len u niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového\nzabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný\nslužobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené\nplatové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.\nPodľa § 5 ods.3 zákona č.511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 funkčné\nplaty príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej\na justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa\nv roku 2012 zvýšia o 0 % od 1. januára 2012.\n\n12\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva značka:\n1607/2012-SZ z 30. mája 2012 bolo vydané v čase, kedy podľa vtedy platného znenia\nzákona č. 328/2002 Z. z. nárok poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia na ich\nzvýšenie od 01. 07 príslušného kalendárneho roka, teda v roku 2012 od 01. 07. 2012,\nupravený bol.\nČo sa týka tvrdenia žalobcu, že nárok na valorizáciu vzniká splnením podmienky,\nže v priebehu roku 2011 došlo k medziročnému nárastu priemernej mzdy v hospodárstve SR\na k medziročnému nárastu spotrebiteľských cien, toto tvrdenie odvolací súd považoval\nza nesprávne a nepodložené. V zmysle § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. totiž nárok\nna zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia vzniká až dňom 01. 07. príslušného\nkalendárneho roku, a to za splnenia podmienok, ustanovených zákonom v znení účinnom\nk tomuto dňu. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí dotknutých správnych orgánov bolo\npreto rozhodujúce znenie zákona, platné k 01. 07. 2012, t. j. ku dňu, od ktorého by sa pri\nsplnení ustanovených podmienok dávka mala (mohla) zvýšiť.\nV dôsledku novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z. zákonom č. 185/2012 Z. z., účinnej\nod 30.06.2012 bol nárok na valorizáciu priznanej a vyplácanej dávky výsluhového\nzabezpečenia od 01. 07. 2012 podmienený zvýšením funkčných platov príslušníkov\nPolicajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby,\nNárodného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského\na záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a funkčných platov colníkov (ďalej len\n„funkčné platy“) na základe zákona o štátnom rozpočte o viac ako o 0 %. Keďže v zmysle\n§ 5 ods.3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 sa tieto funkčné platy\nv roku 2012 zvýšia o 0 % od 1. januára 2012, zákon v znení účinnom od 30. 06. 2012 nárok\nna zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2012 vylúčil.\nKeďže nárok na valorizáciu (za splnenia ďalších zákonných podmienok) môže\nvzniknúť najskôr dňom 01. júla toho-ktorého kalendárneho roka, úpravu platnú od\n30. 06. 2012 odvolací súd za retroaktívnu nepovažoval.\nDôsledkom novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z. od 30. 06. 2012 bola skutočnosť,\nže rozhodnutie Finančného riaditeľstva z 30.05.2012 o zvýšení dôchodku od 30. 06. 2012,\nteda po jeho vydaní, stratilo oporu v zákone. Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom\n\n13\n\nod 30.06.2012 v ustanoveniach § 68 ods. 1 a 13 v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011\nZ. z. zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia od 01.07.2012 jednoznačne vylučoval.\nPodľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia,\núrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka\npriznala vo vyššej sume, ako patrí.\nDávka výsluhového zabezpečenia sa zníži odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým\nuplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila (§ 105 ods.10 zákona č. 328/2002 Z. z.).\nPodľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o valorizácii dávky je vo svojej podstate\nrozhodnutím o priznaní dávky vo vyššej miere, ako bola vyplácaná do určitého dňa. Ak teda\nprvostupňový správny orgán rozhodol o priznaní zvýšenej dávky výsluhového zabezpečenia\nz dôvodu jej valorizácie na základe právnej úpravy, ktorá sa v dôsledku novelizácie zákona\nstala neúčinnou, potom tento orgán musel vykonať nápravu len postupom podľa § 105\nods. 7 a 10 zákona č. 328/2002 Z. z.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo\nodvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o znížení výsluhového\ndôchodku žalobcu od 01. 07. 2012, za vydané v súlade so zákonom (§ 250j ods. 1 O. s. p.).\nRozsudok krajského súdu preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 220\nO. s. p. zmenil a žalobu zamietol.»\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom označených\npráv nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,\nresp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), sťažnosť sťažovateľa,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu, považujúc ho za arbitrárny, v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v teórii ústavného práva\npremietnutej aj do judikatúry ústavného súdu sa uplatňuje tzv. prezumpcia ústavnosti\nprávnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu normu sa orgán ju aplikujúci musí\npozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom\n14\n\nnevysloví jej neústavnosť. Ústavnosť retroaktivity právnej normy má pritom právomoc\nskúmať len ústavný súd, a to v rámci konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125\nústavy. V konaní o sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát ústavného\nsúdu nie je oprávnený preskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto\nprieskum je vyhradený plénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný\nsúd už viackrát zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť\nv inom type konania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08).\nPre úplnosť ústavný súd dodáva, že aj v prípade opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa\no aplikácii právneho predpisu, ktorý spôsobuje pravú retroaktivitu, by ústavný súd odmietol\nsťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú, pretože najvyšší súd aplikoval platný\na účinný právny predpis a neústavnosť takéhoto právneho predpisu z dôvodu tvrdených\núčinkov pravej retroaktivity nemožno preskúmavať v konaní o individuálnej sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy, ale len v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 39\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n9 Sžso 30/2013 z 28. mája 2014\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nV súvislosti s namietaným porušením základných práv sťažovateľa podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ústavy ústavný súd\n15\n\nkonštatuje, že všeobecný súd, rešpektujúc ústavno-procesné princípy garantujúce základné\npráva účastníka konania na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, podľa\njeho názoru v konaní o ochranu týchto práv a v spojení s nimi posúdil aj namietané\nporušenie práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 ústavy. Ústavný súd dospel k\nzáveru, že aj z hľadiska posúdenia týchto práv nebol postup všeobecného súdu ani\nsvojvoľný a ani arbitrárny a jeho rozhodnutie je aj z pohľadu poskytnutej ochrany týchto\npráv ústavne udržateľné, a preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. apríla 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/02 z 13. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-13", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:efb9e74c-f318-42ba-b195-291201b409c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.572.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 572/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 572/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.572.2017.1"}]}